Rozsudok – Ostatné ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, March 17, 2025

Súd: Mestský súd Bratislava IV
Spisová značka: 3C/12/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1424201866
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 03. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladislav Birás, PhD.

ECLI: ECLI:SK:MSBA4:2025:1424201866.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

MestskýsúdBratislavaIVsudcomJUDr.VladislavomBirásom,PhD.,vsporežalobcu:H..L.L.,narodený

XX. novembra XXXX, bytom v W., W. XX, proti žalovanému: Bytové družstvo Petržalka, so sídlom v
Bratislave, Budatínska 1, IČO: 00 169 765, o určenie neplatnosti písomného hlasovania vlastníkov bytov
a nebytových priestorov a iné, takto

r o z h o d o l :

Žalobu z a m i e t a.

Žalovanému náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou o „vyslovenie neplatnosti uznesenia z písomného hlasovania vo všetkých troch
otázkach hlasovania“ doručenou Mestskému súdu Bratislava IV 12. februára 2024 domáhal, aby súd

(i) „nariadil [žalovanému] zmeniť uznesenie v hlasovaní v zápisnici písomného hlasovania zo dňa 29.
01. - 31. 01. 2024 v dome na W. XX-XX v W. V vo všetkých otázkach na neplatné“ a
(ii) „vyhlásil uplatňovanie vnútornej smernice ,W.' na vlastníkov bytov v dome na W. XX-XX v W. V za
nezákonné“.
1.1. Vo svojej žalobe, ďalších písomných podaniach a ústnych vyjadreniach uviedol, že ako vlastník bytu
a zároveň ako ostatnými vlastníkmi poverený overovateľ podpisov sa zúčastnil písomného hlasovania
vlastníkov bytov v bytovom dome na W. XX-XX v W., ktoré sa uskutočnilo v dňoch od 29. do 31. januára

2024 v čase od 18.00 hod. do 19.30 hod., v troch otázkach týkajúcich sa (a) súhlasu s dodávkou a
montážou hydraulického vyregulovania systému ústredného kúrenia, (b) súhlasu s výmenou kotlov a
(c) súhlasu s odstránením nedostatkov po odbornej prehliadke a skúške elektrických zariadení v tomto
bytovom dome.
1.2. Podľa jeho zistení veľa vlastníkov bytov ignorovalo písomné hlasovanie, a tak ako overovateľ
tohto hlasovania po jeho skončení - na rozdiel od žalovaného - skonštatoval, že je vo všetkých
otázkach neplatné, pretože ani v jednej otázke sa nedosiahol súhlas nadpolovičnej väčšiny všetkých

vlastníkov bytov, ktorá predstavuje aspoň 33 hlasov, keďže v bytovom dome sa nachádza XX bytov a
nemá žiadnych vlastníkov nebytových priestorov. Neplatnosť predmetného písomného hlasovania tiež
vyvodzoval z toho, že v zápisnici o tomto hlasovaní zverejnenej 6. februára 2024 v otázke č. 2 týkajúcej
sa súhlasu s výmenou kotlov je zaznamenaný súčet hlasujúcich (t. j. hlasujúci za, proti, nehlasujúci a
neplatné hlasy) až 65, hoci maximálny počet hlasov v dome môže byť len 64, a napokon i z toho, že v
tejto zápisnici absentujú podpisy troch z piatich zvolených overovateľov písomného hlasovania, ktorí ju
odmietli podpísať, a to podľa žalobcu robí písomné hlasovanie neplatným.

2. Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení k žalobe a ústnych vyjadreniach uviedol, že žalobou
uplatnený procesný nárok žalobcu považuje za nedôvodný a navrhol, aby súd žalobu v celom rozsahu
zamietol. Vo vzťahu k platnosti písomného hlasovania vlastníkov bytov v predmetnom bytovom domenamietol nedostatok svojej pasívnej vecnej legitimácie v spore, pretože on sám nie je ani nebol
vlastníkom žiadneho bytu v tomto dome, nesvedčili mu žiadne hlasovacie práva a pokiaľ žaloba žalobcu
nesmeruje proti ostatným vlastníkom bytov, ktorí ako jediní sú tvorcovia prejavu vôle pretavenej do

podoby uznesení prijatých v písomnom hlasovaní, je potrebné ju zamietnuť. K uplatňovaniu žalobcom
spomínanej „smernice W.“ uviedol, že nejde o žiadnu jeho vlastnú smernicu, ale len o odkaz resp.
zaužívanú skratku pre zákon č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov (ďalej len
„zákon č. 182/1993 Z. z.“), ktorý dopadá na jeho konanie ako správcu pri výkone správy predmetného
bytového domu; v tejto časti považoval žalobu na procesne neprípustnú.

3. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa so všetkými listinnými dôkazmi predloženými
sporovými stranami na podopretie svojich skutkových tvrdení, a to zápisnicou z písomného hlasovania
vlastníkov bytov a nebytových priestorov bytového domu W. XX, XX v W. uskutočneného v dňoch od 29.
do 31. januára 2024 v čase od 18.00 hod. do 19.30 hod. v priestoroch tohto bytového domu, datovanou
5. februára 2024 a podľa v nej obsiahnutej informácie zverejnenou na nástenke (výveske) v spoločných

častiach predmetného bytového domu 6. februára 2024, ktorá nie je podpísaná tromi overovateľmi -
žalobcom, G.. P. L. a P.. G. O.; vyjadrením žalovaného k zápisnici odoslaným mailom z 21. februára
2024; písomnými vyjadreniami „odborného svedka“ G.. U. O. a písomným vyjadrením overovateľa P..
G. O. k predmetnému písomnému hlasovaniu; zmluvou o výkone správy predmetného bytového domu
z 20. septembra 2019; výpisom z listu vlastníctva č. XXXX pre katastrálne územie F., obec W.-F., okres

W. V, ako aj ostatným obsahom spisu.

4.1. Podľa § 14 ods. 1 zákona č. 182/1993 Z. z. vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome
má právo a povinnosť zúčastňovať sa na správe domu a hlasovaním rozhodovať ako spoluvlastník o
všetkých veciach, ktoré sa týkajú správy domu, spoločných častí domu a spoločných zariadení domu,

spoločných nebytových priestorov, príslušenstva a pozemku zastavaného domom alebo priľahlého
pozemku.
4.2. Podľa § 14 ods. 2 zákona č. 182/1993 Z. z. rozhodnutia vlastníkov bytov a nebytových priestorov v
dome sa prijímajú na schôdzi vlastníkov alebo písomným hlasovaním; na účely rozhodovania vlastníkov
sa za schôdzu vlastníkov považuje aj zhromaždenie.

4.3. Podľa § 14a ods. 1 tretia a štvrtá veta zákona č. 182/1993 Z. z. písomné hlasovanie vyhlasuje
správca alebo rada podľa potreby, alebo keď o to požiada aspoň štvrtina vlastníkov bytov a nebytových
priestorov v dome alebo predseda. O písomnom hlasovaní môžu rozhodnúť vlastníci bytov a nebytových
priestorov v dome aj hlasovaním na schôdzi vlastníkov.
4.4. Podľa § 14a ods. 2 zákona č. 182/1993 Z. z. termín, miesto a program schôdze vlastníkov alebo

termín, miesto a otázky písomného hlasovania musia byť vlastníkom bytov a nebytových priestorov v
dome oznámené najneskôr sedem dní vopred. Oznámenie o schôdzi vlastníkov alebo oznámenie o
písomnom hlasovaní musí byť v listinnej podobe doručené každému vlastníkovi bytu alebo nebytového
priestoru v dome, ak zmluva o spoločenstve alebo zmluva o výkone správy neurčí iný spôsob doručenia.
Oznámenie o schôdzi vlastníkov alebo písomnom hlasovaní musí byť doručené správcovi alebo

predsedovi, ak sa ich rozhodovanie dotýka.
4.5.Podľa§14aods.4zákonač.182/1993Z.z.písomnéhlasovaniesauskutočňujenahlasovacejlistine
alebo na viacerých listinách, ktoré obsahujú úplné znenie schvaľovaného návrhu, otázky označené
poradovými číslami, termín hlasovania, meno a priezvisko vlastníka bytu alebo nebytového priestoru v
dome, jeho súhlas alebo nesúhlas vyjadrený vlastnoručným podpisom s uvedením dátumu hlasovania.

