Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, August 21, 2025

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 9Co/120/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1617209757
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 08. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Huszár

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2025:1617209757.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Huszára a členiek

senátu JUDr. Magdalény Florekovej a JUDr. Zuzany Posluchovej v právnej veci žalobcu: Slovenská
kanceláriapoisťovateľov,Bajkalská19B,Bratislava,IČO:36062235,zastúpenýRemediumLegal,s.r.o.,
Prievozská 2, Bratislava IČO: 53 255 739, proti žalovanému: N. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. XXX,
H., zastúpený JUDr. Ľubica Sopková, advokátka, Pribinova 3, Malacky, IČO : 51 059 614 o zaplatenie
29.827,16 € s príslušenstvom, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Malacky sp. zn.
30C/86/2017-443 zo dňa 19. decembra 2023, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v spojení s opravným uznesením sp. zn. 30C/86/2017-457

zo dňa 1. februára 2024 a opravným uznesením sp. zn. 30C/86/2017-460 zo dňa 12. februára 2024
v napadnutých častiach (výrok I., III.) potvrdzuje.
Žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1.Napadnutýmrozsudkomvspojenísopravnýmuznesenímsp.zn.30C/86/2017-457 zodňa 1.
februára 2024 a opravným uznesením sp. zn. 30C/86/2017-460 zo dňa 12. februára 2024 súd prvej
inštancie rozhodol tak, že : I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 29.385,74 € spolu s úrokom
z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 29.385,74 € od 17.12.2015 do zaplatenia, všetko do
30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. II. Vo zvyšnej časti súd žalobu zamieta. III. Žalobca má voči

žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 97 %.
1.1. Vo svojom rozhodnutí uviedol, že vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi, ktoré citoval (pozri
odsek 6. odôvodnenia napadnutého rozsudku), výsluchmi sporových strán, výsluchmi svedkov D. L.,
E. U., znaleckým posudkom č. 915130 - 1/2022 vypracovaného znalcom MUDr. Alanom Dostálom,
PhD., úrazovým chirurgom, z odboru zdravotníctva a farmácie, odvetvie chirurgie a traumatológie a jeho
výsluchom. V konaní bolo preukázané a medzi stranami nebolo sporné, že žalovaný dňa 13.04.2013
ako vlastník a prevádzkovateľ motorového vozidla - traktora zn. V. I. XXXX bez EČV, jeho prevádzkou

zavinil nehodu, v dôsledku ktorej bola spôsobená škoda na zdraví poškodenému E. U.. Ku dňu nehody
nebolo k vozidlu žalovaného uzatvorené povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú
prevádzkou motorového vozidla v zmysle § 3 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z. a taktiež bolo preukázané,
že poškodenému ako poistencovi Všeobecnej zdravotnej poisťovne, a.s. (ďalej len „VZP“) bola v období
od 13.4.2013 - 6.10.2014 poskytnutá zdravotná starostlivosť v rozsahu 29.827,16€, ktorú žalobca uhradil
VZP ako poistné plnenie z garančného fondu dňa 12.11.2015.

1.2. P právnej stránke svoje rozhodnutie odôvodnil § 420 ods. 1 ,§ 427 ods. 1 , § 431, § 438, 517
ods. 2 Občianskeho zákonníka, ustanoveniami § 2 písm. a), f), § 3 ods. 1 , § 4 ods. 3, § 24 ods. 2 písm.
b) ,§ 24 ods. 5,7, § 24c zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení za škodu spôsobenú
prevádzkou motorového vozidla v znení účinnom ku dňu škodovej udalosti (ďalej len „zákon č. 381/2001Z.z. alebo Zákon o PZP“); § 42 ods.4 písm. a), § 42 ods.5 zákona č. 577/2004 Z. z. o rozsahu zdravotnej
starostlivosti uhrádzanej na základe verejného zdravotného poistenia a o úhradách za služby súvisiace
s poskytovaním zdravotnej starostlivosti (ďalej len „ zákon č. 577/2004 Z.z.“); §2 ods. 2 písm. l) zákona

č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov ; § 2 písm. b), § 23 ods.
3 zákona č. 725/2004 o podmienkach prevádzky vozidiel v premávke na pozemných komunikáciách
a o zmene a doplnení niektorých zákonov; článkom 3 a 5 Smernice Európskeho parlamentu a
rady 2009/103/ES zo 16. septembra 2009 o poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou
motorovýchvozidielaokontroleplneniapovinnostipoisteniatejtozodpovednosti;§3nariadeniavládyč.

87/1995 Z.z.. Uviedol, že sa prvom rade zaoberal žalovaným namietanou aktívnou vecnou legitimáciou
žalobcu. Žalovaný namietal, že v prejednávanej právnej veci má v zmysle zákon č. 381/2001 Z.z.
postavenie poškodeného len E. U., ktorému bola v súvislosti s nehodou traktora spôsobená škoda na
zdraví a len E. U. bol oprávnený postupovať v zmysle ust. §15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z. a nie
Všeobecná zdravotná poisťovňa ( ďalej len „VZP“). S argumentáciou žalovaného, že postup VZP, keď si
svojnárokpriamouplatnilavočižalobcoviažalobcahouhradilbezsúhlasu,resp.vyjadreniažalovaného,

je v rozpore so zákonom č. 381/2001 Z.z. sa súd nestotožnil. Slovenská kancelária poisťovateľov
(žalobca) poskytuje z poistného garančného fondu poistné plnenie za škodu spôsobenú prevádzkou
motorového vozidla, za ktorú zodpovedá osoba bez poistenia zodpovednosti (§24 ods. 2 písm. b) č.
381/2001 Z.z.). V konaní bolo preukázané, že spoluvlastníkom a prevádzkovateľom motorového vozidla,
ktorým bola spôsobená škoda bol žalovaný a teda žalovaný je nositeľom zákonnej povinnosti v zmysle

§ 3 zákona č. 381/2001 Z. z. Žalovaný bol povinný uzavrieť poistnú zmluvu, povinné zmluvné poistenie
zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, pričom sa v konaní preukázalo, že
žalovaný si túto povinnosť nesplnil. Žalobca v danej veci plnil za nepoisteného prevádzkovateľa traktora
zn. V. I. XXXX bez EČV (žalovaného) v zmysle § 24 ods. 2 písm. b) č. 381/2001 Z.z. v spojení s § 24
ods. 5, 7 a § 4 ods. 3 tohto zákona. Súd prvej inštancie mal za to, že pod poistným plnením sa rozumie

nielen náhrada podľa § 4 ods. 2 písm. a) až d) č. 381/2001 Z.z. (náhrada škody na zdraví, náhrada
škody vzniknutej poškodením, stratou veci, náhrada nákladov spojených s právnym zastúpením...),
ktorú má poisťovateľ za poisteného nahradiť priamo poškodenému, ale aj náhrada podľa § 4 ods. 3, t.j.
okrem iných náhrada vyplatených nákladov zdravotnej starostlivosti, ktorú má poisťovateľ za poisteného
nahradiť priamo príslušnému subjektu, ktorý si ju uplatnil a preukázal, teda v tomto prípade to bola VZP.

Podľa § 42 ods. 4 písm. a) zákona č. 577/2004 Z.z. zdravotná poisťovňa má zároveň právo voči tretej
osobe na náhradu za poskytnutú zdravotnú starostlivosť, ak ku poškodeniu zdravia u poistenca došlo
jej zavineným protiprávnym konaním. Zdravotná poisťovňa má teda alternatívne právo (nie povinnosť)
stíhať škodcu, osobu, ktorá škodu priamo spôsobila alebo má právo žiadať refundáciu za vyplatené
poistné plnenie od poisťovne škodcu alebo v prípade nepoisteného subjektu od žalobcu. Ak právo

zdravotnejpoisťovneuspokojilžalobca,prešlonanehoprávovočinepoistenémuškodcovi(žalovanému)
domáhať sa náhrady toho, čo za neho plnil (§ 24 ods. 7 č. 381/2001 Z.z.). Nie je pravdou tvrdenie
žalovaného,žebysiVZPvovzťahukžalobcovi svojnárokuplatnilavzmysle§15ods.1č.381/2001Z.z.
ako poškodená. Aktívna vecná legitimácia žalobcu v konaní tak bola preukázaná a žalobca postupoval
v súlade so zákonom a neposkytol plnenie VZP dobrovoľne a bez právneho dôvodu.

