Rozsudok ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Thursday, September 3, 2025

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 7To/3/2025
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8821010449

Dátum vydania rozhodnutia: 03. 09. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Tobiaš

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2025:8821010449.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Tobiaša a sudcov JUDr. Lucie
Bašistovej a JUDr. Vladimíra Monoka na verejnom zasadnutí konanom dňa 03.09.2025, v trestnej veci
proti obž. A. B. a spol. pre prečin ohrozovania mravnej výchovy mládeže podľa § 211 ods. 1 písm. b) Tr.

zákona, o odvolaniach obžalovaných A. B. a A. B. proti rozsudku Okresného súdu Vranov nad Topľou
sp. zn. 1T/75/2021 zo dňa 12.02.2024, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. e), ods. 2 Tr. poriadku z r u š u j e napadnutý rozsudok vo výroku o treste
za skutok 2/ rozsudku vo vzťahu k obom obžalovaným.

Na základe § 322 ods. 3 Tr. poriadku

obžalovanej A. B., nar. XX.XX.XXXX vo C. D. E., trvale bytom C., F. G. XXX/X, okr. Vranov nad Topľou,
nezamestnaná

u k l a d á :

za skutok 2/ obžaloby

Podľa § 53 ods. 1, 2 Tr. zákona trest domáceho väzenia na 1 (jeden) rok.

Obžalovanému A. B., nar. XX.XX.XXXX vo C. D. E., trvale bytom C., F. G. XXX/X, okr. Vranov nad
Topľou, zamestnaný

u k l a d á :

za skutok 2/ obžaloby

Podľa § 53 ods. 1, 2 Tr. zákona trest domáceho väzenia na 1 (jeden) rok.

Podľa § 53 ods. 3 Tr. zákona obžalovaní A. B. a A. B. sú po dobu výkonu trestu domáceho väzenia
povinní v čase od 00.00 hod. do 24.00 hod. zdržiavať sa vo svojom obydlí vrátane k nemu prináležiacich
vonkajších priestorov, viesť riadny život a podrobiť sa kontrole technickými prostriedkami okrem času :

- nevyhnutne potrebného na premiestnenie sa do a z miesta výkonu pracovnej činnosti, ako aj počas
výkonu pracovnej činnosti na základe pracovnej zmluvy alebo inej pracovnej činnosti a počas výkonu
tejto pracovnej činnosti vykonávanej v súlade so Zákonníkom práce,- v dňoch pracovného pokoja od 13:00 hod. do 15:00 hod.,
- v pracovných dňoch od 8:00 hod. do 10:00 hod. a od 17:00 hod. do 18:00 hod.

Podľa § 53 ods. 5 Tr. zákona po dobu výkonu trestu domáceho väzenia môže odsúdený opustiť svoje
obydlie len po predchádzajúcom súhlase probačného a mediačného úradníka, a len z naliehavého
dôvodu a na nevyhnutne potrebný čas. Tento čas sa započítava do výkonu trestu.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom uznal Okresný súd Vranov nad Topľou obžalovaných A. B. a A. B. za vinných
zo spáchania

v bode 1/ rozsudku prečinu ohrozovania mravnej výchovy mládeže podľa § 211 ods. 1 písm. b) Tr.
zákona, ktorého sa dopustili tak, že

v období od 02. 09. 2020 do 30. 06. 2021, v obci C., okr. C. D. E., u obžalovanej A. B. vyjmúc obdobie od

28. 04. 2021 do 30. 06. 2021, kedy táto obžalovaná vykonávala nepodmienečný trest odňatia slobody
v Ústave na výkon trestu odňatia slobody, až do 01. 08. 2021, ako zákonní rodičia maloletého dieťaťa
A. B., nar. XX. XX. XXXX, ktorým zo Zákona o rodine vyplýva povinnosť starať sa sústavne a dôsledne
o všestranný vývoj a rozvoj svojho dieťaťa, úmyselne nezabezpečili riadnu dochádzku svojej dcéry A.
B. do Základnej školy C., okr. C. D. E., tým, že nedostatočne vplývali na svoju dcéru, aby si riadne

plnila školskú dochádzku a so školou riadne nespolupracovali, čím spôsobili, že ich maloletá dcéra A.
B. vymeškala 130 neospravedlnených vyučovacích hodín,

a v bode 2/ rozsudku prečinu ohrozovania mravnej výchovy mládeže podľa § 211 ods. 1 písm. b) Tr.

zákona, ktorého sa dopustili tak, že

v období od 05. 09. 2022 do 09. 01. 2023, v obci C., okr. C. D. E., ako zákonní rodičia maloletého dieťaťa
A. B., nar. XX. XX. XXXX, ktorým zo Zákona o rodine vyplýva povinnosť starať sa sústavne a dôsledne
o všestranný vývoj a rozvoj svojho dieťaťa, úmyselne nezabezpečili riadnu dochádzku svojej dcéry A. B.

do Základnej školy H. C. D. E., tým, že nedostatočne vplývali na svoju dcéru, aby si riadne plnila školskú
dochádzku a so školou riadne nespolupracovali, čím spôsobili, že ich maloletá dcéra A. B. vymeškala
180 neospravedlnených vyučovacích hodín.

Za to u obžalovanej A. B. pri skutku 1/ rozsudku podľa § 44 Tr. zákona upustil od súhrnného trestu

podľa § 42 Tr. zákona, keďže trest odňatia slobody uložený obžalovanej Trestným rozkazom Okresného
súdu Vranov nad Topľou č. k. 2T/77/2022-125, zo dňa 03.11.2022; ktorý bol obžalovanej doručený dňa
16.11.2022, a ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 25.11.2022, v trvaní 12 mesiacov, výkon ktorého bol
obžalovanej podľa ustanovenia § 49 ods. 1 písm. a), § 50 ods. 1 Tr. zákona podmienečne odložený
na skúšobnú dobu v trvaní 30 mesiacov; považuje na ochranu spoločnosti a na nápravu páchateľa za

dostatočný.

Za skutok 2/ rozsudku jej uložil podľa § 211 ods. 1 Tr. zákona za použitia § 38 ods. 2 Tr. zákona, pri
zistení rovnováhy poľahčujúcich okolností podľa § 36 písm. l) Tr. zákona a priťažujúcich okolností podľa
§ 37 písm. m) Tr. zákona trest odňatia slobody v trvaní 10 mesiacov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Tr. zákona ju na výkon trestu odňatia slobody zaradil do ústavu na výkon
trestu so stredným stupňom stráženia.

U obžalovaného A. B. pri skutku 1/ rozsudku podľa § 44 Tr. zákona upustil od súhrnného trestu podľa §

42 Tr. zákona, keďže trest odňatia slobody uložený obžalovanému Trestným rozkazom Okresného súdu
Vranov nad Topľou č. k. 2T/77/2022-125, zo dňa 03.11.2022; ktorý bol obžalovanému doručený dňa
16.11.2022, a ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 25.11.2022, v trvaní 14 mesiacov, výkon ktorého bol
obžalovanému podľa ustanovenia § 49 ods. 1 písm. a), § 50 ods. 1 Tr. zákona podmienečne odložený
na skúšobnú dobu v trvaní 30 mesiacov; považoval na ochranu spoločnosti a na nápravu páchateľa za

dostatočný.Za skutok 2/ rozsudku mu uložil podľa § 211 ods. 1 Tr. zákona za použitia § 38 ods. 2 Tr. zákona, pri
zistení rovnováhy poľahčujúcich okolností podľa § 36 písm. l) Tr. zákona a priťažujúcich okolností podľa

§ 37 písm. m) Tr. zákona trest odňatia slobody v trvaní 1 roka.

Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Tr. zákona ho na výkon trestu odňatia slobody zaradil do ústavu na výkon
trestu so stredným stupňom stráženia.

ProtitomutorozsudkupodaliobžalovaníA.B.aA.B.aichobhajcoviaodvolanianahlavnompojednávaní
hneď po jeho vyhlásení a po poučení o opravnom prostriedku.

Obžalovaná A. B. v písomnom odôvodnení odvolania prostredníctvom obhajkyne uviedla, že odvolanie
smeruje proti výroku o treste za skutok v bode 2/ rozsudku. Uložený nepodmienečný trest odňatia
slobody považuje za neprimeraný, pričom došlo k porušeniu ustanovenia § 34 ods. 3 Tr. zákona, podľa

ktorého trest má postihovať iba páchateľa tak, aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu
a jemu blízke osoby. Uviedla, že počas súdneho konania boli prešetrované pomery v mieste trvalého
bydliska obžalovanej a jej manžela (obžalovaného A. B.) za účelom posúdenia, či sú splnené materiálno
- technické podmienky pre uloženie tzv. alternatívneho trestu, konkrétne trestu domáceho väzenia.
Probačným a mediačným úradníkom súdu bola vypracovaná záverečná správa z predbežného šetrenia

zo dňa 17.06.2022, v ktorej bolo v tom čase konštatované, že u obžalovanej nie sú splnené materiálno
- technické podmienky pre uloženie a výkon kontroly rozhodnutia technickými prostriedkami z dôvodu,
že v obydlí obžalovanej je nedostatočný počet elektrických zásuviek. Zároveň však bolo zistené, že
v obydlí obžalovanej je signál 02 3G GSM vyhovujúci. Obžalovaná taktiež pri prešetrovaní pomerov
udelila písomný sľub podľa § 53 ods. 1 písm. b) Tr. zákona. Z výpovede obžalovanej, ako aj z výpovede

obžalovaného A. B. na hlavnom pojednávaní dňa 09.06.2023 však vyplynulo, že v obydlí obžalovaných
boli vykonané rekonštrukčné práce, a to niekedy v období od januára, resp. marca - apríla 2023 (t. j.
následne po prvotnom prešetrovaní pomerov), pričom bola prerábaná elektrina, boli vymenené staré
elektrické zásuvky za nové, zvýšil sa aj počet zásuviek. Súd nevyhovel návrhu na opätovné vykonanie
preverenia, pričom dôvody svojho rozhodnutia uvádza na str. 14 - 16 rozsudku zo dňa 12.02.2024 s

konštatovaním, že podľa názoru súdu jediným primeraným trestom pre obžalovanú je nepodmienečný
trest odňatia slobody. Obžalovaná má so svojim manželom - obžalovaným A. B. - spolu 10 detí, z ktorých
je 6 maloletých. Z nich je školopovinných 5 detí. Najmladší syn I. B. má toho času 4 roky, a teda je stále
odkázaný v podstate na celodennú osobnú starostlivosť svojej matky (obžalovanej), ostatným maloletým
deťom obžalovaná taktiež zabezpečuje osobnú starostlivosť. Z uvedeného dôvodu hrozí reálna obava,

že maloleté deti môžu byť nakoniec umiestnené do zariadenia ústavnej starostlivosti a teda, že uloženie
nepodmienečného trestu odňatia slobody obžalovanej do značnej miery negatívne ovplyvní jej maloleté
deti. Obžalovaná poukázala na čl. 3 bod 1 Dohovoru o právach dieťaťa, ktorý bol prijatý Valným
zhromaždením OSN dňa 20.11.1989, a ktorého zmluvnou stranou je aj Slovenská republika, podľa
ktorého záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí, nech

už uskutočňovanej verejnými alebo súkromnými zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi
alebo zákonodarnými orgánmi. Teda, keď sa uskutočňuje rozhodnutie s dopadom na konkrétne dieťa,
musí rozhodovací proces zahŕňať aj posúdenie dopadu rozhodnutia na konkrétne dieťa. Z odôvodnenia
rozhodnutia by malo byť tiež zrejmé, ako bol braný do úvahy najlepší záujem dieťaťa. Podľa čl. 9 bod 1
Dohovoruoprávachdieťaťa:Štáty,ktorésúzmluvnoustranouDohovoru,zabezpečia,abydieťanemohlo

byť oddelené od svojich rodičov proti ich vôli, ibaže príslušné úrady na základe súdneho rozhodnutia a v
súlade s platným právom a v príslušnom konaní určia, že také oddelenie je potrebné v záujme dieťaťa.
Také určenie môže byť nevyhnutné v niektorom konkrétnom prípade, napríklad, ak ide o zneužívanie
alebo zanedbávanie dieťaťa rodičmi alebo ak rodičia žijú oddelene a treba rozhodnúť o mieste pobytu
dieťaťa. Dodala, že Výbor pre práva dieťaťa s odkazom na vyššie uvedený článok 9 Dohovoru o

právach dieťaťa vydal odporučenie o právach detí uväznených osôb, kde okrem iného uviedol, že pri
ukladaní trestu rodičom a osobám zabezpečujúcim starostlivosť o maloleté deti má byť všade, kde je to
možné zvážené uloženie trestu nezahrňujúceho odňatie slobody namiesto trestu, ktorý odňatie slobody
zahrňuje. Alternatívy k odňatiu slobody by mali byť dostupné a používané prípad od prípadu s plným
zohľadnením možných dopadov rôznych trestov na najlepší záujem dieťaťa. Obžalovaná má za to,

že uloženie nepodmienečného trestu odňatia slobody nie je v záujme jej maloletých detí. Obžalovaná
sa o svoje deti stará ako najlepšie vie. Sama obžalovaná trpí zdravotnými problémami. Výchova detí
obžalovaných je problematická, deti nechodia pravidelne do školy, avšak objektívne obžalovaná nemá
možnosť pri piatich školopovinných deťoch odkontrolovať, či tieto sú v škole každý deň počas celéhovyučovania. Obžalovaná je počas dňa na deti sama, nakoľko jej manžel - obžalovaný A. B. - chodí do
práce, kde odchádza skoro ráno a domov sa vracia až neskoro poobede. V spomenutých súvislostiach
poukázala na úpravu v Zákone o rodine č. 36/2005 Z. z. o výchovných opatreniach a na tú skutočnosť,

