Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, December 19, 2023

Súd: Okresný súd Malacky
Spisová značka: 30C/86/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1617209757
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 12. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Natália Laurenčíková

ECLI: ECLI:SK:OSMA:2023:1617209757.24

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Malacky sudkyňou JUDr. Natáliou Laurenčíkovou, v spore žalobcu: Slovenská kancelária

poisťovateľov, IČO: 36 062 235, so sídlom Trnavská cesta 82, 826 58 Bratislava, právne zastúpený:
Remedium Legal, s.r.o., IČO: 53 255 739, so sídlom Prievozská 2, 821 09 Bratislava – mestská časť
Ružinov, proti žalovanému: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXX, XXX XX C., právne zastúpeného
JUDr. Ľubica Sopková, advokátska kancelária, so sídlom D. X, XXX E., o zaplatenie 29.827,16 Eur s
príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 29 385,74 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške
5,05 % ročne zo sumy 29 827,16 Eur od 17.12.2015 do zaplatenia, všetko do 30 dní od právoplatnosti

tohto rozsudku.

II. Vo zvyšnej časti súd žalobu zamieta.

III. Žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 97 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca žalobou doručenou súdu dňa 27.12.2017 uplatnil voči žalovanému nárok na zaplatenie
29.827,16 Eur s úrokom omeškania 5,05% ročne zo sumy 29.827,16 Eur od 17.12.2015 do zaplatenia,
ako i nárok na náhradu trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že žalovaný je vodič motorového vozidla

– traktora zn. F. G. XXXX bez EČV, ktorého prevádzkou bola spôsobená škoda. Dňa 13.04.2013
zavinil žalovaný ako vodič motorového vozidla v dôsledku nehody škodu na zdraví poškodenému D. H..
K predmetnému vozidlu nebolo k dátumu nehody uzatvorené povinné zmluvné poistenie zodpovednosti
za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, preto žalobcovi vznikla povinnosť uhradiť škodu
z poistného garančného fondu podľa § 24 ods. 2 zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení
zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých
zákonov (ďalej len „Zákon o PZP“). Žalobca si svoju povinnosť vyplývajúcu zo zákona splnil a poskytol

dňa 12.11.2015 z poistného garančného fondu poistné plnenie - sumu vo výške 31487,16 Eur, z čoho
suma 166,- Eur predstavuje delegačné poplatky, ktoré si žalobca v konaní neuplatňuje a suma 29827,16
predstavuje náhradu škody. Právo na náhradu poistného plnenia voči žalovanému si žalobca uplatnil
podľa § 24 ods. 7 zákona č. 381/2001 Z. z. listom zo dňa 16.112015. Žalovaný do dnešného dňa dlžnú
sumu neuhradil ani len čiastočne.

2. O žalobe rozhodol súd najskôr platobným rozkazom č.k. 30C/86/2017 – 33 zo dňa 21.03.2018.

3. Proti platobnému rozkazu podal žalovaný prostredníctvom svojho právneho zástupcu dňa 18.05.2018
odpor,vktoromuviedol,žeboluznanývinnýmzprečinuublíženianazdravípodľa§157ods.1Trestného
zákona, pretože dňa 13.04.2013 v lesnom poraste viedol traktor F. G. XXXX bez evidenčného číslas prívesom, pričom následnou jazdou zapadol v rúbanisku a pri tlačení zapadnutej súpravy prešiel
ľavým kolesom prívesu D. H., nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX, ktorý v čase vzniku škodovej
udalosti bol umiestnený v Reedukačnom centre I. J.. Poškodený bol poistencom I. F. D., A. (ďalej

len „VZP“), ktorá si prostredníctvom krajskej pobočky Košice, uplatnila nárok na úhradu vynaložených
nákladov za poskytnutú zdravotnú starostlivosť poškodenému v zmysle § 42 ods. 4 písm. a) zákona
č. 577/2004 Z. z. o rozsahu zdravotnej starostlivosti v platnom a účinnom znení ku dňu podania
04.03.2015 v rozsahu 29.830,26 Eur, a to priamou výzvou zaslanou žalovanému. Obsahovo rovnakú
výzvu na uhradenie zaslala VZP dňa 04.03.2015 aj žalobcovi. Výšku svojho nároku VZP odvodzovala

z vyčíslenia nákladov za poskytnutú zdravotnú starostlivosť pri poškodení zdravia zavineného treťou
osobou pod značkou RP XXXXXXXX (vyčíslenie nákladov VZP). Žalovaný považuje rozsah poskytnutej
úhrady v zmysle vyčíslenia nákladov VZP za nadlimitný a objektívne nepreskúmateľný, nakoľko
neobsahoval konkrétny rozpis jednotlivých položiek poskytnutých úhrad, preto žalovaný požadovanú
sumu neuhradil. V nadväznosti na uvedené podala VZP dňa 27.03.2015 návrh na vydanie platobného
rozkazu o zaplatenie istiny vo výške 29.827,16 Eur s príslušenstvom a nákladov trov konania v sume

3,10 Eur. Okresný súd Malacky vydal dňa 22.07.2015 pod sp. zn. 6C/541/2015 platobný rozkaz na
sumu uvedenú v návrhu. Voči platobnému rozkazu podal dňa 14.09.2015 žalovaný odpor. Následne dňa
04.11.2015 VZP vzala žalobný návrh v uvedenej právnej veci späť, nakoľko jej pohľadávka uplatňovaná
v platobnom rozkaze bola uspokojená žalobcom prostredníctvom poisťovne A. – C. D., A., keďže VZP
uplatňovala nárok na úhradu vzniknutých nákladov v zmysle vyčíslenia nákladov VZP duplicitne od

žalovaného a aj od žalobcu. Žalobca si listom zo dňa 16.15.2015 uplatňoval voči žalovanému právo
na náhradu poistného plnenia, ktoré poskytol VZP. Žalovaný naďalej trval na tom, že ide o nadlimitnú
a neodôvodnenú výšku požadovanej náhrady, preto uplatňovanú sumu neuhradil. Poškodený D. H.
bol poistencom VZP. Žalovaný uvádza, že nárok na náhradu škody si VZP nemôže uplatňovať ako
priamy poškodený, ale je povinná postupovať len na základe osobitného zákona. Podľa § 42 ods. 4

písm. a) zákona RZS, VZP mala právo uplatniť svoj nárok na úhradu nákladov za poskytnutú zdravotnú
starostlivosť voči tretej osobe, ak k úrazu alebo inému poškodeniu zdravia u poistenca došlo jej
zavineným protiprávnym konaním. Uvedený nárok VZP možno definovať ako regresný nárok, ktorý má
charakter špecifickej formy postihu, ktorú možno označiť ako zvláštny spôsob náhrady škody. Nehoda
traktora bola sprostredkovanou príčinou vzniku škody VZP, ktorej ujma vznikla nie z dôvodu predmetnej

škodovej udalosti, ale z dôvodu poškodenia zdravia poškodeného D. H.. Medzi škodovou udalosťou,
nehodou traktora a úhradou liečebných nákladov VZP poškodenému nie je priama príčinná súvislosť.
VZP preto nie je poškodeným v zmysle definície obsiahnutej v ust. § 2 písm. g) zákona o PZP. Tomuto
záveru podľa názoru Krajského súdu v Žiline v konaní pod č. k. 7Co/5858/2015 zodpovedá aj znenie ust.
§ 4 ods. 2 Zákona o PZP, ktorý hovorí o tom, aké nároky za poisteného hradí poisťovateľ poškodenému.

Ide o nárok na náhradu škody, ktorá vznikla priamo v súvislosti so škodnou udalosťou, prevádzkou
motorového vozidla. Do tohto nie je zahrnutý nárok na náhradu nákladov zdravotnej starostlivosti,
nemocenské dávky, dávky nemocenského zabezpečenia, ktoré sú špecifikované osobitne v § 4 ods.
3 Zákona o PZP. Už z tohto systematického znenia právneho predpisu možno ustáliť, že subjekty,
ktoré sú nositeľmi práva postihu, regresného nároku, ktorý nevznikol v priamej príčinnej súvislosti so

škodovou udalosťou, ale majú charakter zvláštnej náhrady škody, nie sú subsumované pod pojem
poškodeného. Keďže za poškodeného v zmysle Zákona o PZP sa nepovažuje subjekt, ktorý má voči
poistenému regresný nárok, nevzťahuje sa na takúto osobu ani ust. § 15 ods. 1 Zákona o PZP, t.j.
že nárok na náhradu škody je oprávnená uplatniť priamo proti poisťovateľovi (žalobcovi). O priamom
nároku poškodeného svedčí aj názov marginálnej rubriky § 15 zákona o PZP, ktorý znie „Priamy nárok

poškodeného“. V prejednávanej právnej veci má v zmysle zákona o PZP postavenie poškodeného
len D. H., ktorému bola v súvislosti s nehodou traktora spôsobená škoda na zdraví. Len D. H. bol
oprávnenýpostupovaťvzmysleust.§15ods.1zákonaoPZP,nieVZP.VZPsipriamosvojnárokuplatnila
voči žalobcovi a žalobca ho uhradil bez súhlasu, resp. vyjadrenia žalovaného ako osoby, za ktorú
plnil. Uvedený postup je v rozpore so zákonom o PZP. Žalobca nebol nositeľom povinnosti na úhradu

predmetnéhoplneniapriamoVZPbeztoho,žebysibolvočinemuúhradutohtonárokuuplatnilžalovaný.
Žalobca poskytol plnenie VZP dobrovoľne a bez právneho dôvodu, nakoľko nebol nositeľom povinnosti
na úhradu predmetného plnenia. Na základe uvedeného má za to, že žalobca nie je aktívne legitimovaný
k tomu, aby si svoje dobrovoľné a svojvoľné plnenie uplatňoval voči žalobcovi prostredníctvom súdu.
Zároveň právny zástupca žalovaného v zmysle § 21 ods. 2 zákona č. 580/2004 Z.z. o zdravotnom

