Uznesenie – Ostatné ,
Zrušené Judgement was issued on Tuesday, August 19, 2025

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 25Co/37/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8820202994
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 08. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marian Hoffmann, PhD.
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2025:8820202994.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mariana Hoffmanna, PhD. a členov
senátu JUDr. Jany Burešovej a JUDr. Eduarda Valenčina v spore žalobkyne: A. B., nar. XX.XX.XXXX,
C. XX/XX, XXX XX D. E. F., právne zastúpenej: JUDr. Maroš Džuka, advokát so sídlom Kalinčiakova
871/6, 093 01 Vranov nad Topľou, proti žalovaným: 1/ G. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. I. XXX/XX,
XXX XX A., právne zastúpenej: JUDr. Radoslav Soták, advokát so sídlom Námestie Slobody 7, 071 01

Michalovce, 2/ J. B. nar. 10.10.1950, bytom E. K. XXX/XX, XXX XX K., 3/ C. L. nar. XX.XX.XXXX, bytom
I. XXXX/X, XXX XX F., o určenie, že nehnuteľnosti patria do dedičstva, o odvolaní žalovanej 1/ proti
rozsudku Okresného súdu Vranov nad Topľou č. k. 7C/40/2020 – 284 zo dňa 19.12.2023 takto

r o z h o d o l :

Z r u š u j e rozsudok a vec vracia súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Vranov nad Topľou (ďalej len „súd prvej inštancie“) výrokom

I. určil, že v žalobe bližšie špecifikované nehnuteľnosti patria do dedičstva po poručiteľke J. F., nar.
XX.X.XXXX, zomrelej XX.X.XXXX, výrokom II. priznal žalobkyni voči žalovanej 1/ nárok na náhradu trov
konania v rozsahu 100%, výrokom III. ostatným stranám sporu nárok na náhradu trov konania nepriznal
a výrokom IV. zaviazal učtáreň súdu na vrátenie zálohy žalobkyni.

2. V odôvodnení rozhodnutia okrem iného uviedol, že podanou žalobou sa žalobkyňa domáhala určenia,

že v žalobe špecifikované nehnuteľnosti patria do dedičstva po jej nebohej matke, ktorá ich počas svojho
života darovacou zmluvou spísanou vo forme notárskej zápisnice dňa 24.6.2020 previedla na žalovanú
1/. Podľa tvrdení žalobkyne jej matka dlhodobo trpela duševnými poruchami, ktoré ju robili na tento
úkon nespôsobilou. Navyše podľa tvrdenia žalobkyne mala vážne problémy so zrakom, a teda nebola
schopná si darovaciu zmluvu prečítať.

3. Žalovaná 1/ s podanou žalobou nesúhlasila a uviedla, že matka jej nehnuteľnosti darovala ako prejav
vďaky za to, že ju dochovala.

4.Vpriebehukonanianazákladenávrhužalobkynedokonanianastranežalovanýchvstúpiližalované2/
a 3/, ktoré prichádzajú do úvahy ako dedičia po nebohej poručiteľke, a tieto s podanou žalobou súhlasili.

5. Vo veci bolo nariadené znalecké dokazovanie, ktorého výsledkom bol záver znalca o nespôsobilosti
poručiteľky na uzavretie darovacej zmluvy, nakoľko v tom čase nebola schopná vnímať zmysel
a následky darovania ako právneho úkonu.

6. Žalovaná 1/ so závermi znaleckého posudku nesúhlasila a spochybnila samotný znalecký posudok
aj jeho závery.7. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa ust. § 34, § 37 ods. 1, § 38 ods. 1 a 2, § 39, § 123, § 126
ods. 1, § 132 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“ alebo „OZ“),
ust. § 137 písm. c), § 149, § 150 ods. 1 a 2, § 151 ods. 1 a 2, § 153 ods. 1 a 2, § 187 ods. 1 a 2, § 191

ods. 1, § 207 ods. 1 až 3, § 185 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), ust.
17 ods. 5 a 6, § 17 ods. 6 zákona č. 382/2004 Z.z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch.

8. Prvoinštančný súd v odôvodnení rozhodnutia okrem iného uviedol, že v danej veci sa stotožnil s
tvrdením žalobkyne, že je daný na určovacej žalobe naliehavý právny záujem, pretože inak bez tohto

určenia by bolo ohrozené právo žalobkyne alebo jej právne postavenie sa stalo neistým.

