Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, September 17, 2025

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 2To/46/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4424010690
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 09. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lenka Formel Kováčová, PhD.
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2025:4424010690.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Lenky Formel Kováčovej, PhD.
a sudkýň JUDr. Ľubomíry Kubáňovej a JUDr. Ľubice Libantovej, PhD., v trestnej veci obžalovanej A. B.,
pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 odsek 1, odsek 2 písmeno a/, odsek 3 písmeno c/ Trestného
zákona s poukazom na § 139 odsek 1 písmeno c/ Trestného zákona, o odvolaní obžalovanej A. B. proti
rozsudku Okresného súdu Nové Zámky zo dňa 14.04.2025, sp. zn. 3T/64/2024, na verejnom zasadnutí

konanom v Nitre dňa 17.09.2025, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Trestného poriadku, sa odvolanie obžalovanej A. B. z a m i e t a , pretože
nie je dôvodné.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Okresného súdu Nové Zámky (ďalej len „súd I. stupňa“) bola obžalovaná A. B.
(ďalej len „obžalovaná“) uznaná vinnou z prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1, ods. 2 písm. a/,

ods. 3 písm. c/ Tr. zák. účinného do 05.08.2024 s poukazom na § 139 ods. 1 písm. e/ Tr. zák. účinného
do 05.08.2024 (ďalej v texte len „Tr. zák.“), ktorého sa mala dopustiť na tom skutkovom základe, že:
dňa X. XXXX XXXX v čase okolo XX.XX hod. v C. D. vo vestibule bytového domu na adrese C. E.
XX po predchádzajúcej slovnej hádke sotila poškodenú F. G., nar. XX. XXXXXXX XXXX bytom C. XX,
C. D., v dôsledku čoho poškodená spadla zo schodov, čím jej spôsobila zlomeninu ľavého zápästia,
prasklinu kostrče a pomliaždenie hlavy s dĺžkou liečby v trvaní 45 dní, počas ktorej doby bola poškodená

významne ovplyvnená v obvyklom spôsobe života znehybnením ľavej hornej končatiny v trvaní 31 dní
v sadrovej dlahe a ďalších 14 dní v ortéze ako aj obmedzením úchopnej funkcie ľavej ruky , čím jej bolo
znemožnené vykonávanie činnosti používaním ľavej ruky.

Za to bol obžalovanej uložený podľa § 156 ods. 3 Tr. zák. s použitím § 38 ods. 2 Tr. zák., nezistiac
poľahčujúce okolnosti a priťažujúce okolnosti podľa §§ 36 a 37 Tr. zák., trest odňatia slobody vo výmere

2 (dva) roky.
Podľa § 49 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. jej bol výkon trestu odňatia slobody podmienečne odložený a podľa
§ 50 ods. 1 Tr. zák. určená skúšobná doba v trvaní 2 (dva) roky.
Podľa § 287 ods. 1 Tr. por. bola zaviazaná uhradiť spôsobenú škodu poškodenej F. G. vo výške 2.348,-
eur a poškodenej F. D. H., a. s. vo výške 160,83 eur.

Protitomutorozsudkupodalavzákonnejlehoteobžalovanáodvolanie,ktoréodôvodnilaprostredníctvom
svojho obhajcu, kde uviedla, že napadnutý rozsudok vychádza z nesprávneho vyhodnotenia dôkazov
a nesprávneho právneho posúdenia veci a v podstate je nepreskúmateľný. Namietla porušenie
zásady „in dubio pro reo“ konštatujúc, že výpoveď poškodenej je nedôveryhodná, keďže táto udržiava
milenecký vzťah s jej exmanželom, a preto si skutok vymyslela. Poprela spáchanie skutku a uviedla, že
s poškodenou mala nezhody, pričom v predmetný deň schádzala dolu a zastihla poškodenú, ako stojí

