Rozsudok – Incidenčné spory ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 29. júl 2025

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 42CoKR/15/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1021200163
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 07. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Gindlová

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2025:1021200163.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Andrey

Gindlovej, členiek senátu JUDr. Márie Kubincovej, PhD. a JUDr. Ľubice Mojžišovej, v právnej veci
žalobcu: Tatra banka, a.s., so sídlom Hodžovo námestie 3, 811 06 Bratislava, IČO: 00 686 930, proti
žalovanému: Donly Invest, s.r.o., so sídlom Lazovná 56, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 50 848 542,
v konaní právne zastúpeného: Hronček & Partners, s.r.o., so sídlom Kálov 1, 010 01 Žilina, IČO: 47 248
327, za účasti intervenienta: A. B. C. (bez identifikačných údajov), zastúpenej: Ing. Petrom Valachom,
trvale bytom Malachitova 13, 974 05 Banská Bystrica, v konaní o určenie pravosti popretých pohľadávok,
o odvolaní žalovaného voči rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 67Cbi/3/2021-235 zo dňa

16. januára 2024, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 67Cbi/3/2021-235 zo dňa 16. januára 2024 vo výroku
I. a III. p o t v r d z u j e .

II. Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd odvolaním napadnutým rozhodnutím vo výroku I. vyhlásil popretie pohľadávok žalobcu
žalovanýmzodňa08.01.2021zaneúčinné.VýrokomII.návrhnaprerušeniekonaniazamietol.Vovýroku
III. priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

2. V odôvodnení rozhodnutia okresný súd uviedol, že sa žalobca žalobou domáhal, aby súd určil, že
žalobca je veriteľom pohľadávky č. 2 (2T) uplatnenej v prihláške žalobcu do konkurzu na majetok úpadcu
a táto pohľadávka je nesporná, oprávnená a zistená čo do právneho dôvodu, poradia, výšky, ako aj
zabezpečenia, rovnako aby súd určil, že žalobca je veriteľom pohľadávky č. 3 (3T) uplatnenej v prihláške
žalobcu do konkurzu na majetok úpadcu, že táto pohľadávka je nesporná, oprávnená a zistená čo do
právneho dôvodu, poradia, výšky ako aj zabezpečenia. Žalobca v žalobe poukázal na to, že Okresný

súd Banská Bystrica vyhlásil uznesením zo dňa 20.10.2020, zverejneným v OV č. 206/2020 zo dňa
26.10.2020, konkurz na majetok úpadcu D. E. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom F. XXXX/XX, XXX XX
A. A.. Konkurzné konanie je vedené pod sp. zn. 2K/50/2016. Žalobca si prihláškami uplatnil v konkurze
pohľadávky, ktoré sú zapísané do zoznamu pohľadávok pod poradovými číslami 2 (2T), 3 (3T). Správca
konkurznej podstaty oznámil žalobcovi popretie pohľadávky žalovaným pod poradovým číslom 2 a 3
listom doručeným dňa 13.01.2021, na základe čoho je žalobca nútený sa v zmysle § 32 ods. 9 ZKR
domáhať na súde ich určenia.

3. K pohľadávke č. 2 (2T) žalobca uviedol, že dňa 30.04.2015 uzatvoril žalobca ako veriteľ s úpadcom
ako dlžníkom a spoludlžníkom: B. C., G. E., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom F. XXXX/XX, XXX XX A. A.
zmluvu o účelovom splátkovom úvere č. 5115011103 zabezpečenom záložným právom k nehnuteľnostiv znení jej neskorších dodatkov, na základe ktorej poskytol veriteľ spoludlžníkovi na jeho bežný účet
úver vo výške 520.736,- Eur, z ktorého ku dňu vyhlásenia konkurzu veriteľ eviduje pohľadávku vo výške
371.007,91 Eur. Na zabezpečenie uvedenej pohľadávky bolo zriadené záložné právo na základe zmluvy

o záložnom práve zo dňa 30.04.2015, keď vklad záložného práva bol povolený Okresným úradom
Banská Bystrica, katastrálnym odborom dňa 02.06.2015 pod číslo V-2460/2015.

4. K pohľadávke č. 3 (3T) žalobca uviedol, že dňa 30.04.2015 uzatvoril ako veriteľ s úpadcom ako
dlžníkom a spoludlžníkom: B. C., G. E., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom F. XXXX/XX, XXX XX A. A.,

zmluvu o bezúčelovom splátkovom úvere č. 5415005128 v znení jej neskorších dodatkov, na základe
ktorej poskytol veriteľ spoludlžníkovi na jeho bežný účet úver vo výške 348.859,- Eur. Ku dňu vyhlásenia
konkurzu veriteľ eviduje pohľadávku z predmetného úveru vo výške 229.680,68 Eur. Na zabezpečenie
úveru bolo zriadené zabezpečovacie právo na základe zmluvy o záložnom práve zo dňa 30.04.2015,
ktorej vklad záložného práva bol povolený Okresným úradom Banská Bystrica, katastrálnym odborom
dňa 02.06.2015 pod číslom V-2460/2015.

5.Žalobcapoukázalnato,žežalovanýpoprelobidvepohľadávkyčodoprávnehodôvodu,výšky,poradia
ako aj zabezpečenia. Pri obidvoch pohľadávkach uviedol, že pohľadávky považuje za neoprávnené čo
do výšky, poradia, právneho dôvodu a vymáhateľnosti a to v celom rozsahu. Poukázal pritom na to,
že pohľadávky nie sú splatné, sú riadne splácané a po vypršaní povoleného odkladu splátok zo strany

banky sa bude ďalej pokračovať v splácaní podľa platnej úverovej zmluvy a splátkového kalendára.
V ďalšom žalovaný namietal, že žiadnemu z dlžníkov nebolo doručené oznámenie o tom, že by žalobca
predčasne zosplatnil úver. Okrem toho žalovaný tvrdil, že prihlásená pohľadávka nie je v súlade s
rozhodnutím Najvyššieho súdu SR z 24.06.2020, sp. zn. 6Cdo/237/2017, nakoľko nie je vykonateľná.
Poukázal pritom na to, že vymáhateľnou pohľadávkou je v zmysle ust. § 42a ods. 1 Občianskeho

zákonníka taká pohľadávka, ktorej splnenie možno vynútiť exekúciou.

6. Žalobca má za to, že popretie veriteľa je neúčinné, keďže vôbec neuvádza dôvody, ktoré by
spochybňovali právny dôvod, poradie, výšku alebo zabezpečenie prihlásených pohľadávok. Vo vzťahu
ku splatnosti úverov žalobca uviedol, že vo vzťahu k úpadcovi platí špeciálna právna úprava § 46 ods. 1

Zákona o konkurze a reštrukturalizácii, v zmysle ktorého nesplatné záväzky úpadcu, ktoré vznikli pred
vyhlásením konkurzu a ktoré sa týkajú majetku podliehajúceho konkurzu, sa od vyhlásenia konkurzu
až do zrušenia konkurzu považujú za splatné. Akékoľvek úvahy o predchádzajúcom odklade splátok
a o úmysle dobrovoľne splácať zo strany dlžníkov, či zo strany tretích osôb, sú vo vzťahu k zisteniu
a uspokojovaniu pohľadávok v konkurze irelevantné. Vo vzťahu k námietke žalovaného s odkazom na

rozhodnutie Najvyššieho súdu SR z 24.06.2020, sp. zn. 6Cdo/237/2017, poukázal žalobca na to, že
žiadny z ním vyslovených právnych názorov nijako nedopadá na právny dôvod, poradie, výšku alebo
zabezpečenie prihlásených pohľadávok, ktoré boli popreté žalovaným a ktorých určenia pravosti sa
žalobca domáha. Námietky v danom smere preto považuje žalobca za právne irelevantné.

