Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, August 19, 2025

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 2Cob/125/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1114211468
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 08. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Nora Vladová

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2025:1114211468.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Nory Vladovej a členiek senátu

JUDr. Ľubice Kriškovej a JUDr. Viery Malinowskej v právnej veci žalobcu: Psychiatrická nemocnica
Michalovce, n. o., so sídlom Andreja Hrehovčíka 185/1, 071 01 Michalovce, IČO: 35 581 000,
zastúpeného: JUDr. Milan Szőllőssy, advokát, so sídlom Mlynská 28, 040 01 Košice, proti žalovanému:
KOMUNÁLNA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, so sídlom Štefánikova 17, 811 05 Bratislava,
IČO: 31 595 545, zastúpenému: FELIX NEUPAUER & PARTNERS, s. r. o, so sídlom Šoltésovej
7325/14, 811 08 Bratislava, IČO: 56 711 832, o zaplatenie 397.525,69 Eur s príslušenstvom, o odvolaní
žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I č. k. 27Cb/45/2014 - 616, zo dňa 03.05.2023

takto

r o z h o d o l :

I. Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava I č. k. 27Cb/45/2014 - 616, zo dňa
03.05.2023 v napadnutých výrokoch I. a III. p o t v r d z u j e .

II. Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom
rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zaviazal žalovaného povinnosťou zaplatiť
žalobcovi sumu vo výške 397.525,69 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy

397.525,69 Eur od 29.01.2013 do zaplatenia, vo zvyšnej časti žalobu zamietol a zároveň mu priznal
nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

2. Predmetné meritórne rozhodnutie súd prvej inštancie odôvodnil tým, že žalobca a žalovaný uzatvorili
poistnú zmluvu o poistení majetku a zodpovednosti za škodu číslo 0100002889 (ďalej tiež ako "poistná
zmluva"), so začiatkom poistenia od 05.09.2007 na dobu neurčitú. Predmetom poistenia bolo tzv.
združené poistenie monobloku, nachádzajúceho sa na parcelnom čísle 1556/3, katastrálne územie

U., C. T., pre prípad poškodenia alebo zničenia živelnou alebo vodovodnou udalosťou. Poistenie bolo
dojednané na novú hodnotu. Záväzkovo-právny vzťah medzi žalobcom a žalovaným vznikol na základe
písomne uzatvorenej poistnej zmluvy, keď žalobca v postavení akceptanta prijal návrh žalovaného
v postavení oferenta, ktorý predmetnú nehnuteľnosť poistil na poistnú sumu (nadobúdaciu hodnotu),
ktorá bola určená vo výške 79.463.000,- Sk, teda 2.637.688,38 Eur. Ročné poistné činilo 43.705,-
Sk, teda 1.450,74 Eur. Dňa 09.06.2012 došlo k poistnej udalosti, keď následkom živelnej udalosti -
víchrice bola zo šesťposchodovej budovy nemocnice strhnutá strecha a poškodená statika drevenej

strešnej konštrukcie (krovu). Vplyvom dažďa boli poškodené interiérové priestory piateho, šiesteho a
siedmeho podlažia budovy. Podaním zo dňa 11.06.2012 žalobca oznámil poistnú udalosť žalovanému.
Dňa 13.06.2012 žalobca požiadal žalovaného o poskytnutie zálohy na poistné plnenie vo výške 50%
hodnoty predpokladaných nákladov na znovuzriadenie poškodenej veci, t. j. zo sumy 250.000,- Eur.Žalovaný poskytol žalobcovi zálohu na poistné plnenie v sume 23.000,- Eur. Následne žalovaný v
oznámení o poistnom plnení zo dňa 14.01.2013 informoval žalobcu, že dňa 11.01.2013 ukončil šetrenie
poistnej udalosti a vypočítal výšku poistného plnenia, a to podľa expertnej správy spoločnosti Inservis

Slovakia s.r.o., pričom žalovaný pri výpočte poistného plnenia uplatnil tzv. podpoistenie v zmysle čl. 11
Všeobecných poistných podmienok ("VPP"). Žalovaný žalobcu informoval, že uznal primerané náklady
na znovuzriadenie veci vo výške 239.427,31 Eur (bez DPH), od ktorých odpočítal podpoistenie vo
výške 178.644,38 Eur (bez DPH). Poistné plnenie tak predstavovalo sumu 60.782,93 Eur (bez DPH)
a po zohľadnení poskytnutej zálohy na poistné plnenie vo výške 23.000,- Eur žalovaný vyčíslil výšku

doplatku na poistnom plnení v sume 37.782,93 Eur. Žalobca poukázal na to, že inštitút podpoistenia bol
žalovaným uplatnený podľa článku 11 VPP na základe expertnej správy spoločnosti Inservis Slovakia
s.r.o., ktorá hrubým odhadom stanovila poistnú hodnotu na čiastku 10.390.000,- Eur bez DPH. Žalobca
uviedol, že podľa znaleckého posudku č. 90/2012 z 17.10.2012, ktorý bol vypracovaný na objednávku
žalobcu, poistná hodnota (všeobecná hodnota nehnuteľnosti) predstavuje sumu 4.009.784,86 Eur a
východisková (obstarávacia) hodnota predstavuje sumu 6.424.971,48 Eur. Podľa znaleckého posudku

č. 40/2013 z 26.11.2013, ktorý bol vypracovaný na objednávku žalobcu za účelom stanovenia hodnoty,
za ktorú by bolo možné predmetnú nehnuteľnosť nadobudnúť formou výstavby v stavebno-technickom
stavevčaseohodnoteniakdátumu04.09.2007,východisková(obstarávacia)hodnotapredstavujesumu
6.377.742,43 Eur. Žalovaný sa podľa žalobcu na čl. 11 VPP odvolával bez toho, aby preukázal, že
VPP boli v čase uzatvorenia zmluvy pripojené, resp. že tieto boli pred uzatvorením zmluvy žalobcovi

oznámené, a teda nepreukázal, že sa VPP stali súčasťou poistnej zmluvy a oprávňujú žalovaného na
postup podľa čl. 11 VPP. Ak by aj VPP boli súčasťou poistnej zmluvy, žalobca mal za to, že postup
žalovaného pri určení výšky poistného plnenia je v rozpore so zákonom, a to najmä § 798 Občianskeho
zákonníka a čl. 14 VPP a nemá oporu ani v ustanoveniach § 52 Občianskeho zákonníka a § 265
Obchodného zákonníka. Návrh poistnej zmluvy mal formu formulárovej zmluvy, pričom bol žalovaným

vypracovaný a vyplnený, vrátane údajov o výške poistnej sumy a z nej vyplývajúcej výšky poistného.
Žalobca zdôraznil, že si splnil povinnosť uloženú § 793 Občianskeho zákonníka, a preto z uvedeného
dôvodužalovanýnemoholpristúpiťvzmysle§798Občianskehozákonníkakzníženiupoistnéhoplnenia,
a teda použitie čl. 11 VPP by bolo možné len v prípade, ak by žalovaný preukázal porušenie § 793
Občianskeho zákonníka žalobcom. Zároveň žalobca poukázal na to, že v čase uzatvárania zmluvy

so žalovaným mal podľa v danom čase platného a účinného § 52 ods. 6 Občianskeho zákonníka
postavenie spotrebiteľa a poistná zmluva uzatvorená medzi žalobcom a žalovaným mala charakter
spotrebiteľskej zmluvy. Žalobca mal za nepochybné, že poistné podmienky v predmetnej poistnej zmluve
neboli individuálne dojednané, pričom žalobca nemohol podstatne ovplyvňovať obsah tejto zmluvy a čl.
11 VPP považuje za tzv. neprijateľnú zmluvnú podmienku. Znenie čl. 11 VPP neobstojí podľa žalobcu

ani v kontexte s § 265 Obchodného zákonníka o poctivom obchodnom styku, nakoľko ide o zjavnú
nerovnováhu medzi záujmami poisťovateľa a poisteného prostredníctvom poistných podmienok. Okrem
podpoistenia bola žalovaným znížená výška poistného plnenia o sumu 141.131,14 Eur, a to z nákladov
vynaložených žalobcom na opravu zatečenej strechy a zatečených priestorov. Zo žalobcom uplatnených
nákladov vo výške 318.687,45 Eur bez DPH bolo spoločnosťou Inservis Slovakia s.r.o. uznaných len

133.204,30 Eur. Žalobca poukázal na to, že podľa znaleckého posudku č. 19/2013 z 03.12.2013, ktorý
bol vypracovaný na objednávku žalobcu za účelom stanovenia primeraných nákladov na opravu škody
spôsobenej veternou smršťou a následným zatečením zrážkovej vody do priestorov na 5. až 7. poschodí
budovy, predstavuje hodnota stavebných prác a materiálov, ktoré sú potrebné na uvedenie konštrukcií
dopôvodnéhostavupredškodou381.923,85EurbezDPH.Nazákladeuvedenéhomalžalobcazato,že

nakoľko výška škody nepresahovala poistnú sumu (čl. 1 VPP), žalobcom uplatňovaný nárok na plnenie
z poistnej zmluvy, po odpočítaní čiastočného plnenia žalovaným vo výške 60.782,93 EUR predstavuje
321.140,92 Eur.

3. Počas konania žalobca poukazoval na to, že § 788 ods. 3 Občianskeho zákonníka stanovuje dve

obligatórne podmienky, aby predmetné poistné podmienky bolo možné považovať za súčasť poistnej
zmluvy, a teda, že poistná zmluva sa musí na poistné podmienky odvolávať a že poistné podmienky
musia byť k poistnej zmluve pripojené alebo musia byť tomu, kto s poistiteľom poistnú zmluvu uzatvára,
predtým oznámené. Žalobca mal za to, že v danom prípade je pochybnosť o splnení prvej obligatórnej
podmienky, nakoľko samotná poistná zmluva sa na žiadne poistné podmienky neodvoláva, a preto

podľa žalobcu vzniká pochybnosť, či VPP a v nich upravený inštitút podpoistenia boli súčasťou poistnej
zmluvy uzatvorenej medzi žalobcom a žalovaným. VPP neboli k poistnej zmluve v čase jej podpisu
priložené a skutočnosť, že sa na ne žalobca odvoláva je dôsledkom toho, že tieto boli vyžiadané od
makléra žalovaného. Žalobca zotrval na tom, že si žalovaný poistnú sumu určil sám, čím spôsobil danýstav podpoistenia. Ďalej žalobca poukázal na to, že čl. 11 VPP vo svojej podstate upravuje zníženie
poistného plnenia, teda upravuje možnosť poisťovne znížiť poistné plnenie, ktorého rozsah stanovil čl.
10 ods. 2 VPP. Zníženie výšky poistného plnenia je v Občianskom zákonníku stanovené taxatívne a

Občiansky zákonník v ustanoveniach upravujúcich inštitút poistnej zmluvy neumožňuje poisťovateľovi,
aby si dôvody pre zníženie poistného plnenia stanovil svojvoľne, resp., aby boli stanovené v poistnej
zmluveavpoistnýchpodmienkachnadrámecúpravyvObčianskomzákonníku.Žalobcavtejtosúvislosti
odkázal na § 798, § 799 ods. 1 a ods. 3, § 799 ods. 1 a ods. 2 a § 809 ods. 1 a ods. 2 Občianskeho
zákonníka. Nevyhnutným predpokladom pre zníženie poistného plnenia je vždy vedomé porušenie

právnych povinností poisteného, či poistníka, prípadne porušenie povinností v dôsledku požitia alkoholu
alebo inej návykovej látky a zároveň je nevyhnutným predpokladom, aby toto porušenie zároveň malo
vplyv na vznik poistnej udalosti alebo na zväčšenie rozsahu jej následkov. Keďže k naplneniu týchto
predpokladov nedošlo, žalobca mal za to, že aj z tohto dôvodu nemožno na prípad zníženia poistného
plnenia v zmysle čl. 11 VPP prihliadať.

