Rozsudok Judgement was issued on

Decision was made at the court Okresný súd Žilina

Judgement was issued by JUDr. Michal Mravec

Judgement form – Rozsudok

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: CA-1T/152/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5318010538
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 06. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michal Mravec

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2025:5318010538.18

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Čadca v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Michala Mravca s prísediacich A. B.

a C. D. C., C.. v trestnej veci obž. B. E., nar. XX.XX.XXXX, na hlavnom pojednávaní dňa 03.12.2021
v pomere hlasov 2:1 takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný B. E. F. G. B. l a , nar. XX.XX.XXXX v H., trvale bytom H., I. XXX/XX, I. H.,
zamestnaného ako obchodný zástupca v spoločnosti J., K.. K.,

j e v i n n ý , ž e

1./ ako konateľ obchodnej spoločnosti zapísanej v Obchodnom registri Slovenskej republiky pod
obchodným menom B., K., L.: XXXXXXXX, K. K. I. XXX/XX, H., okres H., podal dňa 02.04.2013 na
Daňovom úrade Žilina, pobočka Čadca, okres Čadca daňové priznanie k dani z príjmov právnickej
osoby za rok 2012, kde vykázal základ dane - daňovú stratu v sume 118.296,42 € a nulovú daňovú
povinnosť, pričom v rozpore s ustanovením § 21 ods. 2 písm. i) zák. č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov
vo vtedy platnom znení do nákladov za zdaňovacie obdobie roka 2012 zaúčtoval aj daň z pridanej

hodnoty v celkovej čiastke 4.748,95 €, hoci u platiteľov dane z pridanej hodnoty nie je daň z pridanej
hodnoty daňovým výdavkom, rovnako tak zaúčtoval do výnosov zdaňovacieho obdobia 2012 iba sumu
127.774,83 €, aj napriek tomu, že tovar, ktorý bol predmetom realizácie-predaja bol v sume 366.146,50
€; čím v rozpore s ustanoveniami § 2 písm. b) a § 2 písm. c) zákona č.595/2003 Z. z. o dani z príjmov
znížil výnosy a tým pádom výsledok hospodárenia o sumu 238.371,67 €, teda aj napriek vedomosti o
tom, že základ dane predstavoval sumu 114.279 €, priznal nulovú daňovú povinnosť, čím skrátil daň z
príjmov právnickej osoby za rok 2012 v sume 21.713,01 €,

2./ ako konateľ obchodnej spoločnosti zapísanej v Obchodnom registri Slovenskej republiky pod
obchodným menom B., K., L.: XXXXXXXX, K. K. I. XXX/XX, H., okres H., v úmysle zatajiť skutočnú
daňovú povinnosť na dani z pridanej hodnoty, aj napriek nadobudnutiu tovaru v tuzemsku z iného
členského štátu v zmysle § 11 ods. 1, ods. 2 písm. a) zák. č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty
vo vtedy platnom znení, na základe faktúry od spoločnosti M. N., O. L. D. M., K. D., P. XX, M., XX-XXX
I., C. F., pod číslom WD2012/0158 zo dňa 06.06.2012, kde faktúra bola vystavená na sumu 4.488,87 €
bez DPH, a aj napriek vedomosti o tom, že po zohľadnení uvedenej faktúry v zmysle § 20 ods. 1 písm.

b) a § 69 ods. 6 zák. č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty vo vtedy platnom znení spoločnosti
B., K.. Čadca vznikla daňová povinnosť na dani z pridanej hodnoty v sume 240,83 €, tak v zmysle §
78 ods. 2 zák. č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty podal dňa 25.07.2012 na Daňovom úrade
Žilina, pobočka Čadca, okres Čadca daňové priznanie na dani z pridanej hodnoty za II. štvrťrok 2012,
kde deklaroval nadmerný odpočet v sume 656,94 €, čím skrátil daň z pridanej hodnoty za II. štvrťrok
roka 2012 v celkovej sume 240,83 €,

3./ ako konateľ obchodnej spoločnosti zapísanej v Obchodnom registri Slovenskej republiky pod
obchodným menom B., K., L.: XXXXXXXX, K. K. I. XXX/XX, H., okres H., v úmysle zatajiť skutočnúdaňovú povinnosť na dani z pridanej hodnoty, aj napriek nadobudnutiu tovaru v tuzemsku z iného
členského štátu v zmysle § 11 ods. 1, ods. 2 písm. a) zák. č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty
vo vtedy platnom znení na základe faktúr: od spoločnosti M. N., O. L. D. M., K. D.,

P. XX, M., XX-XXX I., C. F.,
- faktúra WDT 2012/0294 zo dňa 09.10.2012 na sumu 6.056,33 € bez DPH,
- č.d. 68, faktúra WDT 2012/0307 zo dňa 16.10.2012 na sumu 7.530,06 € bez DPH,
- č.d. 70, faktúra WDT 2012/0320 zo dňa 24.10.2012 na sumu 8.209,82 € bez DPH,
- č.d. 75, faktúra WDT 2012/0325 zo dňa 26.10.2012 na sumu 11.056,62 € bez DPH,

- č.d. 76, faktúra WDT 2012/0327 zo dňa 27.10.2012 na sumu 4.325,83 € bez DPH,
- č.d. 77, faktúra WDT 2012/0332 zo dňa 29.10.2012 na sumu 12.783,18 € bez DPH,
- č.d. 78, faktúra WDT 2012/0349 zo dňa 03.11.2012 na sumu 8.680,64 € bez DPH,
- č.d. 79, faktúra WDT 2012/0354 zo dňa 05.11.2012 na sumu 7.273,33 € bez DPH,
- č.d. 80, faktúra WDT 2012/0361 zo dňa 08.11.2012 na sumu 9.163,65 € bez Q.,
- H. 81, faktúra WDT 2012/0365 zo dňa 09.11.2012 na sumu 6.881,41 € bez DPH,

- č.d. 82, faktúra WDT 2012/0369 zo dňa 11.11.2012 na sumu 14.510,70 € bez DPH,
- č.d. 83, faktúra WDT 2012/0370 zo dňa 12.11.2012 na sumu 6.130,20 € bez DPH,
- č.d. 85, faktúra WDT 2012/0381 zo dňa 15.11.2012 na sumu 16.146,86 € bez DPH,
- č.d. 86, faktúra WDT 2012/0392 zo dňa 19.11.2012 na sumu 7.945,68 € bez DPH,
- č.d. 87, faktúra WDT 2012/0403 zo dňa 22.11.2012 na sumu 7.912,76 € bez DPH,

- č.d. 91, faktúra WDT 2012/0415 zo dňa 25.11.2012 na sumu 9.273,48 € bez DPH,
- č.d. 92, faktúra WDT 2012/0414 zo dňa 25.11.2012 na sumu 9.577,26 € bez DPH,
- č.d. 94, faktúra WDT 2012/0416 zo dňa 26.11.2012 na sumu 7.052,76 € bez DPH,
- č.d. 95, faktúra WDT 2012/0423 zo dňa 27.11.2012 na sumu 7.432,73 € bez DPH,
- č.d. 96, faktúra WDT 2012/0426 zo dňa 28.11.2012 na sumu 1.463,52 € bez DPH,

- č.d. 97, faktúra WDT 2012/0435 zo dňa 03.12.2012 na sumu 16.154,82 € bez DPH,
- č.d. 98 faktúra WDT 2012/0436 zo dňa 04.12.2012 na sumu 6.920,06 € bez DPH,
- č.d. 99, faktúra WDT 2012/0438 zo dňa 04.12.2012 na sumu 8.016,00 € bez DPH,
- č.d. 100, faktúra WDT 2012/0447 zo dňa 05.12.2012 na sumu 556,80 € bez DPH,
- č.d. 101, faktúra WDT 2012/0432 zo dňa 03.12.2012 na sumu 14.144,22 € bez DPH,

- č.d. 102, faktúra WDT 2012/0454 zo dňa 07.12.2012 na sumu 15.755,91 € bez DPH,
- č.d. 103, faktúra WDT 2012/0450 zo dňa 07.12.2012 na sumu 15.106,40 € bez DPH,
- č.d. 104, faktúra WDT 2012/0458 zo dňa 10.12.2012 na sumu 6.580,68 € bez DPH,
- č.d. 105, faktúra WDT 2012/0460 zo dňa 11.12.2012 na sumu 13.440,85 € bez DPH,
- č.d. 106, faktúra WDT 2012/0461 zo dňa 13.12.2012 na sumu 5.931,58 € bez DPH,

- č.d. 107, faktúra WDT 2012/0473 zo dňa 19.12.2012 na sumu 8.505,00 € bez DPH,
a od spoločnosti C. C. P., M., ulica N. X, XX-XXX I., C. F., na základe faktúry č. 1184/MAG/2012 zo
dňa 29.11.2012 na sumu 7.019,63 € bez DPH, resp. na základe ďalších nezistených faktúr v celkovej
hodnote 11.000,56 €, a aj napriek vedomosti o tom, že po zohľadnení uvedených faktúr v zmysle § 20
ods. 1 písm. b) a § 69 ods. 6 zák. č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty vo vtedy platnom znení

spoločnosti B., K.. H. vznikla daňová povinnosť na dani z pridanej hodnoty v sume 59.707,86 €, tak v
zmysle § 78 ods. 2 zák. č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty podal dňa 25.01.2013 na Daňovom
úrade Žilina, pobočka Čadca, okres Čadca daňové priznanie na dani z pridanej hodnoty za IV. štvrťrok
2012, kde priznal daňovú povinnosť v sume 1.156,17 €, čím skrátil daň z pridanej hodnoty za IV. štvrťrok
roka 2012 v celkovej sume 59.707,86 €,

4./ ako konateľ obchodnej spoločnosti zapísanej v Obchodnom registri Slovenskej republiky pod
obchodným menom B., K., L.: XXXXXXXX, K. K. I. XXX/XX, H., okres H., v úmysle zatajiť skutočnú
daňovú povinnosť na dani z pridanej hodnoty, aj napriek nadobudnutiu tovaru v tuzemsku z iného
členského štátu v zmysle § 11 ods. 1, ods. 2 písm. a) zák. č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty vo

vtedy platnom znení na základe faktúr od spoločnosti M. N., O. L. D. M., K. D., P. XX, M., XX-XXX I., C. F.:
- faktúra WDT 2013/0001 zo dňa 03.01.2013 na sumu 7.485,18 € bez DPH,
- faktúra WDT 2013/0002 zo dňa 04.01.2013 na sumu 10.084,64 € bez DPH,
- faktúra WDT 2013/0010 zo dňa 10.01.2013 na sumu 7.986,12 € bez DPH
- faktúra WDT 2013/0013 zo dňa 11.01.2013 na sumu 10.359,30 € bez DPH

- faktúra WDT 2013/0021 zo dňa 15.01.2013 na sumu 14.070,30 € bez DPH,
- faktúra WDT 2013/0045 zo dňa 28.01.2013 na sumu 12.647,40 € bez DPH,
a aj napriek vedomosti o tom, že po zohľadnení uvedených faktúr v zmysle § 20 ods. 1 písm. b) a § 69
ods. 6 zák. č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty vo vtedy platnom znení spoločnosti B., K.. H.vznikla daňová povinnosť na dani z pridanej hodnoty v sume 12.526,59 €, tak v zmysle § 78 ods. 2 zák.
č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty podal dňa 25.02.2013 na Daňovom úrade Žilina, pobočka
Čadca, okres Čadca daňové priznanie na dani z pridanej hodnoty za mesiac január 2013, kde priznal

daňovú povinnosť v sume 502,34 €, čím skrátil daň z pridanej hodnoty za mesiac január 2013 v celkovej
sume 12.526,59 €,

5./ ako konateľ obchodnej spoločnosti zapísanej v Obchodnom registri Slovenskej republiky pod
obchodným menom B., K., L.: XXXXXXXX, K. K. I. XXX/XX, H., okres H., v úmysle zatajiť skutočnú

daňovú povinnosť na dani z pridanej hodnoty, aj napriek nadobudnutiu tovaru v tuzemsku z iného
členského štátu v zmysle § 11 ods. 1, ods. 2 písm. a) zák. č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty vo
vtedy platnom znení na základe faktúr od spoločnosti M. N., O. L. D. M., K. D., P. XX, M., XX-XXX I., C. F.:
- faktúra WDT 2013/0069 zo dňa 08.02.2013 na sumu 12.514,82 € bez DPH,
- faktúra WDT 2013/0077 zo dňa 13.02.2013 na sumu 9.297,12 € bez DPH,
- faktúra WDT 2013/0078 zo dňa 13.02.2013 na sumu 15.281,04 € bez DPH,

- faktúra WDT 2013/0105 zo dňa 27.02.2013 na sumu 16.617,52 € bez DPH,
a aj napriek vedomosti o tom, že po zohľadnení uvedených faktúr v zmysle § 20 ods. 1 písm. b) a § 69
ods. 6 zák. č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty vo vtedy platnom znení spoločnosti B., K.. H.
vznikla daňová povinnosť na dani z pridanej hodnoty v sume 10.742,10 €, tak v zmysle § 78 ods. 2 zák.
č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty podal dňa 25.03.2013 na Daňovom úrade Žilina, pobočka

Čadca, okres Čadca daňové priznanie na dani z pridanej hodnoty za mesiac február 2013, kde priznal
daňovú povinnosť v sume 214,04 €, čím skrátil daň z pridanej hodnoty za mesiac február 2013 v celkovej
sume 10.742,10 €,

6./ ako konateľ obchodnej spoločnosti zapísanej v Obchodnom registri Slovenskej republiky pod

obchodným menom B., K., L.: XXXXXXXX, K. K. I. XXX/XX, H., okres H., v úmysle zatajiť skutočnú
daňovú povinnosť na dani z pridanej hodnoty, aj napriek nadobudnutiu tovaru v tuzemsku z iného
členského štátu v zmysle § 11 ods. 1, ods. 2 písm. a) zák. č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty
vo vtedy platnom znení na základe faktúry od spoločnosti M. N., O. L. D. M., K. D., P. XX, M., XX-XXX
I., C. F., pod číslom WDT 2013/0128 zo dňa 15.03.2013, na sumu 17.918,39 € bez DPH, a aj napriek

vedomosti o tom, že po zohľadnení uvedenej faktúry v zmysle § 20 ods. 1 písm. b) a § 69 ods. 6 zák. č.
222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty vo vtedy platnom znení spoločnosti B., K.. H. vznikla daňová
povinnosť na dani z pridanej hodnoty v sume 3.583,68 €, tak v zmysle § 78 ods. 2 zák. č. 222/2004 Z. z.
o dani z pridanej hodnoty podal dňa 24.04.2013 na Daňovom úrade Žilina, pobočka Čadca, okres Čadca
daňové priznanie na dani z pridanej hodnoty za mesiac marec 2013, kde priznal daňovú povinnosť v

sume 147,94 €, čím skrátil daň z pridanej hodnoty za mesiac marec 2013 v celkovej sume 3.583,68 €,

