Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 21. august 2024

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 9Co/224/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7517220082
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 08. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dana Popovičová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2024:7517220082.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dany Popovičovej a členiek
senátu JUDr. Gizely Majerčák a JUDr. Aleny Mikovej v spore žalobcov: 1. A. B. C., nar. X.XX.XXXX,
bytom v D., E. XXX/XX, 2. A. F. C., nar. XX.X.XXXX, bytom v D., F. XXXX/X, obaja zastúpení JUDr.
Jaroslavou Paľovou, advokátkou so sídlom v Košiciach, Adlerova 2189/22 proti žalovanému: A. G.,
nar. XX.X.XXXX, bytom v D., D. H. XXX/XX, zastúpenému AZARIOVÁ & RUŽBAŠÁN Law firm s.r.o.,

so sídlom v Košiciach, Kmeťova 26, o uloženie povinnosti odstrániť zásahy do vlastníckeho práva,
o odvolaní žalobcov proti rozsudku Mestského súdu Košice zo dňa 26.7.2023 č.k. K3-14C/158/2017-470
takto

r o z h o d o l :

Z r u š u j e rozsudok vo výroku o trovách konania a v zrušenom rozsahu v r a c i a vec súdu prvej
inštancie na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Mestský súd Košice rozsudkom uvedenom v záhlaví tohto rozhodnutia zamietol žalobu a rozhodol,
že žalovaný má voči žalobcom nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

2. Rozhodol tak o žalobe, ktorou sa žalobcovia domáhali voči žalovanému uloženia povinnosti súdom
odstrániť zásahy do ich vlastníckeho práva tvrdiac, že žalovaný na pozemku vlastnícky mu patriacom,
ktorý sa nachádza v susedstve pozemku žalobcov vybudoval oplotenie, ktoré má charakter oporného

múru, a ktoré je vychýlené smerom na pozemok žalobcov. Tvrdili, že takýmto konaním žalovaný
neoprávnene zasiahol do vlastníckeho práva žalobcov, ohrozuje ich majetok a zdravie, preto sa touto
žalobou domáhali odstránenia vád a havarijného stavu spôsobom uvedeným v petite žalobného návrhu.
Súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní a po právnom posúdení veci v zmysle ust. § 123, § 124,
§ 126 ods. 1, § 127 ods. 1, 3, § 415, § 417 ods. 2 Občianskeho zákonníka dospel k záveru, že žalobu je
potrebné zamietnuť z dôvodu neunesenia dôkazného bremena žalobcami. Súd prvej inštancie mal za

preukázané, že zo strany žalovaného došlo k takým stavebným úpravám predmetného oporného múra
na jeho zabezpečenie a stabilitu, ako to požadujú žalobcovia v petite žaloby, teda žalovaný vykonal také
úkony, ktoré smerujú k odvráteniu hroziacej škody a zabezpečeniu stability oporného múru, z ktorého
dôvodu súd posúdil žalobu ako vecne nedôvodnú a túto zamietol.

3. O trovách konania rozhodol s poukazom na § 255 ods. 1 C.s.p. a vychádzajúc z výsledku sporu, teda

úspechu žalovaného v spore, priznal mu plnú náhradu trov konania voči žalobcom.

4. Proti tomuto rozsudku, a to (len) proti výroku o trovách konania v zákonnej lehote podali odvolanie
žalobcovia z dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. h/ C.s.p. a odvolaciemu súdu navrhli, aby rozsudok
v napadnutom výroku zmenil tak, že žalovanému náhradu trov konania voči žalobcom neprizná. Na
zdôvodnenie odvolania uviedli, že nesúhlasia s postupom súdu prvej inštancie, ktorý o trovách konania

