Rozsudok ,
Zmenené Judgement was issued on Wednesday, June 5, 2025

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 3To/22/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8622010054
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 06. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Halkociová

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2025:8622010054.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Moniky Halkociovej a sudcov JUDr.

Mariána Sninského a Mgr. Iva Maruščáka, na verejnom zasadnutí konanom dňa 05.06.2025, v trestnej
veci obžalovaného A. B. C., pre zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm.
a/, ods. 3 písm. d/ Tr. zákona, o odvolaniach obžalovaného a okresného prokurátora proti rozsudku
Okresného súdu Bardejov sp. zn. SK-1T/5/2022 zo dňa 22.01.2024, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. d/ Tr. poriadku z r u š u j e napadnutý rozsudok v celom rozsahu.

Podľa § 322 ods. 3 Tr. poriadku

Obžalovaný

A. B. C., nar. XX.XX.XXXX v D., trvale bytom
C. XXX, E. F.,

j e v i n n ý, ž e

v čase najneskôr od 22.09.2018 do mesiaca júl 2020 v byte na G. ulici vo F. a v čase od júla 2020 do
dňa 02.08.2021 v byte na H. ulici č. XXX/X vo F. a na iných miestach v okrese F., v ktorých od uzavretia
manželstva býval spoločne s manželkou C. H. C. a ich spoločnou maloletou dcérou alebo sa na nich
spoločne nachádzali, spôsoboval poškodenej manželke psychické utrpenie konaním spočívajúcim v
opakovaných bezdôvodných vulgárnych nadávkach, verbálnych urážkach spojených s jej ponižovaním
smerujúcim proti jej telesnému vzhľadu, spôsobu života a spoločenskému postaveniu, obviňovaním
z toho, že ona je príčinou ich rodinných a jeho osobných problémov, neustálym poškodzovaním

zariadenia bytu, osobných vecí poškodenej a vecí v spoločnom vlastníctve, spojených tiež s fyzickým
napádaním poškodenej v podobe sácania, šklbania vlasov a uhryznutia, pričom tieto verbálne útoky
a prejavy voči poškodenej po zmene bydliska do bytu na Ul. H. vyvrcholili do spôsobovania fyzického
utrpenia, konaním spočívajúcim v bezdôvodnom fyzickom napádaní, najskôr v intenzite bezdôvodného
uhryznutia, sácania, kopania do nôh, bitia päsťami rúk do rôznych častí tela, pričom jeho verbálne útoky
na poškodenú sa od začiatku roku 2021 vyskytovali na takmer dennej báze a toto vulgárne, pohŕdavé
a agresívne konanie a správanie vyvrcholilo dňa 29.01.2021, kedy vo večerných hodinách po hádke na

balkóne bytu C. H. C. sotil, v dôsledku čoho spadla na dlažbu a udrela si tvárovú časť hlavy a utrpela
tržnú ranu na spodnej pere a posun predných horných zubov, ktoré si vyžiadali chirurgický zákrok v
zdravotníckom zariadení, ďalej dňa 12.06.2021 v ranných hodinách po tom, čo C. H. C. obžalovaného
zobudila zo spánku, vyvolal medzi nimi hádku a keď sedela na posteli v spálni, pristúpil k nej a pravým
kolenom ju kopol do hlavy, v dôsledku čoho C. H. C. utrpela pomliaždenie v oblasti spánkovej časti
hlavy, vyžadujúce si jej lekárske ošetrenie a vyšetrenie v zdravotníckom zariadení a dňa 02.08.2021 v
doobedňajších hodinách začal kričať na C. H. C. „bez teba bol kľud a radšej ste sa mali zabiť v aute",

vulgárne jej nadával, ako aj na jej rodičov a fyzicky ju napadol tak, že päsťou ruky ju udrel do ramena
a kopol do ľavého stehna vyhrážajúc sa, že jej zlomí nohy, pričom vážnejšie zranenia vyžadujúce sijej lekárske ošetrenie a vyšetrenie jej týmto konaním nespôsobil, následkom čoho C. H. C. z obavy o
svoj život a zdravie a v záujme obrany pred ďalšími verbálnymi a fyzickými útokmi odišla zo spoločnej
domácnosti,

teda

- blízkej osobe spôsobil fyzické a psychické utrpenie bitím, údermi,
ponižovaním, pohŕdavým zaobchádzaním, vyhrážaním, vyvolávaním strachu a stresu,

čím spáchal

- zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a/ Tr. zákona.

Za to mu ukladá:

Podľa § 208 ods. 1 Tr. zákona trest odňatia slobody vo výmere 3 (troch)
rokov a 6 (šiestich) mesiacov.

Podľa § 51 ods. 1 Tr. zákona za podmienok uvedených v § 49 ods. 1 Tr. zákona výkon trestu odňatia

slobody podmienečne odkladá a ukladá probačný dohľad nad jeho správaním v skúšobnej dobe.

Podľa § 51 ods. 2 Tr. zákona ustanovuje skúšobnú dobu podmienečného odsúdenia na 5 (päť) rokov.

Podľa § 51 ods. 3 písm. b/ Tr. zákona ukladá zákaz požívania alkoholických nápojov a iných návykových

látok.

Podľa § 51 ods. 4 písm. j/ Tr. zákona ukladá povinnosť podrobiť sa v skúšobnej dobe psychoterapii
zameranej na zvládanie záťažových situácií, zvládanie stresu, sebaovládanie a proti zneužívaniu
omamných a psychotropných látok.

Podľa § 51 ods. 4 písm. k/ Tr. zákona ukladá povinnosť zamestnať sa v skúšobnej dobe alebo sa
uchádzať preukázateľne o zamestnanie.

Podľa § 288 ods. 1 Tr. poriadku poškodenú C. H. C., nar. XX.XX.XXXX vo F., trvale bytom I. J. XXX/XX,

F., s uplatneným nárokom na náhradu škody o d k a z u j e na civilný proces.

Podľa § 319 Tr. poriadku z a m i e t a odvolanie okresného prokurátora.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa uznal obžalovaného A. B. C. vinným zo zločinu týrania

blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a), ods. 3 písm. d) Tr. zákona s poukazom na
§ 138 písm. b) Tr. zákona na tom skutkovom základe, že

- v čase najneskôr od 22.09.2018 do mesiaca júl 2020 v byte na G. ulici vo F. a v čase od júla 2020 do
dňa 02.08.2021 v byte na H. ulici č. XXX/X vo F. a na iných miestach v okrese F., v ktorých od uzavretia

manželstva býval spoločne s manželkou C. H. C. a ich spoločnou maloletou dcérou alebo sa na nich
spoločne nachádzali, spôsoboval poškodenej manželke psychické utrpenie konaním spočívajúcim v
opakovaných bezdôvodných vulgárnych nadávkach, verbálnych urážkach spojených s jej ponižovaním
smerujúcim proti jej telesnému vzhľadu, spôsobu života a spoločenskému postaveniu, obviňovaním
z toho, že ona je príčinou ich rodinných a jeho osobných problémov, neustálym poškodzovaním

zariadenia bytu, osobných vecí poškodenej a vecí v spoločnom vlastníctve, spojených tiež s fyzickým
napádaním poškodenej v podobe sácania, šklbania vlasov a uhryznutia, pričom tieto verbálne útoky
a prejavy voči poškodenej po zmene bydliska do bytu na Ul. H. vyvrcholili do spôsobovania fyzického
utrpenia, konaním spočívajúcim v bezdôvodnom fyzickom napádaní, najskôr v intenzite bezdôvodného
uhryznutia, sácania, kopania do nôh, bitia päsťami rúk do rôznych častí tela, pričom jeho verbálne

