Uznesenie – Ostatné ,
Odmietajúce odvolanie Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 1. apríl 2025

Súd: Mestský súd Košice
Spisová značka: 35C/7/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7125203187
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 04. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lenka Bowker
ECLI: ECLI:SK:MSKE:2025:7125203187.2

Uznesenie

Mestský súd Košice v právnom spore žalobcu: A. B. C., bytom D. X, XXX XX D., proti žalovanému: A.
E. D., nar. XX.X.XXXX, bytom F. G. XX, XXX XX D., občan SR, v konaní vo veci podvodu a spôsobenia
škody

r o z h o d o l :

Podanie žalobcu doručené tunajšiemu súdu dňa 28.2.2025 o d m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca dňa 28.2.2025 podal na súd žalobu, ktorá nespĺňala zákonom požadované náležitosti.

2. Uznesením č.k. 35C/7/2025-5 zo dňa 5.3.2025 súd vyzval žalobcu na odstránenie vád žaloby
spočívajúcich v neúplnom označení oboch strán sporu, v absencii určitého a zrozumiteľného opísania
rozhodujúcich skutočností a označenia dôkazov, z ktorého by bol bez pochybností ozrejmený žalobcom
tvrdený skutkový stav a to vo vzťahu k ním uvádzanej skutočnosti o narábaní žalovaného s majetkom

žalobcu, k tvrdeniu o prebratí záväzku splácania nehnuteľnosti a splácaní žalobcom, o zaťažení
pozemku žalovaným novou pôžičkou, rozdelení objektu na dve časti, predaní záhrady, k tvrdeniu o dlhu
180.000,- Eur, zostatku pôžičky 30.000,- Eur a z toho plynúcemu vzniku škody. Rovnako chýbal určitý
a úplný petit, nakoľko v petite predmetného podania absentovala výška náhrady škody, ktorú žalobca
požaduje a v časti petitu „neoprávnene vrátiť predanú záhradu“ nebolo zrejmé, čoho presne sa žalobca
domáha a vo vzťahu k akej nehnuteľnosti. Súd tiež dospel k záveru, že z označenia podania žalobcu

„Návrh na začatie konania vo veci podvodu a spôsobenia škody“ nemožno vyvodiť, čo ním sleduje - či
ide o trestné oznámenie alebo o uplatnenie nároku v civilnom konaní (resp. sčasti trestné oznámenie
a sčasti civilná žaloba).

3. Žalobca podaním zo dňa 27.3.2025 zaslal súdu doplnenie návrhu, v ktorom označil tri nehnuteľnosti
zapísané na LV č. XXX a to parcelu registra C 76/1 1573m2 záhrady, 76/2 383m2 zastavené plochy a

nádvoria a 768/3 755 m2 zastavené plochy a nádvoria. K predmetnému podaniu pripojil jediný dôkaz a to
LV č. XXX k.ú. E. zo dňa 14.3.2011. V texte Doplnenia návrhu opätovne uvádzal nesúrodé informácie
o prevode celého tohto majetku na odporcu z dôvodu ich finančných problémov, a aby (oni) o majetok
neprišli, bude tento evidovaný na jeho mene s tým, že splácať úveru budú oni. Fakt uvedený v Zmluve
o prevode, že peniaze boli vyplatené, neobstojí, pretože žiadne peniaze vyplatené neboli, z ktorého titulu
možno považovať zmluvu za neplatnú a aj ostatní následné úkony za protizákonné. Následne začal

narábať s ich majetkom. Odporca s tým prepísal, že prebral záväzok splácať úver na túto nehnuteľnosť
v celu, t.j. pozemok, záhrada aj dom na E., D. X, D.. V skutočnosti splácanie úveru mu poskytoval
peniaze žalobca. Z neznámych dôvodov odporca zaťažil pozemok a dom s novou mimoriadne vysokou
pôžičkou pre seba bez ich súhlasu. Ďalším jeho konaním proti dohode bolo, že svojvoľne rozdelil objekt
na dve časti dom s dvorom a záhradu s vopred premysleným účelom získať ďalšie financie na riešenie
jeho problému a rozdelenú časť majetku – záhradu s prístupovou cestou predal nekorektne, bez ich

