Uznesenie – Ostatné ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 11. september 2025

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 9Co/6/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6123328831
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 09. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ingrid Vallová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2025:6123328831.2

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Ingrid Vallovej a členiek senátu Mgr.
Andrey Szombathovej-Polákovej a JUDr. Kataríny Marčekovej, v právnej veci žalobkyne: A. B. C., nar.
XX. XX. XXXX, bytom D. E., F. XXXX/XX, zastúpená advokátskou kanceláriou JUDr. Ema Zacharová,
advokát s. r. o., so sídlom Nové Zámky, Forgáchova bašta 5676/7, IČO: 47 237 023, proti žalovaným: 1.
iClinic plus s. r. o., so sídlom Bratislava, Dlhé diely I/6A, IČO: 36 835 528, 2. MEDICAL INVESTMENTS

CONSULTING GROUP s. r. o, so sídlom Bratislava, Prievozská 4/D, IČO: 47 681 233, obaja zastúpení:
Advokátska kancelária ŠKODLER & PARTNERS, s. r. o., so sídlom Bratislava, Dobšinského 12, IČO: 47
238 232, o zaplatenie 42 276,10 eura s príslušenstvom a zvýšenie náhrady za sťaženie spoločenského
uplatnenia vo výške 50% a v sume 16 428,50 eura, o odvolaní žalobkyne proti uzneseniu Okresného
súdu Nové Zámky zo dňa 19. novembra 2024 č. k. 10C/97/2023-305 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti týkajúcej sa nároku na náhradu trov
konania (výrok II.) p o t v r d z u j e .

Žalovaným v 1. a 2. rade priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením zastavil konanie voči žalovanému v 1. rade (výrok I.)

a priznal žalovanému v 1. rade nárok na náhradu trov konania voči žalobkyni vo výške 100% (výrok
II.). Svoje rozhodnutie právne odôvodnil ustanoveniami § 145 ods. 1, § 262 ods. 1, ods. 2, § 256
ods. 1, § 257 CSP. Uviedol, že žalobkyňa po podanom návrhu dňa 09.09.2024 vzala žalobu voči
žalovanému v 1. rade späť celkom s odôvodnením, že až po oboznámení sa so znaleckým posudkom
č. 99052/2024 zo dňa 12.06.2024 dokázala ustáliť, že žalovaný v 1. rade síce poskytol zdravotnú
starostlivosť, ale nedopustil sa pochybenia, v dôsledku čoho konanie voči žalovanému v 1. rade zastavil.

O nároku na náhradu trov konania rozhodol tak, že zohľadnil kritérium v § 256 ods. 1 CSP. Mal za to,
že žalobkyňa zavinila zastavenie konania voči žalovanému v 1. rade, a preto mu bol priznaný nárok
na náhradu trov konania voči nej vo výške 100%. Konanie bolo začaté dňa 06.06.2023 a už v tom
čase bolo povinnosťou žalobkyne ustáliť, kto je pasívne vecne legitimovaný. Argumentácia žalobkyne,
že až dodatočne a po oboznámení sa so znaleckým posudkom zo dňa 12.06.2024 si ujasnila otázku
pasívnej vecnej legitimácie žalovaných osôb z hľadiska rozhodovania o nároku na náhradu trov konania

neobstojí a rozhodne nemôže byť vyhodnocovaná v neprospech žalovaného v 1. rade, ktorý podľa
tvrdenia žalobkyne mal byť žalovaný bezdôvodne. Uviedol, že konanie v tejto veci bolo začaté dňa
06.06.2023, kedy bola žaloba doručená upomínaciemu súdu. Žalovaný v 1. rade od začiatku sporu
mal voči žalobe výhrady. V zásade je možné konštatovať, že rozhodnutie o nepriznaní náhrady trov
konania podľa § 257 CSP sa nesmie javiť ako neprimeraná tvrdosť voči subjektom konania a nesmie
odporovaťdobrýmmravom.Najednejstranenespochybňuje,žeokolnostiprípadusúpoľutovaniahodné,