Podpis vlastníka bytu a nebytového priestoru v dome na hlasovacej listine potvrdia najmenej dvaja
overovatelia prítomní pri podpise, ktorí boli zvolení na schôdzi vlastníkov; zmluva o spoločenstve alebo
zmluvaovýkonesprávymôžeurčiť,kedyjepotrebnéúradnéosvedčeniepravostipodpisovprihlasovaní.
Ak vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome nevyznačí svoj názor na hlasovacej listine, je hlas
neplatný. Po vykonaní písomného hlasovania správca, predseda, rada alebo zvolený zástupca aspoň

jednej štvrtiny vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome zistí výsledok hlasovania za účasti dvoch
overovateľov.
4.6. Podľa § 14a ods. 8 zákona č. 182/1993 Z. z. prehlasovaný vlastník bytu alebo nebytového priestoru
v dome má právo obrátiť sa do 30 dní od oznámenia výsledku hlasovania na súd, aby vo veci rozhodol,
inak jeho právo zaniká. Ak sa vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome nemohol o výsledku

hlasovania dozvedieť, má právo obrátiť sa na súd najneskôr do troch mesiacov od oznámenia výsledku
hlasovania, inak jeho právo zaniká. Prehlasovaný vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome sa
môže zároveň na príslušnom súde domáhať dočasného pozastavenia účinnosti rozhodnutia vlastníkov
bytov a nebytových priestorov podľa osobitného predpisu. Pri rovnosti hlasov, alebo ak sa potrebnáväčšina podľa § 14b nedosiahne, rozhoduje na návrh ktoréhokoľvek vlastníka bytu alebo nebytového
priestoru v dome súd.
4.7. Podľa § 137 písm. d/ Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) žalobou možno požadovať,

aby sa rozhodlo najmä o určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.

5. Súd sa najskôr zaoberal otázkou, čo je vôbec predmetom podanej žaloby žalobcu. Od vyriešenia tejto
otázky sa následne odvíja zistenie, o čom má súd konať a rozhodnúť, čiže čo je predmetom samotného
súdneho konania (sporu medzi stranami).

5.1. Podľa ustálenej rozhodovacej praxe najvyšších súdnych autorít platí, že obsah žaloby nie je tvorený
výlučne žalobný návrhom (petitum), ale aj rozhodujúcimi skutkovými tvrdeniami - opísaním skutkového
deja (causa petendi). Súd je viazaný petitom žaloby po obsahovej stránke a tento petit je potrebné
vykladať v súvislosti so skutkovými tvrdeniami v žalobe. Súd má skúmať celý obsah podanej žaloby,
nielen samotný žalobný návrh (porov. uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7 Cdo
268/2019, ktoré bolo publikované v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej

republiky pod č. 14/2021).
5.2.Sozreteľomnacelýobsahpodanejžalobyžalobcu„ovyslovenieneplatnostiuzneseniazpísomného
hlasovania vo všetkých troch otázkach hlasovania“, ktorou má súd „nariadiť [žalovanému] zmeniť
uznesenie v hlasovaní v zápisnici písomného hlasovania zo dňa 29.01. - 31.01.2024 v dome na W. XX-
XX v Bratislave V vo všetkých otázkach na neplatné“, pretože ich „nepodporila nadpolovičná väčšina

všetkých vlastníkov bytov“, súd ustálil predmet konania tak, že žalobca žiada určiť, že rozhodnutia
vlastníkov bytov o všetkých troch otázkach, ktoré boli prijaté písomným hlasovaním vlastníkov bytov v
bytovom dome na W. ulici XX a XX v W., ktoré sa uskutočnilo v dňoch od 29. do 31. januára 2024, sú
neplatné.

