Uznesenie – Ostatné ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 30. september 2025

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 11Co/35/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6124361482
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 09. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Vrtochová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2025:6124361482.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Vrtochovej a členov
senátu JUDr. Aleny Radičovej a Mgr. Marka Anovčina, v spore žalobcu: A. B. C., D., E., nar.
XX.XX.XXXX, bytom F., G. H. XXXX/XX, právne zastúpený JUDr. Andrejom Garom, advokátom, so
sídlom Bratislava 1, Štefánikova 14, IČO: 30 850 436, proti žalovanej: A. I. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom
F., C. XXXX/XX, právne zastúpená soukeník – štrpka s. r. o., so sídlom Bratislava – mestská časť Staré

Mesto, Strážnická 8141/5, IČO: 36 862 711, o zaplatenie 129,56 eur s príslušenstvom, na odvolanie
žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prievidza zo dňa 2. apríla 2025, č. k. 6C/72/2024-105, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti vo výroku III. m e n í tak, že žalobca
má nárok na náhradu trov konania voči žalovanej v rozsahu 100 %.

II. Žalobca m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanej v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. žalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi
sumu 129,56 eur s 5,5 % ročným úrokom z omeškania od 21.09.2024 do zaplatenia, do troch dní
od právoplatnosti rozsudku. Výrokom II. vo zvyšku žalobu zamietol a výrokom III. žalobcovi priznal
voči žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 79,60 %. Súd svoje rozhodnutie odôvodnil
s poukazom na § 415, § 420 ods. 1 a 3 Občianskeho zákonníka, § 255 ods. 2 CSP. V odôvodnení svojho

rozhodnutia uviedol, že žalobca sa žalobou voči žalobkyni domáhal zaplatenia sumy 129,56 eur s 5,5
% ročným úrokom z omeškania od 08.08.2022 až do zaplatenia a náhrady trov konania, ako nároku
na náhradu škody spočívajúcej vo vynaložených nákladoch v súvislosti s cestou do miesta bydliska jeho
maloletého syna a späť.

2. Po zhodnotení výsledkov vykonaného dokazovania súd prvej inštancie dospel k záveru, že nárok

žalobcu je dôvodný, i keď nie v celom rozsahu. Žalobca si voči žalovanej uplatnil nárok na náhradu
škody v podobe cestovných náhrad, ktorá škoda mu vznikla dňa 07.08.2022 v dôsledku toho, že
márne cestoval na stretnutie so svojim synom v zmysle vyššie uvedeného rozsudku Krajského súdu
Trenčín z miesta svojho bydliska v Bratislave do miesta bydliska maloletého v Bojniciach. Súd po
vykonaní dokazovania a vyhodnotení skutkových okolností zmareného stretnutia žalobcu so synom
dňa 07.08.2022 dospel k záveru, že žalovaná zavinene zmarila stretnutie maloletého syna s otcom,

keď bez relevantného objektívneho dôvodu syna na stretnutie s otcom nepripravila a stretnutie mu
neumožnila. Súd dospel k záveru, že žalovaná svojim správaním priamo porušila povinnosť uloženú
jej vykonateľným rozhodnutím súdu, teda žalovaná zodpovedá za škodu vzniknutú žalobcovi podľa
§ 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Žalobca si uplatnil nárok na zaplatenie sumy 129,56 eur, za
dôvodný ho súd považoval vo výške 129,56 eur. Žalobca si voči žalovanej uplatnil aj nárok na zaplatenie
úroku z omeškania podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojitosti s § 3 Nariadenia vlády č.

87/1995 Z. z. vo výške 5,5 % ročne zo sumy 129,56 eur od 08.08.2022, t. j. odo dňa nasledujúceho
po neuskutočnenom styku žalobcu s dieťaťom do zaplatenia. V danej veci sa však žalovaná dostalado omeškania s plnením až odo dňa nasledujúceho po dni doručenia žaloby (21.09.2024), nakoľko
v konaní nebolo preukázané (a žalovaná to popierala), že by žalobca žalovanú pred podaním žaloby
vyzýval na zaplatenie predmetnej náhrady škody. Žalovaná sa o nároku žalobcu a jeho výške dozvedela

až doručením žaloby. Súd preto považoval nárok žalobcu v tejto časti za dôvodný len za obdobie od
21.09.2024 až do zaplatenia zo sumy 129,56 eur. Súd teda vo veci rozhodol tak, že žalovanej uložil
povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 129,56 eur spolu s 5,5 % ročným úrokom z omeškania od 21.09.2024
do zaplatenia v lehote do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku. V prevyšujúcej časti týkajúcej sa
úrokov z omeškania súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.

