Uznesenie – Ostatné ,
Zrušené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 20. jún 2024

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 21CoP/20/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7120204162
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 06. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Antónia Kandravá
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2024:7120204162.2

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Antónie Kandravej a členiek
senátuJUDr.MonikyTobiašovejaJUDr.EliškyHarTzvivprávnejvecinavrhovateľa:W.F.,I.XX.X.XXXX,
Z. M.. Y. XX, XXX XX N. I. O., zastúpený Advokátskou kanceláriou VEREB, s.r.o., so sídlom v Košiciach,
Hrnčiarska3,proti1/matkemaloletéhodieťaťa:X.B.,I.XX.X.XXXX,Z.O.X,N.,zastúpenáAdvokátskou
kanceláriou JUDr. Kováčová Slávka so sídlom v Košiciach, Štúrova 20, 2/ mal. S. E. B., I. X.X.XXXX, Z.

O. X, N., zastúpená kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Košice, Staničné
námestie 9, Košice, v konaní o určenie otcovstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností, o
späťvzatí návrhu navrhovateľa a odvolaní navrhovateľa a matky proti rozsudku Mestského súdu Košice
č.k. 20Pc/25/2020-243 zo dňa 18.9.2023 takto

r o z h o d o l :

I. Konanie nezastavuje.

II. Zrušuje rozsudok vo výrokoch III., IV. a VI. a v rozsahu zrušenia vec vracia súdu prvej inštancie na
ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

I. Predmet konania

1. Predmetom konania je určenie otcovstva k maloletej S. E. B. a úprava výkonu rodičovských práv a

povinností. Navrhovateľ podal návrh na určenie otcovstva tvrdiac, že je biologickým otcom maloletej.
Matka navrhovala, aby súd návrh zamietol v celom rozsahu. Tvrdenia navrhovateľa o intímnom
stretávaní popierala a možnosť otehotnenia pripustila z protiprávneho konania navrhovateľa, na ktorom
zotrvala v priebehu konania.

II. Obsah napadnutého rozhodnutia

2. Súd prvej inštancie napadnutým rozhodnutím rozhodol tak, že:

„I. Súd určuje, že W. F., I.. XX.XX.XXXX je otcom maloletej S. E. B., I.. XX.XX.XXXX z matky X. B..
II. Maloletá S. E. B., I.. XX.XX.XXXX sa zveruje do výchovy a osobnej starostlivosti matky X. B., ktorá
bude maloletú zastupovať a spravovať jej majetok.

III. Navrhovateľ je povinný prispievať na výživu maloletej S. E. B. sumou 120,- Eur mesačne vopred vždy
do 15 dňa tom, v ktorom mesiaci do rúk matky.
IV. Povinný z vyživovacej povinnosti je povinný uhradiť dlžné výživné za obdobie od 06.01.2020 do
18.09.2023 v sume 5.332,- Eur k rukám matky a to do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
V. Navrhovateľ je povinný nahradiť štátu trovy tohto konania vo výške 148,40,- Eur z dôvodu nákladov
na znalecké dokazovanie a to do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku na účet súdu.

VI. Žiadny z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.“3. Svoje rozhodnutie súd odôvodňuje vo vzťahu k určeniu otcovstva veci závermi znaleckého
dokazovania znalkyne L.. F. O., ktorá vo veci podala znalecký posudok č. XX/XXXX, zo záverov ktorého
vyplýva, že na základe porovnania DNA profilov je otcovstvo navrhovateľa voči maloletej prakticky

dokázané, keďže hodnota pravdepodobnosti otcovstva W je 99,99 %.

4.Súdrozhodolozverenímaloletejdovýchovyastarostlivostimatkestým,žebudemaloletúzastupovať
a spravovať jej majetok. Súd tak rozhodol vzhľadom na útly vek maloletej a na skutočnosť, že maloletá
so svojím otcom doposiaľ nebola v kontakte a toho nepozná. Súd pritom nezistil žiadne také okolnosti,

ktoré by neodôvodňovali takéto rozhodnutie.

