Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, August 21, 2025

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 2Co/87/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6124267269
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 08. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Slovinská

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2025:6124267269.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Slovinskej a sudkýň

JUDr. Zuzany Matyiovej a JUDr. Oľgy Mičietovej v spore žalobkyne A. B. C., nar. X.X.XXXX, bytom D.
E. XXXX, F., G. H., zastúpenej JUDr. Václavom Duskom, advokátom, so sídlom v Košiciach, Murgašova
3, proti žalovanému I. J. D., nar. XX.X.XXXX, bytom D., C. XXXX/XX, zastúpenému JUDr. Martinou
Gombosovou, advokátkou, so sídlom v Košiciach, Floriánska 16, o zaplatenie 4.000 € s príslušenstvom,
o odvolaní žalovaného proti rozsudku Mestského súdu Košice č.k. 51C/24/2024-86 zo dňa 4.3.2025

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok v napadnutom zaväzujúcom výroku a vo výroku o trovách konania.

O d m i e t a odvolanie proti zamietavému výroku.

P r i z n á v a žalobkyni proti žalovanému náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1.Mestský súd Košice rozsudkom uvedeným v záhlaví zaviazal žalovaného povinnosťou zaplatiť
žalobkyni sumu 2.240 € s úrokom z omeškania vo výške 9,5 % ročne od 1.1.2024 do zaplatenia v lehote
do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. V prevyšujúcej časti žalobu zamietol a žalobkyni priznal voči
žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 12 %.

2.Rozhodol tak o žalobe žalobkyne, ktorou sa domáhala zaplatenia sumy 4.000 € s úrokom z omeškania
od 1.1.2024 do zaplatenia titulom peňažnej pôžičky realizovanej bezhotovostným prevodom z jej účtu
na účet žalovaného, v zmysle ktorej mal žalovaný pôžičku vrátiť žalobkyni najneskôr do 31.12.2023.

3.Žaloba bola podaná na upomínací súd, ktorý vydal platobný rozkaz v súlade so žalobou, proti ktorému
všakvčaspodalodporžalovaný.Uviedolvňom,ženeuznávanárokžalobkyneažalobužiadazamietnuť,
pretože podľa neho žalobkyňa nie je aktívna legitimovaná na podanie takejto žaloby a k pôžičke

medzi žalobkyňou a ním vôbec nikdy nedošlo. Podľa žalovaného bol tento v zmluvnom vzťahu výlučne
s priateľom žalobkyne C. B., jediným spoločníkom a konateľom obchodnej spoločnosti Derio s.r.o.,
v ktorej žalovaný ako samostatne zárobkovo činná osoba vykonával v subdodávke dokončovacie
stavebné práce na stavbách na území Nemecka na základe zmluvy o dielo. Táto spolupráca trvala do
konca roka 2023, pričom zo strany spoločnosti veľmi často dochádzalo k oneskoreným úhradám faktúr
za vykonané práce. Posledná faktúra bola žalovaným vystavená a nebola uhradená ku dňu podania
odporu vôbec. Žalovaný pritom tvrdil, že úhrady mu prichádzali za vykonané práce aj z účtu C. B. ako

fyzickej osoby napriek tomu, že išlo o práce vykonávané pre spoločnosť Derio s.r.o. Podľa žalovaného
mohli úhrady prichádzať z iného účtu ako z účtu spoločnosti Derio s.r.o. z dôvodu zablokovania účtu kvôli
exekučným konaniam, a preto aj z takéhoto dôvodu mohol byť použitý účet žalobkyne. Poslednú faktúru,
ktorú žalovaný vystavil spoločnosti Derio bola z 27.10.2023 a splatná 28.11.2023 v sume 2.875 €, ktorámu nebola zo strany spoločnosti Derio s.r.o. uhradená ani čiastočne. Suma 4.000 €, ktorá bola odoslaná
zbankovéhoúčtužalobkyne10.5.2023nebolapôžičkou,alezálohounaďalšiepráce,ktorémalžalovaný
vykonávať pre spoločnosť Derio s.r.o. Bankový účet žalobkyne ako priateľky p. B. bol podľa žalovaného

výlučným platobným miestom. Nakoniec ale medzi žalovaným a p. B. k spolupráci nedošlo, a preto dňa
2.11.2023 vrátil C. B. prostredníctvom tohto platobného miesta na meno žalobkyne z poskytnutej zálohy
4.000 € sumu vo výške 1.760 € a tým si započítal svoju pohľadávku voči spoločnosti Derio s.r.o. vo výške
2.875 € ako splatnú oproti pohľadávke poskytnutej zálohy v zostávajúcej výške 2.240 €. Započítaním
ako jednostranným prejavom vôle zo strany žalovaného došlo preto k zániku pohľadávky v pôvodnej

výške 4.000 € v celom rozsahu.