poistení odkazuje na právo zdravotnej poisťovne uplatniť si voči tretej osobe nárok na úhradu nákladov
za poskytnutú zdravotnú starostlivosť podľa § 9 ods. 7 písm. c) sa premlčí uplynutím dvoch rokov
odo dňa, keď sa zdravotná poisťovňa dozvie, kto poškodenie zdravia spôsobil, najneskôr uplynutím
desiatich rokov odo dňa úhrady za poskytnutú zdravotnú starostlivosť. Zákon o zdravotnom poisteníupravuje osobitnú premlčaciu lehotu na regresný nárok VZP, a to v subjektívnej premlčacej lehote 2
rokov odo dňa, keď sa VZP dozvie o tom, kto poškodenie zdravia spôsobil. Tým dňom bol 17.02.2015,
kedy bol doručený rozsudok Okresného súdu Malacky zo dňa 12.01.2015, sp. zn. 2T/48/2014, ktorým

bol žalovaný uznaný vinným z prečinu ublíženia na zdraví. V zmysle uvedeného má žalovaný za
to, že žalobou uplatňovaný nárok na úhradu sumy vo výške 29.830,26 Eur je premlčaný, nakoľko
uplynul zákonom ustanovený čas pre výkon subjektívneho práva. Žalovaný k vyčísleniu nákladov, ktoré
predložila VZP uvádza, že je v ňom uvedený rozpis nákladov bez bližšej špecifikácie. Faktúry zdravotnej
poisťovni zasiela príslušné zdravotnícke zariadenie, ktoré poskytlo ošetrenie a liečbu poistencovi. V

rozpisezvyčíslenianákladovRPXXXXXXXXsúvšakuvedenéfaktúryododňavznikuškodovejudalosti,
t.j. od 13.04.2013 až do dňa 06.10.2014. Na podklade uvedeného rozpisu a len skratkovitého označenia
druhu poskytnutej zdravotnej starostlivosti nie je možné objektívne overiť a/alebo preukázať, či všetky
faktúrované položky boli poskytnuté za zdravotnú starostlivost', ktorá bola v priamej príčinnej súvislosti
so škodovou udalosťou zo dňa 13.04.2013.
Je toho názoru, že zdravotná poisťovňa nemá nárok na náhradu nákladov v súvislosti so zdravotnou

starostlivosťou svojho pacienta voči tretej osobe, ak neboli zapríčinené konaním tretej osoby. V
rozsahu v akom sa na vzniku týchto nákladov podielali iné okolnosti, poprípade v akom bol spôsobený
spoluzavinením poistenca, tretia osoba za škodu nezodpovedá, pretože tu nie je daná príčinná súvislosť
medzi vznikom škody a zavineným protiprávnym konaním tretej osoby. Poškodený D. H. zomrel
na následky zlyhania chronického pľúcneho srdca v stave opitosti. V tejto súvislosti odkazuje na

ustanovenie §7 písm. b) zákona č. 580/2004 Z.z. o zdravotnom poistení, zdravotná poisťovňa má právo
uplatniťsvojnároknanáhradunákladovzaposkytnutúzdravotnústarostlivosťvočipoistencovi,aksamu
poskytla preukázateľne v dôsledku užitia alkoholu alebo inej návykovej látky. Má za to, že dôvod úmrtia
poškodeného nemalo príčinnú súvislosť so škodovou udalosťou zo dňa 13.04.2013. Rozpor faktúr č.
XXXXXXXXXXXXXXXX zo dňa 04.10.2014, č. XXXXXXXXXXXXXXXX a č. XXXXXXXXXXXXXXXX,

ktoré sú obsiahnuté vo vyčíslení nákladov VZP vidí v tom, že mohli súvisieť s požívaním alkoholu
poškodeným. Na podklade vyššie uvedených skutočností žiadal, aby súd platobný rozkaz zo dňa
21.03.2018 v celom rozsahu zrušil, vo veci nariadil pojednávanie a po prejednaní veci a vykonanom
dokazovaní návrh navrhovatel'a v celom rozsahu zamietol ako nedôvodný a zároveň aby žalobcu
zaviazal na náhradu trov konania a trov právneho zastúpenia v rozsahu 100 %.

4. Dňa 29.05.2018 doručil právny zástupca žalovaného prílohy k podanému odporu, a to vyjadrenie
všeobecnej zdravotnej poisťovne zo dňa 21.12.2015, pitevný protokol o úmrtí poškodeného D. H.,
výzvu na úhradu vynaložených nákladov za poskytnutú zdravotnú starostlivosť, vyčíslenie nákladov
za poskytnutú zdravotnú starostlivosť pri poškodení zdravia zavineného treťou osobou a žiadosť
o vyjadrenie adresované I. F. D., A..

5. Dňa 30.05.2018 súd uznesením, č.k. 30C/86/2017 – 62, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa
28.06.2018, zrušil platobný rozkaz č.. 30C/86/2017 – 33 zo dňa 21.03.2018.

6. Podľa § 297 CSP súd na prejednanie sporu nariadil viacero pojednávaní, kde vec za prítomnosti

strán a ich právnych zástupcov prejednal, vykonal dokazovanie písomnými podaniami sporových
strán, výsluchmi sporových strán, výsluchmi svedkov, oboznámením sa s rozsudkom Okresného súdu
Malacky v trestnom konaní sp. zn. 2T/48/2014 zo dňa 12.01.2015, výzvou všeobecnej zdravotnej
poisťovne na úhradu vynaložených nákladov za poskytnutú zdravotnú starostlivosť zo dňa 04.03.2015,
vyčíslením nákladov všeobecnej zdravotnej poisťovne za poskytnutú zdravotnú starostlivosť pri

poškodení zdravia zavineného treťou osobou, listom A. -C. D., A. žalobcovi-vyúčtovanie delegované
PU zo dňa 10.11.2015, listom A. -C. D., A. žalobcovi –oznámenie o poukázaní náhrady škody zo dňa
10.11.2015, výpisom z bankového účtu žalobcu, výzvou na náhradu poistného plnenia žalovanému zo
dňa 16.11.2015 s doručenkou, pokusom PZ žalobcu o zmier, výzvou na úhradu vynaložených nákladov
za poskytnutú zdravotnú starostlivosť adresovanú žalovanému, výzvou na úhradu vynaložených

nákladov za poskytnutú zdravotnú starostlivosť adresovanú žalobcovi, žiadosťou o vyjadrenie RP
XXXXXXXX, vyjadrením VZP vo veci RP XXXXXXXX, pitevným protokolom č. D. XXXX, vnútorným
organizačným poriadkom Reedukačného centra I. J., rozpisom vykázanej zdravotnej starostlivosti D. H.
za obdobie od 13.4.2013 do 6.10.2014, fotografiou traktora, informáciu z katastrálnej mapy, potvrdením
OÚ C., metodickým usmernením členov SKP č. 1/2005, znaleckým posudkom č. XXXXXX – X/XXXX,

prepúštacou správou K. L. G. M. zo dňa 23.07.2013, správou z neurologickej ambulancie K. L. G. M.
zo dňa 24.04.2013, správou z neurologickej ambulancie K. L. G. M. zo dňa 03.07.2013, správa od
všeobecného lekára pre deti a dorast zo dňa 15.11.2013, konzilárnym vyšetrením zo dňa 26.05.2013,
správou z neurologickej ambulancie G. B. K. C. D. N. zo dňa 11.06.2013, správou z FRO ambulancie G.B. K. C. D. N. zo dňa 30.08.2013, prepúšťacou správou z Kliniky G. O. P. Q. L. G. K. zo dňa 20.09.2013,
prepúšťacou správou z G. R. H. G. B. K. C. D. N. zo dňa 11.06.2013, prepúšťacou správou z K. C. D. sv.
N. S., a.s. zo dňa 13.12.2013, správou z dermatovenerologickej ambulancie E. K. P. K. s poliklinikou sv.

N. S., a.s. zo dňa 13.12.2013, prepúšťacou správou z detskej R. H. G. B. K. C. D. N. zo dňa 17.01.2014,
prepúšťacou správou z detskej ORL kliniky G. B. K. C. D. N. zo dňa 27.03.2014, prepúšťacou správou
z Kliniky hrudníkovej chirurgie P. K. N. zo dňa 12.05.2014, nálezom z bronchoskopického pracoviska
P. K. N. zo dňa 09.05.2014, nálezom z bronchoskopického pracoviska P. K. N. zo dňa 26.05.2014,
prepúšťacou správou z Kliniky hrudníkovej chirurgie P. K. N. zo dňa 24.06.2014, prepúšťacou správou

z Kliniky hrudníkovej chirurgie P. K. N. zo dňa 19.08.2014, lekárskymi nálezmi E. C. A. z dňoch
27.11.2013, 09.01.2014, 10.03.2014, 24.03.2014, 14.05.2014, 15.05.2014, 06.06.2014, 27.06.2014,
02.07.2014, 12.08.2014, 22.08.2014, 11.09.2014, 29.09.2014 a 06.10.2014, listom o prehliadke mŕtveho
a štatistické hlásenie o L. Q. L. SR zo dňa 04.10.2014, správou z Reedukačného centra I. J. zo dňa
27.03.2013, s prílohou Reedukačného centra I. J. – liekové knihy, s úradným záznamom OR PZ v E.
zo dňa 13.04.2013, s uplatnením nároku na úhradu za poskytnutú zdravotnú starostlivosť v adhéznom

konaní zo dňa 19.8.2013.

7. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní dňa 08.11.2018 v plnom rozsahu poukázal na svoj
návrh, má za to, že kancelária poisťovateľov bola povinná uhradiť VZP náklady súvisiace so zdravotnou
starostlivosťou poškodeného. Opiera svoj nárok o § 24 ods. 2, 3, 5 Zákona č. 381/2001 Z.z. a poukazuje

aj na ustanovenie § 4 ods. 3 predmetného zákona, v ktorom je ustanovený rozsah, čo všetko hradí zo
zákonného poistenia. K odporu uvádza, že ide o účelové tvrdenia. Nie je zrejmé z odporu, ktoré úkony
zdravotnej starostlivosti žalovaný rozporuje. Všetky dôkazy, ktoré žalobca predložil sú overené revíznym
lekárom zdravotnej poisťovne, ktorý konštatoval, že sú v priamej príčinnej súvislosti s vyššie uvedeným
poškodeným zdravia. K námietke premlčania uvádza, že nárok nie je premlčaný, nakoľko kancelária

postupuje podľa § 24c Zákona o PZP, kde je premlčacia doba 3 roky od poskytnutého regresu. Zároveň
uviedol, že bola povinnosť mať k tomuto vozidlu uzatvorené zákonné poistenie.
8. Právna zástupkyňa žalovaného na pojednávaní dňa 08.11.2018 uviedla, že vozidlo, ktorým bola
spôsobená škoda, nemuselo byť zákonne povinne poistené, pretože nešlo o cestné vozidlo. Išlo o stroj,
ktorý sa nachádza v lese, čiže nie je účastníkom cestnej premávky. Ďalej uviedla, že išlo o zverencov

reedukačného centra, ktorí mali za nich zodpovednosť a preto mali zabezpečiť dozor, ktorý však
nezabezpečili. Je toho názoru, že by si mal súd v tomto konaní ustáliť či nie je niekto spoluzodpovedný
za spôsobenú škodu. V súvislosti s vyčíslenými úkonmi poskytnutej zdravotnej starostlivosti uvádza, že
nie je presne zrejmé v akej súvislosti boli poskytnuté úkony, ako napr. úkon za rýchlu zdravotnú službu,
či súvisel s nehodou.

