Uznesenie – Ostatné ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, November 19, 2024

Súd: Okresný súd Nové Zámky
Spisová značka: 10C/97/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6123328831
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 11. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Marián Hatala
ECLI: ECLI:SK:OSNZ:2024:6123328831.8

Uznesenie

- 5 -
10C/97/2023
Okresný súd Nové Zámky v právnej veci žalobkyne: A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. E., F. XXXX/
XX, právne zastúpená: JUDr. Ema Zacharová, advokát s.r.o., so sídlom Nové Zámky, Forgáchova bašta
5676/7, IČO: 47 37 023, proti žalovaným: v 1. rade: iClinic plus s. r. o., so sídlom Bratislava, Dlhé Diely

I/6A, IČO: 36 835 528, v 2. rade: MEDICAL INVESTMENTS CONSULTING GROUP s.r.o, so sídlom
Bratislava, Prievozská 4/D, IČO: 47 681 233, žalovaní v 1. rade a v 2. rade právne zastúpení: Advokátska
kancelária ŠKODLER & PARTNERS, s.r.o., so sídlom Bratislava, Dobšinského 12, IČO: 47 238 232,
o zaplatenie 42 276,10 eur s príslušenstvom a zvýšenie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia
vo výške 50 % a v sume 16 428,50 eur, takto

r o z h o d o l :

- 4 -

10C/97/2023
Súd konanie voči žalovanému v 1. rade z a s t a v u j e.

Súd p r i z n á v a žalovanému v 1. rade nárok na náhradu trov konania voči žalobkyni vo výške 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

- 3 -

10C/97/2023
1. Žalobkyňa sa v konaní domáha voči žalovaným v 1. rade a v 2. rade odškodnenia za
bolesť, odškodnenia za sťaženie spoločenského uplatnenia, náhrady škody za vypracovanie posudku
o bolestnom a sťažení spoločenského uplatnenia, poštovného a zvýšenia náhrady za sťaženie
spoločenského uplatnenia v sume 16 428,50 eur. Konanie bolo začaté dňa 06.06.2023, kedy bola žaloba
doručená upomínaciemu súdu, ktorým je Okresný súd Banská Bystrica.

2. Podaním zo dňa 09.09.2024 žalobkyňa prostredníctvom právnej zástupkyne vzala svoju žalobu späť
voči žalovanému v 1. rade celkom s odôvodnením, že až po oboznámení sa so znaleckým posudkom
č. 99052/2024 zo dňa 12.06.2024 vypracovaného spoločnosťou forensic.sk Inštitút forenzných
medicínskych expertíz s.r.o. dokázala ustáliť, že žalovaný v 1. rade síce poskytol zdravotnú starostlivosť
žalobkyni,alenedopustilsapochybenia,vdôsledkučohosúdkonanievočižalovanémuv1.radezastavil

podľa § 145 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej aj C.s.p.).

3.1 Vecnou legitimáciou je stav vyplývajúci z hmotného práva, kedy jeden účastník
občianskeho súdneho konania (žalobca) je subjektom hmotnoprávneho oprávnenia, o ktoré v konaní
ide (je aktívne vecne legitimovaný) a účastník na opačnej procesnej strane (žalovaný) je subjektom
hmotnoprávnej povinnosti (je pasívne vecne legitimovaný) (porovnaj uznesenie Ústavného súdu

Slovenskej republiky z 22. 11. 2011, č. k. III. ÚS 517/2011-9). Z hľadiska posúdenia vecnej legitimácie
nie je rozhodujúce, či a na základe čoho sa určitá fyzická alebo právnická osoba len subjektívne cíti byťstranou, resp. účastníkom určitého hmotnoprávneho vzťahu, ale vždy iba to, či účastníkom objektívne
je, alebo nie je. Nedostatok aktívnej vecnej legitimácie znamená, že ten, kto o sebe tvrdí, že je nositeľom
hmotnoprávneho oprávnenia (žalobca), nie je nositeľom toho hmotnoprávneho oprávnenia, o ktoré v

konaní ide; o nedostatok pasívnej vecnej legitimácie ide naopak vtedy, ak ten, o kom žalobca tvrdí, že
je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti (žalovaný), nie je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti, o ktorú
v konaní ide (viď rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo/192/2004).

3.2 Aktívnou vecnou legitimáciou sa rozumie také hmotnoprávne postavenie, z ktorého vyplýva subjektu

-žalobcovinímuplatňovanéprávo(nárok),respektívemuvyplývaprocesnéprávositentohmotnoprávny
nárokuplatňovať.Preskúmavanievecnejlegitimácie,čiužaktívnej(existenciatvrdenéhoprávanastrane
žalobcu) alebo pasívnej (existencia tvrdenej povinnosti na strane žalovaného) je imanentnou súčasťou
každého súdneho konania. Súd vecnú legitimáciu skúma vždy aj bez návrhu a aj v prípade, že ju žiaden
z účastníkov konania nenamieta (viď rozsudok Najvyššieho súdu SR z 29. 06. 2010, sp. zn. 2 Cdo
205/2009).