že na Okresnom súde Vranov nad Topľou aj prebieha konanie o uloženie výchovného opatrenia pod
sp. zn. 6P/66/2024 voči niektorým deťom obžalovanej. Podľa jej názoru okresný súd vyššie uvedené
skutočnosti nevzal dostatočným spôsobom do úvahy pri svojom konaní a rozhodovaní. Nebral do úvahy
najlepší záujem maloletých detí. Navrhla, aby odvolací súd podľa § 321 ods. 1 písm. a), písm. d),
písm. e) Tr. poriadku zrušil rozsudok Okresného súdu Vranov nad Topľou č. k. 1T/75/2021-399 zo

dňa 12.02.2024, vo výroku o treste za skutok 2 rozsudku a vrátil vec súdu prvého stupňa, aby ju v
potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol alternatívne, aby odvolací súd zistil, či sú u obžalovanej
splnené podmienky pre uloženie trestu domáceho väzenia, vrátane podmienok pre kontrolu výkonu
trestu technickými prostriedkami a v prípade, ak odvolací súd zistí, že tieto podmienky sú splnené, aby
podľa § 321 ods. 1 písm. a), písm. d), písm. e) Tr. poriadku zrušil rozsudok Okresného súdu Vranov nad
Topľou č. k.: 1T/75/2021-399 zo dňa 12.02.2024, vo výroku o treste za skutok 2 rozsudku a uložil jej

trest domáceho väzenia, alternatívne iný trest nespojený s odňatím slobody.
Obžalovaný A. B. v písomnom odôvodnení prostredníctvom obhajcu uviedol, že odvolanie smeruje aj
voči konaniu, ktoré vydaniu napadnutého rozsudku predchádzalo z dôvodu porušenia ustanovení § 2
ods. 10 Tr. poriadku k § 34 ods. 3 Tr. zákona vo vzťahu k možnosti uloženia trestu, ktorý nepostihuje iné
osoby a rodinu obžalovaného, ktorým je trest domáceho väzenia, prípadne iný alternatívny trest, avšak

dôvody sústredil iba na okolnosti zisťovania možnosti uloženia trestu domáceho väzenia. Poukázal
na záverečnú správu probačného a mediačného úradníka o výsledku IPŠ sp. zn. 1Pr/82/2022, ktorá
konštatovala, že v obydlí obžalovaných nie je dostatočný počet elektrických zásuviek, avšak je dostupný
mobilný signál. V zmysle podanej správy v čase preverovania podmienok na uloženie trestu domáceho
väzenia nebol obžalovaný A. B. doma, bol v práci a vopred nebol upovedomený, že bude vykonávané

zisťovanie. Spoluobžalovaná manželka nevedela prítomným osobám niektoré technické záležitosti
vysvetliť a zároveň jedna miestnosť nebola vzatá do úvahy pre prerábku bytu. Šetrenie podmienok bolo
vykonané v rozpore s ustanovením § 13 ods. 1 zákona č. 78/2015 Z. z., podľa ktorého probačný a
mediačný úradník zabezpečí vstupný pohovor s dotknutými osobami (t. j. aj osoba obžalovaného). Od
zisťovania sa podstatne zmenil stav domácnosti, preto obžalovaný žiadal preverenie podmienok znova,

pričom s procesným návrhom, aby bol riadne zistený skutkový stav veci podľa § 2 ods. 10 Tr. poriadku
vo vzťahu k eventuálnej možnosti uložiť aj trest domáceho väzenia súhlasili všetky strany trestného
konania, ich obhajcovia a prítomný opatrovník. Na hlavnom pojednávaní dňa 9.6.2023, kedy ubehol
od zisťovania takmer celý kalendárny rok boli vypočutí obaja obžalovaní k pomerom v domácnosti a
vykonanej rozsiahlej rekonštrukcii ich bytu. Súdu boli predložené aj dôkazy o tom, že obžalovaný A.

B. vedie usporiadaný život, pracuje v spoločnosti J., K., kde manipuluje s drevom a paletami robí v 10
hodinových pracovných zmenách niekedy aj v soboty, aby uživil rodinu. Pracovný pomer obžalovaného
pôvodne dohodnutý na dobu určitú bol ex lege predĺžený podľa § 71 ods. 2 Zákonníka práce na
neurčitý čas. Obžalovaný predložil aj faktúru za elektrinu s rozpisom položiek, z ktorej vyplýva, že za
rok 2019-2020 spotrebovala jeho domácnosť 6974 kWh, za rok 2020-2021 spotrebovala domácnosť

6131 kWh a za rok 2021-2022 spotrebovala domácnosť 5539 kWh elektrickej energie, čo preukázateľne
znamená, že domácnosť obžalovaných má prístup k elektrickej energii v dostatočnej kapacite pretože
priemerná ročná spotreba domácnosti v tarife D2 sa pohybuje okolo 2500 kWh za rok. Z tohto dôvodu
nie je preskúmateľný záver o nedostatku elektrických zásuviek v domácnosti. Vo vzťahu k uloženému
trestu uviedol, že bolo vo vzťahu k vonkajšej diferenciácii vhodné zohľadniť aj charakter trestnej činnosti

a možnosť zaradenia páchateľa do ústavu s nižším stupňom stráženia s poukazom na § 48 ods. 4
Tr. zákona. Páchateľ nie je narušeným jedincom a trestná činnosť je z kategórie nedbanlivostného
prečinu na úseku školskej dochádzky. Obžalovaný bol zaradený do stredného stupňa stráženia s
ohľadom na predošlé odsúdenie. Okresný súd mu uložil síce zákonný trest, avšak nezohľadnil osobitosti
prípadu a odporúčania medzinárodnoprávnych organizácií. Okresný súd uviedol, že u obžalovaného sa

jedná o špeciálneho recidivistu, ktorý sa opakovane dopúšťa totožnej trestnej činnosti. Náprava nebola
dosiahnutá ani trestom povinnej práce ani podmienečným trestom, dokonca ani predošlým trestom
odňatia slobody, a preto okresný súd opätovne uložil nepodmienečný trest. Obžalovaný poukázal na §
34 ods. 3 a 4 Tr. zákona, podľa ktorého má trest postihovať iba páchateľa tak, aby bol zabezpečený
čo najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby. Pri ukladaní trestu súd prihliada na konkrétne

osobitosti prípadu, zohľadňuje tým individualizáciu trestu. Uloženie nepodmienečného trestu odňatia
slobody by malo byť chápané ako ultima ratio, keď iné tresty, nespojené s výkonom trestu odňatia
slobody nie sú dostatočné na naplnenie účelu trestného práva. Podľa § 37 ods. 1 Zákona o rodine
nevhodné správanie sa detí, ako aj porušovanie povinností rodičov, vyplývajúcich z ich rodičovskýchpráv a povinností, alebo zneužívanie ich práv môže každý oznámiť orgánu sociálnoprávnej ochrany
detí, obci alebo súdu. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa, súd môže rozhodnúť o uložení
výchovných opatrení podľa § 37 ods. 2 zákona o rodine. Zákon o rodine upravuje aj postup, ak výchovné

opatrenia neviedli k náprave, kedy súd dočasne odníme maloleté dieťa z osobnej starostlivosti rodičov aj
proti ich vôli. Je pravdou, že obžalovaný má problém s výchovou detí, čo preukazujú aj početné sankcie
za (ne)dochádzku detí do školy v podobe pokút, či trestných odsúdení. Samotný obžalovaný na hlavnom
pojednávaní dňa 16.5.2022 uviedol, že deti ho nepočúvajú a frustrované uviedol, že nevie čo má s
nimi už robiť, že už za nich aj sedel vo väzení, dohováranie im nepomáha, nech ich berú do detského