9. Súd na pojednávaní dňa 08.11.2018 vypočul žalovaného, ktorý uviedol, že mu je ľúto, čo sa stalo.
Čo sa týka náhrady škody, zdá sa mu, že poisťovňa požaduje neprimerane vysoké sumy. Najprv žiadali
14 000,- Eur teraz 29 000,- Eur, nerozumie tomu. K vozidlu uvádza, že išlo o traktor zn. Zetor, ktorý
bol poskladaný z dvoch vozidiel. Nemal preto ani technický preukaz a nebolo možné ho dať poistiť.

Nejazdil s nim však po cestách. Uvedený traktor už takto kúpil aj bez technického preukazu. Predná časť
bola zhotovená z menšieho traktora a zadná z väčšieho traktora. S traktorom chodili do lesa, kde sa
presúvali iba po poľnej, obecnej ceste. Keď sa stala tá nehoda, tak v lese sa nachádzali štyria zverenci
Reedukačného centra. Vozidlo kúpil na polovicu s kamarátom. Nemali k tomu žiadnu zmluvu a tým, že
vozidlo nemalo ani technický preukaz, nebolo nikde evidované. Prevádzkovateľom vozidla bol on a jeho

kamarát. Náklady na údržbu vozidla uhrádzali spoločne. Ďalej uviedol, že pol roka dozadu ho predal
kamarátovi E. T. tiež bez zmluvy. Vozidlo používal pre svoje súkromné účely. Chodili s ním po drevo do
lesa. K uvedeným sumám náhrady škody uvádza, že v máji v roku ako sa stala nehoda mu prišiel list
zo VZP, kde žiadali náhradu škody niečo vyše 14 000,- Eur. Potom o mesiac na to, prišla ďalšia výzva
zo VZP, kde žiadali uhradiť 29 000,- Eur.

10. Žalobca na pojednávaní dňa 22.01.2019 uviedol, že výška škody je riadne preukázaná. VZP
podrobne rozpísala liečebné náklady. Má za to, že spoluzodpovednosť reedukačného centra nie je
možné konštatovať, čo vyplýva aj z predloženého vnútorného predpisu. Považuje za bezdôvodnú
námietku žalovaného, že nešlo o motorové vozidlo. Poukazuje na rozsudok v trestnej veci 2T/48/2014,

z ktorého vyplýva, že sa jednalo o traktor Zetor Diesel 3011, ku ktorému bola aj vlečka. V tejto súvislosti
poukazuje aj na definíciu motorového vozidla v § 2 písm. a) zákona o PZP, taktiež na § 114 a 115 Zákona
č. 8/2009 o cestnej premávke. K námietke, že nejde o motorové vozidlo upozornil na to, že traktor malpríves, ktorým bola spôsobená škoda a príves podľa jeho názoru je motorovým vozidlom. Aj príves by
mal mať samostatný technický preukaz aj evidenčné číslo.

11. Žalovaný prostredníctvom svojho PZ na pojednávaní dňa 22.01.2019 uviedol, že v zmysle definície
§ 2 písm. a) zákona o PZP nejde o motorové vozidlo, nakoľko vozidlo bolo bez evidencie, vozidlo
na ktoré nebolo vydané technické osvedčenie, resp. vydaná iná evidencia, ani žiaden preukaz. Má
za to, že tu teda nebola ani povinnosť uzatvoriť k takémuto vozidlu PZP. Ďalej poukazuje na § 5
ods. 1 písm. g) zákona o PZP, kde sa uvádza, že poisťovateľ nenahradí za poisteného škodu, ak ide

o zodpovednosť za škodu spôsobenú pracovnou činnosťou motorového vozidla, ako pracovného stroja.
V danom prípade sa nejednalo o cestné motorové vozidlo, ale domácu výrobu traktora, vyradeného
z evidencie a používaného len ako pracovný stroj.

12. Žalovaný na pojednávaní dňa 02.09.2019 uviedol, že na miesto k nehode prišla dopravná polícia.
Dychová skúška na alkohol bola negatívna. Uviedli, že to nie je dopravná nehoda, lebo sa to stalo v lese

a nie na pozemnej komunikácii. Ďalej uviedol, že vlečka nebola ich, bola požičaná. Išlo o jednoosí príves,
domácu výrobu a bol požičaný od D. H. a len na ten deň. Bol bez evidencie.

13. Z výsluchu svedka E. T., súd zistil, že uvedené vozidlo si kúpili so žalovaným bez papierov. Príves
bol zapožičaný od p. H. zo C.. Traktor vždy stál u svokry žalovaného. Odtiaľ sa s traktorom presúvali

po lúkach. Nie sú tam cestné komunikácie. Je to poľnohospodársky stroj. Zakúpili ho na polovicu a aj
náklady znášali rovným dielom. Kúpili ho bez technického osvedčenia. Neskúmali ho či bolo niekedy
evidované. K vlečke uviedol, že to bola domáca výroba bez evidencie. Kúpna zmluva bola ústna. Išlo
ostaršievozidlo.Vsúčasnostijevozidlopredané,niekomunavýchodeSlovenska.Predalhocezinzerát.
K prívesu uviedol, že si ho požičali iba raz. Po príves išli traktorom iba po lúke. Odtiaľ to bolo len 100

metrov.

14. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní dňa 02.09.2019 v súvislosti s motorovým vozidlom
poukázal na rozhodnutie KS v BA sp. zn. 2Co/145/2011 zo dňa 29.11.2023, kde je uvedený výklad toho,
čo je motorové vozidlo, ako aj to, kedy musí byť povinne zmluvne poistené.

15. Na pojednávaní dňa 04.10.2019 súd vypočul svedka D. H., ktorý uviedol, že vlečka mala jednu
nápravu, bola to dvojkolka, ktorú vyrábal ešte jeho otec, keď on mal 17 rokov, nikdy nejazdila po ceste,
nemá papiere. Požičal si ju od neho pán B.. Za domom je poľná cesta, tadiaľ prišli aj išli do lesa. I. už
neexistuje. K súpisnému číslu, kde bola vlečka v roku 2013 odstavená uvádza, že číslo domu je XXX.

Prístup je aj spredu, ale vtedy bol len z poľnej cesty, vpredu je šopa po starých rodičoch. K miestu nehody
sa nevedel vyjadriť. K domu so súp. č. XXX, kde bol zaparkovaný traktor uviedol, že časť cesty museli ísť
po spevnenej drťovej ceste a potom prešli na poľnú cestu k jeho pozemku, kde bol príves. Nepožičiaval
ho nikomu iba žalovanému. On uvedenú vlečku nevyužíval.

16. Vo svojom vyjadrení zo dňa 19.11.2019 žalobca uviedol, že traktor v zmysle § 3 ods. 2 písm. a)
zákona č. 725/2004 Z. z. o prevádzke vozidiel v premávke na pozemných komunikáciách a stanoviska
Okresného úradu E. zo dňa 21.09.2019 je poľnohospodársky traktor a lesný traktor a ich prípojné
vozidlá, ktoré sú určené na vykonávanie poľnohospodárskych a lesných činností. V zmysle § 2 písm.
b) zákona č. 725/2004 Z.z. o prevádzke vozidiel v premávke na pozemných komunikáciách sa na účely

tohto zákona rozumie „zvláštnym vozidlom motorové vozidlo alebo nemotorové vozidlo vyrobené na
iné účely než na prevádzku na pozemných komunikáciách, ktoré po splnení ustanovených podmienok
možno schváliť na prevádzku v premávke na pozemných komunikáciách“. Žalobca uvádza, že v praxi
nie je ojedinelým prípadom, kedy nemajú uzatvorené povinné zmluvné poistenie práve zvláštne vozidlá.
Dôvodomječastokrátprávedomnienka,žetakétovozidlánespĺňajúdefiníciumotorovéhovozidla.Vtejto

súvislosti žalobca poukazuje na to, že mnohé takéto vozidlá sú schopné bezproblémového fungovania
na pozemných komunikáciách a niektoré z nich sa na vozovku opakovane dostávajú, jazdia po nej a teda
aj spôsobujú kolízne situácie, ktoré by za normálnych okolností boli riešené krytím poistnou zmluvou ako
klasické automobily. Žalobca uvádza, že je právne úplne bez významu, či ide o motorové vozidlo podľa
zákona č. 381/2001 Z.z., či toto vozidlo bolo schválené alebo určené na prevádzkovanie na pozemných

komunikáciách a či na pozemných komunikáciách bolo používané. Ďalej uvádza, že v prípade ak vozidlo
nepodlieha prihláseniu do evidencie vozidiel, tak sa mu v zmysle § 23 zákona č. 725/2004 Z.z. vydáva
technický preukaz, z tohto teda vyplýva, že traktor síce nemusí byť zapísaný do evidencie vozidiel, ale
vydané technické osvedčenie by mal mať. Nakoľko dané motorové vozidlo ku dňu spôsobenia škodyuzatvorené platné povinné zmluvné poistenie nemalo, žalobca konal v súlade so Zákonom o PZP, keď
vyplatil z poistného garančného fondu uplatnené poistné plnenie. Podľa názoru žalobcu nie je podstatné,
na aký účel bol traktor určený, rovnako nie je dôležité, či sa používa na pozemných komunikáciách a

pod., ale v prípade, že spĺňa definíciu motorového vozidla v zmysle § 2 zákona o PZP, jeho držiteľ,
resp. prevádzateľ alebo vlastník je povinný uzavrieť poistnú zmluvu o povinnom zmluvnom poistení
zodpovednosti za škodu spôsobenú motorovým vozidlom.