6. Prvým a základným predpokladom opodstatnenosti žaloby o určenie neplatnosti písomného
hlasovania vlastníkov bytov a nebytových priestorov, ktorý je súd povinný skúmať ex offo (z úradnej
povinnosti), je účinné podanie žaloby oprávneným účastníkom v prekluzívnej lehote ustanovenej v §
14a ods. 8 zákona č. 182/1993 Z. z., a to v lehote 30 dní odo dňa, kedy bol oznámený výsledok
tohto hlasovania. V danom prípade vyhlásenie výsledku predmetného písomného hlasovania bolo v

priestoroch bytového domu vyvesené, a teda aj žalobcovi oznámené 6. februára 2024. Z toho následne
vyplýva, že posledný deň 30-dňovej prekluzívnej lehoty na podanie žaloby o určenie neplatnosti
písomného hlasovania vlastníkov bytov a nebytových priestorov pripadol na 7. marca 2024 (štvrtok).
Pokiaľ predmetná žaloba žalobcu bola doručená súdu 12. februára 2024, súd konštatuje, že žalobcom
bola podaná včas (t. j. v zákonom ustanovenej lehote).

7. Následne súd zameral svoj prieskum na zisťovanie vecnej legitimácie jednotlivých sporových strán
a dospel pritom k záveru, že žalobcom označenému subjektu na žalovanej strane, ktorým je správca
predmetného bytového domu, absentuje pasívna vecná legitimácia v spore.
7.1. Žalovaný ako správca bytového domu je osobou, ktorá podľa § 7 ods. 1 zákona č. 182/1993

Z. z. „len“ spravuje spoločné časti domu a spoločné zariadenia domu, nebytové priestory, ktoré sú v
spoluvlastníctve vlastníkov bytov a nebytových priestorov, príslušenstvo a priľahlý pozemok vrátane ich
údržby a obnovy a zabezpečuje plnenia spojené s užívaním bytov a nebytových priestorov v dome.
Ako subjekt, ktorý nevlastní žiaden byt či nebytový priestor v predmetnom bytovom dome, nemá právo
hlasovať o spoločných záležitostiach týkajúcich sa bytového domu, a to ani na schôdzi vlastníkov,

ani v písomnom hlasovaní. Nositeľom prejavu konkrétneho hlasovania a tým prejavu vôle, ktorá sa
transformuje do podoby rozhodnutí prijatých na schôdzi vlastníkov alebo v písomnom hlasovaní, sú teda
samotní vlastníci bytov a nebytových priestorov, a nie správca bytového domu. Z povahy veci potom
vyplýva,žeakmieniprehlasovanývlastníkúspešnedocieliťneplatnosťrozhodnutiaprijatéhohlasovaním
vlastníkov bytov a nebytových priestorov v bytovom dome, musí jeho žaloba o určenie neplatnosti tohto

rozhodnutia smerovať proti všetkým tým, ktorí majú právo hlasovať, t. j. proti všetkým vlastníkom bytov a
nebytových priestorov, a to bez ohľadu na to, či sa sami zúčastnili alebo nezúčastnili hlasovania, ktorým
bolo prijaté napadnuté rozhodnutie, keďže prijaté rozhodnutia sú záväzné pre všetkých vlastníkov bytov
a nebytových priestorov (ide o tzv. nerozlučné spoločenstvo). Spor o tom, či konkrétne rozhodnutie
vlastníkovbytovanebytovýchpriestorovprijatéhlasovanímjealeboniejeplatné,jetotižtosporommedzi

jednotlivými vlastníkmi v bytovom dome, a nie medzi prehlasovaným vlastníkom a správcom bytového
domu.
7.2. Trvať na požiadavke, aby žaloba o určenie neplatnosti rozhodnutia prijatého hlasovaním vlastníkov
bytov a nebytových priestorov smerovala proti všetkým týmto vlastníkom bytov a nebytových priestorov,je potrebné tiež so zreteľom na subjektívnu záväznosť rozsudku, keďže rozsudok súdu o takomto určení
nie je záväzný pre každého (erga omnes, voči všetkým), ale iba pre zúčastnené sporové strany, resp. ich
právnychnástupcov(interpartes).Rozsudoksúduourčeníneplatnostirozhodnutiaprijatéhohlasovaním