1.3. Čo sa týka namietanej povinnosti žalovaného uzavrieť povinné zmluvné poistenie zodpovednosti
za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla v zmysle § 3 ods. 1 č. 381/2001 Z.z., súd prvej
inštancie mal za to, že žalovaný túto povinnosť ako vlastník (spoluvlastník) motorového vozidla a
prevádzkovateľ prívesu mal, a teda na vozidlo traktor V. I. XXXX s vlečkou bez EČV sa vzťahovala

povinnosť uzavrieť poistnú zmluvu. Súd v tejto súvislosti poukázal na Smernicu Európskeho parlamentu
a rady 2009/103/ES zo 16. septembra 2009 o poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou
motorových vozidiel čl. 3 a čl. 5 a na európsku judikatúru a v súlade s ňou na eurokomformný výraz
„vozidlo“ a „prevádzka vozidla“ Podľa tejto Smernice (čl.1 bod 1) pojem vozidlo znamená akékoľvek
motorové vozidlo určené na pohyb po pevnine s mechanickým pohonom, ktoré sa však neprevádzkuje

na koľajniciach a akékoľvek prípojné vozidlo, pripojené alebo nepripojené. Podľa ustálenej judikatúry
Súdneho dvora Európskej únie sa pojem „prevádzka vozidiel“ vzťahuje na akékoľvek používanie vozidla,
ktoré je v súlade s jeho obvyklou funkciou ako aj na akékoľvek používanie vozidla ako dopravného
prostriedku. Z uvedeného teda vyplýva, že ak prostriedok spadá do definície vozidla a jeho používanie je
vsúladesobvykloufunkcioudanéhovozidla,taksananehovzťahujepovinnosťpoisteniazodpovednosti

za škodu (čl. 3 Smernice). Čl. 5 Smernice umožňuje členským štátom odchýliť sa od tejto povinnosti
poistenia v prípade určitých typov vozidiel. Zoznam takýchto vozidiel, na ktoré sa vzťahuje výnimka
musí byť oznámený Komisií a poškodení účastníci nehôd spôsobených takýmito vozidlami musia byť
odškodnení z vnútroštátneho garančného fondu. Súd prvej inštancie nezistil, že by sa na predmetnýtraktor a jeho príves takáto výnimka vzťahovala. V tejto súvislosti súd poukázal e aj na rozsudok súdneho
dvora EU zo dňa 4.9.2014 vo veci C 162/13, ktorá súvisí s konaním: Damijan Vnuk v. Zavarovalnica
Triglav d.d.: „Skutočnosť, že traktor, prípadne s vlečkou sa za určitých okolností môže použiť ako

poľnohospodársky stroj, nemá vplyv na konštatovanie, že takéto vozidlo zodpovedá pojmu „vozidlo“
uvedenému v čl. 1 bode 1 prvej smernice....Z toho vyplýva, že na traktor s vlečkou sa vzťahuje povinnosť
stanovená v čl. 3 ods. 1 prvej smernice, ak sa obvykle nachádza na území členského štátu, ktorý tento
typ vozidla nevylúčil z pôsobnosti tohto ustanovenia.“ Navyše v konaní bolo preukázané výsluchom
svedka E. U. (na pojednávaní dňa 4.10.2019) ako aj dopytom na obec Studienka, že predmetný traktor

sa presúval aj po miestnej komunikácií - spevnenej kameňovej ceste aj keď len na krátkom úseku. Súd
sa v tejto súvislosti stotožnil aj s názorom Krajského súdu v Bratislave a v rozsudku sp.zn. 2Co/145/201,
podľa ktorého zmyslom a účelom zák. č. 381/2001 Z.z. je v záujme ochrany práv a oprávnených
záujmovpoškodenýchzabezpečiťpovinnézmluvnépoistenietýchvozidiel,ktorésareálnezúčastňujúna
prevádzke na pozemných komunikáciách. Takýmto vozidlom však nemusí byť nevyhnutne len vozidlo,
ktoré je súčasťou evidencie vozidiel a na ktoré je vydané aj osvedčenie o evidencii, keďže (ako k tomu

došlo aj v prejednávanej veci) v praxi sa aj vozidlá, ktorým právne predpisy z dôvodu nezaradenia
v evidencii vozidiel nedovoľujú zúčastniť sa premávky, tejto premávky napriek porušeniu právnych
predpisov zúčastňujú a povinnosť uzavrieť povinné zmluvné poistenie pri vozidle, ktoré nie je vedené
v evidencii vozidiel, nemožno vylúčiť iba preto, že by sa takéto vozidlo nemalo vôbec zúčastňovať
premávky na pozemných komunikáciách. Naopak, účelu a zmyslu právnej úpravy povinného zmluvného

poistenia podľa zák. č. 381/2001 Z.z. podľa názoru odvolacieho súdu zodpovedá taký výklad ustanovení
§ 2 a 3 cit. zákona, v zmysle ktorého, ak ide o vozidlo vyradené z evidencie vozidiel, ktoré je však
vzhľadom na jeho technický stav spôsobilé jazdy a v rozpore s právnymi predpismi sa cestnej premávky
zúčastňuje, má jeho držiteľ, vlastník, alebo prevádzkovateľ (§ 3 ods. 1 zák. č. 381/2001 Z.z.), povinnosť
uzavrieť povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú jeho prevádzkou.

1.4. Žalovaný v konaní namietal aj premlčanie žalobcovho nároku. K tomuto prvoinštančný súd uviedol,
že žalobca v zmysle vyššie uvedeného má regresný nárok, voči tomu, za koho plnil, teda voči
žalovanému. Je to osobitný nárok, ktorý je nárokom sui generis, ide o originálny nárokom na plnenie,
ktorého vznik sa viaže na jeho výplatu z poistného garančného fondu žalobcu. V zmysle § 24c č.

381/2001 Z.z. je premlčacia doba tohto nároku tri roky a začína plynúť odo dňa vyplatenia poistného
plnenia z poistného garančného fondu. „Pre začatie plynutia premlčacej doby v zmysle § 101 OZ
je rozhodujúci dátum výplaty plnenia z tohto fondu“ (Stanovisko NS SR 3/2013). Žalobca poskytol
z garančného fondu poistné plnenie dňa 12.11.2015, žaloba bola podaná 27.12.2017, teda v rámci
zákonnej premlčacej doby.

1.5. Výšku svojho nároku žalobca odvodzoval z vyčíslenia nákladov VZP za poskytnutú zdravotnú
starostlivosť. Žalovaný považoval rozsah poskytnutej úhrady v zmysle vyčíslenia nákladov VZP za
nadlimitný a objektívne nepreskúmateľný, nakoľko neobsahoval konkrétny rozpis jednotlivých položiek
poskytnutých úhrad. Na preskúmanie úkonov zdravotnej starostlivosti poskytnutej poškodenému v

súvislosti s úrazom zo dňa 13.04.2013 bolo v konaní nariadené znalecké dokazovanie a v znaleckom
posudku č. 915130-1/2022 znalec MUDr. Alan Dostál, PhD., úrazový chirurg, z odboru zdravotníctva a
farmácie, odvetvie chirurgie a traumatológie uviedol úkony zdravotnej starostlivosti, ktoré jednoznačne
nesúviseli s úrazom v celkovej sume 441,42 €. Pri ostatných úkonoch znalec konštatoval jednoznačný
súvis s uvedeným úrazom alebo so starostlivosťou po priamych následkoch uvedeného úrazu. Na

základe toho mal súd preukázané úkony poskytnutej zdravotnej v súvislosti s predmetným úrazom
poškodeného vo výške celkom 29.358,74 € a túto sumu uložil žalovanému uhradiť. Vo zvyšnej časti, t.j.
v sume 441,42 € žalobu zamietol. Lehotu na plnenie určil súd žalovanému 30 dní vzhľadom na to, že
ide o značnú sumu peňazí, ktorých obstaranie môže byť spojené s časovo náročnejším procesom.