súhlasu a získal za to nie celkom legálne neadekvátne financie pre seba, pričom pôžičku a možno i
„navýšený“ úver ďalej splácal žalobca. Najdrzejšie na tom bolo, že žalobca predal dom s dvorom inémua odporca za to dostal financie, ktoré pokryli celý jeho záväzok, previedol dom s nádvorím na p. D.
a dostal za to odplatu – vyrovnanie dlhu v peňažnom ústave. Dlh bol 180.000,- Eur, zostatok pôžičky
30.000,- Eur. Vyplatená hodnota pri prevode prevyšovala dlžnú sumu o min. 80.000,- Eur. Vyplatený

bol s úmyslom, že celý objekt vráti, prepíše dom s dvorom aj so záhradou ako pôvodne bol na neho
prepísaný. Konal svojvoľne a okrem traumy žalobcovi spôsobil aj značnú finančnú škodu, ktorú dá
znalcovi vyčísliť. Napriek tomu, že bol vyzvaný, nie je ochotný záhradu dať do pôvodného stavu a vrátiť.
Žalobca žiadal, aby súd vydal nasledovný petit: Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi spôsobenú
škodu a neoprávnene predanú záhradu vrátiť navrhovateľom určenej osobe.

4. Podľa § 125 ods. 3 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku, podanie urobené v listinnej
podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami
mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa
nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie
urobil.

5. Podľa § 127 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné
náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo
sa ním sleduje a e) podpis.

6.Podľa §132 ods.1Civilnéhosporovéhoporiadku,vžalobesaokremvšeobecnýchnáležitostípodania
uvedie označenie strán, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na
ich preukázanie a žalobný návrh.

7. Podľa § 132 ods. 2 Civilného sporového poriadku, opísanie rozhodujúcich skutočností nemožno

nahradiť odkazom na označené dôkazy.

8. Podľa § 132 ods. 3 Civilného sporového poriadku, žalobca k žalobe pripojí dôkazy, ktorých povaha
to pripúšťa, okrem tých, ktoré nemôže bez svojej viny pripojiť.

9. Podľa § 133 ods. 1 Civilného sporového poriadku, fyzická osoba sa v žalobe označuje menom,
priezviskom, adresou trvalého pobytu alebo pobytu, dátumom narodenia alebo iným identifikačným
údajom.

10. Podľa § 133 ods. 2 Civilného sporového poriadku, právnická osoba sa v žalobe označuje názvom

alebo obchodným menom, adresou sídla a identifikačným číslom organizácie, ak je pridelené.

11. Podľa § 129 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ak ide o podanie vo veci samej, z ktorého nie
je zrejmé, čoho sa týka a čo sa ním sleduje, alebo ide o podanie neúplné alebo nezrozumiteľné, súd
vyzve toho, kto podanie urobil, aby podanie doplnil alebo opravil v lehote, ktorá nemôže byť kratšia ako

desať dní.

12. Podľa § 129 ods. 3 Civilného sporového poriadku, ak sa v lehote určenej súdom podanie
nedoplní alebo neopraví, súd podanie odmietne; to neplatí, ak pre uvedený nedostatok možno v konaní
pokračovať.

13. Podľa § 129 ods. 4 Civilného sporového poriadku, ak sa podanie opraví alebo doplní v celom rozsahu
v súlade s výzvou podľa odseku 1 najneskôr do uplynutia lehoty na podanie odvolania proti uzneseniu
o odmietnutí podania, o odvolaní proti tomuto uzneseniu môže rozhodnúť súd, ktorý ho vydal.

14. Podľa § 160 ods. 2 CSP, súd vždy poučí strany o ich práve zvoliť si advokáta a o možnosti obrátiť
sa na Centrum právnej pomoci.

15. Žaloba predstavuje základný procesný úkon žalobcu, ktorým sa začína sporové súdne konanie.
Žalobca je povinný v žalobe svoj nárok riadne špecifikovať, individualizovať a konkretizovať. Strany

sporu musia byť v zmysle § 133 CSP označené nezameniteľne.