7./ ako konateľ obchodnej spoločnosti zapísanej v Obchodnom registri Slovenskej republiky pod
obchodným menom B., K., L.: XXXXXXXX, K. K. I. XXX/XX, H., okres H., v úmysle zatajiť skutočnú
daňovú povinnosť na dani z pridanej hodnoty, aj napriek nadobudnutiu tovaru v tuzemsku z iného

členského štátu v zmysle § 11 ods. 1, ods. 2 písm. a) zák. č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty vo
vtedy platnom znení na základe faktúr od spoločnosti M. N., O. L. D. M., K. D., P. XX, M., XX-XXX I., C. F.:
- faktúra WDT 2013/0149 zo dňa 02.04.2013 na sumu 7.964,72 € bez DPH,
- faktúra WDT 2013/0157 zo dňa 11.04.2013 na sumu 22.145,17 € bez DPH,
- faktúra WDT 2013/0169 zo dňa 23.04.2013 na sumu 4.515,78 € bez DPH,

a aj napriek vedomosti o tom, že po zohľadnení uvedených faktúr v zmysle § 20 ods. 1 písm. b) a § 69
ods. 6 zák. č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty vo vtedy platnom znení spoločnosti B., K.. H.
vznikla daňová povinnosť na dani z pridanej hodnoty v sume 6.925,13 €, tak v zmysle § 78 ods. 2 zák.
č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty podal dňa 29.05.2013 na Daňovom úrade Žilina, pobočka
Čadca, okres Čadca daňové priznanie na dani z pridanej hodnoty za mesiac apríl 2013, kde priznal

daňovú povinnosť v sume 132,71 €, čím skrátil daň z pridanej hodnoty za mesiac apríl 2013 v celkovej
sume 6.925,13 €,

8./ ako konateľ obchodnej spoločnosti zapísanej v Obchodnom registri Slovenskej republiky pod
obchodným menom B., K., L.: XXXXXXXX, K. K. I. XXX/XX, H., okres H., v úmysle zatajiť skutočnú

daňovú povinnosť na dani z pridanej hodnoty, aj napriek nadobudnutiu tovaru v tuzemsku z iného
členského štátu v zmysle § 11 ods. 1, ods. 2 písm. a) zák. č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty vo
vtedy platnom znení na základe faktúry od spoločnosti M. N., O. L. D. M., K. D., P. XX, M., XX-XXX I., C.
F., pod číslom WDT 2013/0208 zo dňa 04.06.2013 na sumu 4.268,64 € bez DPH, a aj napriek vedomostio tom, že po zohľadnení uvedenej faktúry v zmysle § 20 ods. 1 písm. b) a § 69 ods. 6 zák. č. 222/2004
Z. z. o dani z pridanej hodnoty vo vtedy platnom znení spoločnosti B., K.. H. vznikla daňová povinnosť
na dani z pridanej hodnoty v sume 853,73 €, tak v zmysle § 78 ods. 2 zák. č. 222/2004 Z. z. o dani z

pridanej hodnoty podal dňa 29.07.2013 na Daňovom úrade Žilina, pobočka Čadca, okres Čadca daňové
priznanie na dani z pridanej hodnoty za mesiac jún 2013, kde priznal daňovú povinnosť v sume 22,- €,
čím skrátil daň z pridanej hodnoty za mesiac jún 2013 v celkovej sume 853,73 €,

9./ ako konateľ obchodnej spoločnosti zapísanej v Obchodnom registri Slovenskej republiky pod

obchodným menom B., K., L.: XXXXXXXX, K. K. I. XXX/XX, H., okres H., v úmysle zatajiť skutočnú
daňovú povinnosť na dani z pridanej hodnoty, aj napriek nadobudnutiu tovaru v tuzemsku z iného
členského štátu v zmysle § 11 ods. 1, ods. 2 písm. a) zák. č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty vo
vtedy platnom znení na základe faktúr od spoločnosti M. N., O. L. D. M., K. D., P. XX, M., XX-XXX I., C. F.:
- faktúra WDT 2013/0261 zo dňa 13.08.2013 na sumu 5.772,72 € bez DPH,
- faktúra WDT 2013/0285 zo dňa 30.08.2013 na sumu 8.404,32 € bez DPH,

a aj napriek vedomosti o tom, že po zohľadnení uvedených faktúr v zmysle § 20 ods. 1 písm. b) a § 69
ods. 6 zák. č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty vo vtedy platnom znení spoločnosti B., K.. H.
vznikla daňová povinnosť na dani z pridanej hodnoty v sume 2.835,41 €, tak v zmysle § 78 ods. 2 zák.
č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty podal dňa 27.09.2013 na Daňovom úrade Žilina, pobočka
Čadca, okres Čadca daňové priznanie na dani z pridanej hodnoty za mesiac august 2013, kde priznal

daňovú povinnosť v sume 14,67 €, čím skrátil daň z pridanej hodnoty za mesiac august 2013 v celkovej
sume 2.835,41 €,

10./ ako konateľ obchodnej spoločnosti zapísanej v Obchodnom registri Slovenskej republiky pod
obchodným menom B., K., L.: XXXXXXXX, K. K. I. XXX/XX, H., okres H., v úmysle zatajiť skutočnú

daňovú povinnosť na dani z pridanej hodnoty, aj napriek nadobudnutiu tovaru v tuzemsku z iného
členského štátu v zmysle § 11 ods. 1, ods. 2 písm. a) zák. č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty vo
vtedy platnom znení na základe faktúr od spoločnosti M. N., O. L. D. M., K. D., P. XX, M., XX-XXX I., C. F.:
- faktúra WDT 2013/0287 zo dňa 02.09.2013 na sumu 13.766,52 € bez DPH,
- faktúra WDT 2013/0307 zo dňa 18.09.2013 na sumu 14.554,00 € bez DPH,

- faktúra WDT 2013/0313 zo dňa 23.09.2013 na sumu 14.847,04 € bez DPH,
- faktúra WDT 2013/0315 zo dňa 23.09.2013 na sumu 5.560,80 € bez DPH,
- faktúra WDT 2013/0318 zo dňa 25.09.2013 na sumu 14.655,80 € bez DPH,
- faktúra WDT 2013/0327 zo dňa 30.09.2013 na sumu 14.716,42 € bez DPH,
a aj napriek vedomosti o tom, že po zohľadnení uvedených faktúr v zmysle § 20 ods. 1 písm. b) a §

69 ods. 6 zák. č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty vo vtedy platnom znení spoločnosti B., K..
H. vznikla daňová povinnosť na dani z pridanej hodnoty v sume 15.620,12 €, tak v zmysle § 78 ods.
2 zák. č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty podal dňa 29.10.2013 na Daňovom úrade Žilina,
pobočka Čadca, okres Čadca daňové priznanie na dani z pridanej hodnoty za mesiac september 2013,
kde priznal daňovú povinnosť v sume 11,64 €, čím skrátil daň z pridanej hodnoty za mesiac september

2013 v celkovej sume 15.620,12 €,

11./ ako konateľ obchodnej spoločnosti zapísanej v Obchodnom registri Slovenskej republiky pod
obchodným menom B., K., L.: XXXXXXXX, K. K. I. XXX/XX, H., okres H., v úmysle zatajiť skutočnú
daňovú povinnosť na dani z pridanej hodnoty, aj napriek nadobudnutiu tovaru v tuzemsku z iného

členského štátu v zmysle § 11 ods. 1, ods. 2 písm. a) zák. č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty vo
vtedy platnom znení na základe faktúr od spoločnosti M. N., O. L. D. M., K. D., P. XX, M., XX-XXX I., C. F.:
- faktúra WDT NR 16/DW/2013 zo dňa 10.10.2013 na sumu 16.137,16 € bez DPH,
- faktúra WDT NR 21/DW/2013 zo dňa 10.10.2013 na sumu 3.144,08 € bez DPH,
- faktúra WDT NR 34/DW/2013 zo dňa 16.10.2013 na sumu 15.328,58 € bez DPH,

- faktúra WDT NR 44/DW/2013 zo dňa 21.10.2013 na sumu 16.287,13 € bez DPH,
- faktúra WDT NR 52/DW/2013 zo dňa 23.10.2013 na sumu 8.546,94 € bez DPH,
- faktúra WDT NR 57/DW/2013 zo dňa 24.10.2013 na sumu 6.625,40 € bez DPH,
- faktúra WDT NR 60/DW/2013 zo dňa 28.10.2013 na sumu 16.065,91 € bez DPH,
- faktúra WDT NR 64/DW/2013 zo dňa 30.10.2013 na sumu 14.738,58 € bez DPH,

a aj napriek vedomosti o tom, že po zohľadnení uvedených faktúr v zmysle § 20 ods. 1 písm. b) a § 69
ods. 6 zák. č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty vo vtedy platnom znení spoločnosti B., K.. H.
vznikla daňová povinnosť na dani z pridanej hodnoty v sume 19.374,76 €, tak v zmysle § 78 ods. 2 zák.
č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty podal dňa 26.11.2013 na Daňovom úrade Žilina, pobočkaČadca, okres Čadca daňové priznanie na dani z pridanej hodnoty za mesiac október 2013, kde priznal
daňovú povinnosť v sume 57,15 €, čím skrátil daň z pridanej hodnoty za mesiac október 2013 v celkovej
sume 19.374,76 €,

12./ ako konateľ obchodnej spoločnosti zapísanej v Obchodnom registri Slovenskej republiky pod
obchodným menom B., K., L.: XXXXXXXX, K. K. I. XXX/XX, H., okres H., v úmysle zatajiť skutočnú
daňovú povinnosť na dani z pridanej hodnoty, aj napriek nadobudnutiu tovaru v tuzemsku z iného
členského štátu v zmysle § 11 ods. 1, ods. 2 písm. a) zák. č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty vo

vtedy platnom znení na základe faktúr od spoločnosti M. N., O. L. D. M., K. D., P. XX, M., XX-XXX I., C. F.:
- faktúra WDT NR 87/DW/2013 zo dňa 11.11.2013 na sumu 30.721,88 € bez DPH,
- faktúra WDT NR 96/DW/2013 zo dňa 13.11.2013 na sumu 19.481,53 € bez DPH,
- faktúra WDT NR 105/DW/2013 zo dňa 18.11.2013 na sumu 54.673,93 € bez DPH,
- faktúra WDT NR 121/DW/2013 zo dňa 23.11.2013 na sumu 15.090,80 € bez DPH,
- faktúra WDT NR 128/DW/2013 zo dňa 26.11.2013 na sumu 14.424,00 € bez DPH,

- faktúra WDT NR 130/DW/2013 zo dňa 27.11.2013 na sumu 11.231,28 € bez DPH,
- faktúra WDT NR 135/DW/2013 zo dňa 28.11.2013 na sumu 7.677,28 € bez DPH,
- faktúra WDT NR 142/DW/2013 zo dňa 30.11.2013 na sumu 7.204,22 € bez DPH,
a aj napriek vedomosti o tom, že po zohľadnení uvedených faktúr v zmysle § 20 ods. 1 písm. b) a §
69 ods. 6 zák. č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty vo vtedy platnom znení spoločnosti B., K..

H. vznikla daňová povinnosť na dani z pridanej hodnoty v sume 32.100,98 €, tak v zmysle § 78 ods.
2 zák. č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty podal dňa 23.12.2013 na Daňovom úrade Žilina,
pobočka Čadca, okres Čadca daňové priznanie na dani z pridanej hodnoty za mesiac november 2013,
kde priznal daňovú povinnosť v sume 191,35 €, čím skrátil daň z pridanej hodnoty za mesiac november
2013 v celkovej sume 32.100,98 €,

13./ ako konateľ obchodnej spoločnosti zapísanej v Obchodnom registri Slovenskej republiky pod
obchodným menom B., K., L.: XXXXXXXX, K. K. I. XXX/XX, H., okres H., v úmysle zatajiť skutočnú
daňovú povinnosť na dani z pridanej hodnoty, aj napriek nadobudnutiu tovaru v tuzemsku z iného
členského štátu v zmysle § 11 ods. 1, ods. 2 písm. a) zák. č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty vo

vtedy platnom znení na základe faktúr od spoločnosti M. N., O. L. D. M., K. D., P. XX, M., XX-XXX I., C. F.:
- faktúra WDT NR 149/DW/2013 zo dňa 02.12.2013 na sumu 16.858,93 € bez DPH,
- faktúra WDT NR 150/DW/2013 zo dňa 03.12.2013 na sumu 670,56 € bez DPH,
- faktúra WDT NR 152/DW/2013 zo dňa 05.12.2013 na sumu 14.257,72 € bez DPH,
- faktúra WDT NR 153/DW/2013 zo dňa 06.12.2013 na sumu 8.186,16 € bez DPH,

- faktúra WDT NR 170/DW/2013 zo dňa 13.12.2013 na sumu 1.646,12 € bez DPH,
- faktúra WDT NR 172/DW/2013 zo dňa 16.12.2013 na sumu 8.736,00 € bez DPH,
- faktúra WDT NR 176/DW/2013 zo dňa 19.12.2013 na sumu 8.937,36 € bez DPH,
resp. na základe ďalších nezistených faktúr v celkovej hodnote 12.967,- €, a aj napriek vedomosti o tom,
že po zohľadnení uvedených faktúr v zmysle § 20 ods. 1 písm. b) a § 69 ods. 6 zák. č. 222/2004 Z. z.

o dani z pridanej hodnoty vo vtedy platnom znení spoločnosti B., K.. H. vznikla daňová povinnosť na
dani z pridanej hodnoty v sume 14.451,97 €, tak v zmysle § 78 ods. 2 zák. č. 222/2004 Z. z. o dani z
pridanej hodnoty podal dňa 25.01.2014 na Daňovom úrade Žilina, pobočka Čadca, okres Čadca daňové
priznanie na dani z pridanej hodnoty za mesiac december 2013, kde priznal daňovú povinnosť v sume
556,18 €, čím skrátil daň z pridanej hodnoty za mesiac december 2013 v celkovej sume 14.451,97 €,

čím spôsobil škodu v celkovej výške 200.676,17 €,

t e d a

v bode 1) až 13) rozsudku
skrátil daň vo väčšom rozsahu,

t ý m s p á ch a l

v bode 1) až 13) rozsudku
prečin skrátenia dane a poistného podľa § 276 ods. 1, ods. 2 písm. d/ Trestného zákona.

Z a t o m u u k l a d áPodľa § 276 ods. 2 Tr. zák. s použitím § 36 písm. l) Tr. zák., § 38 ods. 2 Tr. zák. trest odňatia slobody
vo výmere 1 (jeden) rok 6 (šesť) mesiacov.

Podľa§49ods.1písm.a/Tr.zák.saobžalovanému výkontrestuodňatiaslobodypodmienečneodkladá.

Podľa § 50 ods. 1 Tr. zák. sa obžalovanému určuje skúšobná doba v trvaní 1 (jeden) rok.