na najvyššom schode ich domu. V zlosti ju slovne konfrontovala, ale nedotkla sa jej, iba rukou ukázala
jej smerom. Poškodená zle šliapla na schode, stratila rovnováhu, v dôsledku čoho spadla. Kamerovýzáznam nezachytil incident, je na ňom vidieť iba ako ona vychádza z výťahu a otvára vchodové dvere
a slovne konfrontuje nejakú osobu, ktorú nie je na zázname možno rozpoznať a nie je na ňom vidieť
žiaden fyzický kontakt medzi ňou a inou osobou. Pokiaľ ide o znalecký posudok, namietla, že znalec

neuviedol, že jediným spôsobom, akým mohla poškodená prísť k zraneniam, bolo sotenie.
Ďalej poukázala na skutočnosť, že hlavné pojednávanie dňa 17.02.2025 bolo odročené po čiastočnom
vykonaní na 14.04.2025 a na tomto sa už nezúčastnila, nebola naň ani predvolaná, pričom toto bolo
vykonané s konštatovaním, že sú splnené podmienky podľa § 252 ods. 2 Tr. por. a bolo vykonané v
jej neprítomnosti. Zdôraznila však, že v zápisnici z hlavného pojednávania zo dňa 17.02.2025 nebola

upozornená na možnosť vykonať hlavné pojednávanie v jej neprítomnosti.
Ďalej poukázala na zásadu voľného hodnotenia dôkazov, ktoré nevyhnutným predpokladom je
vysporiadanie sa so všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie, a to v ich vzájomnej súvislosti,
čo súd I. stupňa neurobil a vyvodil nesprávne závery. Ďalej konštatovala, že na preukázanie viny musí
existovať súhrn priamych a nepriamych dôkazov tvoriacich logickú nenarušenú sústavu vylučujúcich
akýkoľvek iný záver, čo v jej prípade nebolo spoľahlivo preukázané.

Na základe uvedeného navrhla podľa § 321 ods. 1 písm. b/, písm. c/, písm. d/ Tr. por. zrušiť napadnutý
rozsudok v celom rozsahu a podľa § 322 ods. 3 Tr. por. z dôvodu uvedeného v § 285 písm. a/ Tr. por. ju
oslobodiť spod obžaloby, pretože nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je stíhaná.

Naverejnomzasadnutíkrajskéhosúdukonanomoodvolanídňa17.09.2025obhajcaobžalovanejzotrval

na písomných dôvodoch odvolania a navrhol zrušiť prvostupňový rozsudok a obžalovanú oslobodiť.

Obžalovaná na verejnom zasadnutí uviedla, že poškodená nevypovedala pravdu, že ju provokuje
a nenechá na pokoji, ona bola 43 rokov s jej exmanželom, 20 rokov sú rozvedení, ale bývajú v spoločnej
domácnosti a poškodená ju chcela vyštvať. Uviedla, že skutok nespáchala, je dôchodkyňa s dôchodkom

vo výške 350,- eur a v spoločnej domácnosti žije s bývalým manželom. V končenom návrhu súhlasila
so slovami svojho obhajcu.

Zástupkyňa krajskej prokuratúry na verejnom zasadnutí uviedla, že napadnutý rozsudok považuje za
zákonný a správny vo všetkých jeho výrokoch, majúc za to, že súd I. stupňa správne zistil skutkový

stav a dôkazy zákonným spôsobom vyhodnotil. Poukázala najmä na ucelenú výpoveď poškodenej
podporenú zabezpečeným kamerovým záznamom, lekárskymi správami a závermi znaleckého posudku
z odboru zdravotníctvo. Za zákonný považuje aj výrok o treste, a preto navrhla odvolanie obžalovanej
podľa § 319 Tr. por. ako nedôvodné zamietnuť.

Splnomocnenec poškodenej poukázal na zákonné a správne rozhodnutie súdu I. stupňa a navrhol ho
v časti priznanej výške náhrady škody 2.348,- eur potvrdiť.