5. Pri určení výšky výživného súd zohľadnil vek dieťaťa, jeho odôvodnené potreby a zárobkové pomery
povinného rodiča - otca. Vychádzal z tvrdenia navrhovateľa, ktorý uviedol, že je zamestnaný ako
osobný asistent osoby s ťažkým zdravotným postihnutím s výškou príjmu 460 eur mesačne brutto. Zo
zmluvy o výkone osobnej asistencie podľa § 51 Občianskeho zákonníka zo dňa 20.7.2022, resp. z

Dodatku k Zmluve zo dňa 20.7.2022 vyplýva, že počet hodín vykonanej osobnej asistencie v mesiaci si
určuje užívateľ osobnej asistencie podľa dohody s osobným asistentom v rozsahu minimálne 84 hodín
mesačne, pričom sadzba na jednu hodinu osobnej asistencie sa od 1.7.2022 zvyšuje na sumu 5,20 eur
za hodinu.

6. Súd určil výživné zo strany otca sumou 120 eur mesačne, ktorá čiastka predstavuje sumu 4 eurá
na deň (pri mesiaci, ktorý má 30 dní) s poukazom na to, že celá starostlivosť a výchova o dieťa je
na matke. Plnenie vyživovacej povinnosti pritom v sebe nezahŕňa iba zabezpečenie samotnej stravy,
ošatenia oprávnenej osoby, ale tiež zabezpečenie ostatných potrieb maloletého dieťaťa s prihliadnutím
predovšetkým na vek dieťaťa, jeho schopnosti, záľuby, tiež zdravotný stav, ktoré maloletému dieťaťu v

zásade môže poskytnúť iba rodič (rodičia).

7. Otcovi vzniklo aj dlžné výživné za obdobie od 6.1.2020 (od podania návrhu) do 18.9.2023, v sume
5.332 eur. Túto sumu súd zaviazal zaplatiť otca v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku
s prihliadnutím na to, že otec mohol vzhľadom na dĺžku tohto konania predpokladať, že v prípade, že

jeho otcovstvo určené bude, vznikne mu dlžné výživné, napriek tomu nezačal pravidelne platiť výživné
na maloletú ani v minimálnej výške.

8. Právne svoje rozhodnutie odôvodňuje súd s poukazom na ustanovenia § 84 Zákona o rodine (ďalej
„ZoR“), § 94 ods. 1, 2, § 28 ods. 2, § 36 ods. 1, § 62 ods. 1, 2, 4, 5, § 75 ods. 1, 2, § 77 ods. 1, §78 ods.

1-3, § 110 Civilného mimosporového poriadku (ďalej len „CMP“).

9. O trovách konania rozhodol podľa ust. § 52 CMP, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na
náhradu trov konania, ak to tento zákon neustanovuje inak. Súd nezistil žiadne okolnosti, na základe
ktorých by bolo možné spravodlivo požadovať priznanie náhrady trov konania účastníkom, ktorí mali vo

veci úspech, proti účastníkom, ktorí úspech nemali.

III. Obsah späťvzatia návrhu navrhovateľom a vyjadrení k návrhu a odvolania účastníkov konania.

10. Navrhovateľ po vyhlásení rozsudku podaním zo dňa 27.9.2023 v zmysle § 29 ods. 1 CMP vzal

svoj návrh v celom rozsahu späť a navrhol konanie zastaviť. V prípade, ak odvolací súd nepripustí
späťvzatie návrhu a konanie nezastaví, podal odvolanie proti výrokom III. a IV. rozsudku, ktoré odôvodnil
tým, že súd v napadnutom rozhodnutí nedostatočne odôvodňuje svoje prijaté rozhodnutie a vo vzťahu
k výživnému. Rozhodnutie vychádza z nedostatočne zisteného skutočného stavu veci, súd nevykonal
žiadne dôkazy k zisteniu potrieb maloletého dieťaťa a na základe toho nie je možné stanoviť objektívne

výživné.Poukazujenasvojeoprávnenépotreby,odporúčaciutabuľkuMSSRanavrhujestanoviťvýživné
vo výške 50 eur. Z dôvodu nesprávneho rozhodnutia o výške výživného považuje za nesprávne aj
rozhodnutie o dlžnom výživnom. Navrhuje, aby odvolací súd rozsudok v napadnutom rozsahu zrušil a
vec vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie súdu prvej inštancie.