4. Žalovaný k žalobe a k následným vyjadreniam počas konania uviedol, že z jeho strany došlo k plneniu
zpoistnejudalostivovýške60.782,93Euratozdôvoduneakceptovaniacelkovejvýškyuplatnenejškody
zo strany žalobcu pri likvidácii poistnej udalosti ako aj v dôsledku uplatnenia podpoistenia v zmysle čl. 11
VPP.Oprávnenosťžalobcomuplatnenýchškodovýchnárokovvovýške380.558,45Eurvrámcilikvidácie
poistnej udalosti bola predmetom preskúmavania zo strany spoločnosti Inservis Slovakia s.r.o., kde

výsledok je zhrnutý v Expertnej správe č. 112475 zo dňa 07.01.2013 (ďalej tiež ako "Expertná správa").
V zmysle záverov Expertnej správy je podľa žalovaného možné za oprávnené náklady považovať
náklady vo výške 216.398,09 Eur bez DPH, ku ktorým žalovaný pripočítal náklady na opravu zatečených
priestorov vo výške 23.029,22 Eur bez DPH. Rozdiel oproti škode uplatnenej žalobcom u žalovaného
vo výške 318.687,45 Eur bez DPH vznikol v dôsledku skutočnosti, že žalobcom vykonané opravy

neboli do pôvodného stavu a naviac u viacerých častí nebol preukázaný rozsah poškodenia a súvis
s predmetnou udalosťou. Vzhľadom na uvedené mal žalovaný za to, že v dôsledku škodovej udalosti
žalobcovi vznikol a relevantne preukázal škodový nárok v súčte vo výške 239.427,31 Eur. K otázke
uplatnenia podpoistenia žalovaný poukázal, že v zmysle poistnej zmluvy, poistenie nehnuteľnosti bolo
dojednané na poistnú sumu vo výške 2.637.688,38 Eur, a to na základe výšky uvedenej žalobcom

na základe jeho účtovných dokladov, ktorú žalovaný nemal žiadny dôvod spochybňovať. Poukázal na
poistnú zmluvu a čl. 2 ods. 2 VPPZ, pričom v rámci poistnej zmluvy nebolo sporné, že poistenie bolo
dojednané na novú hodnotu. Žalovaný uviedol, že Expertnou správou bola východisková (nová) hodnota
nehnuteľnosti stanovená vo výške 10.390.000,- Eur. Následne žalovaný v súlade s čl. 8 VPPZ a čl.
11 VPP, nakoľko poistná suma (určená žalobcom) bola v pomere k stanovenej východiskovej (novej)

hodnote nehnuteľnosti iba v hodnote 0,25386798, rovnaký koeficient žalovaný uplatnil vo vzťahu k
preukázanej škode vo výške 239.427,31 Eur, čo vo výsledku predstavovalo sumu 60.782,93 Eur, ktorú
žalovaný žalobcovi plnil. Vo vzťahu k žalobcom predloženým znaleckým posudkom, ktoré sa vyjadrovali
aj k výške východiskovej (novej) hodnoty nehnuteľnosti, žalovaný poukázal na vyjadrenie spoločnosti
Inservis Slovakia s.r.o. zo dňa 06.05.2016, v zmysle ktorého k značným rozdielom v stanovenej výške

východiskovej hodnoty nehnuteľnosti medzi znaleckými posudkami žalobcu a Expertnou správou došlo
v dôsledku podhodnotenia technického prevedenia nehnuteľnosti. Žalovaný tiež poukázal na to, že
ohľadom tvrdení o tom, že žalobca spoločne s poistnou zmluvou neobdržal VPP a VPPZ, žalobca sa na
tieto úvodom žaloby odvoláva, priložil ich ako dôkaz k žalobe a zároveň sa na ne odvolával aj v pokuse
o zmier zo dňa 30.01.2014.

5. Žalovaný v rámci dôkladnej internej kontroly na príslušnom regionálnom pracovisku zistil, že
originál príslušnej poistnej zmluvy mal fyzicky rozkladací formát, ktorého neoddeliteľnou súčasťou boli
aj všeobecné poistné podmienky. Na základe uvedeného mal žalovaný za to, že bolo relevantne
preukázané, že žalobca bol od počiatku so všeobecnými poistnými podmienkami oboznámený, a že ich

aj prevzal. Vo vzťahu k samotnému procesu uzatvárania poistnej zmluvy odkázal na čestné vyhlásenie
pani G. G., ktorá za žalovaného bola osobne účastná v uvedenom procese a zároveň za žalovaného
podpisovala aj predmetnú poistnú zmluvu a jej prílohy, a to z pozície regionálneho obchodného zástupcu
žalovaného v obchodnom mieste Michalovce. Žalovaný mal v zmysle uvedeného za to, že poistnú
sumu žiadnym spôsobom negeneroval, ale ju výlučne akceptoval tak, ako ju ako podmienku uzatvorenia

poistnej zmluvy stanovil žalobca. V prípade potreby odstránenia spornosti žalovaný navrhol výsluch
svedkyne G.Á. G., alternatívne aj jej výsluch v konfrontácii so svedkom W., ktorý vypovedal, že za
žalobcu konal v procese uzatvárania poistnej zmluvy. Skutočnosť, že poistná suma nezodpovedalapoistnej (novej) hodnote, teda nemôže byť vykladaná na ťarchu žalovaného, ktorý následne po poistnej
udalosti v súlade s čl. 11 VPP aplikoval podpoistenie.

6. Súd prvej inštancie rozhodol vo veci vychádzajúc z vykonaného dokazovania a to výsluch
zástupcov strán sporu, výsluch svedkov, listinné dôkazy: Poistná zmluva č. 010002889 účinnou od
05.09.2007, Zoznam poisteného nehnuteľného majetku k poistnej zmluve, Dodatkom k poistnej zmluve,
Všeobecnými poistnými podmienkami pre poistenie majetku a zodpovednosti za škodu, Oznámením o
vzniku škodovej udalosti z poistenia majetku zo dňa 11.06.2012, listom žalobcu zo dňa 13.06.2012 -

Žiadosť o poskytnutie zálohy na poistnú udalosť, listom žalovaného zo dňa 14.01.2013 - Oznámenie o
poistnom plnení, Expertná správa o škode na objekte Psychiatrickej nemocnice Michalovce, n.o. zo dňa
07.01.2013 spoločnosti INSERVIS Slovakia s.r.o., Znalecký posudok č. 90/2012 vypracovaným znalcom
Ing. Mariánom Furdom zo dňa 17.10.2012, Znalecký posudok č. 19/2013 vypracovaným znalcom Ing.
Jozefom Čechovským zo dňa 03.12.2013 a Znalecký posudok č. 40/2023 vypracovaným znalcom
Ing. Stanislavom Szollossym zo dňa 26.11.2013. Zo znaleckého posudku č. 40/2013 vypracovaného

znalcom Ing. Stanislavom Szollossym na objednávku právneho zástupcu žalobcu dňa 26.11.2013
vyplynulo, že úlohou znalca bolo určiť východiskovú hodnotu stavby: Psychiatrická nemocnica, n.o.
v rozsahu stavebný objekt 01 - Monoblok, nachádzajúcej sa na parc. č. XXXX/X, kat. územie U.,
C. T., k dátumu 04.09.2007, ktorú znalec určil v sume 6.377.742,43 EUR bez DPH. Zo znaleckého
posudku č. 90/2012 vypracovaného znalcom Ing. Mariánom Furdom na objednávku žalobcu dňa

17.10.2012 vyplynulo, že úlohou znalca bolo stanoviť všeobecnú hodnotu objektu 01-monoblok na parc.
č. XXXX/X, kat. územie U., C. T.. Znalec metódou polohovej diferenciácie určil všeobecnú hodnotu
uvedenej stavby na sumu 4.009.784,86 EUR. Z Expertnej správy o škode na objekte Psychiatrickej
nemocnice Michalovce n.o. vypracovanej dňa 07.01.2013 spoločnosťou Inservis Slovakia s.r.o. vyplýva,
že predložené podklady sú neprimerane navýšené a nezodpovedajú poškodeniu objektu predmetnou

udalosťou, a to najmä čo sa týka tých častí, ktoré majú súvis so zatečenými dažďovými zrážkami
po poškodení strechy. Po vykonaní obhliadky poisťovňou dňa 11.06.2012 bol vypracovaný položkový
rozpočet nákladov na opravu do pôvodného stavu v celkovej sume 216.398,09 EUR bez DPH, čo
predstavuje 259.677,71 EUR s DPH. V súlade so štandardnou metodikou spoločnosti Inservis Slovakia
s.r.o. bola pre danú nehnuteľnosť hrubým odhadom stanovená poistná hodnota. Na základe šetrenia

spoločnosti Inservis Slovakia s.r.o. bola stanovená východisková (poistná) hodnota v čase pred vznikom
poistnej udalosti pre nehnuteľnosť na čiastku 10.390.000,00 EUR bez DPH, teda 12.468.000,00
EUR vrátane DPH. Zo znaleckého posudku č. 19/2013 vypracovaného dňa 03.12.2013 znalcom
Ing. Jozefom Čechovským na objednávku právneho zástupcu žalobcu vyplynulo, že úlohou znalca
bolo stanovenie výšky primeraných nákladov na opravu, resp. znovuzriadenie poškodenej budovy

Psychiatrická nemocnica Michalovce n.o., t. j. vynaloženie nákladov v mieste a čase obvyklom, tej istej
alebo porovnateľnej veci v čase vzniku poistnej udalosti 09.06.2012. Znalec v uvedenom znaleckom
posudku stanovil výšku primeraných nákladov na opravu škody spôsobenej veternou smršťou a
následným zatečením zrážkovej vody do priestorov na 5., 6. a 7. podlaží Psychiatrickej nemocnice
Michalovce n.o., t. j. vynaloženie nákladov v mieste a čase obvyklom tej istej alebo porovnateľnej veci

v čase vzniku poistnej udalosti dňa 09.06.2012 na sumu 381.923,85 EUR bez DPH, a teda sumu
458.308,62 EUR s DPH. Znalec uviedol, že sa jedná o hodnotu stavebných prác a materiálov, ktoré sú
potrebné na uvedenie konštrukcií do pôvodného stavu pred škodou.