4.Žalobkyňa sa vyjadrila k odporu, zotrvala v plnom rozsahu na podanej žalobe a argument žalovaného
o údajnej pohľadávke voči spoločnosti Derio s.r.o. označila za absurdný. Odoslaná suma 4.000 € je
jedinou transakciou, ktorá kedy medzi stranami sporu prebehla a jeho tvrdenie, že jej účet bol používaný
na plnenie záväzkov spoločnosti Derio s.r.o. voči jej spolupracovníkom nijako neobstojí. Pokiaľ žalovaný

má alebo mal nejaké pohľadávky voči spoločnosti Derio s.r.o., nič mu nebránilo, aby si ich uplatnil priamo
voči tejto spoločnosti aj súdnou cestou. Nie je možné započítavať tieto pohľadávky na pohľadávku
žalobkyne, nakoľko nie je splnená podmienka totožnosti subjektov. Argument o tom, že peniaze nie sú
pôžičkou, ale zálohou na budúce práce, žalovaný prvýkrát použil až po doručení platobného rozkazu,
aj k samotnému započítaniu malo dôjsť až listom z 13.6.2024, t.j. po doručení platobného rozkazu.

Poukázala pritom aj na SMS správy, t.j. komunikáciu žalovaného s C. B., ale aj z mobilného telefónu
žalobkyne, a to odchádzajúce hovory, jednostranný zápočet vzájomných pohľadávok a všetky ostatné
predložené listinné dôkazy.

5.Po vykonanom dokazovaní súd prvej inštancie citoval ust. § 457, § 451 ods. 1, 2, § 458 ods. 1, § 580,

§ 157 ods. 1, 2 (správne malo byť § 517 ods. 1, 2) Obchodného zákonníka, § 3 ods. 1 vl. nar. č. 87/1995
Z.z., § 215 ods. 1, 2 CSP, čl. 15 ods. 1, § 153 ods. 1 CSP a vo veci rozhodol.

6.V ďalšom odôvodnení vo všeobecnej a teoretickej rovine súd vyložil ustanovenia zákona -zmluvy
o pôžičke a odkazoval aj na ustálenú judikatúru. Uviedol, že v konaní nebolo sporné, že žalobkyňa

odovzdala formou bezhotovostného prevodu zo svojho účtu na účet žalovaného sumu 4.000 €, a teda
preukázala uzavretie pôžičky aj predložením písomnej komunikácie, kde partner žalobkyne sa dopytoval
žalovaného, kedy vráti žalobkyni 4.000 €, keď žalovaný reagoval, že teraz nemá, ale podľa dohody jej do
konca roka peniaze pošle. Tvrdenie žalovaného, že išlo o zálohovú platbu spoločnosti Derio s.r.o. nebolo
v konaní žiadnym spôsobom preukázané. Aj keď nedošlo k písomnému uzavretiu zmluvy o pôžičke,

žalobkyňa preukázala uzavretie pôžičky a uniesla tak svoje dôkazné bremeno. Obrana žalovaného
ohľadne skutočnosti, že suma 4.000 € bola záloha na práce, neobstojí ani v kontexte predloženej
písomnej komunikácie. Pohľadávka žalobkyne teda nezanikla započítaním, pretože nebol naplnený ani
prvý predpoklad, a to vzájomnosť pohľadávok. Žalovaný nemohol platne započítať pohľadávku voči
spoločnosti Derio s.r.o., keďže nejde o pohľadávku voči žalobkyni a nie je splnená totožnosť subjektov

a vzájomnosť pohľadávok. Vzhľadom k tomu, že žalovaný uhradil na účet žalobkyne dňa 2.11.2023
sumu 1.760 €, toto posúdil súd ako čiastočné vrátenie pôžičky, zaviazal preto žalovaného len na
zaplatenie sumy 2.240 € s príslušenstvom a v prevyšujúcej časti žalobu zamietol. Len pre úplnosť, súd
prvej inštancie ešte dodal, že aj keby bol nárok žalobkyne posudzovaný podľa zásad o bezdôvodnom
obohatení, rozhodnutie súdu by bolo rovnaké vzhľadom na zistený skutkový stav.