1.6. Súd prvej inštancie sa nestotožnil ani s konštatovaním právneho zástupcu žalovaného, že by v
konaní bolo jednoznačne preukázané, že boli spôsobené neprimerane vysoké cestovné náklady na
prepravu poškodeného na vyšetrenia, náklady na nadbytočné a neoprávnené výjazdy rýchlej zdravotnej
pomoci, rovnako tak aj zvýšené náklady na čistenie a výmenu kanyly v zdravotníckych zariadeniach,
pretože poškodený E. U. bol ako pacient nedisciplinovaný a pri liečbe nespolupracoval a v opilosti

opakovane manipuloval s tracheostomickou kanylou, neudržiaval ju v čistote, nedodržiaval pokyny
lekárov (fajčenie, pitie alkoholu, nedostatočná hygiena a starostlivosť o kanylu, atď.). Znalec na
pojednávaní dňa 07.02.2023 uviedol, že čo sa týka potreby rýchlej zdravotnej služby v opitosti nemožno
hovoriť o indikácií v súvislosti s úrazom, tieto úkony znalec určil ako nesúvisiace s úrazom a súd ichnáhradu žalobcovi nepriznal. Z hospitalizácií znalec tiež vylúčil úkony, ktoré nesúviseli s predmetnou
nehodou, a to hospitalizáciu na psychiatrii z dôvodu požitia alkoholických nápojov a porúch správania.
Na právnou zástupkyňou žalovaného tvrdenú skutočnosť, že by sa poškodený riadne nestaral o kanylu,

znalec uviedol, že sú to špekulácie. Súd z predloženého znaleckého posudku ani z vyjadrenia znalca,
či z lekárských správ nezistil žalovaným tvrdený fakt, že by poškodený pri liečbe nespolupracoval,
neudržiaval kanylu v čistote a nedodržiaval pokyny lekárov. Uvedené sa konštatuje jedine v súvislosti
s úkonmi zdravotnej starostlivosti z dôvodu opitosti, na ktoré súd neprihliadal. Znalec konštatoval,
že čo sa týka vymieňania kanyly boli dané presné odporúčania v lekárskych správach. Preprava na

vyšetrenia, príp. hospitalizácie bola vždy odobrená príslušným lekárom, pričom dôvodov na takúto
prepravu je niekoľko ako napr. kontrola počas PN - presná evidencia ako a kedy sa prepravoval,
potreba byť v presne stanovený čas na konkrétnom zákroku, hospitalizácií, eliminuje sa zhoršenie
zrdravotného stavu pacienta atď. Súd prvej inštancie preto v tejto súvislosti zamietol aj návrh žalovaného
na vykonanie ďalšieho znaleckého dokazovania znalcom z odboru ORL na posúdenie poskytnutých
lekárskych úkonov a s tým súvisiacich vyúčtovaných nákladov na dopravu a zdravotné pomôcky. Súd má

za to, že navrhovaným dokazovaním znalcom z odboru ORL by v konaní dochádzalo k neodôvodneným
prieťahom, na čo poukázal aj žalobca okrem toho, že by išlo aj o neúčelný dôkaz. Pri tomto návrhu
na dokazovanie súd použil ust. § 153 C.s.p. o koncentrácií konania, vzhľadom k tomu, že daná vec
je reštančnou vecou a vo veci bolo vykonaných 7 pojednávaní a právnej zástupkyni žalovaného nič
nebránilo navrhnúť tento dôkaz ihneď po výsluchu znalca MUDr. Alana Dostála, PhD. na pojednávaní

dňa07.02.2023,pokiaľmalazato,žezjehovýsluchunevyplynulijednoznačnézáverynakladenéotázky.
Súd tiež zastáva názor, že navrhovaným znaleckým dokazovaním znalcom z odboru ORL by nemohli
byť konštatované iné skutočnosti než aké sú uvedené v lekárskych záznamoch založených v spise,
ktoré sú súčasťou aj znaleckého posudku č. 915130-1/2022. Žalovaný v konaní nepreukázal že by aj
iné úkony zdravotnej starostlivosti, okrem tých, ktoré uviedol znalec vo svojom posudku, boli nedôvodné

a nesúvisiace s úrazom. Žalovaný nepreukázal, že by konkrétne úkony zdravotnej starostlivosti boli
uskutočnené neoprávnene, resp. nadbytočne, len v dôsledku správania sa poškodeného E. U.. Súd
preto nevzhliadol ani dôvod konštatovať spoluzavinenie poškodeného. Taktiež nevzhliadol ani dôvody,
že by sa na vzniku poškodenia zdravia E. U. spolupodieľalo Reedukačné centrum Veľké Leváre, keď
súd mal preukázané, že centrum konalo v súlade so svojím vnútorným organizačným poriadkom a

nevzhliadol rozpor tohto poriadku s právnymi predpismi ako to neurčito tvrdil žalovaný.

1.7. Právny zástupca žalovaného navrhoval súdu zvážiť aj spoluzodpovednosť prevádzkovateľa vozidla,
pretože v konaní bolo preukázané, že vozidlo bolo v spoluvlastníctve dvoch osôb. Súd poukázal nato,
že nakoľko v danom prípade išlo o solidárnych dlžníkov a samostatné spoločenstvo, veriteľ môže

požadovať od každého dlžníka celé plnenie (pasívna solidarita). „Z hmotného práva, podľa ktorého je
len na úvahe veriteľa, či bude celé plnenie alebo jeho časť žiadať len od niektorého alebo od všetkých
solidárnych dlžníkov vyplýva, že pasívne vecne legitimovaný je ktorýkoľvek solidárny dlžník sám o
sebe. Už z toho, že o založení procesného spoločenstva medzi solidárnymi dlžníkmi rozhoduje iba vôľa
veriteľa (pôjde o tzv. dobrovoľné spoločenstvo), vyplýva záver o samostatnosti spoločníkov.“(uznesenie

Najvyššieho súdu SR z 26. októbra 2016, sp. zn. 6 Cdo 544/2015)

1.8. Keďže sa žalovaný s peňažným plnením dostal do omeškania, prvoinštančný súd žalobcovi priznal
aj úroky z omeškania z dlžnej sumy (suma priznaná súdom žalobcovi) odo dňa omeškania, ktorý určil
ako deň nasledujúci po dni, kedy žalovanému uplynula lehota na dobrovoľné plnenie, ktorú mu žalobca

určil vo výzve zo dňa 16.11.2015, t.j. prvý deň omeškania nastal dňa 17.12.2015. Pri stanovovaní výšku
úrokov z omeškania súd postupoval v súlade s nariadením vlády č. 87/1995 Zb. a vychádzal z úrokovej
sadzby určenej Európskou centrálnou bankou, ktorá ku dňu omeškania predstavovala 0,05 %, ktorú
zvýšil o päť percentuálnych bodov. Súd teda priznal žalobcovi úroky z omeškania vo výške 5,05% ročne.

1.9. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 255 ods. 1, 2 C.s.p.. Žalobca sa žalobou
domáhal celkovo zaplatenia sumy 29.827,16 €, úspešný bol v časti 29.385,74 €, t.j. v 98,5 %, vo zvyšnej
časti bol úspešný žalovaný, t.j. 1,5 %. Celkový úspech žalobcu bol teda 97 % (98,5 % - 1,5 %).
2. Súd prvej inštancie opravným uznesením sp. zn. 30C/86/2017-457 zo dňa 1. februára 2024 s
poukazom na ustanovenie § 224 C.s.p. opravil rozsudok Okresného súdu Malacky č. k. 30C/86/2017 -

443 zo dňa 16.01.2024 tak, že nesprávny dátum vydania rozsudku správne znie: " V Malackách, dňa
19.12.2023 ".
2.1. Ďalším opravným uznesením sp. zn sp. zn. 30C/86/2017-460 zo dňa 12. februára 2024 súd prvej
inštancie s poukazom na ustanovenie § 224 C.s.p. opravil rozsudok Okresného súdu Malacky č. k.30C/86/2017 - 443 zo dňa 19.12.2023 tak, že výrok I. v časti úrokov z omeškania správne znie: "...vo
výške 5,05 % ročne zo sumy 29 385,74 € od 17.12.2015 do zaplatenia,..."
3. Proti tomuto rozsudku a to proti výrokom I., III. podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný

z dôvodov podľa v § 365 ods. 1 písm. b), d), e), f) a h) C.s.p. a žiadal aby odvolací súd napadnutý
rozsudok zmenil tak, že žalobu v celom rozsahu zamietne a žalovanému prizná náhradu trov konania
a trov právneho zastúpenia v rozsahu 100 %.
3.1. Uviedol, že žalobca žalobou doručenou súdu prvej inštancie dňa 27.12.2017 uplatnil voči
žalovanému nárok na zaplatenie istiny vo výške 29.827,16 € spolu s úrokom z omeškania vo výške