17. Na pojednávaní dňa 25.11.2019 žalovaný uviedol, že naďalej trvá na tom, že išlo o pracovnú

činnosť stroja a teda Slovenská kancelária poisťovateľov nemala plniť. Poukazuje na to, že nešlo
o dopravnú nehodu. Navrhuje, aby súd zvážil aj spoluzodpovednosť prevádzkovateľa, pretože v konaní
bolo preukázané, že vozidlo bolo vo vlastníctve dvoch osôb. Spochybňuje rozsah zdravotných výkonov,
ktorébolipotvrdenérevíznymlekárom,keďžepodľanehonebolivšetkyvpríčinnejsúvislostisoškodovou
udalosťou. Výška škody uplatňovaná žalobcom nie je dostatočne preukázaná, pretože je tam zahrnuté
všetko odo dňa škodovej udalosti až do smrti poškodeného. V tejto súvislosti odkazuje na pitevný

protokol, ktorý bol vykonaný 2 dni po smrti, podľa ktorého bola u poškodeného zistená stredná opitosť.

18. Žalobca na pojednávaní dňa 25.11.2019 v súvislosti k spoločnej zodpovednosti uviedol, že ide
o dispozičné právo žalobcu od koho si bude náhradu škody v prípade solidárne zaviazaných uplatňovať.
Ďalej poukazujú na vyjadrenie VZP, ktorá uviedla, že výkony boli skontrolované a potvrdené revíznym

lekárom.

19. Súd uznesením č.k. 30C/86/2017 – 213 zo dňa 24.05.2021 nariadil znalecké dokazovanie
a ustanovil znalca z odporu zdravotníctva a farmácie, odvetvie úrazová chirurgia. Následne zo
znaleckého posudku č. XXXXXX – X/XXXX vypracovaného znalcom E. A. G., PhD., úrazovým

chirurgom, z odboru zdravotníctva a farmácie, odvetvie chirurgie a traumatológie súd zistil, že vzhľadom
na charakter poranení, ktoré utrpel poškodený pri úraze dňa 13.04.2013 – poranenie hlavy, krku,
hrudníka a nervových štruktúr v rámci polytraumy bol ihneď hospitalizovaný na G. K., odkiaľ bol po
stabilizácii vitálnych funkcií dňa 09.05.2013 preložený na Kliniku detskej neurológie pre neurologickú
symptomatológiu. Po úprave stavu bol pacient prepustený do ambulantnej starostlivosti dňa 23.07.2013

s nutnosťou pravidelného cvičenia – špeciálnej rehabilitácie a pravidelnej výmeny a starostlivosti
o tracheostómiu. Neurologické poškodenie a kontúzia trachey s jej poškodením sú tak najzávažnejšie
priame následky úrazu, ktorý, poškodený utrpel dňa 13.04.2013. Takmer všetky položky, uvedené vo
výpise z účtu poisteného obsahujúceho rozpis vykázanej zdravotnej starostlivosti súvisia s liečbou,
rehabilitáciou a riešením uvedených následkov úrazu. Výraznú položku tvoria špeciálne zdravotné

pomôcky na údržbu a prevádzku tracheostómie a kanyly, ktoré sa mali vymieňať každé 2 týždne.
Súdny znalec sa vyjadril k úkonom zdravotnej starostlivosti, pri ktorých nemožno jednoznačne zistiť,
či ich poskytnutie súviselo s poškodením zdravia, ktoré poškodený utrpel pri nehode dňa 13.04.2013,
že je ťažké ich identifikovať, vzhľadom na jednoznačný súvis všetkých úkonov s uvedeným úrazom
alebo so starostlivosťou po priamych následkov uvedeného úrazu. Súdny znalec uvádza, že k viacerým

položkám, súvisiacich napr. s hygienou trachostómie nenašiel zodpovedajúci záznam v zdravotnej
dokumentácií. K úkonom, u ktorých je vylúčené, že boli poskytnuté v dôsledku úrazu, ktorý poškodený
utrpel pri nehode dňa 13.04.2013 sa súdny znalec vyjadril, že ide o úkony, ktoré súvisia s jeho ošetrením
dňa 07.12.2013, teda keď bol poškodený ošetrený na chirurgickej ambulancii a odkiaľ bol odoslaný
RZP v sprievode polície na hospitalizáciu na psychiatrické oddelenie K. C. N. v S. a všetky položky zo

dňa 03.10.2014 a po tomto dátume, keď bol pacient ošetrovaný a nakoniec resuscitovaný pre aspiráciu
v alkoholovej intoxikácii, na následky, ktorej aj dňa XX.XX.XXXX zomrel. Súdny znalec uviedol konkrétne
položky, ktoré nesúvisia s úrazom poškodeného z 13.04.2013 v celkovej výške 441,42 Eur, a to
položka na č.l. 122 (zadná strana) – dokonale vyšetrenie jedného orgánového systému alebo kontrolné
vyšetrenie vrátane rád a dokumentácie v cene 4,75 Eur, 5 x položka na č.l. 127 (zadná strana) – rýchla

zdravotná pomoc/služba – v súhrnnej hodnote 30,02 Eur, 2 x položka na č.l. 123 (zadná strana) – riadna
preprava pacienta sanitným vozidlom bez zdravotníckeho personálu, vrátane prepravy na dialýzu –
oboje po 171,- Eur, na č.l. 132 boli uvedené položky: 1x injekcia intrakutánna, subkutánna, submukózna,
subkonjuktiválna alebo intramuskulárna, v cene 1,34 Eur, 1x dôkladné vyšetrenie jedného orgánového
systému alebo kontrolné vyšetrenie vrátane rád a dokumentácie v cene 3,84 Eur, 1x bronchoskopia,

ako aj odber tkaniva pomocou kefky, probatórna excízia, segmentálna sondáž a bronchoalveolárna
laváž v cene 24,96 Eur, 2x povrchová anestéza oropharyngu alebo hltana alebo hrtana v cene po
1,92 Eur, 1x inhalácia kyslíka vrátane inhalovaného kyslíka, za každých 30 minút v cene za 0,58
Eur, 2x rýchla lekárska pomoc (od skutočného počtu km) 1x 5,53 Eur a 1x za 6,32 Eur, 1x cielenévyšetrenie dvoch alebo viacerých orgánových systémov alebo dispenzárna kontrola v cene za 4,80 Eur,
1x videolaryngostroboskopia za 13,44 Eur.

20. Na pojednávaní dňa 07.02.2023 súd na návrh žalovaného vypočul znalca E. A. G. D., ktorý uviedol,
že sa pridržiava záverov znaleckého posudku. Pri vypracovaní znaleckého posudku vychádzal najmä
zo zdravotnej karty pacienta a z lekárskych správ z nemocníc. Časť položiek tvorili hospitalizácie a časť
rehabilitácie. Z hospitalizácií vylúčil úkony, ktoré nesúviseli s predmetnou nehodou, a to hospitalizáciu na
psychiatriizdôvodupožitiaalkoholickýchnápojovaporúchsprávania,kožnévyšetrenienaaknéa úkony

zdravotnej starostlivosti vykonané v deň úmrtia. Čo sa týka pomôcok, tie tvorili značnú časť nákladov,
pomôckymuselibyťpravidelnemenenéaudržiavanéavykonávanépravidelnékontroly.Značnúpoložku
tvorila doprava, ku ktorej sa nevedel vyjadriť, konkrétne do akej miery má na to pacient nárok. Žiadanky
na prepravu dáva lekár. V praxi to prebieha tak, že pacient má termín napr. na nejakú kontrolu. Príde za
praktickým lekárom, ktorý mu vypíše žiadanku a následne zariadenie kam sa dostavil mu potvrdí, že bol
na uvedenej kontrole. Niekedy sú tiež situácie, že je potrebné, aby bol pacient v presne stanovený čas

na danom zákroku. A nie je to vždy možné nechať na pacienta, a preto sa žiada doprava. K potrebám
výjazdov RZP počas opitosti poškodeného uviedol, že v tomto prípade nemožno hovoriť o indikácii
v súvislosti s úrazom. Ďalej uvádza, že po prepustení do domácej liečby bolo najhlavnejším problémom
pacienta starostlivosť o kanylu a ORL starostlivosť o tracheostomickú kanylu, realizovali sa rehabilitácie.
Aj prevozy boli z dôvodu ORL starostlivosti. K argumentácií, že sa pacient riadne nestaral o kanylu,

uviedol, že sú to špekulácie.

21. Žalobca na pojednávaní dňa 07.02.2023 uviedol k preprave poškodeného, že vždy bola odobrená
všeobecným lekárom, potvrdená oprávnenými osobami. Pri zabezpečení takejto prepravy sa eliminuje
zhoršenie zdravotného stavu. Je otázne, či poškodený mal vlastný dopravný prostriedok. Poukazuje na

časť znaleckého posudku, kde sa v lekárskej správe konštatuje, že trpel po úraze traumou, depresiami.
Mal zmenené správanie, čo si všimlo aj jeho okolie. Aj toto sú všetko následky úrazu. Nemožno teda
vychádzať z domnienok a mimo toho čo znalec vyčíslil ako nesúvisiace s úrazom je podľa neho nárok
dôvodný a preukázaný.

22. Právny zástupca žalovaného na pojednávaní dňa 08.09.2023 uviedol, že vzhľadom na posledný
výsluch znalca zo dňa 07.02.2023 má ten názor, že viacero úkonov poskytnutých zdravotníckym
zariadením bolo vykonaných v dôsledku toho, že pacient teda poškodený nedodržiaval zásady hygieny
pri starostlivosti o tracheostomickú kanylu, nedodržiaval pokyny lekárov, fajčil a v opitosti manipuloval
s kanylou, ktorú v dôsledku toho bolo treba častejšie vymieňať. Má za to, že toto je spoluzavinenie

poškodeného, za ktoré nemá niesť výlučne zodpovednosť žalovaný, preto tieto poskytnuté úkony
namieta ako neodôvodnené. Sám znalec povedal, že k niektorým dopravám nemá lekársku správu
a teda sa nevedel vyjadriť k ich odôvodnenosti a nevedel ich ani zadefinovať v rámci otázky č. 3 v ZP,
či boli skutočne nesúvisiace s úrazom poškodeného. Navrhla, aby súd nariadil znalecké dokazovanie
z Odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie ORL na posúdenie poskytnutých lekárskych úkonov a s tým

súvisiacich vyúčtovaných nákladov na dopravu a zdravotné pomôcky v nadväznosti na správanie
a nespoluprácu poškodeného.