Podľa § 61 ods. 1, ods. 2, ods. 6 Tr. zák. trest zákazu činnosti vykonávať funkciu člena štatutárneho
orgánu,členadozornéhoorgánu,vedúcehoorganizačnejzložkypodniku,vedúcehopodnikuzahraničnej
osoby, vedúceho organizačnej zložky zahraničného podniku alebo prokuristu na dobu 5 (päť) rokov a 7
(sedem) mesiacov.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor Okresnej prokuratúry v Čadci podal dňa 13.12.2018 pod sp. zn. Pv 158/17/5502 obžalobu

na obv. B. E. pre skutky právne kvalifikované obžalobou ako zločin skrátenia dane a poistného podľa §
276 ods. 1, ods. 4 Tr. zák. na tom skutkovom základe ako je uvedené vo výroku rozsudku.

Súd v súlade so zákonom vo veci vykonal dokazovanie, pričom v konaní vypočul svedkov D. O. R., L. A.
Q., L. E. C., L. O. N., L. D. F., D. L., L. A. Q., prečítal zápisnicu o výsluchu obžalovaného z prípravného

konania a so súhlasom prokurátora a obhajcov aj výpovede svedkov D. D. M., D. P. P., oboznámil listinné
dôkazy, vrátane znaleckého posudku, na základe rozsudkom zo dňa 17.01.2020 obžalovaného spod
obžaloby oslobodil podľa ust. § 285 písm. b) Tr. por. lebo skutky nie sú trestným činom.

Na základe odvolania prokurátora a obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Čadca, sp. zn.

1T/152/2018 zo dňa 17.01.2020 Krajský súd uznesením sp. zn. 1To/46/2020 z 25.08.2020 napadnutý
rozsudok podľa § 321 ods. 1 písm. b) Tr. por. zrušil a podľa § 322 ods. 1 Tr. por. vrátil vec okresnému
súdu, aby ju v potrebnom rozsahu opäť prerokoval a rozhodol.

Okresný súd po zrušení pôvodného rozsudku vykonal hlavné pojednávanie odznova, súc viazaný

právnym názorom nariadeného súdu vykonal všetky úkony a doplnenia vykonanie ktorých odvolací súd
prikázal.

Dňa 3.12.2021 Okresný súd rozsudkom č.k. 1T/152/2018-1709 obžalovaného oslobodil spod obžaloby
podľa § 285 písm. a) Tr. por., lebo nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný.

Po podaní odvolania prokurátorom Okresnej prokuratúry Čadca, Krajský súd v Žiline uznesením zo
dňa 10.01.2023, sp. zn. 1To/49/2022 rozsudok Okresného súdu Čadca zrušil a vec mu vrátil, aby ju
v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol s vyslovením právneho názoru, ktorý je Okresný súd
povinný rešpektovať.

Rozsudkom zo dňa 28.11.2023 súd uznal obžalovaného vinným podľa obžaloby a uložil mu trest odňatia
slobody vo výmere 4 roky, so zaradením do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia
a súčasne mu uložil trest zákazu činnosti vykonávať vykonávať funkciu člena štatutárneho orgánu,
člena dozorného orgánu, vedúceho organizačnej zložky podniku, vedúceho podniku zahraničnej osoby,

vedúceho organizačnej zložky zahraničného podniku alebo prokuristu na dobu 5 rokov.
Proti predmetnému rozsudku podal odvolanie tak prokurátor ako aj obžalovaný. Krajský súd v Žiline
uznesením 2To/101/2024 zo dňa 29.01.2025 rozsudok Okresného súdu zrušil a vec mu vrátil, aby ju
v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.

Prvostupňový súd viazaný právnym názorom odvolacieho Krajského súdu pri rešpektovaní zásad
bezprostrednosti, ústnosti a objektívnej pravdy vychádzajúc z výsledkov dokazovania zistil súd tento
skutkový stav:

Obžalovaný B. E. sa hlavných pojednávaní nezúčastnil, súhlasil s ich vykonaním v neprítomnosti,

v prípravnom konaní uviedol, že pani L. A. Q. poznal dlhší čas a navrhla mu, že by mu mohla robiťúčtovníctvo. Nakoľko jej dôveroval, účtovníctvo mu viedla. Keď bolo treba, zavolala mu, oboznámila
ho s nejakými číslami, dokumenty podpisovala za neho. Boli aj dokumenty o ktorých nevedel, že boli
vypracované, napr. inventúrny súpis. Doklady jej nosil vždy načas.

Po zrušení pôvodného rozsudku obžalovaný na hlavnom pojednávaní vypovedal, že daňový úrad mu
vyrúbil daňovú povinnosť na základe inventúry, ktorá bola urobená z vymyslených čísel. Táto inventúra
bola urobená účtovníčkou bez jeho vedomia, potrebovala ju k daňovému priznaniu, ktoré vypracovala
a podala na DÚ bez jeho vedomia. Sviečky riadne zakúpil a zaplatil. Tieto boli riadne uložené na
sklade, boli predané neskôr, nie v období , ktoré je predmetom trestného konania. Tovar nakupoval

na podnikanie, nákup bol urobený v Poľskej republike, uplatňoval sa princíp samozdaňovania, tzn. že
nákup sa musel zdaniť a súčasne by sa aj v rovnakej výške daň odpočítala. Nepamätá si, či faktúry dal
účtovníčke, je to už dávno.

Svedkyňa D. O. R. na hlavnom pojednávaní vypovedala, že pracuje na Daňovom úrade Žilina, súčasne
zastupuje Finančné riaditeľstvo SR v predmetnej veci ako poškodenú stranu. K výkonu daňovej kontroly

spoločnosti B., K. sa nevie vyjadriť, nakoľko daňové kontroly nevykonávala, ani sa ich nezúčastnila. Ako
zástupca poškodeného môže vychádzať len z vyrubeného rozdielu dane, ktorý je zahrnutý v protokole
z výkonu daňovej kontroly a následných rozhodnutí vydaných vo vyrubovacom konaní, ktoré je súčasťou
spisového materiálu. Celková výška škody predstavuje 267.549,72 €.
Ďalej uviedla, že daňový subjekt bol vymazaný z Obchodného registra ku dňu 06.04.2018. Nevie sa

vyjadriť, akým spôsobom boli vypočítané rozdiely dane z pridanej hodnoty. Do kontaktu s obžalovaným
neprišla. Nevie sa vyjadriť ako funguje nadobúdanie tovaru z iného členského štátu EÚ, ani aký to má
vplyv na DPH.

Svedkyňa L. E. C. na hlavnom pojednávaní vypovedala, že na kontrolu spoločnosti B., K. bol poverený

L. D. F. A. L. O. S.. Následne bola poverená na výkon kontroly, ktorá začala na základe nejakého podnetu
alebo plánu kontrol. Do 30.09.2014 robili všetky úkony L. F. A. L. S.. Obžalovaného nikdy nevidela, ani
s ním nekomunikovala. Z protokolu č. 9510401/5/77493/2015 zo dňa 14.01.2015 zistila, že spoločnosť
B., K. nemala zaúčtované v evidencii DPH ani v daňovom priznaní nadobudnutie tovaru. Výsledkom
daňovej kontroly bolo dodanenie tovaru z nadobudnutia tovaru v tuzemsku z iného členského R.. Podľa

dokladov mu vznikla daňová povinnosť. Keď sa tovar nakupuje zo zahraničia z krajín EÚ, platiteľ má
povinnosť odviesť daň z tohto nakúpeného tovaru, pretože pri nákupe predložil IČ DPH a dodávateľ mu
vystavil faktúru bez DPH. Slovenský daňový subjekt má povinnosť túto daň uplatniť samozdanením na
výstupe.Pokiaľsplnípodmienkynaodpočítaniedane,jetovlastnetáistásuma,výslednývzťahjenulový
k štátnemu rozpočtu. Tým, že spoločnosť nepreukázala použitie tohto tovaru, nevznikol jej ani nárok na

odpočítanie DPH. V zmysle uvedených faktúr došlo k dodaneniu vo výške 58.496,60€, spoločnosť si
uplatnila odpočítanie dane od spoločnosti A., K.. Bratislava, kde sa vylúčil nárok na odpočítanie dane
o sumu 13.133,80€. Vyčíslenie celkového rozdielu dane z pridanej hodnoty za 4 kvartál 2012 bola
suma 71.630,40€. Bola vykonávaná ešte jedna daňová kontrola za jednotlivé zdaňovacie obdobia roku
2013, pričom boli vyhotovené dva protokoly, za zdaňovacie obdobie máj a júl 2013 bol vyhotovený

protokol bez nálezu. Potom bol vyhotovený druhý protokol č. 9501401/5/81214/2015 zo dňa 14.01.2015
za január až apríl, jún, august až december 2013. Pokiaľ ide o výsledok kontroly v zmysle protokolu
9510401/5/81214/2015 zo dňa 14.01.2015. bol vyčíslený rozdiel na dani z pridanej hodnoty vo výške
131.873,24€. Kontrolu vykonával L. F..
Ďalej uviedla, že pokiaľ ide o nadobúdanie tovaru zo zahraničia, z členského štátu EU , zahraničný

dodávateľ dodáva tovar bez DPH, pokiaľ slovenský subjekt tovar predáva na Slovensku, zaplatí DPH,
pokiaľ ho predáva ďalej do zahraničia predáva ho bez DPH. Faktúry od poľského dodávateľa neboli
zaúčtované podľa protokolu bol obžalovaný vyznaný, aby predložil predmetné faktúry, čo aj následne
urobil, podľa informácii od L. F. nevedel vysvetliť, prečo neboli zaúčtované. Nedoplatok na DPH
predstavuje sumu za rok 2012 71.630,40 €, za rok 2013 – 131.873,24 €. Nie som si istá, či L. F.

poslalvýzvudaňovémusubjektunapreukázaniepoužitiatovaru.Štandardnesaokolnostipoužitiatovaru
zo zahraničia skúmajú. nevie, kto predložil faktúry, ktoré neboli zaúčtované. Fyzickú kontrolu tovaru
nevykonávali. Nevie o tom, či to vykonali kolegovia. Pokiaľ ide o DPH v daňových priznaniach nebolo
nadobudnutie tohto tovaru zaúčtované. Nevie sa vyjadriť, či za tovar bolo zaplatené. Nevie, či boli
tieto faktúry zaúčtované v daňovom priznaní pri dani z príjmu právnických osôb. Nevie sa vyjadriť, či by

táto skutočnosť ovplyvnila daň z príjmu. Vzťah k štátnemu rozpočtu je nulový, nakoľko daň na výstupe
odvedie a zároveň si uplatní odpočet dane, ak splní všetky podmienky. Daň by zaplatil v prípade , že
tovar predá v tuzemsku, išlo by o daň z predaja.Svedkyňa L. O. N. vypovedala, že vykonávala kontrolu daňového subjektu B., K.. Po predložení
daňových dokladov daňovým subjektom boli zistené nasledovné skutočnosti: Daňový subjekt na základe
výdavkových pokladničných dokladov (VPD) a došlých faktúr zaúčtoval do nákladov za zdaňovacie

obdobia 2012 DPH v celkovej výške 4.748,95€, pričom DPH u platiteľ DPH nie je daňovým výdavkom.
Na základe kontroly došlo k navýšeniu základu dane o 4.748,95€. Taktiež došlo k navýšeniu základu
dane o 60,-€, nakoľko daňový subjekt zaúčtoval do nákladov 2 ks darčekových poukážok, ktoré nie
sú daňovými výdavkami. Ide o náklady na prezentáciu. Pokiaľ ide o navýšenie základu dane o čiastku
11.066,25€ správca dane preveroval zaúčtovanie nákupu tovaru od dodávateľa A., K., I. XX, M., L.:

XXXXXXXX, L. Q. K., kde doklady a to faktúry č. 31/2012 a faktúry č. 32/2012, pričom bolo zistené, že
obchodnú spoluprácu s danou spoločnosťou nebolo možné ani dožiadaním Daňového úradu Bratislava
preveriť. Daňový subjekt bol vyzvaný na predloženie dokladov výzvou č. 9510401/5/4723602/2014Chr.,
či skutočne došlo k dodaniu tovaru od A., tak ako je dokladované na faktúrach, kto uskutočnil prepravu
tovaru, kde bol tovar dodaný, ako daňový subjekt naložil s tovarom a ďalšie skutočnosti. Daňový subjekt
nereagoval na výzvu správcu dane a požadované dôkazy nepredložil. Na základe daňovej kontroly

došlo k navýšeniu základu dane o 178.134,20€, ide o sumu stavu zásob v inventúrnom súpise zásob
tovaru k 31.12.2012, ktoré daňový subjekt vykázal na predloženom inventúrnom súpise zásob tovaru.
Vzhľadom na to, že daňový subjekt používal v roku 2012 pri účtovaní zásob tovaru spôsob B, bol povinný
zaúčtovať stav zásob tovaru podľa inventarizácie v čiastke 178.134,20€ v prospech účtu504 predaný
tovar. Uvedené daňový subjekt nezaúčtoval, čím došlo k zníženiu výsledku hospodárenia o uvedenú