7. Správca konkurznej podstaty súdu oznámil, že žalovaný (Donly Invest, s.r.o.) zložil kauciu vo výške
350,- Eur na konkurzný účet úpadcu v zmysle § 32 ods. 7 ZKR dňa 08.01.2020, pričom lehota na
popieranie pohľadávok v konkurze vedenom na majetok úpadcu uplynula dňa 11.01.2020. Správca
zároveňpoukázalnato,žepohľadávkyprihlásenéžalovanýmdokonkurzuvedenéhonamajetokúpadcu
boli predchádzajúcim správcom dňa 09.01.2023 v celom rozsahu popreté čo do právneho dôvodu,

výšky, vymáhateľnosti a poradia. Uvedenú skutočnosť predchádzajúci správca oznámil spoločnosti
žalovaného podaním zo dňa 09.01.2023, ktoré oznámenie si však žalovaný v odbernej lehote neprevzal.
Správca v ďalšom uviedol, že žalovaný v zmysle § 32 ods. 9 ZKR nepodal žalobu o určenie jeho
popretých pohľadávok, preto v zmysle § 27 ods. 1 písm. c) ZKR zaniklo v konkurze vedenom na majetok
úpadcu jeho postavenie účastníka konania márnym uplynutím lehoty na podanie žaloby o určenie jemu

popretých pohľadávok. Spoločnosť Donly Invest, s.r.o. nie je tak od 05.03.2023 veriteľom v konkurze
vedenom na majetok úpadcu.

8. Podaním zo dňa 10.01.2024 oznámila A. B. C. svoj vstup ako intervenienta na strane žalovaného do
konania v zmysle § 82 CSP, ktorý odôvodnila tým, že má morálny, ekonomický ako aj právny záujem na

vyriešení predmetného konania. Poukázala na to, že dňa 30.04.2015 podpísala ako dlžník so žalobcom
úverovú zmluvu č. 5115011103, na základe ktorej jej žalobca poskytol účelový splátkový úver vo výške
520.736,- Eur, ktorý bol zabezpečený záložným právom k nehnuteľnosti, ktorý úver bol splatný v lehote
trinástich rokov, teda do roku 2028. Jej spoludlžníkom bol manžel Ing. Peter Valach. Dňa 30.04.2015zároveň podpísala ako dlžník so žalobcom úverovú zmluvu č. 5415005128, na základe ktorej jej bol
ako dlžníkovi poskytnutý bezúčelový splátkový úver vo výške 348.859,- Eur, ktorý úver bol zabezpečený
záložným právom k nehnuteľnosti so splatnosťou 13 rokov od splatnosti prvej splátky, teda do roku 2028.

Spoludlžníkom na úvere bol jej manžel Ing. Peter Valach. Dňa 30.04.2015 spolu s manželom D. E. C.
uzavrela so žalobcom zmluvu o záložnom práve, ktorou založila spolu s manželom ako spoludlžníkom
a spoluvlastníkom nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX v k.ú. G., okrese Banská Bystrica, na LV č.
XXXX v k.ú. H., okrese Banská Bystrica a na LV č. XXXX v k.ú. H., okrese Banská Bystrica.

9. Intervenientka v ďalšom poukázala na to, že 30.12.2014 Okresný súd Banská Bystrica rozsudkom č.k.
13C/207/2014 zrušil bezpodielové spoluvlastníctvo manželov za trvania manželstva, pričom predmetný
rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 15.01.2015. Dňa 27.11.2015 uzavreli s manželom Dohodu
o vysporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov, v rámci ktorej sa dohodli na darovaní
nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX, LV č. XXXX a LV č. XXXX deťom E. C. a I. C., pričom
požiadali žalobcu o udelenie súhlasu k prevodu nehnuteľností. Žalobca s prevodom súhlasil, preto prešlo

vlastnícke právo k predmetným nehnuteľnostiam v súlade s Dohodou o vysporiadaní bezpodielového
spoluvlastníctva manželov na D. E. C. a I. C.. Dňa 06.12.2018 požiadala listom o zmenu založenej
nehnuteľnosti a žiadala uvoľniť zo záložného práva apartmán č. 12 z dôvodu, že sa znížila istina
poskytnutých úverov o cca 140.000,- Eur, takže úvery boli prezabezpečené, preto plánovala predmetnú
nehnuteľnosť predať a uhradiť sumu istiny vo výške 200.000,- Eur, čím by sa znížila výška istiny

úverov. Uvedenú žiadosť žalobca zamietol bez uvedenia dôvodov. Predmetné úvery boli naďalej v
súladesúverovýmizmluvamiakoajDohodouovysporiadaníbezpodielovéhospoluvlastníctvamanželov
splácané pravidelne až do marca 2020, kedy z dôvodu pandémie COVID 19 požiadala o odklad splátok
o 9 mesiacov, ktorý odklad jej žalobca povolil.

10. V ďalšom intervenientka poukázala na ust. § 30g ods. 2 zákona č. 67/2020 Z. z. o niektorých
mimoriadnych opatreniach vo finančnej oblasti v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej
choroby COVID 19 s poukazom na to, že žalobca aj napriek uvedenému v rozpore s daným ustanovením
zosplatnil úvery č. 5115011103 a č. 5415005128 a takto vzniknuté pohľadávky si prihláškou zo dňa
25.11.2020 prihlásil do konkurzu na majetok manžela D. E. C., a to napriek viacerým žiadostiam, aby

manžela vylúčil ako spoludlžníka z predmetných úverov. Intervenientka v danej súvislosti poukázala na
ust. § 46 ZKR a vzhľadom na skutočnosť, že uznesením vlády SR č. 587 bol dňa 30.09.2020 vyhlásený
na celom území SR núdzový stav, ktorý bol viackrát prolongovaný ako aj na skutočnosť, že v tom čase
platil zákon č. 67/2020 Z. z., a teda do 31.12.2020 žalobca nemohol zosplatniť úvery, bolo zosplatnenie
pohľadávok zo strany žalobcu v rozpore so zákonom, nakoľko dlžníkom je A. B. C. a jej manžel D. E.

C. je iba spoludlžník.

11. V ďalšom intervenientka poukázala na to, že je spotrebiteľom, ktorému boli od žalobcu poskytnuté
spotrebiteľské úvery. Na to, aby žalobca mohol platne zosplatniť úver, musia byť splnené zákonom
stanovené podmienky. Pokiaľ podmienky splnené nie sú, žalobca nebol oprávnený úver zosplatniť.

Základná podmienka je stanovená v ust. § 565 Občianskeho zákonníka, ktorá podmienka súvisí
s povinnou náležitosťou zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa § 9 ods. 2 písm. n) Zákona o
spotrebiteľských úveroch, ktorou je upozornenie na následky nesplácania úveru. Následkom absencie
tejto náležitosti je to, že veriteľ nebude mať právo úver zosplatniť. Ďalšou podmienkou, ktorá musí
byť splnená na to, aby veriteľ mohol úver zosplatniť je to, aby bola pred poskytnutím úveru zo strany

veriteľa s odbornou starostlivosťou posúdená schopnosť spotrebiteľa splácať úver. Pokiaľ by veriteľ
porušil svoju povinnosť posúdiť schopnosť spotrebiteľa splácať úver hrubým spôsobom, nemohol by
požadovať zosplatnenie úveru a zároveň by bol úver bezúročný a bezpoplatkový. To, že k zosplatneniu
úveru došlo musí však veriteľ spotrebiteľovi oznámiť. Intervenientka zároveň poukázala na to, že ako
dlžník nebola ku dňu 31.12.2020 v omeškaní so splácaním predmetných úverov, preto nemohol žalobca

predmetné úvery zosplatniť. Z uvedených dôvodov má za to, že prihlásenie pohľadávok pod číslami
2T a 3T žalobcom do konkurzu na majetok D. E. C. vrátane uplatnenia zabezpečenia z titulu záložnej
zmluvy je v rozpore s legislatívou Slovenskej republiky platnej na území Slovenskej republiky ku dňu
prihlásenia pohľadávok, teda ku dňu 25.11.2020.