vzhľadom na zdravotné komplikácie žalobkyne. Na druhej strane však súd nemohol neprihliadnuť na
skutočnosť, že žalobkyňa už v čase začatia sporu mala povinnosť si ujasniť okruh účastníctva na stranežalovaných, a teda žalovať pasívne vecne legitimovanú osobu. Dodatočné uvedomenie si tejto okolnosti
žalobkyňou až v priebehu sporu nemôže byť vyhodnocované v neprospech žalovaného v 1. rade, a
preto súd vyhodnotil, že pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania nie je dôvod na postup podľa

§ 257 CSP.

2. Žalobkyňa podala odvolanie voči rozhodnutiu súdu prvej inštancie v časti náhrady trov konania (výrok
II.) v zákonom stanovenej lehote. Namietala, že už v podnete vo veci postupu pri poskytovaní zdravotnej
starostlivosti zo dňa 09.12.2021 adresovanom Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou žiadala

objasniť, kto jej poskytol zdravotnú starostlivosť, pretože nebolo pre ňu jednoduché poskytovateľa
identifikovať. Za operáciu platila 500 eur žalovanému v 1. rade podľa príjmového pokladničného dokladu
išlo o návratnú zálohu na vnútroočné šošovky dňa 12.10.2021, kedy jej bolo vykonané komplexné očné
vyšetrenie pred operáciou a prijal ju A. G., ktorý ju aj operoval. Úrad pred dohľad nad zdravotnou
starostlivosťou v oznámení zo dňa 18.10.2022 o výsledku prešetrenia podnetu uviedol, že zdravotnú
starostlivosť jej poskytli žalovaní v 1. a 2. rade a že nesprávne viedli zdravotnú dokumentáciu. V danom

štádiu nemala vedomosť o tom, kto jej poškodil zrak a spôsobil stratu oka, nesprávnym vedením
dokumentácie môžu byť zakryté zistenia dôležité pre posúdenie. Už v žalobe poukázala na to, že
žalovaného v 1. aj v 2. rade vyzvala dňa 09.05.2023 na odškodnenie. Žalovaní na výzvu nereagovali,
napriek tomu, že jej obaja poskytli zdravotnú starostlivosť, preto podala žalobu proti obom. Až po
oboznámení sa so znaleckým posudkom bolo možné ustáliť, že žalovaný v 1. rade síce poskytol

zdravotnú starostlivosť žalobkyni, ale nedopustil sa pochybenia, preto voči nemu zobrala žalobu späť.
Poukázala na to, že A. G. je jediným spoločníkom a jediným konateľom žalovaného v 2. rade a je jediným
konateľom žalovaného v 1. rade a žalovaný v 1. rade má dvoch spoločníkov, jedným z nich je A. G.
a druhým PROTRIEM, spol. s r. o., IČO: 35 830 565, ktorého jediným konateľom je A. H. G. a jediným
spoločníkom je A. I. G.. Bol to A. H. G., ktorý ako lekár poskytol zdravotnú starostlivosť, a že ju poskytol

v rámci niektorej zo s. r. o. nemení nič na tom, že vzťahy, ktoré založil, sú neprehľadné a že prikázanie
nároku na náhradu trov konania žalovanému v 1. rade by bolo nespravodlivé. Žiadala zohľadniť aj ťaživú
situáciu, ktorú preukázala pri oslobodení od súdnych poplatkov. Z procesného hľadiska sa nepochybne
žalovaný v 1. rade podieľal na tom, že aj voči nemu bola podaná žaloba a okamžite ako mala znalecký
posudok voči nemu, vzala žalobu späť. Tvrdila, že súd prvej inštancie sa nezaoberal skutočnosťami

vyplývajúcimi zo spisu, a preto dospel k nesprávnemu právnemu záveru. Navrhla rozhodnutie súdu prvej
inštancie zmeniť tak, že žalovanému nárok na náhradu trov konania neprizná.