útoky na poškodenú sa od začiatku roku 2021 vyskytovali na dennej báze a toto vulgárne, pohŕdavéa agresívne konanie a správanie vyvrcholilo dňa 29.01.2021, kedy vo večerných hodinách po hádke na
balkóne bytu C. H. C. sotil, v dôsledku čoho spadla na dlažbu a udrela si tvárovú časť hlavy a utrpela
tržnú ranu na spodnej pere a posun predných horných zubov, ktoré si vyžiadali chirurgický zákrok v

zdravotníckom zariadení, ďalej dňa 12.06.2021 v ranných hodinách po tom, čo C. H. C. obžalovaného
zobudila zo spánku, vyvolal medzi nimi hádku a keď sedela na posteli v spálni, pristúpil k nej a pravým
kolenom ju kopol do hlavy, v dôsledku čoho C. H. C. utrpela pomliaždenie v oblasti spánkovej časti
hlavy, vyžadujúce si jej lekárske ošetrenie a vyšetrenie v zdravotníckom zariadení a dňa 02.08.2021 v
doobedňajších hodinách začal kričať na C. H. C. „bez teba bol kľud a radšej ste sa mali zabiť v aute",

vulgárne jej nadával, ako aj na jej rodičov a fyzicky ju napadol tak, že päsťou ruky ju udrel do ramena
a kopol do ľavého stehna vyhrážajúc sa, že jej zlomí nohy, pričom vážnejšie zranenia vyžadujúce si
jej lekárske ošetrenie a vyšetrenie jej týmto konaním nespôsobil, následkom čoho C. H. C. z obavy o
svoj život a zdravie a v záujme obrany pred ďalšími verbálnymi a fyzickými útokmi odišla zo spoločnej
domácnosti.

Za to obžalovanému uložil podľa § 208 ods. 3 Tr. zákona, § 38 ods. 2 Tr. zákona, za použitia § 39 ods.
1 Tr. zákona trest odňatia slobody vo výmere piatich rokov. Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zákona ho pre
výkon uloženého trestu odňatia slobody zaradil do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym
stupňom stráženia. Podľa § 73 ods. 4 Tr. zákona ochranné protialkoholické liečenie obžalovanému
neuložil. Podľa § 288 ods. 1 Tr. poriadku poškodenú C. H. C. s nárokom na náhradu škody odkázal

na civilný proces.

Proti tomuto rozsudku podali v zákonom stanovenej lehote odvolanie tak okresný prokurátor ako aj
obžalovaný.Prokurátorvdôvodochodvolaniauviedol,žetotopodalvneprospechobžalovaného,pričom
sa nestotožnil s výrokom o treste obžalovaného, keď mu okresný súd uložil trest podľa § 208 ods. 3 Tr.

zákona s prihliadnutím na § 38 ods. 2 Tr. zákona, bez zistenia poľahčujúcich a priťažujúcich okolností za
použitia § 39 ods. 1 Tr. zákona. Pod pojmom okolnosti prípadu sa rozumejú také skutočnosti, ktoré môžu
ovplyvniť povahu, charakter a iné objektívne okolnosti spáchaného trestného činu. Okolnosťami prípadu
môžu byť i zákonné znaky skutkovej podstaty, ak charakterom spáchania vybočujú z obvyklých prípadov.
Na to, aby súd viaceré všeobecne poľahčujúce okolnosti v súhrne hodnotil ako výnimočné okolnosti

prípadu v zmysle § 39 ods. 1 Tr. zákona, je treba mať preukázané viaceré nie bežne sa vyskytujúce
skutočnosti, ktorých existencia nebola vyvolaná páchateľom a ktoré značne ovplyvnili jeho konanie (R
49/1978). Skutočnosti uvedené okresným súdom (probačný dohľad, zákaz vzďaľovať sa z miesta pobytu
v trvaní 6 mesiacov, neexistencia posttraumatickej stresovej poruchy u poškodenej, starostlivosť o dieťa)
nemožno podľa názoru prokurátora v žiadnom prípade považovať za mimoriadne alebo nie bežne

sa vyskytujúce okolnosti a to ani vo vzťahu k osobe páchateľa, ktorý trestnú činnosť vôbec nepriznal
a ani vo vzťahu k okolnostiam prípadu. V trestnej veci ako to konštatuje aj okresný súd, absentuje
existencia akýchkoľvek poľahčujúcich okolností. Nemožno sa podľa názoru prokurátora stotožniť s
argumentom okresného súdu, že obžalovaný sa stará o dcéru, táto skutočnosť nie je takou okolnosťou,
ktorábyodôvodňovalamimoriadnezníženietrestu.Skutočnosť,žesaobžalovanýriadnestaráopočetnú

rodinu, ktorá je na jeho výživu odkázaná, sa môže považovať za mimoriadne pomery páchateľa. Ak
sú pritom splnené aj ďalšie podmienky uvedené v ustanovení § 39 ods. 1 Tr. zákona, trest odňatia
slobody možno znížiť pod dolnú hranicu trestnej sadzby ustanovenej Trestným zákonom (R 52/1967,
R 35/1963). Obžalovaný sa stará o jedno maloleté dieťa v súlade s rozsudkom príslušného civilného
súdu o úprave rodičovských práv k maloletému dieťaťu po rozvode, v žiadnom prípade nie o početnú

rodinu. Prijatie takejto argumentácie okresného súdu by znamenalo stav, kedy každý obžalovaný, ktorý
by sa staral o dieťa, mohol mať vo svojej trestnej veci uplatnený postup podľa § 39 ods. 1 Tr. zákona,
čo zjavne odporuje vôli zákonodarcu aj ustálenej súdnej praxi (absentuje znak mimoriadnosti či nie
bežnej existencie). Pomermi páchateľa sa rozumie osobné a osobnostné hodnotenie osoby, ktoré
charakterizuje osobu páchateľa ako objekt trestu a tiež okolnosti, pre ktoré je rovnaký trest pre rôznych

páchateľov citeľný. Súdy pri hodnotení pomerov páchateľa pristupujú k hodnoteniu jednak osobných
pomerov a taktiež rodinných pomerov. Riadny život pracujúceho človeka po spáchaní trestného činu
u obvineného by bolo možné považovať za mimoriadne pomery alebo výnimočné okolnosti prípadu v
zmysle § 39 ods. 1 Tr. zákona len vtedy, keby spôsob jeho života obsahoval niečo výraznejšie, než
vyžaduje bežný občiansky život. Išlo by napríklad o zistenie takých faktorov, ako je mimoriadne poctivý

prístup k práci, vzorné správanie doma i na verejnosti, jeho zjavná aktívna snaha o odčinenie následkov
trestného činu voči spoločnosti, aktivita v spoločenských organizáciách a podobne (2Tz/33/1971).
Existencia posttraumatickej stresovej poruchy nie je znakom skutkovej podstaty trestného činu týrania
blízkej a zverenej osoby a pre odsúdenie páchateľa sa jej prítomnosť zistená znaleckým skúmanímani nevyžaduje. Prioritne však jej neexistencia u poškodenej nemá žiadny vzťah k osobe obvineného,
pretožeidejednoznačneookolnosťnastranepoškodenej,ajejosobnosťsdostatočnýmimechanizmami
vysporiadania sa s konaním páchateľa v ďalšom živote. Táto okolnosť, teda celkom jednoznačne nie

je okolnosťou na strane páchateľa, ani okolnosťou prípadu a už vôbec o nej nie je možné uvažovať
ako o okolnosti mimoriadnej. Na základe týchto dôvodov, kedy podľa názoru prokurátora okresný súd
celkom bežné skutkové okolnosti povýšil na okolnosti mimoriadne, navrhol, aby odvolací súd napadnutý
rozsudok podľa § 321 ods. 1 písm. d), e) Tr. poriadku zrušil a zároveň podľa § 322 ods. 1 Tr. poriadku
vrátil vec súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol, prípadne, aby

sám podľa § 322 ods. 3 Tr. poriadku vo veci rozhodol.

