Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 4. september 2025

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 9Cpr/5/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6125365155
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 09. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jarmila Jánošová
ECLI: ECLI:SK:OSBB:2025:6125365155.2

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v právnej veci navrhovateľa: Nemak Slovakia s.r.o., so sídlom Vieska
394, 965 01 Ladomerská Vieska, IČO: 36 042 773, zast. soukeník – štrpka s. r. o. so sídlom Strážnická
8141/5 811 08 Bratislava, IČO: 36 862 711 proti odporkyni: A. B., nar. XX. XX. XXXX, bytom C. XXX/XX,
XXX XX D. E. C., o návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia, takto

r o z h o d o l :

I. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a.

II. Odporkyni nárok na náhradu trov konania voči navrhovateľovi n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Navrhovateľ sa návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia domáhal, aby súd zakázal odporkyni
nakladať s nehnuteľnosťami nachádzajúcimi sa v katastrálnom území D. E. C., okres D. E. C., obec
D. E. C., vedenými F. G. D. E. C., katastrálnym odborom, zapísanými na LV č. XXX ako: pozemok KN-

C parc. č. XXXX, vedený ako zastavaná plocha a nádvorie o výmere 405 m2, na ktorom je postavený
rodinný dom, súpisné číslo XXX a pozemok KN-C parc. č. XXXX, vedený ako záhrada o výmere 591 m2.

2. Podanie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia navrhovateľ odôvodnil tým, že odporkyňa
vykonávala pre neho na základe pracovnej zmluvy zo dňa 01. 12. 2004, uzatvorenej medzi
navrhovateľom ako zamestnávateľom a odporkyňou ako zamestnankyňou prácu na pracovnej pozícii

„Ekonóm“, a to v období od 01. 12. 2004 do 30. 12. 2024. Pracovný pomer bol ukončený na
základe Dohody o skončení pracovného pomeru zo dňa 20. 12. 2024, a to z dôvodu zdravotnej
nespôsobilosti odporkyne vykonávať pridelenú pracovnú činnosť. Po skončení pracovného pomeru
odporkyne, navrhovateľ na základe následnej kontroly účtovných dokladov zistil nesúlad účtovných
dokladov so skutočným stavom. Navrhovateľ uviedol, že vykonanou kontrolou účtovných dokladov
zistil, že v rokoch 2016 až 2020 vykonávala odporkyňa viaceré výbery hotovosti z bankového účtu

navrhovateľa (ďalej len „bankový účet navrhovateľa“), pričom takto získanú hotovosť nezaúčtovala na
príslušný účet navrhovateľa slúžiaci na evidenciu hotovosti v pokladni, ale finančnú hotovosť fiktívne
zaúčtovala na ďalší účet navrhovateľa, označený ako „Pohľadávky voči banke“. Navrhovateľ zistil, že
odporkyňa vyberala z bankového účtu navrhovateľa finančnú hotovosť v období rokov 2016 až 2021
celkom sumu 78.000 Eur, ktorú fiktívne zaúčtovala na účet II, čím navrhovateľa uviedla do omylu, že
finančná hotovosť sa v zmysle účtovných dokladov navrhovateľa nachádza na účte II, na základe čoho

možno predpokladať, že si vybratú finančnú hotovosť odporkyňa ponechala. Navrhovateľ uviedol, že
ochrany práv a právom chránených záujmov sa domáhal u odporkyne zaslaním výzvy na náhradu
škody zo dňa 16. 07. 2025, avšak odporkyňa do podania tohto návrhu spôsobnú škodu neuhradila.
Navrhovateľ poukázal na to, že z verejne dostupných zdrojov zistil, že odporkyňa je výlučnou vlastníčkou
nehnuteľností nachádzajúcich sa v katastrálnom území D. E. C., okres D. E. C., obec D. E. C., vedenej
F. G. D. E. C., katastrálnym odborom, zapísaných na LV č. XXX. Dňa 05. 08. 2025 došlo k zápisu zániku

záložného práva k predmetným nehnuteľnostiam odporkyne. Uvedené podľa navrhovateľa nasvedčuje
skutočnosti, že záväzok (úver) odporkyne zabezpečený záložným právom k nehnuteľnostiam bol zostrany odporkyne plne uhradený. Táto skutočnosť zásadne mení právny stav nehnuteľnosti, pretože
zvyšuje riziko, že odporkyňa bude s nehnuteľnosťami bezodkladne nakladať, najmä že ich prevedie na
tretiu osobu alebo inak scudzí. Takéto konanie by znemožnilo alebo podstatne sťažilo výkon rozhodnutia

vo veci samej a bolo spôsobilé zmariť účel konania o vymáhanie nároku na náhradu škody, ktorú
spôsobila odporkyňa navrhovateľovi. Navrhovateľ poukázal na skutočnosť, že z uvedeného vyplýva,
že odporkyňa pravdepodobne disponovala finančnou hotovosťou, ktorú však využila na úhradu úveru,
pričom navrhovateľovi neuhradila ani časť finančných prostriedkov.

3.Navrhovateľuviedol,žedňa31.07.2025podaltrestnéoznámenienaOkresnériaditeľstvoPolicajného
zboru Žiar nad Hronom trestné oznámenie pre podozrenie zo spáchania trestného činu, v súvislosti s
ktorým mu vznikla majetková škoda tak, ako je opísaná vyššie. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti
má navrhovateľ dôvodnú obavu, že v prípade uskutočnenia prevodu vlastníckeho práva k predmetným
nehnuteľnostiam by mohlo dôjsť k zmareniu účelu trestného konania a znemožneniu uspokojenia
prípadného nároku navrhovateľa. Navrhovateľ má dôvodnú obavu, že bez vydania neodkladného

opatrenia dôjde k scudzeniu predmetných nehnuteľností pred právoplatným rozhodnutím príslušných
orgánov. Tiež má za to, že je nevyhnutná ingerencia súdu a vydanie neodkladného opatrenia, nakoľko
konaním odporkyne by mohlo dôjsť k zmareniu účelu uplatnených nárokov navrhovateľa, a zároveň by
hrozilo, že odporkyňa po prevode nehnuteľností nebude disponovať majetkom, z ktorého by bolo možné
prípadnú náhradu škody uplatniť a vymôcť.

4. Navrhovateľ uviedol, že si svoj nárok riadne uplatňuje v trestnom konaní, a teda domáhať sa svojej
pohľadávky na príslušnom súde bude až po ukončení trestného konania
a to z dôvodu prekážky v rozhodovanej veci. Z uvedeného dôvodu je tak možné predpokladať, že
k právoplatnému priznaniu nároku navrhovateľa dôjde v dlhšom časovom horizonte, čo potvrdzuje

jeho dôvodnú obavu tak, ako ju opisuje vyššie. Navrhovateľ v súčasnosti nedokáže iným spôsobom
zabezpečiť svoj nárok voči odporkyni.

5. Potrebu neodkladnej úpravy pomerov navrhovateľ odôvodňuje tým, že existuje dôvodná obava,
že odporkyňa v čase pred rozhodnutím príslušných orgánov vo veci samej prevedie predmetné

nehnuteľnosti na inú osobu, čím by mohlo dôjsť k zmareniu účelu trestného konania a znemožneniu
uspokojeniaprípadnéhonárokunavrhovateľa.Navrhovateľpodaldňa31.07.2025trestnéoznámeniepre
podozrenie zo spáchania trestného činu sprenevery, v súvislosti s ktorou mu vznikla majetková škoda.
Vzhľadom na skutočnosť, že odporkyňa vlastní nehnuteľnosti, ktorých právny stav sa v blízkej minulosti
výrazne zmenil, a to tak, že už nie sú zaťažené záložným právom, má navrhovateľ dôvodnú obavu,

že ich prípadný prevod na inú osobu by znemožnil (resp. výrazne sťažil) uspokojenie jeho nárokov,
a preto navrhuje vydanie neodkladného opatrenia za účelom zabezpečenia jeho práv. Vzhľadom
na závažnosť vzniknutej situácie a reálne riziko, že odporkyňa predmetné nehnuteľnosti prevedie
na tretiu osobu ešte pred rozhodnutím príslušných orgánov, navrhovateľ má dôvodnú obavu, že v
dôsledku scudzenia nehnuteľností nebude možné v budúcnosti jeho nárok efektívne vymáhať. Predajom

nehnuteľností by mohlo dôjsť k zmareniu účelu trestného konania a k znemožneniu uspokojenia
škody, ktorú odporkyňa spôsobila. Z uvedených dôvodov má navrhovateľ za to, že sú splnené
podmienky na vydanie neodkladného opatrenia, ktorým sa dočasne odporkyňa obmedzí v nakladaní s
nehnuteľnosťou. Navrhovateľ tiež uviedol, že trvanie neodkladného opatrenia nie je potrebné časovo
ohraničovať, nakoľko neodkladné opatrenie súd zruší, ak odpadnú dôvody, pre ktoré bolo nariadené,

a teda aj právoplatným skončením konania o podanom návrhu, pričom návrh na zrušenie nariadeného
neodkladného opatrenia môže podať navrhovateľ, ako aj odporkyňa.

6. Navrhovateľ k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia pripojil pracovnú zmluvu č. 538, zápis
o zaradení zamestnanca, dohodu o skončení pracovného pomeru, zápis z ponukového konania, dohodu

o zodpovednosti zamestnanca za schodok na zverených hodnotách, prehľady finančných operácií za
rok 2016 - 2021, súhrn prehľadu finančných operácií, mesačné výpisy predplatných kariet, bankové
výpisy výberov z bankového účtu navrhovateľa odporkyňou, účtovné doklady, výzvu na náhradu škody
zo dňa 16. 07. 2025
a výpis z LV č. XXX.

7. Podľa § 324 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku /ďalej len „CSP“/, pred
začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.8. Podľa § 324 ods. 3 CSP, neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel
nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.
9. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť

pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
10. Podľa § 325 ods. 2 písm. d) CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo
vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.
11. Podľa § 329 ods. 1 prvej vety CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.

12. Zmyslom a účelom neodkladného opatrenia je poskytnúť dočasnú ochranu účastníkovi a zabrániť
ďalšiemuzhoršovaniujehoprávnehopostaveniaatoajvsituáciikeďsúdnemánáležitezistenýstavveci.
Neodkladné opatrenie môže súd nariadiť v dvoch prípadoch a to ak je potrebné bezodkladne upraviť
pomery, alebo ak je daná obava, že exekúcia bude ohrozená. Nariadenie neodkladného opatrenia je
možné len na návrh a za splnenia zákonných predpokladov. Návrh musí súd opísaním rozhodných
skutočností presvedčiť o potrebe nariadiť neodkladné opatrenie v záujme dosiahnutia ochranného

účelu, ktorý je pre tento inštitút charakteristický. Rozhodujúce skutočnosti musí navrhovateľ náležitým
spôsobom osvedčiť, čo z kvalitatívneho hľadiska nedosahuje intenzitu plnohodnotného dokazovania.
Pri posudzovaní potreby neodkladnej úpravy pomerov súd vychádza z konkrétnych okolností prípadu,
predovšetkým z obsahu návrhu žalobcu. Osobitnou náležitosťou návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia je tiež požiadavka na to, aby bolo z návrhu zrejmé akého neodkladného opatrenia sa žalobca

domáha. Návrh musí byť dostatočne určitý na to, aby mohol súd exaktne vymedziť predmet konania.
Súd ani v prípade konania o neodkladnom opatrení nesmie konať ultra petitum.

13. Nariadenie neodkladného opatrenia je podmienené tým, že sledovaný účel nemožno dosiahnuť
zabezpečovacím opatrením. Vzťah medzi neodkladnými a zabezpečovacími opatreniami je vyjadrený

v ustanovení § 324 ods. 3 CSP a vo všeobecnosti možno konštatovať, že ide o vzťah subsidiarity
neodkladného opatrenia k zabezpečovaciemu opatreniu. Túto skutočnosť skúma súd z úradnej
povinnosti. Zabezpečovacie opatrenie má teda vždy prednosť a pokiaľ súd dospeje k záveru, že jeho
nariadenie by bolo vo vzťahu k účelu vyplývajúcemu z návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia
možné, samotný návrh zamietne. To platí aj v prípade, ak ostatné zákonné podmienky na nariadenie

neodkladnéhoopatreniasúsplnené.Nariadenieneodkladnéhoopatreniajetedaprípustné,akjevydanie
zabezpečovacieho opatrenia z povahy veci vylúčené.

14. Podaným návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia navrhovateľ sleduje poskytnutie ochrany
svojho nároku, ktorým je právo na peňažné plnenie, ktorého sa môže a mieni domáhať vo veci

samej. Súd mal osvedčené, že žalovaná je vlastníčkou nehnuteľností nachádzajúcich sa v katastrálnom
území D. E. C., okres D. E. C., obec D. E. C., vedených F. G. D. E. C., katastrálnym odborom,
zapísaných na LV č. XXX. Nariadením neodkladného opatrenia sa má zabezpečiť peňažná pohľadávka
navrhovateľa,ktorúmavočiodporkynititulomškody,čímsamánaplniťpožiadavkaochranyvlastníckeho
práva, pretože odporkyňa sa dočasne obmedzí v nakladaní s nehnuteľnosťami. Potrebu neodkladnej

úpravy pomerov navrhovateľ odôvodnil existenciou dôvodnej obavy, že prevodom nehnuteľnosti na inú
osobu, môže dôjsť k zmareniu účelu pripravovaného konania a znemožneniu uspokojenia prípadného
nároku navrhovateľa. V prípade prevodu nehnuteľností nebude disponovať majetkom, z ktorého by
bolo možné uplatniť a vymôcť prípadnú náhradu škody. Z toho dôvodu sa domáha ochrany svojho
nároku vydaním neodkladného opatrenia, ale vo vzťahu k nemožnosti domáhať sa ochrany svojich práv

zabezpečovacím opatrením navrhovateľ neuviedol žiadne tvrdenia. Súd vyhodnotil, že účel sledovaný
neodkladným opatrením, by bolo možné dosiahnuť zabezpečovacím opatrením, ktoré má prednosť pred
neodkladným opatrením, a ktorým zabezpečovacím opatrením súd môže zriadiť záložné právo aj na
nehnuteľnom majetku dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia
bude ohrozená. V zásade nie je možné vylúčiť nariadenie neodkladného opatrenia aj z dôvodu obavy

z ohrozenia exekúcie pri uplatňovaní peňažnej pohľadávky voči dlžníkovi, ak dosiahnutiu sledovaného
účelu prostredníctvom zabezpečovacieho opatrenia bránia konkrétne dôvody. Z návrhu navrhovateľa
súd však nezistil žiadne skutočnosti, ktorými by navrhovateľ odôvodnil, že sledovaný účel nie je možné
dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. Súd má za to, že pre nariadenie neodkladného opatrenia tak
nie je splnená základná podmienka, ktorú je súd povinný skúmať vždy a z úradnej povinnosti, a to že

sledovaný účel nie je možné dosiahnuť zabezpečovacím opatrením, ktoré má vždy prednosť.15. V danom prípade súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol z dôvodu, že sledovaný
účel - zabezpečenie budúcej pohľadávky navrhovateľa je možné dosiahnuť zabezpečovacím opatrením,
ktoré je však možné nariadiť len na návrh navrhovateľa a za splnenia všetkých zákonných predpokladov.

To bez ďalšieho vylučuje prípustnosť nariadenia neodkladného opatrenia, a preto sa súd posúdením
splneniaostatnýchpodmienokprenariadenieneodkladnéhoopatrenianezaoberalanávrhnanariadenie
neodkladného opatrenia zamietol.

16. O trovách tohto konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1, ods. 2 CSP.
Vzhľadom k tomu, že súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol, platí, že v konaní
bola úspešná odporkyňa. Avšak vzhľadom k tomu, že doposiaľ o návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia nemá vedomosť a k návrhu sa doposiaľ nevyjadrovala jej ani žiadne trovy nevznikli. Preto
súd rozhodol, že odporkyni nárok na náhradu trov konania voči navrhovateľovi nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne
prostredníctvom Okresného súdu Banská Bystrica na Krajský súd v Banskej Bystrici.

V odvolaní musí byť uvedené, ktorému súdu je určené, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, kto ho
robí – odvolateľ, ktorej veci sa týka, v akom rozsah odvolateľ rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa

rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie musí byť podpísané. Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a príloh tak,
aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Inak
súd zhotoví kópie na trovy odvolateľa.

Odvolanie možno odôvodniť (odvolacie dôvody) len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.