domova. Túto pasáž výpovede si správne všimol prvostupňový súd a poukazuje na ňu. Obžalovaný
uviedol, že Okresný súd Vranov nad Topľou vedie konanie pod sp. zn. 6P/66/2024, v ktorom nariadil na
deň 9.7.2024 termín pojednávania o uloženie výchovného opatrenia maloletým deťom C. roč. XXXX,
D. roč. XXXX, A. roč. XXXX, L. roč. XXXX a M. roč. XXXX. Deti sú nepochybne problémové, rodičov
nerešpektujú. Už konanie o uloženie výchovného opatrenia môže obžalovanému podať pomocnú ruku s
výchovou detí. Ďalej obžalovaný argumentoval, že Výbor pre práva dieťaťa práve s odkazom na článok 9

dohovoru vydal odporučenie o právach detí uväznených osôb z 30 septembra 2011, kde výbor v bode 30
odporúčania uvádza, že pri ukladaní trestu rodičom a osobám zabezpečujúcim starostlivosť o maloleté
deti má byť všade, kde je to možné, zvážené uloženie trestu nezahrňujúceho odňatie slobody namiesto
trestu, ktorý odňatie slobody zahrňuje, vrátane predsúdnej a súdnej fázy konania. Alternatívy k odňatiu
slobody by mali byť dostupné a používané prípad od prípadu s plným zohľadnením možných dopadov

rôznych trestov na najlepší záujem dieťaťa. Aj judikatúra Európskeho súdu pre ľudské práva opakovane
uvádza, že súdy sa musia najlepším záujmom dieťaťa zaoberať a posúdiť ho v danej konkrétnej situácii,
pokiaľrozhodujúvoveciachsdopadomnadieťa(rozsudokzodňa28.6.2007voveciWagneraJ.M.W.L.
proti Luxembursku č. 76240/01, rozsudok zo dňa 26.6.2014 vo veci Mennesson proti Francúzsku č.
65192/11). Pri aplikácii zásad pre ukladanie trestov s hodnotením rodinných pomerov páchateľa je preto

nutné zohľadniť práve aj najlepší záujem dieťaťa. Trest domáceho väzenia, ktorý obžalovanému ešte
nebol uložený je trestom, ktorým bezpochyby je možné dosiahnuť nápravu menej invazívne. O to viac,
keď poručenský súd už začal konanie o uloženie výchovného opatrenia voči maloletým deťom. Tieto
opatrenia sú vhodnejšie, než oddelenie živiteľa rodiny od jeho detí a súčasne oddelenie matky rodiny
od svojich detí. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vrátil vec súdu prvého stupňa

na nové prejednanie a rozhodnutie alternatívne navrhol, aby odvolací súd prostredníctvom probačného
a mediačného úradníka zistil, či u obžalovaného sú splnené podmienky pre uloženie trestu domáceho
väzenia, vrátane podmienok pre kontrolu výkonu trestu technickými prostriedkami. V prípade zistenia
splnenia týchto podmienok navrhujem, aby odvolací súd podľa § 321 ods. 1 písm. d), e), ods. 3 Tr.
poriadku zrušil napadnutý rozsudok vo výroku o treste za skutok 2 rozsudku a uložil zaň trest domáceho

väzenia v primeranej výmere.

Na základe podaných odvolaní postupoval krajský súd v intenciách ustanovenia § 317 ods. 1 Tr.
poriadku, podľa ktorého, ak odvolací súd nezamietne odvolania podľa § 316 ods. 1 Tr. poriadku alebo
nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3 Tr. poriadku, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých

výrokov rozsudku, proti ktorým odvolatelia podali odvolania, ako aj správnosť postupu konania, ktoré
im predchádzalo, pričom na chyby, ktoré neboli odvolaniami vytýkané prihliadne len vtedy, ak by
odôvodňovali podanie dovolania podľa
§ 371 ods. 1 Tr. poriadku. Keďže krajský súd v danom prípade nezistil také chyby, ktoré by odôvodňovali
podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. poriadku, preskúmaval len napadnutý výrok rozsudku, teda

výrok o treste u oboch obžalovaných za skutok pod bodom 2/ rozsudku (hoci obžalovaný uvádzal, že
jeho odvolanie smeruje aj proti konaniu, avšak z obsahu odvolania vyplýva, že dôvody smeruje iba
k skutočnostiam vzťahujúcim sa bezprostredne k uloženiu trestu za skutok II. rozsudku), a po takomto
preskúmaní dospel k záveru, že odvolania obžalovaných vo vzťahu k výroku o treste za skutok pod
bodom 2/ rozsudku sú dôvodné.

Odvolací súd v úvode poukazuje na to, že v konaní pred prvostupňovým súdom obaja obžalovaní urobili
vyhlásenie podľa ust. § 257 ods. 1 Tr. poriadku vo vzťahu k obom skutkom obžaloby vyhlásili, že sú vinní
zo spáchania oboch skutkov, a keďže odpovedali na všetky otázky obsiahnuté v ust. § 333 ods. 3 písm.
c/, d/, f/, g/, h/ Tr. poriadku, ktoré im prvostupňový súd položil v súlade s § 257 ods. 5 Tr. poriadku kladne,

po zistení kladného stanoviska prokurátora a opatrovníkov maloletého dieťaťa, súd prvého stupňa prijal
vyhlásenie obžalovaných podľa § 257 ods. 7, 8 Tr. poriadku a nevykonával už dokazovanie v rozsahu
priznania sa k skutkom, ale iba v súvislosti s trestom ukladaným obom obžalovaným.Z dokazovania vykonaného už len vo vzťahu k trestom okresný súd pri určení druhu trestu
u obžalovaných vychádzal z toho, že obžalovaná A. B. bola už celkovo jedenásťkrát súdne trestaná
a to nepretržite od roku 2009 s tým, že s výnimkou jej prvého odsúdenia, išlo vo všetkých prípadoch

o jej súdne potrestanie za prejednávaný trestný čin v podstate počas plynutia až dvoch skúšobných
dôb podmienečného odsúdenia, čiže u obžalovanej B. ide o tzv. špeciálnu recidívu, na základe čoho
ani nebolo možné uložiť iný druh trestu ako nepodmienečný trest odňatia slobody a to o to viac, že
v konaní Okresného súdu Vranov n. T. sp. zn. 13T/71/2016 bol obžalovanej uložený nepodmienečný
trest odňatia slobody v trvaní šiestich mesiacov a teda obžalovaná už vo výkone trestu odňatia slobody

raz bola. Navyše obžalovaná aktuálne v starostlivosti má už len šesť detí z celkového počtu desiatich
detí vo vekovom rozpätí štyroch rokov až šestnástich rokov, teda tieto deti nie sú už natoľko odkázané
na celodennú opateru, navyše za situácie, pokiaľ by sa o ich výchovu a o ich výživu dokázal postarať
niektorý z ich plnoletých súrodencov, konkrétne plnoletý bezdetný syn H. B.. Podľa názoru okresného
súdu samotný nepodmienečný trest odňatia slobody by nemal mať až natoľko výrazný vplyv na rodinu a
nablízkeosobyobžalovanejtak,akotopredpokladáustanovenie§34ods.3Tr.zákona.Uobžalovaného