Obžalovaný odôvodnil odvolanie podané prostredníctvom obhajcu tak, že dokazovaním vykonaným
na hlavnom pojednávaní výsluchmi obžalovaného, poškodenej a výsluchmi svedkov, oboznámením
sa so znaleckými posudkami mal súd za preukázané, že sa mal dopustiť skutku, ktorý je mu daný
za vinu podľa obžaloby okresnej prokuratúry a to v období od 22.09.2018, teda od uzatvorenia

manželstva až do 02.08.2021. Už z výsluchu poškodenej na hlavnom pojednávaní je podľa názoru
obžalovaného zrejmé, že pred uzatvorením manželstva tvorili pár niekoľko rokov, už v tom čase boli
medzi nimi nedorozumenia a poškodená aj keď vedela, aký je a ako reaguje pri hádkach, dala podnet,
aby s ňou uzatvoril manželstvo. Neskôr sa im narodila dcéra, ktorá bola počatá za obojstranného
súhlasu bez toho, aby poškodená prejavila akékoľvek námietky vzhľadom na jeho povahu a jeho

správanie. Aj počas trvania manželstva medzi nimi dochádzalo ku konfliktom prejavovaným slovne,
ale aj vzájomným fyzickým napádaním. Tak tomu bolo aj v období júl 2020 do mesiaca august 2021,
no nie na každodennej báze, tak ako to konštatoval súd v odôvodnení napadnutého rozsudku. Práve
naopak, tak, ako to uviedla aj poškodená a jeho rodičia, skoro pravidelne trávili víkendy u rodičov
obžalovaného. V priebehu súdneho konania navrhli ako dôkaz na potvrdenie týchto skutočností aj

výsluch svedka K. L., krstného otca ich dcéry, avšak súd ich návrh zamietol. Súd taktiež odmietol
návrhy na dôkaz výsluchom F. K., jeho kolegyne z práce, na druhej strane v zmysle nepísanej zásady
prezumpcie viny obžalovaného vypočul na hlavnom pojednávaní kolegov a priateľov poškodenej. Takýto
postup súdu považuje za zjavne neobjektívny, práve naopak, vysoko subjektívne tendenčný v prospech
poškodenej bez dodržania ústavnej a zákonnej zásady prezumpcie neviny obvineného, teda hodnotenia

dôkazov a aj v prospech obžalovaného a nie len v prospech poškodenej osoby. Ak súd pri určovaní
výmery trestu prihliadol na to, že je otcom maloletej dcéry, ktorá má k nemu vybudovaný dobrý a
intenzívny vzťah, mal aj z tohto pohľadu posudzovať skutkovú situáciu v ich domácnosti, v rámci
ktorej svojím správaním nemohol naplniť skutkové znaky trestného činu podľa obžaloby, pretože ak
by tomu tak bolo, s určitosťou by toto správanie malo vplyv na vzťah jeho dcéry k nemu. Samotný

výkon uloženého trestu by s určitosťou prerušil a neprospel k ďalšiemu budovaniu jej vzťahu k nemu.
Ako uviedol obhajca na hlavnom pojednávaní, z vykonaného dokazovania nie je možné objektívne a
jednoznačne posúdiť jeho správanie voči poškodenej v zmysle naplnenia skutkových znakov zločinu
týrania blízkej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a) Tr. zákona, a teda aj následne ho kvalifikovať podľa
ods. 3 písm. d) Tr. zákona s poukazom na § 138 písm. b) Tr. zákona, pretože pre samotné naplnenie

znakov tohto zločinu sa vyžaduje, aby sa správanie páchateľa takéhoto trestného konania vyznačovalo
určitou trvalosťou, sústavnosťou, intenzitou, kvantitou a kvalitou. Trvalosť páchateľovho konania je
nutné posudzovať v závislosti od intenzity zlého zaobchádzania. Ak aj medzi nimi v posudzovanom
období dochádzalo ku konfliktom, je toho názoru, že sa jednalo o samostatné skutky, ktoré by bolo
možné posudzovať v podmienkach naplnenia skutkových znakov priestupkového konania, avšak nie

v intenciách kvalifikačných predpokladov skutku, pre ktorý bol obžalovaný. Súd taktiež objektívne
vyhodnotil len v jeho neprospech dôkaz- znalecký posudok C. D. M., znalkyne z odboru zdravotníctvo
a farmácia, odvetvie psychiatria, t. j. v sčasti psychiatrického posúdenia jeho stavu a stavu poškodenej,
keď jednostranne vyhodnotil záver znalca v jeho neprospech, pritom nevzal do úvahy tú skutočnosť, že
poškodená hneď po tom, ako bol vzatý do väzby, mala známosť s iným mužom, s ktorým žila v spoločnej

domácnosti, s ktorým sa už v tom čase ukazovala na sociálnych sieťach a spoločných fotografiách
z lyžovačky. V čase rozhodovania súdu o jeho vine čaká poškodená dieťa s druhým mužským partnerom
v poradí, s ktorým taktiež už žije v spoločnej domácnosti. Vyslovil názor, že nie je v silách žiadnej fyzicky
a psychicky týranej osoby, aby sa v tak krátkom čase vyrovnala s následkami týrania, ktoré jej mal
spôsobiť v krátkej minulosti iný muž. Z tohto pohľadu sa mu javí aj jej trestné oznámenie, následne

výpoveď ako tendenčné a účelové, v snahe zatajiť pred ním aj jej okolím skutočnosť, že už v čase
jeho spolužitia mala vážnu známosť s iným mužom, no jeho prítomnosť v spoločnej domácnosti bola
prekážkou jej naplánovania si života s iným životným partnerom. Za týmto účelom na neho podala
trestné oznámenie, v rámci ktorého aj bol vykázaný z bytu. O tom, že mu nechcela až tak ublížiť, akoto aj ona vo svojej výpovedi uviedla, nepredpokladal, že bude odsúdený až na tak vysoký trest odňatia
slobody. Ďalej upriamil pozornosť aj na to, že súhlasil so zvýšením výživného na dcéru, aj za takejto
situácie si súd môže urobiť obraz o tom, že v skutočnosti k poškodenej, k dcére, a k rodine pristupoval

počas trvania manželstva zodpovedne. Vzhľadom na to, že postupom súdu boli podľa názoru odvolateľa
porušené ustanovenia, ktorými sa má zabezpečiť objasnenie veci a právo obhajoby, ako aj to, že sa súd
nevysporiadal so všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie, z ktorých vznikli pochybnosti o
správnosti skutkových zistení napadnutých výrokov, navrhol, aby krajský súd zrušil napadnutý rozsudok
a vec vrátil súdu prvého stupňa na nové prejednanie a rozhodnutie.

Na základe podaných odvolaní postupoval krajský súd v intenciách ustanovenia § 317 ods. 1 Tr.
poriadku, podľa ktorého, ak odvolací súd nezamietne odvolanie podľa § 316 ods. 1 alebo nezruší
rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku,
proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo, pričom
na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania

podľa § 371 ods. 1 Tr. poriadku.

Keďže krajský súd v danom prípade nezistil také chyby, ktoré by odôvodňovali podanie dovolania podľa
§ 371 ods. 1 Tr. poriadku, preskúmaval napadnutý rozsudok a po takomto preskúmaní dospel k záveru,
že odvolanie obžalovaného je čiastočne dôvodné, a odvolanie prokurátora je nedôvodné.

Z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva, ktoré dôkazy okresný súd vykonal na hlavnom
pojednávaní, a ktoré pojal za základ pre svoje rozhodnutie. Okresný súd obsah jednotlivých dôkazov
uviedol podrobne v odôvodnení napadnutého rozsudku, a keďže rozhodnutie krajského súdu tvorí
s rozsudkom okresného súdu jeden celok, krajský súd nepovažoval za potrebné opakovať obsah týchto

dôkazov, len v krátkosti uvádza podstatné dôkazy.