vlastníkov bytov a nebytových priestorov sa preto musí vzťahovať na všetkých vlastníkov bytov a
nebytových priestorov, čo možno dosiahnuť jedine tým, že žalobca ako prehlasovaný vlastník, ktorý
žalobu o určenie neplatnosti podáva, v nej týchto ostatných vlastníkov bytov a nebytových priestorov
výslovne označí za žalované subjekty. Ten vlastník bytu alebo nebytového priestoru, ktorý by nebol
žalobcom označený ako subjekt na žalovanej strane, a v tom dôsledku by sa teda nezúčastnil konania o

určenie neplatnosti hlasovaním prijatého rozhodnutia vlastníkov bytov a nebytových priestorov, by potom
nebol vydaným rozsudkom viazaný a nevzťahovalo by sa naňho prípadné určenie neplatnosti takéhoto
rozhodnutia. Tak by potom mohol nastať nežiaduci stav právnej neistoty, že jedno a to isté rozhodnutie
vlastníkov bytov a nebytových priestorov by bolo pre niektorých (žalobcom v žalobe neoznačených,
a teda v konaní o určenie neplatnosti nezúčastnených) vlastníkov platné a pre iných neplatné. Preto
ak žalobca neoznačí vo svojej žalobe o určenie neplatnosti hlasovania vlastníkov bytov a nebytových

priestorov ako žalované subjekty všetkých ostatných vlastníkov, nemožno takejto jeho žalobe vyhovieť.
7.3. Konkludujúc uvedené, pasívne vecne legitimovaní v konaní o určenie neplatnosti rozhodnutí
prijatých hlasovaním vlastníkov bytov a nebytových priestorov sú všetci vlastníci bytov a nebytových
priestorov, ktorí sú oprávnení hlasovať na schôdzi vlastníkov alebo v písomnom hlasovaní. Žalobu o
určenie neplatnosti takéhoto rozhodnutia, ktorá nesmeruje proti všetkým týmto vlastníkom, ale proti

správcovi bytového domu, ktorý je odlišnou osobou od vlastníkov bytov a nebytových priestorov, je
potom potrebné pre nedostatok pasívnej vecnej legitimácie ako nedôvodnú zamietnuť (k tomu tiež porov.
rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 4 Co 353/2012 alebo rozsudok Krajského súdu v Trnave
sp. zn. 23 Co 693/2014).

8. Na uvedenom závere nemôže nič zmeniť ani skutočnosť, že žalobca pod označením správcu
bytovéhodomuakožalovanéhosubjektumalnamyslioznačenievšetkýchvlastníkovbytovanebytových
priestorov v predmetnom bytovom dome, resp. že označením správcu bytového domu, ktorý zo zákona
zastupuje v konaní pred súdom vlastníkov bytov a nebytových priestorov, proti ktorým smeruje žaloba
podaná prehlasovaným vlastníkom, sa má za to, že na strane žalovanej vystupujú všetci títo vlastníci.

8.1. Žalobca a žalovaný sa stanú sporovými stranami v civilnom súdnom konaní ipso facto tým, že
žalobca uplatní na súde právo na súdnu ochranu svojho tvrdeného subjektívneho súkromného práva
proti presne označenému žalovanému. Žalobca je teda procesne zodpovedný za to, čo žaluje a koho
žaluje. Je len na jeho vlastnom rozhodnutí, koho vo svojej žalobe označí ako žalovanú sporovú stranu.
Správca bytového domu je osobou s vlastnou právnou subjektivitou odlišnou od jednotlivých vlastníkov

bytov a nebytových priestorov v predmetnom bytovom dome.
8.2. Pokiaľ žalobca vo svojej žalobe jasne a zreteľne identifikoval, že žalovaným subjektom v
predmetnom spore, proti ktorému jeho žaloba smeruje, je správca predmetného bytového domu - porov.
„Povinný:BytovédružstvoPetržalka,družstvo,W.1,85105Bratislava5“,nemožnotútoprávnickúosobu
stotožniť resp. zameniť so všetkými jednotlivými vlastníkmi bytov a nebytových priestorov v predmetnom