A. B. okresný súd zohľadňoval, že bol na rozdiel od obžalovanej B. o jedenkrát viac súdne trestaný,
nepretržite od roku 2002. Zhodne ako u obžalovanej, s výnimkou dvoch odsúdení pre trestné činy
krádeže, bol súdne sankcionovaný len za ten trestný čin, za ktorý bol uznaný za vinného aj predmetným
rozsudkom, tiež mu bol v konaní Okresného súdu Vranov n. T. sp. zn. 13T/71/2016 nariadený
nepodmienečný trest odňatia slobody v trvaní šiestich mesiacov. Tiež sa skutku 2/ rozsudku dopustil

počas plynutia až dvoch skúšobných dôb podmienečného odsúdenia. Rovnako podľa názoru okresného
súdu ani u tohto obžalovaného neprichádzal do úvahy iný ako nepodmienečného trestu odňatia slobody,
keďže navyše aj tento obžalovaný je tzv. špeciálnym recidivistom. Na tom nezmenil nič ani ten fakt, že
obžalovaný bol v čase rozhodovania súdu zamestnaný s čistým mesačným príjmom 850,00 eur; avšak
naviac poberal ešte daňový bonus na maloleté deti, čím sa jeho celkový príjem navýšil na sumu 1.100,00

eur; a teda zabezpečoval základné životné potreby svojej rodiny ako jediný živiteľ. Obžalovaný tiež
tvrdil, že osobnú starostlivosť o maloleté deti pochádzajúce z jeho vzťahu s obžalovanou B. by dokázali
zabezpečiť už ich plnoletí súrodenci. Z hľadiska individuálnej a aj generálnej prevencie mal okresný súd
za to, že je nevyhnutné obžalovanému uložiť nepodmienečný trest odňatia slobody, hoci zohľadnil, že
sa v čase školského vyučovania nachádzal na svojom pracovisku a teda nemohol dohliadnuť na to, aby

jeho deti riadne odišli na začiatok školského vyučovania a aj naďalej v priebehu jednotlivých školských
dní si riadne plnili svoje školské povinnosti. V spojitosti sa navrhovaným, tak obhajobou a v podstate aj
prokuratúrou, alternatívnym trestom domáceho väzenia okresný súd poukázal na výsledky vykonaného
prvotného šetrenia v spoločnej domácnosti obžalovaných dňa 17.06.2022, pri ktorom neboli splnené
materiálno-technické podmienky na uloženie trestu domáceho väzenia. Pre uloženie tohto druhu tzv.

alternatívneho trestu však podľa názoru okresného súdu ani neboli splnené zákonné podmienky v
zmysle ustanovenia § 53 Tr. zákona, pretože v prípade tzv. špeciálnej recidívy a skoršieho postihu za
totožnú trestnú činnosť, iba v jednom prípade nepodmienečným trestom odňatia slobody, v prípade
opakovaného ukladania alternatívnych trestov, v podobe trestu povinnej práce, opakovaného upúšťania
od uloženia, či už súhrnného trestu alebo aj ďalšieho trestu, nebolo možné obom týmto obžalovaným

poskytovať nejaké úľavy pri ukladaní ich trestov, keďže táto im bola nespočetnekrát poskytnutá a
opakovane bolo na nich bezúspešne pôsobené aj výkonom trestu povinnej práce, či podmienečným
odkladom výkonu trestu odňatia slobody, aj s uložením probačného dohľadu. Okresný súd preto dospel
k presvedčeniu, že v takomto prípade by iný druh trestu ako nepodmienečný trest odňatia slobody
nenaplnil účel ako individuálnej, tak aj generálnej prevencie, pretože základnou podmienkou v zmysle

ustanovenia § 53 ods. 1 písm. a) Tr. zákona je, že vzhľadom na povahu trestného činu na jednej
strane, ako aj na osobu a pomery páchateľa na strane druhej, by uloženie tohto alternatívneho druhu
trestu bolo postačujúce, čo u týchto tzv. špeciálnych recidivistov nebolo, lebo už skoršie rôzne tresty
zjavne neviedli k ich náprave a ten fakt, že obaja obžalovaní majú početné množstvo spoločných detí,
na tom nič nemení. Okresný súd pri tom reflektoval aj to, výkonom nepodmienečného trestu odňatia

slobody sa obžalovanému sťaží možnosť riadnych platieb aj poskytnutej pôžičky, ktorú mal obžalovaný
uzavrieť za účelom zabezpečenia rekonštrukcie elektroinštalácie v jeho obydlí, ale len samotná
táto okolnosť nemohla vylučovať uloženie nepodmienečného trestu odňatia slobody obžalovanému.
Uloženie trestu domáceho väzenia, prípadne trestu povinnej práce, okresný súd nepovažoval za
primerané a spravodlivé.

Odvolací súd vzhľadom na odvolania oboch obžalovaných smerujúce iba proti výrokom o trestoch vo
vzťahu ku skutku 2/ rozsudku na verejnom zasadnutí najskôr doplnil dokazovanie a podľa § 326 ods.
5 Tr. poriadku za použitia § 269 Tr. poriadku prečítal listinné dôkazy, a to odpisy RT, záverečné správyo výsledku IPŠ, zápisy z preverenia materiálno-technických podmienok, písomné sľuby obžalovaných,
poučeniadotknutýchosôb,atoajk uloženiutrestudomácehoväzenia,čestnévyhláseniaobžalovaných,
súhlasy spolubývajúcich a ich poučenia, potvrdenie o odbernom mieste z VSE, výpis z katastra

nehnuteľností, dohodu o zmene k pracovnej zmluvy obžalovaného zo dňa 31.01.2022, lustráciu v GP.

Odvolacísúddospelpopreskúmaníveci,doplnenídokazovaniaapozohľadnenízásadukladaniatrestov
vintenciách§34Tr.zákonakzáveru,žetrestyodňatiaslobodyuloženéobomobžalovanýmnapadnutým
rozsudkom za skutok pod bodom 2/ rozsudku sú neprimerane prísne a nevystihujú zásady ukladania

trestov tak, aby ich bolo možné označiť ako spravodlivé, preto zvažoval možnosti ukladania trestov
alternatívnych, teda priamo nespojených s ich výkonom v ústave na výkon trestu odňatia slobody.

Obžalovaní boli uznaní vinnými zo spáchania prečinu ohrozovania mravnej výchovy mládeže podľa §
211 ods. 1 písm. b) Tr. zákona v bode 1/ a 2/ napadnutého rozsudku.

Podľa § 211 ods. 1 písm. b) Tr. zákona kto vydá, čo aj z nedbanlivosti, osobu mladšiu ako osemnásť
rokov nebezpečenstvu spustnutia tým, že umožní jej viesť záhaľčivý alebo nemravný život, potrestá sa
odňatím slobody až na dva roky.

Podľa § 53 ods. 1 Tr. zákona trest domáceho väzenia až na štyri roky môže súd uložiť páchateľovi

trestného činu, ak
a) vzhľadom na povahu trestného činu uvedeného v odseku 2, osobu a pomery páchateľa postačuje
uloženie tohto trestu,
b) páchateľ dal písomný sľub, že sa v určenom čase bude zdržiavať v obydlí na určenej adrese a pri
výkone kontroly poskytne potrebnú súčinnosť,

c) sú splnené podmienky výkonu kontroly technickými prostriedkami.

Podľa § 53 ods. 2 Tr. zákona súd môže uložiť trest domáceho väzenia vo výmere podľa odseku 1 za
trestný čin s hornou hranicou trestnej sadzby ustanovenej týmto zákonom neprevyšujúcou desať rokov,
najmenej však na dolnej hranici trestnej sadzby trestu odňatia slobody ustanovenej týmto zákonom.