3. Žalovaní v 1. rade a 2. rade sa prostredníctvom svojho právneho zástupcu vyjadrili k odvolaniu
žalobkyne a uviedli, že späťvzatie žaloby voči žalovanému v 1. rade bolo subjektívnym rozhodnutím

žalobkyne, za ktoré nemôže niesť zodpovednosť žalovaný v 1. rade a rovnako ani za vznik trov konania,
ktoré bolo zastavené výlučne z týchto dôvodov. Uviedli, že žalobkyňa svoju argumentáciu zakladá
na tom, že nevedela, kto jej poskytoval zdravotnú starostlivosť, pričom k žalobe priložila prepúšťaciu
správu zo dňa 01.11.2021, vyhotovenú žalovanou v 2. rade, z čoho vyplýva, že žalobkyňa vedela, kto ju
operoval. Žalovaní v odpore identifikovali subjekt, ktorý žalobkyni poskytoval predoperačnú starostlivosť

(žalovaný v 1. rade) a subjekt, ktorý vykonal operačný zákrok (žalovaný v 2. rade), čím pasívnu vecnú
legitimáciu v spore spravili nespornou a po doručení odporu mohla žalobkyňa vziať voči žalovanému
v 1. rade žalobu späť, čo nespravila. Uviedli, že oslobodenie od súdnych poplatkov neznamená súčasne
aj zbavenie zodpovednosti účastníka za výsledok sporového konania. Žiadali rozhodnutie súdu prvej
inštancie potvrdiť.

4. Dňa 01.04.2025 doručili žalovaní v 1. a 2. rade prostredníctvom svojho právneho zástupcu doplnenie
vyjadrenia k odvolaniu. Uviedli, že Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou v oznámení zo dňa
18.10.2022 uviedol, ktorý poskytovateľ zdravotnej starostlivosti realizoval operáciu žalobkyne, teda už
vtedy mala mať žalobkyňa ustálené, kto realizoval operáciu žalobkyne. Poukázali na to, že žalobkyňa

je zastúpená právnou zástupkyňou, ktorá podľa ich názoru pochybila. Právna zástupkyňa žalobkyne už
pri podaní podnetu na pobočku Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou mala mať vedomosť
na základe prepúšťacej správy, že kód na pečiatke lekára, ktorý začína písmenom „P“ je identifikačný
kód poskytovateľa zdravotnej starostlivosti. Tento kód priraďuje Úrad pre dohľad nad zdravotnou
starostlivosťou a slúži na jednoznačnú identifikáciu poskytovateľa v systémoch zdravotných poisťovní

a štátnych databázach. V nadväznosti na uvedené je podľa jeho názoru jednoznačne preukázané,
že žalobkyňa, a najmä jej právna zástupkyňa, od počiatku vedela, ktorý subjekt realizoval operačný
výkon na oboch očiach žalobkyne, či už zo samotných prepúšťacích správ z operačných výkonov aleboz oznámenia Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou. Žiadali rozhodnutie súdu prvej inštancie
potvrdiť.

5. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané stranou sporu,
v neprospech ktorej bolo rozhodnuté, v zákonom stanovenej lehote na podanie odvolania (§ 359, § 362
ods. 1 CSP) a zistení, že spĺňa náležitosti § 363 CSP, viazaný dôvodmi a rozsahom odvolania (§ 379, §
380 CSP), viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 CSP), bez nariadenia
odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP) vec prejednal. Dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne

nie je dôvodné a napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 CSP
potvrdil.

6. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne.

7. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobkyňa podala dňa 06.06.2023 žalobu voči žalovaným v 1. rade a
2. rade a domáhala sa odškodnenia za bolesť, odškodnenia za sťaženie spoločenského uplatnenia,
náhrady škody za vypracovanie posudku o bolestnom a sťažení spoločenského uplatnenia, poštovného
a zvýšenia náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia. Podaním zo dňa 09.09.2024 žalobkyňa
prostredníctvom právnej zástupkyne vzala svoju žalobu späť voči žalovanému v 1. rade celkom s

odôvodnením, že až po oboznámení sa so znaleckým posudkom č. 99052/2024 zo dňa 12.06.2024,
vypracovaným spoločnosťou forensic.sk Inštitút forenzných medicínskych expertíz s. r. o. dokázala
ustáliť, že žalovaný v 1. rade síce poskytol zdravotnú starostlivosť žalobkyni, ale nedopustil sa
pochybenia. Súd prvej inštancie preto rozhodol napadnutým uznesením.

8. Odvolací súd preskúmal rozhodnutie súdu prvej inštancie a dospel k záveru, že uznesenie súdu prvej
inštancie v dostatočnej miere po právnej aj skutkovej stránke odôvodnil, keď uviedol svoje úvahy, ktorými
sa pri rozhodovaní riadil a danú vec správne právne posúdil. Súd prvej inštancie správne uviedol, že
späťvzatím žaloby žalobkyňa zavinila zastavenie konania voči žalovanému v 1. rade, pretože bolo jej
povinnosťou si ujasniť, voči komu má žaloba smerovať. Odvolací súd sa stotožňuje s odôvodnením, a

preto na správnosť dôvodov rozhodnutia súdu prvej inštancie v napadnutej časti ďalej iba poukazuje
(§ 387 ods. 2 CSP).

9. Podľa § 251 CSP trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,
ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

10. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov
konania protistrane.

11. Podľa § 257 CSP výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné

osobitného zreteľa.

12. Obsahom základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 a 4 Ústavy Slovenskej republiky
je aj to, že účastník konania, ktorý v konaní, spravidla v spore, uspel, má, zásadne, právo na to, aby sa
mu nahradili všetky trovy, ktoré zaplatil vo vecnej súvislosti s uplatnením tohto základného práva. Ak sa

chce súd odchýliť od tohto pravidla, musí vychádzať zo zákona a túto odchýlku aj náležite odôvodniť,
inak porušuje základné právo na súdnu ochranu dotknutého účastníka.

13. Zmyslom a účelom náhrady trov konania v konaní pred všeobecným súdom je poskytnúť úspešnej
strane alebo strane, ktorej to priamo priznáva zákon, náhradu tých trov konania, ktoré vo vecnej a

časovej súvislosti s konaním musela alebo bude musieť nepochybne zaplatiť, pričom by ich nemusela
zaplatiť, ak by tu nebolo konanie pred všeobecným súdom. Výnimky z tohto pravidla musí ustanoviť
zákon (čl. 46 ods. 4 a čl. 51 ods. 1 Ústavy). Aj tieto výnimky sa musia uplatňovať len za splnenia všetkých
zákonom ustanovených podmienok a skôr reštriktívne, napríklad takou výnimkou je nepriznanie náhrady
trov konania podľa § 257 CSP.

14. Odvolací súd uvádza, že vo všeobecnosti platí, že náhradu trov konania ovláda zásada úspechu
vo veci, ktorá je doplnená zásadou procesnej zodpovednosti za zavinenie. Zmyslom využitia zásady
zavinenia je sankčná náhrada trov konania, ktoré by pri jeho riadnom priebehu nevznikli, uloženározhodnutím súdu tomu, kto ich zavinil. Povedané inými slovami, zásada procesnej zodpovednosti za
zavinenie znamená, že tá zo strán sporu, ktorá zavinila, že trovy vznikli, je povinná ich nahradiť. V tejto
súvislosti je potrebné zdôrazniť, že zásada procesnej zodpovednosti za zavinenie sa posudzuje výlučne

z procesného hľadiska. Ide o zásadu, ktorá je inštitútom procesného práva, a preto rozhodujúcimi
skutočnosťami na posúdenie tejto zodpovednosti sú tie, ktoré vznikli po začatí konania.