11. Matka maloletého dieťaťa podala podanie zo dňa 14.11.2023, ktoré označuje ako odvolanie proti
rozsudku. Z obsahu podania vyplýva, že súhlasí so späťvzatím návrhu navrhovateľom. Navrhuje, aby
došlo k zrušeniu rozsudku súdu prvej inštancie a konanie bolo zastavené. Vzhľadom k tomu, že došlo
k späťvzatiu až po vyhlásení rozhodnutia súdu prvej inštancie, podáva odvolanie.12. Kolízny opatrovník podal písomné vyjadrenie k späťvzatiu návrhu, v ktorom uviedol, že nesúhlasí so
späťvzatím návrhu. Poukazuje na Dohovor o právach dieťaťa, podľa ktorého maloleté dieťa má právo

poznať svoj biologický pôvod a na základe toho nesúhlasí so späťvzatím návrhu. Ďalej uviedol, že
okolnosti, za ktorých došlo k počatiu dieťaťa, nie sú predmetom konania a sú príslušné pre posúdenie
zo strany orgánov činných v trestnom konaní. Skutočnosť, že sa obe strany dohodli na späťvzatí návrhu,
nemôže mať vplyv na faktický stav veci, že dieťa má biologického otca a tým je navrhovateľ. Navrhuje
nepripustiť späťvzatie návrhu a konanie nezastaviť.

IV. Hodnotenie odvolacieho súdu

13. Krajský súd v Prešove (ďalej aj ako „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o späťvzatí návrhu
na začatie konania v zmysle ust. § 370 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej
len „CSP“) v spojení s ust. § 2 ods. 1 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilné mimosporový poriadok (ďalej len

„CMP“), rozhodol tak, že konanie nezastavuje. Svoje rozhodnutie odôvodňuje nasledovne .

14. Podľa ustanovenia § 29 CMP, navrhovateľ môže počas konania zobrať návrh na začatie konania
späť, a to celkom alebo sčasti. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je návrh vzatý
späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví.

(2) Súd konanie nezastaví, ak sa mohlo začať aj bez návrhu a je potrebné v konaní pokračovať.
(3) Súd konanie nezastaví, ak niektorý z účastníkov so späťvzatím návrhu z vážnych dôvodov nesúhlasí.

15. Odvolací súd vzhľadom na späťvzatie návrhu navrhovateľa, súhlas matky so späťvzatím pristúpil k
vyhodnoteniu nesúhlasu kolízneho opatrovníka maloletého dieťaťa v konaní a dospel k záveru, že tento

nesúhlas považuje za dôvodný. Odvolací súd vyhodnotil s ohľadom na okolnosti prípadu s dôrazom na
ochranu záujmov maloletej, že je potrebné v konaní ďalej pokračovať. Súd posudzoval možné dôsledky
zastaveniakonanianahmotnoprávnyvzťahmedziúčastníkmikonaniaanamieruazávažnosťohrozenia
práv a oprávnených záujmov účastníkov konania a dospel k záveru, že kolízny opatrovník zdôvodnil
vážne dôvody pre nesúhlas so späťvzatím návrhu. Dôvody spočívajú v ochrane záujmu maloletého

dieťaťa na práve poznať svojho biologického otca a z toho vyplývajúcich práv a povinností tohto otca.
Napriek súhlasu rodičov maloletého dieťaťa odvolací súd v súlade s ust. § 29 ods. 3 CMP posúdil
nesúhlas kolízneho opatrovníka so späťvzatím návrhu ako závažné etické a morálne motívy s poukazom
na záujem maloletého dieťaťa. Dôvodom pre späťvzatie návrhu navrhovateľom na určenie otcovstva
bola skutočnosť, že matka maloletého dieťaťa tvrdí, že nedošlo k dobrovoľnému intímnemu styku medzi

ňou a otcom dieťaťa, ale došlo k protiprávnemu konaniu, kedy mala byť zneužitá a nedošlo teda k
slobodnej vôli vo vzťahu k intímnemu styku.

16. Posúdenie dôvodnosti nesúhlasu so späťvzatím návrhu je výlučne vecou úvahy súdu. Nemusí
sa jednať len o dôvody a záujmy právne, ale aj závažne etické, morálne, ekonomické a iné motívy

závažného charakteru, pre ktoré súd konanie nezastaví (porovnaj uznesenie Najvyšší súd SR sp.zn.
4Obo/81/2010 zo dňa 29.4.2011).

17.Podľačlánku3ods.1Dohovoruoprávachdieťaťa,záujemdieťaťamusíbyťprvoradýmhľadiskompri
akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí, nech už uskutočňovanej verejnými alebo súkromnými zariadeniami

sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi.

18. Podľa článku 6 ods. 2 Dohovoru o právach dieťaťa, štáty, ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru,
zabezpečujú v najvyššej možnej miere zachovanie života a rozvoj dieťaťa.

19. Podľa článku 8 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa, štáty, ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru, sa
zaväzujú rešpektovať právo dieťaťa na zachovanie jeho totožnosti, včítane štátnej príslušnosti, mena a
rodinných záväzkov v súlade so zákonom a s vylúčením nezákonných zásahov.

20.Podľačlánku5ZoR,záujemmaloletéhodieťaťajeprvoradýmhľadiskomprirozhodovanívovšetkých

veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa sa zohľadňuje najmä
a) úroveň starostlivosti o dieťa, b) bezpečie dieťaťa, ako aj bezpečie a stabilita prostredia, v ktorom
sa dieťa zdržiava, c) ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a citového vývinu dieťaťa, d)
okolnosti, ktoré súvisia so zdravotným stavom dieťaťa alebo so zdravotným postihnutím dieťaťa, e)ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do duševnej,
telesnej a citovej integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou, f) podmienky na zachovanie identity
dieťaťa a na rozvoj schopností a vlôh dieťaťa, g) názor dieťaťa a jeho možné vystavenie konfliktu lojality

a následnému pocitu viny, h) podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových väzieb s obidvomi rodičmi,
súrodencami a s inými blízkymi osobami, i) využitie možných prostriedkov na zachovanie rodinného
prostredia dieťaťa, ak sa zvažuje zásah do rodičovských práv a povinností.

21. Právo dieťaťa poznať svojich biologických rodičov podľa čl. 7 ods. 1 Dohovoru o ochrane práv

dieťaťa je vo všeobecnosti spojené s jeho právom na zabezpečenie jeho výchovy a výživy biologickými
rodičmi. Zodpovednosť predovšetkým biologických rodičov za zabezpečenie starostlivosti o dieťa je
v súlade so spoločnosťou, morálkou i právom v zásade akceptovaným princípom zodpovednosti,
podľa ktorého by mal každý jednotlivec niesť zodpovednosť za svoje konanie, ako aj následky z neho
vyplývajúce. Záujem dieťaťa na poznaní svojich rodičoch je daný vždy, ibaže je to pre dieťa celkom
zjavne neprospešné. Dieťa má („podľa možností“) právo poznať svojich rodičov obzvlášť, keď výsledky

dokazovania v danej veci nikto z účastníkov nerozporuje vo vzťahu k záverom o otcovstve navrhovateľa.
Z vykonaného dokazovania, ktoré sa opiera o závery znaleckého dokazovania, vyplýva, že otcovstvo
svedčí navrhovateľovi a bolo tak dôvodné rozhodnúť o určení otcovstva k maloletej tak, ako to učinil súd
vo výrokovej časti I. tohto rozhodnutia.