bytovom dome a ich považovať za žalované subjekty namiesto presne a zreteľne označeného správcu.
Pri procesnoprávnych úkonoch (ktorým je aj žaloba) sa ich obsah posudzuje z objektívneho hľadiska
s ohľadom na to, čo bolo navonok prejavené. Platí teda tzv. teória prejavu, a nie teória vôle, ktorá sa
vzťahuje iba na hmotnoprávne úkony (porov. nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS
223/2013). To znamená, že rozhodujúce je len to, čo žalobca skutočne písomne vyjadril vo svojom

procesnoprávnom úkone (t. j. koho výslovne označil za žalovanú sporovú stranu), a nie to, čo zamýšľal
vyjadriť (t. j. koho zamýšľal ako žalovanú stranu označiť). Súd teda sám nemôže pretvárať žalobný návrh
tak, že z kvalitatívneho hľadiska sa žalovanou sporovou stranou stanú iné subjekty, než ten subjekt, ako
ho vo svojom podaní (žalobe) vymedzil žalobca.

9. So zreteľom na uvedené možno vyvodiť, že spor o určenie neplatnosti rozhodnutia prijatého
hlasovaním vlastníkov bytov a nebytových priestorov je sporom medzi prehlasovaným vlastníkom a
ostatnými vlastníkmi bytov a nebytových priestorov, a preto ak žaloba žalobcu ako prehlasovaného
vlastníka smeruje nie proti všetkým ostatným vlastníkom bytov a nebytových priestorov, ale proti inej
osobe - správcovi predmetného bytového domu, je potom potrebné uzavrieť, že tejto žalovanej osobe

nesvedčí pasívna vecná legitimácia v predmetnom spore, a preto súd žalobu v tejto časti bez ďalšieho
ako nedôvodnú zamietol.10. Súd takisto zamietol žalobu žalobcu aj v časti, ktorou sa domáhal určenia („vyhlásenia“), že
„uplatňovanie vnútornej smernice ,BytZ' na vlastníkov bytov v dome na W. XX-XX v W. je nezákonné“,
a to jednak ako procesne neprípustnú, a jednak ako vecne neopodstatnenú.

10.1. Či je konkrétny vnútorný právny predpis správcu bytového domu platný alebo neplatný, a
v dôsledku toho či je jeho uplatňovanie vo vzťahu k vlastníkom bytov a nebytových priestorov
v predmetnom bytovom dome zákonné alebo nezákonné, možno označiť za právnu skutočnosť.
Požadované určenie preto možno kvalifikovať ako určenie právnej skutočnosti. Žaloba o určenie
právnej skutočnosti je podľa Civilného sporového poriadku je síce žalobou prípustnou, avšak výlučne

za predpokladu, že tak vyplýva z osobitného právneho predpisu. To znamená, že aby súd mohol
rozsudočným výrokom určiť konkrétnu právnu skutočnosť, musí konkrétny osobitný právny predpis (či
už hmotnoprávny alebo procesnoprávny) takéto určenie výslovne pripúšťať. Ak takéhoto predpisu niet,
nie je možné účinne sa domáhať určenia tejto právnej skutočnosti a takáto žaloba musí byť zamietnutá
ako procesne neprípustná (neprejednateľná). So zreteľom na uvedené súd skúmal, či existuje právna
norma, ktorá umožňuje žalobcovi podať žalobu podľa § 137 písm. d/ CSP o určenie nezákonnosti

uplatňovania vnútorných smerníc správcu bytového domu (žalovaného). Žalobca takúto právnu normu,
z ktorej by vyplývala procesná prípustnosť podanej žaloby, netvrdil, takúto právnu normu neregistruje ani
súd, na ktorý sa vzťahuje zásada iura novit curia (súd pozná právo), a existencia takejto právnej normy
nevyplýva ani z aktuálnej doktríny civilnej procesualistiky. Požadovať určenie takejto právnej skutočnosti
z osobitného predpisu teda nevyplýva, preto súd žalobu žalobcu v tejto časti ako procesne neprípustnú