čiastku. Daňový subjekt teda neponížil náklady o stav zásob na konci zdaňovacieho obdobia. Správca
dane vyzval daňový subjekt aby predložil dôkazy preukazujúce zaevidovanie nasledujúcich položiek
zaevidovaných na inventúrnom súpise zásob a to: výdaj poškodené 12.500€, výdaj – prezentácia –
spotreba – 3.000,-€ a výdaj komis 7.500,-€. Daňový subjekt nevyhovel výzve správcu dane, nepredložil
doklady ani dôkazy, ktoré by preukazovali oprávnenosť zaúčtovaných položiek . Na základe daňovej

kontroly došlo k zvýšeniu základu dane o 23.000,-€.
Daňový subjekt účtoval náklady spojené s nákupom tovaru v priebehu roka 2012 na ťarchu účtu č.
50400 predaný tovar. K daňovej kontrole bola predložená došlá faktúra od dodávateľa PPH WÓJCIK
v čiastke 7.019,63€, ktorá nebola zaúčtovaná na účte č. 50400. Okrem uvedenej faktúry boli predložené
viaceré došlé faktúry od dodávateľa M. N., Tieto faktúry boli označené interným číslom a zápisom

neúpl.nak.504=?, bol na nich uvedený spôsob prepravy a prílohu faktúr tvorili dodacie listy. Tieto faktúry
daňový subjekt neuviedol v knihe prijatých faktúr a taktiež na účte 50400, pričom v oddiely suma bola
uvedená 0 a nie suma uvedená na faktúrach. Týmto faktúrami daňový subjekt deklaroval nákup tovaru,
avšak na ťarchu účtu 50400 ich nezaúčtoval. Daňový subjekt mal v roku 2012k dispozícii za účelom
predaja tovar v obstarávacích cenách vo výške 544.280,70€ (účet 50400, došlé faktúry, inventúrne

súpisy tovaru). Vzhľadom k tomu, že k 30.12.2012 daňový subjekt deklaruje stav zásob vo výške
178.134,12 €, rozdiel medzi uvedenými sumami bol v čiastke 366.146,50€ v roku 2012 predmetom
realizácie, čiže predaja. Podľa účtovníctva boli tržby z predaja tovaru zaúčtované do výnosov na účet
60400 v celkovej výške 127.774,83€. Z uvedeného vyplýva, daňový subjekt v rozpore s ustanovením §
2 písm. c) a § 2 písm. b) Zákona č. 595/2003 znížil výnosy o 238.371,67 €. Na zákalde daňovej kontroly

došlo k navýšeniu základu dane o 238.371,67€. Číselné zhrnutie výsledku daňovej kontroly predstavuje
rozdiel dane vo výške 64.049,08€. Doklady, ktoré požadovala jej priniesla účtovníčka L. A. Q. zo Žiliny
a s pánom E. boli obhliaduť skladové priestory prenajaté spoločnosťou B. K. na C. T. H. a dostavil sa
pri začatí kontroly.
Ďalej uviedla, že Okrem iného obžalovaný nezaúčtoval faktúry od firmy M. N., podľa daňového priznania

za rok 2012 mal náklady v sume 118.296,42 €, po kontrole mu bola vyrúbená daň v sume 64.046,08
€. Obžalovaný prišiel na zahájenie kontroly, následne prišla účtovníčka. Pokiaľ daňový subjekt účtuje
podľa § 43 ods. 1 písm. b/ účtuje počas celého roka faktúry do nákladov, na konci roka musia ponížiť
zásoby o tovar, ktorý majú na sklade, musia urobiť inventúru, inventúrny stav je súčasťou inventúrnych
výkazov. Účtovníčka priniesla inventúrny stav. Boli tam sumárne stavy na konci roka. Pokiaľ ma tovar na

sklade na konci roka, k 01.01. ďalšieho roka ho zahrnie do nákladov. Ako nákladovú položku si môže
uplatniť len to, čo zrealizuje, čo predal. Ak sa skladový stav zníži, môže si ich započítať v ďalšom roku.
Subjekt nezaúčtoval do nákladov faktúry od firmy M., zisťovali sme sumu, ktorú mal zdaniť, spočítali
nákladové položky, odpočítali sumu zásob, a pripočítali sumu k 01.01., zistili sme, že k realizácii mal
tovar v hodnote 366.146,50 €. Vo výnosoch mal zaúčtovane 127.774,83 €, rozdiel vo výške 238.371,67

€ nebolo zaúčtované do výnosov. Z tohto rozdielu mal zdaniť 19 %. Tovar v hodnote 544.280,70 €
bol vrátane tovaru od firmy M., ktoré faktúry neskôr predložil bolo na nich uvedené zaúčtované účet
5040. Ten druh tovaru, ktorý nakupoval mal zaúčtovaný vo výnosoch, predložil nám vystavené faktúry
a príjmové pokladničné doklady. Výnosy z predaja za rok 2012 predstavovali sumu 127.774,83 €. Janie som kontrolór z dane z príjmu. Keby si bol doklady od firmy M. zaúčtoval do nákladov, tak by boli
samozrejme v nákladoch.
Na otázky obhajcov svedkyňa odpovedala, že mali účtovníctvo, ktoré predložil obžalovaný. celé

účtovníctvo bolo predložené v deň začatia kontroly, predložil ich osobne p. E.. Následne účtovníčka
priniesla súpis tovaru a karty majetku, čo bolo ďalej, to povedať nevie. Nevie, či sa pýtali, prečo sa
nezaúčtovali faktúry od spoločnosti M.. Inventúrny súpis sa nedá skontrolovať, nakoľko tento bol za
rok 2012, kontrola bola vykonávaná v roku 2014. E. F. vykonával kontrolu DPH, bol aj na mieste.
Pokiaľ je inventúrny súpis vypracovaný zle, resp. nesprávne, subjekt skresľuje údaje hospodárskej

evidencie. Inventúrny súpis by mali vykonávať aspoň dvaja zamestnanci s tým, že na konci by ho mali
podpísať. Vyzývali daňový subjekt, aby vysvetlil z akých položiek inventúrny súpis vychádza, avšak
na toto nereagoval. Boli mu poslané dve výzvy. Podľa pomôcok nepostupovali, nakoľko mali doklady,
inventúrny spis obsahoval položky M. – 80.000,- € - neúčtované. Faktúry boli za vyššiu sumu. Chceli
sa dopracovať k výnosom, tovar mal byť zaúčtovaný na účte 604, tovar kupoval aj od iných subjektov,
nielen od firmy M., bol tam veľký nepomer. Kontrolu účtovníctva nerobili. Mali k dispozícii faktúry od M.,

tovar skutočne nakúpil, nevie, či si ho zobral domov, alebo predal, ale musel by ho mať v zásobách, keby
ho nepredal. Nezohľadnili náklady faktúr od firmy M., nakoľko tieto nezaúčtoval, keby tieto zaúčtoval,
daň by bola nižšia, zákon hovorí jasne, v nákladoch je to, čo je zaúčtované. Postupovali podľa daňového
zákona, predpokladali, že tovar predal, to zaúčtovali, nedeklaroval, či bol tovar stratený, ukradnutý, ako
daňovýkontrolórnemôževýdavkydoúčtovať,keďžechýbaloveľkémnožstvotovaru,nebolozaúčtované.

Predložený inventúrny súpis je ten, ktorý bol predložený obžalovaným, resp. jeho účtovníčkou,. Pre
daňové účely takýto súpis stačí, keby kontrolovali účtovníctvo, kontrolovali by aj, či je v súlade so
zákonom o účtovníctve. Pre daňové účely ich nezaujímalo, kto podpísal inventúrny súpis, predložila
ho účtovníčka a v zápisnici o začatí kontroly uviedol, že ona bude kontaktnou osobou. Nevie, kedy ho
predložila, predložila ho 17.07.2014. pokiaľ by bol vyhovený k 31.12. 2012 mal by sa objaviť aj v súvahe.

Keď sa vyhotovovala súvaha, inventúrny súpis tam nie je uvedený. Daňový subjekt predložil súpis zásob
tovaru, mohol sa pri súvahe pomýliť. Zaslali dve výzvy, na ktoré nereagoval. K inventúrnemu súpisu
neboli predložené žiadne iné doklady, pre daňovú kontrolu ani iné nepotrebujú.
Na otázky predsedu senátu svedkyňa uviedla, že sa ešte nestretla, žeby subjekt v takom veľkom objeme
nezaúčtoval faktúry, keď je to pre neho nevýhodné. Keby to zaúčtoval, bol by mal v nákladoch vyše

200.000,- €.

Svedok L. D. F. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že vykonával v čase daňovej kontroly funkciu
kontrolóra daní, celý priebeh bol zapísaný, zadokumentovaný v protokole, na ktorom trvá. Obžalovaný
nevedel odôvodniť nadobudnutie tovaru, ani predaj tovaru. Chodil na ústne pojednávania, potom prestal

chodiť. Nezúčastnil sa záverečného prejednania. Nedoložil doklady o nadobudnutí tovaru z Poľska, išlo
o sviečky. Neviedol evidenciu, následne bola doložená za 1 rok, avšak nebola zaúčtovaná. Obžalovaný
sa nevedel vyjadriť načo tovar použil, ani to nedoložil. Vykonával kontrolu DPH, následne sa mu dorubila
daň. Keď dovezie tovar z inej krajiny EÚ musí viesť evidenciu, zaevidovať faktúru, uplatniť si odpočet,
pri následnom predaji by musel doplatiť daň. Keď dovezie tovar v mesiaci, v ktorom tovar nadobudol, na

vstupe si odpočíta DPH, ak by postupoval podľa zákona, teda viedol evidenciu, nevznikla by škoda na
DPH. Keďže obžalovaný nemal nadobudnutie tovaru zaúčtované, celý ten nákup sme mu neuznali.
Keď dovezie tovar z Poľska tento si samozdaní, a tú istú sumu dane si zároveň uplatní ako odpočet dane
na vstupe, čiže výsledok je vo vzťahu k štátnemu rozpočtu nula. Keď že neviedol účtovníctvo podľa §
49 a nedoložil následne predaj, mu bola dorúbená daň na výstupe. Na odpočítaní dane sa mu zrušila,

ostala len na výstupe. Pokiaľ by mal tovar riadne zaúčtovaný a mal by ho na sklade, môže ho tam mať
ako dlho chce, nemá to vplyv na DPH na vstupe.
Na otázky predsedu senátu svedok uviedol, že bol aj s kolegyňou na ohliadke skladových priestorov, boli
preveriť, či vôbec má skladové priestory. Tovar sa v sklade nachádzal, boli tam sviečky, veľké množstvo.
Nerobili fotodokumentáciu, ani ich fyzicky nespočítali.

Svedok D. L. vypovedal, že k trestnému stíhaniu obžalovaného sa nevie vyjadriť. S obžalovaným
sú kamaráti, mali uzatvorenú zmluvu o výpožičke, na základe ktorej mu vypožičal sklady, keď začal
podnikať. Sklady sa nachádzajú na adrese C. XXX, H.. Obžalovaný robil so sviečkami, videl ako mu
tam kamióny dovážajú sviečky. Mal tam stále navozené sviečky v regáloch, nikdy nemal sklad prázdny.

Obžalovanému prenajal skladové priestory o rozlohe okolo 400 m2.

Svedkyňa L. A. Q. na hlavnom pojednávaní uviedla, že robila účtovníctvo spoločnosti B., K.. C. K. B.,
K. účtovala od jej vzniku asi 4 až 5 rokov. Mali uzatvorenú ústnu zmluvu . Spracovávala účtovníctvoa mzdy spoločnosti. Obžalovaný jej nosil podklady za jednotlivé mesiace k zaúčtovaniu, doklady nosil
načas, účtovníctvo spracovávala na základe dokladov predložených obžalovaným. Daňové priznanie
podpisoval väčšinou obžalovaný, keď bol preč, dostala právomoc a podpísala daňové priznania za neho.

Na otázky prokurátora odpovedala, že nevie špecifikovať od kedy do kedy vykonávala účtovníctvo pre
obžalovaného, vykonávali preňho účtovníctvo, mzdy, vykazovala sa DPH a daň s z príjmu – poznali
sa z minulosti, obžalovaný hľadal účtovníčku. Daňové priznania sa robili tak, že obžalovaný doniesol
podklady na DPH, vystavilo sa daňové priznanie, informovali obžalovaného, pokiaľ to odsúhlasil, daňové
priznanie sa podalo v Žiline, podávala ho účtovná firma. Pokiaľ ide o predaj, vždy doniesol faktúru, alebo

bločky z registračnej pokladnice. Všetky doklady, ktoré odovzdal, boli zaúčtované. Niektorý tovar sa
zaúčtoval aj na sklad. Keď skončil, všetky doklady, ktoré mali ako účtovná firma aj softvér, mu vrátili,
položka klienta bola odstránená. Niektoré faktúry za nákup v Poľsku nezaúčtoval, povedal jej, že mu
z Daňového úradu poradili, aby nemal vysokú stratu, že ich nemusí zaúčtovať. Reálne tovar nakúpil,
avšak nechcel zvyšovať náklady, preto ich nezaúčtoval. Tovar mal na sklade. Uhradenie tovaru, teda
skutočne nakúpil, je uvedená vo výpisoch z účtu. Išlo len o to, aby nezvyšoval stratu. K týmto dokladom,

ktoré neboli zaúčtované, v čase vypracovania daňového priznania nevedela, doniesol jej ich až počas
daňovej kontroly. Keby boli faktúry predložené a zaúčtované, keďže ide o dovoz, robí sa súhrnný výkaz,
faktúry by sa zaúčtovali na DPH, následne by si uplatnil DPH, urobil by sa v daňovom priznaní iba jeden
zápis. Z jej pohľadu nedošlo vedome ku kráteniu dane. Na Slovensku nie je možnosť opravy v daňovom
priznaní.

Na otázky obhajcov odpovedala, že kontaktná osoba na DÚ nebola zaregistrovaná, vystupovala ona,
bolo tam uvedené, že daňové priznanie vypracovala ona. Daňové priznanie k dani z príjmu právnických
osôb za rok 2012 som podpísala ja. Taktiež daňové priznanie za druhý kvartál 2012 na č.l. 1158 som
podpísala ja. Daňové priznanie za január 2013 č.l. 1164 som podpísala ja, február 2013 č.l.1166 som
podpísala ja, za marec 2013 č.l. 1168 som podpísala ja, apríl 2013 č.l. 1170 tiež ja, august 2013 č.l.

1174 som tiež podpísala ja, september 2013 č.l. 1176 tiež ja, október 2013 č.l. 1178 tiež ja, november
č.l. 1180 tiež ja, december 2013 nie je podpísaný.
Obžalovanému oznámila výsledok DPH telefonicky, keď to odsúhlasil, bol odcestovaný alebo nemohol
prísť, povedal jej, nech to podpíše a odovzdá. Súvahu za rok 2012 vypracovala ona, bola vypracovaná
31.03.2013, odsúhlasená konateľom spoločnosti. Taktiež bola podpísaná ňou v časti za správnosť

vyhotovenia aj za konateľa. Pokiaľ ide o riadok 036 ide o tovar, je to skladový účet, keďže skladové
hospodárstvo nevedú, ku 31.12. by mal byť urobený inventúrny súpis tovaru na sklade, zaúčtuje sa tak,
že náklady sa znížia a preúčtuje sa to na sklad. Pokiaľ tam nie je v riadku nič uvedené, tzn. že nie je
na sklade žiadny tovar.
Pokiaľ ide o inventúrny súpis, ktorý jej bol predložený obhajkyňou, nejde o oficiálny inventúrny súpis, nie

je tam pečiatka, tento nebol robený v účtovníctve, nevie k akému dátumu bol vyhotovený. PS znamená
počiatočný stav. Mal by byť uvedený v súvahe, ale nie je uvedený, pretože nebol urobený inventúrny
súpis. K týmto číslam došla na základe informácii od konateľa. Tieto podklady jej nadiktoval telefonicky.
Nemohla porovnať fyzický stav s účtovným stavom, nakoľko nebola vyhotovená fyzicky inventúra. Nevie
z akého dôvodu bol vyhotovený tento inventúrny súpis, myslí si že to bol skôr pracovný súpis. Tento

súpis vyhotovila, avšak tam nie je komisia, preto nejde o oficiálny súpis, potreboval ho konateľ. Pokiaľ ide
o riadok 56 súvahy, je tam uvedené záporný stav pokladne, môže to vyjsť, keď platí zo svojho a následne
neurobí dotáciu, taktiež to môže vzniknúť pri kontokorektnom úvere. Nebola reálne v sklade, nevie
povedať, či číslo na inventúrnom súpise je reálny zostatok na sklade. Účtovná spoločnosť, kde pracuje
skladové hospodárstvo nevedie, všetky faktúry, ktoré sú im doručené, sa zaúčtujú na náklady. Pokiaľ

nedostanú inventúrny súpis, ostane to na nákladoch. Súvaha bola vypracovaná z dokladov, ktoré jej boli
predložené, inventúrny súpis nebol vykonaný. Daňová kontrola neurobila fyzickú inventúru, inventúrny
súpis, ktorý jej bol predložený nie je zaúčtovaný v súvahe. Daňový úrad zo súvahy nevie, čo ma na
sklade. Keby do účtovníctva zaúčtoval sporné faktúry za rok 2012, by mal nižší hospodársky výsledok,
čiže vyššiu stratu. Keď nakúpi tovar a následne ho predá za rovnakú sumu, na hospodársky výsledok

to nemá vplyv. Z jej strany ide o administratívny pohyb nakoľko v jednom riadku sa napíše koľko by mal
zaplatiť, v ďalšom riadku sa napíše rovnaká suma, ktorú si uplatnil ako odpočet.