rozhodol len s poukazom na § 255 ods. 1 C.s.p. bez toho, aby zobral do úvahy ust. § 257 C.s.p.
napriek tomu, že v danom prípade na to boli dané dôvody. Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, žedôvodomzamietnutiažalobybolozisteniesúduprvejinštancie,žežalovanývykonaltakéstavebnépráce
na predmetnom opornom múre, ktoré smerujú k odvráteniu hroziacej škody a zabezpečeniu stability
oporného múru, preto vyvodil, že žalobu z tohto dôvodu nemožno považovať za opodstatnenú. Súd

prvej inštancie žiadnym spôsobom pri rozhodovaní o trovách konania nezvážil aplikáciu ust. § 257
C.s.p., či vzhľadom na okolnosti, ktoré viedli strany sporu k uplatneniu nároku na súde a ich postoj
v konaní, podiel oboch strán na vzniku a priebehu sporu, povahu a okolnosti sporu nebolo namieste
nepriznať žalovanému náhradu trov konania voči žalobcom, aj keď mal v konaní plný úspech. Súd
tak neprihliadol na okolnosti súvisiace so stavom veci pred začatím konania, na správanie účastníkov

v priebehu sporu a na okolnosti uplatnenia nároku tak, ako vyplýva z rozhodnutia NS SR sp.zn. 6MCdo
5/2011. V tej súvislosti uviedli, že žaloba bola zo strany žalobcov podaná na súde dňa 12.9.2017, t.j.
takmer pred 6 rokmi a žalovaný od počiatku sporu tvrdil, že nárok žalobcov neuznáva, že múr je stabilný.
Až po vykonaní znaleckého dokazovania v priebehu konania žalovaný v mesiaci apríl 2023 vykonal
opravu oporného múru. Napriek tomu, že žalobcovia na pojednávaní dňa 29.6.2023 požiadali súd,
aby prihliadol na tú skutočnosť, či žalovaným vykonané úpravy oporného múru sú dostatočné, a teda

aby prihliadol na okolnosti samotnej veci, súd sa s touto argumentáciou žalobcov žiadnym spôsobom
v napadnutom rozsudku nevyporiadal. V tej súvislosti poukázali na postup žalovaného, ktorý nárok
žalobcov na súde nikdy neuznal, nedodržiaval procesné lehoty, vyjadrenia zasielal v deň pojednávania,
pravidelne zapríčiňoval odročovanie pojednávaní a až po 6 rokoch vedenia súdneho sporu vykonal
navrhnuté stabilizačné úpravy. Preto podľa názoru žalobcov žalovanému nárok na náhradu trov konania

nemôže patriť.

5. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu navrhol potvrdiť rozsudok v napadnutom výroku ako vecne správny.
Podľa jeho názoru v danom prípade nie sú dané dôvody pre nepriznanie mu náhrady trov konania podľa
§ 257 C.s.p. K dôvodom uvedeným žalobcami uviedol, že títo trvali na žalobe napriek tomu, že pominuli

dôvody žaloby. Žalobcovia a ich právni predchodcovia neskoro podávali dokumenty súdu, významné
pre konanie tak, ako vyplýva aj z obsahu zápisnice zo dňa 9.1.2019, ktoré pojednávanie bolo odročené
na neurčito z dôvodov na strane žalobcov. Pokiaľ žalovaný predložil podklady v tesnom predstihu pred
pojednávaním, bolo tomu tak len preto, že žalobcovia žalovanému nedali inú možnosť.

6. Žalobcovia v reakcii na vyjadrenie žalovaného zotrvali na svojej odvolacej argumentácii.

7. Žalovaný v reakcii na vyjadrenie žalobcov zotrval na svojej doterajšej argumentácii.

8. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací prejednal odvolanie žalobcov bez nariadenia pojednávania

v zmysle ust. § 385 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“) v rozsahu
danom v ust. § 379 a § 380 C.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie je opodstatnené.

9. Súd prvej inštancie sa dopustil procesnej vady konania, keď v dôsledku nedostatočného
(nepreskúmateľného) odôvodnenia rozhodnutia došlo k porušeniu práva strán sporu na spravodlivý

proces.