9. Spornou skutočnosťou medzi stranami sporu je platnosť právneho úkonu - darovacej zmluvy, ktorá
bolaspísanávoformenotárskejzápisnicevspojenísospôsobilosťounebohejnaprávnyúkonpotrebnou
pre jeho platnosť. Žalobkyňa v konaní tvrdila, že nebohá J. F. uzatvorila darovaciu zmluvu už v čase,
kedy trpela duševnou poruchou, ktorá ju robila na uvedený právny úkon nespôsobilou. S uvedenými

tvrdeniami súhlasili aj žalované 2/ a 3/. Žalovaná 1/ poprela dôvodnosť žaloby. Mala za to, že nebohá
bola spôsobilá na sporný právny úkon. Nesúhlasila so záverom posudku a doplnkom.

10. Rozhodnutie vo veci samej záviselo najmä od posúdenia skutočností, na ktoré treba odborné
znalosti, a preto súd ustanovil znalca z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria. V závere

posudku znalec po oboznámení sa s obsahom spisu, lekárskymi správami, ktoré citoval vo svojom
posudku, dospel k záveru, že nebohá J. F. mala diagnostikovanú demenciu pri Alzheimerovej chorobe
s neskorým začiatkom, a nebola dňa 24.06.2020 spôsobilá na uzavretie darovacej zmluvy. Na svojom
závere znalec zotrval aj pri podaní doplnku pre výhradu žalovanej 1/.

11. K námietkam žalovanej 1/ k znaleckému posudku prvounštančný súd uviedol, že odborné závery
znalca v znaleckom posudku nepodliehajú hodnoteniu súdu z hľadiska ich odbornej správnosti a súd
hodnotí presvedčivosť posudku, pokiaľ ide o jeho úplnosť podľa úlohy zadanej súdom v uznesení
o ustanovení znalca. To, že znalecký posudok neobsahuje ako prílohu lekárske správy, nevylučuje
správnosť a presvedčivosť posudku. Podľa § 17 ods. 5 zákona o znalcoch, podklady, z ktorých

znalec pri vykonávaní znaleckého posudku vychádzal, nemusia byť prílohou znaleckého posudku,
ak sú verejne prístupné alebo ak sú súčasťou spisového materiálu; v takom prípade znalec odkáže
na zdroj spôsobom, aby nebol zameniteľný. Znalec uviedol zdroj správ a to menovaním ústavu, kde
bola nebohá hospitalizovaná. Ani neudelenie súhlasu žalovanou 1/ na oboznámenie sa so zdravotnou
dokumentáciu nevyvracia zákonnosť posudku. V zmysle zákona o zdravotnej starostlivosti znalec pri

podaní znaleckého posudku, kedy je ustanovený súdom, má právo sa oboznamovať so zdravotnou
dokumentáciou pre účely podania znaleckého posudku.

12. Žalovaná 1/ nepredložia žiaden dôkaz, ktorý by ochorenie a jeho dôsledky u nebohej vylučoval.
Súd nemal za dôvodné ani znalecké dokazovanie ústavom, nakoľko nejde o obzvlášť závažný prípad

vyžadujúcich si osobitné vedecké posúdenie, a nebol ani žalovanou 1/ predložený iný záver znalca,
ktorých závery by boli v zrejmom rozpore. Strana sporu má možnosť podať súkromný znalecký posudok,
ktorý podaný nebol.

13. Z vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že v čase uskutočnenia právneho úkonu, spísania

darovacej zmluvy dňa 24.06.2020, konala J. F. v ochorení, ktoré ju robilo neschopnou na právny úkon,
pretože nemohla v plnej miere pochopiť obsah a následok úkonu. Takýto právny úkon je absolútne
neplatný v zmysle § 38 ods. 2 OZ. Neplatnou darovacou zmluvou žalovaná 1/ nemohla nadobudnúť
vlastnícke práva k predmetným nehnuteľnostiam. Po vyriešení tejto predbežnej otázky dospel súd k
záveru, že nebohá J. F. bola v deň svojej smrti dňa 24.06.2020 vlastníkom predmetných nehnuteľností,

a preto súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

14. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 CSP a priznal žalobkyni náhradu trov konania voči
žalovanej 1/ v celom rozsahu.

