Rozsudok – Ochrana osobnosti ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 16. september 2025

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 27Co/18/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8224201242
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 09. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marek Koščo

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2025:8224201242.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mareka Košča a členov senátu

JUDr. Mareka Kohúta a JUDr. Jozefa Angeloviča v právnej veci žalobkyne: F.. F. A., nar. XX.X.XXXX,
trvale bytom XXX XX A. XX, právne zastúpená: Hagyari & Partners, s.r.o., advokátska kancelária so
sídlom Vlčkova 8/A, 811 04 Bratislava, IČO: 51 473 208, proti žalovanému: X. V., nar. X.XX.XXXX, trvale
bytom XXX XX A. XXX, právne zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Lukáš Mojsej s.r.o., so sídlom
Žižkova 2073/19, 040 01 Košice, IČO: 51 417 685, o ochranu osobnosti, o odvolaní žalobkyne a odvolaní
žalovaného rade proti rozsudku Okresného súdu Bardejov č. k. 6C/34/2024 - 76 zo dňa 15.01.2025 takto

r o z h o d o l :

I. P o t v r d z u j e rozsudok súdu prvej inštancie vo výrokoch II. a III.

II. Mení rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku IV . tak, že žalobkyni proti žalovanému priznáva nárok
na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

III. Žalobkyni proti žalovanému priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd B. (ďalej súd prvej inštancie ) v konaní o ochranu osobnosti rozhodol takto

I. Zastavuje konanie v časti žaloby: „výroky žalovaného písomne predložené F. B. a H. prokuratúre B.,

ktorými obvinil žalobkyňu zo sprenevery, ktorej sa mala dopustiť pri výkone funkcie riaditeľky Základnej
školy s materskou školou pod V. X v B. neoprávnene zasiahol do osobnostných práv žalobkyne“.

II. Žalovaný je povinný sa ospravedlniť žalobkyni za výroky na adresu žalobkyne písomným listom s
nasledujúcim textom: „Ospravedlňujem sa F.. F. A., za moje nepravdivé výroky, ktorými som ju obvinil
zo sprenevery, ktorej sa podľa mojich výrokov mala dopustiť pri výkone funkcie riaditeľky I. školy s
materskou školou pod V. X v B., ktorými neprípustným spôsobom zasiahli do jej osobnostných práv.

Tieto výroky sa nezakladali na pravde.“, ktorý doporučenou poštovou prepravou zašle žalobkyni a F. B.
do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

III. V prevyšujúcej časti žalobu zamieta.

IV. Žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania.

2. V odôvodnení svojho rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že žalobkyňa sa žalobou doručenou
súdu prvej inštancie dňa 30.4.2024 domáhala určenia, že výrokmi žalovaného písomne predložené F.
B. a H. prokuratúre B., ktorými obvinil žalobkyňu zo sprenevery, ktorej sa mala dopustiť pri výkone
funkcie riaditeľky I. školy s materskou školou pod V. X v B., neoprávnene zasiahol do osobnostnýchpráv žalobkyne a domáhala sa uloženia povinnosti žalovanému, aby sa jej ospravedlnil za výroky na
jej adresu písomným listom s nasledujúcim textom: „Ospravedlňujem sa F.. F. A., za moje nepravdivé
výroky, ktorými som ju obvinil zo sprenevery, ktorej sa podľa mojich výrokov mala dopustiť pri výkone

funkcie riaditeľky I. školy s materskou školou pod V. X v B., ktorými som neprípustným spôsobom
zasiahli do jej osobnostných práv. Tieto výroky sa nezakladali na pravde.“, ktorý doporučenou poštovou
prepravou zašle žalobkyni a F. B. do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Zároveň sa domáhala
uloženia povinnosti žalovanému zaplatiť žalobkyni sumu 3.000 eur titulom náhrady nemajetkovej ujmy.
Žiadala priznať náhradu trov konania.

3. Žalobu odôvodnila tým, že dcéra žalobkyne, F.. E. A. nar. XX.XX.XXXX, bytom A. XXX, XXX XX
A. už dlhšie obdobie vedie so svojim bývalým manželom - žalovaným, súdny spor o vyporiadanie ich
zaniknutého bezpodielového spoluvlastníctva. Žalovaný, bohužiaľ z dôvodu, že medzi ním a dcérou
žalobkyne nedošlo k dohode, a zároveň bol neúspešný v spore o určenie vlastníckeho práva k
nehnuteľnosti, ktorý inicioval voči dcére žalobkyne na H. súde B. pod sp.zn. 8C/71/2022, začal s

nekalými praktikami voči žalobkyni. Žalobkyňa je riaditeľkou I. školy s materskou školou pod V. X v B.,
pričom túto funkciu vykonáva kontinuálne od roku 2002 až doposiaľ. Dňa 30.10.2023 podal žalovaný
zamestnávateľovi žalobkyne - F. B. podnet pre podozrenie z finančných podvodov a sprenevery. U
zriaďovateľa žalobkyňa pracuje od roku XXXX. Celé roky žalobkyňa žije a pracuje čestne a svedomito,
bez problémov, preto žalobkyňu toto neoprávnené a nepodložené obvinenie jej osoby urazilo a zranilo,

a zvládala veľmi ťažko pocit krivdy a pošpinenie jej mena a jej funkcie. F. B. tento podnet žalovaného
riešilo na Útvare hlavného kontrolóra, ktorý (podľa žalobkyni dostupných informácií) toto podanie
zamietol s odôvodnením, že v roku 202X bola na ZŠ s MŠ X. V. 1 B. vykonaná kontrola zameraná
na celkové hospodárenie školy, dodržiavanie všeobecných platných právnych predpisov a interných
noriem organizácie (tie sa vykonávajú pravidelne na základe plánu kontrol hlavného kontrolóra mesta

B. a schváleného primátorom mesta B.) so záverom, že účtovné postupy a metódy účtovnej jednotky
sú v súlade so zákonnými postupmi účtovania. Toto podanie zároveň žalovaný podal aj na Okresnú
prokuratúru v B., odkiaľ vec bola postúpená na Okresné riaditeľstvo policajného zboru, odbor kriminálnej
polície, X. XX, XXXXX B., kde bola žalobkyňa predvolaná ako svedok na výsluch v zmysle § 196 ods. 2
Trestného poriadku v preverovanej trestnej veci prečin Sprenevera podľa § 213 ods. 1, ods. 2 písm. a)

trestného zákona, na dňa 7.12.2023 o 8:00, kde vo veci bola žalobkyňa vypovedať. Vo svojom podaní
žalovaný uvádza a obviňuje žalobkyňu z nasledovného: "na škole sa vymieňali obklady, maľovalo sa,
asfaltovalo, prebiehala rekonštrukcia žiackej kuchynky, tapetovalo sa", ... čím poukazuje na to, že tieto
úkony boli údajne realizované na výstavbe domu dcéry žalobkyne za "školské" finančné prostriedky.
Žalobkyňa podotýka, že tieto úkony boli realizované ešte pred výstavbou domu dcéry žalobkyne a boli

riadne vyhotovené na ZŠ s MŠ - "že má nadštandardný vzťah s majiteľom firmy C., ktorá vykonávala
prerábky na ZŠ s MŠ, a že firma zároveň pracovala na výstavbe domu v jednom čase", ... K tomuto
tvrdeniu žalobkyňa uviedla, že firma nemá len pár zamestnancov, aby vedela pracovať len na jednej
zákazke, pričom táto firma nepracovala na výstavbe rodinného domu dcéry žalobkyne, iba niektorí jej
zamestnanci mimo svojho pracovného času. - "dala si namontovať kamery na dom v čase, keď firma

G. montovala aj kamery na ZŠ s MŠ", ... A. systém na škole bol inštalovaný inou B.skou firmou v roku
2009 a výber firmy uskutočnilo F. B. a nie žalobkyňa, ako štatutár školy. Na svoj dom si žalobkyňa
zakúpila komponenty a dve kamery od firmy G. v XX/XXXX (teda o 12 rokov neskôr) a sprevádzkoval
ich jej syn. - "rodičia sú nespokojní s projektom M.+, pretože riaditeľka nakupuje najlacnejšie letenky a
najhoršie hotely, a zároveň neuzatvára zmluvy s účastníkmi kurzov a účtovníčka školy má o všetkom

vedomosť", ... Rodičia vyplnili anonymný dotazník spokojnosti s projektom M.+. Dňa 07.11.2023 bola v
škole aj kontrola z Národnej agentúry B. na dva projekty, kde vyjadrili spokojnosť. Vo svojich obvineniach
žalovaný odkazuje na svoju sestru E. U., ktorá v tom čase pracovala v ZŠ ako asistent učiteľa, že
má tieto informácie od nej. Účtovníčka školy bola taktiež predvolaná na výsluch a potvrdila výpoveď
žalobkyne. Žalobkyňa podotýka, že prístup k účtom nemá (tento prístup má účtovníčka a sekretárka