7. Prvostupňový súd rozhodol vo veci rozsudkom č.k. 27Cb/45/2014 - 445 zo dňa 06.08.2019,

ktorým žalobe v celom rozsahu vyhovel a na základe odvolania žalovaného Krajský súd v Bratislave
ako odvolací súd uznesením č.k. 2Cob/35/2020 - 516 zo dňa 26.04.2022 rozsudok Okresného súdu
Bratislava I č.k. 27Cb/45/2014 - 445 zo dňa 06.08.2019 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
V odôvodnení uznesenia odvolací súd okrem iného uviedol, že prvoinštančný súd sa nezaoberal
základnou otázkou, resp. ju naznačil, avšak nevysvetlil a to dopadom skutočnosti, že poistné podmienky

neboli súčasťou zmluvy na samotný záväzkový vzťah medzi stranami sporu najmä vo vzťahu k otázke
platnosti poistnej zmluvy ako takej. Z rozsudku nebolo zrejmé, akými úvahami a spôsobom dospel k
preukázaniu základu nároku ako aj spôsobu určenia výšky nároku na poistné plnenie, keďže podľa jeho
záverov na vzťah žalobcu a žalovaného sa žiadne poistné podmienky nevzťahujú. Ak považoval poistnú
zmluvu za platnú, bolo potrebné uviesť akými úvahami k tomuto záveru dospel. Odvolací súd ďalej

uviedol, že povinnosťou súdu prvej inštancie v ďalšom konaní bude pri zisťovaní okolností uzavretia
zmluvy zvážiť vykonanie navrhnutého dôkazu a to výsluch svedkyne p. G. G., ktorá za žalovaného
zmluvu uzatvárala, resp. náležite odôvodniť nevykonanie navrhovaného dôkazu.8. Prvostupňový súd postupoval po vrátení veci v intenciách rozhodnutia odvolacieho súdu, doplnil
dokazovanie výsluchom svedkov T. W. a G. G., ako aj výsluch svedkov T. W. a G. G. vo vzájomnej
konfrontácii a dospel k záveru, že v konaní nebolo sporné, že medzi žalobcom a žalovaným bola

dňa 04.09.2007 uzatvorená Poistná zmluva č. 0100002889 s účinnosťou od 05.09.2007, predmetom
ktorej bolo združené poistenie majetku pre prípad poškodenia alebo zničenia majetku živelnou alebo
vodovodnou udalosťou. Predmetom poistenia bolo združené poistenie Monobloku 01 Psychiatrickej
nemocnice Michalovce, n.o. pre prípad poškodenia alebo zničenia živelnou alebo vodovodnou
udalosťou. V konaní nebolo sporné, že poistenie bolo dojednané na tzv. novú hodnotu. Poistenie

bolo dojednané na sumu 79.463.000,- Sk, t j. 2.637.688,38 EUR. Ročné poistné bolo dohodnuté
na sumu 43.705,- Sk. Poistná zmluva bola dojednaná na dobu neurčitú. V konaní nebolo sporné,
že dňa 04.09.2007 bol medzi žalobcom a žalovaným uzatvorený Dodatok k poistnej zmluve č.
0100002889 účinnej od 05.09.2007 - Zmluvné dojednania o pripoistení rizík. Medzi stranami nebola
sporná skutočnosť, že dňa 09.06.2012 došlo k poistnej udalosti, keď následkom živelnej udalosti,
víchrice s rýchlosťou vetra nad 75 km/hod, došlo k strhnutiu a poškodeniu sedlovej strechy z centrálnej

budovy poisteného objektu a k zatečeniu piateho, šiesteho a siedmeho nadzemného podlažia uvedenej
budovy. Žalobca dňa 11.06.2012 oznámil vznik poistnej udalosti žalovanému, ktorý po vykonanom
šetrení na základe záverov Expertnej správy spoločnosti Inservis Slovakia s.r.o. určil sumu poistného
plnenia vo výške 239.427,31 EUR bez DPH, ktoré znížil v dôsledku aplikácie inštitútu podpoistenia
upraveného v čl. 11 VPP na sumu 60.782,93 EUR bez DPH. V zmysle čl. 11 VPP žalovaný určil

koeficient podpoistenia 0,25386798 ako pomer poistnej sumy a poistnej hodnoty určenej Expertnou
správou spoločnosti Inservis Slovakia s.r.o.

9. Spornými otázkami v konaní tak bola otázka postavenia žalobcu ako spotrebiteľa pri uzatváraní
poistnej zmluvy, otázka platnosti poistnej zmluvy uzatvorenej medzi žalobcom a žalovaným s ohľadom

naustanovenie§37ods.1Občianskehozákonníka,otázkaoprávnenostiaplikácieinštitútupodpoistenia
v zmysle čl. 11 VPP žalovaným, otázka započítania DPH vo výške 20% do poistného plnenia a spornou
bola aj výška primeraných nákladov potrebných na znovuzriadenie poistenej veci do pôvodného stavu.

10. Prvoinštančný súd z predloženej poistnej zmluvy mal preukázané, že predložená poistná zmluva

všetky uvedené náležitosti poistnej zmluvy obsahuje, čo ani nebolo medzi stranami sporné. Ďalšou
súčasťou poistnej zmluvy sú poistné podmienky, ktoré v konkrétnostiach upravujú práva a povinnosti
zmluvných strán. Ďalej mal jednoznačne preukázané, že predmetná poistná zmluva sa na žiadne
všeobecné poistné podmienky poistiteľa neodvoláva, a to v žiadnom svojom ustanovení, všeobecné
poistné podmienky nie sú ani uvedené medzi „podkladmi“ k poistnej zmluve a nie sú nijakým spôsobom

v poistnej zmluve spomenuté. Uvedenú skutočnosť mal súd preukázanú tak z fotokópie poistnej zmluvy
predloženej v konaní žalobcom, zo scanu poistnej zmluvy (tej istej) predloženej v konaní žalovaným,
ako aj z originálu poistnej zmluvy predloženej v konaní žalobcom.

11. Okolnosť ich oznámenia poistenému žalovaným v konaní v čase rozhodovania súdu nebola medzi

stranami sporu spornou otázkou. Súd mal ďalej vykonaným dokazovaním, a to predložením originálu
poistnej zmluvy uzatvorenej medzi žalobcom a žalovaným dňa 04.09.2007 preukázané, že hoci poistná
zmluva na konkrétne poistné podmienky v jej texte neodkazuje, žalobcovi bolo zo strany žalovaného
predložené písomné vyhotovenie poistnej zmluvy, ktorú tvorí šesť listov (hárkov) vo formáte A4, ktoré
boli (sú) pevne spojené tak, že tvorili (tvoria) technickú jednotu listiny. Súčasťou predmetnej technicky

jednotnejlistinyjepoistnázmluvač.0100002889,Všeobecnépoistnépodmienkyprepoisteniemajetkua
zodpovednosti za škodu („VPP“) a tlačivo označené ako Podklady - overené fotokópie. Poistná zmluva a
VPP sa tak nachádzajú na technicky jednotnej listine, čo má podľa názoru súdu zároveň za následok, že
hocisamotnápoistnázmluvavtextenakonkrétnepoistnépodmienkyneodkazuje,konkrétneVšeobecné
poistné podmienky pre poistenie majetku a zodpovednosti za škodu („VPP“) sa stali súčasťou poistnej

zmluvy, nakoľko tieto sú s poistnou zmluvou technicky spojené do jednotnej listiny. Poistná zmluva tak
zároveň netrpí vadou nezrozumiteľnosti a neurčitosti, nakoľko z uvedenej technickej jednoty poistnej
zmluvy a príslušných VPP je pre strany sporu jednoznačne jasné, určité a zrozumiteľné, ktoré konkrétne
poistné podmienky sa vzťahujú na ich konkrétny poistný vzťah, čo je ich obsahom a aké sú práva a
povinnosti zmluvných strán z daných poistných podmienok vyplývajúce. V danom prípade tak nedošlo k

situácii, kedy by poistná zmluva odkazovala na neexistujúce poistné podmienky alebo na neexistujúce
časti poistných podmienok, v konkrétnych okolnostiach prejednávanej veci mal súd bez rozumných
pochybností preukázané, že Všeobecné poistné podmienky pre poistenie majetku a zodpovednosti za
škodu sa stali súčasťou poistnej zmluvy uzatvorenej medzi žalobcom a žalovaným dňa 04.09.2007, ato reflektujúc technickú jednotu listiny, na ktorej sa nachádza samotná poistná zmluva, ako aj konkrétne
VPP, a teda obsah právneho úkonu - poistnej zmluvy, ktorej súčasťou (v právnom aj technickom zmysle)
sú aj konkrétne poistné podmienky, nie je vnútorne rozporný, naopak je určitý a zrozumiteľný a pre

strany sporu boli jasne zrozumiteľné ich práva a povinnosti zo zmluvy a konkrétnych VPP vyplývajúce.
S poukazom na uvedené, zdôrazňujúc tiež zásadu preferencie platnosti právnych úkonov, mal súd
po vykonanom dokazovaní preukázané, že záväzkový vzťah založený medzi žalobcom a žalovaným
poistnou zmluvou uzatvorenou dňa 04.09.2007 je platný, všeobecné poistné podmienky sa s poukazom
na technickú jednotu listiny poistnej zmluvy a konkrétnych poistných podmienok, stali súčasťou poistnej

zmluvy a v danom konkrétnom prípade tak okolnosť, že poistná zmluva na poistné podmienky vo svojom
texte neodkazuje, neplatnosť poistnej zmluvy nespôsobila.