15. Pokiaľ ide o trovy konania voči žalovaným 2/ a 3/, súd rozhodol, že voči týmto žalobkyňa nemá nárok
na náhradu trov konania, pretože tieto žalované so žalobou súhlasili a účastníkmi sporu sa stali z dôvodu
núteného procesného spoločenstva. Túto okolnosť súd videl ako dôvod hodný osobitného zreteľa.16. Proti tomuto rozsudku podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaná 1/ z dôvodov podľa
ust. § 365 ods. 1 písm. b), e), f) a h) CSP namietajúc nepreskúmateľnosť rozsudku. Mala za to, že
súd prvej inštancie sa nevysporiadal s jej námietkami ohľadom správnosti a zákonnosti znaleckého

posudku. Namietala, že prepúšťacie správy, ktoré boli podkladom pre vypracovanie znaleckého posudku
nie sú jeho súčasťou a nie ani súčasťou súdneho spisu. Žalovaná považuje posudok za nepresvedčivý
aj z dôvodu nekontaktovania A. J., u ktorej bola poručiteľka v ambulantnej starostlivosti. Podľa žalovanej
znalec neuviedol žiadnu odbornú literatúru, z ktorej by vyplývali jeho závery. Za nesprávny považuje
žalovaná1/ajvýrokotrovách,nakoľkouznaniežalobyniejedôvodnanepriznanienáhradytrovkonania.

Na základe uvedeného navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a uplatnila si náhradu trov
odvolacieho konania.

17. Žalobkyňa nesúhlasila s tvrdením žalovanej 1/ o nepreskúmateľnosti napádaného rozhodnutia.
Poukázala na to, že súd prvej inštancie správne posúdil a vyhodnotil znalecký posudok. Žalobkyňa
nesúhlasí s tým, že znalecký posudok je nepresvedčivý, keďže znalec ako osoba určená pre posúdenie

odbornej otázky postupovala v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Žalobkyňa za
správne považuje aj rozhodnutie súdu o trovách konania. Úspech žalovaných 2/ a 3/ nemožno hodnotiť
rovnakým spôsobom ako úspech, resp. neúspech žalovanej 1/. Na základe uvedeného žalobkyňa
navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil a priznal žalobkyni náhradu trov odvolacieho
konania v rozsahu 100 %.

18. Krajský súd v Prešove, ako súd odvolací (§ 34 CSP), po preskúmaní rozsudku v napadnutom
rozsahu, konania, ktoré mu predchádzalo a odvolania žalovanej 1/ podľa § 363 a § 365 ods. 1 CSP,
pri viazanosti dôvodmi a rozsahom odvolania (§ 379, § 380 ods. 1 CSP), skutkovým stavom zisteným
súdom prvej inštancie podľa § 383 CSP, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1

CSP, dospel k záveru, že odvolanie žalovanej 1/ je opodstatnené.

19. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov, to, či súd
prvejinštancienazistenýskutkovýstavsprávne,vúplnosti,aplikovalpríslušnéprávnepredpisy,čiriadne
svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť

daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú
rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky II.ÚS 78/05).

20. Odvolacia argumentácia žalovanej 1/ spočívala najmä v námietkach voči podanému znaleckému
posudku a jeho doplneniu. Žalovaná vyčítala, že znalecký posudok neobsahuje ako prílohu lekárske

správy, že znalec nekontaktoval A. J., v ambulantnej starostlivosti ktorej sa poručiteľka nachádzala
a napokon nedostatočné zdôvodnenie prijatých záverov a nedostatok citovanej odbornej literatúry.

21. Podľa ust. § 17 ods. 4 zákona č. 382/2004 Z.z. zákona o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch
(ďalej len „zákon o znalcoch“), písomné vyhotovenie znaleckého posudku obsahuje a) titulnú stranu, b)

úvod, c) posudok, d) záver, e) prílohy potrebné na zabezpečenie preskúmateľnosti znaleckého posudku,
f) znaleckú doložku.

22. Podľa ust. § 17 ods. 5 zákona o znalcoch, titulná strana znaleckého posudku obsahuje identifikačné
údaje znalca a zadávateľa, číslo spisu alebo objednávky, označenie „znalecký posudok“, poradové číslo

znaleckého posudku, stručnú charakteristiku predmetu znaleckého skúmania, počet strán a vyhotovení
znaleckého posudku. Úvod obsahuje úlohu, účel a predmet znaleckého skúmania a výpočet podkladov,
z ktorých znalec pri vykonávaní znaleckého posudku vychádzal. V časti „posudok“ znalec uvedie opis
predmetu znaleckého skúmania a skutočností, na ktoré pri úkone znaleckej činnosti prihliadal, uvedie
postup, na základe ktorého sa dopracoval k odpovediam na otázky položené zadávateľom a k splneniu