Na základe riadne a včas podaného odvolania obžalovanou Krajský súd v Nitre ako súd odvolací
podľa § 317 Tr. por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým

odvolateľka podala odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo. Mal pritom na
zreteli aj povinnosť prihliadať na chyby, ktoré neboli v odvolaní vytýkané, ak by odôvodňovali podanie
dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por.

Krajský súd po preskúmaní veci zistil, že súd I. stupňa sa vo svojom rozhodnutí dôsledne vysporiadal
so všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie, vykonal dokazovanie zákonným spôsobom,
náležite zistil skutkový stav veci v rozsahu nevyhnutnom na rozhodnutie o podanej obžalobe tak, ako to
vyžaduje ustanovenie § 2 ods. 10 Tr. por. a skutkové zistenia uvedené vo výroku o vine napadnutého
rozsudku sú v súlade s vykonanými dôkazmi a vyznievajú jednoznačne a tvoria ucelenú reťaz priamych,

ako aj nepriamych dôkazov, z ktorých možno vyvodiť bezpečný záver o tom, že skutok sa stal, má
znaky žalovaného trestného činu a že tento spáchala obžalovaná tak, ako je uvedené vo výrokovej časti
rozsudku.

Súčasne krajský súd nezistil procesné pochybenie súdu I. stupňa, a to ani pri vykonaní hlavného

pojednávania dňa 14.04.2025 v neprítomnosti obžalovanej, keďže tento termín brala obžalovaná na
vedomie na poslednom hlavnom pojednávaní dňa 17.02.2025, svoju neúčasť na hlavnom pojednávaní
žiadnym spôsobom neospravedlnila, nežiadala jeho odročenie a zároveň v prvom predvolaní na hlavné
pojednávanie bola súdom riadne zákonným spôsobom poučená v zmysle ustanovenia § 252 Tr. por., t. j.za akých podmienok možno vykonať hlavné pojednávanie v jej neprítomnosti. S poukazom na uvedené
považuje krajský súd námietku obžalovanej, že by týmto postupom súdu I. stupňa mali byť porušené jej
práva na obhajobu, za právne irelevantnú.

V odôvodnení napadnutého rozhodnutia súd I. stupňa tiež v súlade s ustanovením § 168 ods. 1
Tr. por. v dostatočnom rozsahu uviedol svoje úvahy, akými sa spravoval pri hodnotení vykonaných
dôkazov, s ktorými aj odvolací súd súhlasí, keďže pri tomto hodnotení postupoval v súlade so zásadami
vyplývajúcimi z ustanovenia § 2 ods. 12 Tr. por., preto na tieto v podrobnostiach len poukazuje.

Prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1, ods. 2 písm. a/, ods. 3 písm. c/ Tr. zák. sa dopustí ten,
kto inému úmyselne ublíži na zdraví a spácha taký čin na chránenej osobe a spôsobí ním ťažkú ujmu
na zdraví.
Podľa § 139 os. 1 písm. e/ Tr. zák. chránenou osobou sa rozumie osoba vyššieho veku.
Podľa § 127 ods. 3 Tr. zák. osobou vyššieho veku sa rozumie osoba staršia ako 60 rokov.

Podľa § 123 ods. 3 Tr. zák. ťažkou ujmou na zdraví sa rozumie len vážna porucha zdravia alebo vážne
ochorenie, ktorou je:
a/ zmrzačenie,
b/ strata alebo podstatné zníženie pracovnej spôsobilosti,
c/ ochromenie údu,

d/ strata alebo podstatné oslabenie funkcie zmyslového ústrojenstva,
e/ poškodenie dôležitého orgánu,
f/ zohyzdenie,
g/ vyvolanie potratu alebo usmrtenie plodu,
h/ mučivé útrapy, alebo

i/ porucha zdravia trvajúca dlhší čas.
Podľa § 123 ods. 4 r. zák. poruchou zdravia trvajúcou dlhší čas sa rozumie porucha, ktorá si objektívne
vyžiadala liečenie, prípadne aj pracovnú neschopnosť v trvaní najmenej štyridsaťdva kalendárnych dní,
počas ktorých závažne ovplyvňovala obvyklý spôsob života poškodeného.