16. Žalobný ( procesný ) nárok sa skladá z dvoch zložiek. Prvou zložkou je povinnosť pravdivo a úplne
opísať rozhodujúce okolnosti skutkového žalobného deja a tou druhou je uviesť žalobný návrh t.j. petitžaloby. Petit uvedený žalobcom je pre súd záväzný nielen čo do rozsudočného výroku, ale aj čo do
predmetu dokazovania, preto musí byť žalobný petit jasný, stručný, určitý, zrozumiteľný a vykonateľný.
Je na žalobcovi, aby súdu predložil na riešenie spor, ktorý vyplýva z realizácie konkrétneho právneho

vzťahu a z porušenia konkrétneho subjektívneho práva a aby zároveň vymedzil konkrétny nárok z toho
právneho vzťahu, ktorému sa má poskytnúť ochrana. Žaloba musí obsahovať všeobecné náležitosti
uvedené v ust. § 127 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ako aj osobitné náležitosti uvedené v ust.
§ 132 ods. 1 Civilného sporového poriadku.

17. Civilné sporové konanie je ovládané dispozičnou zásadou a začína výlučne na základe žaloby, ktorá
musí obsahovať všeobecné náležitosti v súlade s § 127 ods. 1 CSP a § 132 ods. 1 CSP. Iba formálne
spôsobilá žaloba je základným predpokladom vecného prejednania veci. Súd musí vedieť o čom má
konať a rozhodnúť. Uvedené náležitosti sú stanovené obligatórne, a ak v podaní vo veci samej absentujú
celkom, či sú nezrozumiteľné, súd je povinný postarať o odstránenie týchto nedostatkov, a to postupom
podľa § 129 ods. 1, ods. 2 CSP.

18. V danom prípade je podanie žalobcu podľa názoru súdu aj po jeho doplnení neúplným a stále
nezrozumiteľným podaním. Žalobca riadne neoznačil svoju osobu v zmysle ustanovenia § 133 ods. 1
CSP. Doplnenie návrhu nepredstavuje zrozumiteľné opísanie rozhodujúcich skutočností a označenie
dôkazov, z ktorého by bol bez pochybností ozrejmený žalobcom tvrdený skutkový stav, nakoľko vôbec

nie je zrejmé, o aké právne vzťahy a dohody medzi žalobcom (alebo žalobcom a jeho manželkou,
pretože žalobca používa označenie 3. osoby množného čísla) a žalovaným ide, keďže nezrozumiteľným
a neurčitým spôsobom žalobca uvádza existenciu nejakej pôžičky, na krytie dlhu (možno žalobcu) voči
otcovi žalovaného, na prebratie záväzku žalovaným splácať (nejaký) úver na nehnuteľnosť v celku, ale
žalobca tvrdí (nejaké) splácanie ním samým. Nie je určitým a zrozumiteľným ani tvrdenie o rozdelení

objektu a následnom predaji záhrady s prístupovou cestou bez súhlasu žalobcu (a nejakej ďalšej osoby,
možno manželky) v súvislosti s ďalším tvrdením žalobcu, že dom s dvorom on predal inému, za čo mal
žalovaný dostať peniaze. V neposlednom rade nie sú zrozumiteľné ani tvrdenia žalobcu o (nejakom)
dlhu 180.000,- Eur, zostatku (nejakej) pôžičky 30.000,- Eur a vyplatení (koho kým) s úmyslom vrátenia
celého objektu, prepisu celého domu s dvorom aj záhradou, kedy žalovaný nie je ochotný dať záhradu

do pôvodného stavu a vrátiť. Žalobca v závere v ním vymedzenom petite opätovne neuvádza výšku
spôsobenej škody a domáha sa vrátenia neoprávnene predanej záhrady a to dokonca ním určenej
osobe, ktorú taktiež nešpecifikuje.

19. Žalobca v doplnení návrhu síce priložil LV č. XXX k.ú. E. zo dňa 14.3.2011, na ktorom bol tom čase

zapísaný ako bezpodielový spoluvlastník spolu s manželkou H. I. D., avšak z uvedeného bez konkrétnej
špecifikácie vrátenia presne ktorej parcely sa žalobca domáha t.j. aké je číslo parcely, register parcely,
jej výmera a druh, súd bez ďalšieho nemôže z predloženého listu vlastníctva dedukovať a sám od seba
si ustáliť, o ktorú parcelu v konaní má ísť, naviac ak v texte doplnenia návrhu žalobca uvádza informáciu
o istom rozdelení pozemku(kov), ale zároveň nejakú údajnú dohodu o prepísaní celého objektu, domu

s dvorom a so záhradou, pričom aktuálny výpis z LV č. XXX k.ú. E. obsahuje iné (menšie) výmery tam
citovaných parciel, ktorých vlastníkom je v tomto čase osoba odlišná od žalovaného.