ním uložených úloh. V časti „záver“ znalec odcituje otázky zadávateľa a uvedie na ne stručné odpovede.
Celková skladba znaleckého posudku musí umožniť preskúmať jeho obsah a overiť odôvodnenosť
postupov. Podklady, z ktorých znalec pri vykonávaní znaleckého posudku vychádzal, nemusia byť
prílohou znaleckého posudku, ak sú verejne prístupné alebo ak sú súčasťou spisového materiálu; v
takom prípade znalec odkáže na zdroj spôsobom, aby nebol zameniteľný. Rozsiahle podklady možno

uložiť na prenosný nosič dát, ktorý je súčasťou znaleckého posudku; to neplatí pre znalecký posudok
podaný v elektronickej podobe.
23. Štruktúru a povinné náležitosti znaleckého posudku upravuje ust. § 17 zákona o znalcoch. Ako
jednu z podstatných náležitostí znaleckého posudku zákon vyžaduje prílohy potrebné na zabezpečeniepreskúmateľnosti znaleckého posudku, pričom podklady, z ktorých znalec pri vykonávaní znaleckého
posudku vychádzal, nemusia byť prílohou znaleckého posudku, ak sú verejne prístupné alebo ak sú
súčasťou spisového materiálu.

24. V znaleckom posudku predloženom v prejednávanej veci v časti IV. Prílohy je ako príloha uvedené
len uznesenie Okresného súdu Vranov nad Topľou č.k. 7C/40/2020 zo dňa 21.9.2022 o pribratí znalca,
ktoré je súčasťou posudku. Žiadne iné prílohy sa v znaleckom posudku nenachádzajú.

25. Z obsahu znaleckého posudku vyplýva, že znalec pri vypracovávaní posudku vychádzal zo

zdravotnej dokumentácie poručiteľky, a to prepúšťacej správy z hospitalizácie v B. E. A., E. v dňoch
od 14.8.2012 do 19.9.2012, prepúšťacej správy z hospitalizácie v B. E. A., E. v dňoch od 16.6.2015
do 12.7.2015, prepúšťacej správy z hospitalizácie v B. E. A., E. v dňoch od 9.5.2017 do 1.6.2017,
prepúšťacej správy z hospitalizácie v B. E. A., E. v dňoch od 20.10.2011 do 11.11.2011. Súčasťou
súdneho spisu sú len dve prepúšťacie správy z hospitalizácie v období od 14.8.2012 do 19.9.2012 a od
20.10.2011 do 11.11.2011, a teda čo sa týka týchto prepúšťacích správ, tieto v zmysle zákona nemuseli

byť prílohou k znaleckému posudku, a preto ich absencia ako príloh nie je vadou posudku.

26. Súčasťou posudku však nie sú ďalšie prepúšťacie správy, ktoré boli podkladom pre vykonanie
znaleckého úkonu. Nemožno súhlasiť s názorom súdu prvej inštancie, že tieto nemuseli byť
prílohou posudku, pretože znalec uviedol zdroj správ menovaním ústavu, v ktorom bola poručiteľka

hospitalizovaná. Odkaz na zdroj podkladov je postačujúci len v tom prípade, ak zdroj je verejne
prístupný. Zdravotná dokumentácia vedená poskytovateľom zdravotnej starostlivosti však kritérium
verejnej prístupnosti nespĺňa. Naopak, ide o osobné údaje podliehajúce zvýšenej ochrane.

27. Požiadavka na doloženie podkladov, ktoré znalec použije pri vypracovávaní znaleckého posudku

smeruje k zabezpečeniu preskúmateľnosti znaleckého posudku. Súd síce nemôže hodnotiť správnosť
odborných záverov vyjadrených znalcom, avšak nemôže ani bez ďalšieho nekriticky prebrať závery
znaleckého posudku. Súd by mal hodnotiť znalecký posudok komplexne a z viacerých hľadísk, ako
je presvedčivosť posudku, čo do jeho úplnosti vo vzťahu k zadaniu, logické odôvodnenie znaleckého
nálezu a jeho súlad s ostatnými vykonanými dôkazmi, vrátane prípravy znaleckého skúmania,

zadovažovanie podkladov pre znalca, priebeh znaleckého skúmania, vierohodnosť teoretických
východísk, ktorými znalec odôvodňuje svoje závery, spoľahlivosť metód použitých znalcom a spôsob
vyvodzovania záverov znalca. Ak by súd ponechal bez povšimnutia vecnú správnosť znaleckého
posudku a slepo dôveroval záverom znalca, znamenalo by to vo svojich dôsledkoch popretie zásady
voľnéhohodnoteniadôkazov,poprelobytomožnosťsúduhodnotiťpodľajehovnútornéhopresvedčenia,

privilegovať znalecký dôkaz a preniesť zodpovednosť za skutkovú správnosť súdneho rozhodnutia na
znalca. Tento postup je z ústavného hľadiska neakceptovateľný.