3. O náhrade trov konania, vzhľadom na čiastočné zamietnutie žaloby, súd rozhodol podľa § 255 ods.
2 Civilného sporového poriadku (CSP). Žalobca sa v konaní voči žalovanej celkovo domáhal zaplatenia
sumy 129,56 eur (vrátane úroku z omeškania vyčísleného ku dňu rozhodnutia súdu), súd mu priznal
sumu celkom 129,56 eur (vrátane úroku z omeškania vyčísleného ku dňu rozhodnutia súdu). Žalobca
tak mal v konaní úspech v rozsahu 89,80 %, úspech žalovanej v konaní predstavuje 8,65 %. Čistý

úspech žalobcu potom predstavuje 79,60 % (89,8 % - 8,65 %). V tomto rozsahu súd žalobcovi nárok na
náhradu trov konania aj priznal. O konkrétnej výške náhrady trov konania bude rozhodnuté samostatným
uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku (§ 262 ods. 2 CSP). Pokiaľ žalobca v konaní uvádzal,
že neúspech v časti príslušenstva pohľadávky nemôže mať vplyv na výšku náhrady trov konania, súd
uvádza, že ak bola časť nároku zamietnutá, je potrebné, aby sa táto okolnosť premietla aj vo výroku o

náhrade trov konania, nakoľko ustanovenia CSP neupravujú prípad nepatrného neúspechu v konaní tak,
ako ju v minulosti upravoval Občiansky súdny poriadok v ust. § 142 ods. 3 (viď aj rozsudok Krajského
súdu Trenčín, sp. zn. 27Co/3/2025 zo dňa 28.01.2025).

4. Proti tomuto rozsudku, a to proti výroku III. o náhrade trov konania podal včas odvolanie žalobca.

Navrhol, aby odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok v tejto časti výroku a vec mu vrátil na nové konanie
a rozhodnutie a aby mu zároveň priznal proti žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania
v rozsahu 100 %. Uplatnil odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. b), d), f) a h) CSP. Uviedol,
že predmetom sporu bolo zaplatenie náhrady škody, ktorá mu vznikla, a ktorú si uplatnil vo výške
129,56 eur s príslušenstvom. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom uložil žalovanej povinnosť

zaplatiť náhradu škody vo výške 129,56 eur s príslušenstvom, teda mu priznal 100 % ním uplatneného
nároku. V spore bol plne úspešný, preto sa nestotožnil so záverom prvoinštančného súdu o rozsahu
len čiastočného úspechu vo veci, v zmysle ktorého mu priznal nárok na náhradu trov konania proti
žalovanej v rozsahu 79,60 %. Podľa názoru žalobcu je tento názor prvoinštančného súdu v rozpore s
právnou úpravou, s ustálenou súdnou praxou najvyšších súdnych autorít, a tiež v rozpore s logikou.

Poukázal na znenie ustanovenia § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého príslušenstvom
pohľadávky sú úroky, úroky z omeškania, poplatok z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením.
Z ustanovenia § 255 ods. 1 CSP pritom vyplýva, že súd prizná strane náhradu trov konania podľa
pomeru ich úspechu vo veci. Zdôraznil, že predmetom konania bolo zaplatenie istiny s príslušenstvom,
v ktorej bol 100 % úspešný. Výška úrokov z omeškania netvorila samostatný predmet konania, ale

len príslušenstvo istiny, a preto pri posudzovaní miery úspechu nie sú úroky z omeškania tvoriace
príslušenstvo istiny spôsobilé mať vplyv na celkový úspech v konaní. Uviedol, že jeho názor potvrdzuje
aj rozhodovacia prax vyšších súdnych autorít, napríklad rozhodnutia Krajského súdu v Trnave zo dňa
27.06.2016, č. k. 10CoPr/2/2016-361, Krajského súdu v Košiciach, sp. zn. 4Cob/3/2019 - potvrdené
rozhodnutím Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 26.01.2021, sp. zn. 1Obdo/18/2020). Okrem

toho, podľa názoru žalobcu sa žalovaná dostala do omeškania momentom nesplnenia si svojej právnej
povinnosti, a to dňom zmarenia styku, čo bolo konštatované v obdobnej právnej veci medzi stranami
sporu v bode 32. rozsudku Okresného súdu Prievidza zo dňa 10.10.2023, č. k. 11C/51/2022 - 219
potvrdeného rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 13.03.2024, č. k. 8Co/18/2024-265. Podľa
názoru žalobcu je v rozpore s princípom právnej istoty a predvídateľnosti súdnych rozhodnutí vyčítať