Odvolací súd sa stotožňuje s názorom súdu I. stupňa, že z vykonaného dokazovania niet pochýb o tom,
že skutok sa stal, tento spáchala obžalovaná spôsobom vo výroku uvedenom a súčasne bol správne
právne kvalifikovaný, keď obžalovaná bola uznaná vinnou z prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156
ods. 1, ods. 2 písm. a/, ods. 3 písm. c/ Tr. zák. s poukazom na § 139 ods. 1 písm. e/ Tr. zák.

Vina obžalovanej bola jednoznačne preukázaná výpoveďou poškodenej F. G., ktorá popísala priebeh
spáchania skutku a výslovne uviedla, že obžalovaná ju najskôr slovne vulgárne napadla a obvinila ju,
že má niečo s jej mužom a sotila ju pritom rukami, v dôsledku čoho ona letela smerom dole dozadu zo
schodov, počas čoho na ňu ešte obžalovaná kričala a nadávala jej a následne zmizla za dverami. Potom
jej manžel obžalovanej pomohol vstať, nastúpiť do výťahu a odprevadil ju k dverám jej bytu, kedy na ňu

obžalovaná opätovne kričala, načo ona privolala políciu a príslušníci privolali rýchlu zdravotnícku pomoc
a odviezli ju do nemocnice. Vyjadrila sa aj ku zraneniam, ktoré utrpela s tým, že mala ľavú ruku zlomenú
v predlaktí, prasknutú kostrč, odretú ruku, pričom ruku mala v sadre 4 týždne, následne ju mala v ortéze
a potom rehabilitovala. Okrem toho jej uvedený incident spôsobil aj stres, v dôsledku čoho dodnes
navštevuje psychiatra. Popísala aj presný pád dolu schodmi tak, že padala smerom dozadu s tým, že

prvý schod jej zachytil hlavu a chrbticu, pravá ruka jej dopadla na plochu na konci schodiska a ľavá
na ďalšie schody. Uviedla, že pred pádom stála asi pol metra od schodiska, pričom v čase spáchania
tohto skutku tam bol prítomný aj manžel obžalovanej pán B., ktorý ešte na konanie obžalovanej reagoval
slovami, resp. výkrikom „A., nerob to.“. Potvrdila tiež predchádzajúce nezhody s obžalovanou, ktorá si
mala vymyslieť, že má niečo s jej manželom, čo sa nezakladá na pravde.

Uvedená výpoveď poškodenej je podporená aj ďalšími vykonanými dôkazmi, a to:
- lekárskou správou zo dňa 07.07.2023 (č. l. 9, 67 - 71), z ktorej je zrejmé, že poškodená bola toho dňa
prevezená do I. C. B. H. C. D. na urgentný príjem a uviedla, že ju suseda strčila, padla na schody, udrela
si kríže, ľavé zápästie a hlavu a pociťovala bolesti kostrče a ľavého zápästia;

- lekárskou správou poškodenej zo dňa 14.08.2023 a nasl. z psychiatrickej ambulancie (čl. l. 41 – 46,
65 – 66);
- znaleckým posudkom MUDr. Pavla Gavaľu, PhD., ktorý konštatoval, že poškodená utrpela zmliaždenie
záhlavovej oblasti hlavy ľahkého stupňa, prasklinu kostrče a viac- úlomkovú zlomeninu vretennej kostiv oblasti zápästia vľavo, pričom pokiaľ ide o mechanizmus vzniku zranení uviedol, že na záhlavovú
oblasť hlavy pôsobilo tupé, resp. tupouhlé násilie mechanizmom nárazu a tlaku s menšou intenzitou,
na oblasť chrbta s väčšou intenzitou a na oblasť predlaktia s veľkou intenzitou, pričom konštatoval,