23. V záverečných rečiach žalobca skonštatoval, že žalovaný síce vyvinul určitú procesnú obranu a
napádal rozsah a výšku úkonov zdravotnej starostlivosti (a teda v konaní uniesol bremeno tvrdenia),

avšak svoje skutkové tvrdenia v konaní nepreukázal a boli založené len na viacerých nepreukázaných
domnienkach. Zároveň je potrebné poznamenať, že v konaní bolo za týmto účelom vykonané znalecké
dokazovanie na návrh práve žalovaného za účelom zistenia rozsahu a výšky zdravotných úkonov
poskytnutých poškodenému. V znaleckom posudku č. XXXXXX – X/XXXX bolo konštatované, že
takmer všetky položky uvedené vo výpise z účtu poisteného obsahujúceho rozpis vykázanej zdravotnej

starostlivosti súvisia s liečbou, rehabilitáciou a riešením uvedených následkov úrazu. Súdny znalec
konštatoval, že úkony, ktoré nesúviseli s liečbou a úrazom poškodeného predstavovali čiastku 441,42
eur. Žalovaný na pojednávaní zároveň navrhoval vykonanie ďalšieho dokazovania v podobe vyžiadania
odborného stanoviska lekára ORL, ako aj ďalšieho znaleckého dokazovania. Nakoľko ďalšie znalecké
dokazovanie bolo podľa názoru žalobcu súdom správne na pojednávaní zamietnuté, žalobca navrhol

súdu, aby v rámci sudcovskej koncentrácie konania na ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania
neprihliadal. Tieto sú podľa názoru žalobcu len účelovo navrhnuté dôkazné prostriedky žalovaným
s cieľom oddialenia rozhodnutia vo veci samej. Tým, že žalobca uhradil poškodenému z poistného
garančného fondu poistné plnenie za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, vznikolžalobcovi voči žalovanému oprávnený nárok na základe ustanovenia § 24 ods. 7 zákona č. 381/2001 Z.
z., a to právo proti tomu, kto zodpovedá za škodu podľa 24 odseku 2 uvedeného zákona, na náhradu
toho, čo za neho plnil.

24. Právna zástupkyňa žalovaného záverom uviedla, že od začiatku konania namietali aktívnu vecnú
legitimáciu žalobcu, a to z pohľadu právnej povahy ním uplatňovaného nároku. VZP dňa 04.03.2015
zaslala výzvu na úhradu vynaložených nákladov za poskytnutú zdravotnú starostlivosť žalobcovi aj
žalovanému. Vo vzťahu k žalovanému si VZP uplatňovala svoj nárok v zmysle § 42 ods. 4 písm. a)

zákona č. 577/2004 Z.z. o rozsahu zdravotnej starostlivosti v platnom a účinnom znení ku dňu podania
04.03.2015 (ďalej len „zákon o RZS“). Vo vzťahu k žalobcovi si svoj nárok VZP uplatnila v zmysle §
15 ods. 1 zákona o PZP, keďže sa domnievala, že ako poškodená je oprávnená si uplatniť svoj nárok
na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi. Zákon o PZP v § 2 písm. g) pritom priamo vymedzuje
pojem poškodeného, ktorým sa na účely tohto zákona rozumie ten, kto utrpel prevádzkou motorového
vozidla škodu a má nárok na náhradu škody podľa tohto zákona. Nárok na náhradu škody si VZP

nemôžeuplatňovaťakopriamypoškodený,alejepovinnápostupovaťlennazákladeosobitnéhozákona.
Medzi škodovou udalosťou a úhradou liečebných nákladov VZP poškodenému teda nie je priama
príčinná súvislosť. „Vždy musí ísť o priamu (nie sprostredkovanú) príčinu. VZP preto nie je poškodeným
v zmysle definície obsiahnutej v ust. § 2 písm. g) Zo PZP. Tomuto záveru podľa názoru Krajského
súdu v Žiline v konaní pod č. 7Co/585/2015 zodpovedá aj znenie ustanovenia § 4 ods. 2 zákona o

PZP, ktoré jasne hovorí o tom, aké nároky za poisteného hradí poisťovateľ poškodenému. Ide o nárok
na náhradu škody, ktorá vznikla priamo v súvislosti so škodovou udalosťou, prevádzkou motorového
vozidla. Do tohto nároku pritom nie je zahrnutý nárok na náhradu nákladov zdravotnej starostlivosti,
nemocenské dávky, dávky nemocenského zabezpečenia, ktoré sú špecifikované osobitne v § 4 ods. 3
zákona o PZP. Keďže za poškodeného v zmysle zákona o PZP sa nepovažuje subjekt, ktorý má voči

poistenému regresný nárok, nevzťahuje sa na takúto osobu ani ust. § 15 ods. 1 zákona o PZP, t. j.
že nárok na náhradu škody je oprávnená uplatniť priamo proti poisťovateľovi (žalobcovi). O priamom
nároku poškodeného svedčí aj názov marginálnej rubriky § 15 zákona o PZP, ktorý znie „Priamy nárok
poškodeného“. V prejednávanej právnej veci má v zmysle zákona o PZP postavenie poškodeného len
D. H., ktorému bola v súvislosti s nehodou traktora spôsobená škoda na zdraví. Len D. H. bol oprávnený

postupovať v zmysle ust. § 15 ods. 1 zákona o PZP, nie VZP. VZP si priamo svoj nárok uplatnila voči
žalobcovi a žalobca ho uhradil bez súhlasu či akéhokoľvek vyjadrenia žalovaného ako osoby, za ktorú
plnil. Uvedený postup je preto v rozpore so zákonom o PZP. Žalobca nebol nositeľom povinnosti na
úhradu predmetného plnenia priamo VZP bez toho, že by si bol voči nemu úhradu tohto nároku uplatnil
žalovaný. VZP sa uvedeným plnením zo strany žalobcu bezdôvodne obohatila, keďže išlo o plnenie

bez právneho dôvodu. Prijatie bezdôvodného plnenia od žalobcu a následné späťvzatie žaloby však
nemôže byť pripisované na ťarchu žalovaného. Žalovaný bol pripravený uplatniť všetky prostriedky
procesnej obrany v konaní sp. zn. 6C/541/2015, v ktorom však VZP zobrala žalobu späť. Postupom
VZP bolo žalovanému odňaté právo na obranu pred nestranným a nezávislým súdom, ktorý mal vo veci
uplatňovanéhonárokurozhodnúť.TakýtopostupVZPnemôžebyťtolerovaný,lebopredstavujezásahdo

základného práva účastníka konania na súdnu ochranu, na majetok a v konečnom dôsledku aj na právnu
pomoc. Na základe uvedeného má za to, že žalobca nie je aktívne legitimovaný k tomu, aby si svoje
dobrovoľné a svojvoľné plnenie uplatňoval voči žalovanému prostredníctvom súdu. Podľa žalovaného
základnou právnou otázkou, ktorá je rozhodujúca pre správne právne posúdenie predmetnej sporovej
veci, však stále ostáva to, či traktor v spoluvlastníctve žalovaného a pána E. T., továrenská zn. ZETOR

Diesel 3011, je motorovým vozidlom alebo pracovným strojom, a teda či malo byť uzavreté povinné
zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla v zmysle ust.
§ 3 ods. 1 zák. č. 381/2001 Z.z. Žalobca nesprávne tvrdí, že predmetný traktor, ktorý bol určený
výlučne na ťažbu a prepravu dreva v lese, a nie na prevádzku na pozemných komunikáciách, spôsobil
„dopravnú nehodu“, kde došlo k poškodeniu zdravia poškodeného D. H.. V zmysle ustanovenia § 64

ods. 1 zákona č. 8/2009 Z.z. je dopravnou nehodou aj udalosť v cestnej premávke, ktorá sa stane v
priamej súvislosti s premávkou vozidla a pri ktorej sa usmrtí alebo zraní osoba. Cestnou premávkou na
účely tohto zákona sa rozumie užívanie diaľnic, ciest, miestnych komunikácií a účelových komunikácií
vodičmi vozidiel a chodcami. Škodovú udalosť pritom preverovala aj polícia, ktorá bola na miesto
škodovej udalosti bezprostredne privolaná, pričom privolaná hliadka OO PZ v E. skonštatovala, že

v danom prípade sa nejedná o dopravnú nehodu a vec bola vyšetrovaná na Obvodnom oddelení PZ
E., a nie na Oddelení dopravných nehôd ODI E., čo jednoznačne svedčí o tom, že sa nejednalo o
dopravnú nehodu, ktorá by akokoľvek súvisela s prevádzkou motorového vozidla. Právnu skutočnosť, že
k predmetnému traktoru s prívesom nemuselo byť uzavreté povinné zmluvné poistenie zodpovednostiza škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla v zmysle ust. § 3 ods. 1 zák. č. 381/2001 Z.z.
potvrdzuje aj „Stanovisko k prevádzkovaniu lesného (poľnohospodárskeho) traktora – pracovného
stroja“ zo dňa 21.08.2019 (ďalej len „Stanovisko OU“), ktoré vydal Okresný úrad E., odbor cestnej

dopravy a pozemných komunikácií, ktoré je taktiež súčasťou súdneho spisu. V prípade, ak by žalovaný
skutočne mal povinnosť poistiť tento traktor s prívesom v zmysle zákona o PZP, príslušný správny
orgán - Okresný úrad E., odbor cestnej dopravy a pozemných komunikácií – by z úradnej povinnosti
začal správne konanie o uložení pokuty podľa ustanovenia § 19 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z. z. V
súvislosti s vyčíslenými úkonmi poskytnutej zdravotnej starostlivosti je potrebné skonštatovať, že z tejto

špecifikácienebolozrejméčiniektoréúkonyboliposkytnutévpríčinnejsúvislostispredmetnouškodovou
udalosťou zo dňa 13.04.2013. Vykonaným dokazovaním bolo nad všetku pochybnosť preukázané, že
poškodený D. H. bol ako pacient nedisciplinovaný a pri liečbe nespolupracoval, ba čo viac – v opilosti
opakovane manipuloval s tracheostomickou kanylou, neudržiaval ju v čistote, nedodržiaval pokyny
lekárov (fajčenie, pitie alkoholu, nedostatočná hygiena a starostlivosť o kanylu, atď.), čím boli spôsobené
neprimerane vysoké cestovné náklady na jeho prepravu na vyšetrenia, náklady na nadbytočné a

neoprávnené výjazdy rýchlej zdravotnej pomoci, rovnako tak aj zvýšené náklady na čistenie a výmenu
kanyly v zdravotníckych zariadeniach. Taktiež bolo znaleckým dokazovaním preukázané, že poškodený
D. H. mal podpriemerne nízky intelekt, čo mohlo spôsobiť, že vôbec nebol schopný zúčastniť sa
u žalovaného brigádnickej činnosti, pri ktorej utrpel poškodenie zdravia. V prípade, že súd napriek
všetkým vyššie uvedeným argumentom predsa len posúdi nárok žalobcu ako nárok na náhradu škody,

v takomto prípade je potrebné vziať do úvahy aj spoluzavinenie poškodeného, resp. Reedukačného
centra I. J., keďže z vykonaného dokazovanie je jednoznačne preukázané, že na výške vzniknutej škody
je spoluzodpovedný aj samotný poškodený a Reedukačné centrum I. J., v ktorom bol poškodený D. H.
umiestnený a ktoré ho napriek nízkemu intelektu bez akéhokoľvek odborného vedenia či dozoru vyslalo
na brigádnickú činnosť k žalovanému, čo považuje za závažné pochybenie Reedukačného centra,

nakoľko podľa Vnútorného organizačného poriadku Reedukačného centra musí byť pedagogický dozor
zaistený pri vyššom počte ako 4 klienti. Práve v prípade poškodeného D. H. je preto z dôvodu nízkeho
intelektu pochybením Reedukačného centra, že bol pridelený na brigádnickú činnosť u žalovaného
bez akéhokoľvek odborného dozoru. Bez povšimnutia by pritom nemal ostať i fakt, že v čase vzniku
udalosti bol poškodený H. maloletý, z čoho jednoznačne možno vyvodiť, že nemal byť vyslaný na

brigádnickúčinnosťkžalovanémubezodbornéhodohľadu.VtomtosmerejemožnépovažovaťVnútorný
organizačný poriadok Reedukačného centra za nesprávny, odporujúci právnemu poriadku.

25. Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením
právnej povinnosti.

26. Podľa § 427 ods. 1 Občianskeho zákonníka fyzické a právnické osoby vykonávajúce dopravu
zodpovedajú za škodu vyvolanú osobitnou povahou tejto prevádzky.

27. Podľa § 431 Občianskeho zákonníka, ak sa stretnú prevádzky dvoch alebo viacerých

prevádzkovateľov a ak ide o vyporiadanie medzi týmito prevádzateľmi, zodpovedajú podľa ich účasti na
spôsobení vzniknutej škody.

28. Podľa § 438 Občianskeho zákonníka ak škodu spôsobí viac škodcov, zodpovedajú za ňu spoločne
a nerozdielne.

29. Podľa § 2 písm. f) zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení za škodu spôsobenú
prevádzkou motorového vozidla v znení účinnom ku dňu škodovej udalosti (ďalej len „z. č. 381/2001 Z.z.
alebo Zákon o PZP“) sa na účely tohto zákona rozumie poisteným ten, na koho sa vzťahuje poistenie
zodpovednosti.

30. Podľa § 2 písm. a) zákona č. 381/2001 Z.z. na účely tohto zákona sa rozumie motorovým vozidlom
samostatné nekoľajové vozidlo s vlastným pohonom, ako aj iné nekoľajové vozidlo bez vlastného
pohonu, pre ktoré sa vydáva osvedčenie o evidencii vozidla, technické osvedčenie vozidla alebo
obdobný preukaz.

31. Podľa § 3 ods. 1 z. č. 381/2001 Z. z. povinnosť uzavrieť poistnú zmluvu má pri tuzemskom
motorovom vozidle ten, kto je ako držiteľ motorového vozidla zapísaný v dokladoch vozidla alebo ten, kto
je v dokladoch vozidla zapísaný ako osoba, na ktorú sa držba motorového vozidla previedla, v ostatnýchprípadoch ten, kto je vlastníkom motorového vozidla alebo jeho prevádzkovateľom. Ak na motorové
vozidlo je uzatvorená nájomná zmluva s právom kúpy prenajatej veci, povinnosť uzavrieť poistnú zmluvu
má nájomca.

32. Podľa § 4 ods.3 zákona č. 381/2001 Z.z. poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby
poisťovateľ za neho nahradil príslušným subjektom6b) uplatnené, preukázané a vyplatené náklady
zdravotnej starostlivosti, nemocenské dávky, dávky nemocenského zabezpečenia, úrazové dávky,
dávky úrazového zabezpečenia, dôchodkové dávky, dávky výsluhového zabezpečenia a dôchodky

starobného dôchodkového sporenia, ak poistený je povinný ich nahradiť týmto subjektom.

33. Podľa § 24 ods. 2 písm. b) z. č. 381/2001 Z. z. kancelária poskytuje z poistného garančného fondu
poistné plnenie za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, za ktorú zodpovedá osoba bez
poistenia zodpovednosti.

34. Podľa § 24 ods. 5 z. č. 381/2001 Z. z. kancelária poskytuje poškodenému poistné plnenie podľa
odseku 2 za rovnakých podmienok, za akých poskytuje poistné plnenie poisťovateľ podľa tohto zákona.
Podmienky, za ktorých sa poskytuje poistné plnenie podľa odseku 2 písm. c), sa považujú za splnené,
ak sa splnili voči poisťovateľovi, ktorý z dôvodu svojej platobnej neschopnosti nemôže škodu nahradiť.

35. Podľa § 24 ods. 7 z. č. 381/2001 Z. z. kancelária má právo proti tomu, kto zodpovedá za škodu
podľa odseku 2 písm. a), b), f) a g), na náhradu toho, čo za neho plnila. Kancelária má právo proti
poisťovateľovi na náhradu toho, čo plnila za poisteného podľa odseku 2 písm. c) a podľa § 24a ods.
1 písm. a). Kancelária je povinná požadovať od príslušnej kancelárie poisťovateľov náhradu toho, čo
plnila poškodenému podľa odseku 2 písm. e).

36. Podľa § 24c z. č. 381/2001 Z. z. právo kancelárie na náhradu poistného plnenia alebo náhradného
poistného plnenia poskytnutého z poistného garančného fondu podľa § 24, 24a a 24b sa premlčí do
troch rokov odo dňa vyplatenia poistného plnenia alebo náhradného poistného plnenia z poistného
garančného fondu.

37. Podľa § 42 ods.4 písm. a) zákona 577/2004 Z. z. zdravotná poisťovňa má právo uplatniť voči
poistencovi nárok na úhradu za poskytnutú zdravotnú starostlivosť, ak sa mu poskytla preukázateľne v
dôsledku porušenia liečebného režimu31) alebo v dôsledku užitia alkoholu alebo inej návykovej látky,
alebo voči tretej osobe, ak k úrazu alebo inému poškodeniu zdravia u poistenca došlo jej zavineným

protiprávnym konaním.

38. Podľa § 42 ods.5 zákona 577/2004 Z. z. zdravotný výkon, ktorý nie je uvedený v Zozname
zdravotných výkonov indikovaných pri jednotlivých chorobách, možno plne alebo čiastočne uhradiť
poistencovi len s predchádzajúcim súhlasom revízneho lekára zdravotnej poisťovne.

39. Podľa §2 ods. 2 písm. l) zákona č. 8/2009 o cest. premávke na účely tohto zákona sa ďalej
rozumie motorovým vozidlom nekoľajové vozidlo poháňané vlastným motorom s výnimkou prípadu
podľa písmena f) a trolejbus

40. Podľa §2 písm.b) zákona č. 725/2004 o podmienkach prevádzky vozidiel v premávke na pozemných
komunikáciách zvláštnym vozidlom motorové vozidlo alebo nemotorové vozidlo2) vyrobené na iné účely
než na prevádzku na pozemných komunikáciách, ktoré po splnení ustanovených podmienok možno
schváliť na prevádzku v premávke na pozemných komunikáciách.

41. Podľa § 23 ods. 3 zákona č. 725/2004 Z.z. o podmienkach prevádzky vozidiel v premávke na
pozemných komunikáciách osvedčenie o evidencii časť I a osvedčenie o evidencii časť II sa vydáva
vozidlám, ktoré podliehajú prihláseniu do evidencie vozidiel.5) Technické osvedčenie vozidla sa vydáva
vozidlám, ktoré nepodliehajú prihláseniu do evidencie vozidiel.5)

42. Podľa Smernice Európskeho parlamentu a rady 2009/103/ES zo 16. septembra 2009 o poistení
zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel a o kontrole plnenia povinnosti
poistenia tejto zodpovednosti Článok 3 - Povinnosť poistiť motorové vozidlo, každý členský štát prijme
v súlade s článkom 5 všetky vhodné opatrenia, aby zabezpečil, že zodpovednosť za škodu spôsobenúprevádzkou vozidiel obvykle sa nachádzajúcich na jeho území je pokrytá poistením. Rozsah krytia
zodpovednosti a podmienky tohto krytia sa určia na základe opatrení uvedených v prvom pododseku.
Každý členský štát prijme všetky vhodné opatrenia, aby zabezpečil, že poistná zmluva pokrýva tiež: a)

podľa právnych predpisov platných v iných členských štátoch akúkoľvek škodu, ktorá je spôsobená na
území týchto štátov; b) akúkoľvek škodu, ktorú utrpeli štátni príslušníci členských štátov počas priamej
cesty medzi dvoma územiami, na ktorých platí zmluva, ak neexistuje žiadna kancelária národného
poisťovateľa zodpovedného za územie, ktorým sa prechádza; v tomto prípade škoda bude pokrytá v
súlade s právnymi predpismi o povinnom poistení platnými v členskom štáte, na území ktorého sa

vozidlo obvykle nachádza. Poistenie uvedené v prvom pododseku povinne pokrýva škodu na majetku,
ako aj ujmy na zdraví. Podľa článku 5 Odchýlky od povinnosti poistenia motorových vozidiel bod 1.,
každý členský štát môže konať odchylne od článku 3, pokiaľ ide o určité fyzické alebo právnické osoby,
verejnoprávne alebo súkromnoprávne; zoznam takýchto osôb zostaví príslušný členský štát a oznámi
ho ostatným členským štátom a Komisii.

43. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má
veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

44. Podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. Výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov
vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s
plnením peňažného dlhu.

45. V konaní bolo preukázané a medzi stranami nebolo sporné, že žalovaný dňa 13.04.2013 ako vlastník

a prevádzkovateľ motorového vozidla – traktora zn. Zetor Diesel 3011 bez EČV, jeho prevádzkou zavinil
nehodu, v dôsledku ktorej bola spôsobená škoda na zdraví poškodenému D. H.. Ďalej z dokazovania
vyplynulo, že ku dňu nehody nebolo k vozidlu žalovaného uzatvorené povinné zmluvné poistenie
zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla v zmysle § 3 ods. 1 zákona č.
381/2001 Z.z. a taktiež bolo preukázané, že poškodenému ako poistencovi Všeobecnej zdravotnej

poisťovne, a.s. (ďalej len „VZP“) bola v období od 13.4.2013 – 6.10.2014 poskytnutá zdravotná
starostlivosť v rozsahu 29 827,16 Eur, ktorú žalobca uhradil VZP ako poistné plnenie z garančného
fondu dňa 12.11.2015.

46. V prvom rade sa súd zaoberal žalovaným namietanou aktívnou vecnou legitimáciou žalobcu.

Žalovanýnamietal,ževprejednávanejprávnejvecimávzmysleZákonaoPZPpostaveniepoškodeného
len D. H., ktorému bola v súvislosti s nehodou traktora spôsobená škoda na zdraví a len D. H. bol
oprávnený postupovať v zmysle ust. §15 ods. 1 Zo PZP, nie VZP. S argumentáciou žalovaného, že
postup VZP, keď si svoj nárok priamo uplatnila voči žalobcovi a žalobca ho uhradil bez súhlasu,
resp. vyjadrenia žalovaného, je v rozpore so Zo PZP sa súd nestotožnil. C. H. D. (žalobca) poskytuje

z poistného garančného fondu poistné plnenie za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla,
za ktorú zodpovedá osoba bez poistenia zodpovednosti (§24 ods. 2 písm. b) Zákona o PZP). V konaní
bolo preukázané, že spoluvlastníkom a prevádzkovateľom motorového vozidla, ktorým bola spôsobená
škoda bol žalovaný a teda žalovaný je nositeľom zákonnej povinnosti v zmysle § 3 zákona č. 381/2001
Z. z. Žalovaný bol povinný uzavrieť poistnú zmluvu, povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za

škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, pričom sa v konaní preukázalo, že žalovaný si túto
povinnosť nesplnil. Žalobca v danej veci plnil za nepoisteného prevádzkovateľa traktora zn. Zetor Diesel
3011 bez EČV (žalovaného) v zmysle § 24 ods. 2 písm. b) Zákona oPZP v spojení s § 24 ods. 5,
7 Zákona oPZP a §4 ods. 3 Z ákona oPZP. Súd má za to, že pod poistným plnením sa rozumie
nielen náhrada podľa § 4 ods. 2 písm. a)-d) Zákona oPZP (náhrada škody na zdraví, náhrada škody

vzniknutej poškodením, stratou veci, náhrada nákladov spojených s právnym zastúpením...), ktorú má
poisťovateľ za poisteného nahradiť priamo poškodenému, ale aj náhrada podľa §4 ods. 3 Zákona
oPZP, t.j. okrem iných náhrada vyplatených nákladov zdravotnej starostlivosti, ktorú má poisťovateľ za
poisteného nahradiť priamo príslušnému subjektu, ktorý si ju uplatnil a preukázal, teda v tomto prípade
to bola VZP. Podľa § 42 ods. 4 písm. a) zákona č. 577/2004 Z.z. zdravotná poisťovňa má zároveň

právo voči tretej osobe na náhradu za poskytnutú zdravotnú starostlivosť, ak ku poškodeniu zdravia
u poistenca došlo jej zavineným protiprávnym konaním. Zdravotná poisťovňa má teda alternatívne právo
(nie povinnosť) stíhať škodcu, osobu, ktorá škodu priamo spôsobila alebo má právo žiadať refundáciu
za vyplatené poistné plnenie od poisťovne škodcu alebo v prípade nepoisteného subjektu od žalobcu.Ak právo zdravotnej poisťovne uspokojil žalobca, prešlo na neho právo voči nepoistenému škodcovi
(žalovanému) domáhať sa náhrady toho, čo za neho plnil (§ 24 ods. 7 Zo PZP). Nie je pravdou tvrdenie
žalovaného, že by si VZP vo vzťahu k žalobcovi svoj nárok uplatnila v zmysle § 15 ods. 1 zákona o PZP

ako poškodená. Aktívna vecná legitimácia žalobcu v konaní tak bola preukázaná a žalobca postupoval
v súlade so zákonom a neposkytol plnenie VZP dobrovoľne a bez právneho dôvodu.

47. Čo sa týka namietanej povinnosti žalovaného uzavrieť povinné zmluvné poistenie zodpovednosti
za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla v zmysle § 3 ods. 1 Z o PZP, súd má za to, že

žalovaný túto povinnosť ako vlastník (spoluvlastník) motorového vozidla a prevádzkovateľ prívesu mal,
a teda na vozidlo traktor Zetor Diesel 2011 s vlečkou bez EČV sa vzťahovala povinnosť uzavrieť poistnú
zmluvu. Súd v tejto súvislosti poukazuje na Smernicu Európskeho parlamentu a rady 2009/103/ES zo
16. septembra 2009 o poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel čl. 3
a čl. 5 a na európsku judikatúru a v súlade s ňou na eurokomformný výraz „vozidlo“ a „prevádzka vozidla“
Podľa tejto Smernice (čl.1 bod 1) pojem vozidlo znamená akékoľvek motorové vozidlo určené na pohyb

po pevnine s mechanickým pohonom, ktoré sa však neprevádzkuje na koľajniciach a akékoľvek prípojné
vozidlo, pripojené alebo nepripojené. Podľa ustálenej judikatúry Súdneho dvora Európskej únie sa
pojem „prevádzka vozidiel“ vzťahuje na akékoľvek používanie vozidla, ktoré je v súlade s jeho obvyklou
funkciouakoajnaakékoľvekpoužívanievozidlaakodopravnéhoprostriedku.Zuvedenéhotedavyplýva,
že ak prostriedok spadá do definície vozidla a jeho používanie je v súlade s obvyklou funkciou daného

vozidla, tak sa na neho vzťahuje povinnosť poistenia zodpovednosti za škodu (čl. 3 Smernice). Čl.
5 Smernice umožňuje členským štátom odchýliť sa od tejto povinnosti poistenia v prípade určitých
typov vozidiel. Zoznam takýchto vozidiel, na ktoré sa vzťahuje výnimka musí byť oznámený Komisií
a poškodení účastníci nehôd spôsobených takýmito vozidlami musia byť odškodnení z vnútroštátneho
garančného fondu. Súd nezistil, že by sa na predmetný traktor a jeho príves takáto výnimka vzťahovala.

V tejto súvislosti súd poukazuje aj na rozsudok súdneho dvora EU zo dňa 4.9.2014 vo veci C 162/13,
ktorá súvisí s konaním: G. I. v. F. U. d.d.: „Skutočnosť, že traktor, prípadne s vlečkou sa za určitých
okolností môže použiť ako poľnohospodársky stroj, nemá vplyv na konštatovanie, že takéto vozidlo
zodpovedá pojmu „vozidlo“ uvedenému v čl. 1 bode 1 prvej smernice....Z toho vyplýva, že na traktor
s vlečkou sa vzťahuje povinnosť stanovená v čl. 3 ods. 1 prvej smernice, ak sa obvykle nachádza

na území členského štátu, ktorý tento typ vozidla nevylúčil z pôsobnosti tohto ustanovenia.“ Navyše
v konaní bolo preukázané výsluchom svedka D. H. (na pojednávaní dňa 4.10.2019) ako aj dopytom na
obec C., že predmetný traktor sa presúval aj po miestnej komunikácií – spevnenej kameňovej ceste
aj keď len na krátkom úseku. Súd sa v tejto súvislosti stotožnil aj s názorom KS Ba v rozsudku sp.zn.
2 Co/145/201, podľa ktorého zmyslom a účelom zák. č. 381/2001 Z.z. je v záujme ochrany práv a

oprávnených záujmov poškodených zabezpečiť povinné zmluvné poistenie tých vozidiel, ktoré sa reálne
zúčastňujúnaprevádzkenapozemnýchkomunikáciách.Takýmtovozidlomvšaknemusíbyťnevyhnutne
len vozidlo, ktoré je súčasťou evidencie vozidiel a na ktoré je vydané aj osvedčenie o evidencii, keďže
(ako k tomu došlo aj v prejednávanej veci) v praxi sa aj vozidlá, ktorým právne predpisy z dôvodu
nezaradenia v evidencii vozidiel nedovoľujú zúčastniť sa premávky, tejto premávky napriek porušeniu

právnych predpisov zúčastňujú a povinnosť uzavrieť povinné zmluvné poistenie pri vozidle, ktoré nie je
vedenévevidenciivozidiel,nemožnovylúčiťibapreto,žebysatakétovozidlonemalovôbeczúčastňovať
premávky na pozemných komunikáciách. Naopak, účelu a zmyslu právnej úpravy povinného zmluvného
poistenia podľa zák. č. 381/2001 Z.z. podľa názoru odvolacieho súdu zodpovedá taký výklad ustanovení
§ 2 a 3 cit. zákona, v zmysle ktorého, ak ide o vozidlo vyradené z evidencie vozidiel, ktoré je však

vzhľadom na jeho technický stav spôsobilé jazdy a v rozpore s právnymi predpismi sa cestnej premávky
zúčastňuje, má jeho držiteľ, vlastník, alebo prevádzkovateľ (§ 3 ods. 1 zák. č. 381/2001 Z.z.), povinnosť
uzavrieť povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú jeho prevádzkou.