5,05 % ročne zo sumy 29.827,16 € od 17.12.2015 do zaplatenia, keď žalobca žalobu odôvodnil tým,
že žalovaný ako vodič vozidla traktor zn. V. XXXX bez EČ dňa 13.04.2013 spôsobil škodu na zdraví
poškodenému E. U.. Žalobca poskytol dňa 12.11.2015 poistné plnenie z garančného fondu vo výške
31.487,16 € Všeobecnej zdravotnej poisťovni za poskytnutú zdravotnú starostlivosť poškodenému
E. U., ktorý bol v čase škodovej udalosti zverencom Reedukačného centra Veľké Leváre. Žalovaný
od počiatku konania namietal aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu z pohľadu právnej povahy ním

uplatňovaného nároku. Žalobca svoj nárok voči žalovanému odôvodňuje tým, že ku dňu 13.04.2013
nebolo k vozidlu žalobcu uzatvorené povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú
prevádzkou motorového vozidla v zmysle § 3 ods. 1 zák. č. 381/2001 Z.z. a keďže žalobcovi podľa
§ 24 ods. 2 tohto zákona vznikla údajne povinnosť uhradiť poškodenému povinnosť z poistného
garančného fondu poistné plnenie, poskytol sumu vo výške 31.487,16 €, pričom si žalobca uplatňuje

sumu 29.827,16 € čo predstavuje náhradu škody. Žalobca si však od žalovaného uplatňuje regresnú
náhradu za poskytnutú úhradu vynaložených nákladov za poskytnutú zdravotnú starostlivosť E. U., nar.
XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX, ktorý bol v zmysle § 74 ods. 7 zákona č. 581/2004 Z. z. o zdravotných
poisťovniach poistencom Všeobecnej zdravotnej poisťovne, a.s. (ďalej len „VZP“). Súd prvej inštancie
mal zato, že žalobca plnil za žalovaného vynaložené náklady zdravotnej starostlivosti a v tejto súvislosti

poukázal na ustanovenie § 4 ods. 3 zákona č. 381/2001 Z.z.. Žalovaný sa naďalej nestotožňuje s týmto
právnym záverom súdu a zastáva názor, že s poukazom na ustanovenie § 42 ods. 4 písm. a) zák. č.
577/2004 Z. z. v platnom a účinnom znení ku dňu podania 04.03.2015 si VZP mala uplatniť nárok na
náhradu za poskytnutú zdravotnú starostlivosť priamo voči nemu a nie túto náhradu žiadať od žalobcu.
Napokon VZP aj pôvodne uplatňovala dňa 04.03.2015 voči žalovanému a následne aj v civilnom konaní

na Okresnom súde Malacky, sp. zn. 6C/54/2015.
3.2. Žalovaný v priebehu konania pred súdom prvej inštancie taktiež namietal svoju údajnú povinnosť
uzavrieťpovinnézákonnépoisteniezodpovednostizaškoduspôsobenúprevádzkoumotorovéhovozidla
v zmysle § 3 ods. 1 zák. č. 381/2001 Z. z. ako spoluvlastník uvedeného vozidla - prerobeného (t.j.
technicky upraveného) traktora s vlečkou domácej výroby, všetko bez EČ. Súd prvej inštancie mal za

to, že žalovaný túto povinnosť mal. Žalovaný nesúhlasí ani s touto právnou úvahou súdu, nakoľko
právnu skutočnosť, že k predmetnému traktoru s prívesom nemuselo byť uzavreté povinné zmluvné
poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla v zmysle § 3 ods. 1
zák. č. 381/2001 Z. z. potvrdzuje aj „Stanovisko k prevádzkovaniu lesného (poľnohospodárskeho)
traktora - pracovného stroja“ zo dňa 21.08.2019, ktoré vydal Okresný úrad Malacky, odbor cestnej

dopravy a pozemných komunikácií. Zo stanoviska jasne vyplýva, že tento konkrétny traktor bol určený
na vykonávanie poľnohospodárskych a lesných činností. Podotýkame, že v prípade ak by žalovaný
mal povinnosť poistiť tento traktor s prívesom, potom by správny orgán (Okresný úrad Malacky,
odbor cestnej dopravy a pozemných komunikácií) začal správne konanie o uložení pokuty podľa
ustanovenia § 19 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z. z. Okrem toho ku škodovej

udalosti zo dňa 13.04.2013 došlo v lesnom poraste, a preto nebolo možné postupovať podľa príslušných
ustanovení § 24 cit. zákona. Pokým súd prvej inštancie poukázal na čl. 3 a čl. 5 Smernice Európskeho
parlamentu a rady 2009/103/ES zo 16.09.2009 o poistení za škodu spôsobenú prevádzkou motorových
vozidiel, v zmysle ktorých je prevádzkou vozidiel tak žalovaný rozporoval právny názor súdu prvej
inštancie, a to najmä z toho dôvodu, že v zmysle predloženého písomného Stanoviska Okresného

úradu v Malackách k prevádzkovaniu lesného (poľnohospodárskeho) traktora - pracovného stroja zo
dňa 21.08.2019, jednoznačne vyplýva, že traktor v spoluvlastníctve žalovaného nie je vozidlom v zmysle
prezentovaného práva EÚ, ale jedná sa svojou povahou o pracovný stroj, teda zvláštne motorové
vozidlo vyrobené na iné účely ako na prevádzku v cestnej premávke. Nič na tom nemení ani tá
skutočnosť, na ktorú poukazuje súd, že traktor v skutočne minimálnej miere prechádzal po spevnenej

komunikácii , ktorá však nie je obecnou komunikáciou v zmysle § 4b zákona č. 135/1961 Zb. Pre
úplnosť len pripomíname, že k poškodeniu zdravia E. U. pritom došlo na základe prejdenia ľavým
kolesom podomácky vyrobenej vlečky. Na základe všetkých uvedených skutočností mal za to, že
žalovaný v žiadnom prípade nemal povinnosť na tento konkrétny traktor s vlečkou, slúžiaci výlučneako pracovný stroj a nie ako dopravný prostriedok, navyše domácej výroby, uzavrieť povinné zmluvné
poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla v zmysle § 3 ods. 1 zák.
č. 381/2001 Z.z.. Žalovaný poukázal na závery súdu v odseku 50. odôvodnenia rozsudku a zotrval

na tom, že v priebehu konania bolo vykonaným dokazovaním nad všetku pochybnosť preukázané, že
poškodený E. U.U. 1. bol ako pacient nedisciplinovaný, s lekármi ani so zdravotníckym personálom
nespolupracoval, v opilosti opakovane manipuloval s tracheostomickou kanylou, neudržiaval ju v čistote,
nedodržiaval pokyny lekárov a základné zásady hygieny (fajčenie, pitie alkoholu, nedostatočná hygiena
a starostlivosť o kanylu, atď.), čím boli spôsobené neprimerane vysoké cestovné náklady na jeho

prepravu na vyšetrenia, náklady na nadbytočné a neoprávnené výjazdy rýchlej zdravotnej pomoci,
rovnako tak aj zvýšené náklady na čistenie a výmenu kanyly v zdravotníckych zariadeniach. 2. mal
podpriemerne nízky intelekt, čo mohlo spôsobiť jednak to, že vôbec nebol schopný zúčastniť sa u
žalovaného brigádnickej činnosti, pri ktorej utrpel poškodenie zdravia, a jednak nadmerné náklady na
poskytnutú zdravotnú starostlivosť, nakoľko si zrejme neuvedomoval dôležitosť dodržiavania pokynov
lekárov. Z uvedených dôvodov bolo potrebné vziať do úvahy aj spoluzavinenie poškodeného, resp.

Reedukačného centra Veľké Leváre, keďže z vykonaného dokazovania je jednoznačne preukázané, že
na výške vzniknutej škody je spoluzodpovedný aj samotný poškodený a Reedukačné centrum Veľké
Leváre.
3.3. Súd prvej inštancie považoval v tomto smere za dostatočný znalecký posudok MUDr. Alana
Dostála, PhD., z ktorého vychádzal pri posudzovaní nároku žalobcu a ktorým odôvodnil aj výrok II.

napadnutého rozsudku, teda zamietnutie časti nároku uplatneného žalobcom. Samotný znalec však pri
výsluchu na pojednávaní dňa 07.02.2023 viackrát uviedol, že k niektorým konkrétnym otázkam sa nevie
vyjadriť. Napriek uvedeným konštatovaniam znalca pri jeho výsluchu súd prvej inštancie zamietol návrh
na vykonanie ďalšieho znaleckého dokazovania znalcom z odboru ORL (správne mal súd prvej inštancie
uviesť: z odboru Zdravotníctvo a farmácia, odvetvie Otorinolaryngológia), a to i napriek skutočnosti, že z

vykonaného dokazovania podľa názoru žalovaného vyplynula jednoznačná potreba takéto dokazovanie
vykonať, keďže ustanovený znalec sa k viacerým otázkam, ktoré mohli mať vplyv na rozhodnutie vo veci,
nevedel vyjadriť a z titulu svojho odborného zamerania (znalecké odvetvie chirurgia a traumatológia)
na to nemal ani odborné znalosti, aby sa mohol vyjadriť k otázkam spadajúcim pod odvetvie 481300 -
Otorinolaryngológia. Keďže v zmysle výpisu z účtu poistenca tvoria vysoké sumy práve hospitalizácie,

prepravy pacienta a výjazdy ambulancie rýchlej zdravotnej pomoci (skrátene RZP), mal zato, že v
tomto smere súd nedostatočne zistil skutkový stav, keď nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na
zistenie rozhodujúcich skutočností, a zároveň nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby
uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces, a navyše súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým

zisteniam.
3.4. Žalovaný poukázal tiež nato, že hospitalizácia poškodeného bezprostredne po utrpenom úraze
mohla byť v zmysle dostupnej zdravotnej dokumentácie ukončená už dňa 03.07.2013, keďže zdravotný
stav poškodeného „t.č. nevyžaduje už ústavnú liečbu, avšak jeho prepustenie je limitované schválením
zdravotných pomôcok (tracheostomické kanyly, príslušenstvo, odsávačka) zdravotnou poisťovňou“ (viď.