Podľa § 53 ods. 3 Tr. zákona odsúdený po dobu výkonu trestu domáceho väzenia je povinný v čase,
ktorý určí súd, zdržiavať sa vo svojom obydlí vrátane k nemu prináležiacich vonkajších priestorov, viesť
riadny život a podrobiť sa kontrole technickými prostriedkami.

Podľa § 53 ods. 5 Tr. zákona po dobu výkonu trestu domáceho väzenia môže odsúdený opustiť svoje
obydlie len po predchádzajúcom súhlase probačného a mediačného úradníka, a len z naliehavého
dôvodu a na nevyhnutne potrebný čas. Tento čas sa započítava do výkonu trestu.

Podľa § 32 Tr. zákona za spáchané trestné činy môže súd uložiť páchateľovi, ktorý je fyzickou osobou,

len a) trest odňatia slobody, b) trest domáceho väzenia;

Podľa § 34 ods. 6 Tr. zákona tresty uvedené v § 32 možno uložiť samostatne alebo možno uložiť viac
týchto trestov popri sebe. Za trestný čin, ktorého horná hranica trestnej sadzby trestu odňatia slobody
ustanovená v osobitnej časti zákona prevyšuje päť rokov, musí súd uložiť trest odňatia slobody, ak tento

zákon neustanovuje inak.

Podľa § 34 ods. 1 Tr. zákona trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu
zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny
život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie

páchateľa spoločnosťou.

Podľa § 34 ods. 2 Tr. zákona páchateľovi možno uložiť len taký druh trestu a len v takej výmere, ako
je to ustanovené v tomto zákone, pričom tento zákon v osobitnej časti ustanovuje len trestné sadzby
trestu odňatia slobody.

Podľa § 34 ods. 3 Tr. zákona trest má postihovať iba páchateľa, tak aby bol zabezpečený čo najmenší
vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby.Odvolací súd na rozdiel od prvostupňového súdu po preskúmaní veci dospel k záveru, že uloženie trestu
domáceho väzenia je u obžalovaných možné a v súlade so zákonom. Preto pristúpil k opätovnému
zisťovaniu splnenia podmienok nevyhnutných pri ukladaní trestu domáceho väzenia a vydal pokyn

probačnému a mediačnému úradníkovi k realizácii inštitútu predbežného šetrenia v súvislosti s kontrolou
výkonu rozhodnutia technickými prostriedkami.

Zo záverečnej správy o výsledku IPŠ probačného a mediačného úradníka Okresného súdu
Vranov nad Topľou vyplynulo, že materiálno-technické podmienky pre uloženie a výkon kontroly

technickými prostriedkami – ZNKP, ZUPKO sú u oboch obžalovaných splnené, vrátane (na rozdiel
od predchádzajúceho zisťovania) dostatočnosti prípojky elektrickej energie (ich počtu), získané boli aj
písomné sľuby oboch obžalovaných, že sa v určenom čase budú zdržiavať v obydlí na určenej adrese a
pri výkone kontroly poskytnú potrebnú súčinnosť, obaja obžalovaní boli v súlade so zákonom č. 78/2015
Z. z. poučení o zariadení na kontrolu prítomnosti, boli tiež poučení samostatne o treste domáceho
väzenie podľa § 53 Tr. zákona. Tým boli splnené podmienky v zmysle § 53 ods. 1 písm. c), d) Tr. zákona

pri ukladaní trestu domáceho väzenia.

Okrem ďalších zistení pre rozhodnutie vo veci bolo dôležité, že obžalovaný je naďalej zamestnaný
v spoločnosti J., K., so sídlom v J., s prevádzkou v K., s pracovnou dobou od 06.00 do 16.00 hod,
v piatok do 12.00 hod., z miesta bydliska ráno odchádza o 05.30 hod., prichádza o 16.45 hod. K týmto

skutočnostiam je v spise obsiahnutá aj príslušná pracovná zmluva.

Odvolací súd mal k dispozícii aj poznatok na základe správy probačného a mediačného úradníka
Okresného súdu Vranov nad Topľou sp. zn. 1Pr/180/2020 o tom, že obžalovaný A. B. vykonal 280 hodín
ztrestupovinnejpráceuloženéhomurozsudkomOkresnéhosúduVranovnadTopľousp.zn.2T/53/2020

vo výmere 300 hodín. Obžalovaný na verejnom zasadnutí uviedol, že už aj zvyšok trestu odpracoval.

Je potrebné zopakovať, že vo vzťahu k skutku pod bodom 1/ napadnutého rozsudku prvostupňový súd
u oboch obžalovaných upustil od potrestania vzhľadom na trest odňatia slobody uložený obžalovaným
trestným rozkazom Okresného súdu Vranov nad Topľou sp. zn. 2T/77/2022 zo dňa 3.11.2022 vo výmere

12, resp. 14 mesiacov, s podmienečným odkladom ich výkonu na skúšobnú dobu v trvaní 30 mesiacov.
Čiže táto konkrétne hrozba výkonu trestu na obžalovaných pôsobí. Popritom odvolací súd lustráciou
zistil, že prebieha ďalšie trestné konanie voči obžalovanej A. B. a je vedené pod sp. zn 2T/4/2024 na
Okresnom súde Vranov nad Topľou, pričom v tomto konaní po vydaní trestného rozkazu a podaní odporu
obžalovanou konanie pokračuje, je vytýčené hlavné pojednávanie.

Pokiaľ ide o dokazovanie vykonané vo vzťahu k trestom za skutok pod bodom 2/ napadnutého rozsudku,
odvolací súd odkazuje na podstatné skutočnosti už vyššie konštatované a veľmi podrobné zistenia
v tomto smere uvedené v odôvodnení napadnutého rozsudku. Aj po zvážení všetkých tam uvedených
skutočností krajský súd zastáva názor, že v tejto veci bolo odôvodnené vo zvýšenej miere zohľadniť §

34 ods. 3 Tr. zákona a vzhľadom na okruh v ňom zohľadňovaných dôležitých okolností, uložiť obom
obžalovaným trest domáceho väzenia.

Je nevyhnutné uviesť, že v tejto veci podľa názoru odvolacieho súdu bolo zvlášť vhodné uprednostniť
postupy a ciele s odkazom na princípy, z ktorých vychádza tzv. restoratívna justícia. Vo všeobecnosti

je potrebné len uviesť, že restoratívna justícia sa v špecifických prípadoch, akým je aj tento, zameriava
na potreby osôb, ktoré trestný skutok zasiahol, na to, komu vznikajú zo skutku záväzky a povinnosti, na
záväzky a povinnosti páchateľa, na to, že riešenie v istých prípadoch je možné len pri aktívnej účasti
nie len páchateľa, ale aj širšej sociálnej skupiny a rodiny, ktorí sa stretávajú a participujú na kolektívnom
posúdení riešenia následkov trestného činu a jeho budúcich dôsledkov, pričom jedným zo základných

záväzkov páchateľa je napraviť to, čo bolo jeho činom narušené, a to v najširšom možnom rozsahu
a aj donútením, ak by takýto záväzok neplnil dobrovoľne. V rámci restoratívnej justície do popredia
vystupuje okrem iného aj zodpovednosť za reintegráciu páchateľa, pričom sociálne spoločenstvo sa
aktívne podieľa na formulovaní jeho záväzkov a poskytovaní príležitostí ich aj plniť, to všetko s cieľom
spravodlivého narovnania medzi páchateľom, obeťou a sociálnym spoločenstvom.

Opätovne odvolací súd zvýrazňuje osobnú a rodinnú situáciu obžalovaných, skutočnosť, že obžalovaní
sú rodičmi spolu 10 detí, z ktorých je 6 maloletých, z nich je školopovinných 5 detí, najmladší syn I.
B. má toho času cca 4 roky, a teda je stále odkázaný v podstate na celodennú osobnú starostlivosťrodičov. Spoľahlivo bolo dokázané, že obžalovaný A. B. je zamestnaný s pracovnou dobou od 06.00
do 16.00 hod, v piatok do 12.00 hod., z miesta bydliska ráno odchádza okolo 05.30 hod., prichádza
okolo 16.45 hod., čiže z toho pohľadu sa efektívne a cieľavedome zapojil do štandardného režimu

zabezpečovania potrieb svojej rodiny, pričom príjem, ktorý bol v konaní zistený určite nepatrí medzi
zanedbateľné z pohľadu prínosu pre rodinu.

Aj so zreteľom na uvedené východiská odvolací súd vec skúmal a vo veci následne rozhodoval.

Hoci sa mohol čiastočne stotožniť s mnohými závermi okresného súdu, predovšetkým v otázke
opakovaného ukladania konkrétnych druhov trestov, medzi ktorými už boli aj tresty nespojené s odňatím
slobody, a nateraz aj so záverom o ich minimálnej efektívnosti, nemohol odvolací súd prehliadnuť,
že trest domáceho väzenia nebol, ako bez pochyby do úvahy prichádzajúci trest, využitý. Nemohlo
ostať bez povšimnutia, že tento druh trestu navrhovala i obhajoba i prokuratúra, a nemohlo ostať bez
povšimnutia, že v istom štádiu konania k zisťovaniu podmienok pre jeho uloženie pristúpil i prvostupňový

súd, hoci s negatívnym zistením o technických možnostiach jeho využiteľnosti. Už aj preto odvolací súd
túto alternatívu nemohol v intenciách zákona odmietnuť ako a priori bezvýslednú, neefektívnu.

Odvolací súd musel zvlášť prihliadnuť na isté paradoxy, ktoré sa objavujú pri trestaní páchateľov trestnej
činnosti, ako v tomto prípade, kedy bez pochyby protiprávne nedostatky v školskej dochádzke detí

v situácii „prítomných rodičov“, by mali byť trestané trestom odňatia slobody, teda trestom vyvolávajúcim
ich „neprítomnosť“ v rodine, a teda znegovaním celej ich ostatnej rodičovskej úlohy.

Trestná činnosť v tejto veci spočíva v konaní, resp. práve v nedostatku konania rodičov voči vlastným
deťom v ich prirodzenom, primárnom rodinnom prostredí. Odvolací súd však prihliadal na to, že toto

konanie bezprostredne a priamo nepredstavuje ohrozenie života a zdravia detí a ani ich základného
prirodzeného vývinu v prirodzenom rodinnom prostredí, hoci zjavne sa negatíva tohto rodinného
prostredia objavili, a to opakovane. Potrestanie oboch rodičov súčasne trestom odňatia slobody s jeho
výkonom by však podľa názoru odvolacieho súdu zasiahlo do takéhoto prostredia príliš radikálne, a
pritom by nemal takýto trest a ním následne vyvolaná nová situácia v živote detí nevyhnutne automatický

pozitívny vplyv na zabezpečenie záujmu, ktorého porušenie je trestané. Navyše by sa podľa odvolacieho
súdu na druhej strane enormne zvýšila možnosť vzniku iných závadných a škodlivých následkov
v živote detí, počnúc odlúčením od rodičov, vytrhnutím z ich rodinného prostredia, a všetky ostatné
s tým súvisiace ľudské potreby. Na jeden strane teda ide o protiprávne konanie v situácii rodinnej
celistvosti, či vzájomnej prítomnosti rodičov a detí, s negatívnym zasahovaním do jedného záujmu

detí (a spoločnosti), ktorým je školská dochádzka, a na druhej strane sa zvažuje trestanie trestom
odňatia slobody, čiže vyvolaním neprítomnosti rodičov v domácnosti, negovaním celistvosti rodinného
prostredia, s ktorým by však už prirodzene nastali všetky s tým spojené iné negatívne následky. A to
v prvom rade výživa a zabezpečovanie ostatných nevyhnutných potrieb detí, výchova, hoci len v miere,
ktorú v zistenej situácii obžalovaných a ich domácnosti je vôbec možné zabezpečiť. Odvolací súd sa

nateraz priklonil k zachovaniu prirodzeného poriadku a usporiadania rodiny (hoci aj stále s možnosťou
vznikania miernych negatívnych javov), namiesto vytrhávania detí z rodinného prostredia a uplatňovania
opäť len náhradného štátneho systému sanácie rodinnej situácie a života detí, a to aj s vedomím, že
prirodzené rodinné prostredie v tomto prípade doteraz nezabezpečilo náležité vzdelávanie detí, avšak
nie je možné neprihliadnuť na to, že v dostatočnej, primeranej miere zabezpečilo zvyšné životné potreby

detí.

Ak potom zobral odvolací súd do úvahy správny záver okresného súdu o neúčinnosti doteraz uložených
trestov, vrátane trestu spojeného s odňatím slobody, čiže neúčinnosť trestov napriek ich gradácii v miere
intenzity zásahu, nenašiel dôvod pre ďalšie stupňovanie prísnosti trestu, pritom s pravdepodobnou

nepatrnou účinnosťou, ale s omnoho intenzívnejším zásahom do práv ostatných rodinných príslušníkov
obžalovaných, ale rozhodol sa použiť miernejší trest domáceho väzenia s rovnakou pravdepodobnosťou
účinku na obžalovaných, ale s rádovo nižším, až žiadnym vstupom do iných práv, záujmov a potrieb
maloletých detí obžalovaných.

Ak je teda možné popri treste porovnateľnej účinnosti zabezpečiť celú šírku práv a oprávnených záujmov
detí obžalovaných, a pritom ešte ponechať v tomto prípade obžalovaného v zamestnaní a aj týmto
pôsobiť naďalej k plneniu vyživovacej povinnosti v celom rozsahu, bez toho, aby túto jeho najdôležitejšiu
povinnosť preberal na seba štát, odvolací súd práve takýto trest vo svetle všetkých vyššie uvedenýchskutočností a citovaných zákonných ustanovení a uvádzaných zásad aj medzinárodnej právnej úpravy
považoval za nielen zákonný a primeraný, ale aj spravodlivý a plnom rozsahu rešpektujúci požiadavku
§ 34 ods. 3 Tr. zákona na čo najmenšom postihovaní rodiny páchateľa. Vhodnosť takéhoto rozhodnutia

napokon ponúkla aj obhajobou zvýraznená judikatúra Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorého
opakovaným postojom je, že súdy sa musia najlepším záujmom dieťaťa zaoberať a posúdiť ho v danej
konkrétnej situácii, pokiaľ rozhodujú vo veciach s dopadom na dieťa (rozsudok zo dňa 28. 6. 2007 vo
veci Wagner a J.M.W.L. proti Luxembursku č. 76240/01, rozsudok zo dňa 26. 6. 2014 vo veci Mennesson
proti Francúzsku č. 65192/11), i úprava čl. 3 bod 1 Dohovoru o právach dieťaťa, ktorý bol prijatý Valným

zhromaždením OSN dňa 20. 11. 1989 (ktorého zmluvnou stranou je aj Slovenská republika) podľa
ktorého záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí, nech
už uskutočňovanej verejnými alebo súkromnými zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi
alebo zákonodarnými orgánmi.