Znalkyňa L. G. M., zotrvala na záveroch znaleckého posudku č. 06/2023, ktorý vypracovala na
objednávku obžalovaného, podľa ktorých znalec sa nevie vyjadriť k správnosti alebo nesprávnosti

vykonania inventarizácie k 31.12.2012, nakoľko fyzická inventúra znalcovi nebola predložená. Skutočná
hodnota zásob tak znalcom nebola zistená. Nesprávnym zaúčtovaním stavu zásoba nesprávnym
zistením fyzického stavu zásob prostredníctvom inventúrneho súpisu, spoločnosť B., K., došlo aj
k nesprávne vyčíslenej daňovej povinnosti. Znaleckým skúmaním bolo zistené, že z predloženýchdokladov nevyplýva žiaden doklad, ktorý by preukazoval vykonanie inventarizácie zásob k 31.12.2012a
následne nebolo zistené ani zaúčtovanie stavu zásob k 31.12.2012 do účtovníctva spoločnosti B., K..
Znaleckým dokazovaním bolo preukázané, že predaj tovaru v inom zdaňovacom období nemá vplyv na

právo na odpočítanie DPH v období obstarania tovaru, t.j. kedy obstarávateľ nadobudol právo nakladať
s tovarom ako vlastník.

Ďalej znalkyňa uviedla, že doklady o inventarizácii, ktorý jej bol predložený neobsahoval zoznam zásob,
ktoré by sa mali nachádzať v sklade. Zaplatenie tovaru nemá vplyv na výšku nákladov, nárok na odpočet

DPH je najskôr v čase obstarania tovaru, teda vzniku daňovej povinnosti. Bolo zistené, že v roku 2012
boli náklady neprimerané vysoké oproti tržbám, naopak v roku 2013 boli tržby vyššie oproti nákladom,
z čoho vyplýva, že tovar zakúpený v roku 2012 mohol byť predaný v roku 2013. K skutočnému
a reálnemu stavu sa vyjadriť nevie. Znalecký posudok L. D. nemala k dispozícii.
Na otázku obhajcu: aký význam z pohľadu účtovníctva má na vykonanie inventúra tovaru, odpovedala:
účtovníctvo má zobrazovať reálny stav o majetku a záväzkoch, a preto fyzická inventúra je z jedným

z najdôležitejších dokladov, ktoré preukazujú reálny stav v tomto prípade tovaru. Práve fyzická inventúra
nám slúži na to, aby sme k stanovenému dátumu účtovnej závierky deklarovali správny stav tovaru
v účtovnej jednotke, aby sa stav, ktorý bol počas roka vykazovaný na príslušných účtoch, ktoré sa
týkajú tovaru prostredníctvom fyzickej inventúry overil a v prípade zistených rozdielov, aby bol tento stav
zaúčtovaný a vykázaný podľa skutkového stavu.

Na otázku obhajcu, je možné bez vykonania fyzickej inventúry zásob tovaru určiť skutočnú hodnotu
zásob tovaru, odpoveala: ide o hypotetickú otázku, pre mňa ako účtovníka je potrebné mať ľudové
povedané odfajkané čo je na sklade a čo nie je. Za určitých okolností je možné urobiť inventúru aj bez
fyzického spočítania zásob, neviem si to však prestaviť v tomto prípade.

Na otázku obhajcu, T. T. E. T. K. Q. U. J. S. V. U. K. V. U. K. B. K. v roku 212, odpovedala: predmetný
doklad nezodpovedal fyzickému stavu inventúry zásob k 31.12.2012, obsahoval iba finálne vyčíslenú
hodnotu s označením stavu zásob, pričom tieto zásoby boli stanovené ako rozdiel medzi nákupom
od vymenovaných dodávateľov na tomto doklade, a tak tzv. výdajom tovaru. Znaleckým skúmaním

však nebolo možno konštatovať, že táto hodnota zodpovedala aj skutočnému fyzickému stavu zásob
k 31.12.2012 na sklade. Nemám uvedený tovar, kusy tovarov ani jednotkové ceny. Na str. 13 ZP som
k tomu spracovala tabuľku, ktorá obsahuje hodnotu z predmetného dokladu.

Podľa jej zistení predpokladá, že hodnoty zaúčtované v účtovníctve neboli správne, preto mohlo dôjsť

k nesprávnemu vyčísleniu daňovej povinnosti za rok 2012. Na str. 16 hypoteticky vypočítala, aká by
bola prípadná daňová povinnosť, ak by hodnota uvedená na inventarizačnom súpise zodpovedala
skutočnosti. V tomto prípade ide o daňovú povinnosť v hodnote 11.000,- € a o túto hodnotu by mal
byť daňová povinnosť vyššia. Keďže však hodnota zásob nebola riadne preukázaná, je to len v tomto
prípade modelová situácia.

Na otázku obhajcu: je možné uplatniť nárok na odpočet DPH v prípade , že to var bol na predaj nakúpený
v inom zdaňovacom období, ako bol následne predaný, odpovedala: áno, právo na odpočítanie DPH
môže vzniknúť skôr ako bude tento tovar predaný. Právo na odpočet na DPH sa nevzťahuje iba na
tovary, ktoré sa aj reálne predajú, ale právo na odpočet DPH sa vzťahuje na vstupy, ktoré súvisia

s podnikateľskou činnosťou a tým je logické, že právo na odpočet DPH vzniká skôr ako vzniká daňová
povinnosť na výstupe, ktorá priamo súvisí s právom na odpočet DPH.

Súd so súhlasom prokurátora a obhajcovi prečítal výpovede svedkov: D. D. M. a D. P. P..

Svedok D. D. M. v prípravnom konaní vypovedal, že jeho firma sa zaoberá výrobou sviečok, pozná
spoločnosť B., K., osobne sa pozná aj s obžalovaným. Do sídla ich spoločnosti prichádzal osobne
obžalovaný, objednávky však obvykle prichádzali elektronicky. Spoločnosti B., K. predávali sviečky.
Faktúry, ktoré mu boli predložené, sú faktúry vystavené v súvislosti s predajom tovaru ich spoločnosťou
spoločnosti B.. K predaju nebola pripočítaná DPH. Prikladá kompletný zoznam faktúr, ktoré boli ich

spoločnosťou vystavené spoločnosti B., K. za roky 2012 -2013. Faktúry boli uhrádzané prevodom, mohlo
sa stať, že niektoré boli uhrádzané v hotovosti. Obvykle bol tovar zasielaný prostredníctvom špedičnej
spoločnostiC.W.W.M.–X.XXX,I..Automobilztejtofirmyprichádzaldoichsídla,naložiltovaraodvážal
ho k odberateľovi.Svedok D. P. P. vypovedal, že jeho firma sa zaoberá výrobou sviečok, kahancov a podpaľovačov pre
grily. Nepozná spoločnosť B., K. ani obžalovaného B. E.. V jeho účtovných dokladoch sa nachádza

faktúra DPH č. 1184/MAG/2012 zo dňa 29.11.2012. Faktúra sa týka predaja rôznych druhov sviečok
v celkovej hodnote 6.873,54€. Tovar bol prevzatý automobilom so slovenským evidenčným číslom: N.
XXXXX, automobil značky Peugeot BOXER. V deň vystavenia faktúry, odberateľ zaplatil v hotovosti
zálohu 2.300,-€. Zvyšok bol uhradený tiež v hotovosti dňa 5 decembra 2012.

Súd ďalej vykonal dokazovanie prečítaním listinných dôkazov z ktorých mal preukázané nasledovné.

Na č.l. 167 až 745 sa nachádzajú faktúry a dodacie listy vystavené spoločnosťou M. N. C. K. B., K..

Podľa vyjadrenia Daňového úradu Žilina (č.l. 747) faktúry dodávateľa M. N., ktoré sú uvedené v prílohe
žiadosti KRPZ v Žiline okrem faktúry č. 2012/0294 zo dňa 9.10.2012, faktúrovaná čiastka 24.659,88PLN

a faktúry č. 2012/0158 zo dňa 06.06.2012, faktúrovaná čiastka 19.525,70PLN daňový subjekt B., K.
predložil k výkonu daňovej kontroly.

Na č.l. 776 sa nachádza faktúra č. VAT 1184/MAG/2012 vystavená spoločnosťou C. P. D. P. C. K. B., K.
na sumu 6.873,45 €, ktorú pri výsluchu predložil svedok D. P. P..

Na č.l. 795 sa nachádza faktúra č. VAT 1184/MAG/2012 vystavená spoločnosťou C. P. D. P. C. K. B.,
K. na sumu 7019,63 €, ktorú pri predložil Daňovému úradu obžalovaný

Podľa Odborného vyjadrenia č. 57/2018 vypracovaného znalcom L. B. D. (č.l. 805) daňová povinnosť

daňového subjektu B., K. k dani z príjmov právnickej osoby za rok 2012 podľa protokolu z daňovej
kontroly č. 9510401/5/74418/2015 zo dňa 13.1.2015, výsledná daňová povinnosť bola vo výške
64.046,08€. Doložená daňové výdavky, alebo výdavky vyplývajúce z výsluchov svedkov za rok 2012,
ktoré mali byť súčasťou daňového priznania k dani z príjmov právnickej osoby za rok 2012 boli vo výške
44.671,45€. Na riadku 200 Daňového priznania k dani z príjmov právnickej osoby za rok 2012 má byť

uvedená suma vo výške 410.709,62€. Výsledná daňová povinnosť daňového subjektu B., K. k dani
z príjmov právnickej osoby za rok 2012 mala byť 55.558,51€.
Spoločnosť B., K. v daňovom priznaní k DPH za 2. štvrťrok 2012 vykázala nadmerný odpočet vo výške
656,94€. Spoločnosť B., K. v daňovom priznaní k DPH za 2. Štvrťrok 2012 mala vykázať vlastnú daňovú
povinnosť vo výške 240,83€. Rozdiel oproti daňovému priznaniu, ktoré podal daňový subjekt B., K. je

897,77€.
Vlastná daňová povinnosť daňového subjektu B., K. k dani z pridanej hodnoty za 4. štvrťrok 2012 podľa
daňového úradu mala byť 72.786,57€, čo je o 71.630,43 € viac ako vyplýva z daňového priznania k DPH,
podaného saňovým subjektom B., K..
Upravená vlastná daňová povinnosť k dani z pridanej hodnoty daňového subjektu B., K. za 4. Štvrťrok

je 60.864,03€. Rozdiel oproti daňovému priznaniu k dani z pridanej hodnoty, ktoré podal daňový subjekt
B., K. je 59.707,89€.
Vlastná daňová povinnosť daňového subjektu B., K. k dani z pridanej hodnoty za február 2013 podľa
daňového úradu mala byť 11.456,14 €, čo je o 11.242,10€ viac ako vyplýva z daňového priznania k DPH
podaného daňovým subjektom B., K..

Upravená daňová povinnosť k dani z pridanej hodnoty daňového subjektu B., K. za marec 2013 je
5.931,62 €, čo je 5.783,68 viac ako vyplýva z daňového priznania k DPH, podaného daňovým subjektom
B., K..
Vlastná daňová povinnosť daňového subjektu B., K. k dani z pridanej hodnoty za február 2013 podľa
daňového úradu mala byť 11.456,14 €, čo je o 11.242,10€ viac ako vyplýva z daňového priznania k DPH

podaného daňovým subjektom B., K..
Upravená daňová povinnosť k dani z pridanej hodnoty daňového subjektu B., K. za marec 2013 je
3.731,62 €. Rozdiel oproti daňovému priznaniu k dani z pridanej hodnoty, ktoré podal daňový K. B., K.
je 3.517,58€.
Vlastná daňová povinnosť daňového subjektu B., K. k dani z pridanej hodnoty za apríl 2013 podľa

daňového úradu mala byť 7.257,84 €, čo je o 7.125,13 € viac ako vyplýva z daňového priznania k DPH
podaného daňovým subjektom B., K..Upravená daňová povinnosť k dani z pridanej hodnoty daňového subjektu B., K. za marec 2013 je
7.057,84 €. Rozdiel oproti daňovému priznaniu k dani z pridanej hodnoty, ktoré podal daňový subjekt
B., K. je 6.925,13€.

Vlastná daňová povinnosť daňového subjektu B., K. k dani z pridanej hodnoty za jún 2013 podľa
daňového úradu mala byť 1.134,52 €, čo je o 1.112,52€ viac ako vyplýva z daňového priznania k DPH
podaného daňovým subjektom B., K..
Upravená daňová povinnosť k dani z pridanej hodnoty daňového subjektu B., K. za jún 2013 je 875,73
€. Rozdiel oproti daňovému priznaniu k dani z pridanej hodnoty, ktoré podal daňový K. B., K. je 853,73€.

Vlastná daňová povinnosť daňového subjektu B., K. k dani z pridanej hodnoty za október 2013 podľa
daňového úradu mala byť 21.131,91 €, čo je o 21.074,76 € viac ako vyplýva z daňového priznania k DPH
podaného daňovým subjektom B., K..
Upravená daňová povinnosť k dani z pridanej hodnoty daňového subjektu B., K. za október 2013 je
19.431,91 €. Rozdiel oproti daňovému priznaniu k dani z pridanej hodnoty, ktoré podal daňový subjekt
B., K. je 19.374,76 €.

Vlastná daňová povinnosť daňového subjektu B., K. k dani z pridanej hodnoty za november 2013 podľa
daňového úradu mala byť 33.692,31 €, čo je o 33.500,96€ viac ako vyplýva z daňového priznania k DPH
podaného daňovým subjektom B., K..
Upravená daňová povinnosť k dani z pridanej hodnoty daňového subjektu B., K. za novembre 2013 je
32.265,64 €. Rozdiel oproti daňovému priznaniu k dani z pridanej hodnoty, ktoré podal daňový subjekt

B., K. je 32.074,29€.
Vlastná daňová povinnosť daňového subjektu B., K. k dani z pridanej hodnoty za december 2013 podľa
daňového úradu mala byť 21.608,15 €, čo je o 21.051,97€ viac ako vyplýva z daňového priznania k DPH
podaného daňovým subjektom B., K..
Upravená daňová povinnosť k dani z pridanej hodnoty daňového subjektu B., K. za december 2013 je

15.008,15 €. Rozdiel oproti daňovému priznaniu k dani z pridanej hodnoty, ktoré podal daňový subjekt
B., K. je 14.451,97€.