28. Ak sa teda znalec vyjadroval k psychickému stavu osoby a jej spôsobilosti na právny úkon,
pričom musel vychádzať len z jej zdravotnej dokumentácie ako jediného zdroja informácií, je za účelom

overenia pravdivosti a úplnosti týchto vstupných údajov zo strany súdu potrebné mať k dispozícii
ich zdroj. Bez toho súd v rámci hodnotenia posudku nemôže ustáliť, či závery uvedené v posudku
vychádzajú z obsahu lekárskych správ a korešpondujú s nimi.

29. Z týchto dôvodov považuje odvolací súd námietku žalovanej 1/ týkajúcu sa neúplnosti znaleckého

posudku z dôvodu absencie lekárskych správ ako jeho povinných príloh za dôvodnú.

30. K dôvodnosti odvolacej námietky žalovanej 1/ týkajúcej sa nekontaktovania A. J. je nateraz
predčasné zaujať definitívne stanovisko, nakoľko z dôvodu neúplnosti znaleckého posudku nie je možné
komplexne vyhodnotiť ani samotný posudok a jeho závery. Avšak v prípade, ak by prvoinštančný súd

po doplnení znaleckého posudku a jeho následnom hodnotení dospel k záveru o správnosti znaleckého
posudku, javí sa ako dôvodné a dostatočné vysvetlenie, ktoré znalec podal v dodatku k znaleckému
posudku, keď znalec na základe odborného posúdenia dospel k záveru o trvalom poškodení cievneho
nervového systému a trvalom rozvoji dementného syndrómu, pri ktorom nedochádza k zlepšeniu, čo je
dôvodom nemennosti záverov znaleckého posudku ani vzhľadom na fakt, že poručiteľka navštevovala

psychiatrickú ambulanciu. Uvedené tvrdenie je odborným záverom znalca, ku ktorého správnosti súd
nie je kompetentný sa vyjadrovať, avšak za predpokladu úplnosti a presvedčivosti znaleckého posudku
tak, ako je uvedené v bode 10 odôvodnenia tohto uznesenia.31. Čo sa týka ďalších námietok žalovanej 1/ voči znaleckému posudku a postupu znalca, tieto
odvolací súd nepovažoval za dôvodné, nakoľko tieto námietky sa týkajú samotného odborného
posúdenia znalcom a jeho odborných záverov, na ktorých hodnotenie správnosti či nesprávnosti súd

nie je oprávnený. Znalecký posudok má byť individualizovaný a má predstavovať praktickú aplikáciu
odborných vedomostí znalca na daný prípad tak, aby jeho závery mohli byť podkladom pre rozhodnutie
súdu. Nie je to vedecká štúdia, v ktorej by sa vyžadovalo širokorozsiahle popísanie danej problematiky
z pohľadu všetkých teoretických východísk. Navyše samotná námietka je vágna, nakoľko len vo
všeobecnosti odkazuje na odbornú literatúru, ktorú nijako nekonkretizuje a nešpecifikuje. Nie je úlohou

odvolacieho súdu, a nie je ani v jeho kompetencii vyhľadávať odbornú literatúru z oblastí iných ako
právnych vied a aplikovať informácie z nich získané.

32. Taktiež za nedôvodnú považoval odvolací súd aj námietku voči neustanoveniu znaleckého ústavu.
Súd prvej inštancie správne uviedol, že ustanovenie znaleckého ústavu v tomto prípade nie je
opodstatnené. Tento postup je prípustný len v obzvlášť závažných prípadoch vyžadujúcich si osobitné

vedecké posúdenie, alebo ak závery znalcov sú v zrejmom rozpore. Znalecký ústav ako právnická osoba
je špecializované vedecké a odborné pracovisko, ktoré plní funkciu rezortného a metodického centra v
oblasti znaleckej činnosti zapísanej v zozname. Znalecký ústav vykonáva znaleckú činnosť najmä vo
zvlášť obťažných prípadoch vyžadujúcich osobitné vedecké posúdenie. Okolnosti prejednávanej veci sa
nejaviabyťnatoľkozávažnéaodbornenáročné,žebyodôvodňovalinariadenieznaleckéhodokazovania

znaleckým ústavom.