7.O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd v súlade s ustanoveniami § 255 ods. 1, 2 CSP,
posúdil úspech a neúspech sporových strán podľa pomeru úspechu a neúspechu a dospel k záveru, že
žalobkyňa má proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu rozdielu, a to 12 %.

8.V zákonnej lehote podal žalovaný proti rozsudku súdu prvej inštancie odvolanie z dôvodov uvedených
v § 365 ods. 1 písm. b/, f/ a h/ CSP. Považuje toto rozhodnutie za vecne nesprávne, nezákonné,
nedostatočne odôvodnené, zmätočné a nepreskúmateľné. Nie je pravdivé tvrdenie žalobkyne, že
odoslaná suma 4.000 € je jedinou transakciou, ktorá kedy medzi žalobkyňou a žalovaným prebehla,
pretože dňa 2.11.2023 vrátil žalovaný pánovi B. prostredníctvom tohto platobného miesta na meno

žalobkyne z poskytnutej zálohy vo výške 4.000 € sumu 1.760 €, o čom predložil dôkaz v prílohe
odporu proti platobnému rozkazu. Ak žalobkyňa argumentuje, aby si svoje pohľadávky uplatnil priamo
voči spoločnosti Derio s.r.o., tak je práve na žalovanom, akým legitímnym spôsobom a kedy uvedenú
pohľadávku bude vymáhať a tomto prípade si žalovaný zvolil formu zápočtu, nakoľko mu obchodnáspoločnosť Derio s.r.o. neuhradila faktúru č. 2023010 zo dňa 27.10.2023 vo výške 2.875 €, ktorá bola
splatná 28.11.2023. Nestotožnil sa s tvrdením žalobkyne, že nie je splnená totožnosť subjektov, pretože
v prípade úhrady vo výške 4.000 € sa jednalo výlučne o jeden a ten istý záväzok medzi ním a obchodnou

spoločnosťou Derio s.r.o., nikdy v záväzkovom vzťahu so žalobkyňou nebol, pozná ju výlučne ako
priateľku pána B.. Čo sa týka WhatsAppovej komunikácie, ktorú predložila žalobkyňa, taktiež vyplýva aj
zo správy z 22.11.2023, že C. B. bol si vedomý svojej povinnosti predmetnú faktúru zo dňa 27.10.2023
uhradiť žalovanému, a teda táto komunikácia nepreukazuje len tvrdenie žalobkyne, že sa jedná o jej
pohľadávku a nie o pohľadávku spoločnosti Derio s.r.o. Spoločnosť Derio s.r.o. aj podľa tvrdenia C. B.

mala niekoľkokrát zablokovaný účet exekútormi, preto používal účet žalobkyne ako platobné miesto,
dokonca aj priamy objednávateľ žalovaného už nerobí v subdodávke cez C. B., ale táto spoločnosť
niekoľkokrát platila pánovi B. na bankový účet žalobkyne za dodané služby. Odvolateľ namietal, že
rozhodnutie súdu prvej inštancie nie je podľa jeho názoru ani dostatočne a presvedčivo odôvodnené,
je neobhájiteľné, a preto aj nepreskúmateľné, čím došlo k porušeniu jeho práva na spravodlivý proces.
Navrhol,abynazákladeodvolacích námietokodvolacísúdrozsudokMestskéhosúduKošicenapadnutý

odvolaním zmenil a žalobu zamietol, alternatívne, aby rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie
na nové prejednanie a rozhodnutie a uplatnil si nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