Podľa protokolu z daňovej kontroly č. 9510401/5/74418/2015 (č.l. 838) daňovou kontrolou správca dane
zistil, že daňový subjekt zaúčtoval do výnosov zdaňovacieho obdobia iba čiastku 127.774,83€ napriek

tomu, že tovar, ktorý bol predmetom realizácie – predaja mal daňový subjekt v čiastke 366.146,50€.
Rozdiel vo výške 238.371,67 predstavuje čiastku, o ktorú daňový subjekt v rozpore s ustanovením § 2
písm. c a § 2 písm. b) zákona č. 595/2003 Z.z. znížil výnosy, čím došlo k zníženiu výsledku hospodárenia
o 23.371,67€.

Rozhodnutím č. 9510401/5/421822/2015 zo dňa 26.02.2015 (č.l. 876) Daňový úrad Žilina vyrúbil
daňovému subjektu B., K. rozdiel dane z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie 2012 v sume
64.046,08€.

V daňovom priznaní k dani z príjmov právnických osôb za zdaňovacie obdobie od 1.1.2012 do

21.12.2012 (č.l. 892) spoločnosť B., K. uvádza základ dane 118.296,42€.

Rozhodnutím č. 9510401/5/391565/2015 zo dňa 23.02.2015 (č.l. 965) Daňový úrad Žilina vyrúbil
daňovému subjektu B., K. F. dane v sume 71.630,40€ na dani z pridanej hodnoty v zmysle zákona č.
222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov za zdaňovacie obdobie 4. Štvrťrok

2012.

Rozhodnutím č. 9510401/5/410873/2015 zo dňa 25.02.2015 (č.l. 1058) Daňový úrad Žilina vyrúbil
daňovému subjektu B., K. rozdiel dane v sume 12.526,59 € na dani z pridanej hodnoty v zmysle zákona
č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov za zdaňovacie obdobie január

2013.

Rozhodnutím č. 9510401/5/410930/2015 zo dňa 25.02.2015 (č.l. 1065) Daňový úrad Žilina vyrúbil
daňovému subjektu B., K. rozdiel dane v sume 11.242,10 € na dani z pridanej hodnoty v zmysle zákona
č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov za zdaňovacie obdobie február

2013.

Rozhodnutím č. 9510401/5/410951/2015 zo dňa 25.02.2015 (č.l. 1074) Daňový úrad Žilina vyrúbil
daňovému subjektu B., K. rozdiel dane v sume 5.783,68 € na dani z pridanej hodnoty v zmysle zákonač. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov za zdaňovacie obdobie marec
2013.

Rozhodnutím č. 9510401/5/410981/2015 zo dňa 25.02.2015 (č.l. 1083) Daňový úrad Žilina vyrúbil
daňovému subjektu B., K. rozdiel dane v sume 7.125,13 € na dani z pridanej hodnoty v zmysle zákona č.
222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov za zdaňovacie obdobie apríl 2013.

Rozhodnutím č. 9510401/5/411002/2015 zo dňa 25.02.2015 (č.l. 1092) Daňový úrad Žilina vyrúbil

daňovému subjektu B., K. rozdiel dane v sume 1.112,52 € na dani z pridanej hodnoty v zmysle zákona č.
222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov za zdaňovacie obdobie jún 2013.

Rozhodnutím č. 9510401/5/411037/2015 zo dňa 25.02.2015 (č.l. 1101) Daňový úrad Žilina vyrúbil
daňovému subjektu B., K. rozdiel dane v sume 2.835,41 € na dani z pridanej hodnoty v zmysle zákona
č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov za zdaňovacie obdobie august

2013.

Rozhodnutím č. 9510401/5/411062/2015 zo dňa 25.02.2015 (č.l. 1108) Daňový úrad Žilina vyrúbil
daňovémusubjektuB.,K.rozdieldanevsume15.620,12€nadanizpridanejhodnotyvzmyslezákonač.
222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov za zdaňovacie obdobie september

2013.

Rozhodnutím č. 9510401/5/411084/2015 zo dňa 25.02.2015 (č.l. 1115) Daňový úrad Žilina vyrúbil
daňovému subjektu B., K. rozdiel dane v sume 21.074,76 € na dani z pridanej hodnoty v zmysle zákona
č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov za zdaňovacie obdobie október

2013.

Rozhodnutím č. 9510401/5/411106/2015 zo dňa 25.02.2015 (č.l. 1125) Daňový úrad Žilina vyrúbil
daňovémusubjektuB.,K.rozdieldanevsume33.500,98€nadanizpridanejhodnotyvzmyslezákonač.
222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov za zdaňovacie obdobie november

2013.

Rozhodnutím č. 9510401/5/411140/2015 zo dňa 25.02.2015 (č.l. 1135) Daňový úrad Žilina vyrúbil
daňovému K. B., K. rozdiel dane v sume 21.051,97 € na dani z pridanej hodnoty v zmysle zákona č.
222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov za zdaňovacie obdobie december

2013.

Na čl. 1158 až 1182 sa nachádzajú daňové priznania k dani z pridanej hodnoty spoločnosti B., K..
v ktorých daňový subjekt uviedol: za zdaňovacie obdobie 2. Štvrťrok 2012 – nadmerný odpočet 656,94€,
za 4. Štvrťrok 2012 – vlastná daňová povinnosť 1156,17€, za 1. Mesiac 2013 – vlastná daňová povinnosť

502,34€, za 2. Mesiac 2013 – vlastná daňová povinnosť – 214,04€, za 3. Mesiac 2013 – vlastná daňová
povinnosť – 147,94€, za 4 mesiac 2013 – vlastná daňová povinnosť – 132,71€, za 6. Mesiac 2013 –
vlastná daňová povinnosť – 22,-€, za 8. Mesiac 2013 – vlastná daňová povinnosť 14,67€, za 9. Mesiac
2013 – vlastná daňová povinnosť 11,64€, za 10. Mesiac 2013 – vlastná daňová povinnosť – 57,15€, za
11. Mesiac 2013 – vlastná daňová povinnosť – 191,35€,.

Podľa inventúrneho súpisu (č.l. 1280) na sklade mala spoločnosť B., K. ku dňu 31.12.2012 tovar v cene
178.134,20€.

Na č.l. 1283 – 1290 sa nachádza hlavná účtovná kniha spoločnosti B., K. a na č.l. 1291 až 1320

výdavkové doklady, na č.l. 1321 až 1442 faktúry vystavené pre odberateľa spoločnosť B., K., uvedené
doklady predložil Daňovému úradu obžalovaný.

Obžalovaný v mieste bydliska požíva dobrú povesť (č.l. 1482)
Podľa výpisu z evidencie priestupkov (č.l. 1483) bol obžalovaný opakovane postihnutý pre priestupky

proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky.

Obžalovaný doposiaľ nebol súdne trestaný. (č.l. 1485)Podľa odborného stanoviska znaleckej organizácie E. A., K. zabezpečeného obhajobou (č.l. 1657) pri
výpočte dane z príjmov sa vychádza z účtovného výsledku hospodárenia pred zdanením. Tento sa
vypočíta ako rozdiel výnosov a nákladov za účtovné obdobie. Predaj tovaru sa v účtovníctve dodávateľa

premietne na jednej strane ako výnos (tržba z predaja tovaru) vo výške dohodnutej predajnej ceny
a zároveň ako náklad vo výške obstarávacej ceny tovaru (ceny, za ktorú dodávateľ tovar nakúpil).
Dodanie tovaru medzi platiteľmi dane z pridanej hodnoty z členských štátov EU, teda intrakomunitárny
obchod, je založený na princípe, že obchod je predmetom dane v štáte dodávateľa, kde je oslobodený
od dane a predmetom dane je aj v štáte odberateľa , kde vzniká povinnosť odviesť daň. Daňová

povinnosť pri nadobudnutí tovaru v tuzemsku z iného členského štátu vzniká: 1. 15. Deň kalendárneho
mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, kedy sa uskutočnilo nadobudnutie tovaru alebo, 2.
Dňom vyhotovenia faktúry, ak bola faktúra vyhotovená pre nadobúdateľa tovaru pred 15. Dňom podľa
bodu 1.
Pre vznik nároku na odpočítanie dane je podstatné , aby prijaté tovary mali priamu a bezprostrednú
väzbu na zdaniteľné plnenie s nárokom na odpočítanie dane t.j. že prijaté tovary a služby bezprostredne

súvisia s jeho ekonomickou činnosťou. Podmienkou vzniku práva na odpočítanie dane je, že platiteľ
dane príjme tovar alebo službu na účely svojho podnikania ako platiteľ dane.
Daň ktorú si platiteľ môže odpočítať, vyplýva z § 49 ods. 2 zákona 222/2004 Z.z. o DPH a je aj: - daň
platiteľom uplatnená pri nadobudnutí tovaru v tuzemsku z iného členského štátu, zaplatenie dane nie je
podmienkou pre jej odpočítanie (okrem dane pri dovoze tovaru z tretích štátov a mimo rokov kedy nárok

bol možný len zaplatením DPH na vstupe)
Právo na odpočítanie dane vzniká platiteľovi ak: - má faktúru od dodávateľa (platiteľa) u iného členského
štátu, na základe ktorej uplatnil daň z nadobudnutia tovaru.
Rozhodujúcou podmienkou pre uplatnenie odpočítania dane je vznik práva na odpočítanie dane. Vznik
práva na odpočítanie dane definuje zákon ako deň, kedy vznikla pri tomto tovare alebo službe daňová

povinnosť.
Platiteľ dane môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť daň z tovarov a služieb, ktoré použije na
dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou v zákone o DPH vymedzených prípadov, kedy si
platiteľ dane nemôže odpočítať daň.
Platiteľ dane môže odpočítať daň, ak je daň ním uplatnená pri nadobudnutí tovaru v tuzemsku z iného

členského štátu podľa § 11 a § 11a zákona o DPH. Daňová povinnosť pri nadobudnutí tovaru v tuzemsku
z iného členského štátu vzniká jedným z dvoch momentov (15. Deň nasledujúceho kalendárneho
mesiaca alebo deň vyhotovenia faktúry, ak bola faktúra vyhotovená pred 15. Dňom nasledujúceho kal.
Mesiaca). Dňom vzniku daňovej povinnosti pri nadobudnutí tovaru v tuzemsku z iného členského štátu
vzniká platiteľovi dane právo na odpočítanie dane.

Platiteľovi dane, ktorý nadobudne tovar z iného členského štátu vznikne daňová povinnosť pri
nadobudnutí tovaru a k cene fakturovanej zahraničným dodávateľom uplatní daň. Vzniknuté právo na
odpočítanie dane platiteľ dane musí preukázať faktúrou od zahraničného dodávateľa.
Z uvedeného vyplýva, že moment predaja nemá vplyv na možnosť odpočítania DPH, možnosť
odpočítania DPH nastane, keď platiteľ DPH splní podmienky na odpočítanie dane.

Platiteľ, ktorý nadobudne tovar z iného členského štátu od iného platiteľa, musí odviesť DPH do štátneho
rozpočtu SR z obstarávacej ceny. Zároveň má pri splnení už vyššie spomínaných právo si túto daň
odpočítať. Dopad tejto transakcie u platiteľa DPH je neutrálny. Pri následnom predaji je vo všeobecnosti
(pokiaľ nejde o dodanie tovaru, pri ktorom platí daň kupujúci) platiteľ povinný k predajnej cene uplatniť
DPH a odviesť ju štátneho rozpočtu.

Inventarizáciou overuje účtovná jednotka, či stav majetku, záväzkov a rozdielu majetku a záväzkov
účtovníctve zodpovedá skutočnosti.
V zmysle § 29 zákona č. 431/2002 Z.z. o účtovníctve sa inventarizácia môže vykonávať najmenej za
štyri roky, ale len pri hmotnom majetku okrem zásob peňazí v hotovosti, ak to povaha majetku umožňuje.
Pri ostatnom hmotnom majetku je potrebné vykonať inventarizáciu každý rok.

Skutočné stavy zásob sa zisťujú fyzickou inventúrou, dokladovou , alebo kombináciou fyzickej
a dokladovej inventúry. Výsledok inventarizácie musí korešpondovať s vykazovaným stavom zásob
v súvahe.

Súd po vykonanom dokazovaní vyhodnotil všetky dôkazy jednotlivo i súhrnne podľa svojho vnútorného

presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností v zmysle ustanovenia § 2 ods.
12 Tr. por. a dospel, k jednoznačnému záveru, že skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný sa stal, tento
spáchal obžalovaný a je na mieste vyvodenie trestnoprávnych následkov voči obžalovanému, pričomďalšie dôkazy, ktoré by snáď mohli priniesť iný záver súdu o vine obžalovaného už neprichádzajú so
úvahy.

Objektom tohto trestného činu je záujem štátu na správnom vymeraní dane, poistného na sociálne alebo
zdravotné poistenie, či príspevku na starobné dôchodkové sporenie. V zásade je potrebné uviesť, že
tento trestný čin predstavuje osobitný druh podvodu spočívajúci v tom, že páchateľovi (resp. inej osobe)
je na základe konania, prípadne opomenutia konania vymeraná nižšia daň ako by mu podľa zákona
mala byť vymeraná.

Skrátením dane sa rozumie akékoľvek konanie páchateľa, v dôsledku ktorého mu zo strany príslušného
orgánu bude vyrubená nižšia daň ako je suma určená zákonom, alebo k vyrubeniu dane vôbec nedôjde.
Skrátením dane je aj vylákanie daňovej výhody.

Daň z príjmu fyzickej alebo právnickej osoby je upravená v zákone o dani z príjmov. Citovaný zákon

definuje daňovú povinnosť fyzických a právnických osôb, pričom zároveň upravuje príjmy, ktoré tvoria
základ dane.

Vo všeobecnosti možno povedať, že základ dane sa zisťuje tak, že jednotlivé čiastkové základy dane
sa zrátajú, pričom od tejto sumy sa odrátajú zákonom stanovené výdavky. V praxi zrejme najčastejšou

formou skrátenia dane z príjmu bude situácia keď subjekt dane neprizná určité príjmy, ktoré dosiahol,
a znižuje si týmto spôsobom základ dane, a teda v konečnom dôsledku aj samotnú daňovú povinnosť.
Ďalšou možnosťou skrátenia dane je nezákonné zvyšovanie výdavkov, a teda znižovanie základu dane.
Najtypickejším príkladom je zaradenie fiktívneho výdavku do účtovníctva, teda výdavku, ktorý reálne
nebol vynaložený.

Pre účely trestného konania a najmä pre vyvodenie trestnej zodpovednosti je neprípustné strohé
preberanie záverov daňovej kontroly ohľadom oprávnenosti, resp. neoprávnenosti určitého daňového
výdavku. Dokazovanie v daňovom konaní je omnoho voľnejším najmä v smere preukazovania
objektívnej zodpovednosti daňového subjektu, kým dokazovanie v trestnom konaní sa musí riadiť napr.
aj zásadou prezumpcie neviny a z nej vyplývajúcimi pravidlami, že obvinený nie je povinný dokazovať

svoju vinu, že nedokázaná vina znamená dokázanú nevinu, ako aj pravidlom in dubio pro reo.