4. Podľa § 262 ods. 1 C.s.p. o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu
súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

Podľa § 262 ods. 2 C.s.p. o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60

dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

Podľa § 256 ods. 1 C.s.p. ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov
konania protistrane.

Podľa § 257 C.s.p. výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú
dôvody hodné osobitného zreteľa.

5. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodne aj bez návrhu, a to v rozhodnutí, ktorým sa

konanie končí. Z uvedeného vyplýva, že rozhodovanie o trovách bude prebiehať v dvoch fázach.
Sudca v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí, rozhodne o nároku na náhradu trov konania, a po
právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, rozhodne o výške náhrady trov konania súdny
úradník samostatným uznesením. Ustanovenia odsekov 1 a 2 sú kogentné, a teda nepripúšťajú výnimky
ani v prípade, ak by jedinou zložkou trov konania bol zaplatený súdny poplatok zo žaloby. O nároku

rozhodne sudca podľa zásad o náhrade trov konania (pozri § 255 C.s.p. a § 256 C.s.p.) a uplatnením
týchto zásad určí pomer vyjadrený percentom alebo zlomkom.

6. Ustanovenie § 256 ods. 1 C.s.p. vychádza pri náhrade trov konania zo zásady procesného
zavinenia, ktorá je podľa predkladateľa osvedčenou a aplikačne bezproblémovou zásadou, pretože

pojem "procesné zavinenie" je v judikatúre stabilný. Ak dôjde k zastaveniu sporového konania v
dôsledku späťvzatia žaloby, potom je povinnosťou súdu pri rozhodovaní o trovách konania skúmať
procesnú zodpovednosť pri zastavení konania na oboch procesných stranách, teda aj na strane
žalobcu, aj na strane žalovaného. Pokiaľ žalobca žalobu musel zobrať späť pre správanie žalovaného,
spočívajúce napríklad v úhrade žalovanej sumy po začatí konania, potom je potrebné konštatovať, že

žalovaný procesne zavinil zastavenie konania. Ak by žalobca žalobu zobral späť bez udania dôvodu
alebo bez toho, aby išlo o reakciu na správanie žalovaného, a teda nemožno pričítať procesné zavinenie
žalovanému, znáša trovy žalovaného žalobca. Ak dôvodom späťvzatia žaloby je oprávnene uplatnená
námietka premlčania vznesená žalovaným, z procesného hľadiska zásadne platí, že zastavenie konania
zavinil žalobca a je povinný nahradiť trovy konania, ktoré vznikli žalovanému (R 11/1998).

7. Účelom ustanovenia § 257 C.s.p. je umožniť súdu zmierniť dôsledky právnych noriem upravujúcich
náhradu trov konania zavedením moderačného absolučného práva. Toto ustanovenie je výrazom
skutočnosti, že tam, kde zákon nemôže byť natoľko kazuistický, aby postihol celú rozmanitosť
života, právo sa dotvára sudcovským výkladom v medziach ustanovených všeobecnými podmienkami

uvedenými v zákone, za splnenia ktorých môže dôjsť rozhodnutím súdu k inému záveru o náhrade trov
konania, než by plynul z použitia všeobecných zásad náhrady trov konania. Civilný sporový poriadok
vyžaduje pre realizáciu tohto sudcovského moderačného práva, aby v danom prípade išlo o výnimočné
okolnosti a dôvody hodné osobitného zreteľa.Jednou zo skupín prípadov, v ktorých aplikácia tohto ustanovenia prichádza do úvahy, sú prípady
charakteristické sociálnym aspektom, ktorý vystupuje do popredia vtedy, keď povinná strana sporu
nemôže uhradiť náhradu trov konania z dôvodov, ktoré sama nezavinila, alebo ich môže uhradiť len s

veľkými ťažkosťami. V takýchto prípadoch súd zohľadňuje osobné, majetkové, zárobkové a iné pomery
oboch strán, prihliada na postoj strán v konaní a prípadne iné okolnosti a môže dospieť k záveru o
úplnom nepriznaní trov konania úspešnej strane alebo o nepriznaní čiastočnom, a to práve s ohľadom
na intenzitu preukázaných dôvodov hodných osobitného zreteľa (citované z uznesenia Ústavného súdu
SR z 8. decembra 2011, sp. zn. II. ÚS 563/2011-14, a prispôsobené novej právnej úprave).