9.K odvolaniu sa písomne vyjadrila žalobkyňa, ktorá považovala rozhodnutie súdu prvej inštancie za
vecne správne, ako také ho navrhla odvolaciemu súdu potvrdiť a uplatnila si nárok na náhradu trov

odvolacieho konania v rozsahu 100 %. Jediným argumentom žalovaného v odvolaní je, že žalobkyňa
nebola aktívne vecne legitimovaná, pretože suma 4.000 €, ktorú poslala žalovanému z jej účtu mala
byť plnením obchodnej spoločnosti Derio s.r.o. Ide o zjavne nesprávny argument, ktorý nemá ani oporu
v právnom poriadku, s ktorým sa súd prvej inštancie v rozsudku riadne vysporiadal. Aby plnenie bolo
možné,považovaťzaplnenietejistejosobyaleboplnenieistejosobyakoplneniezainúosobu,musiabyť

súčasne splnené dva základné podmienky, a to existencia záväzku osoby, za ktorú sa plní voči osobe,
ktorej sa plní a osoba ktorá plní, musí plniť takým spôsobom, aby bolo osobe, voči ktorej sa plní zrejmé,
že nekoná vo vlastnom mene, ale v mene inej osoby. Nebola splnená ani jedna z vyššie uvedených
podmienok, pretože žalovaný v priebehu sporu nepreukázal, že by v čase, kedy došlo k bankovému
prevodu sumy 4.000 €, mal pohľadávku v tejto výške voči spoločnosti Derio s.r.o. Zároveň, z plnenia

žalobkyne pri bankovom prevode sumy 4.000 € ani náznakom nevyplýva, že by plnila za nejakú inú
sobou ako je ona sama. Že ide o nárok žalobkyne jednoznačne potvrdzuje aj písomná komunikácia
medzi konateľom spoločnosti Derio s.r.o. a žalovaným, na ktorú odkazovala aj v priebehu sporu. Je
zrejmé, že keby bola skutočne suma plnením spoločnosti Derio s.r.o., tak by sa jej konateľ nepýtal
žalovaného, či ich vráti žalobkyni po úhrade jeho faktúry, ale rovno by ich na faktúru započítal, a taktiež

by žalovaný skutočnosť, že má žalobkyni vrátiť peniaze poprel. To sa však nestalo. Žalovaný nijako
nereagoval na SMS správy a opakované telefonáty žalobkyne na vrátenie pôžičky a rozporoval otázku
pôžičky až v odpore. Pokiaľ žalovaný tvrdil, že rozsudok nie je dostatočne a presvedčivo odôvodnený,
vôbec neuviedol v čom konkrétne má byť nedostatok tohto rozsudku a odvolanie je nedôvodné a má
slúžiť len na udelenie právoplatnosti a vykonateľnosti rozsudku.

10. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd spor prejednal na základe podaného odvolania podľa ust.
§ 385 ods. 1 Civilného sporového poriadku (CSP) bez nariadenia pojednávania. Po konštatovaní, že
odvolanie bolo podané včas, v časti rozsudku aj a oprávnenou osobou, preskúmal napadnutý rozsudok
ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 a 380 CSP a dospel

k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné. Rozsudok bol verejne vyhlásený, pričom verejné
vyhlásenie bolo v zmysle ust. § 219 ods. 1, 3 CSP riadne oznámené.

11.V prvom rade skúmal odvolací súd, či je odvolanie prípustné proti všetkým výrokom rozsudku, keďže
žalovaný podal odvolanie proti rozsudku ako celku a teda aj proti zamietavému výroku.

12.Podľa § 359 CSP odvolanie môže podať len strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Výrok rozsudku, ktorým bol nárok žalobkyne čiastočne zamietnutý, bol vydaný v prospech žalovaného,
preto odvolací súd odvolanie žalovaného proti tomuto výroku rozsudku podľa § 386 písm. b/ CSP
odmietol.