12. Na pojednávaní 16.01.2024 zástupca žalovaného ako aj zástupca intervenienta uviedol, že
vzhľadom na to, že žalovaný nie je účastníkom konkurzného konania, žaloba nemala byť ani podaná,
nakoľko ju nebolo voči komu podať a žalobca by preto mal byť v konaní neúspešný, a to aj z pohľadu
náhrady trov konania.13. Žalobca k uvedenej obrane žalovaného uviedol, že jedinou jeho obranou ako popretého veriteľa je
podať incidenčnú žalobu, pričom takýto veriteľ nemôže vyčkávať, či si popierajúci veriteľ uplatní svoje

práva v konkurze a podá incidenčnú žalobu.

14. V odôvodnení rozhodnutia okresný súd konštatoval, že v prejednávanej veci žalovaný preddavok
na trovy konania nezložil, preto súd v súlade s ust. § 32 ods. 11 ZKR v znení účinnom ku dňu začatia
konkurzného konania rozhodol, že popretie je neúčinné.

15. Okresný súd konštatoval, že zároveň nebolo sporné, že žalovanému zaniklo postavenie účastníka
konkurzného konania v konkurze vedenom na majetok úpadcu v zmysle § 27 ods. 1 písm. c) ZKR
z dôvodu nepodania žaloby o určenie jemu popretých pohľadávok. Pokiaľ žalovaný trval na tom, že
žaloba žalobcu nemôže byť z tohto dôvodu úspešná a súd musí primárne žalobu z tohto dôvodu
odmietnuť (zamietnuť), súd zdôraznil, že zloženie preddavku na trovy konania popierajúcim veriteľom

je nevyhnutnou procesnou podmienkou konania o incidenčnej žalobe smerujúcej voči popierajúcemu
veriteľovi. Následkom nesplnenia tejto procesnej podmienky je, že súd bez ďalšieho v incidenčnom
konaní rozhodne, že popretie je neúčinné. Rozhodne tak bez toho, aby sa zaoberal dôvodnosťou
popierajúceho prejavu, alebo dôvodnosťou argumentácie žalobcu v incidenčnej žalobe. Neskúma teda
žiadne hmotnoprávne otázky. Z uvedeného dôvodu súd konštatoval, že sa s argumentáciou žalovaného

nestotožnil a rozhodol tak ako predpokladá ust. § 32 ods. 11 ZKR v rozhodnom znení.

16. Okresný súd zdôraznil, že pokiaľ by aj bola námietka žalovaného dôvodná, žalobca by musel byť
nevyhnutne stranou úspešnou v spore. Súd by tak urobil z dôvodu, že neexistuje iný zákonný spôsob
ako by sa pohľadávka žalobcu v konkurze stala z pohľadávky popretej (iným veriteľom) pohľadávkou

zistenou, keďže popierajúci veriteľ nevyužil svoje právo podať incidenčnú žalobou, v dôsledku čoho mu
zaniklo postavenie účastníka v konkurze. Keďže pohľadávku poprel iný veriteľ, nie správca, správca
nie je oprávnený bez súhlasu popierajúceho veriteľa pohľadávku uznať a pohľadávka žalobcu by tak
zostala v zozname pohľadávok ako popretá bez možnosti jej uspokojenia ako aj bez možnosti popretého
veriteľauplatniťsvojeprávonaurčeniesvojejpopretejpohľadávky.Popretýveriteľtaknemáinúmožnosť

ako uplatniť svoje práva po popretí jeho pohľadávky, než podať v zákonnej lehote žalobu o určenie
pohľadávky na súde. Nemôže pritom ani vyčkávať, že si veriteľ, ktorým bola jeho pohľadávka popretá,
tiež uplatní svoje právo na súde, nakoľko by riskoval zmeškanie zákonnej lehoty na uplatnenie svojho
práva. Okresný súd preto považoval argumentáciu žalovaného ako aj intervenienta za nelogickú a
účelovú.

17. Okresný súd uzavrel, že za danej situácie, keď žalovaný nezaplatil preddavok na trovy konania podľa
§ 32 ods. 11 ZKR, zákon jednoznačne predpokladá rozhodnutie súdu o určení neúčinnosti popretia
bez skúmania ďalších hmotnoprávnych skutočností uplatneného nároku žalobcu, vrátane aktívnej, či
pasívnej legitimácie strán sporu, právneho dôvodu a výšky pohľadávky, ako aj jej vymáhateľnosti.

Vzhľadom na jedinú zákonnú možnosť popretého veriteľa, ktorou je podanie incidenčnej žaloby voči
všetkým osobám, ktoré jeho pohľadávku popreli, musela by byť žaloba žalobcu úspešná aj v prípade
zohľadnenia nedostatku pasívnej legitimácie žalovaného v tomto konaní.

18. Súd návrh žalovaného na prerušenie konania zamietol s odôvodnením, že nezistil existenciu

žiadnych zákonných dôvodov na jeho prerušenie v zmysle § 162 a nasl. CSP.

19. Voči predmetnému rozhodnutiu podal včas odvolanie žalovaný prostredníctvom svojho
splnomocneného právneho zástupcu voči výroku I. a III. z odvolacích dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm.
b), že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces; § 365 ods. 1 písm. d) CSP, že
konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci; § 365 ods. 1 písm.
h) CSP, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

20. Žalovaný vyčítal súdu prvej inštancie, že rozhodnutie trpí vadami, ktorá mala za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci (§ 365 ods. 1 písm. d) CSP), nakoľko okresný súd sa absolútne nezaoberal
tvrdeniami žalovaného, že žalovaný už nie je účastníkom konkurzného konania vedeného pod sp. zn.
2K/50/2016, a preto žaloba ani nemohla byť podaná z dôvodu nedostatku pasívnej vecnej legitimácie
žalovaného byť účastníkom konania, keďže žalovanému zaniklo procesné postavenie účastníka vkonkurznom konaní úpadcu. Žalovaný poukázal na to, že v zmysle § 32 ods. 9 ZKR účinného ku dňu
začatia konkurzného konania nepodal žalobu o určenie jeho popretých pohľadávok, z ktorého dôvodu
mu dňa 05. marca 2023 v zmysle ust. § 27 ods. 1 písm. c) ZKR zaniklo v konkurze vedenom na majetok

úpadcu postavenie účastníka konania, a to márnym uplynutím lehoty na podanie žaloby o určenie jemu
popretých pohľadávok.