V sporovom konaní sa povinnosť nahradiť trovy konania spravuje predovšetkým zásadou úspechu
v konaní (§ 255 C.s.p.). Aplikácia ustanovenia § 257 C.s.p. pri rozhodovaní o náhrade trov konania
prichádza do úvahy v prípadoch, keď síce sú naplnené všetky predpoklady na priznanie náhrady trov
konania podľa § 255 a nasl. C.s.p. , súd však dôjde k záveru, že sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa,
pre ktoré náhradu trov celkom alebo sčasti neprizná. Musí ísť o celkom výnimočný prípad, ktorý musí
byť v rozhodnutí aj náležite odôvodnený. Výnimočnosť môže spočívať tak v okolnostiach danej veci,

ako aj v okolnostiach u strán sporu. Predkladateľ uviedol, že z dôvodu, že uplatnenie tohto osobitného
kritériananepriznanienáhradytrovkonaniaprichádzadoúvahylenvýnimočne,másatovykladaťprísne
reštriktívne. Rozhodnutie o nepriznaní náhrady trov konania podľa § 257 C.s.p. sa nesmie javiť ako
neprimeraná tvrdosť voči subjektom konania a nesmie odporovať dobrým mravom.
Judikatúra tiež konštatovala, že toto ustanovenie nie je možné považovať za predpis, ktorý by zakladal

jeho voľnú možnosť aplikácie (v zmysle svojvôle), ale ide o ustanovenie, podľa ktorého je súd povinný
skúmať, či v prejednávanej veci neexistujú zvláštne okolnosti hodné osobitného zreteľa, na ktoré je
potrebné pri stanovení povinnosti nahradiť trovy konania výnimočne prihliadnuť. Ustanovenie preto
nie je možné vykladať tak, že je naň možné prihliadnuť kedykoľvek bez zreteľa na základné zásady
rozhodovania o trovách konania (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 28. januára 2010, sp. zn. 2 M Cdo

17/2009).

8.1 Súd v danej veci rozhodol o nároku žalovaného v 1. rade na náhradu trov konania
voči žalobkyni podľa § 262 ods. 1 C.s.p. tak, ako je uvedené vo výrokovej časti uznesenia, pričom
súd zohľadnil kritérium uvedené v § 256 ods. 1 C.s.p.. Súd má za to, že späťvzatím žaloby z vyššie

uvedeného dôvodu žalobkyňa zavinila zastavenie konania voči žalovanému v 1. rade a preto mu bol
priznaný nárok na náhradu trov konania voči nej vo výške 100%. Konanie bolo začaté dňa 06.06.2023
a už v tom čase bolo povinnosťou žalobkyne si ujasniť, voči komu má žaloba smerovať a či žalované
osoby sú alebo nie sú pasívne vecne legitimované. Argumentácia, že žalobkyňa si až dodatočne a po
oboznámení sa so znaleckým posudkom zo dňa 12.06.2024 ujasnila otázku pasívnej vecnej legitimácie

žalovaných osôb z hľadiska rozhodovania o nároku na náhradu trov konania neobstojí a rozhodne
nemôže byť vyhodnocovaná v neprospech žalovaného v 1. rade, ktorý podľa tvrdenia žalobkyne mal byť
žalovaný bezdôvodne. Úplným záverom sa dodáva, že po právoplatnom doriešení nároku na náhradu
trov konania podľa § 262 ods. 1 C.s.p., sa súd bude zaoberať výškou náhrady trov konania podľa §
262 ods. 2 C.s.p..

8.2 Úplným záverom sa súd vyjadruje aj k skutočnosti, prečo pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov
konania nepostupoval podľa § 257 C.s.p.. Konanie v tejto veci bolo začaté dňa 06.06.2023, kedy bola
žaloba doručená upomínaciemu súdu. Žalovaný v 1. rade od začiatku sporu mal voči žalobe výhrady.
V zásade je možné konštatovať, že rozhodnutie o nepriznaní náhrady trov konania podľa § 257 C.s.p.

sa nesmie javiť ako neprimeraná tvrdosť voči subjektom konania a nesmie odporovať dobrým mravom.
Súd na jednej strane nespochybňuje, že okolnosti prípadu sú poľutovaniahodné vzhľadom na zdravotné
komplikácie žalobkyne. Na druhej strane však súd nemohol neprihliadnuť na skutočnosť, že žalobkyňa
už v čase začatia sporu mala povinnosť si ujasniť okruh účastníctva na strane žalovaných, a teda žalovať
pasívne vecne legitimovanú osobu. Dodatočné uvedomenie si tejto okolnosti žalobkyňou až v priebehu

sporu nemôže byť vyhodnocované v neprospech žalovaného v 1. rade, a preto súd vyhodnotil, že pri
rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania nie je dôvod na postup podľa § 257 C.s.p..

Poučenie:

- 2 -
10C/97/2023Proti uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na súde, proti ktorého
uzneseniu smeruje.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ

rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby
uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k

porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie

rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky
procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli

uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len
do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré
neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní
použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej
inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní to, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného
zákona.