22. Dôvodom pre vyslovenie nesúhlasu je predovšetkým najlepší záujem maloletého dieťaťa, ktoré má
právo na vedomosť o tom, kto sú jeho biologickí rodičia, resp. na vyriešenie tejto otázky. Odvolací súd
tak podrobil prieskumu najdôležitejšiu otázku, a tou je záujem dieťaťa na poznanie svojho biologického
otca. Ani navrhovateľ, ani matka neuviedli vo svojich podaniach pri späťvzatí návrhu, v čom späťvzatie
návrhu, resp. súhlas k späťvzatiu návrhu považujú za prospešné a v záujme maloletého dieťaťa. Úlohou

súdu v konaniach starostlivosti o maloleté deti je preto vždy potrebné skúmať všetky okolnosti, z ktorých
možno vyvodiť, či by neurčenie otcovstva v danom prípade bolo v záujme maloletého dieťaťa, pretože
jediným kritériom v danom konaní je záujem dieťaťa. V prejednávanej veci bolo tak dôvodné posúdiť,
či tvrdenie matky o tom, že k splodeniu dieťaťa došlo protiprávnym konaním otca, spôsobuje alebo
výrazne oslabujú záujem dieťaťa na určení otcovstva. Je potrebné uviesť, že v prípade, ak tieto okolnosti

tvrdené matkou budú preukázané pred orgánmi činnými v trestnom konaní, tak protiprávne konanie otca
bude posúdené, bude niesť za neho zodpovednosť. Okolnosti, za ktorých došlo k splodeniu dieťaťa,
podľa názoru odvolacieho súdu, nemôžu brániť určeniu otcovstva biologickému otcovi a súd tak nemôže
akceptovať návrh na zastavenie konania.

23. V prípade, ak bude preukázané protiprávne konanie otca, bude možné potenciálny výkon jeho
rodičovských práv a povinností následne posúdiť a prípadne dospieť k potrebe ich obmedzenia. Je
pochopiteľné, že napriek tvrdeniam matky sa musí väčšia váha prikladať uvedeným záujmom dieťaťa
než záujmu matky na tom, aby nebolo určené otcovstvo, rovnako tak na postoji otca, ktorý nemá záujem
byť zapísaný ako biologický otec. Záujem dieťaťa spočíva na takom usporiadaní vzťahov, ktoré sú

prospešné pre jeho telesný, duševný vývoj a pre materiálne zabezpečenie jeho potrieb. Nie je v záujme
dieťaťa, aby bolo vystavené napríklad riziku straty nároku na výživné od otca.

24. Vzhľadom k vyššie opísaným dôvodom odvolací súd konanie nezastavil postupom podľa
ustanovenia § 29 ods. 3 CMP.

25. Odvolací súd v rámci kompetencií vyplývajúcich z ust. § 2 ods. 1 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný
mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“) v spojení s ust. § 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného
sporového poriadku (ďalej aj ako „CSP“) pristúpil k posúdeniu námietok odvolateľa a preskúmal
napadnuté rozhodnutie podľa zásad uvedených v § 62 a nasl. CMP, bez nariadenia pojednávania podľa

§ 385 ods. 1 CSP a contrario a zistil, že napadnutý rozsudok vo výroku o výživnom a dlžnom výživnom je
potrebné zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Svoje rozhodnutie
odôvodňuje nasledovne.

26. Odvolací súd po oboznámení sa s obsahom súdneho spisu, rozsahom vykonaného dokazovania

a skutkovými zisteniami súdu prvej inštancie považuje skutočný stav za nedostatočne zistený pre
spravodlivé rozhodnutie vo veci. Za daného stavu odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok postupom
vyplývajúcimzustanovenia§389ods.1písm.b/CSPavrozsahuzrušeniavrátilvecsúduprvejinštancie
na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.27. Predmetom preskúmavanej veci v odvolacom konaní vzhľadom na odvolacie námietky navrhovateľa
vyjadrujúceho nesúhlas so skutkovými zisteniami a právnym záverom súdu prvej inštancie sa stala

rozhodnou otázka posúdenia predpokladov pre stanovenie výživného zo strany otca.

28. Podľa § 35 CMP, je súd povinný zisťovať skutočný stav veci, ktorý je podkladom pre rozhodnutie.
Znamená to, že súd je povinný zistiť v konaní skutočný stav veci, ktorý je mierou čo najbližšieho
priblíženia sa hmotnoprávneho rozsahu práv a povinností a právom chránených záujmov.