10. Požiadavka, aby rozhodnutie bolo riadne odôvodnené patrí medzi základné atribúty spravodlivého
procesu. Jej účelom je medzi iným zabezpečiť transparentnosť, legitimitu a kontrolovateľnosť súdneho
rozhodnutia. Nedostatočné odôvodnenie rozhodnutia spôsobuje jeho nepreskúmateľnosť.

11. Súd prvej inštancie v danom prípade pochybil, pokiaľ sa pri rozhodovaní o trovách konania
nezaoberal otázkou, či v danom prípade nie sú dané dôvody hodné osobitného zreteľa pre (ne)priznanie
náhrady trov konania úspešnému žalovanému v zmysle § 257 C.s.p.

12. Podľa § 257 C.s.p. súd výnimočne neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa.

13. Z vyššie cit. ustanovenia vyplýva, že výnimočne súd neprizná náhradu trov konania v prípade,
ak v danej veci existujú dôvody hodné osobitného zreteľa. Aplikácia tohto ustanovenia prichádza do

úvahy iba vo výnimočných prípadoch a má slúžiť k odstráneniu neprimeranej tvrdosti, alebo kde by
rozhodnutie o náhrade trov konania odporovalo dobrým mravom. Výnimočnosť prípadu môže spočívať
tak v okolnostiach danej veci, ako aj v okolnostiach strán sporu.14. Úvaha súdu o tom, či ide o výnimočný prípad a či sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa musí
vychádzať z posúdenia všetkých okolností konkrétnej veci. Aplikácia tohto ustanovenia prichádza do
úvahy iba vo výnimočných prípadoch a má slúžiť k odstráneniu neprimeranej tvrdosti, alebo kde

by rozhodnutie o náhrade trov konania odporovalo dobrým mravom. Toto ustanovenie nie je možné
považovať za predpis, ktorý by zakladal jeho voľnú možnosť aplikácie (v zmysle svojvôle), ale ide
o ustanovenie, podľa ktorého je súd povinný skúmať, či v prejednávanej veci neexistujú zvláštne
okolnosti hodné osobitného zreteľa, na ktoré je potrebné pri stanovení povinnosti nahradiť trovy konania
výnimočne prihliadnuť. Pri aplikácii tohto ustanovenia je potrebné prihliadnuť aj na pomery na strane

stranysporu,ktorejpatrínáhradatrovkonania,ačitátostranavprípadenepriznaniatrovkonanianebude
pociťovať takú ujmu, ktorá by výrazným spôsobom presahovala ujmu, ktorá by vznikla na druhej strane.

15. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia nemožno zistiť, či súd prvej inštancie sa zaoberal otázkou
aplikácie § 257 C.s.p. na daný prípad napriek tomu, že žalobcovia uviedli skutočnosti významné
z hľadiska aplikácie tohto zákonného ustanovenia. Súd prvej inštancie tak pochybil aj v tom smere, že

nedal odpoveď na argumentáciu žalobcov týkajúcu sa aplikácie ust. § 257 C.s.p. na daný prípad. Preto
odvolaciemu súdu neostávalo iné, ako zrušiť rozhodnutie v napadnutom výroku o trovách konania podľa
§ 389 ods. 1 písm. b/ C.s.p. a vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

16. Úlohou súdu prvej inštancie po vrátení veci bude opätovne rozhodnúť o trovách konania tak, aby
toto rozhodnutie bolo preskúmateľné a aby zodpovedalo požiadavkám uvedeným v § 220 ods. 2 C.s.p.
Z odôvodnenia rozhodnutia musí tiež vyplynúť úvaha súdu, či v danom prípade boli zistené dôvody pre
aplikáciu ust. § 257 C.s.p. s poukazom na skutočnosti uvádzané stranami sporu a pokiaľ áno, ako sa
aplikácia tohto ustanovenia v danom prípade odzrkadlila pri rozhodovaní o trovách konania.

17. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 C.s.p.).