13.Odvolateľ použil odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. b/, f/, h/ CSP.
Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. b/ CSP je naplnený, ak súd nesprávnym procesným postupom
znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniupráva na spravodlivý proces. Ide o taký procesný postup súdu, ktorým sa strane sporu odnímajú tie
procesnépráva,ktorémuzákonpriznáva.Vovšeobecnostiideotakýpostupsúdu,ktorýmsaúčastníkovi
znemožní realizácia jeho procesných práv, priznaných mu v občianskom súdnom konaní za účelom

ochrany jeho práv a právom chránených záujmov. K odňatiu možnosti pred súdom konať dochádza
tiež vtedy, keď súd nedostatočne odôvodní svoje rozhodnutie, t.j. že dôvody rozhodnutia nespĺňajú
požiadavky kladené ustanovením § 220 ods. 2,3 CSP.
Podstata odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP spočíva predovšetkým v nesprávnom
postupe súdu prvého stupňa pri hodnotení výsledkov dokazovania. Dôsledkom je to, že súd berie

do úvahy skutočnosti, ktoré z dôkazov nevyplynuli alebo neboli účastníkmi prednesené, prípadne
neprihliada na skutočnosti, ktoré boli preukázané či vyplynuli z prednesov účastníkov. Nesprávne
skutkovézisteniamôžubyťajvýsledkomlogickýchrozporovprihodnotenídôkazovsosobitnýmzreteľom
na závažnosť, zákonnosť a pravdivosť získaných poznatkov.
Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. h/ CSP je v praxi vykladaný tak, že právnym posúdením je
činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení súd vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu

normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením je omyl súdu pri aplikácii práva na
správne zistený skutkový stav. O omyl v aplikácii práva ide vtedy, ak súd použil právny predpis iný,
než ktorý použiť mal alebo ak síce použil správny právny predpis, ale nesprávne ho interpretoval na
daný prípad.

14.V prejednávanej veci odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutiu súdu prvej inštancie vo veci samej
nemožno vytknúť, že by vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo z prednesov
účastníkov nevyplynuli alebo nevyšli za konania najavo a tiež nebolo zistené, že by na zistený skutkový
stav súd prvej inštancie aplikoval nesprávne zákonné ustanovenie alebo, že by použité zákonné
ustanovenie nesprávne vyložil. Súd vykonal dokazovanie v dostatočnom rozsahu, vykonané dôkazy

hodnotil v súlade so zákonom a z týchto dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, na ktorých
založil aj svoje rozhodnutie a zo zisteného stavu vyvodil aj správny právny záver. Odvolací súd nezistil
taký postup súdu, ktorý by mal za následok porušenie práva žalovaného na spravodlivý proces,
napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je precízne odôvodnený a spĺňa kritériá riadneho odôvodnenia
podľa § 220 ods. 2 CSP.

15.Odvolacie námietky odvolateľa boli už predmetom dokazovania pred súdom prvej inštancie, ktorý sa
s nimi dôsledne vysporiadal pri rozhodovaní v danej veci. Ani ďalšie skutočnosti uvedené v odvolaní
neumožňujú odvolaciemu súdu prijať iné závery a nie sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť
napadnutého výroku rozsudku, preto odvolací súd rozsudok napadnutý odvolaním ako vecne správny

potvrdil podľa § 387 ods. 1 CSP.

16.Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne. Podľa ods. 2 ustanovenia ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov

napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody.

17.Odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožňuje s dôvodmi napadnutého rozsudku, odkazuje na nich
a na zdôraznenie správnosti rozsudku uvádza:

18.Odvolanie žalovaného obsahuje v prevažnej časti len citáciu zákonných odvolacích dôvodov
a následne len opakovanie argumentu, predneseného pred súdom prvej inštancie. Vytýkanie súdu prvej
inštancie, že nie je pravdivý jeho záver o jedinej transakcii na účte žalobkyne, keď žalovanému previedla
4.000€,pretože prostredníctvomtohtoplatobnéhomiestajejvrátil1.760€neobstojí.Išloovráteniečasti

predmetnej sumy, ako sám žalovaný uviedol, nešlo o žiadnu transakciu ohľadne vykonávaných prác.
Tento argument žalovaného vyznieva práve v prospech žalobkyne. Ani interpretácia sms - komunikácie
zo strany žalovaného nie je presvedčivá a podľa názoru odvolacieho súdu pri objektívnom posúdení
prípadu taktiež neobstojí.

19.Z vyššie uvedených dôvodov preto odvolací súd vecne správny zaväzujúci výrok rozsudku spolu so
súvisiacim výrokom o trovách konania potvrdil.20.O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1,2 CSP v spojení
s § 225 ods. 1 CSP. Žalovaný nebol so svojím odvolaním úspešný, preto má úspešná žalobkyňa proti
nemu nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

21.Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1, 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1, 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).