48. Žalovaný v konaní namietal aj premlčanie žalobcovho nároku. K tomuto súd uvádza nasledovné:

žalobca v zmysle vyššie uvedeného má regresný nárok, voči tomu, za koho plnil, teda voči žalovanému.
Je to osobitný nárok, ktorý je nárokom sui generis, ide o originálny nárokom na plnenie, ktorého vznik sa
viaženajehovýplatuzpoistnéhogarančnéhofondužalobcu.Vzmysle§24cZákonaoPZPjepremlčacia
doba tohto nároku tri roky a začína plynúť odo dňa vyplatenia poistného plnenia z poistného garančného
fondu. „Pre začatie plynutia premlčacej doby v zmysle § 101 OZ je rozhodujúci dátum výplaty plnenia

z tohto fondu“ (Stanovisko NSSR 3/2013). Žalobca poskytol z garančného fondu poistné plnenie dňa
12.11.2015, žaloba bola podaná 27.12.2017, teda v rámci zákonnej premlčacej doby.49. Výšku svojho nároku žalobca odvodzoval z vyčíslenia nákladov VZP za poskytnutú zdravotnú
starostlivosť. Žalovaný považoval rozsah poskytnutej úhrady v zmysle vyčíslenia nákladov VZP za
nadlimitný a objektívne nepreskúmateľný, nakoľko neobsahoval konkrétny rozpis jednotlivých položiek

poskytnutých úhrad. Na preskúmanie úkonov zdravotnej starostlivosti poskytnutej poškodenému
v súvislosti s úrazom zo dňa 13.04.2013 bolo v konaní nariadené znalecké dokazovanie a v znaleckom
posudku č. XXXXXX-X/XXXX znalec E. A. G., D., úrazový chirurg, z odboru zdravotníctva a farmácie,
odvetvie chirurgie a traumatológie uviedol úkony zdravotnej starostlivosti, ktoré jednoznačne nesúviseli
s úrazom v celkovej sume 441,42 Eur. Pri ostatných úkonoch znalec konštatoval jednoznačný súvis

s uvedeným úrazom alebo so starostlivosťou po priamych následkoch uvedeného úrazu. Na základe
toho mal súd preukázané úkony poskytnutej zdravotnej v súvislosti s predmetným úrazom poškodeného
vo výške celkom 29 358,74 Eur a túto sumu uložil žalovanému uhradiť. Vo zvyšnej časti, t.j. v sume
441,42 Eur žalobu zamietol. Lehotu na plnenie určil súd žalovanému 30 dní vzhľadom na to, že ide
o značnú sumu peňazí, ktorých obstaranie môže byť spojené s časovo náročnejším procesom.

50. Súd sa nestotožnil ani s konštatovaním právneho zástupcu žalovaného, že by v konaní bolo
jednoznačne preukázané, že boli spôsobené neprimerane vysoké cestovné náklady na prepravu
poškodeného na vyšetrenia, náklady na nadbytočné a neoprávnené výjazdy rýchlej zdravotnej pomoci,
rovnako tak aj zvýšené náklady na čistenie a výmenu kanyly v zdravotníckych zariadeniach, pretože
poškodený D. H. bol ako pacient nedisciplinovaný a pri liečbe nespolupracoval a v opilosti opakovane

manipuloval s tracheostomickou kanylou, neudržiaval ju v čistote, nedodržiaval pokyny lekárov
(fajčenie, pitie alkoholu, nedostatočná hygiena a starostlivosť o kanylu, atď.). Znalec na pojednávaní
dňa 07.02.2023 uviedol, že čo sa týka potreby rýchlej zdravotnej služby v opitosti nemožno hovoriť
o indikácií v súvislosti s úrazom, tieto úkony znalec určil ako nesúvisiace s úrazom a súd ich náhradu
žalobcovi nepriznal. Z hospitalizácií znalec tiež vylúčil úkony, ktoré nesúviseli s predmetnou nehodou,

a to hospitalizáciu na psychiatrii z dôvodu požitia alkoholických nápojov a porúch správania. Na
právnou zástupkyňou žalovaného tvrdenú skutočnosť, že by sa poškodený riadne nestaral o kanylu,
znalec uviedol, že sú to špekulácie. Súd z predloženého znaleckého posudku ani z vyjadrenia znalca,
či z lekárských správ nezistil žalovaným tvrdený fakt, že by poškodený pri liečbe nespolupracoval,
neudržiaval kanylu v čistote a nedodržiaval pokyny lekárov. Uvedené sa konštatuje jedine v súvislosti

s úkonmi zdravotnej starostlivosti z dôvodu opitosti, na ktoré súd neprihliadal. Znalec konštatoval, že čo
sa týka vymieňania kanyly boli dané presné odporúčania v lekárskych správach. Preprava na vyšetrenia,
príp. hospitalizácie bola vždy odobrená príslušným lekárom, pričom dôvodov na takúto prepravu je
niekoľko ako napr. kontrola počas PN – presná evidencia ako a kedy sa prepravoval, potreba byť
v presne stanovený čas na konkrétnom zákroku, hospitalizácií, eliminuje sa zhoršenie zrdravotného

stavu pacienta atď. Súd preto v tejto súvislosti zamietol aj návrh žalovaného na vykonanie ďalšieho
znaleckého dokazovania znalcom z odboru ORL na posúdenie poskytnutých lekárskych úkonov a s tým
súvisiacich vyúčtovaných nákladov na dopravu a zdravotné pomôcky. Súd má za to, že navrhovaným
dokazovaním znalcom z odboru ORL by v konaní dochádzalo k neodôvodneným prieťahom, na čo
poukázal aj žalobca okrem toho, že by išlo aj o neúčelný dôkaz. Pri tomto návrhu na dokazovanie súd

použil ust. § 153 CSP o koncentrácií konania, vzhľadom k tomu, že daná vec je reštančnou vecou
a vo veci bolo vykonaných 7 pojednávaní a právnej zástupkyni žalovaného nič nebránilo navrhnúť
tento dôkaz ihneď po výsluchu znalca E. A. G., D. na pojednávaní dňa 07.02.2023, pokiaľ mala za
to, že z jeho výsluchu nevyplynuli jednoznačné závery na kladené otázky. Súd tiež zastáva názor,
že navrhovaným znaleckým dokazovaním znalcom z odboru ORL by nemohli byť konštatované iné

skutočnosti než aké sú uvedené v lekárskych záznamoch založených v spise, ktoré sú súčasťou aj
znaleckého posudku č. XXXXXX-X/XXXX. Žalovaný v konaní nepreukázal že by aj iné úkony zdravotnej
starostlivosti, okrem tých, ktoré uviedol znalec vo svojom posudku, boli nedôvodné a nesúvisiace
s úrazom. Žalovaný nepreukázal, že by konkrétne úkony zdravotnej starostlivosti boli uskutočnené
neoprávnene, resp. nadbytočne, len v dôsledku správania sa poškodeného D. H.. Súd preto nevzhliadol

ani dôvod konštatovať spoluzavinenie poškodeného. Taktiež nevzhliadol ani dôvody, že by sa na vzniku
poškodenia zdravia D. H. spolupodieľalo Reedukačné centrum I. J.. Súd mal preukázané, že RC konalo
v súlade so svojím vnútorným organizačným poriadkom a nevzhliadol rozpor tohto poriadku s právnymi
predpismi ako to neurčito tvrdil žalovaný.

51. Právny zástupca žalovaného navrhoval súdu zvážiť aj spoluzodpovednosť prevádzkovateľa vozidla,
pretože v konaní bolo preukázané, že vozidlo bolo v spoluvlastníctve dvoch osôb. Súd tu uvádza,
že nakoľko v danom prípade išlo o solidárnych dlžníkov a samostatné spoločenstvo, veriteľ môže
požadovať od každého dlžníka celé plnenie (pasívna solidarita). „Z hmotného práva, podľa ktorého jelen na úvahe veriteľa, či bude celé plnenie alebo jeho časť žiadať len od niektorého alebo od všetkých
solidárnych dlžníkov vyplýva, že pasívne vecne legitimovaný je ktorýkoľvek solidárny dlžník sám o
sebe. Už z toho, že o založení procesného spoločenstva medzi solidárnymi dlžníkmi rozhoduje iba vôľa

veriteľa (pôjde o tzv. dobrovoľné spoločenstvo), vyplýva záver o samostatnosti spoločníkov.“(uznesenie
Najvyššieho súdu SR z 26. októbra 2016, sp. zn. 6 Cdo 544/2015)

52. Keďže sa žalovaný s peňažným plnením dostal do omeškania, súd žalobcovi priznal aj úroky z
omeškania z dlžnej sumy (suma priznaná súdom žalobcovi) odo dňa omeškania, ktorý určil ako deň

nasledujúci po dni, kedy žalovanému uplynula lehota na dobrovoľné plnenie, ktorú mu žalobca určil vo
výzve zo dňa 16.11.2015, t.j. prvý deň omeškania nastal dňa 17.12.2015. Pri stanovovaní výšku úrokov
z omeškania súd postupoval v súlade s nariadením vlády č. 87/1995 Zb. a vychádzal z úrokovej sadzby
určenej Európskou centrálnou bankou, ktorá ku dňu omeškania predstavovala 0,05 %, ktorú zvýšil o päť
percentuálnych bodov. Súd teda priznal žalobcovi úroky z omeškania vo výške 5,05% ročne.

53. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

54. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

55. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

56. O trovách konania súd súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 CSP. Žalobca sa žalobou domáhal celkovo
zaplatenia sumy 29827,16 Eur, úspešný bol v časti 29385,74 Eur, t.j. v 98,5 %, vo zvyšnej časti bol

úspešný žalovaný, t.j. 1,5 %. Celkový úspech žalobcu bol teda 97 % (98,5 % - 1,5 %).

Poučenie:

: Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého
rozsudku smeruje.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti

odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č . 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti - Exekučný poriadok).

V Malackách, dňa 16.01.2024

JUDr. Natália Laurenčíková
s u d k y ň a

Za správnosť vyhotovenia:
Jana Raffasederová