že takéto zranenie veľmi často vzniká pádom a konštatoval, že k zraneniam mohlo dôjsť pri fyzickom
napadnutí poškodenej, napríklad po sotení, resp. posotení druhou osobou, pričom sa vyjadril, že
dĺžku dobu liečenia poškodenej trvajúcu 45 dní považuje za primeranú a odôvodnenú, pričom viac-
úlomkovú zlomeninu vretennej kosti vyhodnotil ako ťažký úraz, ktorý v trvaní minimálne 45 dní spôsobil
významné ovplyvnenie v obvyklom spôsobe života poškodenej, ktorá trpela bolestivosťou zranených

častí tela, ktoré si vyžiadali lekárske vyšetrenia, kľudový režim, telesné šetrenie, znehybnenie ľavej
hornej končatiny v trvaní 31 dní v sadrovej dlahe a ďalších 14 dní v ortéze a obmedzenie úchopovej
funkcie ľavej ruky a znemožnenie vykonávania základných potrieb v trvaní minimálne 45 dní. V doplnku
znaleckého posudku následne bodovo ohodnotil odškodnenie náhrady za bolesť spolu 90 bodmi,
čo pri výške sumy bolestného za 1 bod určenej Opatrením Ministerstva zdravotníctva Slovenskej
republiky o ustanovení výšky za bolesť a výšky náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia za rok

XXXX je 26,08 eura, t. j. spolu odškodnenie za bolesť vyčíslil na 2.344,- eur konštatujúc, že sťaženie
spoločenského uplatnenia je možné hodnotiť až v prípade vzniku trvalých následkov s odstupom času;
- zvukovo obrazovým záznamom (č. l. 11) a úradných záznamov k obrazovo zvukovému záznamu –
prepisom ( č. l. 142 -149), z ktorých je vidieť, ako obžalovaná vyjde z výťahu, značne rozbehnutá otvorí
vstupné dvere do vestibulu, vystrčí ľavú ruku smerom pred seba a následne z miesta činu odchádza.

Mužský hlas (zrejme manžela obžalovanej) mimo záberu kamery hovorí: „A., čo robíš? A., čo robíš?
Choď jej pomôcť!“.

Pokiaľ ide o priameho svedka, ktorý sa mal zúčastniť tohto incidentu J. B., tento využil svoje právo podľa
§ 130 ods. 2 Tr. por. a odmietol vo veci voči svojej exmanželke vypovedať.

S poukazom na vyššie vykonané dôkazy, pokiaľ ide o námietky obžalovanej, že nebol dostatočne
preukázaný skutkový stav, s týmito sa krajský súd nestotožnil a súčasne nezistil v postupe súdu I. stupňa
ani porušenie práva na obhajobu obžalovanej.

Súd I. stupňa súčasne na podklade správne zisteného skutkového stavu konanie obžalovanej právne
kvalifikoval ako prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1, ods. 2 písm. a/, ods. 3 písm. c/ Tr. zák.
s poukazom na § 139 ods. 1 písm. e/ Tr. zák., keďže poškodenej úmyselne ublížila na zdraví tým,
že ju fyzicky napadla – sotila zo schodov a súčasne sa dopustila protiprávneho konania uvedeného
v skutkovej vete napadnutého rozsudku na osobe chránenej Trestným zákonom – osobe vyššieho veku,

staršej ako 60 rokov, ktorý vek ako jej dlhoročná suseda poznala a súčasne spôsobila poškodenej ťažkú
ujmu na zdraví, keďže táto utrpela zlomeninu ľavého zápästia, prasklinu kostrče a pomliaždenie hlavy,
ktoré zranenia si vyžiadali lekárske ošetrenie a dobu liečenia v trvaní 45 dní s obmedzením na bežnom
spôsobe života, spočívajúcom v znehybnení ľavej hornej končatiny v trvaní 31 dní v sadrovej dlahe,
ďalších 14 dní v ortéze, obmedzením úchopovej funkcie ľavej ruky a znemožnením vykonávať niektoré

činnosti ľavou rukou.

Z uvedených dôvodov, napriek tomu, že obžalovaná absolútne popiera vinu za spáchaný skutok,
krajský súd konštatuje, že jej vina bola riadne a zákonným spôsobom preukázaná na základe súhrnu
vyššie uvedených tak priamych dôkazov (výpoveď poškodenej F. G., obrazovo – zvukový záznam),

ako aj nepriamych dôkazov (znalecký posudok MUDr. Pavla Gavaľu, úradné záznamy ku kamerovému
záznamu, obrazové snímky, lekárske správy), ktoré dôkazy na seba navzájom nadväzujú.

Krajskýsúdsúčasnekonštatuje,žeuvedenédôkazybolivykonanénahlavnýchpojednávaniachvsúlade
s príslušnými ustanoveniami Trestného poriadku a súčasne bolo preukázané, že konanie obžalovanej

naplnilo všetky znaky skutkovej podstaty prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1, ods. 2 písm.
a/, ods. 3 písm. c/ Tr. zák. Súčasne s ohľadom na spôsob vykonania činu a pohnútku obžalovanej, ako
aj zvukovo-obrazový záznam, je potrebné konštatovať, najmä pri tomto charaktere trestnej činnosti, že
obžalovaná sa dopustila skutku minimálne v nepriamom úmysle v zmysle ustanovenia § 15 písm. b/
Tr. zák.

Vychádzajúc z uvedených právnych úvah, berúc do úvahy argumenty odvolateľky a všetky
vykonané dôkazy, odvolací súd považuje napadnutý rozsudok za zákonný a správny vo všetkých jeho
výrokoch. Pred súdom I. stupňa bol náležite zistený skutkový stav veci v rozsahu nevyhnutnom narozhodnutie, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti, pričom súd I. stupňa vyhodnocoval dôkazy v súlade
s ustanovením § 2 ods. 10 Tr. por., t. j. vyhodnotil všetky okolnosti, ktoré svedčia v prospech, ako i v
neprospech obžalovanej a súčasne správne nezistil dôvod na postup podľa zásady „in dubio pro reo“,

akonavrhovalaobžalovaná.Rovnakokrajskýsúdkonštatuje,naprieknespočetnýmnámietkamzostrany
obžalovanej, že aj konanie predchádzajúce vyhláseniu napadnutého rozsudku prebiehalo podľa zásad
trestného konania a príslušných ustanovení Trestného poriadku, v ktorých odvolací súd nezistil žiadne
pochybenie.

Nad rámec odvolacích námietok obžalovanej, krajský súd skúmal aj tzv. materiálny korektív uvedený
v § 10 ods. 2 Tr. zák. a napriek tomu, že obžalovaná je stíhaná pre prečin, vzhľadom na charakter
spáchaného skutku, úmyselné fyzické napadnutie staršej osoby a spôsobenie následku v podobe ťažkej
ujmy na zdraví v zmysle § 123 ods. 3 písm. i/ Tr. zák. a § 123 ods. 4 Tr. zák., považuje závažnosť tohto
skutku za vyššiu ako nepatrnú.

Pokiaľ ide o výrok o treste, odvolací súd zistil, že súd I. stupňa dôsledne prihliadol pri ukladaní trestu
obžalovanej na ustanovenie § 2 ods. 1 Tr. zák. a správne zistil aplikáciu Trestného zákona účinného do
05.08.2024, keďže novší Trestný zákon nie je pre obžalovanú priaznivejší.