12. Ďalej sa prvoinštančný súd zaoberal námietkou žalobcu, že žalobca mal pri uzatváraní poistnej
zmluvy postavenie spotrebiteľa. Pojem spotrebiteľ bol v čase uzatvorenia poistnej zmluvy (04.09.2007)
definovaný v ustanovení § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka, pričom samotná definícia pojmu

spotrebiteľ nevylučovala zo skupiny osôb právnické osoby, stanovovala však podmienku, že osoba
nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo podnikateľskej činnosti. Zo svedeckej výpovede
svedka N.. W. na pojednávaní konanom dňa 12.05.2016 vyplynulo, že žalobca potreboval uzatvoriť
poistnú zmluvu, nakoľko „čakali peniaze z Európskej únie“. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 213/1997 Z.
z., je zrejmé, že aj žalobca ako nezisková organizácia v rámci svojej činnosti môže dosiahnuť zisk,

pričom je, podľa názoru súdu pre posúdenie otázky, či žalobca mal pri uzatváraní poistnej zmluvy
postavenie spotrebiteľa, irelevantné akým spôsobom žalobca musí zo ziskom naložiť. Na základe
uvedeného mal súd za to, že žalobcu nemožno pri uzatváraní poistnej zmluvy považovať za spotrebiteľa,
nakoľko žalobca pri uzatváraní poistnej zmluvy a plnení povinností z poistnej zmluvy nekonal primárne
za účelom poskytovania všeobecne prospešných služieb, ale poistnú zmluvu uzatváral s ohľadom na

poskytnutie finančných prostriedkov z Európskej únie. Žalobca pri uzatváraní poistnej zmluvy konal v
rámci zabezpečenia určitých podnikateľských záujmov a nemožno dospieť k záveru, že by pri uzatváraní
poistnej zmluvy žalobca vystupoval mimo predmetu svojej činnosti a len na zabezpečenie svojich
súkromných potrieb, resp. potrieb svojich zamestnancov. Naopak, z deklarovaného účelu uzatvorenia
poistnej zmluvy mal súd za preukázané, že žalobca uzatváral poistnú zmluvu so žalovaným v rámci

predmetusvojejčinnosti,apretomuvdanomprípadepriuzatváranípoistnejzmluvyniejemožnépriznať
postavenie spotrebiteľa.

13. Nakoľko prvoinštančný súd dospel vykonaným dokazovaním k záveru o platnosti uzatvorenej
poistnej zmluvy, v ďalšom sa zaoberal spornou otázkou ohľadom výšky poistného plnenia, na ktoré má

žalobca od žalovaného nárok za skutkového stavu, kedy samotný vznik poistnej udalosti, ako aj vznik
nároku žalobcu na vyplatenie poistného plnenia nebol medzi stranami sporný. Spornou bola otázka
výšky poistného plnenia, a to jednak vo vzťahu k otázke určenia výšky (hodnoty) primeraných nákladov
na znovuzriadenie alebo znovunadobudnutie novej veci alebo veci porovnateľných vlastností v čase
bezprostredne pred poistnou udalosťou (čl. 10 ods. 2 písm. a) VPP), vo vzťahu k otázke dôvodnosti,

resp. oprávnenosti aplikácie inštitútu podpoistenia žalovaným v zmysle čl. 11 VPP, ako aj vo vzťahu k
otázke, či DPH bolo súčasťou nákladov žalobcu na znovuzriadenie poškodenej veci.

14. Z predložených Všeobecných poistných podmienok pre poistenie majetku a zodpovednosti za škodu
mal prvostupňový súd preukázané, že spôsob určenia poistného plnenia bol medzi stranami dojednaný

v čl. 10 ods. 2 VPP. Z formulácie ustanovenia čl. 11 VPP bolo zrejmé, že v čl. 11 VPP si zmluvné
strany upravili spôsob zníženia poistného plnenia, a teda nie spôsob určenia výšky poistného plnenia
v zmysle § 806 Občianskeho zákonníka, pričom súd k uvedenému záveru poukazuje na ustanovenie
§ 266 ods. 4 Obchodného zákonníka s tým, že poistné podmienky vytváral a formuloval žalovaný,
ktorý teda aj prvý použil formuláciu „zníži plnenie“ v uvedenom ustanovení VPP, preto je potrebné tento

pojem posudzovať v kontexte celého znenia ustanovenia čl. 11 VPP na ťarchu žalovaného, a teda
je zrejmé, že čl. 11 VPP upravoval spôsob zníženia poistného plnenia. V konaní nebolo sporné, že
poistná zmluva bola uzatvorená na novú hodnotu. V konaní tiež nebolo sporné, že poistná suma bola
stanovená vo výške 2.637.688,38 EUR bez DPH. Súd mal ďalej v konaní vykonaným dokazovaním
preukázané, že poistná suma bola stanovená z účtovnej evidencie žalobcu, čo vyplynulo z výsluchu

svedka N.. W., z výsluchu svedkyne G. G., ako aj z prílohy k poistnej zmluve - „Tabuľka pre určenie
poistnej sumy u nehnuteľnosti z účtovnej evidencie“ (č. l. 352), z ktorej vyplynulo, že poistná suma bola
stanovená z účtovnej evidencie, ktorá bola k 30.06.2007. Z výsluchu svedkyne G. G. tiež vyplynulo, že
poisťovňa v danom čase pri uzatváraní poistnej zmluvy pri určovaní poistnej sumy vychádzala buď zúčtovnej evidencie, alebo zo zastavanej plochy alebo si klient mohol poistnú sumu určiť sám, pričom v
danom prípade si poistnú sumu mal určiť klient z účtovnej evidencie. Poistná suma tak bola v danom
prípade určená z účtovnej evidencie žalobcu, a teda nebolo nijako preukázané, že by žalobca ako klient

žalovanému uviedol vedome nepravdivú odpoveď resp. informáciu pri určovaní poistnej sumy, táto bez
pochybností vychádzala a bola relevantne určená z účtovnej evidencie klienta, pričom určenie poistnej
sumy z účtovnej evidencie bolo jedným zo spôsobov určovania poistnej sumy, z ktorých vychádzala pri
určení poistnej sumy aj samotná poisťovňa, ktorá pritom mala povinnosť pri uzatváraní poistného vzťahu
postupovať s odbornou starostlivosťou. V zmysle uvedeného mal súd za to, že za danej situácie nebolo

v konaní nijako preukázané, že by žalobca žalovanému pri určovaní poistnej sumy uviedol vedome
nepravdivú alebo neúplnú alebo nesprávnu odpoveď, keď z vykonaného dokazovania jednoznačne
vyplynulo, že poistná suma bola stanovená z účtovnej evidencie žalobcu k 30.06.2007. V danom prípade
stranami dojednaný inštitút podpoistenia je potrebné vykladať v zmysle ustanovenia § 798 Občianskeho
zákonníka, v zmysle ktorého je poistiteľ oprávnený plnenie z poistnej zmluvy primerane znížiť, ak na
základe vedome nepravdivej alebo neúplnej odpovede bolo určené nižšie poistné, a to vzhľadom na

formuláciu predmetného čl. 11 VPP, kedy v zmysle dohody strán sporu, bolo jednoznačne dojednané,
že sa pre prípad podpoistenia strany sporu dohodli na znížení poistného plnenia, a teda jednoznačne
išlo o zníženie už určeného poistného plnenia. Vzhľadom na skutočnosť, že v konaní bolo preukázané,
že poistná suma bola určená z účtovnej evidencie žalobcu, nemožno v danom prípade hovoriť o konaní,
ktoré by bolo možné pripočítať žalobcovi ako snahu podhodnotiť majetok, ktorý mal byť predmetom

poistenia. Vzhľadom na dohodu strán sporu v čl. 11 VPP, k podpoisteniu musí prísť, zohľadňujúc
ustanovenie § 798 Občianskeho zákonníka, na základe vedome nepravdivej alebo vedome neúplnej
odpovede žalobcu, čo v konaní preukázané nebolo. V konaní teda nebolo preukázané, že by žalobca
za trvania poistného vzťahu porušil niektoré z dojednaní poistnej zmluvy alebo, že by zanedbal niektorú
svoju zmluvou, či zákonom stanovenú povinnosť a nebolo preukázané, že by k podpoisteniu objektu

došlo na základe vedome nepravdivej alebo vedome neúplnej odpovede od poisteného. Na základe
uvedeného dospel súd k záveru, že v danom prípade na aplikáciu inštitútu podpoistenia v zmysle čl.
11 VPP neboli splnené podmienky, a teda žalovaný nebol oprávnený znížiť poistné plnenie z dôvodu
podpoistenia.

15. V zmysle čl. 10 ods. 2 písm. a) VPP si žalobca a žalovaný dojednali, že ak bola poistená vec
poškodená, zničená, ukradnutá alebo stratená, vzniká poistenému právo, pokiaľ nie je ďalej stanovené
inak, aby mu poisťovňa vyplatila z poistenia na novú hodnotu, hodnotu zodpovedajúcu primeraným
nákladom na znovuzriadenie alebo znovunadobudnutie novej veci alebo veci porovnateľných vlastností
v čase bezprostredne pred poistnou udalosťou, zníženú o hodnotu použiteľných zvyškov. Z predloženej

poistnej zmluvy mal súd preukázané, pričom uvedené ani nebolo v konaní sporné, že objekt žalobcu bol
poistený na novú hodnotu. Pre prípad vzniku poistnej udalosti a nároku žalobcu na poistné plnenie, ktoré
skutočnosti rovnako neboli v konaní sporné, tak v zmysle uvedeného ustanovenia VPP vznikol žalobcovi
nárok na hodnotu zodpovedajúcu primeraným nákladom na znovuzriadenie alebo znovunadobudnutie
novej veci alebo veci porovnateľných vlastností v čase bezprostredne pred poistnou udalosťou, zníženú

o hodnotu použiteľných zvyškov. Žalobca aj žalovaný v konaní predložili znalecké posudky, pričom
znalecký posudok č. 19/2013 predložený žalobcom je potrebné považovať za listinný dôkaz a znalecký
posudok č. 190/2017 predložený žalovaným možno v zmysle § 209 ods. 2 CSP považovať za súkromný
znalecký posudok, v zmysle ktorých mali znalci určiť výšku primeraných nákladov na opravu, resp.
znovuzriadeniepoškodenejbudovyvdôsledkuškôdvzniknutýchpriživelnejudalostidňa09.06.2012,t.j.

vynaloženie nákladov v mieste a čase obvyklom, tej istej alebo porovnateľnej veci, v čase vzniku poistnej
udalosti ku dňu 09.06.2012, a to najmä s poukazom na aplikáciu čl. 10 ods. 2 písm. a) všeobecných
poistných podmienok. Súd v tejto súvislosti poukazuje na skutočnosť, že všetky dôkazy predložené
v konaní majú rovnakú dôkaznú silu a je potrebné ich posudzovať jednotlivo, ale aj vo vzájomných
súvislostiach. Vzhľadom na posudzovanie spornej otázky výšky primeraných nákladov na opravu alebo

znovuzriadenie poškodenej veci, súd aj pri hodnotení znaleckého posudku č. 19/2013 vychádzal z toho,
že obsahom uvedeného listinného dôkazu je znalecký posudok obsahujúci odborné závery znalca, a
teda oba dôkazy hodnotil z hľadiska ich presvedčivosti, a to aj vo vzájomnej súvislosti s realizovanými
výsluchmi N.. B. a N.. Č..