správa z neurologickej ambulancie NÚDCH Limbová 1, Bratislava, zo dňa 03.07.2013, nachádzajúca
sa v prílohe znaleckého posudku č. 915130-1/2022), pričom z ústavnej starostlivosti bol poškodený
prepustený až o 20 dní neskôr dňa 23.07.2013, čím boli rovnako spôsobené ďalšie náklady na ústavnú
starostlivosť poškodeného, a to práve zo strany VZP. Na základe všetkých uvedených skutočností mal
za to, že poskytnuté úkony zdravotnej starostlivosti v minimálnej výške 2.607,46 € za riadnu prepravu

pacienta, resp. prepravu pacienta s potrebou osobitného režimu (v zmysle výpisu z účtu poistenca,
založenom v súdnom spise), 350 € za bonus za ukončenú hospitalizáciu, ako aj ďalšie položky, ktoré
z dôvodu absentujúceho presného rozpisu nie je možné presne špecifikovať v súdnom spise z č.l. 94
až 131 (hospitalizácia od 04.07. do 23.07.2013 z dôvodu čakania na schválenie zdravotných pomôcok
zo strany zdravotnej poisťovne, výjazdy RZP z dôvodu opitosti - ebriety či z dôvodu neodbornej

manipulácie s tracheostomickou kanylou, a pod.) nesúviseli s úrazom poškodeného zo dňa 13.04.2013,
resp. neboli nevyhnutné náklady na poskytnutú zdravotnú starostlivosť a ako také ich nemal povinnosť
žalobca uhrádzať, nakoľko ich zavinil sám poškodený svojím nezodpovedným správaním, prípadne VZP
svojím laxným prístupom k schváleniu zdravotných pomôcok pred prepustením poškodeného z ústavnej
starostlivosti.

3.5. Záverom namietal poukázal na nesprávnosť dátumu vydania rozsudku a na nesprávnosť vo výroku
I. napadnutého rozsudku, v ktorom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi
okrem istiny vo výške 29.385,74 € aj úroky z omeškania, avšak z celkovej žalovanej sumy 29.827,16
€, pričom v bode 52. odôvodnenia konštatuje, že žalobcovi priznal aj úroky z omeškania z dlžnej sumy(suma priznaná súdom žalobcovi, ktorá je ale vo výške 29.385,74 €) a nie vo výške 29.827,16 €. Mal
za to, že tento závažný nedostatok nemožno považovať za pisársku chybu.
4. K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca, v tom zmysle, že odvolanie žalovaného je nedôvodné

a preto žiadala rozsudok v napadnutom rozsahu potvrdiť ako vecne správny a priznať náhradu
trov odvolacieho konania. Na základe vykonaného dokazovania v konaní bolo nesporné, že dňa
13.04.2013 zavinil žalovaný ako vodič vozidlom zn. V. (ku ktorému nebolo ku ňu dopravnej nehody
uzatvorené povinné zmluvné poistenie; ďalej aj „motorové vozidlo“) v dôsledku nehody škodu na zdraví
poškodenému E. U.. V dôsledku toho žalobcovi vznikla povinnosť uhradiť poškodenému poistné plnenie,

čo aj spravil a dňa 12.11.2015 plnil poškodenému sumu vo výške 29.827,16 € (suma bez delegačného
poplatku). Žalobca si túto sumu uplatnil voči žalovanému titulom regresu - ako náhradu toho, čo plnil
z poistného garančného fondu za žalovaného. Poukázal nesprávny právny názor žalovaného, že k
motorovému vozidlu (poľnohospodársky traktor) nemuselo byť uzatvorené povinné zmluvné poistenie
zodpovednostizaškoduspôsobenúprevádzkoumotorovéhovozidlavzmysle§3ods.1zák.č.381/2001
Z. z. a toto „nie je vozidlom“. Žalovaný pritom poukazoval na právo EÚ, avšak ďalej už nespomína, že

legislatívnyvývojEÚsauberáprávetýmsmerom,abykprostriedkomvdopravebolouzatvorenépovinné
zmluvnépoistenie(viďnapríkladúvahyouzatvoreníPZPčoilenkukolobežkám).Týmtedachcežalobca
povedať, že je viac nad všetko jasné, že aj k motorovému vozidlu, ktorým bola spôsobená škoda malo
byť uzatvorené PZP. Práve pre takéto prípady ako v súdenej veci je omnoho väčšia pravdepodobnosť,
že dôjde k škode spôsobenej pri prevádzke dopravného prostriedku. V prípade, že by k predmetnému

motorovémuvozidluboloriadneuzatvorenépovinnézmluvnépoistenie,taknárokpoškodenéhobyplnila
príslušná poisťovňa, čo sa však v danom prípade nestalo.
4.1.Samotnávýškapoistnéhoplneniabolapreukázanácelýmradomlistinnýchdôkazovprezentovaných
v súdnom konaní, najmä znalecký posudok, výpis z účtu poistenca, zdravotná dokumentácia
poškodeného (zdravotná karta, prepúšťacie správy, ambulantné nálezy, list o prehliadke mŕtveho).

Žalovaný síce vyvinul určitú procesnú obranu a napádal rozsah a výšku úkonov zdravotnej starostlivosti
(a teda v konaní uniesol bremeno tvrdenia), avšak svoje skutkové tvrdenia v konaní do dnešného
dňa nepreukázal. Žalovaný neprodukoval žiadne také dôkazné prostriedky, ktoré by nárok žalobcu boli
spôsobilé spochybniť. Pričom keď žalovaný napádal znalecký posudok MUDr. Alana Dostála, tak mohol
predložiť aj vlastný znalecký posudok, avšak ani následný výsluch znalca žalovaným neprivodil pre

žalovaného žiadne pozitívne dopady. Práve naopak - dal za pravdu žalobcovi v rozsahu poskytnutej
zdravotnej starostlivosti a znalec spoľahlivo určil niektoré úkony, ktoré nesúviseli k poskytnutou
starostlivosťou. V tomto smere zároveň súd čiastočne žalobu žalobcu v rámci výroku č. II napadnutého
rozsudku zamietol v časti o zapl. 441,42 €.
5. Žalovaný v replike uviedol, že v celom rozsahu zotrváva na svojich odvolacích dôvodoch a

odvolacompetite.Žalovanýnaďalejnamietalsvojuúdajnúpovinnosťuzavrieťpovinnézákonnépoistenie
zodpovednostizaškoduspôsobenúprevádzkoumotorovéhovozidlavzmysle§3ods.1zák.č.381/2001
Z. z. ako spoluvlastník uvedeného vozidla - traktora s vlečkou domácej výroby, všetko bez evidenčného
čísla. Taktiež namietal tvrdenie žalobcu vo vyjadrení, že nepreukázal svoje skutkové tvrdenia, týkajúce
sa namietania nesprávnej výšky a rozsahu uplatňovaných zdravotných nákladov a nesprávnej výšky

a počtu úkonov zdravotnej starostlivosti. Žalovaný ako v konaní, tak aj v písomne podanom odvolaní
poukazoval na viaceré nadhodnotené platby, ktoré navyše nesúviseli so škodovou udalosťou zo dňa
13.04.2013, ako napr. doprava, ktorá tvorí značnú položku, nadbytočná starostlivosť a častá výmena
tracheostomickej kanyly práve z dôvodov na strane poškodeného E. U., keďže tento nedodržiaval
nielen že základné hygienické pravidlá v starostlivosti o takýto druh zdravotníckej pomôcky, ale dokonca

svojvoľne a vedome porušoval odporúčania lekárov a liečebný režim napr. tým, že nadmerne fajčil a
požíval alkoholické nápoje, s čím opätovne súviseli viaceré nadbytočné náklady na dopravu, výjazdy
ambulancie rýchlej zdravotnej pomoci (skrátene RZP) a poskytnutú zdravotnú starostlivosť, keď v
opitosti manipuloval s tracheostomickou kanylou. Rovnako tak naďalej zotrvával na tvrdení, ktoré bolo
v konaní nad všetky pochybnosti preukázané, že samotná hospitalizácia poškodeného bezprostredne