21. Poukázal na to, že z ust. § 32 ods. 2 ZKR je zrejmé, že právo popierať prihlásené pohľadávky
spája zákon s procesným postavením v konkurznom konaní vedenom na majetok úpadcu, a to

buď s procesným postavením správcu konkurznej podstaty, alebo procesným postavením veriteľa
prihláseného v konkurze vedenom na majetok úpadcu. Popretie pohľadávky v konkurze vedenom na
majetok úpadcu je tak výkonom práva popierajúceho veriteľa, ktoré mu vyplýva z jeho postavenia
ako veriteľa prihlásenej pohľadávky v konkurze vedenom na majetok úpadcu. Zánikom procesného
postavenia veriteľa prihláseného v konkurze vedenom na majetok úpadcu takémuto veriteľovi zanikajú
všetky práva spojené s jeho procesným postavením veriteľa prihlásenej pohľadávky, a to vrátane práva

popierať pohľadávky, ako aj práva byť účastníkom v incidenčných konaniach, ktorých predmetom je
určenie ním popretej pohľadávky. Okresný súd pritom uvedené skutočnosti v odôvodnení napadnutého
rozhodnutia žiadnym spôsobom nevzal do úvahy a nevysporiadal sa s právne relevantnými námietkami.
Okresný súd len v bode 13 rozhodnutia uviedol právnu argumentáciu podľa ktorej, pokiaľ by aj
bola námietka žalovaného ohľadne nedostatku pasívnej legitimácie dôvodná, žalobca by musel byť

nevyhnutne stranou úspešnou v spore z dôvodu, že neexistuje iný zákonný spôsob ako by sa
pohľadávka žalobcu v konkurze stala z pohľadávky popretej pohľadávkou zistenou, keďže popretý
veriteľ nemá inú možnosť uplatniť svoje práva po popretí jeho pohľadávky, než podať v zákonnej lehote
incidenčnú žalobu. Danú argumentáciu žalovaný považoval za irelevantnú, zmätočnú a nesprávnu s
poukazom na právnu úpravu v Českou republike, a to konkrétne ust. § 161 ods. 2 zákona č. 182/2006

Sb. o úpadku a způsobech jeho řešení (insolvenční zákon). V danom smere žalovaný poukázal na
odpoveď správcu zo dňa 14. novembra 2023.

22.Žalovanýzároveňpoukázalnato,žesúdprvejinštanciesaabsolútnenevysporiadalsargumentáciou
žalovaného, ktorú uviedol v popretí pohľadávok, kde pohľadávky č. 2 a č. 3 uplatnené prihláškou žalobcu

do konkurzu na majetok úpadcu považoval za neoprávnené čo do výšky, poradia, právneho dôvodu a
vymáhateľnosti v celom rozsahu z dôvodu, že tieto nie sú podľa žalovaného splatné, sú riadne splácané
a po vypršaní povoleného odkladu splátok zo strany žalobcu sa bude naďalej pokračovať v ich splácaní
podľa platnej úverovej zmluvy ako aj splátkového kalendára.

23. Žalovaný v ďalšom namietal nedostatok riadneho odôvodnenia rozhodnutia s poukazom na
porušenie práva na spravodlivý proces podľa ust. § 365 ods. 1 písm. b) CSP. V danom smere žalovaný
poukázal na rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 23. júna 2024, sp. zn. III.ÚS
209/04 ako aj uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 31. januára 2019, sp. zn. 6Cdo/98/2017. Žalovaný
pritom argumentoval, že odôvodnenie napadnutého rozsudku považuje za nepostačujúce, nakoľko súd

sa náležite nevysporiadal s jeho tvrdeniami ako aj s vykonaným dokazovaním a nepresvedčivo poskytol
úvahu o tom ako dospel k záveru uvedenému v napadnutom rozsudku. Rozsudok nie je presvedčivo
odôvodnený, čo spôsobuje jeho nepreskúmateľnosť a táto vada sa považuje za porušenie práva na
spravodlivé súdne konanie.

24. Žalovaný záverom poukázal na to, že súd z vykonaného dokazovania vyvodil nesprávne skutkové
závery, nakoľko súd prvej inštancie základnú spornú skutočnosť medzi účastníkmi konania posúdil
nesprávne.

25.Nazákladeuvedenéhožalovanýnavrhol,abyodvolacísúdnapadnutýrozsudokzmeniltak,žežalobu

žalobcu zamietne v celom rozsahu a prizná žalovanému náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Pokiaľ
na daný postup nebudú splnené zákonné podmienky, žalovaný navrhol, aby odvolací súd napadnutý
rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na nové rozhodnutie.

26. Odvolanie bolo zaslané na vyjadrenie žalobcovi ako aj intervenientovi, ktorí sa odvolaniu

v stanovenej lehote nevyjadrili.

27. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací preskúmal odvolanie žalovaného voči rozsudku
okresného súdu, pričom pri rozhodovaní o odvolaní bol viazaný rozsahom odvolania (§ 379 CSP) aodvolacími dôvodmi (§ 380 CSP). Na prejednanie odvolania odvolací súd pojednávanie nenariadil,
nakoľko nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie a nevyžadoval si to ani dôležitý verejný
záujem (§ 385 ods. 1 CSP). Odvolací súd rozsudok verejne vyhlásil dňa 29.07.2025, keď miesto aj čas

verejného vyhlásenia rozsudku zverejnil na úradnej tabuli súdu ako aj webovej stránke súdu (§ 378 ods.
1 a § 219 ods. 1, 2 CSP).

28. Odvolací súd bol viazaný skutkovým stavom tak ako ho zistil okresný súd (§ 383 CSP).

29. Okresný súd Banská Bystrica vyhlásil uznesením zo dňa 20.10.2020, zverejneným v OV č. 206/2020
zo dňa 26.10.2020, konkurz na majetok úpadcu D. E. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. XXXX/XX, XXX
XX A. A., ktoré konkurzné konanie je vedené pod sp. zn. 2K/50/2016.

30. Žalobca si prihláškami uplatnil v konkurze pohľadávky, ktoré správca zapísal do zoznamu
pohľadávok pod číslami 2 (2T) a 3 (3T).

31. Správca konkurznej podstaty oznámil žalobcovi popretie pohľadávky žalovaným pod poradovým č.
2 (2T) ako aj popretie pohľadávky pod poradovým č. 3 (3T) listom doručeným dňa 13.01.2021.

32. Žalobca podal dňa 09.02.2021 žalobu o určenie popretej pohľadávky č. 2 (2T) a č. 3 (3T).

33. Žalovaný poprel obidve pohľadávky žalobcu čo do právneho dôvodu, výšky, poradia ako aj
zabezpečenia. Pri obidvoch pohľadávkach a popretiach uviedol rovnaké dôvody: 1/ pohľadávky nie sú
splatné, sú riadne splácané a po vypršaní povoleného odkladu splátok zo strany Tatrabanka a.s. bude
ďalej pokračovať v splácaní podľa platnej úverovej zmluvy a splátkového kalendára, 2/ že žiadnemu

z dlžníkov nebolo doručené oznámenie o tom, že by žalobca predčasne splatil úvery, 3/ prihlásené
pohľadávky nie sú v súlade s rozhodnutím Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 24.06.2020,
sp. zn. 6Cdo/237/2017, nakoľko nie sú vykonateľné v zmysle § 42 ods. 1 Občianskeho zákonníka.

34. Z podania správcu zo dňa 14.11.2023 vyplýva, že pohľadávky prihlásené spoločnosťou žalovaného

do konkurzu vedeného na majetok úpadcu boli predchádzajúcim správcom dňa 09.01.2023 ako aj
veriteľom Cod SPV 3, s.r.o., so sídlom Za Humnami 3666/44, 949 01 Nitra, IČO: 52 021 611,
dňa 07.01.2023 v celom rozsahu popreté čo do právneho dôvodu, výšky, vymáhateľnosti a poradia.
Uvedená skutočnosť bola predchádzajúcim správcom oznámená spoločnosti žalovaného podaním zo
dňa 09.01.2023, ktoré si však žalovaný v odbernej lehote neprevzal. Spoločnosť žalovaného nepodala

žalobu o určenie jej popretých pohľadávok, z uvedeného dôvodu žalovanému dňa 05.03.2023 v zmysle
§ 27 ods. 1 písm. c) ZKR zaniklo postavenie účastníka konania márnym uplynutím lehoty na podanie
žaloby o určenie jemu popretých pohľadávok. Žalovaný zložil súčasne kauciu vo výške 350,- Eur na
konkurzný účet úpadcu v súlade s § 32 ods. 7 ZKR dňa 08.01.2020.