na uhrádzanie faktúr) a žalobkyňa ako štatutár, finančné operácie vidí po realizácii prostredníctvom
mailových správ. Dňa 29.11.2023 prebehla na škole aj kontrola zo Q. poisťovne (podľa plánu kontrol
Q. poisťovne) - na kontrolu plnenia povinností zamestnávateľa súvisiacich s odvodom poistného na
sociálne poistenie a príspevkov na starobné dôchodkové sporenie, bez vážnejších opatrení. - "počas
vojny na Ukrajine prišli žiaci a riaditeľka používala peniaze pre nich na hocičo, dokonca ponúkla mojej

sestre, že mi vyplatí týchto 60 000,-€ ako vysporiadanie BSM", ... Dotácie, ktoré prišli na ukrajinské
deti, boli účelovo zaviazané a kupovalo sa za ne len to, na čo boli určené, tj aktovky, peračníky, zošity,
teplákové súpravy, a pod., pričom sama E. U. odovzdávala ukrajinským deťom tieto predmety. Vedomosť
o tom, že sme ako škola dostali dotáciu 60 000,-€ samozrejme mala, pretože táto skutočnosť bolaprezentovaná na porade. Výslovne však žalobkyňa popiera, že by E. U. "ponúkala" pre žalovaného
peniaze z dotácie a ani s E. U. nikdy na túto tému nehovorila. - "na škole je veľmi dusná atmosféra,
lebo sa blíži výberové konanie na riaditeľku školy a tá sa každému vyhráža, že ak bude kandidovať

na funkciu, tak ešte len uvidí", ... tieto tvrdenia sú nezmysly, výberové konanie na funkciu riaditeľa
školy bolo transparentné, s nikým o ňom žalobkyňa neviedla diskusiu, nikomu sa nevyhrážala. Podnety
zo strany žalovaného žalobkyňa vníma ako zastrašovanie, ohováranie, pomstu dcére žalobkyne a
psychický nátlak a účelové krivé obvinenie osoby žalobkyne. Žalovaný účelovo podal tieto podnety
či na prokuratúru, či zriaďovateľovi školy v čase, keď sa malo konať výberové konanie na funkciu

riaditeľa, čím chcel pošpiniť meno žalobkyne a zmariť tak jej kandidatúru. Žalobkyňa podotýka, že vo
funkcii je stabilne od roku 2002 a konanie žalovaného malo jediný cieľ - vedome očierniť žalobkyňu
a poškodiť jej pri opätovnom uchádzaní sa o funkciu. Žalobkyňa má za to, že konanie žalovaného
(i) spôsobilo žalobkyni nemajetkovú ujmu (porušenie, či len ohrozenie osobnosti fyzickej osoby vo
fyzickej, psychickej a morálnej integrite), (ii) bolo konaním neoprávneným, nakoľko žiadnej osobe
platný právny poriadok nepriznáva oprávnenie rozširovať nepravdivé a difamačné informácie o osobe

žalobkyne (iii) medzi zásahom/ujmou na právach žalobkyne a neoprávnenosťou/rozširovaním lživých a
difamačných tvrdení žalovaným existuje príčinná súvislosť. Verejným rozširovaním týchto nepravdivých
a difamačných informácií žalovaný negatívne zasiahol do práv žalobkyne chránených ust. § 11 a
nasl. Občianskeho zákonníka. Podanou žalobou sa žalobkyňa domáha ochrany svojich osobnostných
práv, nakoľko konanie žalovaného bolo neproporcionálne a úplne nenáležité vo vzťahu k rešpektu

a ochrane jej ľudských práv. Žalovaný svojim konaním zasiahol do osobnosti žalobkyne, ktorá bola
vystavená viacerým kontrolám a preverovaniu spôsobu výkonu jej funkcie, a to aj po trestnoprávnej
stránke. Bohužiaľ síce zákon pozná termín prezumpcie neviny, avšak v rámci verejnosti už len samotná
skutočnosť, že niekoho činnosť je prešetrovaná vzbudzuje mnohokrát mylné domnienky o tom, že
osoba niečo spáchala alebo nekoná v súlade so zákonom. Žalovaný privodil žalobkyni na dlhšie

obdobie značný stres a nepriaznivý stav, žalobkyňa v rámci svojej práce bola podrobená viacerým
kontrolám, a zároveň musela aj vypovedať v trestnom konaní, kde bolo žalovaným tvrdené, že sa
dopustila trestného činu sprenevery. Žalovaný vedome poškodil dobré meno žalobkyne, ktoré dlhodobo
požívala ako riaditeľka základnej školy, nakoľko vyvolal v rámci mesta B. pochybnosti ohľadom spôsobu
výkonu funkcie riaditeľky školy a hospodáreniu so zverenými prostriedkami, kedy ju priamo obvinil z

trestného činu. Žalobkyňa podotýka, že konanie žalovaného bolo úmyselné a cielené, pričom terčom
jeho konania bolo spôsobenie ujmy ako žalobkyni tak aj jej dcére - bývalej manželke žalovaného.
Žalobkyňa dáva súdu do pozornosti túto okolnosť, nakoľko žalovaný podlo len z dôvodu, že nedošlo k
vyporiadaniu zaniknutej BSM medzi ním a dcérou žalobkyne útočí na žalobkyňu, ako na najbližšieho
rodinného príslušníka dcéry žalobkyne. Tvrdenia žalovaného v jeho podnetoch na žalobkyňu, ktoré

smerovali voči jej zamestnávateľovi a voči orgánom činným v trestnom konaní je nutné jednoznačne
považovaťzaskutkovétvrdenia.Nazákladeskutočnostíuvedenýchvtejtočastižalobyjebezdôvodných
pochybností preukázané, že žalovaný predniesol o žalobkyni skutkové tvrdenia, pravdivosť ktorých
musí sám dokázať. Nakoľko skutkové tvrdenie žalovaného sa nezakladá na pravde, žalovaný nemôže
jeho pravdivosť dokázať a tým pádom považujeme za preukázané, že výroky žalovaného zasiahli do

osobnostných práv žalobkyne a nepožívajú ochranu podľa čl. 10 Dohovoru. Žalovaný svojim konaním
poškodil dobré meno a česť žalobkyne v rámci F. B., kde žalobkyňa pôsobí od roku 2002 ako riaditeľka
základnejškoly.Tátofunkciapožívavrámcispoločnostivážnosťadôležitosť,nakoľkopredstavujeosobu
zodpovednú za maloletých žiakov a pedagógov. Tvrdenia žalovaného vystavili žalobkyňu nepriaznivej
situácii, podrobili ju a základnú školu viacerým kontrolám a v očiach ľudí mohla byť vyvolaná pochybnosť

o osobe žalobkyne. Zároveň žalovaný konal cielene v čase výberového konania do funkcie na ďalšie
funkčné obdobie.

4. Žalovaný vo svojom vyjadrení zo dňa 19.6.2024 k podanej žalobe uviedol, že sa v celom rozsahu
nestotožňuje s obsahom žaloby na ochranu osobnosti žalobkyne. Predmetnú žalobu pokladá za účelovú

a neopodstatnenú. Celý obsah žaloby sú len subjektívne tvrdenia žalobkyne bez relevantných dôkazov.
Z dôkazu - žiadosť o poskytnutie kópie listu a o stanovisko - Odpoveď zo dňa 12.3.2024, Mesto B.
žalobkyni jasne odpovedalo, že podanie smerované Mestu B. žalobkyňa formulovala vo vlastnom mene
v postavení fyzickej osoby, nie v postavení Štatutárneho orgánu ZŠ s MŠ pod V. 1, XXX XX B.. Z
uvedeného je zrejmé, že žalovaný svoje podnety nesmeroval voči osobe žalobkyne, ale voči právnickej

osobe - ZŠ s MŠ pod V. X. Z uvedeného je zrejme, že daný list žalovaného sa žiadnym spôsobom
nedotýkal osobnosti žalobkyne a nebol voči nej smerovaný. I. vo vzťahu k podnetom žalovaného
vystupuje len ako Štatutárny orgán ZŠ s MŠ pod V. X, a teda koná za tento právnický subjekt, nie sama
za seba. V postavení štatutárneho orgánu si žalobkyňa musí byť vedomá skutočnosti, že daná funkciaso sebou prináša väčší záujem verejnosti o jej osobu. D. o bežný jav, že osoby, ktoré vykonávajú určitú
funkciu sú častejšie v spektre záujmu, dohľadu, kontroly, atď. Na základe uvedeného žiadal žalobu
zamietnuť v celom rozsahu ako neopodstatnenú a nedôvodnú a priznať mu náhradu trov konania.

5. Na prejednanie veci súd nariadil pojednávanie na deň 16.12.2024, na ktorom pred jeho otvorením
žalobkyňa vzala žalobu vo výroku č. I žaloby späť, preto súd prvým výrokom rozsudku zastavil konanie
postupom podľa § 145 ods. 2 CSP.