mu a sankcionovať ho za to, že si v návrhu na vydanie platobného rozkazu uplatnil aj úrok z omeškania
spôsobom, ktorého zákonnosť je právoplatne potvrdená v obdobnej právnej veci. Žalobca zdôraznil,
že v otázke priznania nároku na náhradu trov konania súdy v každom jednom konaní, v ktorom súd
pristúpil k moderovaniu výšky úroku z omeškania a zároveň žalobca bol úspešný v celom rozsahu
nároku na náhradu škody, priznal mu nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Poukazoval

pritom na právoplatne skončené konania Okresného súdu Prievidza, potvrdené Krajským súdom v
Trenčíne, napríklad ,sp. zn. 8C/34/2022 v spojení so sp. zn. 11Co/7/2023, sp. zn. 7C/48/2022 v spojení
so sp. zn. 5Co/89/2023, sp. zn. 19C/36/2022 v spojení so sp. zn. 5Co/64/2023, sp. zn. 15C/34/2022
v spojení so sp. zn. 19Co/14/2023, sp. zn. 15C/34/2022 v spojení so sp. zn. 19Co/14/2023, sp. zn.13C/37/2022 v spojení so sp. zn. 8Co/1/2023, sp. zn. 10C/8/2023 v spojení so sp. zn. 19Co/14/2024, sp.
zn.9C/39/2022vspojenísosp.zn.5Co/67/2023,sp.zn.19C/45/2022vspojenísosp.zn.11Co/14/2023,
sp. zn. 10C/42/2022 v spojení so sp. zn. 8Co/46/2023, sp. zn. 19C/41/2022 v spojení so sp. zn.

8Co/26/2023, sp. zn. 4C/42/2022 v spojení so sp. zn. 19Co/77/2023, sp. zn. 9C/48/2022 v spojení so sp.
zn. 27Co/84/2023, sp. zn. 11C/51/2022 v spojení so sp. zn. 8Co/18/2024, sp. zn. 12C/51/2022 v spojení
so sp. zn. 27Co/62/2023, sp. zn. 12C/51/2022 v spojení so sp. zn. 27Co/62/2023, sp. zn. 7C/37/2024
v spojení so sp. zn. 27Co/11/2025, sp. zn. 19C/48/2024 v spojení so sp. zn. 8Co/18/2025, sp. zn.
19C/44/2024 v spojení so sp. zn. 5Co/12/2025, sp. zn. 5C/51/2024 v spojení so sp. zn. 8Co/2/2025, sp.

zn. 8C/53/2024 v spojení so sp. zn. 27Co/5/2025, sp. zn. 5C/71/2024 v spojení so sp. zn. 17Co/22/2025,
sp. zn. 8C/59/2024 v spojení so sp. zn. 5Co/3/2025. V každom z uvedených konaní súd konštatoval
obdobné závery, a to "nakoľko žalobca vo veci samej mal plný úspech, keď súd prvej inštancie výrokom
II. žalobe vyhovel (neúspech žalobcu bol len v nepatrnej časti - výrok I.), preto odvolací súd dospel k
záveru, že žalobcovi patrí nárok na náhradu trov prvoinštančného konania v celom rozsahu podľa §
255 ods. 1 CSP (tzv. zásada úspechu)." (Rozsudok Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 17.04.2024, č.

k. 19Co/77/2023-257). Žalobca v kontexte vyššie uvedených skutočností dodal, že doposiaľ v každom
doterajšom obdobnom konaní o náhradu škody medzi ním a žalovanou bola mu v prípade úspechu
vo veci priznaná náhrada trov konania v rozsahu 100 %, preto napadnuté rozhodnutie je v rozpore s
princípom právnej istoty a predvídateľnosti súdnych rozhodnutí. Uviedol tiež, že prvoinštančným súdom
priznaný úspech vo veci zároveň odporuje vecnej argumentácii, pretože ak súd prvej inštancie určil

ako posledný deň omeškania žalovanej deň vyhlásenia rozsudku, je zrejmé, že konanie naďalej nie je
právoplatne skončené a že každým ďalším dňom výška úrokov z omeškania narastá a každým ďalším
dňom tak má žalobca väčší úspech vo veci. Odôvodnenie súdu prvej inštancie o nepriznaní mu náhrady
trov konania v rozsahu 100 %, teda nemá oporu v právnej úprave ani ustálenej praxi súdov, vrátane
tamojšieho súdu. Správnosť argumentácie žalobcu v obdobnej právnej veci, právoplatne skončenej,

medzi oboma účastníkmi konania potvrdil v celom rozsahu Krajský súd v Trenčíne rozsudkom zo dňa
26.03.2025, č. k. 8Co/2/2025 – 181. Totožné právne závery konštatoval Krajský súd v Trenčíne v
obdobných právnych veciach medzi žalobcom a žalovanou v rozsudku Krajského súdu v Trenčíne zo
dňa 26.03.2025, č. k. 8Co/18/2025 – 117, v rozsudku Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 26.03.2025, č. k.
5Co/12/2025-103, v rozsudku Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 30.04.2025, č. k. 17Co/22/2025 – 165.