po utrpenom úraze mohla byť ukončená už dňa 03.07.2013.
6. Žalobca v duplike trval na potvrdení rozsudku. Žalovaný svoju nevedomosť uzatvoriť povinné zmluvné
poistenie opiera o listinu s označením „Stanovisko k prevádzkovaniu lesného (poľnohospodárskeho)
traktora - pracovného stroja“, ktoré vydal dňa 21.08.2019 Okresný úrad Malacky, odbor cestnej dopravy
a pozemných komunikácií. Takýto dôkaz však nemá vo vzťahu k súdenej veci žiadnu právnu relevanciu,

nakoľko sa v ňom uvádza všeobecná argumentácia k účelu a spôsobu použitia iného zvláštneho
vozidla. Vôbec však nepojednáva o akejkoľvek skutočnosti ohľadom povinnosti jeho prevádzkovateľa
mať uzatvorené povinné zmluvné poistenie v zmysle príslušnej právnej úpravy. V neposlednom rade z
predmetného stanoviska už vôbec nevyplýva, že by sa vzťahovalo na vyššie uvedené motorové vozidlo.Žalovaný v odvolaní i naďalej namieta viaceré nadhodnotené platby, ktoré navyše podľa jeho názoru
nesúviseli so škodovou udalosťou zo dňa 13.04.2013, ako napr. doprava, ktorá tvorí značnú položku,
nadbytočná starostlivosť a častá výmena tracheostomickej kanyly, s čím sa však nemožno stotožniť.

Navyše žalovaný svoje skutkové tvrdenia už v konaní pred súdom prvej inštancie žiadnym spôsobom
nepreukázal. Na preskúmanie úkonov zdravotnej starostlivosti poskytnutej poškodenému v súvislosti s
úrazom zo dňa 13.04.2013 bolo v konaní nariadené znalecké dokazovanie a v znaleckom posudku č.
915130-1/2022 znalec MUDr. Alan Dostál, PhD., úrazový chirurg, z odboru zdravotníctva a farmácie,
odvetvie chirurgie a traumatológie uviedol úkony zdravotnej starostlivosti, ktoré jednoznačne nesúviseli

s úrazom v celkovej sume 441,42 €. Pri ostatných úkonoch znalec konštatoval jednoznačný súvis s
uvedeným úrazom alebo so starostlivosťou po priamych následkoch uvedeného úrazu.
7. Duplika žalovanému bola doručené a tento sa k nej nevyjadril.
8. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací preskúmal a prejednal vec v zmysle § 379 a 380 ods. 1
C.s.p. v napadnutom rozsahu, (výrok I., III.) bez nariadenia odvolacieho pojednávania (rozsudok bol
odvolacím súdom verejne vyhlásený podľa § 378 ods. 1 v spojení s § 219 ods. 3 C.s.p.) a dospel k

záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.
9. Civilný sporový poriadok v ustanovení § 387 ods. 2 dáva odvolaciemu súdu možnosť, v prípade,
že sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia sa v odôvodnení obmedziť
len na konštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia prípadne doplniť na zdôraznenie
správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

10. Po oboznámením sa s obsahom spisu má odvolací súd zato, že preskúmavanej veci súd prvej
inštancie náležíte zistil skutkový stav v zmysle § 215 ods. 1 C.s.p. a jeho rozhodnutie vo veci samej
zodpovedápožiadavkámkladenýmnaodôvodneniesúdnehorozhodnutiavzmysle§220C.s.p.,pretože
súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti
tvrdil, aké dôkazy označil aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké

prostriedky procesnej obrany použil. Rovnako jasne a výstižne vysvetlil, ako posúdil podstatné skutkové
tvrdenia a právne argumenty strán sporu, ktoré skutočnosti považoval za preukázané a ktoré nie, ktoré
dôkazy , ktoré navrhli strany sporu vykonal, z ktorých dôkazov pri rozhodnutí vychádzal a ako jednotlivé
dôkazy predložené stranami sporu vyhodnotil a prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy. Súd prvej
inštancie citoval príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka, zákona č. 381/2001 Z.z., zákona č.

577/2004 Z.z. ktoré aplikoval na prejednávaný prípad a z ktorých vyvodil správne právne závery , ktoré
ho viedli k čiastočnému vyhoveniu žaloby, keď podrobne vysvetlil dôvody ako dospel k záveru o aktívnej
legitimácii žalobcu, prečo považoval žalovaného za povinného uzavrieť povinné zmluvné poistenie
a z akého dôvodu je nedôvodne vznesená námietka premlčania zo strany žalovaného (pozri odsek
46.,47.,48. odôvodnenia napadnutého rozsudku). Rovnako podrobne a detailne uviedol, ako dospel k

záveru, že vyplatené náklady zdravotnej starostlivosti vo výške 29.358,74€ sú preukázané a oprávnené,
keď nevzhliadol dôvody na spoluzavinenie poškodeného a Reedukačného centra Veľké Leváre (pozri
odsek 49. a 50. odôvodnenia napadnutého rozsudku). Odôvodnenie odvolaním napadnutého rozsudku
vo veci samej dalo odpoveď na skutkovo a právne relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej
ochrany a z odôvodnenia jeho rozsudku nevyplýva jednostrannosť, ani taká aplikácia príslušných

ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorá by bola popretím ich účelu, podstaty a
zmyslu. Súd prvej inštancie teda svoje rozhodnutie vo veci samej patričným spôsobom odôvodnil (§
220 ods. 2,3 C.s.p.) na ktoré odôvodnenie poukazuje aj odvolací súd a s ktorým sa s poukazom
na ustanovenie § 387 ods. 2 C.s.p. v celom rozsahu stotožňuje a podstatným dôvodom odvolania
žalovaného považuje potrebné uviesť nasledovné fakty.

11. Žalovaný v odvolaní zotrval na svoje argumentácii ohľadne nedostatku aktívnej legitimácie žalobcu,
keď mal zato, že s poukazom na ustanovenie § 42 ods. 4 písm. a) zákona č. 577/2004 Z. z. v platnom
a účinnom znení ku dňu podania 04.03.2015 si VZP mala uplatniť nárok na náhradu za poskytnutú
zdravotnú starostlivosť priamo voči nemu a nie túto náhradu žiadať od žalobcu (viac pozri odsek 3.1.).
11.1. V zmysle § 42 ods. 4 písm. a/ zákona č. 577/2004 Z. z. zdravotná poisťovňa má právo na

náhraduplnenízaposkytnutúzdravotnústarostlivosťvočitretejosobe,akúrazualeboinémupoškodeniu
zdravia u poistenca došlo jej zavineným protiprávnym konaním a v zmysle § 4 ods. 3 zákona
č. 381/2001 Z.z. poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za neho nahradil
príslušným subjektom t.j. aj zdravotnej poisťovni, uplatnené preukázané a vyplatené náklady zdravotnej
starostlivosti, nemocenské dávky, ak poistený je povinný ich uhradiť týmto subjektom. Z uvedeného

vyplýva, že nárok zdravotnej poisťovne na náhradu nákladov môže byť krytý iným poistením v zmysle
zákona č. 381/2001 Z. z. z čoho vyplýva, že Všeobecná zdravotná poisťovna nemusí uplatňovať nárok
na náhradu za poskytnutú zdravotnú starostlivosť priamo voči žalovanému. Pri uplatnení regresnej
náhradyvznikolvzťahmedzižalobcomakopoistiteľomžalovanéhoztituluzmluvnéhopoistenianajednejstraneaVšeobecnouzdravotnoupoisťovňou,ktorejvzniklinákladyzaposkytnutúzdravotnústarostlivosť
poškodenému E. U.. Okamihom vyplatenia tejto náhrady vznikol nový vzťah medzi žalobcom a
žalovaným vyplývajúci z § 24 ods. 2 písm. b) v spojení s ustanovením § 24 ods. 7 zákona č. 381/2011

Z. z..
11.2. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd zastáva názor, že záverom súd prvej inštancie čo sa
týka aktívnej legitimácie žalobcu nie je čo vytknúť a námietky žalovaného sú v tomto smere nedôvodné.
12. Žalovaný aj počas odvolacieho konania zopakoval svoju obranu že k predmetnému traktoru s
prívesom nemuselo byť uzavreté povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú

prevádzkou motorového vozidla v zmysle § 3 ods. 1 zák. č. 381/2001 Z. z. a to aj s poukazom
na Stanovisko k prevádzkovaniu lesného (poľnohospodárskeho) traktora - pracovného stroja zo dňa
21.08.2019, ktoré vydal Okresný úrad Malacky, odbor cestnej dopravy a pozemných komunikácií a ja
vzhľadom nato, v zmysle prezentovaného práva EÚ, ale jedná sa svojou povahou o pracovný stroj, teda
zvláštne motorové vozidlo vyrobené na iné účely ako na prevádzku v cestnej premávke (pozri odsek
3.1.).