K skráteniu dane môže dôjsť aj v prípade DPH. Predmetom tejto dane je dodanie tovaru za protihodnotu
v tuzemsku uskutočnené zdaniteľnou osobou, ktorá koná v postavení zdaniteľnej osoby, poskytuje
služby za protihodnotu v tuzemsku uskutočnené zdaniteľnou osobou, ktorá koná v postavení zdaniteľnej

osoby, nadobudnutie tovaru za protihodnotu v tuzemsku z iného členského štátu Európskej únie, dovoz
tovaru do tuzemska.
Aj v tomto prípade platí, že skrátenie dane je akékoľvek konanie, ktorého cieľom je to, aby určitý subjekt
zaplatil nižšiu ako zákonom stanovenú daň.
Skrátenie dane v prípade DPH môže predstavovať napr. konanie, keď páchateľ určité plnenie nezdaní

daňou z pridanej hodnoty, a to aj napriek tomu, že sa na toto plnenie DPH vzťahuje.
V súvislosti s DPH je potrebné v stručnosti načrtnúť, ako vlastne systém odvádzania tejto dane do
štátneho rozpočtu funguje. DPH je nepriamou daňou, a teda do štátneho rozpočtu ju odvádza platiteľ
DPH. Platitelia DPH v príslušnom zdaňovacom období prijímajú zdaniteľné plnenia, čiže nakupujú určité
tovary a služby a z týchto si uplatňujú odpočet DPH (tzv. daň na vstupe). Tieto tovary a služby, z ktorých

si platitelia DPH uplatňujú odpočet DPH, sú využívané na výrobu tovarov a služieb, ktoré platitelia
predávajúďalšímsubjektomakosvojevýrobky,resp.službyrovnakozaťaženédaňouzpridanejhodnoty.
Cena výrobkov platiteľa teda tiež obsahuje DPH a platiteľovi tak jeho odberatelia zaplatia cenu tovaru
vrátane DPH – daň na výstupe. Je logické, že platiteľ by mal mať určitý zisk na svojich výrobkoch
(tovaroch a službách), a teda by malo platiť, že daň na výstupe je vyššia ako daň na vstupe. Rozdiel

medzi daňou na výstupe a daňou na vstupe potom predstavuje samotnú daňovú povinnosť platiteľa
dane.
V praxi zrejme najčastejším spôsobom krátenia DPH bude predstavovať uplatňovanie odpočtu DPH na
základe fiktívnych zdaniteľných plnení. Inými slovami povedané, páchateľ zaradí do svojho účtovníctva
daňový doklad od iného subjektu – platiteľa DPH, a na základe takejto fiktívne zaplatenej DPH znižuje

svoju daňovú povinnosť.Podstata skrátenia dane teda spočíva v takom konaní páchateľa, ktorým chce dosiahnuť pre seba alebo
pre iného, aby príslušný štátny orgán určil (vyrubil) daň v nižšej než zákonom určenej sume, alebo vôbec
chce zmariť určenie (vyrubenie) dane.

Objektívna stránka tohto trestného činu vyžaduje následok vo forme skrátenia dane v malom rozsahu.
Na stanovenie tohto následku trestného činu je potrebné použiť výkladové pravidlo uvedené v § 125
ods. 1 posledná veta Tr. zák.
Podľa tohto ustanovenia sa hľadiská uvedené v zákone pre určenie výšky škody použijú rovnako na
určenie rozsahu trestného činu. Z uvedeného teda vyplýva, že pre trestnosť skrátenia dane, resp.

poistného je nevyhnutné, aby rozsah skrátenia dane bol vyšší ako 700,- €.

Subjektívna stránka vyžaduje úmyselné zavinenie. Navyše nakoľko ide o blanketárnu normu, omyl
páchateľa ohľadne daňových či odvodových predpisov je potrebné posudzovať ako skutkový omyl, čo
vylučuje úmyselné zavinenie páchateľa, pričom jeho úmysel musí byť spoľahlivo preukázaný tak ako
každý iný znak tejto skutkovej podstaty.

Pre vyvodenie trestnej zodpovednosti je potrebné bez akýchkoľvek pochybností dokázať aj subjektívnu
stránku tohto trestného činu aspoň vo forme nepriameho úmyslu, a to aj pri zohľadnení už
vyššie spomínaného posudzovania omylu ohľadom noriem daňového práva. Pre vyvodenie trestnej
zodpovednosti je teda povinnosťou príslušného orgánu preukázať obvinenému, že tento vedel, že

určitým jeho konaním dochádza k skráteniu jeho zákonnej povinnosti vo vzťahu k daniam a bol s takýmto
následkom minimálne uzrozumený.

Obžalobou je kladené obžalovanému za vinu že, ako konateľ obchodnej spoločnosti zapísanej v
Obchodnom registri Slovenskej republiky pod obchodným menom B., K., L.: XXXXXXXX, K. K. I. XXX/

XX, H., I. H., podal dňa 02.04.2013 na Daňovom úrade Žilina, pobočka Čadca, okres Čadca daňové
priznanie k dani z príjmov právnickej osoby za rok 2012, kde vykázal základ dane - daňovú stratu v
sume 118.296,42 € a nulovú daňovú povinnosť, pričom v rozpore s ustanovením § 21 ods. 2 písm. i)
zák. č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov vo vtedy platnom znení do nákladov za zdaňovacie obdobie
roka 2012 zaúčtoval aj daň z pridanej hodnoty v celkovej čiastke 4.748,95 €, hoci u platiteľov dane z

pridanej hodnoty nie je daň z pridanej hodnoty daňovým výdavkom, rovnako tak zaúčtoval do výnosov
zdaňovacieho obdobia 2012 iba sumu 127.774,83 €, aj napriek tomu, že tovar, ktorý bol predmetom
realizácie-predaja bol v sume 366.146,50 €; čím v rozpore s ustanoveniami § 2 písm. b) a § 2 písm.
c) zákona č.595/2003 Z. z. o dani z príjmov znížil výnosy a tým pádom výsledok hospodárenia o sumu
238.371,67 €, teda aj napriek vedomosti o tom, že základ dane predstavoval sumu 114.279 €, priznal

nulovú daňovú povinnosť, čím skrátil daň z príjmov právnickej osoby za rok 2012 v sume 21.713,01 €.

Pokiaľ ide o zaúčtovanú daň z pridanej hodnoty v sume 4.748,95€ vykonaným dokazovaním bolo
jednoznačnepreukázané,žepriúčtovanítejtopoložkypochybilaúčtovníčkaspoločnostiB.,K.-svedkyňa
L. A. Q.. Túto skutočnosť nenamieta ani prokurátor. Pri tejto položke nie je možné tvrdiť, že ide o úmysel

obžalovaného, ale v danom prípade ide o omyl účtovníčky a obžalovaný ako osoba neznalá predpisov
na úseku daní nemôže vedieť, že takéto zaúčtovanie dane z pridanej hodnoty je nesprávne. Omyl
v zaúčtovaní tejto sumy potvrdila aj svedkyňa L. A. Q.. V tejto časti skutku pod bodom 1/ obžaloby je
teda zrejmé, že nejde o trestný čin.

Z vykonaného dokazovania, je zrejmé, že inventarizácia bola vykonaná účtovníčkou obžalovaného,
svedkyňouQ.,pričomobžalovanýnemalvedomosťotom,žesvedkyňa,tútoinventarizáciuvykonala,,od
stola“ a teda neboli reálne spočítané zásoby tovaru, tak ako to vyžaduje zákon o účtovníctve. Sama
svedkyňa uviedla, že inventarizáciu vykonala pre potreby daňovej kontroly, pričom reálne v sklade
obžalovaného, kde sa mali nachádzať zásoby tovaru nebola, nevedela aké je na sklade množstvo

sviečok.

Svedkyňa Q., takéto ,,vykonanie“ inventarizácie označuje za svoju vlastnú (neumyselnú) chybu, preto je
zrejmé, že absentuje úmysel obžalovaného spáchať trestný čin, pričom úmyselné zavinenie je znakom
skutkovej podstaty žalovaného trestného činu skrátenie dane a poistného podľa § 276 Tr. zák.

Pokiaľ ide o skutok v bode 1/ rozsudku, zrejme najčastejšou formou skrátenia dane z príjmu je situácia,
keď subjekt dane neprizná určité príjmy, ktoré dosiahol a znižuje si týmto spôsobom základ dane a teda
v konečnom dôsledku aj samotnú daňovú povinnosť.Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že obžalovaný priznal výnosy za rok 2012 v sume
127.774,83 €, napriek tomu, že predmetom predaja bol rovar v celkovej sume 366.146,50€. Vykonaným
dokazovaním bolo preukázané, že tento tovar sa nenachádzal v skladových zásobách spoločnosti B., K.,

čo bolo preukázané najmä inventúrnym súpisom, ale tiež daňovou kontrolou vykonanou v spoločnosti
B., K.. Rovnako tak bolo preukázané, že spoločnosť B., K., ktorej konateľom a jediným spoločníkom
bol obžalovaný deklarovala nákup tovaru v celkovej výške 541.365,21€ bez DPH, na konci roku 2012
evidovala skladové zásoby v celkovej sume 178.134,20€. Je teda zrejmé, že spoločnosť B., K. v roku
2012 vykonala predaj tovaru minimálne v sume 366.146,50 €. Obžalovaný však v daňovom priznaní

k dani z príjmov právnickej osoby, ktoré bolo podané dňa 02.04.2023 priznala predaj tovaru v celkovej
výške 127.774,83€.
Obžalovaný nijakým spôsobom nevysvetlil, rozdiel v sume 238.371,67 €, ktorý zatajil.
Pokiaľ ide o obhajobu obžalovaného, že inventúrny súpis je urobený od stola účtovníčkou spoločnosti
B., K. a v skutočnosti k reálnemu spočítaniu skladových zásob nedošlo, súd dáva do pozornosti, že
napriek tomu, že obžalovaný mal na vedenie účtovníctva, a teda správne plnenie daňových povinností,

ustanovenú osobu s príslušným ekonomickým vzdelaním, na ktorej vzdelanie a skúsenosti sa spoliehal,
a teda nemohol zaviniť spáchanie takého daňového deliktu, je to práve obžalovaný, ktorý tejto osobe
(účtovníčke) odovzdáva doklady (faktúry, bločky za nákup tovaru, a jeho predaj), naviac poverením
vedenia účtovníctva inú osobu sa nezbavuje zodpovednosti.
Pre vyvodenie trestnoprávnej zodpovednosti je potrebné preukázať subjektívnu stánku trestného činu

skrátenia dane a poistného a to aspoň vo forme nepriameho úmyslu. Obžalovaný vedel, že jeho
konaním, keď nepriznal výnos z predaja tovaru, došlo k skráteniu jeho zákonnej povinnosti vo vzťahu
k dani z príjmov, čím skrátil daň z príjmov právnickej osoby za rok 2012 v sume 20.810,71 €. S poukazom
na vyššie uvedené je zrejmé, že obvinený zatajil zisk z predaja a teda znížil základ dane, v nadväznosti
na čo daňovú povinnosť nepriznal a tým pádom skrátil.

Pokiaľ ide o skutky v bodoch 2/ až 13/ vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že obžalovaný,
resp.spoločnosťB.,K.,ktorejbolkonateľomajedinýmspoločníkomnadobudlaadoviezlatovarzPoľskej
republiky bez DPH, a následne pri predaji tohto tovaru je povinný zaplatiť DPH. Obžalovaný v Poľskej
republike prezentoval, že je platiteľom DPH a tovar mu predaný bez DPH a po dovoze na územie

Slovenskej republiky tento tovar nepriznal.

Obžalovaný pri podávaní daňového priznania ani neuviedol faktúry za nákup tovaru – sviečok, tieto
predložil až pri následnej daňovej kontrole. Uvedenú skutočnosť mal súd preukázanú z výpovede
svedkyne L. O. N. a L. D. F., ktorí vykonávali daňovú kontrolu.

Je zrejmé, že obžalovaný nakúpil tovar v Poľskej republike bez DPH a priznaním nákupu takéhoto tovaru
v daňovom priznaní by v prípade jeho použitia na podnikateľské účely bol povinný zaplatenia DPH.
Obžalovaný svojim konaním sledoval obídenie daňovej povinnosti. Nie je zrejmé, akým spôsobom bol
tovar zakúpený v Poľskej republike použitý na území Slovenskej republiky.
Obžalovaný tovar nakúpil z Poľskej republiky, teda z krajiny Európskej únie, a ako platiteľ DPH má

povinnosť odviesť daň z tohto nakúpeného tovaru, pretože pri nákupe predložil Identifikačné číslo DPH
a dodávateľ mu vystavil faktúru bez DPH. V Slovenskej republike má daňový subjekt povinnosť túto
daň uplatniť samozdanením na výstupe. Pokiaľ splní podmienky na odpočítanie dane, tak má nárok na
odpočítanie dane, je to vlastne tá istá suma a výsledný vzťah k štátnemu rozpočtu je nulový. Obžalovaný
však faktúry týkajúce sa dovozu tovaru z Poľska vôbec účtovníčke nepredložil na zaúčtovanie. Tým, že

spoločnosť, a to ani následne, nepreukázala použitie tohto tovaru v podnikaní, tak jej ani nevznikol nárok
na odpočítanie DPH v zmysle § 49 ods. 2 písm. c) zák. č. 222/2004 Z. z. o DPH.

Obžalovaný faktúry týkajúce sa tovaru nadobudnutého v Poľskej republike v účtovníctve vôbec
neuviedol a teda dovoz tovaru nepriznal je preto zrejmé, že obvinený nemal dovezený tovar pre

podnikateľské účely a teda je povinný zaplatiť DPH z dovezeného tovaru nakúpeného v cudzine bez
DPH.

Nadobudnutie tovaru v tuzemsku z iného členského štátu je predmetom dane, ak nadobúdateľom je
zdaniteľná osoba konajúca v postavení zdaniteľnej osoby, právnická osoba, ktorá nie je zdaniteľnou

osobou, alebo zahraničná osoba, ktorá je identifikovaná pre daň v inom členskom štáte. Teda pokiaľ
takáto osoba tovar kupuje v zahraničí bez dane, a to tým, že predloží doklad o skutočnosti, že je platcom
DPH v Slovenskej republike, je povinná takýto tovar, ak je určený na podnikanie následne zdaniť.V praxi je najčastejším spôsobom krátenie DPH. Typickým príkladom skrátenia DPH je situácia, že
platiteľ DPH určité plnenie (napr. dodanie tovaru) nezataží daňou z pridanej hodnoty a to aj napriek
tomu, že sa na toto plnenie DPH vzťahuje. Podstata skrátenia dane teda spočíva v tom, že páchateľ

svojim konaním chce dosiahnuť pre seba aby príslušný štátny orgán vyrubil daň v nižšej než zákonom
určenej sume alebo vôbec chce zmariť vyrubenie dane. Skrátením dane je teda rozdiel medzi daňou,
ktorú má páchateľ znášať a daňou, ktorá sa v dôsledku trestnej činnosti vyrubila nižšou sumou než
predpisuje zákon.