20. Obsah žaloby nie je tvorený výlučne žalobným návrhom (petitum), ale aj rozhodujúcimi skutkovými
tvrdeniami – opísaním skutkového deja (causa petendi). Súd je viazaný petitom žaloby po obsahovej

stránke a tento petit je potrebné vykladať v súvislosti so skutkovými tvrdeniami v žalobe. Súd má skúmať
celý obsah podanej žaloby, nielen samotný žalobný návrh (Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky z 25. novembra 2020, sp. zn. 7 Cdo 268/2019).

21. Návrh na začatie konania musí obsahovať konkrétny návrh výroku rozsudku, ktorý obsahuje rozsah

uplatneného nároku. V návrhu na začatie konania musia byť uvedené rozhodujúce skutkové údaje
konkretizujúceuplatnenýnárok,atovtakomrozsahu,ktorýumožňujejehojednoznačnúindividualizáciu,
t.j. nemožnosť zámeny. Opísanie rozhodujúcich skutočností slúži k vymedzeniu predmetu konania po
stránke skutkovej a k jeho identifikácii, ktorá ho odlišuje od predmetov iných konaní. Návrh musí byť
presný a určitý, lebo súd je (okrem výnimiek uvedených v zákone) návrhom na začatie konania viazaný.

Najdôležitejšou obsahovou náležitosťou návrhu je petit. V ňom navrhovateľ uvádza, ako by podľa jeho
želania mal súd rozhodnúť, resp. ako by mal znieť výrok jeho rozsudku. Ním zároveň stanovuje rozsah
požadovanej súdnej ochrany a určuje súdu medze toho, o čom a ako má súd rozhodnúť. Pretože v
podstateideonávrhsúdnehovýroku,kladiezákonnaformuláciupetituurčitépožiadavky,rešpektovanímktorých sa zabezpečuje presnosť a určitosť (teda aj vykonateľnosť) výrokov rozsudkov. Presný a určitý
petit je pre súd rámcom rozhodovania, z ktorého nemôže vybočiť a ktorý môže prekročiť len v taxatívne
vymedzených prípadoch (rozhodnutie NS SR sp. zn. 7Cdo 122/2011 zo dňa 27.5.2012).

22. Nezrozumiteľným podaním je predovšetkým také podanie, pri ktorom nie je možné ani pri použití
výkladového pravidla podľa § 124 CSP zistiť, ktoré tvrdenia sú pre rozhodnutie podstatné a čo má byť
predmetom konania (Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič,
M. a kol. Civilný sporový poriadok, Komentár. Praha: C. H. Beck, 2022, s. 465).

23. Súd v zmysle vyššie uvádzanej ustálenej rozhodovacej praxe je povinný vykladať žalobný petit
v súlade so skutkovými tvrdeniami v žalobe, ktoré však v tomto konkrétnom prípade boli aj po výzve
súdu neúplné, neurčité, nezrozumiteľné a nesúladné s taktiež neúplným, neurčitým a nezrozumiteľným
žalobným petitom, na základe čoho súd má aj po doplnení návrhu za to, že žalobca neodstránil vady
pôvodného podania (žaloby) v súlade s predmetným uznesením, nakoľko ani doplnenie návrhu naďalej

neobsahuje zákonom stanovené náležitosti. Žalobca v rozpore s výzvou súdu zároveň ani neuviedol, či
predmetným podaním podáva trestné oznámenie vo veci podvodu alebo ide o civilnú žalobu.

24. V danom prípade ide o vady, pre ktoré súd nemôže pokračovať v konaní a preto na základe vyššie
uvedených skutočností a citovanej zákonnej úpravy súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej

časti tohto uznesenia a postupom podľa § 129 ods. 3 CSP podanie žalobcu odmietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti
ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania.