Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Wednesday, November 21, 2024

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 27CoCsp/26/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6123444141
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 11. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Martina Trnavská
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2024:6123444141.2

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Martiny Trnavskej a sudkýň
JUDr. Ľubice Bajzovej a JUDr. Aleny Záhumenskej v spore žalobcu Home Credit Slovakia, a.s., so
sídlomTeplická7434/147,Piešťany,IČO:36234176,zastúpenéhoAdvokátskakanceláriaGOLIAŠOVÁ
GABRIELA s. r. o., so sídlom 1. mája 173/11, Trenčín, IČO: 47 234 679, proti žalovanému A. B., nar.
XX.XX.XXXX, bytom C. D. XX B. , zastúpenému JUDr. Peter Vachan, advokát s.r.o., so sídlom Pavla

Mudroňa 1191/5, Žilina, IČO: 47 445 092, o zaplatenie 7.412,70 eur s príslušenstvom, na odvolanie
žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prievidza zo dňa 2. augusta 2024, č.k. 6Csp/2/2024-133
v spojení s opravným uznesením zo dňa 26. augusta 2024, č.k. 6Csp/2/2024-143, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie v rozsahu výrokov I. a III. z r u š u j ea vec v tejto časti v r a c i
a súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Rozsudkom zo dňa 2. augusta 2024 č.k. 6Csp/2/2024-133 v spojení s opravným uznesením zo dňa
26. augusta 2024 č.k. 6Csp/2/2024-143 súd prvej inštancie výrokom I. uložil žalovanému povinnosť
zaplatiť žalobcovi sumu 3.903,25 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,25 % ročne z dlžnej
sumy od 14.09.2023 do zaplatenia, všetko v lehote 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia. Výrokom II.
vo zvyšnej časti žalobu zamietol. Výrokom III. priznal žalobcovi náhradu trov konania voči žalovanému
v rozsahu 5,32 %. Vychádzal zo skutkového zistenia, že žalobca uplatnil voči žalovanému nárok na

zaplatenie 7.412,70 Eur, úroku vo výške 375,17 Eur, úroku z omeškania vo výške 9,25 % ročne zo
sumy 7.380,72 Eur od 14.09.2023 do 18.10.2023, úroku z omeškania vo výške 9,25 % ročne zo sumy
7.336,62 Eur od 19.10.2023 do zaplatenia ako i nárok na náhradu trov konania. Ide o nároky, ktoré mali
vzniknúť zo zmluvy uzavretej dňa 28.07.2021 medzi žalobcom (spoločnosťou Home Credit Slovakia,
a.s.) a žalovaným ako dlžníkom, predmetom ktorej bolo poskytnutie revolvingového úveru s výškou
úverového rámca 4.000 Eur s dojednanou ročnou úrokovou sadzbou 29,90 %, RPMN 34,36 %. Celková

čiastka úveru bola vyjadrená sumou 4.647,84 Eur. Výška minimálnej mesačnej splátky bola dohodnutá
na 2,85 % z výšky úverového rámca (114 Eur). Zároveň bolo dohodnuté poistenie Balíček poistenie
MAXIM+ s mesačnou úhradou poistného 8,9 % z minimálnej splátky úveru. Žalobca a žalovaný uzatvorili
dňa 03.01.2022 k zmluve o spotrebiteľskom úvere - revolvingový úver č. 7107115803 dodatok, ktorým
sa zmenila výška úverového rámca na čiastku 7.500 Eur a aj výška minimálnej mesačnej splátky na
sumu 213,75 Eur. Pri zisťovaní, či zmluva o revolvingovom úvere obsahuje všetky obsahové náležitosti,

súd prvej inštancie dospel k záveru, že z údajom v zmluve nie je možné zistiť, ako bola vypočítaná
RPMN vo výške 34,36 %. Pri splátke 213,75 Eur mesačne (ako je uvedené v dodatku k zmluve zo
dňa 03.01.2022) by nebolo možné splatiť úver vo výške 7.500 Eur do jedného roka, keďže pri splátke
213,75 Eur by bola za 1 rok uhradená iba suma 2.566 Eur a nie suma 7.500 Eur uvádzaná v dodatku
k zmluve ako výška kreditného limitu. Súdu prvej inštancie nebolo zrejmé, akým spôsobom, pri použití
akých údajov, bola výška RPMN žalobcom vypočítaná. Preto s poukazom na § 54 ods. 2 Občianskeho

zákonníka konštatoval, že RPMN bola v zmluve uvedená nesprávne, v neprospech spotrebiteľa, čo
malo za následok, že úver je bezúročný a bez poplatkov (§ 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. ospotrebiteľských úveroch). Po preskúmaní priemerných úrokových mier z úverov bánk poskytnutých
v eurách rezidentom eurozóny, zisťovaných na webovej stránke Národnej banky Slovenska súd zistil,
že za mesiac 07/2021, kedy došlo k uzatvoreniu úverovej zmluvy, boli priemerné úrokové miery pri

spotrebiteľských a ostatných úveroch poskytnutých domácnostiam s dobou splatnosti do 1 roka vo
výške 5,96 % a za predchádzajúci II. štvrťrok 5,55 %. Úroková miera 29,90 % ročne uvedená v zmluve
je viac než štvornásobne väčšia ako priemerné úrokové miery poskytované v rovnakom období
spotrebiteľom inými dodávateľmi, čo súd vyhodnotil ako neprimerane vysoký dohodnutý úrok. V tomto
smere poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Cdo/26/2021 zo dňa 26.04.2012. Preto

nevyhodnotil dohodu o výške úrokovej sadzby za absolútne neplatnú ( § 39 Občianskeho zákonníka)
pre rozpor s dobrými mravmi s poukazom na § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Absolútna neplatnosť
dohody o úroku spôsobuje absenciu údaju o úrokovej sadzbe, čo malo za následok bezúročnosť
a bezpoplatkovosť úveru. Ďalej uviedol, že žalobca riadne nepreskúmal bonitu žalovaného, nekonal
tak s odbornou starostlivosťou podľa ust. § 7 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských
úveroch. Žalobca preukazoval skúmanie bonity výsledkom lustrácie žalovaného v Nebankovom registru

klientskych informácií (NRKI). Z predloženej úverovej správy z NRKI v čase uzatvorenia spotrebiteľskej
zmluvy mal žalovaný 1 existujúci záväzok s mesačnou splátkou 84 Eur a nesplatenou sumou 4.350
Eur. V roku 2021 bolo žalovanému viackrát odmietnuté poskytnutie kontokorentného úveru. Z výpisu
bankového účtu za obdobie jún 2021 žalovaného vyplynul zostatok na účte 1,03 Eur a príjem
žiadateľa o úver 850 Eur. Z informácií o klientovi uvedených v zmluve vyplynulo, že žalovaný bol

včaseuzatvoreniazmluvyslobodný,nemalvyživovaciupovinnosťabývalvpodnájme.Životnéminimum
žiadateľa predstavovalo 218,06 Eur. Rozdiel medzi príjmom žalovaného zo zamestnania a pravidelne
sa opakovanými platbami vyplývajúcimi z bankového výpisu z účtu predstavoval 433,94 Eur. Z tejto
sumy je ešte potrebné odpočítať nájomné, bežné výdavky na stravu, hygienu, ošatenie. Porušenie
povinnosti uloženej v § 7 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch bola zrejmé aj z

toho, že žalobca napriek tomu, že v čase overovania bonity žalovaného bol okrem NRKI v činnosti aj
Spoločný register bankových informácií (SRBI) a Register údajov o spotrebiteľských úveroch, úverovú
históriu žalovaného dopytom do týchto registrov nezisťoval. Z dôvodu nesprávne uvedenej výšky RPMN,
absencie údaja o úrokovej sadzbe, ako aj porušenia povinnosti veriteľa s odbornou starostlivosťou
posudzovať bonitu klienta, vyhodnotil súd úver ako bezúročný a bez poplatkov. Keďže žalovaný bol

povinný ku dňu vyhlásenia rozhodnutia zaplatiť žalobcovi spolu sumu 7.670,55 Eur ako časť čerpaného
úveru vyplývajúc z výpisu z čerpania splátok a úhrad bez zmluvných úrokov a akýchkoľvek poplatkov,
pričom ku dňu vyhlásenia tohto rozhodnutia žalovaný celkovo uhradil žalobcovi sumu 3.767,30 Eur,
zaviazal žalovaného k povinnosti zaplatiť žalobcovi sumu vo výške rozdielu medzi čerpaným úverom
(7.670.55 Eur) a sumou, ktorú žalovaný zaplatil (3.767,30 Eur), t.j. 3.903,25 Eur. Súd prvej inštancie

preto vo zvyšnej časti žalobu zamietol. Dodal, že výška poskytnutého úveru, ani suma uhradených
splátok nebola rozporovaná. Žalovaný si svoju zmluvnú povinnosť neplnil riadne a včas, preto mu v
zmysle § 517 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z.
uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi aj úrok z omeškania v zákonnej výške 9,25% ročne z dlžnej sumy od
14.9.2023 (t.j. od doručenia predžalobnej výzvy) v zmysle žiadosti žalobcu. Súd prvej inštancie v zmysle

§ 255 ods. 1, 2 CSP priznal žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 5,32 % (úspech žalobcu 52,66
% - úspech žalovaného 47,34 %). V rozsudku citoval § 52 ods. 1, 2, § 54 ods. 1, 2, § 565, § 517 ods.
2, § 39 Občianskeho zákonníka, 1 ods. 2, § 9 ods. 2 , § 11 ods.1 písm. b/,d/, 2 zákona č. 129/2010 Z.
z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy.

2. Proti tomuto rozsudku v rozsahu výrokov I. o uložení povinnosti a III. o trovách konania podal
žalovaný včas odvolanie. Navrhol, aby odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom
rozsahu tak, že vo zvyšnej časti žalobu zamietne a prizná mu náhradu trov konania v rozsahu 100
%. Namietal porušenie práva na spravodlivý proces, nesprávne právne posúdenie veci súdom prvej

inštancie a nesprávne skutkové zistenia. Za porušenie práva na spravodlivý proces žalovaný považoval
tú skutočnosť, že sa súd prvej inštancie nevyjadril k argumentom žalovaného, v zmysle ktorých si
žalobca skutkovo svoj nárok uplatnil ako nárok z predčasne zosplatneného úveru. Uviedol, že súd
správne vyhodnotil poskytnutý úver za bezúročný a bez poplatkov, keďže žalobca pred poskytnutím
úveru neskúmal schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, čo má za následok, že úver je

bezúročnýabezpoplatkov,avšakzustanovenia§11ods.2citovanéhozákonavyplývaajďalšiasankcia,
ato,ževeriteľniejeoprávnenývyžadovaťodspotrebiteľajednorazovésplateniespotrebiteľskéhoúveru.
Odkázal na rozhodnutie Krajského súdu v Žiline zo dňa 16.05.2017, sp. zn. 11Co/117/2017. Na základe
uvedeného považoval výzvu na zaplatenie dlžnej sumy zo dňa 22.07.2023, ako aj výzvu k splateniucelého úveru zo dňa 29.08.2023 v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka za neplatný právny úkon a teda
je nutné konštatovať, že žalobca nepreukázal vznik nároku tak, ako ho uplatnil v žalobe. S poukazom
na uvedenú neplatnosť úkonov je nutné zamietnuť žalobný nárok ako celok, keď nie je možné priznať

žalobcovi plnenie z jednotlivých, už splatných a nepremlčaných splátok, a to s poukazom na vymedzenie
žaloby v zmysle § 132 ods. 1 C.s.p., ktorou žalobou žalobca uplatnil svoj nárok ako zosplatnený, v
celosti. Súd prvej inštancie by nemohol postupovať spôsobom priznania splatných a nepremlčaných
splátok, keď by uplatnením predmetného postupu konal v rozpore s Civilným sporovým poriadkom. Súd
je viazaný žalobným návrhom žalobcu (§ 216 C.s.p.), keď aj zmena prípadných skutkových tvrdení zo

strany žalobcu (ktorá zmena ani nenastala) by predstavovala zmenu žaloby, ktorá je v spotrebiteľských
sporoch neprípustná, ak je žalovaným spotrebiteľ (§ 294 C.s.p.). Keďže žalobca uplatnený nárok
skutkovo vymedzil ako plnenie z predčasne zosplatneného úveru, nárok nemožno posudzovať ako
plnenie jednotlivých nezosplatnených mesačných splátok, nakoľko by išlo o odlišný (vyplývajúci z iných
skutkových tvrdení) nárok. V tomto smere poukázal na rozhodovaciu prax iných súdov, z ktorých
uviedol rozhodnutie Krajského súdu v Žiline č.k. 11CoCsp/12/2024–157 zo dňa 30.04.2024, v ktorom

prekročenie návrhu a porušenie dispozičného princípu civilného sporového konania Krajský súd v Žiline
preukazoval právnym názorom Najvyššieho súdu SR.

3. Žalobca sa vyjadril, navrhol napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť a priznať mu
náhradu trov odvolacieho konania. Odvolanie žalovaného považoval za zmätočné a nedôvodné,

žalovaný v ňom neuviedol žiadne nové skutočnosti, ku ktorým by sa žalobca nevyjadril vo svojich
predchádzajúcich vyjadreniach a dôkazoch, ktoré už súdu prvej inštancie predložil. Záverom upriamil
pozornosť na stanovisko bývalého podpredsedu Ústavného súdu Slovenskej republiky JUDr. Milana
Ľalíka v Náleze zo dňa 24.10.2013, sp. zn. I. ÚS 547/2012 (odlišné stanovisko), v ktorom pomerne
ilustratívne poukázal na aktuálnu zjavnú a neudržateľnú predimenzovanosť ochrany spotrebiteľa a

„démonizovanie“ veriteľskej pozície - v neprospech právnej istoty a celkového doterajšieho vnímania
objektívneho práva v podmienkach kontinentálnej právnej, kultúry.

4. Žalovaný v písomnej replike k vyjadreniu žalobcu uviedol, že ak by sa aj odvolací súd nestotožnil s
právnymi argumentmi uvedenými v odvolaní, žalobca nemá nárok na splátky, ktorých zročnosť nastane

po vyhlásení rozhodnutia odvolacieho súdu vo veci samej, keďže neboli splnené podmienky v zmysle
§ 53 ods. 9 a § 565 Občianskeho zákonníka pre vyhlásenie mimoriadnej splatnosti, zročnosť každej
splátky nastáva samostatne k 20. dňu v mesiaci, resp. ku dňu, kedy sa mala uhrádzať mesačná
splátka. Dodatkom ku zmluve bol navýšený úverový rámec bez toho, aby žalobca opätovne posúdil
schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver a dodatkom však došlo len k zmene úverového

rámca a výšky mesačnej splátky. Podľa názoru žalovaného takýto kontraktačný mechanizmus, kedy
dôjde len k navýšeniu úverového rámca a výšky mesačnej splátky, pričom okrem úverového rámca a
výšky mesačnej splátky má platiť pôvodná zmluva zo dňa 28.07.2021, zakladá neplatnosť právneho
úkonu v zmysle § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka pre neurčitosť.

5. Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v rozsahu
a z dôvodov daných podľa §§ 379 a 380 Civilného sporového poriadku zákona č. 160/2015 Z.z. (ďalej
len C.s.p.), bez nariadenia pojednávania v zmysle § 385 ods. 1 C.s.p. a rozsudok súdu prvej inštancie
v odvolaním napadnutom výroku I. a v súvisiacom výroku III. o trovách konania podľa ustanovenia §
389 ods. 1 písm. b) C.s.p. zrušil z nasledujúcich dôvodov:

6. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie o čiastočnom vyhovení i zamietnutí žaloby proti žalovanému
zdôvodnil na závere o nesprávnej uvedenej výške RPMN, absencii údaja o úrokovej sadzbe
v spotrebiteľskej zmluve a porušení povinnosti veriteľa s odbornou starostlivosťou posudzovať bonitu
žalovaného, čo má za následok bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru v zmysle § 11 ods. 1 písm. b/,

d/ a ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Žalovanému uložil povinnosť vrátiť
žalobcovi len časť nesplateného úveru vo výške 3.903,25 Eur po odpočítaní sumy, ktorú žalovaný na
úver zaplatil vo výške 3.767,30 Eur od celkovej sumy čerpaného úveru vo výške 7.670,55 Eur.

7. Žalovaný namietal porušenie práva na spravodlivý proces z dôvodu, že sa súd prvej inštancie

nevyjadril k jeho argumentom k tvrdeniam žalobcu, ktorými si skutkovo svoj nárok uplatnil ako nárok
z predčasne zosplatneného úveru.8. Žalobca uplatňoval v predmetom konaní nárok na zaplatenie sumy 7.412,70 Eur spolu
s príslušenstvom voči žalovanému titulom zosplatnenia revolvingového úveru, vzniknutého v dôsledku
nesplácania úveru. Žalovaný v priebehu konania nárok spochybňoval. Žalovaný už v podanom odpore

proti platobnému rozkazu svoju procesnú obranu zakladal na tvrdení a súd prvej inštancie toto žalované
tvrdenie aj uviedol v ods.2 odôvodnenia napadnutého rozsudku, že žalobca mohol zosplatniť úver až po
15 dňoch od doručenia výzvy na zaplatenie a keďže žalobca nepostupoval pri vyhlásení mimoriadnej
splatnosti úveru v zmysle § 53 ods. 9 a § 565 Občianskeho zákonníka, žalobca nie je oprávnený
požadovať jednorazové splatenie dlhu. Odvolací súd ďalej zistil, že aj vo vyjadrení žalovaného spolu

s ospravedlnením neúčasti žalovaného a jeho právneho zástupcu na pojednávaní vytýčenom na deň
03.07.2024 žalovaný uviedol, že z dôvodu neurčitosti právnych úkonov podľa § 53 ods. 9 Občianskeho
zákonníka treba vysloviť neplatnosť výzvy a okamžitého zosplatnenia a teda je nutné konštatovať, že
žalobca nepreukázal vznik nároku tak, ako ho uplatnil v žalobe. Preto je nutné žalobný nárok zamietnuť
ako celok, keď nie je možné priznať žalobcovi plnenie z jednotlivých, už splatných a nepremlčaných
splátok s poukazom na § 132 ods.1 C.s.p. Zároveň súd prvej inštancie v odseku 5 odôvodnenia

napadnutého rozsudku vymenoval listinné dôkazy, ktorými vykonal dokazovania, medzi ktorými bol aj
odporprotiplatobnémurozkazučl.30apodaniežalovanéhonačl.93,110,125anáslednezistilskutkový
stav.

9. Odvolací súd z obsahu spisu, zo zápisnice z pojednávania (č.l. 107 a 128) ani z odôvodnenia

napadnutého rozsudku nezistil, že by sa súd prvej inštancie s touto tvrdenou skutočnosťou (o
nesplnení podmienok pre platné zosplatnenie úveru v priebehu sporu) bližšie zaoberal a (ne)dôvodnosť
tejto námietky v odôvodnení svojho rozhodnutia žiadnym spôsobom nevysvetlil, naviac nie je ani
zrejmé, ktoré skutočnosti vo vzťahu k nej považoval za rozhodujúce. Súd prvej inštancie neuvádza,
z akého dôvodu vyplynulo právo žalobcu úver zosplatniť, nekonštatuje (ne) splnenie podmienok pre

zosplatnenie,atojednakvzmysleuzavretejzmluvy,akoajvzmyslecitovaného§53ods.9Občianskeho
zákonníka, podľa ktorého môže dodávateľ uplatniť svoje právo podľa § 565 Občianskeho zákonníka
až najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil
spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva, a to najneskôr do splatnosti
najbližšej nasledujúcej splátky. V prípade, ak zo strany veriteľa dôjde k vyhláseniu úveru za predčasne

splatný, a to v súlade s ustanovením § 565 Občianskeho zákonníka a § 53 ods. 9 Občianskeho
zákonníka, pre platný úkon zosplatnenia je zo strany veriteľa nevyhnutné, aby v tomto zosplatnení
presne špecifikoval konkrétnu splátku, pre ktorú jednorazovo a predčasne zosplatnil celý dlh. Súd
prvej inštancie sa zjavne nezaoberal tým, či právo veriteľa zosplatniť dlh bolo medzi žalobcom a
žalovaným dohodnuté, pričom niet sporu o tom, že prípadné pozitívne posúdenie dôvodnosti žalovaným

produkovanej procesnej obrany má zásadný dopad na dôvodnosť uplatneného žalovaného nároku.
V danom prípade je doteraz zrejmé iba to, že veriteľ pred zosplatnením úveru vyzval žalovaného na
zaplatenie dlžnej sumy výzvou zo dňa 22.07.2023 pod hrozbou okamžitého jednorazového vrátenia
celého úveru (č.l.18). Výzva bola daná na poštovú prepravu dňa 26.07.2023. Následne mal veriteľ
vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru ku dňu 29.08.2023 (č.l. 20), pričom výzva k splateniu celého úveru

zo dňa 29.08.2023 bola daná na poštovú prepravu dňa 31.08.2023.

10. Rozhodnutie súdu z hľadiska odôvodnenia musí spĺňať parametre zákonného rozhodnutia v zmysle
§ 220 ods. 2 C.s.p., čo znamená, že v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké
skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril

žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné
skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré
dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté
dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá na to, aby
odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé. Všeobecný súd teda nemusí dať odpoveď na všetky otázky

nastolené stranou, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam (rozhodnutia Ústavného súdu
Slovenskej republiky vo veciach sp. zn. IV. ÚS 115/03 či sp. zn. III. ÚS 60/04).
11. Povinnosťou súdu je vždy sa vyrovnať s argumentmi sporových strán, ktoré môžu mať vplyv
na rozhodnutie. Judikatúra ESĽP zdôrazňuje, že je potrebné podľa okolnosti veci dať odpoveď na
rozhodujúceargumenty.Zodôvodneniasamástranadozvedieťodôvodochprijatiačiodmietnutiasvojho

argumentu. Samotné konštatovanie, že uplatnený argument je irelevantný, nezodpovedá požiadavke
riadneho odôvodnenia. Ak sa súd v odôvodnení svojho rozhodnutia nevysporiadal relevantným
spôsobom so zásadnou námietkou sporovej strany, treba absenciu argumentácie všeobecného súdupovažovať za prejav arbitrárnosti a porušenia základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR (Ústavný
súd SR, sp. zn. II. ÚS 410/2006).

12. V odôvodnení písomného vyhotovenia napadnutého rozsudku súd prvej inštancie neuviedol,
prečo neposúdil podstatné skutkové tvrdenie žalovaného v otázke platnosti veriteľom vykonaného
zosplatnenia úveru, hoci mu to výslovne ukladá § 220 ods.2 C.s.p., ktorý upravuje obsahové náležitosti
súdneho rozhodnutia.

13. Rozsudok, z ktorého nemožno zistiť, akými úvahami sa súd riadil pri posudzovaní podstatných
skutkovýchtvrdeníaprávnychargumentovstrán,súvisiacichspredmetomsúdnejochranyaobranyproti
nej, upierajúce im práva poznať dôvody, pre ktoré ich procesná obrana nebola súdom prvej inštancie
vyhodnotená ako dôvodná (možno sa len domnievať, že ju súd posúdil ako nedôvodnú, keďže žalobe
čiastočne vyhovel) nezabezpečuje strane sporu právo na spravodlivý proces. Riadne odôvodnenie
rozsudku je procesným právom strany sporu, lebo len dostatočné a presvedčivé odôvodnenie mu

umožňuje dostatočne skutkovo a právne odôvodniť prípadne podaný opravný prostriedok. Tento
nedostatok odvolací súd nemôže nahrádzať. Postup, v rámci ktorého by odvolací súd nahrádzal
chýbajúce vysvetlenie, by znamenal nezabezpečenie riadneho prístupu k spravodlivému procesu po
podaní odvolania. Súd prvej inštancie odôvodnením napadnutého rozhodnutia v rozpore s citovaným §
220 ods. 2 C.s.p. znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva náležite sa brániť

proti argumentom súdu v odvolacom konaní v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces.

14. Preto odvolací súd podľa § 389 ods. 1 písm. b) C.s.p. napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil
a podľa § 391 ods. 1 C.s.p. mu vec vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

15. Úlohou súdu prvej inštancie po vrátení veci je vec znova prejednať a v novom rozhodnutí sa riadne
vysporiadať so všetkými rozhodnými námietkami a tvrdeniami strán sporu, najmä s procesnou obranou
žalovaného voči tvrdeniu žalobcu o vzniku povinnosti žalovaného splniť dlh jednorazovo, s náležitým
zdôvodnením svojho rozhodnutia a postupu v konaní v súlade so zásadami uvedenými v § 220 ods.

2 C.s.p.

16. Súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu (§ 391 ods. 2 C.s.p.).

17. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov členov senátu krajského súdu 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).