33. V otázke kontrolného znaleckého posudku sa odvolací súd nestotožňuje s názorom súdu prvej
inštancie o tom, že nariadenie kontrolného znaleckého dokazovania podľa CSP nie je prípustné. Ak
by súd mal pochybnosti o vecnej správnosti znaleckého posudku, je povinný znalcovi uložiť, aby

podal vysvetlenie, posudok doplnil alebo inak odstránil jeho nedostatky, prípadne aby vypracoval nový
posudok, alebo musí ustanoviť iného znalca, aby vec znovu posúdil a vyjadril sa aj k správnosti
už podaného posudku. Nariadenie nového znaleckého dokazovania sa však nateraz nejaví ako
opodstatnené. Sledujúc zásadu hospodárnosti konania je postačujúce a vhodnejšie doplnenie už
podaného znaleckého posudku.

34. Správne tiež súd prvej inštancie podotkol, že pokiaľ žalovaná 1/ nesúhlasí s vypracovaným
znaleckým posudkom, môže predložiť súkromný znalecký posudok, ktorý má rovnocenné postavenie
ako znalecký posudok vyhotovený znalcom ustanoveným súdom.

35. Žalovaná namietala aj nesprávnosť výroku o náhrade trov konania. Vzhľadom na zrušenie rozsudku
čo do veci samej odvolací súd zrušil aj súvisiaci výrok o trovách konania.

36. Napriek tomu odvolací súd dodáva, vo vzťahu k namietanej aplikácii ust. § 257 CSP, že jeho použitie
je v tomto prípade vhodné. K dôvodom hodným osobitného zreteľa môže dôjsť vo vzťahu k určitým

druhom konania alebo určitej procesnej situácii, kde sa tieto často vyskytujú, a tento dôvod je daný
charakterom tohto konania alebo charakterom procesnej situácie. Aj tu však treba skúmať, či nejde
o výnimku z výnimky, či teda na ponechanie účinkov právnej normy nie sú dané dôvody. Nejde o
automatické pravidlo, ktoré by sa uplatňovalo vo vzťahu k určitému typu konania (k tomu napr. nálezy
Ústavného súdu ČR, III. ÚS 292/07 či I. ÚS 303/12), ale ide o prvok individualizácie, nie ľubovôle zo

strany súdu (pozri nález Ústavného súdu ČR, III. ÚS 727/2000).

37. V prejednávanej veci žalované 2/ a 3/ vzhľadom na ich postoj k žalobe nezavinili žalobkyni vznik trov
konania,tietožalobkynivzniklilenakodôsledokobranyžalovanej1/,ktoráspodanoužalobounesúhlasí.
Preto odvolací súd nepovažuje aplikáciu ust. § 257 CSP v prípade vyhovenia žalobe za nedôvodnú. Je

ale potrebné dať súdu prvej inštancie do pozornosti, že pred aplikáciou tohto ustanovenia je potrebné
dať stranám sporu priestor na vyjadrenie.

38. Z uvedených dôvodov považoval odvolací súd odvolaciu námietku žalovanej 1/ o neúplnosti
znaleckého posudku za dôvodnú a rozsudok prvoinštančného súdu podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP

zrušil a vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

39.Úlohousúduprvejinštanciepozrušenívecibudenariadiťdoplnenieznaleckéhoposudkuodoloženie
príloh, t.j. lekárskych správ, ktoré boli podkladom pre posúdenie zdravotného stavu poručiteľky, resp.v prípade existencie zákonnej prekážky ich predloženia, o podanie vysvetlenia, prečo nebolo možné
ich doloženie ako príloh k znaleckému posudku. Po doplnení znaleckého posudku prvoinštančný súd
v zmysle vyššie naznačených intencií opätovne vyhodnotí závery posudku a na základe toho vo veci

rozhodne.

40. Prvoinštančný súd rozhodne podľa § 396 ods. 3 CSP aj o nároku na náhradu trov konania, vrátane
odvolacieho.

41. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods.
2 CSP).
Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu
treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného

predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné
doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).