6. Následne súd prvej inštancie oboznámil s vyjadreniami strán sporu a postupujúc podľa § 204 CSP
oboznámilvšetkynavrhovanélistinnédôkazyavykonalvšetkonavrhovanédokazovaniestranamisporu,
pričom zistil nasledovné:

7. Z pripojeného vyšetrovacieho spisu Okresného riaditeľstva PZ, H. kriminálnej polície v B. G.: H.-XXX/
X-VYS-BJ-XXXXokreminéhovyplýva,ževyšetrovateľpolicajnéhozboruuznesenímG.:H.-XXX/X-VYS-

BJ-XXXX zo dňa 16.1.2024, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 24.1.2024 odmietol trestné oznámenie
vo veci podozrenia zo spáchania zločinu Sprenevera podľa § 213 ods. 1, ods. 3 písm. a) Trestného
zákona, podané oznamovateľom X. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. č. XXX, okr. B., z ktorého skutku je
podozrivá F.. F. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. č. XX, okr. B., pretože ako riaditeľka Základnej školy s
materskou školou X. V. v B., má zlé hospodáriť so školskými peniazmi a peniazmi získanými z projektov,

do ktorých sa škola zapájala, pričom časť týchto finančných prostriedkov vo výške okolo 60.000 eur si
mala neoprávnene prisvojiť a použiť ich na svoje súkromné účely.

8. V oznámení F. B. zo dňa 31.10.2023 označenom ako „ oznámenie pre podozrenie z machinácie
finančných prostriedkov“ žalovaný žiadal, aby boli prešetrené jeho podozrenia nasvedčujúce spáchaniu
trestného činu machinácie finančných prostriedkov riaditeľkou Základnej školy s materskou školou X. V.
X v B., pani F. A.. H. uviedol, „Mám podozrenie, že moja bývala svokra, riaditeľka I. školy s materskou
školou X. V. X v B., F.. F. A., zneužíva svoje postavenie riadiaceho pracovníka/riaditeľky školy a zlé

hospodári so školskými peniazmi a peniazmi získanými z projektov, do ktorých sa škola zapája. V. o
tom má mať aj pani školská účtovníčka, pretože ona robí faktúry. Počas výstavby nášho rodinného
domu sa veľmi angažovala, či vo výbere materiálu, pracovného náradia, doplnkov, .... a posielala ma do
dohodnutých firiem, že to vybavila lacnejšie. Faktúry som nikdy z daných firiem nedostal, že všetko ide
riaditeľke do školy. Veľmi úzko bola spätá s firmou pána A., ktorý robí veľa prác/zákaziek práve pre danú

základnú školu. Chcela, aby rodinný dom bol rýchlo hotový, že to vybavila, že, čo budú čakať. Veľakrát
som nemal možnosť sa ani vyjadriť, že či to chcem, či to potrebujem. Proste vybavila. V prípade, že
som namietal, bola urazená, že ona sa snaží a ja len vymýšľam a nie som vďačný, že nám pomáha. O
daných skutočnostiach ohľadne stavby domu sa kolegom v práci chválila. Mám na mysli, že vybavila to
a to, že ten a ten príde robiť. Práve v čase výstavby domu prebiehali nejaké rekonštrukčné práce aj v

tejto základnej škole a časť robotníkov pracovala v škole a časť na rodinnom dome. Viem, že v škole
sa toho času robila nová dlažba na podlahe a umývadla na toaletách, rekonštruovala sa kuchynka na
poschodí, klubovňa, maľovalo sa, tapetovalo sa, nakúpili a dali sa vyrobiť na mieru oddychové zóny na
chodbách, taktiež sa skrášlil areál školy, nový asfalt, zámková dlažba, .... Napríklad keď sa kamerový
systém sa montoval v škole firmou G. a tá istá firma v tom istom čase montovala kamerový systém aj

u nej doma na rodinnom dome. Mám vedomosť od rodičov detí, ktorí sú súčasťou projektov M., že si
dali preveriť ako sa financujú projekty. Mnohí nie sú spokojní, že škola im zabezpečuje lacné letenky,
ubytovanie, ..., a zistili, že škola nerobí tak akoby mala. Tiež, riaditeľka kupuje letenky zo svojho účtu a
potom si dáva preposielať peniaze, čo v prípade projektov podľa mojich zistení nemôže robiť. Tiež sa
tietopeniazepresúvajúcezučiteľskéúčty.Učiteliazprojektovnemajúpracovnézmluvykprácinaprojekt

(je možné, že tie budú dodatočne urobené, pretože škola má ohlásenú kontrolu práve na M..) Škola po
príchode Ukrajinských žiakov taktiež získala nemalé finančné prostriedky a nenávratný príspevok, ktorý
mohla využiť na čokoľvek. Moja sestra pracuje v danej základnej škole ako pedagogická asistentka a
po mojom rozvode ju pani riaditeľka viackrát volala k sebe do kancelárie, kde neriešili pracovné veci, ale
veci týkajúce sa mňa a mojej exmanželky, jej dcéry. Z môjho pohľadu ide o zneužitie jej funkcie, nakoľko

na sestru, bol navíjaný nátlak, aby ma zmanipulovala a pristúpil som na jej podmienky. V posledných
dňoch dostala od dcéry pani riaditeľky vyhrážku, že si má začať hľadať novú prácu. V súčasnosti v danej
škole panuje dusná atmosféra, nakoľko sa blíži nové výberové konanie práve na pozíciu riaditeľa školy.
Tá sa zamestnancom vyhráža, že kto bude kandidovať, ešte len uvidí a taktiež odkazuje zamestnancoms kým sa majú baviť. Myslím si, že tu už ide o šikanu zo strany pani riaditeľky. Týmto podaním žiadam o
dôsledné prešetrenie vyššie uvedených okolností a vyvodenie záverov. Zároveň týmto žiadam, aby som
bol včas informovaný o prijatých opatrenia a výsledkoch šetrenia vo veci.“

9. Z písomného záznamu Mesta B., oddelenie školstva a športu, o hodnotení vedúceho pedagogického
zamestnanca zo dňa XX.X.XXXX F.. M. B., vedúca oddelenia školstva a športu oznámila výsledok
hodnotenia pedagogického zamestnanca - žalobkyne, zaradenej do kariérovej pozície vedúci
pedagogický zamestnanec za obdobie od 1.9.2023 do 31.8.2024 s tým, že táto na základe celkového

výsledku hodnotenia dosahuje mimoriadne dobré výsledky pri vykonávaní pracovnej činnosti.

10. Z hodnotenia vedúceho pedagogického zamestnanca boli výsledky žalobkyne za obdobie 1.9.2023
do 31.8.2024 nasledovné:

VÝSLEDKY - popis dosiahnutých výsledkov hodnoteného zamestnanca - úspešnosť, aktivita a iniciatíva

v oblasti dosahovania dobrých výsledkov školy - bola slovne a číselne ohodnotená najvyšším
možným hodnotením - mimoriadne dobré s maximom bodového hodnotenia 4; A. - hodnotenie kvality
pedagogickej alebo odbornej činnosti - spoľahlivosť, včasnosť a dobrá organizácia v riadení školy -
bola slovne a číselne ohodnotená najvyšším možným hodnotením - mimoriadne dobré s maximom
bodového hodnotenia 4; Z. - hodnotenie náročnosti výkonu pedagogickej činnosti alebo výkonu odbornej

činnosti-samostatnosť,zodpovednosťanáročnosťvovykonávaníriadiacejpráce-bolaslovneačíselne
ohodnotená najvyšším možným hodnotením - mimoriadne dobré s maximom bodového hodnotenia
4; OSVOJENIE SI a VYUŽÍVANIE PROFESIJNÝCH KOMPETENCIÍ - hodnotenie miery osvojenia si
a využívania profesijných kompetencií pedagogických zamestnancov alebo odborných zamestnancov
- bola slovne a číselne ohodnotená najvyšším možným hodnotením - mimoriadne dobré s maximom

bodového hodnotenia 4.

12. Podľa čl. 19 ods. 1 Ústavy SR, každý má právo na zachovanie ľudskej dôstojnosti, osobnej cti, dobrej
povesti a na ochranu mena.

13. Podľa § 11 Občianskeho zákonníka, fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä
života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej
povahy.

14. Podľa § 13 ods. 1, 2, 3 Občianskeho zákonníka, fyzická osoba má právo sa domáhať, aby sa

upustilo od neoprávnených zásahov do práva na ochranu jej osobnosti, aby sa odstránili následky týchto
zásahov a aby jej bolo dané primerané finančné zadosťučinenie. Pokiaľ by sa nezdalo postačujúce
zadosťučinenie podľa odseku 1 najmä preto, že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej
osoby alebo jeho vážnosť v spoločnosti, má fyzická osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy
v peniazoch. Výšku náhrady určí súd s prihliadnutím na závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za

ktorých k porušeniu práva došlo.

15.Ochranuosobnostiupravujúviaceréodvetviapráva.Základsúkromnoprávnejochranyosobnostných
práv obsahuje Občiansky zákonník v ustanoveniach § 11 až 16. Predmetom ochrany sú imateriálne
hodnoty a stránky osobnosti človeka, akými sú napr. meno, česť, dôstojnosť, súkromie, telesná

integrita a pod. Predmetom práva na ochranu cti a dôstojnosti je česť fyzickej osoby v jej rozmanitých
spoločenských vzťahoch jednak vo vzťahu k spoločnosti a jednak vo vzťahu k iným fyzickým či
právnickým osobám. Ak došlo k neoprávnenému zásahu do cti a dôstojnosti fyzickej osoby, ktorý je
objektívne spôsobilý privodiť tejto osobe ujmu, dotknutá osoba môže uplatniť právne prostriedky na
ochranu. K zásahu do cti a dôstojnosti môže dôjsť rôznym konaním či prejavmi.