29. Podľa § 36 CMP, súd je povinný vykonať aj iné dôkazy, ako navrhli účastníci, ak je to potrebné na
zistenie skutočného stavu veci.

30. Podľa ustanovenia § 62 ods. 1, 2 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine (ďalej len „Zákon o rodine“),
plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti

nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností,
možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov..

31. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti

a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Zákon o rodine pri rozhodovaní o výške výživného
vymedzuje kritériá, ako určitý návod pre súd, kombináciou ktorých sa má určiť konkrétna výška
výživného. Na strane oprávneného sú to relevantné odôvodnené potreby. Na strane povinného sú

to schopnosti, možnosti a majetkové pomery. Schopnosti predstavujú subjektívne kritérium určovania
rozsahu vyživovacej povinnosti a rozumejú sa nimi vlastnosti dané telesnými a duševnými schopnosťami
konkrétnej osoby povinného, zdravotným stavom, vlohami, nadaním, získanými skúsenosťami. Pri
posudzovaní schopností a možností povinného rodiča sú dôležité jeho reálne zárobkové (majetkové)
pomery, dané napr. jeho fyzickým stavom, nadaním, množstvom získaných vedomostí a pracovnými

skúsenosťami.

32. V danej veci otázna ostáva výška primeraného výživného, ktorá by rovnako zodpovedala potrebám
maloletej a možnostiam, schopnostiam a majetkovým pomerom povinného rodiča. Ohľadne skutkových
otázok posudzovaných súdom prvej inštancie vo vzťahu k skutkovým záverom o oprávnených

potrebách maloletej a schopnostiach a možnostiach otca ako povinného rodiča, konštatuje odvolací
súd nedostatočné zistenie skutočného stavu veci pre vyhodnotenie zákonných kritérií rozhodných pre
stanovenie rozsahu výživného. Svoje závery odvodňuje nasledovnými argumentmi. K úplnosti zisteného
skutočného stavu veci vo vzťahu k schopnostiam a možnostiam povinného rodiča - otca odvolací súd
uvádza, že zistenia súdu prvej inštancie, ohľadne príjmových pomerov otca, sú neúplné. Pri rozhodovaní

súd vychádzal z toho, že otec na pojednávaní konanom dňa 18.9.2023 uviedol, že je zamestnaný ako
osobný asistent osoby s ťažkým zdravotným postihnutím s výškou príjmu 460 eur mesačne brutto. Zo
zmluvy o výkone osobnej asistencie podľa § 51 Občianskeho zákonníka zo dňa 20.7.2022, resp. z
Dodatku k Zmluve zo dňa 20.7.2022 vyplýva, že počet hodín vykonanej osobnej asistencie v mesiaci si
určuje užívateľ osobnej asistencie podľa dohody s osobným asistentom v rozsahu minimálne 84 hodín

mesačne, pričom sadzba na jednu hodinu osobnej asistencie sa od 1.7.2022 zvyšuje na sumu 5,20 eur
za hodinu.

33. V rozhodnutí súdu pri stanovení možností a schopností otca absentuje náležité zistenie skutočného
stavu, ktoré spočíva v zistení, či je otec schopný vykonávať inú prácu a dosahovať iný príjem než príjem,

ktorý dosahuje ako osobný asistent. Nie sú zrejmé dôvody, pre ktoré otec vykonáva túto prácu, či sú
na to závažné, napr. rodinné dôvody. Potom absentuje zistenie, či v zmysle zmluvy si môže určovať,
resp., či v zmysle zmluvy je stanovený maximálny počet hodín, počas ktorých môže vykonávať osobnú
asistenciu. V zmysle zmluvy vyplýva, že je stanovený minimálny počet hodín. Je potrebné zistiť, koľko
hodín osobnej asistencie otec vykonáva v mesiaci a či je schopný vykonávať aj inú prácu nad rámec