5. Žalovaná sa k odvolaniu žalobcu písomne nevyjadrila.

6. Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd preskúmal vec podľa § 379 a § 380 CSP, bez nariadenia
odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie

je potrebné v napadnutej časti vo výroku III. o náhrade trov konania podľa § 388 CSP zmeniť.

7. Rozsudok súdu prvej inštancie vo výrokoch I. a II., odvolaním napadnutý nebol, a preto v týchto
výrokoch je rozhodnutie súdu prvej inštancie právoplatné a rozhodovaním odvolacieho súdu nedotknuté.

8. Odvolací súd preskúmaním napadnutého výroku III. o náhrade trov konania v rozsahu odvolacích
námietok žalobcu dospel k záveru, že hoci súd prvej inštancie pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov
konania správne vychádzal zo zákonom preferovanej zásady úspechu v konaní vyjadrenej v ustanovení
§ 255 CSP, pochybil, keď v danom prípade vychádzal zo znenia odseku 2 uvedeného ustanovenia, v
zmysle ktorého náhradu trov konania pomerne rozdelil a žalobcovi priznal náhradu trov v pomernej časti

v rozsahu 79,60 %.

9. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

10. Podľa § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania

pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

11. Podľa čl. 4 ods. 1 Základných princípov CSP, ak sa právna vec nedá prejednať a rozhodnúť na
základe výslovného ustanovenia tohto zákona, právna vec sa posúdi podľa ustanovenia tohto alebo
iného zákona, ktoré upravuje právnu vec čo do obsahu a účelu najbližšiu posudzovanej právnej veci.

12. Podľa čl. 4 ods. 2 Základných princípov CSP, ak takého ustanovenia niet, súd prejedná a rozhodne
právnu vec podľa normy, ktorú by zvolil, ak by bol sám zákonodarcom, a to s prihliadnutím na princípy
všeobecnej spravodlivosti a princípy, na ktorých spočíva tento zákon, tak, aby výsledkom bolo rozumnéusporiadanie procesných vzťahov zohľadňujúce stav a poznatky právnej náuky a ustálenú rozhodovaciu
prax najvyšších súdnych autorít.

13. Súd prvej inštancie pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania dôvodil tým, že žalobca sa v
konaní domáhal voči žalovanej celkovo zaplatenia 129,56 eur (vrátane úroku z omeškania vyčísleného
ku dňu rozhodnutia súdu), súd mu priznal sumu celkom 129,56 eur (vrátane úroku z omeškania
vyčísleného ku dňu rozhodnutia súdu). Žalobca tak mal v konaní úspech v rozsahu 89,80 %, úspech
žalovanej v konaní predstavuje 8,65 %. Čistý úspech žalobcu potom predstavuje 79,60 % (89,8 % -

8,65 %), v ktorom rozsahu patrí žalobcovi v zmysle § 255 ods. 2 CSP nárok na náhradu trov konania
proti žalovanej.

14. Odvolací súd sa s vyššie uvedeným postupom súdu prvej inštancie pri hodnotení pomeru úspechu
strán v predmetnom spore nestotožnil. Z obsahu spisu totiž vyplýva, že žalobca si uplatnil podanou
žalobou proti žalovanej nárok na náhradu škody vo výške 129,56 eur s 5,5 % ročným úrokom z

omeškania od 08.08.2022 do zaplatenia, a nie iba do dňa rozhodnutia súdu prvej inštancie. Súd prvej
inštancie napadnutým rozsudkom priznal žalobcovi 129,56 eur s 5,5 % ročným úrokom z omeškania od
21.09.2024 do zaplatenia, a vo zvyšku žalobu zamietol, t. j. zamietol ju, ako vyplýva aj z odôvodnenia
napadnutého rozsudku, v časti o zaplatenie 5,5 % úroku z omeškania zo sumy 129,56 eur za obdobie
od 08.08.2022 do 20.09.2024. Žalobca tak bol úspešný nielen čo sa týka celej istiny, ale i v časti

príslušenstva za obdobie od 21.09.2024, a to až do zaplatenia, teda nie iba do rozhodnutia súdu prvej
inštancie, ktorý rozhodol rozsudkom dňa 02.04.2025.

15. Odvolaciemu súdu je známe rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn.
1MCdo/1/2004 zo dňa 27.04.2004, v zmysle ktorého "Procesný úspech žalobcu v časti týkajúcej

sa celej žalovanej pohľadávky a jeho neúspech iba v časti príslušenstva žalovanej pohľadávky (v
úrokoch z omeškania) nemožno v odôvodnených prípadoch (pri rozhodovaní o náhrade trov konania)
považovať " za neúspech v pomerne nepatrnej časti" podľa ustanovenia § 142 ods. 3 O.s.p., ale za
"čiastočný úspech" v zmysle ustanovenia § 142 ods. 2 O.s.p.." K tomu odvolací súd uvádza, že v tam
posudzovanom prípade však bola zamietnutá žaloba v celom uplatnenom úroku z omeškania, ktorého

výška po vyčíslení v čase rozhodnutia konajúceho súdu predstavovala cca polovicu uplatnenej istiny
a uvedené rozhodnutie reflektovalo právnu úpravu trov konania podľa Občianskeho súdneho poriadku
(O.s.p.),ktorábolaúčinnádo30.06.2016.Od01.07.2016jeúčinnýCivilnýsporovýporiadok(CSP),ktorý
v súvislosti s právnou úpravou pomerného delenia náhrady trov konania na rozdiel od § 142 ods. 3 O.s.p.
už neobsahuje pojem " neúspech v pomerne nepatrnej časti". Ústavný súd v náleze III. ÚS 475/2018

zo dňa 04.02.2021 uviedol, že " Zmyslom novej právnej úpravy Civilného sporového poriadku nebola
snaha zákonodarcu sa pri rozhodovaní o náhrade trov konania koncepčne celkom odchýliť od pravidla
pôvodne vyjadreného v paragrafe 142 ods. 3 O.s.p. Záver súdu absolútne vylučujúci osobitný režim
posudzovania úspechu v konaní a nárokov na náhradu trov v prípadoch, keď výška plnenia závisela
od znaleckého posudku alebo úvahy súdu, nemožno akceptovať a takáto interpretácia § 255 Civilného

sporového poriadku nie je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky".

16. V prejednávanej veci síce nejde o situáciu, že by výška plnenia závisela od znaleckého posudku
alebo úvahy súdu a je zrejmé, že žalobca mal čiastočne neúspech v časti uplatneného úroku z
omeškania, preto by sa náhrada trov konania mala pomerne rozdeliť v zmysle § 255 ods. 2 CSP.

Napriek tomu odvolací súd dospel k záveru, že v posudzovanej veci nie je namieste celkom bezvýhradne
aplikovať ust. § 255 ods. 2 CSP a za použitia čl. 4 ods. 2 Základných princípov CSP sám "dotvoril"
právnu normu riadiac sa pritom kritériom racionálneho zákonodarcu, podľa ktorej v prípade neúspechu
strany sporu len v nepatrnej časti možno jej priznať plnú náhradu trov konania. Z tohto dôvodu, a tiež
s prihliadnutím na princíp právnej istoty uzavrel, že žalobcovi, ktorý bol plne úspešný v predmetnom

spore vo veci samej, pokiaľ ide o istinu 129,56 eur aj s 5,5 % ročným úrokom z omeškania za obdobie
od 21.09.2025 až do zaplatenia istiny a neúspešný bol len v časti 5,5 % ročného úroku z omeškania z
istiny 129,56 eur za obdobie od 08.08.2022 do 20.09.2025, patrí náhrada trov konania v plnej výške.
Zohľadnil pritom aj ustálenú rozhodovaciu činnosť v obdobných sporoch strán sporu, na ktorú poukázal
žalobca vo svojom odvolaní.

17. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti vo výroku III.
podľa ust. § 388 CSP zmenil.18. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 262
ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní úspešnému žalobcovi odvolací súd priznal náhradu trov
odvolacieho konania voči žalovanej v rozsahu 100 %, s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne

súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením,
ktoré vydá súdny úradník.

19. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu jednohlasne.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP):

- dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP)

- dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od
vyriešenia právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe
dovolacieho súdu

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP)
- dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP)
- dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1, 2 CSP)
- v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh, § 428 CSP)
- dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom (okrem prípadov podľa § 429
ods. 2 CSP). Dovolateľ má možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods. 2 CSP).
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).