35. Žalovaný v prejednávanej veci nezložil preddavok na trovy konania v zmysle ust. § 32 ods. 11 ZKR
účinného ku dňu začatia konkurzného konania.

36.Podľa§32ods.9ZKRúčinnéhokudňuzačatiakonkurznéhokonania(znenieúčinnédo14.11.2016),
veriteľ má právo domáhať sa na súde určenia popretej pohľadávky žalobou, pričom žaloba musí byť

podaná voči všetkým, ktorí popreli pohľadávku. Toto právo musí byť uplatnené na súde voči všetkým
týmto osobám do 30 dní od doručenia písomného oznámenia správcu o popretí pohľadávky veriteľovi,
inak zanikne. Právo na určenie popretej pohľadávky je uplatnené včas aj vtedy, ak bola podaná žaloba
v lehote na nepríslušnom súde.

37. Podľa § 32 ods. 11 ZKR účinného ku dňu začatia konkurzného konania, t.j. ku dňu 14.07.2016
(znenie účinné do 14.11.2016), súd uloží navrhovateľovi a odporcovi, ktorým je popierajúci veriteľ, zložiť
preddavok na trovy konania vo výške základnej sadzby tarifnej odmeny za päť úkonov právnej služby
podľa osobitného predpisu 8b). Ak navrhovateľ preddavok nezloží, súd konanie zastaví. Ak popierajúci
veriteľ preddavok nezloží, súd v konaní o určení popretej pohľadávky rozhodne, že popretie pohľadávky

je neúčinné.

38. Podľa § 27 ods. 1 písm. c) ZKR účinného ku dňu začatia konkurzného konania (znenie účinné do
14.11.2016), postavenie účastníka veriteľovi zanikne v rozsahu ním prihlásenej pohľadávky alebo jejdotknutej časti dňom márneho uplynutia lehoty na podanie žaloby o určenie pohľadávky alebo dňom
zastavenia konania o určení popretej pohľadávky z dôvodu, že veriteľ popretej pohľadávky nezaplatil
preddavok na trovy konania, v rozsahu popretia pohľadávky.

39.Odvolacísúdpreskúmalrozhodnutiesúduprvejinštancievrozsahuodvolaniaaodvolacíchnámietok
a dospel k záveru, že rozhodnutie okresného súdu je vecne správne, preto ho postupom podľa § 387
ods. 1, 2 CSP potvrdil. Vzhľadom k tomu, že odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
rozhodnutia súdu prvej inštancie, len na spresnenie a zdôraznenie správnosti rozhodnutia súdu prvej

inštancie, v rozsahu odvolacích dôvodov, uvádza nasledovné:

40. Odvolací súd nepovažuje za dôvodnú odvolaciu námietku odvolateľa, že rozhodnutie okresného
súdu trpí vadami v zmysle ust. § 365 ods. 1 písm. d) CSP, z dôvodu, že okresný súd sa absolútne
nezaoberal tvrdeniami žalovaného, že nie je účastníkom konkurzného konania vyhláseného na majetok
úpadcu D. E. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom F. XXXX/XX, XXX XX A. A., vedeného Okresným

súdom Banská Bystrica pod sp. zn. 2K/50/2016. Žalovaný dôvodil, že žaloba žalobcu bola podaná
bez relevantného právneho dôvodu a súd mal žalobu žalobcu zamietnuť v celom rozsahu, keďže
žalovanému zaniklo postavenie účastníka konania v konkurze na majetok úpadcu. K danej námietke
odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie sa touto námietkou žalovaného zaoberal, keď v bode
13 odôvodnenia rozhodnutia konštatoval, že žalovanému zaniklo postavenie účastníka konkurzného

konania v konkurze vedenom na majetok úpadcu v zmysle ust. § 27 ods. 1 písm. c) ZKR z dôvodu
nepodaniažalobyourčeniejemupopretýchpohľadávok,pričomokresnýsúdnadanommiestezdôraznil,
že zloženie preddavku na trovy konania žalovaným (teda popierajúcim veriteľom) bolo v súlade s § 32
ods. 11 ZKR v znení účinnom ku dňu začatia konkurzného konania nevyhnutnou procesnou podmienkou
konania o incidenčnej žalobe smerujúcej voči popierajúcemu veriteľovi. Práve následkom nesplnenia

tejto povinnosti v zmysle uvedeného ustanovenia je to, že súd bez ďalšieho v incidenčnom konaní
rozhodne, že popretie pohľadávky popierajúcim veriteľom je neúčinné. Rozhodne tak bez toho, aby sa
zaoberal dôvodnosťou popierajúceho prejavu, alebo dôvodnosťou argumentácie žalobcu v incidenčnej
žalobe. Neskúma tak žiadne hmotnoprávne otázky. V ďalšom okresný súd konštatoval, že tak urobil z
dôvodu, že neexistuje iný zákonný spôsob, ako by sa pohľadávka žalobcu v konkurze stala z pohľadávky

popretej (iným veriteľom) pohľadávkou zistenou, keďže popierajúci veriteľ nevyužil svoje právo podať
incidenčnú žalobu, v ktorom dôsledku mu zaniklo postavenie účastníka v konkurze.

41. Okresný súd sa venoval aj tomu, že v danom prípade nie je, v zmysle Slovenského právneho
poriadku, ani správca oprávnený bez súhlasu popierajúceho veriteľa pohľadávku uznať, preto by

pohľadávka žalobcu zostala v zozname pohľadávok ako popretá bez možnosti jej uspokojenia, ako aj
bez možnosti popretého veriteľa uplatniť svoje právo na určenie svojej popretej pohľadávky na súde
zmysle ust. § 32 ods. 9 ZKR. Okresný súd pritom zdôraznil, že popretý veriteľ nemá inú možnosť ako
uplatniť svoje práva po popretí jeho pohľadávky v zákonnej lehote v zmysle ust. § 32 ods. 9 ZKR v znení
rozhodnom pre posúdenie veci, podaním žaloby o určenie pohľadávky na súde, v opačnom prípade

by riskoval zmeškanie zákonnej lehoty na uplatnenie svojho práva. Okresný súd aj v závere bodu 13
odôvodnenia rozhodnutia zduplikoval, že zákon v znení rozhodnom pre posúdenie veci v zmysle §
32 ods. 11 ZKR predpokladá rozhodnutie súdu o určení neúčinnosti popretia bez skúmania ďalších
hmotnoprávnych skutočností uplatneného nároku žalobcu, vrátane aktívnej, či pasívnej legitimácie strán
sporu, či právneho dôvodu a výšky pohľadávky a jej vymáhateľnosti. Súd prvej inštancie s poukazom na

uvedené uviedol, že podanie žaloby žalobcom je jedinou zákonnou možnosťou popretého veriteľa ako
uplatniť svoje právo na uspokojenie svojej pohľadávky v konkurze potom, čo bola jeho pohľadávka, či už
správcom, alebo veriteľom, popretá. Nie je preto dôvodné tvrdenie žalovaného v odvolaní, že súd prvej
inštancie sa nezaoberal tvrdeniami žalovaného ohľadne zániku jeho procesnej legitimácie v konkurznom
konaní.

42. Nad rozsah uvedeného odvolací súd dodáva, že v zmysle ust. § 32 ods. 11 ZKR v znení účinnom
pre posúdenie veci (stav k 14.11.2016) je tak navrhovateľ ako aj popierajúci veriteľ povinný zložiť
preddavok na trovy konania v zmysle vyhlášky MSSR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách
advokátov za poskytovanie právnych služieb, pričom zákonodarca jeho nezloženie sankcionoval v

danom znení u navrhovateľa zastavením konania a v prípade popierajúceho veriteľa rozhodnutím súdu
o tom, že jeho popretie pohľadávky je neúčinné. Vzhľadom k tomu, že v konaní nebolo sporné, že
žalovaný nezložil preddavok na trovy konania, súd prvej inštancie sa správne prednostne zaoberal
splnením tejto podmienky, teda zložením daného preddavku, a to ešte predtým ako pristúpil kuskúmaniu hmotnoprávnych podmienok konania a námietok vznesených žalobcom v incidenčnej žalobe,
či preskúmaním dôvodov popretia pohľadávky popretým veriteľom. Nie je preto správne tvrdenie
žalovaného,žeokresnýsúdnepostupovalsprávne,keďsanezaoberaltým,žejehoprocesnépostavenie

účastníka konania zaniklo. Navyše, žalovaný opomenul fakt, že v priebehu konkurzu na majetok
úpadcu ako veriteľ úpadcu poprel pohľadávku iného veriteľa (žalobcu), a preto jedinou možnou obranou
popretého veriteľa bolo v znení rozhodnom pre posúdenie veci v súlade s ust. § 32 ods. 9 ZKR
podanie žaloby o určenie popretej pohľadávky. Pokiaľ by žalobca v zákonom stanovenej 30 dňovej
lehoteodoznámeniapopretiapohľadávkysprávcomnepodalžalobuourčeniepopretejpohľadávky,jeho

pohľadávku by nebolo možné uspokojiť v konkurze. Žalobca tak nemal inú možnosť, ako v zákonnej
lehote podať predmetnú žalobu, keďže žalovaný ako veriteľ úpadcu mu pohľadávku poprel. Odvolací
súd pritom zdôrazňuje, ž nebolo sporné, že správca konkurznej podstaty oznámil žalobcovi popretie
pohľadávky žalovaným listom doručeným dňa 13.01.2021, preto žalobca reagoval v zákonnej lehote
podaním žaloby o určenie pravosti pohľadávky v zmysle ust. § 32 ods. 9 ZKR na súd dňa 08.02.2021.
Žalovanému zaniklo procesné postavenie účastníka v konkurznom konaní úpadcu až dňa 05.03.2023,

teda až po viac ako 2 rokoch od podania žaloby o určenie pravosti pohľadávky žalobcom. Okresný súd
tak konštatoval správne, že žalobca nemal inú možnosť po popretí jeho pohľadávky žalovaným a po
oznámení popretia správcom, ako podať v zákonnej 30 dňovej lehote v súlade s ust. § 32 ods. 9 ZKR
predmetnú žalobu, v opačnom prípade by riskoval zmeškanie zákonnej lehoty na uplatnenie jeho práva.
Včasepodaniažalobybolpritomžalovanýstáleveriteľomúpadcu.Tvrdeniežalovanéhootom,žežaloba

žalobcu nemala byť podaná, nie je preto správne. Žalobca správne a dôvodne podal žalobu, keďže v
čase jej podania svedčalo žalovanému procesné postavenie účastníka konania v konkurze úpadcu.

43. Nakoniec, k vyhláseniu neúčinnosti popretia pohľadávky žalobcu došlo práve z dôvodu, že žalovaný
nezložil preddavok na trovy konania, čo zakladá procesný nedostatok v súdnom konaní o popretie

pravosti pohľadávky, ktorý nemohol žalobca ovplyvniť svojím konaním. Bol to práve žalovaný, ktorý daný
preddavok nezložil a neumožnil tak prieskum žaloby žalobcu v súdnom konaní. Súd prvej inštancie
preto postupoval správne, keď vyhlásil dané popretie pohľadávky v súlade s ust. § 32 ods. 11 ZKR za
právne neúčinné. Výsledkom takéhoto vyhlásenia neúčinnosti popretia je to, že pohľadávka žalobcu sa
považuje za zistenú. Bez takéhoto postupu by nebolo možné pohľadávku žalobcu v konkurze uspokojiť,

keďže by bola stále vedená v zozname pohľadávok správcu ako „popretá iným veriteľom“.

44. Pokiaľ žalovaný argumentoval právnou úpravou v Českej republike, a to ust. § 161 ods. 2
zákona č. 182/2006 Sb. Insolvenčního zákona, odvolací súd uvádza, že uvedená právna úprava
nie je aplikovateľná na prejednávaný prípad, keďže slovenský právny poriadok takúto úpravu nemá.

Pokiaľ podľa českej právnej úpravy ak zanikne popierajúcemu veriteľovi účastníctvo v konkurznom
konaní úpadcu, má správca možnosť stať sa na svoj návrh účastníkom incidenčného sporu namiesto
popierajúceho veriteľa. Správca tak vstupuje do práv a oprávnení popierajúceho veriteľa a v prípade,
že toto svoje oprávnenie nevyužije a nevstúpi do konania namiesto popierajúceho veriteľa, insolvenčný
súd má možnosť konanie o incidenčnom spore voči popierajúcemu veriteľovi zastaviť. Takúto právnu

úpravu však slovenský právny poriadok nepozná. Potom ani poukaz žalovaného na vyjadrenie správcu
konkurznej podstaty zo dňa 14. novembra 2023 (predchádzajúci správca konkurznej podstaty Recovery
Solutions, k.s.), ktorý v odpovedi na výzvu súdu poukázal na to, že žalovaný stratil procesné postavenie
účastníka v konkurznom konaní, čím zanikla pasívna vecná legitimácia vystupovať v konaní na
okresnomsúdepod.sp.zn.67Cbi/3/2021,nemážiadneprávneopodstatnenie,jednásalenovšeobecné

konštatovanie správcu konkurznej podstaty. Okresný súd správne postupoval, keď v súlade s ust. §
32 ods. 11 ZKR prednostne skúmal splnenie procesných podmienok pre rozhodovanie incidenčného
súdu ohľadne žaloby o určenie pravosti pohľadávky. Okresný súd sa vysporiadal aj s argumentáciou
žalovaného ohľadne dôvodnosti podanej žaloby, keď konštatoval, že žaloba žalobcu bola podaná
dôvodne, keďže žalobca ako veriteľ, ktorému bola v konkurze úpadcu popretá pohľadávka nemohol

postupovať inak ako v zákonnej lehote podať žalobu o určenie pravosti jeho pohľadávky, nakoľko v
opačnom prípade by riskoval zmeškanie lehoty na uplatnenie svojho práva a nemožnosť uspokojiť svoju
pohľadávku v konkurznom konaní úpadcu.

45. Pokiaľ žalovaný namietal, že sa súd prvej inštancie absolútne nevysporiadal s argumentáciou

žalovaného, ktorú uviedol v popretí pohľadávok ako popierajúci veriteľ, odvolací súd konštatuje,
že uvedené námietky žalovaného nemajú opodstatnenie, keďže okresný súd popretie pohľadávok
žalovaným vyhlásil za právne neúčinné pre nezloženie preddavku na trovy konania. Z daného
procesného dôvodu okresný súd ďalej neskúmal hmotnoprávne dôvody podania žaloby žalobcomani sa nezaoberal námietkami vznesenými žalovaným v jeho popieracom prejave. Uvedená právna
argumentácia žalovaného je tak nedôvodná a nemá ani žiadne relevantné právne opodstatnenie.
Popretie pohľadávky žalovaným pre nezloženie preddavku na trovy konania nemožno považovať sa

účinné popretie, z ktorého dôvodu sa pohľadávka žalobcu považuje za zistenú v celom rozsahu jej
popretia týmto veriteľom. Okresný súd sa preto správne nezaoberal dôvodmi pre ktoré by mala byť
pohľadávka žalobcu z hľadiska hmotného práva oprávnená, keďže skúmať dôvody popretia je nutné len
v prípade účinného popretia pohľadávky veriteľa.

46. K námietkam žalovaného ohľadne toho, že napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie je
nepreskúmateľné pre nedostatok jeho riadneho odôvodnenia s poukazom na rozhodnutia Ústavného
súdu (III.ÚS 209/04 zo dňa 23. júna 2004) ako aj Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 31. januára
2019, sp. zn. 6Cdo/98/2017, odvolací súd uvádza, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je dostatočne
odôvodnené a spĺňa náležitosti, ktoré sú naň kladené v zmysle ust. § 220 ods. 2 CSP. Okresný súd v
odôvodnení rozhodnutia uviedol čoho sa žalobca domáhal v žalobe, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy

označil a aké prostriedky procesného útoku použil ako aj to ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké
prostriedky procesnej obrany použil. Okresný súd jasne a výstižne vysvetlil ako posúdil podstatné
skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, z ktorých formuloval skutkové závery, na ne aplikoval
právnu normu a vyvodil správny právny záver, keď vyhlásil (podľa znenia v čase rozhodnom pre
posúdenie veci) popretie pohľadávky veriteľom za neúčinné. Svoje rozhodnutie okresný súd riadne

zdôvodnil, pričom sa zaoberal tak argumentáciou žalobcu ako aj žalovaného a dal odpovede na nimi
nastolené otázky. Tá skutočnosť, že sa žalovaný s jeho rozhodnutím nestotožňuje, nepredstavuje
zásah do jeho práva na spravodlivý proces. Podstatou práva na spravodlivý proces nie je totiž právo
strany sporu, aby sa súd plne stotožnil s jej právnymi názormi a predstavami, prebral a riadil sa
ňou predpokladaným výkladom všeobecne záväzných predpisov a rozhodol v súlade s jej vôľou

a požiadavkami (Uznesenie Najvyššieho súdu SR, 3Cdo/111/2018).

47. A nakoniec, k námietke žalovaného ohľadne toho, že súd prvej inštancie z vykonaného dokazovania
vyvodil nesprávne skutkové závery a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia
veci podľa ust. § 365 ods. 1 písm. h) CSP, odvolací súd uvádza, že ani táto námietka žalovaného nie

je dôvodná. Súd prvej inštancie jasne, stručne a výstižne uviedol z akých skutočností vychádzal, zo
zisteného skutkového stavu vyvodil správne skutkové závery, na ktoré aplikoval správnu právnu normu
rozhodnú pre posúdenie veci a dospel ku správnemu právnemu záveru. Súd prvej inštancie s poukazom
na ust. § 32 ods. 11 ZKR v znení rozhodnom pre posúdenie veci správne konštatoval, že vzhľadom k
tomu, že žalovaný nezaplatil preddavok na trovy konania, čo je nevyhnutnou procesnou podmienkou

konania o incidenčnej žalobe smerujúcej voči popierajúcemu veriteľovi a je nevyhnutným predpokladom
na to, aby sa súd dôvodnosťou popierajúceho prejavu veriteľa v konkurze v rámci konania o žalobe
popretého veriteľa zaoberal, sa pohľadávka žalobcu považuje za zistenú. Okresný súd správne ustálil,
že nesplnenie daného procesného predpokladu predstavuje prekážku rozhodnutia súdu v merite veci
a je potrebné, v súlade s citovanou úpravou (§ 32 ods. 11 ZKR v čase rozhodnom pre posúdenie

veci) rozhodnúť o neúčinnosti popretia pohľadávky veriteľom. Takéto rozhodnutie má prednosť pred
hmotnoprávnym preskúmaním nároku žalobcu ako aj preskúmaním popierajúceho prejavu žalovaného
ako popierajúceho veriteľa. Na uvedenej situácii nemôže zmeniť nič ani fakt, že žalovaný v priebehu
konkurzného konania na úpadcu stratil účastníctvo v konkurznom konaní, keďže sám nepodal žalobu o
určenie pravosti pohľadávky, ktorá mu bola v konkurznom konaní úpadcu popretá správcom konkurznej

podstaty a iným veriteľom. Je tomu tak preto, že je potrebné sa vysporiadať s prejavom žalovaného
ako ďalšieho veriteľa úpadcu, ktorý poprel pohľadávku žalobcu v čase, keď mu svedčalo účastníctvo v
konkurznomkonaní.Odvolacísúdzdôrazňuje,žežalovanýtakýtoúkonurobilvčase,keďmalpostavenie
veriteľavkonkurznomkonaní,apretomusvedčilalegitimácianapopieraniepohľadávokinýchveriteľovv
rámci konkurzného konania úpadcu. Stratou jeho legitimácie v priebehu konkurzného konania nedošlo k

zániku jeho popieracieho prejavu, ktorý bol zaznamenaný v zozname pohľadávok správcu a pohľadávka
žalobcu ako ďalšieho veriteľa sa tak v konkurznom konaní považovala za spornú, čo mu bolo správcom
konkurznej podstaty aj oznámené. Žalobca tak zvolil správny právny nástroj na uplatnenie svojich práv
v konkurze úpadcu, keď v zákonom stanovenej lehote, po oznámení správcu, podal žalobu na súde
voči popierajúcemu veriteľovi, ktorý v tom čase mal legitimáciu veriteľa úpadcu. Žaloba žalobcu tak bola

podaná dôvodne, ako správne konštatoval okresný súd.

48. Samotná tá skutočnosť, že žalovaný v priebehu konkurzu stratil postavenie veriteľa (a teda účastníka
v konkurze úpadcu) nemôže byť dôvodom k tomu, aby bola žaloba žalobcu vyhodnotená ako podanáneoprávnene, keďže by tým došlo k zásahu do práv žalobcu a k nemožnosti uplatnenia jeho pohľadávky
v konkurze na majetok úpadcu. Výkonom práva žalovaného (nezaplatením preddavku na trovy konania,
nepodaním žaloby o určenie pravosti pohľadávky) by tak došlo k vážnemu zásahu do práv žalobcu.

Uvedený výkon práva žalovaného by mal tak z pohľadu práv žalobcu povahu šikanózneho výkonu práva,
keď žalovaný síce používa zákonné prostriedky, avšak tieto slúžia na dosiahnutie jeho výhod v rozpore
s účelom zákona.