16. Zákon neposkytuje ochranu proti akémukoľvek zásahu, ale len proti takému zásahu, ktorý je
neoprávnený, a ktorý je spôsobilý privodiť ujmu fyzickej osobe z hľadiska jej postavenia v spoločnosti.
K vzniku občianskoprávnych sankcií za nemajetkovú ujmu spôsobenú zásahom do osobnosti fyzickej
osoby podľa § 13 Občianskeho zákonníka tak musí byť ako predpoklad zodpovednosti splnená

podmienka existencie zásahu objektívne spôsobilého vyvolať nemajetkovú ujmu spočívajúcu buď v
porušení alebo len ohrození osobnosti fyzickej osoby v jej fyzickej a morálnej integrite, tento zásah musí
byť neoprávnený (protiprávny) a musí tu byť zistená existencia príčinnej súvislosti medzi týmto zásahom
a neoprávnenosť (nezákonnosťou) zásahu. Nenaplnenia ktoréhokoľvek z týchto predpokladov vylučujemožnosť nástupu sankcií podľa ustanovenia § 13 Občianskeho zákonníka. Neoprávneným zásahom je
zásah do osobnosti fyzickej osoby, ktorý je v rozpore s objektívnym právom, t.j. s právnym poriadkom.

17. Medzi základné hodnoty ľudskej osobnosti nepochybne patria i ľudská dôstojnosť a osobná česť.
Práva na zachovanie ľudskej dôstojnosti a osobnej cti sú zaručené ústavou a ich ochrana Občianskym
zákonníkom. Ľudská dôstojnosť je kategória, ktorá charakterizuje človeka ako ľudskú bytosť, patrí
každému bez výnimky a rozdielu. Právo na ochranu ľudskej dôstojnosti zabezpečuje každému človeku
život pri rešpektovaní určitej všeobecne uznávanej hranice slušnosti, pri rešpektovaní svojbytosti každej

ľudskejbytosti.Každýmárovnaképrávonazachovanieľudskejdôstojnostianarovnakúochranupredjej
ponižovaním. Na druhej strane česť je výrazom určitej úcty, uznania, ocenenia, vážnosti fyzickej osoby,
ktorú požíva pre svoje správania, konanie a postoje u ostatných členov spoločnosti a ktorá ovplyvňuje
jej postavenie a uplatnenie v spoločnosti.

18. Z ustálenej rozhodovacej praxe všeobecných súdov vyplýva, že pre vznik zodpovednosti za

neoprávnený zásah do osobnostných práv je potrebná existencia protiprávneho zásahu objektívne
spôsobilého vyvolať ujmu spočívajúcu v porušení alebo ohrození osobnosti fyzickej osoby. Všetky
podmienky musia byť splnené súčasne, aby vznikol právny vzťah, obsahom ktorého je právo fyzickej
osoby domáhať sa ochrany a povinnosť pôvodcu zásahu súdom uloženú povinnosť znášať. Zásah musí
byť spôsobilý narušiť osobnú integritu fyzickej osoby, jej súkromného života, alebo znížiť hodnotu jej

osobnosti, privodiť jej ujmu na cti, dôstojnosti a spoločenskej vážnosti. Ide o objektívnu zodpovednosť
bez ohľadu na zavinenie pôvodcu neoprávneného zásahu.

19. Neoprávnený zásah do osobnosti môže byť spôsobený predovšetkým uverejnením nepravdivých
údajov dotýkajúcich sa dobrého mena, cti, vážnosti, dôstojnosti osoby, no tiež uverejnením pravdivých

tvrdení, ktoré majú osočujúcu povahu, a teda pôsobia difamujúco a majú znevažujúci účinok, a rovnako
aj údajmi pravdu skresľujúcimi, ktoré samé o sebe síce nie sú nepravdivé, ale sú podané takou formou
a v takých súvislostiach, že môžu viesť ku skresleniu informácie podávanej verejnosti.

20. Zatiaľ čo v prípade práva domáhať sa upustenia od neoprávnených zásahov do práv na

ochranu osobnosti, odstránenia následkov týchto zásahov a poskytnutia primeraného nepeňažného
zadosťučinenia, v zmysle ustanovenia § 13 ods. 1 Občianskeho zákonníka, postačuje spôsobilosť
zásahuvyvolaťnepriaznivénásledkyvoblastichránenýchhodnôt(záujmov),vprípadeprávananáhradu
nemajetkovej ujmy v peniazoch je nevyhnutné, aby následky zásahu, ktoré nastali v príčinnej súvislosti
s konaním pôvodcu zásahu, boli na strane dotknutej osoby prítomné, a boli aj riadne preukázané.

21. Nepostačuje pritom existencia akýchkoľvek následkov, keď je nevyhnutné, aby boli zistené
(preukázané) také následky zásahu, na ktorých zmiernenie sa nejaví poskytnutie nepeňažnej satisfakcie
ako účinný prostriedok nápravy, a z tohto dôvodu je nevyhnutné za týmto účelom poskytnúť dotknutej
osobe satisfakciu (kompenzáciu) i v peňažnej forme. Ak ide o následky zásahu do práv na ochranu

osobnosti do dôstojnosti fyzickej osoby alebo jej vážnosti v spoločnosti, pre priznanie náhrady
nemajetkovej ujmy je nevyhnutné, aby išlo o poškodenie v kvalifikovanej (značnej) miere.

22. Podľa súdnej praxe (napr. rozsudok Najvyššieho súdu SR z 26.09.2013 sp. zn. 3Cdo 228/2012) platí,
že účastníkom právneho vzťahu vyplývajúceho z ustanovenia § 11 Občianskeho zákonníka je na jednej

stranefyzickáosobadoosobnostnýchprávktorejbolozasiahnuté,tedažalobkyňaaúčastníkom,ktorýje
nositeľom povinnosti upustiť od neoprávnených zásahov do práva na ochranu osobnosti alebo odstrániť
následky zásahov alebo poskytnúť primerané zadosťučinenie je fyzická osoba alebo právnická osoba,
ktorá sa dopustila určitého konania neoprávnene zasahujúceho do chránených osobnostných práv, teda
je pôvodcom alebo subjektom zásahu. Predpokladom úspešného uplatnenia práva je nielen zistenie, že

žalobkyňa je fyzickou osobou, ktorej osobnostné práva boli porušené alebo ohrozené, ale zistenie, že
žalovaný sa dopustil toho konania, ktoré žalobkyňa v konaní skutkovo vymedzovala a považovala za
zásah do jej chránených osobnostných práv. Obe tieto okolnosti sú súčasťou skúmania, kto je v konaní
vecne legitimovaný. Vecnou legitimáciou sa totiž rozumie stav vyplývajúci z hmotného práva, v rámci
ktorého je jeden z účastníkov nositeľom oprávnenia, teda je aktívne vecne legitimovaný a druhý účastník

je nositeľom právnej povinnosti, teda je pasívne vecne legitimovaný. Predmetom konania je ochrana
podľa § 11 Občianskeho zákonníka, teda právo domáhať sa ochrany proti zásahom do osobnosti, najmä
života a zdravia občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia a svojho mena a prejavov osobnej
povahy. Predpokladom úspechu pri takejto žalobe je preukázať predovšetkým neoprávnenosť zásahu ajeho objektívnu spôsobilosť negatívne dopadnúť na chránené osobnostné práva fyzickej osoby. Medzi
týmito dvoma prvkami musí byť vzťah príčinnej súvislosti.

23. Pokiaľ sa jedná o námietku nedostatku aktívnej legitimácie, ktorú namietal žalovaný, táto podľa
názoru súdu prvej inštancie svedčí žalobkyni, keďže z obsahu trestného oznámenia, ako aj oznámenia
Mestu B., je bez akýchkoľvek pochybností zrejmé, že žalovaný podal trestné oznámenie na Okresnú
prokuratúru B., ako aj oznámenie Mestu B., kde konkrétne a jednoznačne označuje a podáva oznámenie
naosobužalobkynestým,žepráveonazneužívasvojepostavenieazlehospodárispeniazmizískanými

z projektov, cit.: „moja bývalá svokra, riaditeľka základnej školy s materskou školou zneužíva svoje
postavenie a zle hospodári so školskými peniazmi a peniazmi získanými z projektov, do ktorých sa škola
zapájala.“ Žalovaný teda podával podnety práve na žalobkyňu a preukázateľne práve o nej uvádzal
skutočnosti, ktoré žalobkyňa v konaní skutkovo vymedzovala a považuje za zásah do jej chránených
osobnostných práv, a teda podľa názoru súdu nesie zodpovednosť za svoje tvrdenia.