16. Znaleckým posudkom č. 19/2013 znalec určil výšku primeraných nákladov na opravu škody
spôsobenej veternou smršťou a následným zatečením zrážkovej vody do priestorov na 5., 6. a 7.
poschodí poškodenej budovy, t. j. vynaloženie nákladov v mieste a čase obvyklom, tej istej alebo
porovnateľnej veci v čase vzniku poistnej udalosti 09.06.2012 na sumu 381.923,85 EUR bez DPH, teda458.308,62 EUR s DPH. Znaleckým posudkom č. 190/2017 znalec stanovil výšku primeraných nákladov
na opravu, resp. znovuzriadenie poškodenej budovy, v dôsledku škôd vzniknutých pri živelnej udalosti
zo dňa 09.06.2012, t. j. vynaloženie nákladov v mieste a čase obvyklom, tej istej alebo porovnateľnej veci

v čase vzniku poistnej udalosti ku dňu 09.06.2012 v sume 304.699,63 EUR bez DPH, teda 365.639,56
EUR s DPH. Z predložených znaleckých posudkov vyplynulo, že znalec pri vypracovaní znaleckého
posudku č. 19/2013 vychádzal z poskytnutej projektovej dokumentácie stavby, fotodokumentácie stavu
po veternej smršti, z predložených faktúr za práce po 09.06.2012, z fotodokumentácie stavu v čase
obhliadky dňa 12.06.2012, stanoviska statika zo dňa 12.06.2012 a zo záznamu z miestneho šetrenia

zo dňa 24.09.2013. Znalec pri vypracovaní znaleckého posudku č. 190/2017 vychádzal z Expertnej
správy spoločnosti Inservis Slovakia s.r.o. zo dňa 07.01.2013, stanoviska statika Ing. Petra Hilčanského
zo dňa 12.06.2012, zo zápisu z obhliadky škodovej udalosti zo dňa 09.06.2012 a fotodokumentácie z
obhliadky strechy zo dňa 09.06.2012, 11.06.2013 a 30.08.2012. Každý zo znalcov použil pri stanovení
ceny stavebných prác a materiálov inú databázu, Ing. Čechovský databázu ODIS a znalecká organizácia
Ústav stavebnej ekonómie, s.r.o. databázu CENEKON 1/2012. Použitie odlišnej databázy síce má

vplyv na stanovenie konečnej výšky primeraných nákladov, avšak z hľadiska stanovenia celkových
nákladovboltentorozdielvzásadenepatrný.Zásadnývplyvnarozdielnuvýškuvyčíslenýchprimeraných
nákladov na opravu, resp. znovuzriadenie poškodenej veci do stravu bezprostredne pred poistnou
udalosťou dňa 09.06.2012 mala tá skutočnosť, že Ing. Čechovský pri stanovení výšky nákladov v plnom
rozsahu zohľadňoval stanovisko autorizovaného statika Ing. Petra Hilčanského zo dňa 12.06.2012, v

zmyslektoréhovprípadeobnovykrovovejsedlovejstrechy,jenevyhnutnépreviesťdemontážjestvujúcej
drevenej konštrukcie, ktorá zostala na objekte po veternej smršti. Nové kotvenie je nevyhnutné osadiť
do novej polohy, a to z dôvodu možného narušenia jestvujúceho kotvenia, spôsobeného dynamickým
zaťažením od vetra počas smršte. Drevené prvky krovu, vzhľadom na ich poškodenie, nie je možné
použiť na staticky namáhané konštrukcie. Poškodenie poplastovaného tvarovaného plechu je v takom

rozsahu, že plech sa nedá použiť na obnovu sedlovej strechy. Znalecká organizácia naproti tomu sa síce
so stanoviskom statika oboznámila a tento je uvedený v prílohách znaleckého posudku č. 190/2017,
avšak pri stanovení primeraných nákladov na znovuzriadenie poškodenej veci použila odborný odhad
znalca vychádzajúci z poskytnutej fotodokumentácie a pri stanovení výšky nákladov na uvedenie veci
do stavu pred poistnou udalosťou vychádzala z koeficientu, ktorý určil rozsah použitých nepoškodených

stavebných súčastí a rozsah nových stavebných súčastí. Znalec Ing. Nagy mal za to, že na to, aby bolo
možné dôjsť k záveru, že všetky nosné prvky na streche by bolo potrebné demontovať, by bolo nutné
vypracovať sanačný projekt, pričom stanovisko statika na takýto záver znalca nepostačuje.

17. Po vykonanom dokazovaní, a to predloženými znaleckými posudkami, ako aj výsluchmi N.. B.,

L.. a N.. Č. prvostupňový súd dospel k záveru, že vo vzťahu k spornej otázke ohľadom určenia
hodnoty zodpovedajúcej nákladom na znovuzriadenie alebo znovunadobudnutie novej veci alebo veci
porovnateľných vlastností v čase bezprostredne pred poistnou udalosťou v zmysle čl. 10 ods. 2 písm. a)
VPP je potrebné prikloniť sa k záverom znalca Ing. Čechovského v znaleckom posudku č. 19/2013, a to
z toho dôvodu, že tento pri určení výšky predmetných nákladov zohľadnil aj stanovisko autorizovaného

statika Ing. Hilčanského, z ktorého vyplynul záver, že na obnovu strechy do jej pôvodného stavu bude
potrebná aj demontáž konštrukcie, ktorá na streche po veternej smršti zostala, z dôvodu možného
narušenia jestvujúceho kotvenia. Znalecký posudok č. 19/2013 tak najvernejšie určuje výšku nákladov,
ktoré by skutočne musel žalobca vynaložiť na znovuzriadenie poškodenej poistenej veci. Súd poukazuje
na to, že ako z výsluchu N.. Č., tak aj z výsluchu N.. B., L.. vyplynulo, že v prípade demontáže

drevených nosných prvkov strechy, tieto strácajú certifikáciu a v zmysle platných predpisov ich už nie
je možné do žiadnej stavby opätovne zabudovať. Z vykonaného dokazovania tak mal súd preukázané,
že práve znalecký posudok č. 19/2013 znalca Ing. Čechovského určuje najvernejšie výšku nákladov
na znovuzriadenie alebo znovunadobudnutie novej veci alebo veci porovnateľných vlastností v čase
bezprostredne pred poistnou udalosťou. Účelom poistného plnenia, zohľadňujúc ustanovenie čl. 10

ods. 2 písm. a) VPP, je náhrada primeraných nákladov, ktoré by žalobca ako poistený skutočne
vynaložil na znovuzriadenie poškodenej veci do stavu pred poistnou udalosťou a preto sa súd priklonil k
záverom ohľadom výšky výpočtu primeraných nákladov na znovuzriadenie poškodenej stavby do stavu
bezprostrednepredpoistnouudalosťoudňa09.06.2012uvedenýmvznaleckomposudkuč.19/2013Ing.
Čechovského, ktorý výšku primeraných nákladov na opravu, resp. znovuzriadenie poškodenej budovy

pri poistnej udalosti určil na sumu 381.923,85 EUR bez DPH, teda 458.308,62 EUR s DPH.

18. Žalobca si uplatnil aj nárok na zaplatenie 20% DPH zo znaleckým posudkom č. 19/2013 stanovenej
výšky primeraných nákladov na uvedenie veci do stavu pred poistnou udalosťou s poukazom na § 49ods. 3 zákona č. 222/2004 Z. z. a § 29 a § 30 zákona č. 222/2004 Z. z., pričom sa odvolával aj na
predložené stanovisko audítora Ing. Jána Miľovčíka. Súd sa s argumentáciou žalobcu stotožnil, keď
mal za preukázané, že daň z pridanej hodnoty je v prípade faktúr za opravu strechy a najvyššieho

nadzemného podlažia poškodenej nehnuteľnosti, v ktorej žalobca poskytuje len všeobecne-prospešné
služby zdravotnej starostlivosti a služby sociálnej pomoci súčasťou nákladov žalobcu, a preto by mala
byť zohľadnená aj vo výške poskytnutého poistného plnenia žalovaným.

19. Vzhľadom k tomu, že žalovaný sa s platením poistného plnenia vo vzťahu k žalobcovi dostal do

omeškania, vznikol žalobcovi nárok na zaplatenie úrokov z omeškania, a to zo sumy dlžného poistného
plnenia počnúc dňom omeškania, teda v zmysle § 797 ods. 3 Občianskeho zákonníka dňom po uplynutí
15-dňovej lehoty odo dňa ukončenia likvidácie poistnej udalosti. Žalovaný ukončil šetrenie poistnej
udalosti dňa 11.01.2013, následne listom zo dňa 14.01.2013 oznámil žalobcovi výšku poskytnutého
poistného plnenia, ako aj dôvody jeho zníženia. Žalovaný sa tak s platením poistného plnenia v súlade
s § 797 ods. 3 Občianskeho zákonníka dostal do omeškania odo dňa 29.01.2013, teda po uplynutí 15

dní od ukončenia likvidácie poistnej udalosti, a nie odo dňa 27.01.2013, ako si žalobca uplatnil v žalobe.
Zároveň súd konštatuje, že z vykonaného dokazovania nevyplynula zmluvne dohodnutá výška nároku
na úroky z omeškania, preto žalobcovi patrí nárok na úroky z omeškania v zákonnej výške. S poukazom
na uvedené súd dospel k záveru, že žalobcovi vznikol nárok na úroky z omeškania zo žalovanej sumy
s tým, že za preukázaný a dôvodný súd považoval nárok žalobcu na zaplatenie úrokov z omeškania

vo výške 8,75% ročne zo sumy 397.525,69 EUR od 29.01.2013 do zaplatenia a v prevyšujúcej časti
žalobcom uplatnených úrokov z omeškania (za dni 27.01.2013 a 28.01.2013) súd žalobu ako nedôvodnú
zamietol.

20. Pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania zohľadnil pomer úspechu žalobcu voči

žalovanému vo vzťahu k žalovanej istine, nakoľko príslušenstvo nebolo predmetom samostatného
nároku. Súd úspech žalobcu posudzoval k celkovému meritórnemu výsledku predmetného sporu a
dospel súd k záveru, že žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu
100%. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia
samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

21. Proti predmetnému meritórnemu rozhodnutiu podal žalovaný v zákonnej lehote odvolanie voči
výrokom I. a III., dôvodiac podľa § 365 ods. 1 písm. b), d), e), f) a h) CSP tým, že súd nesprávnym
procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere,
že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, konanie má vadu, ktorá mohla mať za následok

nesprávne rozhodnutie vo veci, súd nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich
skutočností, súd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým
zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Prvostupňový súd
dospel k rovnakému skutkovému záveru, že poistná zmluva na žiadne poistné podmienky neodkazuje
(odsek 74 Rozsudku 2). Podľa názoru žalovaného už len samotná uvedená skutočnosť, s poukazom na

skoršieprávnezáväznézáveryuzneseniavnadväznostinazákonnúpodmienkukumulatívnehosplnenia
podmienok podľa § 788 ods. 3 OZ, mali mať za následok zamietnutie Žaloby z dôvodu neplatnosti
Poistnej zmluvy podľa § 37 ods. 1 OZ.

22. Žalovaný v odvolaní uviedol, že má za to, že napadnutý rozsudok vychádza z nesprávneho

právneho posúdenia veci, a to napriek viazanosti právnym názorom odvolacieho súdu v uznesení,
ktorým sa však dôsledne neriadil. Odňal žalovanému právo na spravodlivý proces, poprel zásady
rovnosti zbraní, primeranosti, proporcionality a primárnej spravodlivosti, a to tým, keď postupu žalobcu
po vydaní uznesenia priznal právnu ochranu, keď nerozhodoval o zmene žaloby, a to napriek 180°
zmene skutkových tvrdení žalobcu ohľadom VPP a VPPZ, čím OS úplne odignoroval článok 5 CSP.

Žalovaný má taktiež za to, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam, v nadväznosti na čo opätovne vec nesprávne právne posúdil. Žalobca v podaní
zo dňa 26.09.2022 prvýkrát odo dňa podania žaloby uvádza, že poistná zmluva na žiadne poistné
podmienky neodkazuje a súčasne, že žiadne poistné podmienky súčasťou poistnej zmluvy neboli, a
že neboli ani žalobcovi oznámené, a teda že vec je potrebné posudzovať výlučne podľa OZ (s ktorými

mal v skoršom priebehu konania plný úspech), prichádza žalobca s tvrdením, že údajne z vykonaného
dokazovania čestným vyhlásením p. G. vyplynulo, že VPP a VPPZ boli súčasťou poistnej zmluvy, a že
túto skutočnosť považuje za nespornú. Žalovaný uvádza, že žalobca až na pojednávaní dňa 3.2.2023
predložil originál poistnej zmluvy aj s VPP a VPPZ. Pri porovnaní s fotokópiou poistnej zmluvy ako ajVPP a VPPZ prikladaných k žalobe je pritom zrejmé a zjavné, že tieto boli vyhotovené práve z originálu
predloženého na pojednávaní dňa 03.02.2023, a že od počiatku teda boli tvrdenia žalobcu v tomto smere
doslova nepravdivé, zavádzajúce a nehodné poskytnutia právnej ochrany zo strany súdu. Za daného

nesprávneho právneho posúdenia platnosti poistnej zmluvy zo strany OS v rozpore s uznesením preto
žalovaný navrhuje, aby Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací v zmysle § 390 CSP rozsudok 2 zmenil
tak, že žalobu zamietne. V prípade, aj ak by odvolací súd akceptoval závery OS o platnosti poistnej
zmluvy v zmysle odsekov 74 - 76 rozsudku, tento by bol bez ďalšieho udržateľný len v prípade riadneho
rozhodovania o pripustení zmeny žaloby, kde v takom prípade je potrebné napadnutý rozsudok zmeniť

tak, že žaloba bude zamietnutá z dôvodu premlčania. Za predpokladu, ak by sa odvolací súd s vyššie
uvedenými odvolacími dôvodmi a návrhmi na zamietnutie žaloby nestotožnil, žalovaný má za to, že OS
vec nesprávne právne posúdil, pokiaľ vo veci neaplikoval podpoistenie podľa článku 11 VPP. Zdôraznil,
že Žalobca v konaní, resp. pri uzatváraní Poistnej zmluvy, nemal postavenie spotrebiteľa, ako správne
OS skonštatoval. Žalobca konal v rámci svojich podnikateľských záujmov a v rámci predmetu svojej
činnosti. Taktiež je všeobecný predpoklad, že je to práve žalobca, ktorý sa v zmysle zásady poctivého

hospodára má riadne starať o svoj majetok, a je od neho očakávaná vyššia miera znalostí a skúseností,
a to aj k poisťovaniu svojho majetku. Žalovaný z titulu poisťovateľa nemá žiadnu povinnosť poistné
podmienky žalobcovi vysvetľovať, ale ho s nimi len oboznámiť a v uvedenom kontexte je potom na
ťarchu žalobcu, že si dojednal poistnú sumu vo výške práve podľa účtovnej evidencie, a nie na novú
hodnotu nehnuteľnosti, čo nemožno hodnotiť inak, ako minimálne vedomú nedbanlivosť. V zmysle § 806

OZ potom ustanovenie článku 11 VPP nie je ničím iným, ako subkategóriou spôsobu stanovovania výšky
poistného plnenia v prípade výskytu poistnej udalosti, výlučne vo vzťahu medzi poistnou sumou a novou
hodnotou poistenej veci. Pre prípad porušenia povinností na strane poisteného, na toto VPP reflektujú v
ustanovení článku 10 ods. 5 a 6 VPP. Práve s poukazom na charakter strán sporu, podnikateľskú činnosť
žalobcu a očakávanú minimálne štandardnú mieru starostlivosti o svoj majetok a vedomosti o obsahu

poistenia, je preto popretím princípu rovnosti strán a zbraní, pokiaľ je v tomto smere „zodpovednosť“ v
celom rozsahu pripisovaná výlučne žalovanému, čo je ešte viac alarmujúcejšie s poukazom na celkové
vedenie sporu zo strany žalobcu. Pokiaľ ešte v tomto OS k uvedenému záveru dochádza „vypichnutím“
textácie článku 11 VPP na jediné slovíčko „zníži“, namiesto napr. „určí“ či „stanoví“, ide celkom zjavne
len o gramatickú barličku a formalizmus, v snahe vyhnúť sa aplikácii daného zmluvného ustanovenia,

ktoré bolo výsledkom voľnej a slobodnej dohody oboch strán sporu. Z uvedených dôvodov má preto
žalovanýzato,ževecmožnejaplikáciepodpoisteniapodľačlánku11VPPOSnesprávneprávneposúdil.
Hodnotu podpoistenia je potom potrebné aplikovať ako pomer medzi poistnou sumou a novou hodnotou
nehnuteľnosti (východisková hodnota) tak, ako uviedol žalovaný na pojednávaní dňa 04.04.2023,
alternatívne ako uvádzal aj žalobca v podaní zo dňa 27.03.2023. V konečnom dôsledku má žalovaný

za to, že OS sa nedostatočne a nepresvedčivo v rozsudku vysporiadal s otázkou stanovenia výšky
primeraných nákladov na znovuzriadenie nehnuteľnosti, pričom samozrejme opäť možno konštatovať,
že tieto otázky by bez akceptovania VPP a VPPZ v prípade pripustenia zmeny žaloby nemali žiadnu
oporu. OS na jednej strane konštatuje, že síce ZP Čechovský bol v konaní vykonaný ako listinný dôkaz,
výsluch N.. Č. bol vykonaný ako výsluch svedka, a ZP Ústavu bol vykonaný ako súkromný znalecký

posudok podľa § 209 CSP, výsluch N.. B., L.. ako výsluch znalca, napriek uvedenému sa OS priklonil
k záverom ZP Čechovský. Žiadnym spôsobom sa však podľa názoru žalovaného OS nevysporiadal
so zásadným tvrdením Ing. Nagya, PhD., ohľadom nevyhnutnosti existencie tzv. sanačného projektu,
kde len v prípade jeho vyhotovenia by bolo možné akceptovať, resp. potvrdiť závery ZP Čechovský
o rozsahu primeraných nákladov na znovuzriadenie nehnuteľnosti. Čiastkové vyjadrenie statika Ing.

Hilčanského na uvedenom závere nič nemení, kde s týmto vyjadrením pracoval a naň reflektoval aj ZP
Ústavu. Takýto záver zo strany OS potom taktiež nemožno označiť za iný ako arbitrárny, nakoľko ide
výlučne o otázku odbornú, ktorú súd nie je oprávnený posudzovať. Nie je potom zrejmé, prečo sa súd
nezaoberal a napríklad aj nepriklonil k ďalšiemu listinnému dôkazu - Expertnej správe, na základe ktorej
aj žalovaný plnil. Aj pokiaľ by sme preto pre argumentačné účely pripustili, že v danej veci nebolo možné

aplikovať článok 11 VPP, žalobca by mal vo výsledku nárok maximálne na doplatenie sumy 304.856,63,-
EUR, ako rozdielu medzi primeranými nákladmi na znovuzriadenie nehnuteľnosti podľa ZP Ústavu a
už poskytnutého poistného plnenia. Od uvedeného by bolo zároveň ešte potrebné odpočítať aj DPH,
nakoľko zo žiadneho ustanovenia poistnej zmluvy, či VPP a VPPZ takýto nárok žalobcu nevyplýva,
a rozsudok aj v tejto časti vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, resp. nemá oporu vo

vykonanom dokazovaní. Samotné vyjadrenie audítora k charakteru žalobcu vo vzťahu k inštitútu DPH
ako takého je vo vzťahu k predmetu sporu irelevantné, nakoľko výška prípadného poistného plnenia, a
to najmä pri závere o tom, že žalobca nie je spotrebiteľom, je určená v zmysle § 806 OZ výlučne podľa
poistných podmienok vo všeobecnosti.23. Žalobca vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalovaného sa v celom rozsahu stotožnil s rozsudkom a
jeho odôvodnením a naopak odvolanie žalovaného považuje za nedôvodné. Žalovaný sa približne po

15 rokoch od uzavretia poistnej zmluvy so žalobcom snaží zbaviť oprávnených záväzkov voči žalobcovi
spochybňovaním platnosti poistnej zmluvy poukazovaním na vadnosť jej obsahu, pričom túto poistnú
zmluvu sám koncipoval a jej obsah sám pripravoval. Pochybnosti o platnosti poistnej zmluvy od jej
uzatvorenia samozrejme nemal dovtedy, kým si žalobca voči nemu riadne plnil svoje záväzky z tejto
zmluvy a riadne plnil predpísané poistné. Platnosť samotnej poistnej zmluvy začal spochybňovať až v