Nie je okrajovej významnosti ani to, že voči obžalovaným už sú paralelne využívané i prostriedky

občianskeho práva, a to v takých súvislostiach, v akých je aj teraz ukladaný trest. V konaní vedenom
Okresným súdom Vranov nad Topľou pod sp. zn. 6P/66/2024 bolo rozsudkom zo dňa 16.02.2024,
teda krátko po rozhodnutí súdu prvého stupňa v tejto trestnej veci, právoplatne rozhodnuté o uložení
výchovného opatrenia, a to napomenutia maloletým deťom, D., A., L., M. B., a napomenutie A. B.
i A. B., z čoho je teda zrejmé, že do systému pôsobenia na obžalovaných nástrojmi trestného práva

a zabezpečenia účelu trestu podľa Trestného zákona, bol začlenený aj prvok civilného práva, ktorý
má možnosť spolupôsobiť na obžalovaných aj výchovným, aj preventívnym spôsobom, a teda dopĺňať
šírku proti obžalovaným použitých právnych nástrojov na zabezpečenie účelu trestu. Aj táto skutočnosť
sa musela podľa odvolacieho súdu výraznejšie odzrkadliť v určení miernejšieho druhu trestu, ktorý bol
obžalovaným ukladaný.

Vzhľadom na to, že obžalovaní boli uznaní vinnými zo spáchania trestného činu podľa § 211 ods. 1 písm.
b) Tr. zákona, za ktorý možno uložiť trest odňatia slobody až na dva roky, bola splnená podmienka pre
uloženie trestu domáceho väzenia vyžadovaná v § 53 ods. 1 písm. a) Tr. zákona v spojení s § 53 ods.
2 Tr. zákona a súčasne z vyššie konštatovaných dôkazov vyplynulo, že aj podmienky vyžadované v §

53 ods. 1 písm. b), c) Tr. zákona.

Podľa názoru odvolacieho súdu je tak trest domáceho väzenia v prípade oboch obžalovaných
zákonným, primeraným a spravodlivým prostriedkom smerujúcim k zabezpečeniu účelu trestu
a súčasne k zamedzeniu neproporčnému postihnutiu ostatných rodinných príslušníkov, maloletých detí,

obžalovaných. Súčasne tento alternatívny trest podľa odvolacieho súdu poskytuje obžalovaným priestor
pre posilnenie ich vlastnej zodpovednosti za výchovu detí, napriek doterajším mnohým zlyhaniam
v tomto smere im poskytuje ešte jednu príležitosť reálne zabezpečovať školskú dochádzku vlastných
detívnevyhnutnomrozsahuvrežimedomácehoväzenia.Pokiaľideosamotnúvýmerutrestudomáceho
väzenia, bolo nevyhnutné prihliadnuť na tie fakty zistené prvostupňovým súdom, ktoré sa týkajú

doterajších mnohých odsúdení za rovnaké trestné činy, okolností výkonov jednotlivých trestov, plynutí
skúšobných dôb v prípadoch podmienečných odsúdení obžalovaných, skutočnosti, že jednoznačne
u obžalovaných ide o prípad tzv. špeciálnej recidívy.

Vzhľadom na uvedené podľa odvolacieho súdu bolo primerané a zákonné uložiť obom obžalovaným za

skutok pod bodom 2/ rozsudku samostatný trest domáceho väzenia vo výmere 1 roka, čo predstavuje
primeranú alternatívu k trestu odňatia slobody pôvodne uloženému obom obžalovaným prvostupňovým
súdomvovýmere1roka,resp.10mesiacov.Primeranosťtejtovýmerytohtoalternatívnehotrestuposúdil
odvolací súd aj s poukazom na
§ 53 ods. 6 Tr. zákona, podľa ktorého ak odsúdený neplní obmedzenia alebo povinnosti vyplývajúce

z trestu domáceho väzenia alebo marí výkon kontroly technickými prostriedkami, súd trest premení
na nepodmienečný trest odňatia slobody tak, že nevykonaný deň trestu domáceho väzenia sa rovná
jednému dňu nepodmienečného trestu odňatia slobody, a zároveň rozhodne o spôsobe výkonu tohto
trestu.

Preto je potrebné osobitne obžalovaným zdôrazniť, že porušenie režimu trestu domáceho väzenia môže
znamenať jeho premenu na trest odňatia slobody v takej výmere, v akej by pokračoval trest domáceho
väzenia.Takýtotrestspĺňavšetkypodmienkyuvedenévust.§34Tr.zákonaavtomtoprípadeprimerane
zabezpečí dosiahnutie účelu trestu aj v smere individuálnej i generálnej prevencie.Odvolací súd tiež na posilnenie účelu tohto trestu obžalovaným podľa § 53 ods. 3 Tr. zákona uložil
povinnosť v čase od 00.00 hod. do 24.00 hod. zdržiavať sa vo svojom obydlí vrátane k nemu

prináležiacich vonkajších priestorov, viesť riadny život a podrobiť sa kontrole technickými prostriedkami
okrem času nevyhnutne potrebného na premiestnenie sa do a z miesta výkonu pracovnej činnosti, ako
aj počas výkonu pracovnej činnosti na základe pracovnej zmluvy alebo inej pracovnej činnosti a počas
výkonu tejto pracovnej činnosti vykonávanej v súlade so Zákonníkom práce, v dňoch pracovného pokoja
od 13:00 hod. do 15:00 hod., v pracovných dňoch od 8:00 hod. do 10:00 hod. a od 17:00 hod. do 18:00

hod. Tiež odvolací súd zvýraznil obmedzenie obžalovaných pri výkone trestu domáceho väzenia v tom,
že podľa § 53 ods. 5 Tr. zákona po dobu výkonu trestu domáceho väzenia môžu opustiť svoje obydlie
len po predchádzajúcom súhlase probačného a mediačného úradníka, a len z naliehavého dôvodu a na
nevyhnutne potrebný čas, pričom tento čas sa započítava do výkonu trestu.

Na základe vyššie uvedených skutočností a na podklade odvolaní oboch obžalovaných krajský súd

postupom podľa § 321 ods. 1 písm. e), ods. 2 Tr. poriadku zrušil napadnutý rozsudok vo výroku o treste,
a keďže mohol nové rozhodnutie urobiť na podklade skutkového stavu, ktorý bol v napadnutom rozsudku
správne zistený a doplnený dôkazmi vykonanými pred odvolacím súdom, podľa § 322 ods. 3 Tr. poriadku
sám rozhodol a uložil obom obžalovaným trest domáceho väzenia tak, ako je to uvedené vo výroku
tohto rozsudku.

Toto rozhodnutie bolo prijaté jednomyseľne.
jednomyseľne

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.