24. V tomto smere súdna prax zakotvila isté pravidlá, ktoré je potrebné pri prejednávaní vecí takejto
povahy dodržať ako ochranu pred takzvanými difamačnými tvrdeniami. Predovšetkým treba vychádzať
z testu proporcionality, ktorý vyžaduje, aby každý úkon, ktorý by mohol byť potencionálne kvalifikovaný
ako akt spôsobilý zasiahnuť do práva na ochranu osobnosti, musí byť posúdený podľa toho, kto tento
úkon urobil, o kom sa vyjadril, čo tvrdil, kde, kedy a ako tieto tvrdenia podal. K porušeniu práva na

česť, resp. ľudskú dôstojnosť, alebo mena môže dôjsť slovom, písmom, obrazom, akýmkoľvek iným
konaním difamujúcej (znevažujúcej, diskreditačnej) povahy. Ak k takému porušeniu malo dôjsť slovom,
treba odlíšiť, či sa jedná o skutkové tvrdenie alebo hodnotiaci úsudok. Skutkové tvrdenie sa opiera
o fakt, objektívne existujúcu realitu, ktorá je zistiteľná pomocou dokazovania, pravdivosť tvrdenia je
teda overiteľná. V zásade platí, že oznámenie pravdivej informácie nezasahuje do práva na ochranu

osobnosti, pokiaľ tento údaj nie je podaný tak, že skresľuje skutočnosť, či nie je natoľko intímny, že by
odporoval právu na ochranu súkromia či ľudskej dôstojnosti. Na druhej strane za neoprávnený zásah
je treba v zásade považovať každé nepravdivé tvrdenie alebo obvinenie občana, ktoré zasahuje práva
chráneného ustanovením § 11 Občianskeho zákonníka. Je pritom bez významu, či pôvodca zásahu si
bol vedomý nepravdivosti svojho tvrdenia alebo či išlo len o nedbalé preberanie poznatkov a ich šírenie.

V tejto súvislosti teda postačuje, že nepravdivé tvrdenie má difamačný charakter negatívne pôsobiaci
na dobré meno, občiansku česť dotknutej osoby. Ide o takzvaný znevažujúci dojem. Dôkazné bremeno
pri uplatnení práva na ochranu osobnosti je tak na strane žalovaného ako pôvodcu zásahu, ktorý ak
v priebehu konania nepreukáže pravdivosť jeho tvrdení, platí opak, teda že ide o tvrdenia nepravdivé.
Procesná obrana žalovaného v tejto veci spočívala len v namietaní aktívnej vecnej legitimácie žalobkyne

tým, že žalovaný poukazoval na skutočnosť, že svoje podnety nesmeroval voči žalobkyni ako fyzickej
osobe, a teda sa žiadnym spôsobom nedotýkal osobnosti žalobkyne a nebol voči nej smerovaný, ale
voči štatutárnemu orgánu ZŠ s MŠ pod V.. S touto námietkou žalovaného sa súd vysporiadal v bode
XX odôvodnenia tohto rozsudku. Žalovaný v priebehu tohto konania nepredložil a ani neoznačil žiaden
dôkaz, z ktorého by vyplývala pravdivosť ním uvedených tvrdení v podnete označenom ako „Oznámenie

pre podozrenie z machinácie finančných prostriedkov“ zo dňa 31.10.2023 adresovanom F. B., kde
žalovaný tvrdí, že „jeho bývalá svokra, riaditeľka Základnej školy s materskou školou X. V. X v B., F.. F. A.,
zneužíva svoje postavenie riadiaceho pracovníka /riaditeľky školy a zle hospodári so školskými peniazmi
a peniazmi získanými z projektov, do ktorých sa škola zapája ...“, že „... veľmi úzko bola spätá s firmou
pána A., ktorý robí veľa prác/zákaziek práve pre danú základnú školu. Práve v čase výstavby domu

prebiehali nejaké rekonštrukčné práce aj v tejto základnej škole a časť robotníkov pracovala v škole a
časť na rodinnom dome“, že „... keď sa kamerový systém montoval v škole firmou G. a tá istá firma v
tom istom čase montovala kamerový systém aj u nej doma na rodinnom dome“, že „... má vedomosť od
rodičov detí, ktorí boli súčasťou projektov M., že si dali preveriť ako sa financujú projekty. Mnohí nie sú
spokojní, že škola im zabezpečuje lacné letenky, ubytovanie, ..., a zistili, že škola nerobí tak akoby mala.

Tiež, riaditeľka kupuje letenky zo svojho účtu a potom si dáva preposielať peniaze, čo v prípade projektov
podľa jeho zistení nemôže robiť ...“, že „...škola po príchode ukrajinských žiakov taktiež získala nemalé
finančné prostriedky a nenávratný príspevok, ktorý mohla využiť na čokoľvek ...“ Rovnako tak pokiaľ ide
o totožné tvrdenia žalovaného v trestnom oznámení a navyše tvrdenie, že „...v súčasnosti panuje v danej
škole dusná atmosféra, nakoľko sa blíži nové výberové konanie práve na pozíciu riaditeľa školy. Tá sa

zamestnancom vyhráža, že kto bude kandidovať, ešte len uvidí.“, tieto sa neukázali ako pravdivé, čoho
dôkazom je výsledok vyšetrovania v trestnej veci, kedy vyšetrovateľ policajného zboru uznesením G.:
H.-XXX/X-VYS-BJ-XXXX zo dňa XX.X.XXXX, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 24.1.2024 odmietol
trestné oznámenie vo veci podozrenia zo spáchania zločinu sprenevery podľa § 213 ods. 1, ods. 3 písm.a) Trestného zákona, v ktorého odôvodnení vyšetrovateľ uviedol, že obsah trestného oznámenia tvoria
ničím nepodložené oznamovateľove domnienky, a že neboli zistené a potvrdené žiadne podozrenia
vzťahujúce sa na údajné vyhrážanie resp. akékoľvek iné protiprávne konanie. Súd tak uzatvára, že

tvrdenia žalovaného uvedené v podnete adresovanom F. B. aj v trestnom oznámení považuje za
nepravdivé, a konštatuje, že týmito tvrdeniami žalovaný neoprávnene zasiahol do práv na ochranu
osobnosti žalovanej, nepravdivo ju obvinil ju z nečestného konania, navyše v období pred výberovým
konaním na funkciu riaditeľa školy, o ktoré sa žalobkyňa uchádzala.

25. Z uvedeného je zrejmé, že cieľom žalovaného tak bolo týmito tvrdeniami jednoznačne znevážiť
žalobkyňu aj pred týmto výberovým konaním. V tejto súvislosti súd poukazuje na to, že ochranu osobnej
cti poskytuje občiansky zákonník proti takým konaniam, ktoré sú objektívne spôsobilé privodiť ujmu na
osobnosti subjektu práva tým, že znižujú jeho česť u iných ľudí a ohrozujú tak vážnosť jeho postavenia
a uplatnenia v spoločnosti. Pritom nie je rozhodujúce, či k ujme skutočne došlo, postačuje už objektívna
spôsobilosť príslušného konania ujmu spôsobiť.

26. Pri úvahe o primeranosti navrhovanej morálnej satisfakcie súd vychádzal z celkovej povahy, i z
jednotlivých okolností konkrétneho prípadu a dospel k záveru, že morálna nepeňažná satisfakcia vo
forme ospravedlnenia (tak ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku) je primeraný prostriedok
právnej ochrany za spôsobenú ujmu, a preto žalobe v tejto časti vyhovel.

27. Súd však žalobu v časti o náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 3.000 Eur zamietol ako nedôvodnú.
Žalobkyňa tvrdila, že žalovaný jej privodil na dlhšie obdobie značný stres a nepriaznivý stav, kedy v rámci
svojejprácebolapodrobenáviacerýmkontrolámamuselavypovedaťvtrestnomkonaní.Zároveňtvrdila,
žežalovanýpoškodiljejdobrémeno,ktorédlhodobopožívalaakoriaditeľkaškoly.Súdktomuuvádza,že

o zníženie dôstojnosti fyzickej osoby či jej vážnosti v spoločnosti v značnej miere ide najmä vtedy, pokiaľ
ujmu vzniknutú v osobnostnej sfére fyzická osoba vzhľadom na povahu, intenzitu, opakovanie, trvanie
a širší okruh pôsobenia nepriaznivého následku pociťuje a prežíva ako závažnú. Súd tak musí zistiť,
že k takému zníženiu skutočne došlo, pričom dôkazné bremeno je na žalobcovi, ktorý ujmu preukazuje
prostredníctvom svedeckých výpovedí.

28. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že vzniknutú ujmu žalobkyni možno zmierniť ospravedlnením,
pričom nebolo zistené, žeby takéto morálne zadosťučinenie nebolo dostatočné, a rovnako súd nezistil,
žeby neoprávneným zásahom došlo k značnému zníženiu dôstojnosti fyzickej osoby alebo jej vážnosti
v spoločnosti v značnej miere. Z predložených listinných dôkazov naopak vyplýva, že neoprávneným

zásahom žalovaného nedošlo k značnému zníženiu dôstojnosti žalobkyne alebo k zníženiu jej vážnosti
v značnej miere, keďže podľa písomného záznamu o hodnotení vedúceho pedagogického zamestnanca
zo dňa 31.8.2024 vypracovaného F. B. vyplýva, že žalobkyňa dosahuje mimoriadne dobré výsledky pri
vykonávaní pracovnej činnosti v každej z hodnotených oblastí, a to pokiaľ ide o jej výsledky, kvalitu,
náročnosť a osvojenie a využívanie profesijných kompetencií. K tomuto hodnoteniu žalobkyne F. B.

došlo v období po doručení mu podania žalovaného označeného ako „Oznámenie pre podozrenie
z machinácie finančných prostriedkov“ zo dňa 31.10.2023. Zároveň žalobkyňa bola úspešná aj vo
výberovom konaní na funkciu riaditeľky. Uvedené je teda potvrdením tej skutočnosti, že v značnej
miere nedošlo k zníženiu dôstojnosti a poškodenia dobrého mena žalobkyne. Pre žalobkyňu je tak
podľa názoru súdu dostatočné, pokiaľ sa jej žalovaný ospravedlní spôsobom uvedeným vo výroku tohto

rozsudku. Peňažné zadosťučinenie prichádza do úvahy iba vtedy, ak vzniknutú ujmu nemožno zmierniť
prostredníctvom žiadnej formy morálneho zadosťučinenia, čo nie je tento prípad. Pri rozhodovaní o
náhrade nemajetkovej ujmy musí mať súd preukázané, že sú tu okolnosti dokladajúce, že v konkrétnom
prípade nestačí zadosťučinenie podľa § 13 odsek 1 Občianskeho zákonníka, a to z hľadiska intenzity,
trvania a rozsahu nepriaznivých následkov vzniknutých žalobcovi vzhľadom na postavenie žalobcu v

rodine a v spoločnosti (Rc 21/1995). Žalobkyňa však nepreukázala existenciu takých okolností, ktoré by
odôvodňovali okrem priznania ospravedlnenia aj náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch. Žalobkyňa v
tomto smere nenavrhla vykonať dokazovanie napr. výpoveď svedkov, ktorí by existenciu týchto okolností
mohli potvrdiť.

29. Podľa § 255 ods. 2 CSP., ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.30. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov
konania protistrane.

31. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

32. O nároku na náhradu trov tohto konania súd rozhodol v súlade s § 262 odsek 1 CSP a 255
odsek 2 CSP. Konanie v tejto veci bolo v časti uplatneného nároku na osobitné vyslovenie toho,

že výroky žalovaného neoprávnene zasiahli do práv žalobkyne na ochranu osobnosti zastavené pre
späťvzatie žaloby žalobkyňou v tejto časti. Keďže vyslovenie neoprávneného zásahu do osobnostných
práv žalobkyne je obsahom i nároku žalobkyne, ktorým žiadala o ospravedlnenie žalovaného ako
nemateriálnejsatisfakcie,prirozhodovaníonárokunanáhradutrovkonaniataksúdtentonároknemohol
považovať za samostatný, keďže obsah tohto výroku je zároveň pohltený i vo výroku II. tohto rozsudku,
v ktorom mala žalobkyňa úspech. Zastavenie konania v rozsahu späťvzatia tak súd nepovažoval za

neúspech žalobkyne v samostatnom nároku. Súd tak pri rozhodovaní o pomere úspechu a neúspechu
strán v tejto veci považoval žalobkyňu za úspešnú v časti o uloženie povinnosti žalovanému ospravedlniť
sa jej ako nemateriálnej satisfakcie a neúspešnú v časti o uloženie povinnosti žalovanému na náhradu
peňažnej satisfakcie, keďže v tejto časti súd žalobu zamietol. Každá zo strán sporu tak mala úspech len
čiastočný, a preto súd v súlade s § 255 odsek 2 CSP vyslovil, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu

trov konania. Existenciu okolností podľa § 257 CSP súd v konaní nezistil a tieto netvrdili ani strany sporu.

33. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podala včas odvolanie žalobkyňa. Žalobkyňa napadla výroky
III. a IV. rozsudku. Má za to, že prvoinštančný súd sa nesprávne a nedostatočne vysporiadal s
uplatneným nárokom, nesprávne vo veci vykladal a aplikoval právnu normu na zistený skutkový stav,

nedostatočne vymedzil a zdôvodnil svoje úvahy. Poukázala, že povinnosťou súdu je presvedčivo a
správne vyhodnotiť dôkazy a svoje rozhodnutie náležite odôvodniť, čo predstavuje procesnoprávny
rámec práva predovšetkým princípy riadneho a spravodlivého procesu ako vyplýva z článku 46 a
následne Ústavy a článku 6 ods. 1 Dohovoru. Z odôvodnenia súdneho rozhodnutia musia vyplývať vzťah
medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na jednej strane a právnymi závermi na

stranedruhej.Mázato,že základnýmatribútomodôvodneniekaždéhorozhodnutiajeprávneposúdenie
veci a presvedčivosť odôvodnenia. Súdne rozhodnutia nerešpektujúce zásady uvedené v citovaných
ustanoveniach o zákonných náležitostiach odôvodnenia nie sú preskúmateľné. Nedostatok zákonného
obsahu súdneho rozhodnutia sa prejavuje v jeho nezrozumiteľnosti a tým aj nepreskúmateľnosti
dôvodov.Vrozporeskorektnýmaústavnekonformnýmvýkladomustanovenie§220ods.2CSPjeúplný

či čiastočný nedostatok dôvodov rozhodnutia. Má za to, že odôvodnenie predmetného rozhodnutia a nie
je presvedčivé ani konzistentné a nezodpovedá zákonným požiadavkám na odôvodnenie rozhodnutia.
Je nesporné, že žalovaný voči žalobkyni konal so zlým úmyslom poškodiť jej. Sťažnosť a oznámenie na
žalobkyňu žalovaný podal na konci októbra 2023 krátko po zverejnení oznamu na stránke mesta B., že
bude výberové konanie na riaditeľa ZŠ a MŠ pod V., pričom žalobkyňa absolvovala výberové konanie na

riaditeľku školy v decembri 2023 nakoľko nástup do funkcie bol k 01.01.2024. Zo zisteného skutkového
stavu vyplýva, že dňa 07.12.2023 absolvovala kvôli podaniu žalovaného na OR PZ B. výsluch. Z podania
žalovaného voči žalobkyni je nepochybné, že vedel o výberovom konaní nakoľko sa v nich na toto
výberové konanie aj odvolával. Uvedené konanie žalovaného bolo nesporne úmyselné a žalobkyňa toto
obdobieprežívalaobrovskýstresatlakaobavuoto,čisajejzdôvodutýchtonepravdivýchobvinenínajej

osobu podarí výberové konanie ustáť. Žalobkyňa v tom čase bola vo funkcii kontinuálne 21 rokov a teda
obava o stratu zamestnania a funkcie po takom čase bola pre žalobkyňu nepredstaviteľná a ubíjajúca.
Skutočnosť, že následne 10 mesiacov po jeho podaniach žalobkyňa ustála hodnotenie neznamená, že
nedošlo k zníženiu dôstojnosti a poškodenia dobrého mena žalobkyne a že nebola žalobkyni spôsobená
konaním žalovaného ujma. Žalovaný privodil žalobkyni na dlhšie obdobie značný stres a nepriaznivý

stav, žalobkyňa v rámci svojej práce bola podrobená viacerým kontrolám a zároveň musela aj vypovedať
v trestnom konaní, kde bola žalovaným tvrdené, že sa dopustila trestného činu sprenevery. Žalovaný
vedome poškodil dobré meno žalobkyne, ktoré dlhodobo požívala ako riaditeľka základnej školy nakoľko
vyvolal v rámci mesta B. pochybnosti ohľadom spôsobu výkonu funkcie riaditeľky školy a hospodáreniu
so zverenými prostriedkami, kedy ju priamo obvinil z trestného činu. Primeraným zadosťučinením podľa

§ 13 ods. 1 OZ nemôže byť ospravedlnenie za takých okolností, že až z neho sa určitá časť verejnosti
dozvie o zásahu do osobnostných práv fyzickej osoby, o čom by sa inak nedozvedela, a ktorý by teda
do tej doby ani nemohol znížiť vážnosť postihnutej fyzickej osoby v očiach danej časti verejnosti (Rc
6/1997). Žalobkyňa uviedla, že konanie žalovaného voči osobe bolo výslovne zlomyseľné, pomstychtivéa robené účelovo s cieľom spôsobiť žalobkyni ujmu z dôvodu, že žalovaný nemá vysporiadané podielové
spoluvlastníctvo manželov s dcérou žalobkyne. Žalobkyňa uvádza, že podania, ktoré voči nej žalovaný
uskutočnil a následné konanie s nimi spojené, nutná účasť na úkonoch vysvetľovanie veci potencionálne

mohli žalobkyni spôsobiť stratu funkcie riaditeľky školy, neúspech vo výberovom konaní a spôsobili
zníženie jej dôstojnosti. To, že žalobkyňa získala kladné hodnotenie jej činnosti vo funkcii riaditeľky
neznamená, že konanie žalovaného nezasiahlo do jej dôstojnosti a vážnosti, nakoľko žalobkyňa aktívne
musela hájiť svoju osobu z dôvodu zlomyseľných podaní žalovaného. Ďalej poukázala, že žalovaný
podáva zlomyseľné podania, uskutočňuje úkony a vyvoláva konflikty aj voči dcére žalobkyne a tento