čase, keď mal naopak on sám plniť svoje záväzky z poistnej zmluvy žalobcovi a keď súdne konanie
spelo k tomu, že žalobca bude pri súdnom vymáhaní svojich oprávnených nárokov na poistné plnenie z
poistnej zmluvy voči žalovanému úspešný. Nepochybne svedčí o tom skutočnosť, že prvotné námietky
voči platnosti poistnej zmluvy vzniesol až v odvolaní voči prvotnému rozsudku súdu prvej inštancie,
v ktorom uspel žalobca. Preto pokiaľ žalovaný poukazuje v odvolaní na to, že žalobca zavádzal, či
účelovo menil svoje tvrdenia, je to práve žalovaný, ktorý sa akýmkoľvek nepoctivým spôsobom (aj

tvrdeniami o zavádzaní či účelovom konaní zo strany žalobcu) snaží zbaviť svojich riadnych záväzkov
tvrdením a argumentáciou, že vlastne poistná zmluva, ktorú uzavrel so žalobcom pred viac ako 15
rokmi je vzhľadom na ním pripravený chybný obsah neplatná a z toho dôvodu sú nároky žalobcu
neoprávnené. Práve tento postoj žalovaného, ako aj obsah poistnej zmluvy a hodnotenie jej platnosti,
je potrebné posudzovať i z hľadiska rešpektovania zásady ochrany dobrých mravov a zásady ochrany

poctivého obchodného styku zakotvenej v z. č. 513/1991 Zb. Obchodnom zákonníku v znení neskorších
predpisov. K údajnej zmene žaloby žalobca uviedol, že oproti skutkovým tvrdeniam, či rozhodujúcim
skutočnostiam uvedeným v žalobe nijako nezmenil svoje tvrdenia, na základe ktorých si uplatňuje
nárok na zaplatenie poistného plnenia. Veľmi jednoducho sa to dá posúdiť porovnaním a preskúmaním
obsahu samotnej žaloby, kde v úvode žalobca poukazuje na skutočnosť, že uzavrel so žalovaným

poistnú zmluvu, čo bolo predmetom poistenia a že pre toto poistenie platili VPP. Následne v žalobe
poukázal na vznik poistnej udalosti a na jej rozsah. V ďalšom obsahu potom poukazuje na znenie VPP
a na jednotlivé ustanovenia OZ s tým, že vzhľadom na obsah ustanovení VPP a OZ mu žalovaný
neoprávnene zadržiava časť poistného plnenia, ktorá mu podľa poistnej zmluvy patrí. Nárok si uplatnil
s tým, že so žalovaným riadne uzatvoril poistnú zmluvu, počas jej trvania došlo k poistnej udalosti,

pri ktorej mu vznikla škoda, ktorá je krytá poistením dojednaným v poistnej zmluve a vzhľadom na
znenie zákonných ustanovení OZ a ustanovení VPP má nárok na ním žiadané poistné plnenie. Tieto
rozhodujúce skutočnosti žalobca počas celého konania nezmenil a slovami žalovaného konštantné
a opakovane na nich zotrváva doteraz. V tomto smere je zrejmé, že žalobca podstatne nezmenil
ani nedoplnil rozhodujúce skutočností tvrdené v žalobe tak, ako to má na mysli ustanovenie § 140

ods. 2 CSP a nebol dôvod na pripustenie zmeny žaloby a následne na posudzovanie prípadného
premlčania nároku žalobcu. Ide opäť len o účelovú snahu žalovaného zviesť pozornosť na nepodstatné
skutočnosti namiesto toho, aby sa pozornosť upriamila na podstatu sporu. Na okolnosť, že Poistná
zmluva neodkazuje na VPP poukazoval žalobca len v súvislosti s tým, že ak chýba takýto odkaz,
je potrebné zvážiť, či možno aplikovať ustanovenie o podpoistení, ktorý sa v týchto VPP nachádza.

Samozrejme, žalobca mal ohľadom aplikácie inštitútu podpoistenia v neprospech neho aj iné argumenty,
ktoré vychádzali zo znenia VPP ako aj zo znenia ustanovení OZ. Poukaz na chýbajúci odkaz na VPP
v poistnej zmluve bol len jeden z viacerých argumentov. Žalobca nikdy nestaval chýbajúci odkaz na
VPP v poistnej zmluve do pozície, že by mala byť poistná zmluva z tohto dôvodu neplatná, resp. že by
mal byť obsah poistnej zmluvy neurčitý či nejasný. Žalobca teda nikdy originálne vyhotovenie Poistne]

zmluvy nezatajoval. Svedčí o tom napokon aj fakt, že originálne vyhotovenie Poistnej zmluvy v dispozícií
žalobcu mal so sebou na pojednávaní svedok p. W., a toto originálne vyhotovenie ukazoval aj súdu, čo
je zjavné aj zo zvukového záznamu z tohto pojednávania. Odvolací súd v Uznesení nevyslovil záväzný
právny názor, že v prípade, ak Poistná zmluva neodkazuje na VPP, musí byť považovaná za neplatnú.
Odvolací súd síce naznačil, že nesplnenie podmienok podľa § 788 ods. 3 OZ môže viesť aj k neplatnosti

poistnej zmluvy, neuvádza to však ako jediný možný záver. Žalobca poukázal vo svojom vyjadrení na
viaceré rozhodnutia Ústavného súdu SR a ČR. K inštitútu podpoistenia je podľa žalobcu potrebné
rozlišovať inštitút určenia výšky poistného plnenia a inštitút zníženia poistného plnenia. Žalovaný toto
rozlišovanie považuje za gramatický formalizmus. Ak však vychádzame z ustanovení OZ, ktoré upravujú
základný rámec práv a povinností z poistenia a z uzavretých poistných zmlúv, tieto jednoznačne tieto

inštitúty vzájomne odlišujú a toto odlíšenie je z hľadiska právnych účinkov podstatné a nezameniteľné.
Kým stanovenie výšky poistného plnenia a jeho rozsahu je predovšetkým vecou dojednania, či dohody
zmluvných strán, či jeho určenia v poistných podmienkach, možnosť zníženia poistného plnenia je
regulovaná oveľa prísnejšie stanovením kogentných zákonných podmienok, za ktorých môže k zníženiupoistného plnenia dôjsť. Rozlíšenie stanovenia výšky, či rozsahu poistného plnenia a zníženie poistného
plnenia nie je preto gramatickým formalizmom, ale zákonom stanovenou odlišnosťou dvoch právnych
inštitútov. Podľa OZ je možné poistné plnenie znížiť len v tam uvedených prípadoch a je zrejmé, že

prípad zníženia poistného plnenia podľa článku 11 V PF VČ nespadá pod žiadny z uvedených prípadov
stanovených zákonom, v ktorých má poisťovateľ možnosť uplatniť právo na zníženie poistného plnenia.
Preto je znižovanie poistného plnenia v zmysle článku 11 VPP v rozpore so zákonom. Žalovaný v
podanom odvolaní namieta aj posúdenie a stanovenie výšky primeraných nákladov na znovuzriadenie
poistenej nehnuteľnosti, pričom mal za to, že súd prvej inštancie správne dospel k záveru, že práve v

znaleckom posudku Ing. Čechovského je správe stanovená výška nákladov, ktoré je potrebné vynaložiť
na znovuzriadenie poistenej stavby do stavu pred poistnou udalosťou, a to v súlade s článkom 10 ods.
2 písm. a) VPP. K započítaniu DPH do poistného plnenia žalobca poukázal na § 49 ods. 3 Zákona
č. 222/2004 Z. z., podľa ktorého si platiteľ DPH nemôže odpočítať daň z tovarov a služieb, ktoré
použije na dodávky tovarov a služieb, ktoré sú oslobodené od dane podľa § 28 až § 42 tohto zákona. Z
uvedených zákonných dôvodov si žalobca nemohol odpočítať DPH z nákladov vynaložených na opravu

strechy a najvyššieho nadzemného podlažia na budove, v ktorej poskytuje len všeobecne prospešné
služby zdravotnej starostlivosti a služby sociálnej pomoci a z uvedeného dôvodu je preto DPH súčasťou
nákladov na znovuzriadenie poistenej veci a má byť aj predmetom poistného plnenia v zmysle článku 10
ods. 2 písm. a) VPP VČ. Uvedená skutočnosť bola potvrdená stanoviskom audítora Ing. Jána Miľovčíka.

24. Podľa § 387 ods. 1, 2 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo
výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

25. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal vec bez nariadenia pojednávania,
pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol v súlade s § 219 ods. 3 CSP oznámený na úradnej
tabuli a na webovej stránke Krajského súdu v Bratislave v zákonnej lehote najmenej päť dní pred
jeho vyhlásením. Po opätovnom oboznámení sa s obsahom spisu súdu prvej inštancie, preskúmaní
napadnutého rozhodnutia v medziach daných rozsahom odvolania a odvolacími dôvodmi v zmysle §

379 a § 380 ods. 1 CSP a oboznámení sa s následnými vyjadreniami strán sporu dospel súd k záveru, že
odvolanie žalovaného nie je dôvodné a rozsudok súdu prvej inštancie je vecne správny. Odvolací súd sa
v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením rozsudku súdu prvej inštancie, preto v súlade s § 387 ods. 2
CSP konštatuje správnosť dôvodov napadnutého rozsudku. Súd prvej inštancie správne zistil skutkový
stav, podrobným a zrozumiteľným spôsobom vysvetlil, z ktorých dôkazov vychádzal, aké skutočnosti mal

za preukázané, vykonané dôkazy správne vyhodnotil a zistený skutkový stav správne právne posúdil.
Na dôvody uvedené v rozsudku odvolací súd v celom rozsahu odkazuje.