Úmyselné konanie páchateľa, ktorým dosiahne, že mu daň nebola vymeraná vôbec, alebo mu bola
vymeraná v nižšej sume, ako vyplýva zo zákona, predstavuje dokonaný trestný čin skrátenia dane
a poistného podľa § 276 Tr. zák.

Pokiaľ ide o subjektívnu stránku, obžalovaný konal v úmysle priamom a to tým, že zatajil nákup tovaru
(sviečok) v Poľskej republike bez DPH a tento tovar následne použil (predal, vymenil a pod.) bez toho

aby príjem z tohto predaja priznal, a súčasne aby mu nevznikla daňová povinnosť na DPH.

Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že u obžalovaného bol preukázaný nepriznaný dovoz tovaru,
pričomvôbecnebolazdokladovanárealizáciatohtotovaruprepodnikateľskéúčelyanáslednoudaňovou
povinnosťou, ktorú nepriznal.

Obhajoba obžalovaného, že účtovníctvo mu viedla ním platená účtovníčka, ktorej dôveroval a tiež, že
mu daňový úrad vyrubil daň na základe inventúrneho súpisu, ktorý bol urobený z vymyslených čísel.
Sviečky boli riadne uskladnené a boli predané neskôr.
Obhajoba obžalovaného bola vyvrátená, ako je uvedené vyššie, najmä tým, že poverením vedenia

účtovníctva inú osobu sa nezbavuje zodpovednosti. Obžalovaný ako konateľ spoločnosti, ktorá
vykonáva podnikateľskú činnosť, je zodpovedný za riadne vedenie účtovníctva a teda pokiaľ namieta
doklad – inventúrny súpis, ide na jeho vrub, že nezabezpečil riadne vedenie účtovníctva, riadne
vykonanie inventúry .....
Obhajoba v konaní pred súdom predložila odborné vyjadrenia a znalecký posudok, taktiež bola vypočutá

znalkyňa, avšak ani odborné vyjadrenie 1/2021 vypracované znaleckou organizáciou E. A., K., ani
znalecký posudok L. G. M. nijakým spôsobom neznižujú vinu obžalovaného. Naopak zo znaleckého
posudku L. G. M. je zrejmé, že hodnoty zaúčtované v účtovníctve neboli správne, preto mohlo dôjsť
k nesprávnemu vyčísleniu daňovej povinnosti za rok 2012.
Je teda zrejmé, že aj znalkyňa v znaleckom posudku konštatovala nesprávne vedenie účtovníctva, čo

ide opäť na vrub obžalovaného.

Na druhej strane však, nemožno sa však stotožniť s tvrdením prokuratúry, že obžalovaný tým, že
nespolupracoval s kontrolórmi daňového úradu, resp. že nevypovedal v prípravnom konaní, že má
v rukách tzv. čierneho Petra. Takéto tvrdenie je v rozpore so zásadou ,,nemo tenetur se ipsum accusare“,

teda nikto nie je povinný obviniť seba samého.

Za daného skutkového stavu, mal súd preukázané, že obžalovaný sa dopustil konania, ktoré je uvedené
vo výroku rozsudku, keď zatajil príjem z predaja tovaru, ktorý nadobudol v Poľskej republike a súčasne
neodviedolDPH,ktoréjednoznačnenapĺňaznakyskutkovejpodstatyzločinuskráteniadaneapoistného

podľa § 276 odsek 1, odsek 2 písm. d) Trestného zákona účinného od 06.08.2024, a je na mieste
vyvodenie trestnoprávnej zodpovednosti voči obžalovanému..

K výroku o treste

Pri úvahách, aký druh a výmera trestu by spravodlivo zohľadňovali konanie obžalovaného, jeho
zavinenie, následok, pohnútku, osobu, pomery a možnosti jeho nápravy a v neposlednom rade aj
poľahčujúce a priťažujúce okolnosti, vychádzal súd zo zásady, že trest je právnym následkom trestného
činu, a teda musí byť úmerný k spáchanému trestnému činu (zásada proporcionálnosti trestu) Trest
je jedným z prostriedkov na dosiahnutie účelu trestného zákona. Tým je určená aj jeho funkcia v tých

smeroch, v ktorých má pôsobiť zákon, na ochranu spoločnosti, jednak pred páchateľom trestného činu,
voči ktorému sa prejavuje prvok represie (zabráneniu v trestnej činnosti) a prvok individuálnej prevencie
(výchovy k riadnemu životu – rehabilitácia), a jednak aj voči ďalším občanom – potencionálnympáchateľom, voči ktorým sa prejavuje prvok generálnej prevencie (výchovné pôsobenie trestu na
ostatných členov spoločnosti). Trest samozrejme musí vyjadrovať aj morálne odsúdenie páchateľa.

Podľa § 34 ods. 2, 3, 4 Tr. zák. páchateľovi možno uložiť len taký druh trestu a len v takej výmere, ako je
ustanovené v tomto zákone, pričom tento zákon v osobitnej časti ustanovuje len trestné sadzby trestu
odňatia slobody. Trest má postihovať iba páchateľa, tak aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho
rodinu a jemu blízke osoby. Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob
spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na

osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.

Všeobecne treba uviesť, že trestný zákon vychádza zo zásady, že základným účelom a cieľom trestu
je ochrana spoločnosti pred trestnými činmi a ich páchateľmi. Trest má pôsobiť výchovne na páchateľa.
Individuálna prevencia spočíva vo vytvorení podmienok na výchovu odsúdeného. Možno konštatovať,
že páchateľa môže so spravodlivosťou, a teda aj so spoločnosťou zmieriť len spravodlivý trest. Trest

sa musí rovnať spôsobenému bezpráviu, z toho vyplýva, že v prípade ak bude trest resp. odplata
v treste prísnejšia ako bezprávie spôsobené trestným činom nedôjde len k negácii tohto bezprávia,
ale zároveň uložením trestom vznikne nové bezprávie – bezprávie voči neprimerane potrestanému
páchateľovi trestného činu. Trest, ktorým štát a spoločnosť reaguje na spáchaný trestný čin ako na
nespravodlivé konanie, by mal nespravodlivosť spôsobnú trestným činom napraviť, a nie ešte viac

rozmnožiť. Neprimeraný trest nemožno považovať za spravodlivý.

Súd v konaní zisťoval poľahčujúce a priťažujúce okolnosti, pričom v prípade obžalovaného mal zistenú
jednu poľahčujúcu okolnosť a t, že pred spáchaním skutku viedol riadny život, priťažujúce okolnosti súd
nezistil.

Záver o tom, či nie je nádej, že by páchateľa bolo možné napraviť trestom nespojeným s odňatím slobody
je právnou otázkou, ktorej riešenie patrí do výlučnej právomoci súdu.

Zákonodarca nedefinuje pojem ochrana spoločnosti (§ 34 ods. 1 Tr. zák.), ani pojem účinná ochrana

spoločnosti (§ 47 ods. 1 písm. b) Tr. zák.) a ani rozdiel medzi týmito pojmami. Práve tu je
priestor pre voľné hodnotenie dôkazov jednotlivo i v ich súhrne súdom a pre individuálne úvahy
o účele trestu za spáchaný skutok a o páchateľovi, ktorému má byť trest ukladaný, na jednej
strane a o záujme spoločnosti na ochrane pred trestnými činmi a ich páchateľmi na strane druhej.
Nemožno opomenúť ani ďalšie skutočnosti, ktoré majú význam pre trestné sankcie, a to predovšetkým

zásadu humánnosti a rešpektovania ľudskej dôstojnosti, ako aj pojem proporcionality, ktorý treba spojiť
s pojmom spravodlivej rovnováhy medzi všeobecnými záujmami spoločnosti a ochranou základných
práv jednotlivca. Pri výklade a aplikácii právnych predpisov nemožno tiež opomínať ich účel a zmysel,
ktorý nie je možné hľadať len v slovách a vetách toho ktorého predpisu, ale najmä vo všadeprítomných
relevantnýchprávnychprincípochuznávanýchdemokratickýmiprávnymištátmi,medziktorésazaraďuje

aj Slovenská republika.

Ako bolo vyššie uvedené, obžalovaný doposiaľ nebol súdne trestaný.

Trest je právnym následkom trestného činu, a teda musí byť úmerný k spáchanému trestnému činu,

čím je vyjadrená zásada proporcionálnosti trestu, a je jedným z prostriedkov na dosiahnutie účelu
Trestného zákona. Tým je určená aj jeho funkcia v tých smeroch, v ktorých má pôsobiť zákon, t.j. na
ochranu spoločnosti a na výchovu páchateľa a ostatných občanov. Ochrana spoločnosti sa uskutočňuje
dvoma prvkami, a to prvkom donútenia (represia) a prvkom výchovy (prevencia). Oba prvky sa uplatňujú
v zásade súčasne v každom treste.

Účelom trestu v zmysle ustanovenia § 34 ods. 1 Tr. zák. je chrániť spoločnosť pred páchateľmi trestných
činov, zabrániť odsúdenému v ďalšom páchaní trestnej činnosti a vychovávať ho k tomu, aby viedol
riadny život, a tým výchovne pôsobiť aj na ostatných členov spoločnosti. Trest zároveň vyjadruje morálne
odsúdenie páchateľa spoločnosťou.

Trestný zákon v ustanovení § 276 umožňuje súdu uložiť trest odňatia slobody za prečin skrátenia dane
a poistného podľa § 276 ods. 1, ods. 2 písm. d) Tr. zák. v rozmedzí 1 rok až 5 rokov.Súd v danom prípade uložil na podklade zistených skutočností obžalovanému B. E. trest odňatia
slobody vo výmere 1 rok a 6 mesiacov, teda pri dolnej hranici trestnej sadzby ktorý považuje za
dostatočný z hľadiska individuálnej aj generálnej prevencie.

Okolnosťami prípadu sú všetky skutočnosti, ktoré majú vplyv na posúdenie povahy, charakteru a
závažnosti trestného činu, vrátane možnosti nápravy páchateľa.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zák. súd môže podmienečne odložiť výkon trestu odňatia slobody

neprevyšujúceho dva roky, ak vzhľadom na osobu páchateľa, najmä s prihliadnutím na jeho doterajší
život a prostredie, v ktorom žije a pracuje, a na okolnosti prípadu, má dôvodne za to, že na zabezpečenie
ochrany spoločnosti a nápravu páchateľa výkon trestu odňatia slobody nie je nevyhnutný.

Podľa § 50 ods. 1 Tr. zák. pri povolení podmienečného odkladu výkonu trestu odňatia slobody určí súd
skúšobnú dobu na jeden rok až päť rokov. Skúšobná doba začína plynúť dňom nasledujúcim po dni

nadobudnutia právoplatnosti rozsudku.

Súd obžalovanému výkon trestu podmienečne odložil na skúšobnú dobu v trvaní 1 rok počas ktorej
bude v rámci plynutia skúšobnej doby dôsledne skúmať jeho správanie pre účel vyslovenia súdu,
či sa v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia osvedčil, alebo či takto uložený trest nemal pre

obžalovaného účinok predpokladaný Trestným zákonom.

Podľa § 61 ods. 1, ods. 2, ods. 6 Tr. zák.: 1) trest zákazu činnosti spočíva v tom, že sa odsúdenému
po dobu výkonu tohto trestu zakazuje výkon určitého zamestnania, povolania alebo funkcie alebo takej
činnosti, na ktorú treba osobitné povolenie alebo ktorej podmienky výkonu upravuje osobitný predpis.

(2) Trest zákazu činnosti môže súd uložiť na jeden rok až desať rokov, ak sa páchateľ dopustil trestného
činu v súvislosti s touto činnosťou. Ako samostatný trest môže byť trest zákazu činnosti uložený, ak
vzhľadom na povahu a závažnosť spáchaného trestného činu, okolnosti prípadu, osobu páchateľa, jeho
pomery a možnosť nápravy uloženie iného trestu nie je potrebné.

(6) Ak súd odsudzuje páchateľa za trestný čin skrátenia dane a poistného podľa § 276 ods. 2, 3 alebo
ods.4,trestnýčinneodvedeniadaneapoistnéhopodľa§277ods.2,3aleboods.4,trestnýčindaňového
podvodu podľa § 277a ods. 2 alebo ods. 3, trestný čin nezaplatenia dane a poistného podľa § 278 ods.
2 alebo ods. 3 a trestný čin marenia výkonu správy daní podľa § 278a ods. 2 alebo ods. 3, uloží mu trest
zákazu činnosti v hornej polovici trestnej sadzby uvedenej v odseku 2.

Trest zákazu činnosti spočíva v tom, že sa odsúdenému po dobu výkonu tohto trestu zakazuje výkon
určitého zamestnania, povolania alebo funkcie alebo takej činnosti, na ktorú treba osobitné povolenie
alebo ktorej podmienky výkonu upravuje osobitný predpis.
Súd tiež obžalovanému uložil podľa § 61 ods. 1, ods. 2, ods. 6 Tr. zák. trest zákazu činnosti

vykonávať funkciu člena štatutárneho orgánu, člena dozorného orgánu, vedúceho organizačnej zložky
podniku, vedúceho podniku zahraničnej osoby, vedúceho organizačnej zložky zahraničného podniku
alebo prokuristu na dobu 5 a 7 mesiacov rokov.
Obžalovaný sa trestného činu dopustil v súvislosti s touto činnosťou ako konateľ obchodnej spoločnosti
a uloženie aj tohto druhu trestu považuje súd za potrebné, aby bol riadne splnený účel trestu, s tým, aby

sa zabránilo po určený čas prípadnému opakovaniu páchania trestnej činnosti obžalovaným z pozície
štatutárneho zástupcu obchodnej spoločnosti. Takýto trest je v súlade so zákonom a je odôvodnený
najmä rozsahom a spôsobom spáchanej trestnej činnosti.

U obžalovaného možno konštatovať, že nejde o páchateľa, ktorý by mal sklony k páchaniu trestnej

činnosti, na druhej strane však treba brať do úvahy výšku skrátenej dane (21.713,01 € daň z príjmu
a 178.963,16 € DPH). Pri rozhodovaní o treste nemožno opomenúť ani závažnosť trestnej činnosti, za
ktorú je obžalovanému v tomto konaní ukladaný trest.
skrátil daň vo väčšom rozsahu,

Poučenie:Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho oznámenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Žiline.
Odvolanie môžu podať:

- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307/1a) a to v neprospech i v prospech
obžalovaného (§ 308/1,2). V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného
(§ 308/2)
- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka (§ 307/1b) a to len vo svoj prospech (§
308/2)

- príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre
nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech (§ 308/2)
- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§ 307/1c),
a to v neprospech obžalovaného (§ 308/1). Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať
len osoba oprávnená konať za právnickú osobu (§ 68)

Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že
taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak
toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.