stav je dlhodobo neudržateľný, pričom žalovaný má z dôvodu svojho neprimeraného konania uložený
zákaz vstupu do nehnuteľnosti, ktorú mal nevysporiadanú BSM s dcérou žalobkyne, nakoľko jeho
správanie ovplyvnilo psychický stav dcéry žalobkyne (spis sp. zn. 6C/55/2023 OS B.), kde aj odvolací
súd pri nariadení neodkladného opatrenia uviedol, že na opakované problémy vo vzťahoch medzi
sporovými stranami, ktoré vo svojom kontexte možno hodnotiť ako psychické násilie voči žalobkyni zo
strany žalovaného. Má za to, že v konaní o ochrane osobnosti je potrebné postupovať, tak aby bola

splnená požiadavka primeranosti finančného zadosťučinenia priznaného súdom a pokiaľ forma morálnej
satisfakcie (ospravedlňujúci list) už nemôže byť totožná, respektíve neporovnateľná s formou v akej
došlo k zásahu do osobnostných práv dotknutej osoby ( článok v periodiku ), prípadne ak s ohľadom
na veľký časový odstup míňa daný (nepeňažný) spôsob satisfakcie účinkom potom spravidla nezostáva
nič iné ako kompenzovať vzniknutú nerovnováhu finančným zadosťučinením, pričom poukázala na

rozhodnutie ÚS CŘ z 18.02.2004, sp. zn. 3ÚS 281/2003. Žiadala preto, aby súd odvolací zmenil
rozsudok tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni sumu 3000 eur titulom náhrady nemajetkovej
ujmy do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Zaplatí žalobkyni trovy konania, ako aj trovy
odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

34. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal odvolanie aj žalovaný a to proti výrokom II. a IV. ,
ktoré odôvodnil tým, že prvostupňový súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby
uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces. Súd na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie
súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Zotrval na svojom názore,

že trvá na tom, že jeho podanie smerované na mesto B. nesmeroval voči žalobkyni v postavení
fyzickej osoby ale voči právnickej osobe ZŠ a MŠ pod V. X.. X., že každá fyzická osoba má právo
podávať podnety, žiadosti, sťažnosti atď. na širokú škálu orgánov verejnej správy a dožadovať sa
informácií. Žalovaný podaním smerovaným mestu B. len využil právo, ktoré mu právny poriadok
Slovenskej republiky priznáva, pričom to rovnako platí vo vzťahu k podaniu trestného oznámenia a

trestné oznámenie môže podať ktokoľvek iný musí smerovať aj voči konkrétnej osobe. Na základe
uvedeného má žalovaný za to, že skutkový základ, na ktorom žalobkyňa vystavala oprávnenosť a
opodstatnenosť svojej žaloby je neudržateľný, nie je prípustné a zákonné, aby žalovanému bolo kladené
naťarchuvyužitiezákladnýchprostriedkov,ktoré môževyužiťktorákoľvekosobaajejvyužitiepovažovať
za zásah do osobnostnej sféry žalobkyne. Nie je preto možné pripisovať postupu žalovaného, ktorý

bol plne v súlade s právnym poriadkom protiprávny a neoprávnený charakter. Využitie základných
prostriedkov tak nie je možné pokladať za oprávnený zásah do osobnosti človeka. Má za to, že nedošlo
k splneniu kumulatívnym predpokladom na vznik občianskoprávnej sankcie za nemajetkovú ujmu,
nakoľko konanie žalovaného, ktorý využil len zákonné prostriedky nie je možné považovať za zásah
do osobnostných práv. Nie je daný ani protiprávne charakter tohto konania, lebo podanie podnetu na

trestné oznámenie a nespôsobujú zníženie dôstojnosti a vážnosti ani cti, a teda neexistuje ani kauzálny
Nexus, nakoľko z vyššie uvedeného jednoznačný zásah nie je daný a ujma nenastala. Žalovaný sa z
rozhodnutímsúduaničiastočnenestotožňujeaprávnynázorsúdupovažujezanesprávny,arbitrárny.Má
za to, že podaním oznámenia nebolo zasiahnuté do cti žalobkyne taký spor aby sa to dalo považovať za
neoprávnený zásah do osobnostných práv žalobkyne a to najmä z dôvodu, že podnety nesmerovali voči

osobe žalobkyne ale voči právnickej osobe ZŠ a MŠ X. V. X. L. list žalovaného sa žiadnym spôsobom
nedotýkaosobnostižalobkyneanebolvočinejsmerovaný.Žalobkyňavovzťahukpodnetomžalovaného
vystupuje len ako štatutárny orgán ZŠ a MŠ X. V. X, teda koná za tento právnický subjekt než sama za
seba. V postavení štatutárneho orgánu si žalobkyňa musí byť vedomá skutočnosti, že daná funkcia so
sebou prináša väčší záujem verejnosti o jej osobu. Ide o bežný jav, že osoby, ktoré vykonávajú určitú

funkciu sú častejšie v spektre záujmu, dohľadu a kontroly atď..

35. Taktiež v ďalšom namietal, že aj keby podľa názoru súdu došlo k zásahu do osobnostných práv
žalobkyne, tak uvedený výrok súdu prvej inštancie je nevykonateľný a to z dôvodu, že žalovanýnikdy neobvinil žalobkyňu zo sprenevery, pričom súd vo výroku 2 vyhovel žalobkyni, uložil žalovanému
povinnosť ospravedlniť sa za niečo čo nikdy nepovedal/nenapísal. Aj v tejto námietke je napadnutý
rozsudok arbitrárny a nepreskúmateľný. Má za to, že súd sa nevysporiadal s podstatnou časťou

procesnej obrany žalovaného a je nevyhnutné, aby odvolací súd rozsudok v časti napadnutej odvolaním
zrušil, alternatívne žiadal, aby odvolací súd zmenil napadnuté rozhodnutie v rozsahu napadnutom
odvolaním a rozsudok súdu prvej inštancie zmenil, žalobu žalobkyne zamietol a priznal žalovanému voči
žalobkyni nárok na náhradu trov celého konania.

36. K odvolaniu žalovaného sa vyjadrila žalobkyňa, ktorá zopakovala, že žalovaný voči žalobkyni konal
so zlým úmyslom poškodiť jej, pričom sťažnosť na žalobkyňu podal na konci októbra 2023, krátko
po zverejnení oznamu na stránke mesta B., že bude výberové konanie na riaditeľa ZŠ a MŠ X. V.
X, pričom žalobkyňa absolvovala výberové konanie na riaditeľku školy decembri 2023 a nástup do
funkcie bol k 01.01.2024. Zopakovala, že žalovaný privodil žalobkyni na dlhšie obdobie značný stres
a nepriaznivý stav. Žalobkyňa v rámci svojej práce bola podrobená viacerým kontrolám a zároveň

musela aj vypovedať v trestnom konaní, kde bolo žalovaným tvrdené, že sa dopustila trestného činu
sprenevery, a tak žalovaný vedome poškodil dobré meno žalobkyne, ktoré dlhodobo používala ako
riaditeľka základnej školy, nakoľko vyvolal v rámci mesta B. pochybnosti ohľadom spôsobu výkonu
funkcie riaditeľky školy a hospodáreniu so zverenými prostriedkami, kedy ju priamo obvinil z trestného
činu. K tvrdeniu žalovaného, že výrok súdu je nevykonateľný poukázala, že podnet žalovaného bol voči

žalobkyni vyhodnotený ako podnet na prešetrenie prečinu sprenevery, a preto argumentácia žalovaného
v tomto smere je absurdná, nakoľko vykonateľnosť výroku súdneho rozhodnutia nie je v tomto smere
akokoľvek dotknutá, nakoľko výrok jednoznačne ukladá povinnosť žalobcovi, ktorú je potrebné splniť.
Žalobkyňa má za to, že odvolacie dôvody uvádzané žalovaným vo vzťahu k napadaným výrokom nie sú
naplnené tak ako ich argumentuje žalovaný. Zároveň poukázala, že žalovaný ani svoje odvolacie dôvody

nekonkretizoval, a teda nie z toho odvolania zrejmé, v čom boli naplnené s výnimkou nespokojnosti
žalovaného s rozsudkom, ktoré však nie je zákonným odvolacím dôvodom. Žiadala, preto aby súd
vyhovel jej odvolaciemu návrhu v plnom rozsahu.

37. Žalovaný sa k vyjadreniu žalobkyne nevyjadril.

38. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací v rámci kompetencií vyplývajúcich z ustanovení § 34 CSP
(Civilný sporový poriadok zákon číslo 160/2015 Z. z, ďalej iba „CSP“, platný od 1.7.2016) preskúmal
napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa zásad uvedených v ustanovení § 379 CSP a nasl. bez
nariadenia pojednávania podľa § 385 CSP (a contrario) a zistil, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je vo

výroku vecne správne. Preto odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdil v zmysle ustanovení
§ 387 ods. 1 CSP.