podľa § 137 písm. d/ CSP zamietol.
10.2. Dôvodom pre zamietnutie žaloby žalobcu v tejto časti je takisto aj jej vecná neopodstatnenosť.
Žalobca vyvodzoval nezákonnosť uplatňovania „vnútornej smernice“ žalovaného označenej ako „BytZ“
na vlastníkov predmetného bytového domu z dôvodu, že „je v rozpore s platným zákonom SR 182/1993
Z. z.“ a sám „si nie je vedomý toho, že by zmluvu s riadením ,BytZ' podpisoval“. Žalovaný naproti tomu

uviedol, že „BytZ“ nie je žiadnou jeho vnútornou smernicou, ale ide o zaužívanú skratku pre zákon č.
182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov. Z vykonaného
dokazovania nevyplynulo, že pod označením „BytZ“ je potrebné stotožniť konkrétny vnútorný právny
predpis žalovaného s konkrétnym obsahom. Súdu žiadna listina (text) zachycujúca obsah takéhoto
vnútorného právneho predpisu žalovaného predložená nebola a podľa vysvetlenia žalovaného takáto

listina (vnútorný predpis) ani neexistuje, pretože pod uvedenou skratkou bol ním myslený samotný zákon
č. 182/1993 Z. z. So zreteľom na uvedené tak možno uzavrieť, že žalobca si existenciu takejto „vnútornej
smernice“ žalovaného vyvodil len z toho, že nerozumel tejto skratke spomenutej na druhej strane
zápisnice z písomného hlasovania vlastníkov bytov a nebytových priestorov predmetného bytového
domu. Už so samotného textu tejto zápisnice (porov. „…písomné hlasovanie sa uskutočnilo v súlade s

platným a účinným BytZ…“) je zrejmé, že pod skratkou „BytZ“ - odvodenej zo slovného spojenia „Bytový
zákon“ - sa myslí aktuálne platný zákon č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v
znení účinnom ku dňu vyhotovenia predmetnej zápisnice. Uplatňovanie zákona, ktorý je aktuálne platný
a účinný a ako súčasť slovenského právneho poriadku má všeobecnú právnu záväznosť, z povahy veci
nemôže byť vo všeobecnosti považované za nezákonné, a preto treba žalobu žalobcu aj v tejto časti

vyhodnotiť ako neopodstatnenú.

11. Návrhy žalobcu na vykonanie dokazovania výsluchmi svedkov - overovateľov podpisov pri
predmetnom písomnom hlasovaní X. C. a P. Q., odborníka a zainteresovanej osoby G.. U. O. (ktorého
písomné vyjadrenia k veci boli žalobcom do spisu založené) a ďalších vlastníkov bytov v predmetnom

bytovom dome, ktorými sa mal preukázať priebeh písomného hlasovania a vyhotovovania zápisnice,
ako aj realizácia jednotlivých plnení a služieb, ktoré boli predmetom otázok písomného hlasovania ,
súd podľa § 185 ods. 1 CSP zamietol, pretože tieto navrhované dôkazné prostriedky považoval za
nepotrebné a nadbytočné s ohľadom na právny stav veci charakterizovaný absenciou pasívnej vecnej
legitimácie žalovaného v predmetnom spore; nedostatok pasívnej vecnej legitimácie žalovanej sporovej

strany v súdnom konaní totižto vždy a bez ďalšieho vedie k zamietnutiu podanej žaloby.

12. O trovách konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 CSP v spojení § 255 ods. 1 CSP. Žalovaný
mal v konaní plný procesný úspech, preto mu proti neúspešnému žalobcovi vznikol nárok na náhradu
trov konania v plnom rozsahu. Súd však v súlade so zásadou procesnej ekonómie v zmysle čl. 17 CSP

náhradu trov konania žalovanému nepriznal (R 72/2018), pretože z obsahu spisu nevyplýva, že by mu
v tomto spore vznikli trovy súdneho konania alebo právneho zastúpenia.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Mestskom súde
Bratislava IV. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t. j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.