49. Odvolací súd záverom poznamenáva, že pokiaľ žalovaný v čase po podaní odvolania poukazoval

na rozhodnutia Okresného súdu Žilina (rozhodnutie Okresného súdu Žilina zo dňa 18. júna 2024, sp. zn.
5Cbi/16/2021 a rozhodnutie Okresného súdu Žilina zo dňa 22. septembra 2023, sp. zn. 52Cbi/11/2021),
v ktorých konaniach bola žaloba žalobcu zamietnutá, pričom žalovaný argumentoval, že sa jednalo o
obdobné prípady, keď okresný súd zamietol uvedené žaloby z dôvodu nedostatku pasívnej legitimácie
žalovaného, ktorý stratil procesné postavenie účastníka konkurzného konania. Tento stav mal pritom
nastať v dôsledku neúčinnosti popretia pohľadávky zo strany žalovaného, keďže nesplnil povinnosť

zaplatiť preddavok na trovy konania, pričom súd v rámci obsahu svojho rozhodnutia konštatoval, že
nezaplatenie preddavku zo strany žalovaného spôsobilo neúčinnosť popretia pohľadávky a viedlo
následne k strate jeho pasívnej legitimácie v incidenčnom spore. Žalovaný poukazoval na to, že tieto
rozhodnutia podporujú ním prezentované právne závery, pričom zdôraznil, že takýto záver potvrdil aj
Krajský súd v Banskej Bystrici v rozsudku sp. zn. 42CoKR/10/2024, ktorým potvrdil zamietnutie žaloby

žalobcu a priznal žalovanému náhradu trov konania v plnom rozsahu. Z uvedeného dôvodu sa žalovaný
domáhal konzistentnosti súdnej praxe v obdobných veciach.

50. Odvolací súd v danom smere poukazuje na to, že preštudovaním pripojených rozhodní zistil, že
v oboch prípadoch išlo o vec, keď poprierajúci veriteľ potom čo poprel pohľadávku iného veriteľa

v konkurze na majetok úpadcu, nezaplatil preddavok na trovy konania, z ktorého dôvodu správca
konštatoval neúčinnosť jeho popretia pohľadávok, pričom správca oznámil žalobcovi, že popretie je
neúčinné a v zmysle uvedeného aj postupoval, keď v zozname pohľadávok vyznačil pohľadávku ako
zistenú. Z uvedeného dôvodu dospeli súdy v daných prípadoch k záveru, že nie je potrebné určovať
pravosť pohľadávky súdnym rozhodnutím, keďže platí nevyvrátiteľná právna domnienka, že pohľadávka

sa považuje za zistenú (§ 32 ods. 16 ZKR). Z uvedeného dôvodu súdy v oboch prípadoch konštatovali,
že žalobca podal žalobu nedôvodne, keďže jeho pohľadávka je zistená a takto je zapísaná aj v zozname
pohľadávok správcu.

51. Pokiaľ sa žalovaný odvolával na rozhodnutie odvolacieho súdu 42CoKR/10/2024-770 zo

dňa 4. marca 2025, ktorým mal odvolací súd potvrdiť rozhodnutie Okresného súdu Žilina č.k.
52Cbi/11/2021-706 zo dňa 22. septembra 2023, odvolací súd uvádza, že potvrdzujúce rozhodnutie
odvolacieho súdu sa týkalo len rozhodovania o trovách konania (predmetom prieskumu odvolacieho
súdu bola len tretia výroková veta rozhodnutia súdu prvej inštancie). Odvolací súd v danom smere
nepreskúmaval rozhodnutie okresného súdu v merite veci, avšak preskúmaval len rozhodnutie

okresného súdu týkajúce sa trov konania. Odvolací súd sa tak v danej veci žiadnym spôsobom
nevyjadroval k rozhodnutiu okresného súdu vo veci samej, ani k spôsobu formulácie jeho výroku,
avšak preskúmaval rozhodnutie súdu prvej inštancie len v rozsahu podaného odvolania do trov
konania. V danom prípade (ako to vyplýva aj z odôvodnenia rozhodnutia odvolacieho súdu) súd
konštatoval, že žaloba bola podaná nedôvodne vzhľadom k tomu, že v čase podania žaloby o určenie

popretej pohľadávky mal žalobca informáciu, že popretie žalovaného je neúčinné a správca v zozname
pohľadávok vyznačil pohľadávku ako zistenú. Aj z odôvodnenia rozhodnutia súdu prvej inštancie v danej
veci (Okresný súd Žilina sp. zn. 52Cbi/11/2021 zo dňa 22. septembra 2023) vyplýva, že okresný súd
vysvetlil prečo dospel k záveru, že nie je potrebné určovať pravosť pohľadávky aj súdnym rozhodnutím,
pokiaľ si žalobca bol od začiatku vedomý, že pohľadávka je zistená a ako taká je aj označená v zozname

pohľadávok.

52. Z obsahu rozhodnutia Okresného súdu Žilina v konaní vedenom pod sp. zn. 5Cbi/16/2021 vyplýva,
že ide o úplne obdobnú situáciu ako bola v konaní vedenom pred Okresným súdom Žilina pod sp. zn.
52Cbi/11/2021, keď žalovaný ako popierajúci veriteľ preddavok na trovy konania v zmysle § 32 ods.

7 písm. b) ZKR nezložil, čo malo za následok neúčinnosť popretia a neperfektnosť jeho popieracieho
prejavu, z ktorého dôvodu správca konkurznej podstaty vyznačil pohľadávku žalobcu v zozname
pohľadávok za zistenú. Okresný súd tak konštatoval, že pokiaľ žalobca podal žalobu o určenie pravostipohľadávky, postupoval tak nedôvodne, keďže nebol dôvod preskúmavať pohľadávku súdom z dôvodu
jej zistenia v konkurznom konaní priamo správcom konkurznej podstaty.

53. Odvolací súd tak dodáva, že uvedené prípady, na ktoré poukázal žalovaný, boli posudzované
jednak v zmysle právnej úpravy v rozdielnom znení rozhodnom pre posúdenie veci, kedy zákonodarca
neukladal súdu povinnosť v prípade nezloženia preddavku rozhodnúť o tom, že popretie pohľadávky
je neúčinné ako je tomu v zmysle ust. § 32 ods. 11 ZKR v znení účinnom ku dňu 14.11.2016 a jednak
za situácie, keď neúčinnosť tejto pohľadávky konštatoval správca konkurznej podstaty v konaniach

vedených pred Okresným súdom Žilina sp. zn. 5Cbi/16/2021 ako aj v konaní sp. zn. 52Cbi/11/2021,
ktorého dôsledkom bolo označenie pohľadávok žalobcu správcom v zozname pohľadávok ako
zistených. Jednalo sa tak o skutkovo aj právne úplne odlišné situácie, keďže v prípade na ktoré
poukazuje žalovaný podávali žalobcovia žalobu nedôvodne, keď ich pohľadávku považoval správca za
zistenú a takto ju označil aj v zozname pohľadávok.

54. Odvolací súd preto záverom konštatuje, že prieskumom rozhodnutia súdu prvej inštancie v rozsahu
odvolacích námietok odvolateľa nezistil taký procesný postup okresného súdu, ktorým by znemožnil
strane uskutočňovať jej patriace procesné práva, rozhodnutie okresného súdu je preskúmateľné
odvolacím súdom a riadne zdôvodnené. Odvolací súd nezistil prieskumom žiadnu vadu, ktorá by mala
za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a rozhodnutie súdu vychádza zo správneho právneho

posúdenia veci. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne
postupom podľa § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil.

55. Aj keď žalovaný podával odvolanie voči rozhodnutiu súdu prvej inštancie aj do výroku III. o trovách
konania, bližšie odvolacie námietky voči tomuto výroku neuviedol, a preto neumožnil odvolaciemu súdu

prieskum v tejto časti. Odvolací súd z uvedeného dôvodu konštatuje, že vzhľadom na plnú úspešnosť
žalobcu v súdnom konaní a poukaz na konštatovaný princíp úspešnosti strán sporu, rozhodnutie potvrdil
ako vecne správne.

56. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd postupom podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení

s § 255 ods. 1 CSP a § 262 ods. 2 CSP tak, že priznal úspešnému žalobcovi nárok na plnú náhradu
trov konania voči žalovanému. O vyčíslení trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia vo veci samej osobitným uznesením.

57. Rozhodnutie bolo odvolacím senátom prijaté v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).