26. Prvostupňový súd postupoval po vrátení veci v intenciách rozhodnutia odvolacieho súdu, v
napadnutom rozhodnutí sa precízne zaoberá otázkou platnosti poistnej zmluvy, kedy v súvislosti

aj s poistnými podmienkami mal za to, že hoci samotná poistná zmluva v texte na konkrétne
poistné podmienky neodkazuje, konkrétne Všeobecné poistné podmienky pre poistenie majetku a
zodpovednosti za škodu sa stali súčasťou poistnej zmluvy, nakoľko tieto sú s poistnou zmluvou
technicky spojené do jednotnej listiny. Poistná zmluva tak zároveň netrpí vadou nezrozumiteľnosti a
neurčitosti, nakoľko z uvedenej technickej jednoty poistnej zmluvy a príslušných VPP je pre strany

sporu jednoznačne jasné, určité a zrozumiteľné, ktoré konkrétne poistné podmienky sa vzťahujú na ich
konkrétny poistný vzťah, čo je ich obsahom a aké sú práva a povinnosti zmluvných strán z daných
poistných podmienok vyplývajúce. Žalovaný vo svojom odvolaní zotrvával na absolútnej neplatnosti
poistnej zmluvy, avšak odvolací súd má za to, že prvoinštančný súd pri posudzovaní platnosti poistnej
zmluvy zohľadnil zmysel a účel právnej úpravy, ktorá s určitým nedostatkom právneho úkonu spája

právny následok v podobe jeho neplatnosti. Určitosť právneho úkonu je zákonnou podmienkou jeho
platnosti a je považovaná za náležitosť prejavu vôle a právny úkon možno považovať za určitý vtedy,
ak jeho obsah nie je vnútorne rozporný a súčasne je jeho predmet jasne určený. Vychádzajúc z
princípu preferencie platnosti právneho úkonu by bol úkon neplatný iba ak tieto nedostatky nemožno
preklenúť ani použitím interpretačných pravidiel. Ak nedostatky možno takýmto spôsobom preklenúť,

bolo povinnosťou prvoinštančného súdu uprednostniť výklad, ktorý vedie k platnosti právneho úkonu a
nie naopak. Z predloženej poistnej zmluvy bolo v konaní preukázané, že poistná zmluva všetky zákonné
náležitosti poistnej zmluvy obsahuje, čo ani nebolo medzi stranami sporné. Ďalšou súčasťou poistnej
zmluvy sú poistné podmienky, ktoré v konkrétnostiach upravujú práva a povinnosti zmluvných strán,pričom bolo preukázané, že predmetná poistná zmluva sa na všeobecné poistné podmienky poistiteľa
neodvoláva, všeobecné poistné podmienky nie sú ani uvedené medzi „podkladmi“ k poistnej zmluve
a nie sú nijakým spôsobom v poistnej zmluve spomenuté. Uvedenú skutočnosť mal súd preukázanú

tak z fotokópie poistnej zmluvy predloženej v konaní žalobcom, zo scanu poistnej zmluvy (tej istej)
predloženej v konaní žalovaným, ako aj z originálu poistnej zmluvy predloženej v konaní žalobcom.
Ďalej bolo vykonaným dokazovaním preukázané predložením originálu poistnej zmluvy, že hoci poistná
zmluva na konkrétne poistné podmienky v jej texte neodkazuje, žalobcovi bolo zo strany žalovaného
predložené písomné vyhotovenie poistnej zmluvy, ktorú tvorí šesť listov (hárkov) vo formáte A4, ktoré

boli (sú) pevne spojené tak, že tvorili (tvoria) technickú jednotu listiny. Súčasťou predmetnej technicky
jednotnejlistinyjepoistnázmluvač.0100002889,Všeobecnépoistnépodmienkyprepoisteniemajetkua
zodpovednosti za škodu („VPP“) a tlačivo označené ako Podklady - overené fotokópie. Poistná zmluva a
VPP sa tak nachádzajú na technicky jednotnej listine, čo má aj podľa názoru odvolacieho súdu zároveň
za následok, že hoci samotná poistná zmluva v texte na konkrétne poistné podmienky neodkazuje,
konkrétne Všeobecné poistné podmienky pre poistenie majetku a zodpovednosti za škodu („VPP“) sa

stali súčasťou poistnej zmluvy, nakoľko tieto sú s poistnou zmluvou technicky spojené do jednotnej
listiny. Poistná zmluva tak netrpí vadou nezrozumiteľnosti a neurčitosti, a ani nedošlo k situácii, kedy by
poistná zmluva odkazovala na neexistujúce poistné podmienky alebo na neexistujúce časti poistných
podmienok. Všeobecné poistné podmienky pre poistenie majetku a zodpovednosti za škodu sa stali
súčasťou poistnej zmluvy a samotná poistná zmluva, ako aj konkrétne VPP nie je ako právny úkon

vnútorne rozporný, naopak je určitý a zrozumiteľný a pre strany sporu boli jasne zrozumiteľné ich práva
a povinnosti zo zmluvy a konkrétnych VPP vyplývajúce.

27. Žalovaný ďalej v odvolaní namietal, že prvostupňový súd svojim postupom odňal žalovanému
právo na spravodlivý proces, poprel zásady rovnosti zbraní, primeranosti, proporcionality a primárnej

spravodlivosti, a to tým, keď postupu žalobcu po vydaní uznesenia priznal právnu ochranu, keď
nerozhodoval o zmene žaloby, a to napriek zmene skutkových tvrdení žalobcu ohľadom VPP a VPPZ.
Odvolací súd sa s uvedenou námietkou žalovaného nestotožnil, žalobca v rámci konania nezmenil svoje
skutkové tvrdenia ohľadne skutkového či právneho podkladu uplatneného nároku tým spôsobom, že by
bolo potrebné o zmene žaloby rozhodovať v zmysle § 140 ods. 2 CSP, podľa ktorého je zmenou žaloby

podstatná zmena alebo doplnenie rozhodujúcich skutočností tvrdených v žalobe. Žalobca v danom
prípade oproti skutkovým tvrdeniam, či rozhodujúcim skutočnostiam uvedeným v žalobe nijako nezmenil
svoje tvrdenia, na základe ktorých si uplatňuje nárok na zaplatenie poistného plnenia. Už z obsahu
samotnej žaloby, žalobca poukazuje na skutočnosť, že uzavrel so žalovaným poistnú zmluvu, čo bolo
predmetom poistenia a že pre toto poistenie platili VPP. Následne v žalobe poukázal na vznik poistnej

udalosti a na jej rozsah, ďalej poukazuje na znenie VPP a na jednotlivé ustanovenia OZ s tým, že
vzhľadom na obsah ustanovení VPP a OZ mu žalovaný neoprávnene zadržiava časť poistného plnenia,
ktorá mu podľa Poistnej zmluvy patrí.

28. Odvolací súd zdôrazňuje, že prvoinštančný súd bol v konaní po rozhodnutí odvolacieho súdu

(ktorým prvý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie) viazaný právnym
názorom vysloveným odvolacím súdom a dokazovanie vykonal presne v intenciách tohto rozhodnutia
a žalobca mal právo využívať všetky dovolené prostriedky procesného útoku, rovnako ako žalovaný
prostriedky procesnej obrany. Napriek tomu však odvolací súd sa nestotožňuje s nejakou výraznou
zmenou procesného útoku a skutkových tvrdení žalobcu od počiatku konania, kedy v samotnej žalobe

žalobca poukazuje hneď v bode I. na poistnú zmluvu, dodatok k poistnej zmluve, Všeobecné poistné
podmienky pre poistenie majetku a zodpovednosti za škodu a Všeobecné poistné podmienky - zvláštna
časť.

29.Kďalšejodvolacejnámietkežalovaného,žeprvoinštančnýsúdvecnesprávneprávneposúdil,keďvo

veci neaplikoval podpoistenie podľa čl. 11 VPP odvolací súd uvádza, že sa v plnom rozsahu stotožňuje
so závermi súdu prvej inštancie v ods. 79 napadnutého rozhodnutia. Poistné podmienky vytváral a
formuloval žalovaný, ktorý teda aj prvý použil formuláciu „zníži plnenie“ v uvedenom ustanovení VPP,
preto je potrebné tento pojem posudzovať v kontexte celého znenia ustanovenia čl. 11 VPP na ťarchu
žalovaného, a teda je zrejmé, že čl. 11 VPP upravoval spôsob zníženia poistného plnenia. V konaní

nebolo sporné, že poistná zmluva bola uzatvorená na novú hodnotu. V konaní nebolo sporné, že
poistná suma bola stanovená vo výške 2.637.688,38 EUR bez DPH. Výška poistnej sumy bola v danom
prípade stanovená jedným zo spôsobov, ktoré žalovaný používal pre určenie výšky poistnej sumy,
teda stanovením poistnej sumy na základe podkladov v účtovnej evidencii. Stanovenie výšky poistnéhoplnenia a jeho rozsahu bola vecou dojednania zmluvných strán v poistných podmienkach, možnosť
zníženia poistného plnenia je regulovaná stanovením kogentných zákonných podmienok v Občianskom
zákonníku, za ktorých môže k zníženiu poistného plnenia dôjsť. Inštitút podpoistenia by bolo možné

uplatniť výlučne v prípadoch stanovených zákonom, avšak žiadna zo stanovených a predpokladaných
situácii v konaní zo strany žalovaného preukázaná nebola.

30. K odvolacej námietke ohľadne posúdenia a stanovenia výšky primeraných nákladov na
znovuzriadenie poistenej nehnuteľnosti, ktorou namietal nesprávne vyhodnotenie znaleckých posudkov,

akoajnesprávnevyhodnoteniesvedeckýchvýpovedí,čomaloviesťknesprávnemuzáveruodvolacísúd
uvádza, že prvoinštančný súd oba posudky hodnotil z hľadiska ich presvedčivosti, a to aj vo vzájomnej
súvislosti v zmysle ustanovení CSP s realizovanými výsluchmi N.. B. a N.. Č., veľmi podrobne zhodnotil
a uviedol svoje právne úvahy, s ktorými sa odvolací súd stotožnil v celom rozsahu a zároveň na ne v
plnom rozsahu odkazuje. Žalobca nárok na zaplatenie dane z pridanej hodnoty odôvodnil odkazom na
§ 49 ods. 3 zákona č. 222/2004 Z. z. a § 29 a § 30 zákona č. 222/2004 Z. z., pričom sa odvolával aj na

predložené stanovisko audítora Ing. Jána Miľovčíka, pričom aj odvolací súd sa s argumentáciou žalobcu
stotožnil, keď mal na základe predložených listinných dôkazov a s odkazom na uvedené zákonné
ustanovenia preukázané, že daň z pridanej hodnoty je v prípade faktúr za opravu strechy a najvyššieho
nadzemného podlažia poškodenej nehnuteľnosti, v ktorej žalobca poskytuje len všeobecne-prospešné
služby zdravotnej starostlivosti a služby sociálnej pomoci súčasťou nákladov žalobcu, a preto by mala

byť zohľadnená aj vo výške poskytnutého poistného plnenia žalovaným.

31. Vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný v podanom odvolaní relevantným spôsobom nespochybnil
ani nevyvrátil závery súdu prvej inštancie, odvolací súd s poukazom na vyššie uvedené skutočnosti
dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je v celom rozsahu vecne správne a z toho dôvodu

odvolací súd viazaný odvolacími dôvodmi v zmysle § 380 CSP napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie
v zmysle § 387 ods. 1, ods. 2 CSP ako vecne správny potvrdil.

32. Podľa § 396 ods. 1 CSP, ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj
na odvolacie konanie.

33. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

34. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

35. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255
ods. 1 a § 262 ods. 1, 2 CSP, keďže žalobca bol v odvolacom konaní úspešný, odvolací súd mu priznal
nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. O výške trov tohto odvolacieho konania
podľa § 262 ods. 2 CSP rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.

36. Rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2, veta druhá
CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii.
Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v
rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh)

(§ 428 CSP).