Správne potom prihliadol na § 34 Tr. zák., podľa ktorého trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred

páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu
k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov, keď uložený trest
zároveň vyjadruje aj morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou, pričom pri ukladaní trestu prihliadol
na spôsob spáchania skutku, jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce
okolnosti, osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.

Súd I. stupňa rovnako správne u obžalovanej nevzhliadol žiadnu poľahčujúcu okolnosť uvedenú v §
36 Tr. zák., t. j. ani že by viedla v minulosti riadny život, s poukazom na jej záznamy v priestupkovom
registri, ani žiadnu priťažujúcu okolnosť uvedenú v § 37 Tr. zák. Správne tak obžalovanej ukladal trest
postupom podľa § 38 ods. 2 Tr. zák., vychádzajúc z trestnej sadzby uvedenej v § 156 ods. 3 Tr. zák.,

z rozpätia 2 až 5 rokov.

Aj nadriadený súd zistil, že obžalovanej postačí na nápravu trest jej uložený súdom I. stupňa na samej
dolnej hranici trestnej sadzby v trvaní 2 roky, keďže v minulosti nebola súdne trestaná a priestupkovo
bola postihovaná trikrát za priestupky na úseku bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky, ktoré nemajú

žiadny súvis s trestnou činnosťou kladenou jej za vinu v tomto konaní. Z uvedených dôvodov takto
súdom I. stupňa uložený trest považuje aj krajský súd za zákonný, spravodlivý a primeraný. Súčasne aj
krajský súd má za to, že na prevýchovu obžalovanej a ochranu spoločnosti je možné tento trest uložiť
s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu v trvaní 2 roky, ktorá je súčasne dostatočne dlhá na to,
aby preukázala vedenie riadneho života.

Odvolací súd považuje takto uložený trest odňatia slobody obžalovanej rozsudkom súdu I. stupňa
za daných okolností zodpovedajúci požiadavke primeranosti a proporcionálnosti trestu, za spravodlivý
a vyjadrujúci objektívny obraz potrieb individuálnej a generálnej prevencie.

Odvolací súd s poukazom na vyššie uvedené konštatuje, že v prípade obžalovanej nezistil splnenie
zákonných podmienok na uloženie alternatívneho trestu, keďže obžalovaná je vo veku, kedy poberá
starobný dôchodok a vo výške iba 350,- eur, čo neumožňovalo uloženie peňažného trestu alebo trestu
povinnej práce.

Pokiaľ ide o výrok o náhrade škody, správne bola obžalovaná zaviazaná k úhrade spôsobenej škody
poškodenej F. G. vo výške 2.348,- eur, spočívajúcej v bolestnom, ktoré bolo takto vyčíslené na podklade
doplnku k znaleckému posudku J. H. K., znalca z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie súdne
lekárstvo, ktorý určil poškodenej bolestné podľa bodového ohodnotenia za bolesť pri spôsobených
zraneniach spolu 90 bodov, čo pri sume náhrady za bolesť za 1 bod na základe zákona č. 437/2004 Z. z.

o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia a o zmene a doplnení zákona č.
273/1994Z.z.vzneníneskoršíchpredpisovaOpatreniaMinisterstvazdravotníctvaSlovenskejrepubliky
o ustanovení výšky náhrady za bolesť, je suma jedného bodu na rok 2023 vo výške 26,08 eur. Súčasne
správne zaviazal súd I. stupňa obžalovanú uhradiť spôsobenú škodu aj F. D. H., L., a to za preukázateľnevynaložené zdravotné náklady za ošetrenie poškodenej vo výške 160,83 eur. Súčasne krajský súd
konštatuje, že poškodení si uvedené nároky na náhradu škody riadne, včas a preukázateľne v zmysle
ustanovenia § 46 ods. 3 Tr. por. uplatnili.

S poukazom na hore uvedené skutočnosti, odvolací súd odvolanie obžalovanej ako nedôvodné podľa
§ 319 Tr. por. zamietol.

Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.