Obžalovaný spáchanie skutku v celom rozsahu nepriznal, keď na hlavnom pojednávaní neurobil žiadne
z vyhlásení podľa § 257 ods. 1 Tr. poriadku. Ku skutku uviedol, že dňa 29.01.2021, keď sa vrátili z oslavy,
poškodená sa pošmykla s pohárom vína a spadla, keďže obidvaja boli pod vplyvom alkoholu, požiadala

suseda J., aby ju odviezol na pohotovosť a keďže ostal s dcérou doma, zaspal a poškodená im nedala
vedieť, že ostane spať u susedov, nahneval sa, pričom zvýšil hlas a mohli padnúť aj vulgarizmy, na čo
mu poškodená povedala, že si zabudla kľúče a nechcela ich budiť, preto spala u J.. K udalostiam zo
dňa 12.06.2021 uviedol, že manželku kopol nechtiac, mali ísť na brigádu do N. do očkovacieho centra,
pričom boli vonku večer predtým a bývalá manželka nenastavila budík, preto ráno zaspali, zobudila ich

C. L., načo ho poškodená začala budiť, lomcovala ním a on prudko vstal z postele, a ju nechtiac kopol
kolenom do hlavy. Dňa 02.08.2021 sa s poškodenou pohádali, táto bola s dcérou pri svojom bratovi celý
týždeň, on ich čakal, do bytu prišla len sama poškodená a tá mu povedala, že dcéra ostala s dedkom
v aute, že si prišla zbaliť veci, že od neho odchádza k rodičom. Priznal, že vtedy udrel poškodenú do
ramena, kopol jej do zadku a padli aj vulgárne slová, avšak z oboch strán kričali po sebe, hádali sa.

K manželstvu uviedol, že sa hádali, kričali po sebe, padli aj vulgárne slová, na vyhrážky si nepamätá.
Priznal, že počas hádok mohol poškodenú sácať, šklbať za vlasy, avšak bolo to z obidvoch strán. K
hádkam dochádzalo pod vplyvom alkoholu, pričom manželka, keď si vypila, vyčítala mu peniaze a je
pravdou, že ona chodila do práce a ťahala domácnosť, avšak bola corona a on nemohol ísť do práce,
avšak nebrala do úvahy, že on tankoval auto a staral sa o údržbu auta. Pokiaľ ide o narážky na telesný

vzhľad poškodenej, bolo to preto, že ona stále riešila nejaké diéty, na čo dávala peniaze a on na to už
nemal nervy, preto jej mohol povedať nejaké narážky v tomto smere, nevie, ako často to bolo. On jej
hovoril aj to, že jemu jej vzhľad nevadí, že si ju takú zobral. Obžalovaný pripustil, že mohol zničiť nejakú
vec, avšak bolo to obojstranné, že po sebe pri hádke niečo hodili. Poškodená, keď bola doma, nerobila
nič, objednala obed, on vysával. Cez víkendy navštevovali jeho rodičov, kde aj prespávali. S manželkou

spolu okrem alkoholu niekedy užívali marihuanu, pervitín a extázu. Dcéru má veľmi rád, staral sa o ňu,
keď manželka bola v práci.

Zo spáchania skutku bol však obžalovaný v celom rozsahu usvedčený predovšetkým výpoveďou
svedkyne poškodenej C. H. C., ktorá v priebehu celého trestného konania, teda od podania trestného

oznámenia dňa 03.08.2021, ako aj v konaní pred okresným súdom, aj v konaní pred krajským súdom v
podstate zhodne uvádzala, že s obžalovaným žili v spoločnej domácnosti, pričom manželstvo uzatvorili
22.09.2018, už pred svadbou sa im narodila dcéra O., a bývali v prenajatom byte na ulici G. vo F., v júli
2020 sa presťahovali do jej bytu na ulici H. vo F.. Obžalovaný sa k nej správal vulgárne a hrubo aj predsvadbou, myslela si však, že je to výnimočné, išlo o verbálne útoky voči jej osobe a vulgarizmy. Myslela
si, že po uzavretí manželstva sa to zlepší, ich vzťah celkovo trval 8 rokov od roku 2014, najskôr žili 2 roky
v Košiciach, potom odišla pracovať do Českej republiky a mali vzťah na diaľku, po tom, čo otehotnela,

sa vrátili na Slovensko. Na hlavnom pojednávaní uviedla, že po uzavretí manželstva neboli verbálne
útokyažtakéčasté,avšaknevedelabližšiekonkretizovať,akočastosatieútokyvyskytovali.Obžalovaný
bežne používal vulgarizmy, v bežnom živote ako je nevytiahnutie kanvice zo zástrčky, neprivretie skrine
a pod. Keď bola tehotná, obžalovaný sa o ňu staral, aj po narodení dcéry bol pozornejší. V tom čase
obžalovaný ešte študoval a bol počas týždňa v D.. Zistila, že obžalovaný v tom čase hral automaty, užíval

omamné látky, kupovala vtedy testy na metamfetamín a testovala moč na prítomnosť týchto látok. Začal
byť agresívnejší, rozbíjal nábytok a ničil jej osobné veci. Sotil ju, šklbal jej vlasy, avšak nikdy ju neudrel
päsťami do tváre, hryzol do nej a z toho mala hematómy na rukách. Útoky neboli na dennom poriadku,
ale bolo to dosť často. Raz, keď boli s kamarátom obžalovaného, P. L. a s jeho priateľkou na plese, keď
sa vrátili, mali spať u nich, avšak obžalovaný sa zamkol, následne ona išla spať ku svojím rodičom a P. L.
spriateľkousavrátilidoC..Potom,keďsaránovrátiladobytu,bytbolzdemolovaný,bolirozbitézárubne,

rozkopanédvere,skrine,rozbitývysávačapoškodenésteny.Ajvjejprítomnostiobžalovanýpoškodzoval
byt a opravoval to následne otec obžalovaného. Obžalovaný po skončení štúdia pracoval ako finančný
poradca u svojho otca, avšak tento príjem minul, predpokladá, že na automaty, mal aj dlžoby. Peniaze v
rodine chýbali, čo bolo dôvodom ich hádok. Bral aj peniaze od dcéry, ktoré mala uložené v obálke. Keď
to riešila s jeho rodičmi, potom sa ukľudnil a nehral automaty v takej intenzite. Zistila, že jej kreditkou

platil aj priamo v herni, bežné výdavky na stravu, na domácnosť platila ona, keďže pracovala v lekárni.
Obžalovaný sa podieľal na financovaní čiastočne, opravy bytu po zdemolovaní obžalovaným financoval
jeho otec. Poškodená uviedla, že boli aj dobré obdobia, nebolo to stále negatívne, posledný polrok boli
verbálne útoky na jej osobu na dennej báze, bolo to hlavne ráno, keď obžalovaného budila, pretože mali
dohodu, že bude vodiť dcéru do škôlky. Vnímala negatívne práve ten posledný polrok, keď verbálne

útoky,vulgarizmyanadávkybolinajintenzívnejšie.Ajpredtýmboli,avšaknievtakejintenzite.Poškodená
zotrvala na tom, že obžalovaný ju raz udrel na balkóne, keď ho ukľudňovala, pretože bol nervózny a
nemohla zaspať jej dcéra, ani susedia. Rušil aj susedov a obžalovaný ju na balkóne úmyselne strčil.
Na ošetrení s ňou bol sused C. J., po ošetrení prenocovala u J., pretože si zabudla kľúče a nechcela
doma zvoniť. V júni 2021 ona si bola posedieť s kamarátkou, obžalovaný prišiel domov o pol piatej, ona

o pol jednej, zobudila ich zvonením C. L., keďže mali s ňou ísť pracovať do vakcinačného centra. Keď
išla zobudiť obžalovaného, rozčúlil sa, a keď sedela na posteli, obžalovaný ju kopol kolenom do ľavej
časti hlavy. Keď odišli, do telefónu jej hovoril, že jej doláme nábytok. Následne po skončení práce bola
na kontrolnom vyšetrení, lebo na ľavej časti hlavy mala veľký hematóm, tak isto ju napadol aj v treťom
prípade a dvakrát alebo trikrát sa jej vyhrážal zabitím. Poškodená pripustila, že niektoré hádky vyvolala

aj ona, nikdy to však nebolo bezdôvodné, bolo to v súvislosti s tým, že napríklad obžalovaný nebol doma
alebo ohľadom financií a tiež pripustila, že keď obžalovaný pri hádke začal nadávať na jej rodičov, želal
im smrť, tak do neho rukou sotila, avšak jej manžel je vyšší aj silnejší.

Ani krajský súd nezistil dôvod neuveriť tejto výpovedi poškodenej, keď navyše výpoveď poškodenej je

v súlade aj s ďalšími dôkazmi vykonanými v tomto konaní.

Výpoveď svedkyne poškodenej C. H. C. je podporená aj výpoveďou svedkov C. C. C. a C. C. C., rodičov
poškodenej, ktorí uviedli, že mali vedomosť o tom, že medzi obžalovaným aj ich dcérou dochádzalo
k hádkam. Dcéra sa im sťažovala, že domácnosť ťahá ona, obžalovaný, neprispieval na domácnosť

a taktiež im povedala o napadnutiach. V prípade prvého fyzického napadnutia im najskôr uviedla, že
spadla na dlažbu, udrela si pusu, klamala im, ale rodičia videli, že je psychicky na dne. Dozvedeli sa to
od syna, ktorý sa o útokoch dozvedel od kamarátov, že treba niečo robiť a pomôcť ich dcére. Matka
poškodenej C. C. C. uviedla, že začalo sa to tým, že obžalovaný, keď sa mu niečo nepodarilo, tak napr.
rozbil batériu, keď sa mu nepodarilo odtiahnuť záclonu, stiahol žalúziu a vytrhol skrinku, devastoval byt.

Zakaždým, keď k nim prišli, bolo niečo poškodené. Až keď boli s dcérou a vnučkou v L., otvorene sa
porozprávali. Keď sa vrátili z Prahy, volala jej poškodená, že obžalovaný do nej kope, chce jej polámať
nohy, v telefóne bolo počuť neskutočný krik s tým, že obžalovaný kričal, že sa tam mali pozabíjať,
načo sa vrátili. Raz keď u nich jedli, obžalovaný hodil tanierom s jedlom, ktorý mu naložila poškodená,
na čo mu svedkyňa, svokra povedala, že keď mu nechutí, tak nech ide k rodičom, že má skončenú

hotelovú školu, tak nech si uvarí čo chce, ale oni jedia diétne jedlá. Svedok C. C., brat poškodenej,
uviedol, že si všimol, keď bol u sestry v byte, že je tam neporiadok, diery v dverách, v stenách, vylámané
kľučky, vytrhané batérie v kúpeľni, načo mu sestra povedala, že to urobil jej manžel, keď mal amoky, raz
v telefóne a raz osobne bol svedkom vulgárnych nadávok aj počas toho, keď študovali a bývali spoluso sestrou, keď tam prišiel obžalovaný, tak bol vulgárny, väčšinou bol pod vplyvom alkoholu. Sestra
sa mu zdôverovala o správaní obžalovaného, o tom, že ju manžel bil, sa dozvedel po tom čo bola na
pohotovosti. Vedel to od susedov, ktorí bývajú v rovnakom dome, kde býva jeho sestra. Sestru považuje

za pracovitého človeka, poriadkumilovného, má doktorát z farmácie, chodí do práce, stará sa o dieťa.

Svedok A. C. J., sused obžalovaného a poškodenej potvrdil, že bolo počuť ako obžalovaný kričal na
poškodenú a taktiež ako rozbíjal interiér bytu. Nakoniec sa poškodená prišla vyrozprávať k manželke.
Dvakrát počul, ako obžalovaný poškodenej hovoril, že keď nepríde domov, tak jej niečo spraví, nech

radšej zomrie a nadával jej. V januári 2021 prišla k nim poškodená, keď ju obžalovaný sotil a rozbila
si peru, vtedy s ňou bol na ošetrení u lekára. Keď sa vrátili, poškodená im ukazovala správy, kde sa
jej obžalovaný vyhrážal, že ju zabije, keď hneď nepríde domov. V novembri 2020 videl monokel na
tvári poškodenej, najskôr im povedala, že ju udrel manžel, potom ich začala presviedčať, že spadla a
urobila si to sama. Rovnako aj svedkyňa H. J. potvrdila, že do bytu v dome, kde býval aj obžalovaný s
poškodenou sa nasťahovali od 01.12.2019, v novembri 2020 vypila v byte obžalovaného vodu, ktorú mal

pri posteli, nadránom počula buchot z ich bytu, obžalovaný kričal po manželke, lebo mal vypitú vodu.
V januári 2021 počula buchot z ich bytu a písala poškodenej SMS, že zavolá políciu, že takto po nej
nemôže vyskakovať, na čo ona prišla k nim a mala rozbitú peru. Povedala, že ju obžalovaný hodil o zem,
počula aj buchot v júni o piatej nadránom, keď išla k nim C. L.. Svedkyňa uviedla, že keď na poškodenú
obžalovaný kričal, tiež kričala na obžalovaného, avšak bála sa ho. Videla na poškodenej aj modriny na

rukách alebo na stehne. Hádky boli na dennom poriadku, väčšie mohli byť dvakrát - trikrát do mesiaca.

Svedkyňa C. H. L. potvrdila, že v júni 2021 bola svedkom jedného incidentu, keďže býva v jednom
bytovom dome ako obžalovaný s poškodenou, v novembri 2020 sa nad ránom zobudila na krik a buchot
z bytu C., poškodená jej povedala, že keď sa obžalovaný vrátil domov, nemal pri posteli vodu a to ho

nahnevalo. V júni 2021 boli dohodnuté s poškodenou, že pôjdu na výpomoc do vakcinačného centra
v N., mal ísť aj obžalovaný, zavolala poškodenej, keďže táto jej neodpovedala na SMS, táto jej povedala,
že zaspali, nech počká, počula vtedy krik, buchot, poškodená vybehla z bytu bez dokladov, rozrušená,
povedala, že ju obžalovaný kopol do hlavy. Počas cesty obžalovaný poškodenej telefonoval a nadával.
Keďže poškodenú bolela hlava, po skončení práce o 15.30 išli na ošetrenie, kde najskôr poškodená

uviedla, že sa buchla do skrinky, avšak na jej naliehanie nech povie pravdu, povedala, že ju obžalovaný
kopol dvakrát do hlavy. Poškodená sa jej zverila aj s incidentom, keď rozbila peru. Svedkyňa L. Q.,
kolegyňa poškodenej z lekárne, uviedla, že na poškodenej si všimla, že bola napätá, nevyspatá a videla
na nej modriny. Obžalovaný za ňou prišiel raz do lekárne a vulgárne jej nadával. Keď však prišiel spredu
do predajne, tak sa správal vzorne. Svedkyňa C. R. N., kolegyňa poškodenej, uviedla, že počas služieb

sa jej poškodená sťažovala, že manžel jej nadáva, nepomáha jej, ukazovala jej aj modriny. Niekedy jej
vyvolával do práce, zvykli sa pohádať, obžalovaný bral od manželky kreditku a išiel nakúpiť. Obžalovaný
sa vedel veľmi rýchlo rozčúliť a poškodená sa mu to snažila vždy pokojne vysvetliť. V jej prítomnosti
obžalovaný ani raz nedoniesol poškodenej obed do práce.

Naproti tomu svedok C. C., otec obžalovaného uviedol, že medzi obžalovaným a poškodenou
dochádzalo k bežným hádkam, mal k dispozícii aj lekárske správy, z ktorých plynulo, že poškodená
vždy uvádzala, že spadla, napríklad 30.01.2021, v druhom prípade v júni 2021 poškodená nezostala
v nemocnici na pozorovaní, preto mu je divné, aby mala otras mozgu, čo sa týka udalosti z júna
2021, obžalovaný vtedy mal pripraviť mäso pre poľovnícke združenie, vnučka bola u nich a nemohol

sa dozvoniť, keďže obžalovaný zaspal, pretože poškodená vypla obidva telefóny. Keď prišli k nim na
víkend, oslovovali sa Lasik, nevidel medzi nimi žiadne nevraživosti a nadávky, celé obdobie corony
sa obžalovaný venoval vnučke, pričom nevesta nebola schopná urobiť nákup do domácnosti. Keď bol
obžalovaný v práci, poškodená mu neustále vyvolávala a obmedzovala ho v práci. Keby bola týraná,
obžalovaný by jej nenosil obedy do lekárne do práce. Keď boli na školení 01.07.2021, po ceste naspäť

poškodená telefonovala obžalovanému minimálne sedemkrát. Ani raz k nim nebola privolaná hliadka
polície. Obžalovaný je zodpovedný a o vnučku sa staral viac ako jeho bývalá manželka. Trestné stíhanie
je pre neho prekvapením, pretože poškodenú vnímal ako dominantnú v ich vzťahu. Keď upozornil na to,
že telefonovala počas obeda, reagovala tak, že prestala jesť, postavila sa a odišla fajčiť s odpoveďou,
že obžalovaného počká vonku, na čo jeho syn obžalovaný odišiel a taktiež raz, keď otec poškodenej bol

u nich a išiel na WC, naňho poškodená vyskočila, či je normálny, že jej otcovi nalieva alkohol, pretože
otec, keď si vypije, má problémy, na čo poškodenej povedal, aby sa s ním nebavila takým tónom, že s
ňou husi nepásol. Taktiež, keď volal syn (obžalovaný), aby mu prišiel pomôcť s nejakými prácami domov,
tak prišla tam aj nevesta (poškodená) s kamarátkou a neustále sa vypytovala, kedy konečne skončia.Keď im postavil fľašu na stôl, už sa nikde neponáhľali a domov odišli spolu so synom. Štyri mesiace po
rozvode stihla poškodená vystriedať dvoch partnerov, čo mu nesedí na obraz týranej ženy. Podľa neho
bola neporiadna, nevedela variť, vynakladala neskutočné peniaze na diéty. Konflikty vznikli tak, že obaja

si boli niekde večer posedieť a obaja boli pod vplyvom alkoholu.

V podstate zhodne vypovedala aj svedkyňa A. C. C., matka obžalovaného, ktorá uviedla, že 06.09.2017
sa im narodila vnučka O. a svadba bola až 22.09.2018. Obžalovaný po narodení dcéry ešte chodil na
vysokú školu, víkendy trávili u nich v C.. Keď obžalovaný s poškodenou chceli ísť niekde na chatu alebo

sa zabaviť, dcérku dali k nim, k rozbitej pere uviedla, že na druhý deň bola poškodená u nich doma
a keď sa jej manžel pýtal, čo sa stalo, povedala, že spadla, nesťažovala sa im na fyzické napadnutie
a vystupovali pred nimi normálne, z toho že dňa 02.08.2021 im C. C., svokor obžalovaného volal, že
vymení zámky, boli prekvapení.

Svedkyňa F. K., kolegyňa obžalovaného a jeho otca, uviedla, že s obžalovaným ako s kolegom chodili

vo vozidle na školenia, z telefonátu nevycítila, že by tam bol nejaký problém, boli to normálne rodinné
hovory, s úctou sa s ňou rozprával, nijako sa k nej hrubo nesprával. Hľadal pre ňu darček, pri telefonáte
hovorili v zdrobneninách, bola v šoku z toho, že by mal obžalovaný týrať manželku, pretože nič tomu
nenasvedčovalo.

Výpoveď svedkyne poškodenej je potom podporovaná aj objektívnym dôkazom a to znaleckým
posudkom z odboru psychológia. Zo záverov posudku plynie, že intelektová výkonnosť poškodenej
je na nadpriemernej úrovni, testovanie reality je spoľahlivé, rovnako pamäťové schopnosti boli
nadpriemerné, dostatočné k schopnosti zapamätať si a reprodukovať prežité udalosti, osobnosť sa
javí ako socioemočne zrelá, emočne sa môže prejavovať labilnejšie so striedaním emocionálnejšieho,

racionálnejšieho prístupu k vonkajšiemu svetu s prevahou submisivity, kooperácie s konformnými
postojmi, menej praktickým myslením, nebola preukázaná zvýšená tendencia k agresívnemu
reagovaniu či konaniu. Sebaobraz bol menej priaznivý, s prejavmi nižšieho záujmu o samu
seba. Vykazuje známky preťaženia s prejavmi úzkosti, vnútornej tiesne, vnútorného ohrozenia,
vnútornej labilizácie a ľahkých depresívnych príznakov, avšak rozsah a intenzita týchto príznakov

nevyžaduje terapeutický zásah a je predpoklad, že úpravou vonkajších okolností sa bude psychický
stav priaznivo kompenzovať. Všeobecná vierohodnosť je primeraná, nevykazuje žiadne znaky,
ktoré by ju oslabovali, prejavená tendencia prezentovať sa sociálne žiaduco, menej sebakriticky
je obligátna u osôb vystavených dlhodobejšie príkoriu. Ide o obranný mechanizmus s motívom
udržať si krehký pocit sebaistoty. Špecifická vierohodnosť je s vysokou pravdepodobnosťou znížená,

nakoľko bola u poškodenej evidentná snaha pomôcť manželovi, nakoľko sa u nej objavili pocity viny,
sebaspochybňovanie a ambivalencie typickej pre osoby vystavované dlhodobo príkoriu. Po vyplnení
dotazníka konštatovala, že nechcela poškodiť manželovi, nechcela, aby bol trestne stíhaný, mala
tendenciu jeho správanie ospravedlňovať vlastnými chybami, ktorými mu zadala príčinu na agresívne
konanie, pomerne dlhý čas bola schopná znášať konanie obžalovaného, jednak z dôvodu prispôsobenia

sa s tendenciou prijímať obvinenie zo strany páchateľa, aj z dôvodu pomerne silnej podpory v rodine
a profesionálnej saturácie, ako aj pomerne stenickej osobnostnej výbave. Postupne však vnútorné
zdroje aj odhodlanie klesali a hromadili sa zážitky vplývajúce na psychický stav negatívne, v popredí
so zneistením, stratou sebavedomia, úzkostnosťou, plačlivosťou, poruchami spánku, smutnou náladou
a prežívaním bezvýchodiskovosti. Tento stav s vysokou pravdepodobnosťou súvisel so správaním

obžalovaného. Taktiež psychologička konštatovala, že poškodená prežívala pocity typické pre osobu
vystavovanú dlhodobo príkoriu a to ambivalenciu vo vzťahu k obžalovanému, pocitom viny s tendenciou
hľadať v sebe a na sebe chyby, ktorými podnecovala jeho inkriminované správanie. S vysokou
pravdepodobnosťou sa dá predpokladať, že nebude vykazovať trvalé následky vo svojom psychickom
stave v spojitosti s konaním obžalovaného.

U obžalovaného psychologickým vyšetrením bol zistený priemerný intelektový výkon na dolnej hranici
populačného priemeru s výrazne nízkou celkovo informovanosťou a rozhľadenosťou, ale aj nízkymi
aritmetickými schopnosťami, nižšou kvalitou abstrahovania, jednoduchšou formou myslenia. Taktiež
bola zistená podpriemerná úroveň pamäťových schopností. Pre obžalovaného je charakteristické

povrchné pristupovanie k vonkajším podnetom bez dôkladnej analýzy s povrchnými odhadmi a
impulzívnym rozhodovaním. Ašpirácia a ambicióznosť sú vysoké, presahujúce reálne, aktuálne funkčné
kapacity, čo môže byť zdrojom dlhodobej frustrácie. Obžalovaný má o sebe menej realistický obraz, čo
sa týka svojich schopností a spôsobilostí, pamäťové schopnosti sú podpriemerné s kolísavou kvalitoupri nízkej schopnosti koncentrácie, ale dostačujúce k schopnosti zapamätať si a reprodukovať prežité
udalosti, dá sa predpokladať ADHD so špecifickými poruchami učenia, obžalovaný má tendenciu
spoliehať sa na druhých parazitárnym spôsobom pri celkovej socioemočnej nezrelosti, emocionalita

a celkové prežívanie je menej diferencované, zúžené s tendenciou k emočnej labilite a ľahkému
nabudeniu afektívnych impulzívnych reakcií. Má tendenciu bagatelizovať svoje reakcie v hneve v afekte
azároveňuviedol,žetakprevažnereagujelennasvojhootcaa svojumanželku.Schopnosťsebareflexie
a skutočnej introspekcie bola nízka, necítil sa byť zodpovedný za deficitnú schopnosť utvárať a
udržovať dlhodobé harmonické vzťahy, má nižšiu mieru zábran, vysokú mieru deklarovanej sebaistoty,

až prejavy velikášstva, menšiu reguláciu správania na základe kritiky spoločnosti či vlastnej úzkosti,
je povrchný, exibitívny, s ťažkosťami s prispôsobením, nekľudom, s menšou koordináciou psychickej
činnosti a regulácie správania. Motivácia činu, pokiaľ sa stal, je afektívne odreagovavánie ľahko
nabudeného negatívneho afektu osobnosti emocionálne a sociálne nezrelej poruchovo štrukturovanej.
Tieto negatívne osobnostné aspekty mohli byť ešte potencované konzumáciou drog, čo popiera. Na
menej vedomej úrovni vysoko pravdepodobne bola prítomná aj tendencia zneisťovať a znehodnocovať

manželku z dôvodu prežívania nerovnováhy medzi nimi, menovanej sa objektívne viac darilo profesne,
mala stály príjem, čo je rozpoznateľné podľa toho, že dehonestoval jej pracovnú vyťaženosť, nepokladal
za objektívne dôvody únavu z pracovnej vyťaženosti, popisoval ju ako menej pracovitú, pohodlnú,
nesystematickú, verbálne ju deklasoval aj ako manželku aj ako magistru. V dotazníkoch ide o osobnosť
dostatočne sebakritickú bez zvýšeného lži skóre, napriek tomu sa nedá hovoriť o reálnej kritickej

sebareflexii,nakoľkovcielenejexploráciiprevažovalatendenciaracionalizovať,rozumovozdôvodňovať,
vysvetľovať oprávnenosť a bagatelizovať, zľahčovať svoje správanie a reagovanie voči manželke. V
prípade preukázania viny ide o s vysokou pravdepodobnosťou z psychologického hľadiska kombináciu
osobnostnejvýbavy,konzumáciudrogašpecifickéhovzťahovéhovzorcavrámcispolužitiavmatrimóniu.
Prognózaresocializáciesauobžalovanéhojavípodľaodbornýchdostupnýchkritériíakopomernedobrá.

Zo záverov znaleckého skúmania z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvia psychiatria plynie
adaptačná porucha u poškodenej a reaktívny úzkostný stav bez prejavov duševnej choroby alebo
poruchy. U poškodenej nezistila prítomnosť posttraumatickej stresovej poruchy. Príznaky v zmysle
adaptačnej poruchy po vymiznutí stresu v krátkej dobe spravidla odoznejú bez potreby liečby.

U poškodenej z psychiatrického hľadiska nie je nutná žiadna medikamentózna liečba, podrobuje
sa psychoterapeutickému vedeniu u psychologičky. Osobnosť poškodenej je vnútorne vybavená s
dostatkom adaptačných zdrojov pre vyrovnávanie sa so záťažou v zmysle negatívneho správania voči
nej, vďaka čomu u nej nedošlo k rozvoju posttraumatickej stresovej poruchy.

U obžalovaného z výsledkov znaleckého skúmania znalkyňou z odvetvia psychiatrie plynie, že bola
u neho zistená závislosť od viacerých psychoaktívnych látok a to pervitínu, marihuany, nikotínu.
U obžalovaného znalkyňa konštatovala aj nevyrovnaný vývin osobnosti v smere emočnej nestabilnej
poruchy osobnosti s poruchami správania, bez zistenej duševnej choroby alebo poruchy v zmysle
psychózy. V prípade, ak v čase skutku bol pod vplyvom alkoholu alebo inej psychoaktívnej látky,

jeho rozpoznávacia a ovládacia schopnosť bola zmenšená nepodstatne, obžalovaný je ku konzumu
drog nekritický, neprejavil v čase znaleckého vyšetrenia záujem o žiadnu formu navrhovaného
ochranného protitoxikomanického liečenia, preto toto neodporúčala uložiť, nakoľko by nesplnilo svoj
účel, protialkoholické liečenie nie je potrebné.

Súčasťou vyšetrovacieho spisu bol aj prepis komunikácie medzi poškodenou a matkou obžalovaného,
ďalej fotodokumentácia z poranenia pery, a krvných podliatin poškodenej a taktiež súčasťou bol
aj záver z laboratórneho vyšetrenia zo dňa 05.08.2021, kde moč obžalovaného bol pozitívny na
amfetamín, metamfetamín a cannabis. Okresný súd vykonal dokazovanie prečítaním lekárskych správ,
ktoré preukazovali vznik poranení u poškodenej v januári a v júni 2021.

Z rozsudku Okresného súdu Svidník sp. zn. 5P/25/2021 zo dňa 23.09.2021 plynie, že manželstvo
poškodenej a obžalovaného uzavreté dňa 22.09.2018 bolo rozvedené. Z výpisu z Ústrednej evidencie
priestupkov plynie, že obžalovaný sa pred spáchaním trestného činu dopustil trinástich dopravných
priestupkov, z aktuálnej evidencie priestupkov plynie, že obžalovaný sa dňa 31.08.2024 dopustil

priestupku proti občianskemu spolunažívaniu, keď vulgárne vynadal svojej ďalšej priateľke a fyzicky ju
napadol, spôsobil jej pritom poranenia s dĺžkou liečenia do šiestich dní. Dňa 24.05.2024 oboma rukami
zvieral krk a lakťom ruky udrel do oblasti ľavého temena svojej priateľky, spôsobil jej poranenie s dĺžkou
liečenia do piatich dní. Z priebežnej správy probačného a mediačného úradníka plynie, že po prepusteníz väzby bol nariadený probačný dohľad u obžalovaného, ktorý je vedený pod sp. zn. 1Pr/1/2022,
kedy bola väzba nahradená probačným dohľadom, pričom obžalovanému bol nariadený aj zákaz
požívania alkoholických nápojov a iných návykových látok, následne dňa 29.07.2022 bolo zmenené

obmedzenie spočívajúce v zákaze vzďaľovať sa z miesta pobytu. Dňa 23.11.2022 bolo ukončené
monitorovanie technickými prostriedkami, od júla 2023 podľa pokynov probačného a mediačného
úradníkasaobžalovanýdostavovalnaprobačnýdohľad,naposledy04.02.2025,keďsavrátilzpracovnej
cesty z J.. Obžalovanému bolo vznesené obvinenie pre skutok zo dňa 19.09.2024, v tejto veci bola na
obžalovaného A. B. C. podaná prokurátorom dňa 05.03.2025 na Okresnom súde Bardejov obžaloba

pre prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Tr. zákona pre skutok, ktorého
sa mal dopustiť dňa 22.06.2024, kedy mal viesť vozidlo, pričom pri kontrole bola zistená hodnota
metamfetamínu vo výške 306,13 mg/ml v krvi a amfetamínu 38,62 mg/ml v krvi.

Na základe takto vykonaného dokazovania dospel aj krajský súd k záveru, že obžalovaný sa
k poškodenej správal verbálne a neskôr aj fyzicky agresívne, pričom výpoveď poškodenej bola

konzistentná, podporená aj výpoveďami či už rodičov alebo aj brata, kolegýň z práce či susedov, ktorí
potvrdili, že videli poranenia na poškodenej ako aj počuli krik a hádky. Rodičia poškodenej potvrdili, že
v jednom prípade došlo k zlepšeniu správania sa obžalovaného po tom, čo boli za rodičmi obžalovaného
a poškodená ako aj rodičia obžalovaného kontrolovali, či neužíva omamné a psychotropné látky.
Aj keď v časti prípadov svedkovia uviedli, a napokon aj samotná poškodená potvrdila, že aj ona

na obžalovaného kričala, či doňho sotila, dospel krajský súd k záveru, že správanie obžalovaného
k poškodenej sa zhoršovalo až vyústilo k fyzickým napadnutiam, pre ktoré bola poškodená ošetrená,
pričom aj samotná poškodená uviedla, že najhorší bol posledný polrok spolužitia s obžalovaným. Ani
poškodená pritom nepoprela, že sa obžalovaný staral o dcéru, ako aj že víkendy trávili u rodičov
obžalovaného, kde nepopísala žiadne nevhodné správanie sa obžalovaného vo vzťahu k nej počas

týchto víkendov.

Týranie je vo všeobecnosti zlé zaobchádzanie s blízkou osobou vyznačujúce sa vyšším stupňom
hrubosti a bezcitnosti a určitou trvalosťou, ktoré táto osoba pociťuje ako ťažké príkorie.
Trvalosť páchateľovho konania je treba posudzovať v závislosti na intenzite zlého zaobchádzania.

V posudzovanom prípade, aj keď v niektorých situáciách vystupovala poškodená suverénne ako aj
dochádzalo k vzájomným manželským hádkam, obžalovaný podľa názoru krajského súdu prekročil
hranice bežného konfliktu medzi manželmi, keď jednak ničil vybavenie domácnosti, či neprimerane
slovne agresívne útočil na poškodenú, keď napríklad táto neprišla domov, keď ju vymkol, či keď mu
táto vyčítala, že užíva omamné látky či hraje hazardné hry, došlo aj k fyzickému napadnutiu najmä

v poslednom polroku spolužitia, čo malo za následok aj psychickú ujmu u poškodenej konštatovanú aj
znalkyňami z odvetvia psychiatrie či psychológie.

Na druhej strane však vzhľadom k tomu, že už samotné týranie je zlé zaobchádzanie, ktoré sa vyznačuje
istým trvaním (R20/1984), musí sa pri pokračovaní v páchaní takéhoto činu po dlhšiu dobu jednať

o dobu rádovo v mesiacoch, pričom je treba zdôrazniť, že čím menej intenzívne bude týranie, tým dlhšiu
dobu bude musieť takéto zlé zaobchádzanie trvať, aby sa mohlo jednať o naplnenie tejto okolnosti
podmieňujúcej vyššiu trestnú sadzbu a naopak. V danom prípade však vzhľadom na intenzitu konania
páchateľanešlootakintenzívnekonaniezostranyobžalovanéhoakovobdobnýchprípadoch dochádza
napríklad vpodobesústavnéhobitiarôznymipredmetmi,otvorenoudlaňou,päsťou,zákazomvychádzať

z bytu, zákaz komunikovať s blízkymi, odopieranie stravy, spôsobenie zlomenín či podliatin na veľkej
časti tela, kopanie, bolestivé ťahanie za vlasy, odopretie prístupu k účtom a podobne. K ničomu podobne
intenzívne hrubému v prejednávanom prípade nedošlo.

Okresný súd vyhodnotil skutkové okolnosti v podstate správne, pokiaľ konanie obžalovaného vyhodnotil

ako týranie blízkej osoby a zverenej osoby, nestotožnil sa však krajský súd s konštatovaním o naplnení
ustanovenia § 138 písm. b) Tr. zákona, a teda § 208 ods. 3 písm. d) Tr. zákona, že malo dôjsť k
závažnejšiemu spôsobu konania a to konaniu po dlhší čas, keď krajský súd vychádzal predovšetkým
z výpovede poškodenej, ktorá v konaní pred okresným súdom, že správanie obžalovaného sa zhoršilo
po ich presťahovaní sa na ulicu H., keď už išlo o takmer každodenné útoky. V danom prípade bolo

preukázané intenzívnejšie násilie až od 29.01.2021 do 02.08.2021. Taktiež krajský súd konštatuje, že na
rozdiel od iných obdobných prípadov, keď ide o intenzívnejšie konanie páchateľa, kde vystupujú partneri
v pozícii agresor – obeť, v danom prípade bolo aj z výpovedí svedkov preukázané, že aj poškodená
pri hádkach kričala na obžalovaného a sama aj priznala pri hádkach s obžalovaným, že čiastočne išloo vzájomné hádky obžalovaného s poškodenou, iba v niektorých prípadoch došlo k prekročeniu týchto
vzájomných hádok, keď obžalovaný či už fyzicky napadol poškodenú alebo do nej sotil alebo ju udrel.
Za takejto situácie potom bol krajský súd toho názoru, že zistenému skutkovému stavu zodpovedá

právna kvalifikácia skutku ako zločinu týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1
písm. a) Tr. zákona. Z tohto dôvodu potom krajský súd zrušil napadnutý rozsudok v celom rozsahu a
obžalovaného uznal vinným po podľa § 208 ods. 1 písm. a) Tr. zákona.

Pri tomto zločine umožňuje zákon uložiť jeho páchateľovi trest odňatia slobody od troch rokov do

ôsmich rokov, z tohto dôvodu považoval krajský súd vzhľadom na to, že v minulosti obžalovaný nebol
súdne trestaný za primeraný trest na dolnej hranici trestnej sadzby, a preto mu uložil trest odňatia
slobody vo výmere troch rokov a šiestich mesiacov, ktorého výkon podmienečne odložil a zároveň
uložil obligatórny probačný dohľad nad jeho správaním v skúšobnej dobe. Zároveň určil obžalovanému
skúšobnú dobu podmienečného odsúdenia na 5 rokov, teda v maximálnej výmere, zároveň bol podľa
§ 51 ods. 3 písm. b) Tr. zákona uložený zákaz požívania alkoholických nápojov a iných návykových

látok, ako aj povinnosť podrobiť sa v skúšobnej dobe psychoterapii zameranej na zvládanie záťažových
situácií, zvládanie stresu, sebaovládanie, ako aj terapiu zameranú proti zneužívaniu omamných a
psychotropných látok. Taktiež uložil obžalovanému aj povinnosť zamestnať sa v skúšobnej dobe
alebo sa preukázateľne uchádzať o zamestnanie. Tieto povinnosti a obmedzenia považoval krajský
súd za kľúčové pre prevýchovu obžalovaného a zmenu vo vedení ďalšieho riadneho života, keď

aj zo záverov psychologického posudku plynie, že prognóza ďalšieho vývoja k protispoločenskej
činnosti obžalovaného je priaznivá. Krajský súd konštatuje, že to bude možné dosiahnuť len v
prípade abstinencie obžalovaného od omamných a psychotropných látok a v prípade odbornej pomoci
psychológa, keďže ako vyplynulo z psychologického posudku, obžalovaný vo viacerých smeroch
potrebuje odbornú pomoc. Taktiež pozitívne by na obžalovaného mohla vplývať aj povinnosť zamestnať

sa v skúšobnej dobe a preukázateľne sa uchádzať o zamestnanie.

Keďže okresný súd poškodenú s jej nárokom na náhradu škody odkázal na civilný proces a poškodená
proti tomuto výroku nepodala odvolanie, nebolo možné rozhodnúť inak, ako rozhodol okresný súd.
Keďže sa krajský súd nestotožnil s odvolacími dôvodmi prokurátora, odvolanie prokurátora v celom

rozsahu zamietol podľa § 319 Tr. poriadku.

Tento rozsudok bol prijatý jednomyseľne.
jednomyseľne

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.