12.1. Odvolací súd okrem dôvodov, pre ktoré nepovažoval súd prvej inštancie túto obranu za
dôvodnú považuje za potrebné poukázať nato, že bez ohľadu na Stanovisko k prevádzkovaniu
lesného (poľnohospodárskeho) traktora - pracovného stroja zo dňa 21.08.2019, ktoré nie je pre súd
právne záväzne a podľa ktorého je v zmysle § 3 ods. 2 zákona č. 725/2004 Z.z. o podmienkach
prevádzky vozidiel v premávke na pozemných komunikáciách a o zmene a doplnení niektorých

zákonov poľnohospodársky traktor a jeho prípojné vozidlo zvláštne vozidlo určené na vykonávanie
poľnohospodárskych a lesných činností povinnosť uzavrieť poistnú zmluvu má ten, kto je ako držiteľ
motorového vozidla zapísaný v dokladoch vozidla alebo ten, kto je v dokladoch vozidla zapísaný ako
osoba, na ktorú sa držba motorového vozidla previedla, v ostatných prípadoch ten, kto je vlastníkom
motorového vozidla alebo jeho prevádzkovateľom; ak je na motorové vozidlo uzatvorená nájomná

zmluvasprávomkúpyprenajatejveci,mánájomcapovinnosťuzavrieťpoistnúzmluvu(§3ods.1zákona
č. 381/2001 Z.z.). Podľa uvedeného ustanovenia teda má povinnosť uzavrieť poistnú zmluvu okrem
vlastníka a prevádzkovateľa vozidla, držiteľ motorového vozidla alebo ten, kto je uvedený v dokladoch,
ako osoba, na ktorú bola držba prevedená. Vlastník vozidla má povinnosť uzavrieť poistnú zmluvu v
každom prípademotorovýchvozidielnaktorésanevydávaosvedčenieoevidenciivozidlaaktoréztohto

dôvodu nepodliehajú ani evidencii motorových vozidiel. Pre tieto vozidlá sa nevydáva evidenčné číslo.
Ide najmä o poľnohospodárske a lesné vozidlá a pojazdné pracovné stroje. V danom prípade žalovaný
ako jeden z vlastníkov bez ohľadu nato, že na predmetný traktor nebolo vydané osvedčenie o evidencii
vozidla ( t.j. nepodliehal ani evidencii motorových vozidiel) mal povinnosť uzavrieť poistnú zmluvu v
zmysle ň 3 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z.. Uvedené potvrdzuje aj samotné ustanovenie § 24 ods. 7

citovaného zákona podľa ktorého žalobca má právo na náhradu poskytnutého plnenia proti : 1/ tomu
kto je držiteľom motorového vozidla, ktorý je zapísaný v dokladoch vozidla, 2/ tomu kto je v dokladoch
vozidla zapísaný ako osoba na ktorú sa držba motorového vozidla previedla, 3/ v ostatných prípadoch
voči tomu kto je vlastníkom motorového vozidla, 4/ tomu kto je jeho prevádzkovateľom.
13. K námietkam žalovaného ktoré sa týkajú nevykonania ním navrhnutého dôkazu

ďalšieho znaleckého dokazovania znalcom z odboru z odboru Zdravotníctvo a farmácia, odvetvie
Otorinolaryngológia (pozri odsek 3.3.) odvolací súd poukazuje nato, že celkovo súd rozhoduje na
základe skutkového stavu veci zisteného z vykonaných dôkazov, ako aj na základe skutočností, ktoré
neboli medzi stranami sporné, ak o nich alebo o ich pravdivosti nemá dôvodné a závažné pochybnosti.
To znamená, že súd nie je viazaný návrhmi strán na vykonanie dokazovania a nie je povinný vykonať

všetky navrhované dôkazy. Posúdenie návrhu na vykonanie dokazovania a rozhodnutie, ktoré z dôkazov
budú v rámci dokazovania vykonané, je vždy vecou súdu a nie strán sporu. Predovšetkým nevykoná
dôkazy, ktoré sú pre vec nerozhodujúce a nemôžu smerovať k zisteniu skutkového stavu veci ako je
tomu aj v tomto prípade. Skutočnosť prečo súd prvej inštancie navrhovaný dôkaz, dôkazy (znalecké
dokazovania), nevykonal a z akého dôvodu je uvedené v jednak v odôvodnení napadnutého rozsudku

(pozri odsek 50. odôvodnenia napadnutého rozsudku) a túto skutočnosť súd prvej inštancie odôvodnil
priamo na pojednávaní dňa 8.9.2023 čo vyplýva zo zápisnice z tohto pojednávania (č.l. 380 spisu)
ako aj zo zvukového záznamu z tohto pojednávania ktorý je uložený v registri - ESS, keď vykonanie
týchto dôkazov považoval súd prvej inštancie za nadbytočné a neúčelné a pri návrhu na vykonanie
tohto dôkazu aplikoval ustanovenie § 153 C.s.p. o koncentrácii konania. S uvedeným závermi o

nadbytočnosti vykonania tohto dôkazu a jeho nevykonaní z dôvodu, že tento dôkaz bol navrhnutý
po uplynutí koncentračnej lehoty sa stotožňuje aj odvolací súd a preto nevykonanie navrhovaného
dôkazu nepredstavuje porušenie práva na spravodlivý súdny proces. Odvolací súd má zato, že súd
prvej inštancie dôkaz navrhnutý po uplynutí koncentračnej lehoty nemusel vykonať keďže sudcovskákoncentrácia konania je v diskrečnej právomoci príslušného sudcu, a mohol skutkový stav ustáliť
z dôkazov predložených a navrhnutých v rámci konania, čo aj súd prvej inštancie urobil a návrh
žalovaného zamietol vzhľadom na rešpektovanie zásady koncentrácie konania aj s poukazom na

dĺžku samotného konania. Naviac, z práva na spravodlivý súdny proces pre procesnú stranu nevyplýva
jej právo na to, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi a predstavami, preberal a
riadil sa ňou predkladaným výkladom všeobecne záväzných predpisov, rozhodol v súlade s jej vôľou
a požiadavkami. Jeho súčasťou nie je ani právo procesnej strany vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia
ňou navrhnutých dôkazov súdom a dožadovať sa ňou navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných

dôkazov (porovnaj rozhodnutia ústavného súdu sp. zn. IV. ÚS 252/04, I. ÚS 50/04, I. ÚS 97/97, II.
ÚS 3/97 a II. ÚS 251/03). V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na naďalej opodstatnené závery
vyjadrené v judikátoch R 37/1993 a R 125/1999, R 42/1993, ako aj v rozhodnutiach najvyššieho súdu
sp.zn.1Cdo/85/2010,2Cdo/29/2011,3Cdo/268/2012,3Cdo/108/2016,2Cdo/130/2011,5Cdo/244/2011,
6Cdo/185/2011, 7Cdo/38/2012, v dôsledku čoho tieto odvolacie námietky žalovaného nie sú spôsobilé
privodiť pre žalovaného priaznivejšie rozhodnutie vo veci.

14. K odvolaciemu dôvodu, že niektoré úkony zdravotnej starostlivosti nesúviseli s úrazom poškodeného
zo dňa 13.04.2013, resp. neboli nevyhnutné náklady na poskytnutú zdravotnú starostlivosť a ako také
ich nemal povinnosť žalobca uhrádzať, nakoľko ich zavinil sám poškodený svojím nezodpovedným
správaním, prípadne VZP svojím laxným prístupom k schváleniu zdravotných pomôcok pred
prepustením poškodeného z ústavnej starostlivosti (pozri odsek 3.4.) odvolací súd uvádza, že podľa čl.

8 C.s.p., strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť
svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu. Civilné sporové
konanie je ovládané prejednacou zásadou, v súlade s ktorou je úspech procesnej strany definovaný jej
povinnosťou tvrdenia a na ňou nadväzujúcou dôkaznou povinnosťou a im zodpovedajúcim korelátom
v podobe bremena tvrdenia a dôkazného bremena (nález Ústavného súdu Slovenskej republiky, sp.

zn. I. ÚS 24/2019 zo dňa 9. júna 2020). Dôkazné bremeno ohľadom určitých skutočností leží na tom
účastníkovikonania,ktorýzexistencietýchtoskutočnostívyvodzujepreseba priaznivéprávnedôsledky;
ide o toho účastníka, ktorý existenciu týchto skutočností tiež tvrdí. Je teda aj povinnosťou žalovaného,
ktorý v konaní určité skutočnosti tvrdí, na preukázanie svojich tvrdení predložiť aj relevantné dôkazy.
Žalovanýtotižtoniejeprocesnýmsubjektom,ktoréhobysainštitútybremenatvrdeniaabremenadôkazu

netýkali; pokiaľ sa chce v konaní úspešne brániť, musí žalobou uplatnený nárok aj náležite vyvrátiť.
14.1. Žalobca v konaní na preukázanie dôvodnosti výšky svojho nároku predložil súdu Vyčíslenie
nákladov za poskytnutú zdravotnú starostlivosť VZP (č.l . 9 a nasl.) spisu, kde sú podrobne rozpísané
jednotlivé úkony zdravotnej starostlivosti a ich výška. Za tejto situácie došlo v konaní k preneseniu
bremena tvrdenia a dôkazného bremena na žalovaného, ktorý mal svojimi tvrdeniami a predovšetkým

relevantnými dôkazmi vyvrátiť dôvodnosť žalobcom uplatneného nároku. Žalovaný spochybňoval výšku
uplatneného nároku a žiadal v tomto smere vykonať dôkazy a to Výpis z účtu poistenca poškodeného E.
U.,nariadenímznaleckéhodokazovaniaapojehovykonanívýsluchomznalca,rozpispodávanýchliekov
ktoré dôkazy súd prvej inštancie aj vykonal (č.l. 93, 243, 359, 407 spisu). Po vykonaní týchto dôkazov a
ich vyhodnotení súd prvej inštancie dospel k záveru o čiastočnej dôvodnosti žaloby. Žalovaný aj naďalej

spochybňoval dôvodnosť návrh a v tomto smere žiadal o vykonanie ďalšieho znaleckého dokazovania,
ktorý návrh mu súd prvej inštancie zamietol z dôvodov uvedených vyššie (pozri odsek 15.) a následne
už žalovaný nemal ďalšie návrh na dokazovanie čo vyplýva čo vyplýva zo zápisnice z pojednávania
19.12.2023 (č.l. 433 spisu) ako aj zo zvukového záznamu z tohto pojednávania ktorý je uložený v
registri - ESS. Vzhľadom na uvedené odvolací súd zastáva názor, že žalovaný po tom čo boli súdom

prvej inštancie vykonané dôkazy, ktoré navrhoval neuniesol ohľadom svojho tvrdenia bremeno dôkazu
a preto argumenty, že niektoré úkony zdravotnej starostlivosti nesúviseli s úrazom poškodeného zo dňa
13.04.2013, resp. neboli nevyhnutné náklady na poskytnutú zdravotnú starostlivosť zostali len v rovine
ničím nepodložených tvrdení a preto odvolací súd posúdil tento odvolací dôvod ako nedôvodný.
15. Rovnako žalovaný neuniesol ohľadom svojho tvrdenia o spoluzavinení poškodeného, resp.

Reedukačného centra Veľké Leváre bremeno dôkazu, tieto skutkové tvrdenia spoluzavinení v konaní
do dnešného dňa nepreukázal a tieto sú založené len na viacerých nepreukázaných domnienkach. Z
tohto dôvodu odvolací súd považuje aj námietky v tomto smere (pozri odsek 3.2.) za právne irelevantné.
16. Žalovaný v odvolaní poukazoval na nesprávny deň vydania rozsudku a nato, že žalobcovi boli
priznané nesprávne úroky z omeškania z celkovej žalovanej sumy 29.827,16 €, avšak žalobcovi bola

priznaná suma vo výške 29.385,75 € (pozri odsek 3.5.).
16.1. Odvolací súd považuje uvedené námietky za právne bezvyznamné, keďže tieto chyby v písaní boli
postupom v zmysle § 224 C.s.p. odstránené vydaním opravných uznesení sp. zn. 30C/86/2017-457 zo
dňa 1. februára 2024 a sp. zn. 30C/86/2017-460 zo dňa 12. februára 2024 (pozri odsek 2., 2.1.).17. Ďalšími námietkami žalovaného uvedenými v odvolaní sa odvolací súd opätovne nezoberal keď
v odvolaní len zotrval na všetkých argumentoch ako v konaní pred súdom prvej inštancie. Tieto ale nie
sú spôsobilé privodiť iné právne hodnotenie stavu veci, sú v rovine úvah bez podloženia relevantných

dôkazov a nie sú spôsobilé spochybniť správnosť záverov rozsudku súdu prvej inštancie z hľadiska
odvolacích dôvodov výslovne v ňom uvedených. Ústavný súd vo svojich rozhodnutiach konštantne
pripomína a odvolací súd sa s týmto v plnej miere stotožňuje, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď
na všetky otázky nastolené stranami konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam,
prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do

všetkých detailov sporu uvádzaných stranami konania. Preto odôvodnenie rozhodnutia všeobecného
súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom,
že z tohto aspektu je plne realizované právo strán konania na spravodlivé súdne konanie (napr. IV.
ÚS 115/03, II. ÚS 44/03, III. ÚS 209/04, I. ÚS 117/05, IV. ÚS 112/05). Ani v odvolacom konaní neboli
zistené také nové rozhodujúce skutočnosti alebo dôkazy, ktoré by mali za následok zmenu skutkového
stavu, alebo by spochybňovali správnosť právnych záverov, na ktorých súd prvej inštancie založil svoje

rozhodnutie. V konaní nevyplynuli najavo ani také vady konania, ktoré by mali za následok vecnú
nesprávnosť rozhodnutia. Samotná skutočnosť, že žalovaný sa nestotožňuje s právnymi závermi súdu
prvej inštancie, nemôže viesť k záveru o ich zjavnej neodôvodnenosti a neznamená ani oprávnenie
odvolacieho súdu nahradiť správne právne názory súdu prvej inštancie jeho vlastnými, len preto, že
nezodpovedajú predstavám žalovaného o tom, ako má súd vo veci rozhodnúť, keď súd prvej inštancie

sa neodchýlil príslušných ustanovení Civilného sporového poriadku, Občianskeho zákonníka, zákona
č. 381/2001 Z.z. , zákona č. 577/2004 Z.z. a ani nepoprel ich účel a význam, keď dospel k záveru že
žaloba žalobcu je dôvodná z dôvodov uvedených vyššie.
17.1. Z rovnakých dôvodov sa odvolací súd nezaoberal ani námietkami žalovaného uvedenými v replike
(pozri odsek 5.) keďže sa v prevažnej miere jedná o totožné námietky ako v odvolaní a v prípade nových

námietoknatietoodvolacísúdnemáprečoprihliadaťatospoukazomnaustanovenie§373ods.4C.s.p.
podľa ktorého prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené
pred súdom prvej inštancie, možno uplatniť za splnenia podmienok podľa § 366 najneskôr v lehote na
vyjadrenie k odvolaniu.
18. Odvolací súd z uvedených dôvodov rozsudok súdu prvej inštancie v spojení s opravným uznesením

sp. zn. 30C/86/2017-457 zo dňa 1. februára 2024 a opravným uznesením sp. zn. 30C/86/2017-460 zo
dňa 12. februára 2024 v napadnutých častiach t.j. vyhovujúci výrok I. a výrok III. o náhrade trov konania v
zmysle § 387 ods. 1, 2 C.s.p. potvrdil, keď o nároku na náhrade trov konania súd prvej inštancie správne
rozhodol v zmysle § 255 ods. 1,2 C.s.p. vzhľadom na pomer úspechu žalobcu v konaní.
19. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255

ods. 1 a § 262 ods. 1 C.s.p.. V odvolacom konaní bola plne úspešný žalobca, preto mu vznikol voči
žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %, keď o výške náhrady trov
konania v zmysle § 262 ods. 2 C.s.p. rozhodne súd prvej inštancie do 60 po právoplatnosti rozhodnutia,
ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

20. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 10
zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších zákonov,
§ 393 ods. 2 C.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a/ pri riešení ktorej sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c/jepredmetomdovolaciehokonanialenpríslušenstvopohľadávkyavýškapríslušenstva včasezačatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ (§ 422 ods.1 C.s.p.).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii (§ 427 ods.1 prvá veta C.s.p.).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods.2 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa (§ 429 ods.2 C.s.p.).

Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods.1 C.s.p.).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods.2 C.s.p.).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.).

Dovolacídôvodsavymedzítak,že dovolateľuvedieprávneposúdenieveci,ktorépokladázanesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods.2 C.s.p.).