15. Ustanovenie § 256 ods. 1 CSP vychádza pri náhrade trov konania zo zásady procesného zavinenia.
Ak dôjde k zastaveniu sporového konania v dôsledku späťvzatia žaloby, potom je povinnosťou súdu

pri rozhodovaní o trovách konania skúmať procesnú zodpovednosť pri zastavení konania na oboch
procesných stranách, teda aj na strane žalobcu, aj na strane žalovaného. Pokiaľ žalobca žalobu musel
zobrať späť pre správanie žalovaného, potom je potrebné konštatovať, že žalovaný procesne zavinil
zastavenie konania. Ak by žalobca žalobu zobral späť bez udania dôvodu alebo bez toho, aby išlo o
reakciu na správanie žalovaného, a teda nemožno pričítať procesné zavinenie žalovanému, znáša trovy
žalovaného žalobca.

16. Účelom ustanovenia § 257 CSP je umožniť súdu zmierniť dôsledky právnych noriem upravujúcich
náhradu trov konania zavedením moderačného práva. Toto ustanovenie je výrazom skutočnosti, že
tam, kde zákon nemôže byť natoľko kazuistický, aby postihol celú rozmanitosť života, právo sa dotvára
sudcovským výkladom v medziach ustanovených všeobecnými podmienkami uvedenými v zákone, za

splnenia ktorých môže dôjsť rozhodnutím súdu k inému záveru o náhrade trov konania, než by plynul
z použitia všeobecných zásad náhrady trov konania.

17. V sporovom konaní sa povinnosť nahradiť trovy konania spravuje predovšetkým zásadou úspechu
v konaní, resp. mierou zavinenia. Aplikácia ustanovenia § 257 CSP pri rozhodovaní o náhrade trov

konaniaprichádzadoúvahyvprípadoch,keďsícesúnaplnenévšetkypredpokladynapriznanienáhrady
trov konania podľa CSP, súd však dôjde k záveru, že sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, pre
ktoré náhradu trov celkom alebo sčasti neprizná. Musí ísť o celkom výnimočný prípad, ktorý musí
byť v rozhodnutí aj náležite odôvodnený. Výnimočnosť môže spočívať tak v okolnostiach danej veci,
ako aj v okolnostiach u strán sporu. Uplatnenie tohto osobitného kritéria na nepriznanie náhrady trov

konania prichádza do úvahy len výnimočne, a preto sa musí vykladať prísne reštriktívne. Rozhodnutie
o nepriznaní náhrady trov konania podľa § 257 CSP sa nesmie javiť ako neprimeraná tvrdosť voči
subjektom konania a nesmie odporovať dobrým mravom. Výnimočnosť môže spočívať v okolnostiach
danej veci, ale aj v okolnostiach na strane niektorej strany sporu. Dôvody hodné osobitného zreteľa sa
skúmajú vždy u strany konania povinnej plne alebo čiastočne nahradiť trovy konania. Do úvahy treba

brať tiež také okolnosti, ktoré viedli k súdnemu uplatneniu nároku a prihliadnuť i na postoj strán sporu
v konaní. Tieto dôvody, inak pomerne jasne vymedzené stabilizovanou judikatúrou, spôsobujú čiastočný
alebo úplný zánik práva na náhradu trov konania u čiastočne alebo úplne úspešnej strany sporu.

18. Ďalšou zo skupín prípadov, v ktorých aplikácia tohto ustanovenia prichádza do úvahy, sú prípady

charakteristické sociálnym aspektom, ktorý vystupuje do popredia vtedy, keď povinná strana sporu
nemôže uhradiť náhradu trov konania z dôvodov, ktoré sama nezavinila, alebo ich môže uhradiť len s
veľkými ťažkosťami. V takýchto prípadoch súd zohľadňuje osobné, majetkové, zárobkové a iné pomery
oboch strán, prihliada na postoj strán v konaní a prípadne iné okolnosti a môže dospieť k záveru o
úplnom nepriznaní trov konania úspešnej strane alebo o nepriznaní čiastočnom, a to práve s ohľadom

na intenzitu preukázaných dôvodov hodných osobitného zreteľa (uznesenie Ústavného súdu SR z 08.
12. 2011 sp. zn. II. ÚS 563/2011-14). Je teda potrebné skúmať pomery nielen toho, koho by postihovala
povinnosťnahradiťtrovy,aleajtoho,ktoréhomajetkovásférabybolapoužitímvýnimočnéhoustanovenia
dotknutá.

19. Judikatúra taktiež konštatovala, že toto ustanovenie nie je možné považovať za predpis, ktorý by
zakladal jeho voľnú možnosť aplikácie (v zmysle svojvôle), ale ide o ustanovenie, podľa ktorého je súd
povinnýskúmať,čivprejednávanejvecineexistujúzvláštneokolnostihodnéosobitnéhozreteľa,naktoré
je potrebné pri stanovení povinnosti nahradiť trovy konania výnimočne prihliadnuť. Ustanovenie preto
nie je možné vykladať tak, že je naň možné prihliadnuť kedykoľvek bez zreteľa na základné zásady

rozhodovania o trovách konania (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 28. 01. 2010 sp. zn. 2 M Cdo
17/2009).20. Odvolací súd sa v danej veci zaoberal tým, či je záver súdu prvej inštancie o tom, že aplikácia
ustanovenia § 257 CSP na danú vec nie je dôvodná, správny. Je nepochybné, že žalobkyňa zobrala
žalobu späť z vlastnej iniciatívy (po vypracovaní znaleckého posudku v konaní), a nie pre správanie

žalovaných. Predmetom žaloby bolo zaplatenie sumy vo výške 42 276,10 eura s príslušenstvom
a zvýšenie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia vo výške 50 % a v sume 16 428,50
eura. Svoj nárok odvodzovala od tej skutočnosti, že lekár J. H. G. poskytoval zdravotnú starostlivosť,
a to za obe spoločnosti, ktoré sú v postavení žalovaných v konaní, preto jej nebolo zrejmé, kto jej
poskytol zdravotnú starostlivosť, pretože pre ňu nebolo jednoduché poskytovateľa identifikovať. V tomto

smere je potrebné uviesť, že žalovaní v 1. a 2. rade už v odpore voči platobnému rozkazu namietali
pasívnu vecnú legitimáciu žalovaného v 1. rade, keď uviedli, že žalobkyňa dňa 01.11.2021 absolvovala
u žalovaného v 2. rade operačný zákrok. Zároveň je nepochybné, že táto skutočnosť vyplývala aj
zpredbežnéhoprotokoluč.1110/2021ovykonanomdohľadenadiaľkuÚradupredohľadnadzdravotnou
starostlivosťou zo dňa 13.09.2023. Tieto skutočnosti vyplývali aj z prepúšťacích správ žalobkyne,
v ktorých je v hlavičke uvedený žalovaný v 2. rade. Ak by žalobkyňa, zastúpená právnou zástupkyňou,

postupovala s poukazom na uvedené, nepochybne si mohla ustáliť okruh žalovaných subjektov.
Argumentáciu žalobkyne týkajúcu sa skutočností, že nevedela, kto jej poskytol zdravotnú starostlivosť,
preto odvolací súd nevidel ani pri takomto charaktere sporu za taký dôvod hodný osobitného zreteľa,
pre ktorý by mal rozhodnutie o trovách konania subsumovať pod ustanovenie § 257 CSP.

21. Okrem charakteru sporu a okolností s tým súvisiacich sa odvolací súd zaoberal tiež tým, či
aplikáciu ustanovenia § 257 CSP v danej veci neodôvodňujú pomery na strane žalobkyne, na ktoré už
v konaní pred súdom prvej inštancie poukazovala, a ktoré žiadala zohľadniť tým, že bola oslobodená
od súdnych poplatkov. Aj z tohto dôvodu je možné dôvody hodné osobitného zreteľa pre nepriznanie
náhrady trov konania aplikovať len výnimočne, ak by pre stranu sporu zaviazanie na platenie trov

konania predstavovali neprimeranú tvrdosť. Z dokazovania vyplýva, že žalobkyňa bola rozhodnutím
súdu prvej inštancie zo dňa 07. 02. 2024 č. k. 10C/97/2023–194 oslobodená od súdnych poplatkov
v plnom rozsahu. Žalobkyňa v návrhu na oslobodenie súdnych poplatkov uviedla, že je matka dvoch
detí, z toho jedného nezaopatreného. Nevykonáva podnikateľskú činnosť, ani nie je zamestnaná, je
poberateľom invalidného dôchodku vo výške 549,10 eura mesačne a je osobou s ťažkým zdravotným

postihnutím. Dávku v hmotnej núdzi nepoberá. V tejto súvislosti odvolací súd uvádza, že samotná
skutočnosť,ktoroujezláfinančnásituáciažalobkyne,nemôžebyťdôvodomprenepriznanienáhradytrov
konania. Zároveň je potrebné uviesť, že žalobkyňa v rámci odvolania poukázala len na ťaživú situáciu,
ktorú preukazovala v žiadosti o oslobodenie od súdnych poplatkov. V súvislosti s uvedeným žalobkyňa
nepreukázala aktuálne majetkové pomery, ktoré naposledy doložila súdu prvej inštancie dňa 21. 12.

2023.Avšak,odvolacísúdnevzhliadoldôvodypreaplikáciu§257CSPpozohľadnenívšetkýchokolností
prichádzajúcich do úvahy, prihliadol na správanie strán sporu a skutočnosti vyššie uvedené.

22. Priznanie plnej náhrady trov konania znamená, že je priznaná, čo do právneho základu, a nie do
výšky priznaného nároku. Povedané inými slovami, žalovaný má právo na náhradu trov konania, avšak

výlučneibazúčelnevynaloženýchtrovkonania.Súdjepovinnývždyskúmaťúčelnosťvynaloženýchtrov
konania uplatnených úspešnou stranou sporu. Účelnosť je vlastnosť procesu spočívajúca v sledovaní
cieľa. Účelnosť spravidla nahrádza svoju opodstatnenosť vtedy, ak vychádza zo zákonných dôvodov
aneprekračujeichmedze.Trovykonaniasataknemôžuposudzovaťakocelok,ajkeďúčastníkmáprávo
na náhradu trov konania, pretože každý úkon alebo každé plnenie trov treba posudzovať samostatne

(pozri rozhodnutia NS SR sp. zn. 7 M Cdo 1/2014; 4 M Cdo 21/2009).

23. Odvolací súd, preskúmavajúc dôvodnosť podaného odvolania, dospel k záveru, že odvolanie
žalobkyneniejedôvodné,pretoodvolacísúduzneseniesúduprvejinštancievnapadnutejčasti(výrokII.)
ako vecne správne potvrdil podľa § 387 ods. 1 CSP.

24. Záverom dáva do pozornosti, že v záhlaví napadnutého uznesenia je uvedené IČO právnej
zástupkyne žalobkyne nesprávne, a to: 47 37 023, pričom správne má byť: 47 237 023. Uvedené
pochybenie napraví súd prvej inštancie postupom podľa § 224 CSP tým, že vydá opravné uznesenie,
v ktorom uvedie správne označenie právnej zástupkyne žalobkyne.

25. O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa § 396 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP tak, že ich náhradu
priznal v odvolacom konaní úspešným žalovaným v 1. a 2. rade voči žalobkyni v rozsahu 100%. Podľa§ 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov rozhodne súd prvej inštancie do 60 dní po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustné odvolanie.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP), v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj
vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP), to neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba,
ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej
zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c)
dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).