týchto hodín, ktoré vykonáva. Je potrebné tak zistiť jeho vzdelanie, jeho predchádzajúce zamestnanie,
jeho majetkové pomery. Po zistení náležitých týchto skutočností môže prípadne súd zamyslieť sa nad
potencialitou príjmu, či môže otec dosahovať iný zvýšený príjem než aký deklaruje v tom rozhodnom
období. Rozhodným obdobím pre posúdenie je obdobie od stanovenia výživného, resp. obdobia 1 rokapred začatím posudzovania stanovenia platenia výživného s tým, že súd vyhodnotí všetky náležité
rozhodné kritériá pre stanovenie príjmu povinného rodiča vzhľadom na jeho schopnosti a možnosti.

34. Potencialita teda znamená de facto, že povinný môže v daných podmienkach dosahovať zvýšený
príjem než deklaruje v rozhodnom období. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti je súd povinný vždy
prihliadať na pomery rodičov, pričom berie v úvahu nielen fakticky dosahované príjmy rodičov, ale aj tie,
ktoré by mohol dosahovať s prihliadnutím na schopnosti a možnosti osoby k výžive povinnej, prihliadol
na celkovú hodnotu hnuteľného a nehnuteľného majetku, ako aj i spôsob života.

35. Pokiaľ ide o oprávnené potreby maloletého dieťaťa, je rovnako potrebné uviesť, že v rozhodnutí súdu
nie sú stanovené potreby maloletého dieťaťa. Je rozhodne potrebné zistiť, aké sú potreby maloletého
dieťaťa od narodenia až po rozhodnutie súdu prvej inštancie a je potrebné prihliadnuť na vek maloletej.
V zmysle judikatúry súdov je zrejmé, že náklady, ktoré súvisia s výživou maloletého dieťaťa práve po
jeho narodení, ako jeho výbavička, teda kočiar, postieľka, oblečenie, sú nárokom na výživné maloletého

dieťaťa a ide o vzťah v danom prípade medzi maloletým dieťaťom a otcom. Po narodení dieťaťa bývajú
náklady na výživu dieťaťa vyššie než následne, a to sa prejaví vo zvýšenom rozsahu výživného.

36. Súd zistí u matky jej príjmy a oprávnené a nevyhnutné výdaje.

37. Pri stanovení rozsahu výživného musí súd vyhodnotiť aj kritérium, a to je miera osobnej starostlivosti
zo strany oboch rodičov .

38. Úlohou súdu prvej inštancie je teda nanovo rozhodnúť o nároku na stanovenie rozsahu výživného,
zistiť skutočný stav, z ktorého vyplynú predovšetkým reálne možnosti a schopnosti povinného rodiča,

oprávnené potreby maloletej. Súd vyhodnotí zákonné kritériá pre stanovenie rozsahu nového výživného
zo strany otca. Po vrátení veci je úlohou súdu prvej inštancie doplniť dokazovanie v intenciách
naznačených odvolacím súdom. Na základe výsledkov doplneného dokazovania súd prvej inštancie vo
veci opätovne rozhodne. V novom rozhodnutí rozhodne aj o trovách odvolacieho konania (§ 396 ods.
3 CSP).

39. Matka vo svojom podaní, ktoré označila ako odvolanie, uviedla len dôvody, pre ktoré súhlasí so
späťvzatím návrhu. Neuviedla dôvody, pre ktoré považuje rozsudok za nesprávny a ani rozsah, v ktorom
prípadnenapadádanýrozsudok,jejodvolacínávrhsmerujelenktomu,abyodvolacísúdkonanievoveci
zastavil, rozsudok súdu prvej inštancie zrušil. S daným návrhom sa odvolací súd vyrovnal pri skúmaní

dôvodnosti zastavenia konania.

40. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č.
757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov, § 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods.
2 CSP).
Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu
treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného

predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné
doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Podľa § 376 ods. 1 CMP v spojení s § 370 ods. 1 CMP, ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá
vykonateľný exekučný titul, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná
ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu
rozhodnutia.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, ktorým bola upravená

vyživovacia povinnosť, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995
Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok).