Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdzujúce, Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 18. jún 2025

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 10Co/71/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5920201278
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 06. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Róbert Urban
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2025:5920201278.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Róberta Urbana
a sudcov JUDr. Martiny Mochnáčovej a JUDr. Erika Vargu, v spore žalobkyne: A. B. C., nar. X.XX.XXXX,
bytom D., E. XXX/X, právne zastúpená advokátom JUDr. Petrom Harakálym, so sídlom Košice, Mlynská
28, proti žalovanému: Ústredná vojenská nemocnica SNP Ružomberok - fakultná nemocnica, so sídlom
Ružomberok, Gen. Miloša Vesela 21, IČO: 31 936 415, za účasti intervenienta na strane žalovaného:

Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s., so sídlom Bratislava, mestská časť Staré Mesto, Pribinova 19, IČO:
00 151 700, o náhradu škody na zdraví, na základe odvolania žalobkyne a intervenienta na strane
žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Ružomberok, č. k. 3C/25/2020-775 zo dňa 10. februára
2023 takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e vo výroku I. o zamietnutí žaloby v celom rozsahu
a vo výrokoch IV. a V. o priznaní náhrady trov štátu voči žalovanému a voči intervenientovi na strane
žalovaného, voči každému v rozsahu 50 %.

Rozsudok okresného súdu m e n í vo výrokoch II. a III. o priznaní nároku na náhradu trov konania
žalovanému a intervenientovi na strane žalovaného voči žalobkyni tak, že žalovanému
a intervenientovi na strane žalovaného n e p r i z n á v a voči žalobkyni náhradu trov prvoinštančného
konania.

Žalovanému a intervenientovi na strane žalovaného n e p r i z n á v avoči žalobkyni náhradu trov
odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd žalobu v celom rozsahu zamietol. Vychádzal z toho, že pri
zistení skutočností, ktoré sú podkladom pre ustálenie (tvrdenej) zodpovednosti žalovaného, sú potrebné
v prevažnej miere odborné znalosti. Uviedol, že znalecký posudok znalca F. G. (predložený žalobkyňou)
neobsahuje žiaden nález z MR vyšetrenia zo dňa 14.8.2017, ktorý by nasvedčoval tomu, že v danom
prípade došlo k poškodeniu zdravia žalobkyne termickým či mechanickým pôsobením prístroja pri jej

operácii. Znalec nespozoroval prerušenie kontinuity miechy („je celistvá“) a nie je zmienka o krvácaní
v durálnom vaku; naopak, mäkké tkanivá sa nejavia komprimujúce durálny vak („jeho zadná stena
rovnomerne vyklenuje smerom von zo spinálneho kanála v mieste laminektómie“).
2. Okresný súd konštatoval, že ním ustanovený znalec F. H. G. aj po predložení posudku F. G. zotrval
na závere, že ide o reperfúzny edém (opuch miechy), pre ktorý sa „dramatickým spôsobom“ zmenili
podmienkyzásobovaniakrvouamiestopoškodenianezvládlomnožstvododanéhokyslíka,vznikloveľké

množstvo voľných radikálov, ktoré spustili proces samodeštrukcie; čo sa nedá liečiť. Reperfúzny edém
vzniká pri obnovení perfúzie, k čomu došlo pri obnove prietoku počas operácie žalobkyne. Okresný
súd poukázal na to, že svedkyňa F. I. nezistila žiadne zmeny, ktoré by hovorili v prospech poškodeniadurálneho vaku a ani zmeny, ktoré by potvrdzovali mechanické a termické poškodenie. Dodala, že riziko
vzniku termického a mechanického poškodenia je veľmi nízke (menej ako 1 %). Vo vzťahu k nálezu
z MR chrbtice zo dňa 14.8.2017 v bezprostrednom okolí durálneho vaku vymedzila F. I. existenciu

drobných kolekcií s hemoragickým obsahom (stopy zakrvácania sa pritom objavujú hneď, ako dôjde
k zakrvácaniu), ktoré sa nechovajú expanzívne; je to dôsledok operačnej intervencie.
3. Okresný súd zohľadnil aj skutočnosti zistené z výsluchu svedka F. J. (operatér žalobkyne), ktorý
vylúčil poškodenie obalu miechy počas operácie, pri ktorej boli použité štandardné operačné nástroje,
vrátane vysokorýchlostnej vŕtačky. Po zistení pooperačného zhoršenia neurologického stavu pacientky/

žalobkyne boli podniknuté okamžité kroky, okrem iného podstúpila ihneď MR vyšetrenie. Okresný súd
vyslovil, že závery znalcov, resp. odborne spôsobilých osôb nie sú (navzájom) rozporné a na ich základe
možno uzavrieť, že na MR obraze vyšetrenia zo dňa 14.8.2017 neboli zistené také zmeny, ktoré by
jednoznačne nasvedčovali poškodeniu miechy termickým či mechanickým pôsobením prístrojov počas
operácie. Z MR obrazu je zrejmý stav po dekompresívnej laminektómii, výrazný opuch miechy bez
známok zakrvácania, pričom kontinuita miechy nie je porušená a ani oploštená.

4. Vo vzťahu k interpretácii záverov F. G. žalobkyňou okresný súd doplnil, že zo záverov znalca
nevyplýva, že by krvácanie bezprostredne po úraze nebolo vôbec na MR obraze viditeľné. Zároveň
záver o termickom či mechanickom poškodení miechy nemožno založiť len na tom, že bezprostredne
po operácii krvácanie na MR obraze vidno len s ťažkosťami. K takémuto záveru je potrebný iný
nález nasvedčujúci danému poškodeniu, napríklad pomliaždenie, oploštenie durálneho vaku, porušenie

celistvosti miechy; čo v súdenej veci preukázané nebolo. Z takto ustáleného stavu okresný súd uzavrel,
že nebolo možné preukázať existenciu zákonných predpokladov zodpovednosti za škodu podľa § 421a
Obč. zák.; žalobkyňa teda neuniesla dôkazné bremeno ku skutkovému tvrdeniu o poškodení jej zdravia
povahou prístrojov použitých pri operácii.
5. O trovách konania rozhodol okresný súd tak, že žalovanému a intervenientovi na jeho strane –

vzhľadom na zamietnutie žaloby – priznal voči žalobkyni nárok na ich náhradu v rozsahu 100 %.
V súdenej veci nevzhliadol ani dôvody hodné osobitného zreteľa v zmysle § 257 CSP. Hoci žalobkyni
vznikla pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti žalovaným škoda na zdraví, „v spore nepreukázala
žiadny podiel na vzniknutej škode“. Okresný súd uviedol, že aktuálna sociálna situácia žalobkyne sama
o sebe nepostačuje na nepriznanie náhrady trov konania úspešnej protistrane. Doplnil, že výsledok

rozhodovania Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou (ďalej len Úrad pre dohľad) nemožno
zohľadniť v prospech žalobkyne, lebo správnosť záverov jeho medicínskeho konzultanta bola vyvrátená.
6.Okresnýsúdzároveňpriznalnáhradutrovštátuvočižalovanémuaintervenientovinajehostrane(proti
každému v rozsahu 50 %), keďže znalec, v súvislosti s ktorým znaleckým dokazovaním štátu vznikli
trovy, bol ustanovený na základe ich spoločného návrhu. Ďalšie trovy môže predstavovať svedočné pre

F. I., ktorú navrhol vypočuť intervenient a žalovaný sa k takémuto dôkaznému návrhu pripojil. Okresný
súd odkázal na princíp definovaný v § 252 CSP, podľa ktorého každý platí výdavky, ktoré mu v konaní
vzniknú.

7. Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podala odvolanie žalobkyňa, ktorá sa domáhala

jeho zmeny tak, že žalobe bude v celom rozsahu vyhovené. Namietala, že okresný súd vôbec
neprihliadal na vyjadrenie žalovaného, ktoré obsahovalo aj vyjadrenie prednostu neurologickej kliniky
F. G.. Ten konštatoval, že „...uvedená ischemizácia v kombinácii s mechanickým a tepelným atakom
na miechu v spojení s predoperačnou myelopatiou veľmi pravdepodobne viedla k pooperačnému
edému a ku klinickému prejavu pooperačne vzniknutej slabosti dolných končatín“. Žalobkyňa mala za

to, že dotknuté vyjadrenie predstavuje skutkové tvrdenie samotného žalovaného, ktoré je zároveň –
vzhľadom na skutkové tvrdenia žalobkyne – skutkovým tvrdením nesporným; pričom na (neskoršie)
zmeny v tvrdeniach o skutočnostiach, na ktorých sa strany dohodli, súd neprihliada.
8. Neskoršiu snahu protistrany korigovať predmetné vyjadrenie F. G. označovala len za účelovú,
keďže prednosta sa o odvolával na operatéra aj operačný protokol. Dodala, že pravdepodobnosť

mechanického, resp. termického ataku na miechu navyše spôsobuje povaha samotnej operácie, keď sa
vyrezáva časť stavca doslova v niekoľkomilimetrovej vzdialenosti od miechy a prehľadnosť operačného
poľa znižuje zakrvácanie. Žalobkyňa zhrnula, že s poukazom na dotknuté skutkové tvrdenia žalovaného
mal okresný súd žalobe vyhovieť podľa § 421a Obč. zák.
9. Zopakovala, že pri posudzovaní medicínskych otázok sa 100 %-né preukázanie určitých skutočností

javí ako nereálne a nedosiahnuteľné, preto sa dôkazné bremeno v takýchto sporoch musí posudzovať
osobitne. Z povahy veci totiž prichádza k výraznému oslabeniu postavenia poškodeného. Poukázala na
konštatovania Ústavného súdu SR v rozhodnutí sp. zn. II. ÚS 716/2016, podľa ktorých je všeobecný
súd povinný proporcionálne vyvážiť vzájomné asymetrické postavenie vo vzťahu lekár (zdravotníckezariadenie) – pacient, lebo inak sú na slabšiu stranu kladené neúmerné (dôkazné) nároky. Uvedené
umožňuje odklon od základnej konštrukcie delenia bremena tvrdenia a dôkazného bremena; napríklad
jeho sekundárnym prenesením na žalovaného. V danom smere mal teda žalovaný vyvrátiť dôvodnosť

žaloby, ktorá bola založená jeho vlastným – vyššie rozoberaným – skutkovým tvrdením; čo sa mu
nepodarilo.
10. Žalobkyňa tvrdila, že jednoznačný záver znalca ustanoveného okresným súdom F. H. G. o tom, že
nedošlo k termickému alebo mechanickému poškodeniu miechy pri operácií, bol vyvrátený posudkom
F. G.. Ten vylúčil, že bolo možné len z MR vyšetrenia žalobkyne zo dňa 14.8.2017 odlíšiť povahu zmien

miechy,lebopredmetnýnálezzodpovedáopuchumiechyajpritermickom,mechanickomčireperfúznom
poškodení. Poukazovala na to, že odborný záver F. I. – naproti záveru F. G. – nebol nijakým spôsobom
zdôvodnený. Navyše, doplnok znaleckého posudku F. H. G. predstavuje nezákonný dôkaz, lebo bol
vyhotovený v rozpore so zákonom č. 382/2004 Z. z.; preto nemal byť braný ani do úvahy.
11. Zároveň posudok F. G. nevylúčil validitu vyššie spomínaného skutkového tvrdenia žalovaného.
Menovaný znalec poukazoval tiež na to, že nemusí nevyhnutne dôjsť k porušeniu miešneho obalu,

hematom na mieche nemusí vždy obsahovať znaky zakrvácania. MR vyšetrenie žalobkyne bolo robené
krátko po operácii a vzhľadom na chemický princíp zobrazenia zakrvácania na MR obraze ešte toto nie
je viditeľné; známky zakrvácania sa dajú vyhodnotiť až niekoľko dní po poškodení zdravia.
12. Rozhodnutie o trovách konania vo vzťahu medzi sporovými stranami žalobkyňa napadla prioritne
ako závislý výrok od meritórneho výsledku sporu. Súčasne však mala za to, že sú dané dôvody hodné

osobitnéhozreteľapodľa§257CSP,keďženárokyuplatnilavočižalovanémunazákladejednoznačného
záveru Úradu pre dohľad. Navyše, žalobca vlastným skutkovým vyjadrením potvrdil oprávnenosť
podania žaloby. Nadväzne by bolo „neprimerane prísne“ uložiť žalobkyni povinnosť nahradiť trovy
protistrany; osobitne, ak v dôsledku poškodenia zdravia pri operácii je plne invalidnou a nachádza sa
v zlej finančnej a sociálnej situácii.

13. Odvolanie v zákonom stanovenej lehote podal – so súhlasom žalovaného – aj intervenient na jeho
strane, ktorý napadol výroky o náhrade trov konania štátu a alternatívne sa domáhal ich zmeny tak,
že štátu bude priznaná náhrada trov voči žalobkyni, alebo ich zrušenia a vrátenia „na rozhodnutie“.
Namietal, že v dotknutej časti rozhodnutie nerešpektuje výsledok sporu a tiež je v rozpore s výrokmi

o náhrade trov konania medzi samotnými sporovými stranami (vrátane intervenienta). Mal za to, že hoci
aktuálna právna úprava neobsahuje ustanovenie ekvivalentné s § 148 O.s.p., prostredníctvom článku
4 ods. 2 CSP je možné podľa zhodného princípu postupovať i v súčasnosti; čo potvrdil taktiež najvyšší
súd (rozhodnutie publikované v Zbierke stanovísk NS a rozhodnutí súdov SR pod R 75/2018).

14. Žalovaný a aj intervenient na jeho strane navrhli rozsudok okresného súdu (osobitne jeho meritórny
výrok) potvrdiť. Akcentovali závery komplexného znaleckého posudku F. H. G., ktorý jasne preukázal,
že žalovaný pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti postupoval v súlade so zákonom, t. j. lege artis.
Poukazovanie žalobkyne na vyjadrenie F. G. považovali len za snahu „udržiavať spor“. Pri vyjadrení
F. G. išlo pritom iba „o obyčajnú úvahu“ menovaného, ktoré hodnotenie daného vyjadrenia uviedol aj

okresný súd pri ústnom odôvodnení rozsudku.
15.Navyše,samotnédotknutévyjadrenieobsahuje/predstavujelenvyjadreniepravdepodobnosti.Pokiaľ
sa F. G. odvolával na operatéra (F. J.), tak ten v rámci výsluchu odmietol akékoľvek termické alebo
mechanické poškodenie operačným nástrojom. Zároveň to, že počas operácie sa použijú operačné
nástroje, ešte automaticky neznamená aj nutnosť výskytu termického alebo mechanického poškodenia

pacienta.
16. Žalovaný a intervenient na jeho strane nesúhlasili ani s interpretáciou znaleckého posudku F. G.
žalobkyňou. Menovaný totiž uviedol, že v akútnom stave po úraze je krv hypointenzívna a s odstupom
času sa jej zobrazenie mení; teda zakrvácanie by bolo viditeľné aj bezprostredne po operácii.
Akcentovali, že zodpovednosť za škodu nemožno založiť len na tom, že jednou z možných príčin

poškodenia miechy – avšak nepreukázaných – je termické alebo mechanické poškodenie spôsobené
povahou prístroja, keď okrem opuchu miechy neboli zaznamenané žiadne následky, ktoré by takéto
poškodenie potvrdzovali.
17. Žalovaný sa ešte samostatným podaním v plnej miere stotožnil s vyjadrením intervenienta, ktoré
bolo obsahovo i argumentačne takmer identické s jeho vlastným vyjadrením k odvolaniu protistrany.

18. Žalobkyňa právo odvolacej repliky nevyužila; rovnako bezprostredne nereagovala na odvolanie
intervenienta voči výrokom napadnutého rozsudku o náhrade trov štátu.19. Krajský súd, ako súd odvolací, vec preskúmal v rozsahu a z dôvodov vymedzených v odvolaní (§
379 a § 380 ods. 1 CSP) a bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario v spojení s § 219 ods.
3 CSP) rozsudok okresného súdu v meritórnom výroku I. o zamietnutí žaloby v celom rozsahu podľa

§ 387 ods. 1 CSP potvrdil.

20. Prezentovanie vyjadrenia F. G., ktoré bolo súčasťou (a zároveň i prílohou) vyjadrenia žalovaného
zo dňa 11.8.2020 k žalobe, žalobkyňou ako nesporného skutkového tvrdenia strán nezodpovedá
nielen celkovému kontextu daného vyjadrenia žalovaného, ale ani obsahu samotného vyjadrenia F. G..

Žalovaná strana v dotknutom vyjadrení (doslova) kategoricky popierala dôvodnosť žaloby, nesúhlasila
so závermi Úradu pre dohľad a namietala/rozporovala skutkové tvrdenia žalobkyne. Opakovane
zdôrazňovala, že z jej strany nedošlo k porušeniu povinností pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti;
naopak, táto bola poskytnutá spôsobom lege artis. Z daného (výslovného) vyjadrenia žalovaného
rozhodne nemožno vyvodzovať nespornosť (ba až zhodnosť) skutkových tvrdení sporových strán.

21. Taktiež bezprostredne, resp. izolovane z vyjadrenia F. G. nie je možné dospieť k záverom
prezentovaným odvolateľkou. Je pravdou, že vyjadrenie menovaného obsahuje formuláciu citovanú
v bode 7. odôvodnenia tohto rozsudku; ale tak, ako je podávaná žalobkyňou, opomína spojitosti
s ostatným textom a záver vyjadrenia (vtedajšieho) prednostu neurochirurgickej kliniky žalovaného,
ako aj ďalšie jeho výslovné a jednoznačné konštatovania. Predovšetkým ide o konštatovania, že nález

edému v danom segmente miechy nekoreluje s časovým odstupom od operačného zákroku; neboli
potvrdené znaky vonkajšej kompresie v operačnom prístupe; či to, že napriek uvoľneniu miešneho
kanála došlo k dekompenzácii myelopatie.
22. Pokiaľ sa F. G. vyjadruje k mechanickému a tepelnému ataku (použitie vysokootáčkovej frézy),
uvedené dáva do kontextu so zvýšeným rizikom operačného zákroku a bezprostredne akcentuje

predispozíciu – už pred operáciou poškodeného – miešneho tkaniva reagovať edémom. Celkovo
konštatuje, že diagnóza žalobkyne, jej klinický stav a segment chrbtice, v ktorom bolo intervenované,
prináša vysoké štatistické riziko peroperačných i pooperačných komplikácií; „u pacientky/žalobkyne
(bohužiaľ) nastala jedna z komplikácií uvádzaná vo svetových odborných literatúrach a štatistikách“.
Zároveň predmetná – žalobkyňou izolovane akcentovaná – citácia je uvedená F. G. len ako

pravdepodobná eventualita.

23. Obdobne nepresne (do určitej miery až tendenčne) žalobkyňa prezentuje aj konštatovania
a závery znaleckého posudku F. G.. V značnom rozsahu ide o znalecký posudok, ktorý má
všeobecný a vysvetľujúci charakter. V konkrétnostiach týkajúcich sa operácie žalobkyne v žalovanom

zdravotníckom zariadení konštatuje dosiahnutie dekompresie durálneho vaku („priestor durálneho vaku
je významne voľnejším oproti vyšetreniam z roku 2016“), nie je prítomný ani obraz kompresie durálneho
vaku mäkkými tkanivami v mieste operačného prístupu a nepozoruje ani mechanické porušenie
kontinuity miechy. Zároveň F. G. konštatuje, že maximum zmien je v úrovni, ktorá na predoperačnom
vyšetrení zodpovedala miestu maximálneho zúženia.

24. Celkovo uzatvára, že nie je možné jednoznačne zodpovedať príčinu zmien; nález zodpovedá opuchu
miechy, ktorý sa objavuje pri termických, aj pri mechanických, aj pri reperfúznych poškodeniach, ako i pri
ischémii miechy. Súčasne opakuje/zdôrazňuje, že maximum zmien je v mieste predtým (pred operáciou)
prítomného maximálneho zúženia a útlaku, kde bola už predoperačne viditeľná myelopatia (poškodenie
miechy). F. G. záverom svojho posudku uvádza, že vyjadrenie (aj to len) podozrenia na konkrétnu príčinu

by bolo závislé od informácie o priebehu operácie, ale jednoznačné a definitívne odlíšenie len podľa MR
zobrazenia nie je možné.

25. Z dotknutých konštatovaní F. G. nie je možné rozhodne vyvodiť záver prezentovaný žalobkyňou,
v zmysle ktorého menovaný znalec vyvrátil závery okresným súdom ustanoveného znalca F. H. G..

Ako už bolo konštatované, F. G. – okrem iného – tiež uviedol, že pri vyslovení záveru o príčine vzniku
edému by samotné MR zobrazenie nebolo dostačujúce, bol by nevyhnutný multidisciplinárny prístup,
zohľadňujúci aj priebeh operácie.
26. Počas celého sporu nebolo pritom preukázané (a to ani pri uplatnení značne nižšej než štandardnej
miery „dôkaznej istoty“) porušenie správneho postupu pri dotknutej operácií. Taktiež z oznámenia

o výsledku prešetrenia podnetu Úradom pre dohľad, ktorý bol argumentačným základom pre podanie
žaloby, vyplýva, že operačný výkon bol realizovaný správne a bez komplikácií; zároveň išlo o výkon i
správne indikovaný.27. Vo všeobecnosti možno (prioritne s odkazom na úvahy a východiská definované v rozhodnutí
Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 716/2016) súhlasiť s odvolateľkou, že v tzv. medicínskych
sporoch je nevyhnutné vnímať faktickú nerovnosť sporových strán a je neprípustné „slabšiu stranu“/

pacienta zaťažovať neprimerane prísnym/striktným dôkazným bremenom. Nemožno však akceptovať
nadväzujúce stanovisko žalobkyne, ktoré vo svojich dôsledkoch znamená, že ak pri zdravotnom/
operačnom zákroku boli použité špeciálne prístroje (čo pri komplikovanejších operáciách, medzi
aké patria takmer všetky neurochirurgické zákroky; žalobkyňou absolvovaný operačný výkon úplne
jednoznačne) a po takomto zákroku sa prejaví poškodenie zdravia, ide (v podstate automaticky)

o poškodenie zdravia spôsobené okolnosťami majúcimi pôvod v povahe použitého prístroja.
28. Je neprípustné zamieňať si objektívnu zodpovednosť, ktorou je aj zodpovednosť podľa § 421a Obč.
zák., s príčinnou súvislosťou, ktorá musí byť mimo rámec rozumnej pochybnosti v každej konkrétnej
veci preukázaná.

29. Z vyššie označeného rozhodnutia Ústavného súdu SR – okrem iného – vyplýva, že

v medicínskoprávnych sporoch je primeraným postup, keď sa metódou vylúčenia menej
pravdepodobných eventualít príčin vzniku škodlivého následku určí najpravdepodobnejší variant,
stanovený „kritériom nezainteresovanej racionálne uvažujúcej osoby pri zohľadnení obvyklého chodu
veci (v relevantnom) čase“. Taktiež prostredníctvom tohto prístupu z výsledkov dokazovania v súdenej
veci je nutné ustáliť nepreukázanie príčinnej súvislosti medzi prístrojmi (a ich osobitnou povahou)

použitými pri operácii žalobkyne a vzniknutým poškodením jej zdravia. O pravdivosti v konaní po
rozsiahlom dokazovaní ustáleného skutkového deja (jeho najpravdepodobnejšieho variantu) neboli
rozumné pochybnosti, aj keď alternatívne možnosti priebehu rozhodujúcich skutočností nebolo možné
teoreticky úplne vylúčiť. Krajský súd opakovane zdôrazňuje, že objektívny charakter (určitého druhu)
zodpovednosti za škodu neneguje nutnosť existencie príčinnej súvislosti.

30. Nakoľko odvolacie námietky vymedzené žalobkyňou, ktorými je odvolací súd viazaný, neboli
dôvodné a odvolací súd nezistil ani nedostatky v postupe okresného súdu, na ktoré prihliada z úradnej
povinnosti (§ 380 ods. 2 CSP), v meritórnej časti napadnutý rozsudok potvrdil ako vecne správny.

31. Odlišná situácia je však daná v otázke nároku na náhradu trov konania. Základom pre uplatnenie
meritórneho nároku žalobkyňou voči žalovanému bolo oznámenie o výsledku prešetrenia podnetu
Úradom pre dohľad, z ktorého vyplýval jednoznačný záver, že zdravotná starostlivosť zo strany
žalovaného nebola poskytnutá správne, v súlade s § 4 ods. 3 zákona č. 576/2004 Z. z. Úrad pre dohľad
je pritom zákonom zriadená verejná inštitúcia/právnická osoba, prostredníctvom ktorej štát vykonáva

dohľad (aj) nad poskytovaním zdravotnej starostlivosti.
32. Pokiaľ takáto špecializovaná (práve na problematiku posudzovania správnosti poskytovania
zdravotnej starostlivosti) autorita príjme jednoznačný záver, je úplne logické a prirodzené, že dotknutá
fyzická osoba (v tomto prípade žalobkyňa) sa po tom, ako predmetné zdravotnícke zariadenie (v tomto
prípade žalovaný) odmietne dobrovoľne uhradiť škodu vzniknutú pri skúmanom poskytnutí zdravotnej

starostlivosti, obráti so svojimi (tvrdenými) nárokmi na náhradu škody žalobou na súd. V daných
súvislostiach krajský súd vzhliadol v zmysle § 257 CSP výnimočné okolnosti, za existencie ktorých je
možné nepriznať (v spore inak úspešnej strane) náhradu trov konania.
33. Skutočnosť, že v konečnom dôsledku po rozsiahlom (prioritne vysoko odbornom) dokazovaní sa
nepotvrdili závery Úradu pre dohľad a nebola konštatovaná zodpovednosť zdravotníckeho zariadenia,

nemôže byť v danom smere vykladaná v neprospech (laickej) žalujúcej strany, konajúcej v dôvere v
závery vyslovené špecializovanou verejnou/štátnou inštitúciou. Z konštatovaných dôvodov krajský súd
zmenil výroky II. a III. rozsudku okresného súdu tak, že žalovanému a intervenientovi na jeho strane
voči žalobkyni náhradu trov prvoinštančného konania nepriznal.

34. Dotknuté určujúce stanovisko o existencii dôvodov hodných osobitného zreteľa sa v plnej miere
vzťahuje aj na odvolacie konanie, z ktorého titulu zhodným spôsobom rozhodol krajský súd i o trovách
daného štádia sporu.

35. Osobitosť medicínskych sporov, ktorá výrazne ovplyvňuje tiež dôkazné bremeno sporových strán

a pripúšťa jeho sekundárne prenesenie na žalovanú stranu (zdravotnícke zariadenie, vrátane subjektu
vystupujúceho v pozícií jeho intervenienta), je relevantná tiež v súvislosti so znášaním trov vzniknutých
v procese dokazovania; ktoré sa – navyše – odvíjali od dôkazných návrhov žalovanej strany. Nadväzne
je primeraným (i v doteraz rozoberaných jednotlivostiach súdenej veci), aby žalovaná strana znášalatrovy, ktoré v rámci dokazovania vznikli štátu. Z daného dôvodu odvolací súd potvrdil výroky IV. a V.
napadnutého rozsudku o priznaní náhrady trov konania štátu voči žalovanému a intervenientovi na jeho
strane; voči každému v rozsahu 50 %.

36. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Protitomutorozsudku je prípustné dovolaniezdôvodov vymedzenýchv§420a§421ods.1CSP.
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané, v lehote dvoch mesiacov
od doručenia tohto rozhodnutia na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie je podané včas aj

vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom a dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom. Táto povinnosť neplatí v prípadoch vymedzených v § 429 ods. 2 CSP.