39.Podľa§387ods.2CSP,aksaodvolacísúdvcelomrozsahustotožňujesodôvodnenímnapadnutého
rozhodnutia môže sa odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého

rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

40. Odvolací súd konštatuje, že sa stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia a pre
zdôraznenie správnosti dodáva nasledovné.

41. Odvolací súd poukazuje, že právo na určitú kvalitu súdneho rozhodnutia, ktorého súčasťou je aj
právo sporovej strany na dostatočné odôvodnenie súdneho rozhodnutia je jedným z aspektov práva
na spravodlivý proces. Z práva na spravodlivé súdne konanie vyplýva totiž aj povinnosť všeobecného
súdu zaoberať sa účinne námietkami , argumentmi a dôkaznými návrhmi strán (avšak) s výhradou, že
majú význam pre rozhodnutie (rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva Kraska proti Švajčiarsku

z 29.04.1993, nálezu Ústavného súdu II. ÚS 410/06).

42. Štruktúra práva na odôvodnenie rozhodnutia je rámcovo upravená v ustanovení § 220 ods. 2 CSP
a táto norma sa uplatňuje aj v odvolacom konaní § 378 ods. 1 CSP a § 393 ods. 2 CSP. Odôvodnenie
súdneho rozhodnutia v odvolacom konaní však nemá ( nemusí ) odpovedať na každú námietku alebo

argument o opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o
odvolaní , zostali sporné alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov prvostupňového rozhodnutia, ktoré
sa preskúmava v odvolacom konaní ( II. ÚS 78/05).43. Právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia tak neznamená, že súd musí dať podrobnú
odpoveď na každý argument sporovej strany, z odôvodnenia rozhodnutia musia byť zrejmé všetky pre
rozhodnutie podstatné skutočnosti objasňujúce skutkový a právny základ rozhodnutia ( II. ÚS 76/07).

44. Odvolací súd v prvom rade poukazuje, že medzi výrazné stránky osobnosti človeka patrí právo na
ochranuobčianskejctiadôstojnostičloveka.Česťfyzickejosobypatríkvýznamnýmprávnymhodnotám,
lebo má dôležitý význam pre vzťah fyzickej osoby k iným fyzickým osobám a ostatným účastníkom
občianskoprávnych vzťahov, čím značne ovplyvňuje aj postavenie fyzickej osoby v spoločnosti. Je však

potrebné konštatovať, že zákon chráni osobnosť fyzickej osoby a chce jej poskytnúť občianskoprávnu
ochranu len v prípadoch závažnejšieho porušenia cti vo sfére občianskoprávnych vzťahoch. Je preto
zrejmé, že predmetom ochrany cti nemôžu byť menej závažné urážky či tvrdenia , avšak nevyhnutnou
podmienkou je, aby bol zásah do práva na ochranu osobnosti objektívne spôsobilý privodiť ujmu
osobnosti fyzickej osoby.

45. Ďalej odvolací súd poukazuje, že pojem zásah uvedený v ust. § 13 OZ nepochybne vyjadruje
určité správanie, či už pasívne alebo aktívne. Dôležité je pritom posúdiť skutočnú neoprávnenosť zásahu
do práva na ochranu osobnosti a samozrejme potom aj následky tohto zásahu pre fyzickú osobu. Na
úspešné uplatnenie práva na ochranu osobnosti stačí zistenie, že zásah bol objektívne spôsobilý narušiť
alebo ohroziť práva chránené § 11 OZ, vyvolanie následkov sa nevyžaduje. Ten, kto sa zásahu dopustil,

nemôže sa zbaviť zodpovednosti a ani dôkazov, že bol v omyle.

46. Ústne a písomne vykonaný zásah môže spočívať v rozširovaní nepravdivých správ, ktoré sa týkajú
osobnosti fyzickej osoby, ale aj zverejňovaním nepravdivých obviňovaní z nečestného konania, ako aj
v kritike, ktorá obsahom, formou a cieľom presahuje rámec pravdivej, objektívne kritiky. Neoprávneným

zásahom je zásadne každé nepravdivé tvrdenie alebo obvinenie, ktoré zasahuje do práva chráneného
§ 11 a nasl. OZ. Skutočnosť, že pôvodca zásahu si bol vedomý nepravdivosti svojho tvrdenia , alebo
že išlo len o nedbanlivostné preberanie poznatkov a ich rozširovanie, je bezvýznamná.

47. Za neoprávnený zásah do práva na ochranu osobnosti sa potom považuje konanie, ktoré smeruje

proti osobnej a mravnej integrite fyzickej osoby, ktorej je objektívne spôsobilé znížiť jej dôstojnosť,
vážnosť a česť, a ktoré ohrozuje jej postavenie a uplatnenie v spoločnosti. Ústne alebo písomne
vykonaný zásah môže spočívať v rozširovaní nepravdivých správ dotýkajúcich sa osobnosti fyzickej
osoby, vo zverejňovaní nepravdivých správ aj z rodinného života fyzickej osoby proti jej vôli, taktiež aj
v nepravdivom obvinení z nečestného konania, ale aj kritike presahujúcej obsahom, formou ,a cieľom

pravdivej a objektívnej kritiky. Takýmto zásahom je aj nepravdivé obvinenie žalobkyne žalovaným.

48. Ustanovenie § 13 OZ ustanovuje občianskoprávne sankcie za neoprávnený zásah do osobnostných
práv fyzickej osoby chránených všeobecným osobnostným právom. Základnou hmotnoprávnou
podmienkou vzniku zodpovednosti podľa ust. § 13 OZ je, aby zásah bol objektívne spôsobilý vyvolať

nemajetkovú ujmu spočívajúcu buď v porušení alebo len ohrození osobnostného práva fyzickej osoby,
pokiaľ ide o jej fyzickú a morálnu integritu. V rámci jednotného práva na ochranu osobnosti existujú
jednotlivé čiastkové práva, ktoré zabezpečujú občianskoprávnu ochranu jednotlivých hodnôt, napr.
stránok osobnosti fyzickej osoby ako neoddeliteľných súčastí celkovej fyzickej a psychickej integrity. V
tomto chápaní typické čiastkové práva na ochranu osobnosti demonštratívnom výpočte uvádza ust. §

11 Občianskeho zákonníka.

49. Odvolací súd súčasne poukazuje, že žiadne základné právo nemá absolútnu prednosť pred iným a
ktorékoľvek z nich môže v určitej situácii prevážiť nad iným .Zásah do osobnostných práv fyzickej osoby
môže spočívať aj v podaní oznámenia o trestnom, či priestupkovom konaní, avšak za predpokladu, že

ide o exes, ktorého sa takáto osoba mala dopustiť. Je však nepochybné , že o exes môže ísť napríklad
vtedy, keď oznamovateľ bez vzťahu k predmetnému konaniu neodôvodnenie osočí inú fyzickú osobu
z nečestného konania, označí ho hanlivo alebo iným spôsobom dotkne sa jeho práva na ochranu cti
a vážnosti.

50. Je tak nesporné, ako to uviedol aj súd prvej inštancie, že žalovaný voči žalobkyni konal so úmyslom
poškodiť jej. Sťažnosť a oznámenie na žalobkyňu žalovaný podal v októbri 2023, krátko po zverejnení
oznamu na stránke mesta B., že bude výberové konanie na riaditeľa ZŠ a MŠ Pod V., pričom žalobkyňa
absolvovala výberové konanie na riaditeľku školy v decembri 2023. Z tohto podania je nepochybné, ževedel o výberovom konaní, nakoľko sa v tomto oznámení na výberové konanie aj odvolával. Ani obrana
žalovaného, že oznámenia F. B., či Okresnej prokuratúre B. nepodával proti fyzickej osobe , ale proti
právnickej osobe, ZŠ a MŠ pod V. X , ja javia nelogickými, ak v nich poukazuje na činnosť konkrétnej

osoby , riaditeľky školy, ktorú označil nielen menom F.. F. A., ale aj tým , že uviedol , že ide o jeho bývalú
svokru.. Uvedené konanie žalovaného sa tak nemôžu javiť inak ako konania preukázateľne úmyselné.

51. Žalobkyňa sa podanou žalobou domáhala ochrany svojich osobnostných práv, nakoľko konanie
žalovaného bolo neproporcionálne a úplne nenáležité vo vzťahu k rešpektu a ochrane ľudských práv.

Žalovaný nepochybne svojím konaním zasiahol do osobnosti žalobkyne, ktorá bola vystavená viacerým
kontrolám a preverovaniu spôsobu výkonu jej funkcie a to aj po trestnoprávnej stránke. S týmto
konštatovaním súdu prvej inštancie a aj aj samotnej žalobkyne sa odvolací súd stotožňuje. Neobstojí ani
tu obrana žalovaného, že týmito podaniami, či oznámením vykonával žalovaný svoju právnu povinnosť
a oznamoval možné trestnoprávne konanie žalobkyne. Dôkazne bremeno o týchto tvrdeniach bolo na
žalovanom, ktorý nedokázal , že jeho tvrdenia sú pravdivé , čo znamená ,že platí opak, a taktiež to

vyplýva aj z vykonaných následných zistení Mesta B. ako aj orgánov činných v trestnom konaní.
Žalovaný taktiež ani nepreukázal, že k zásahu došlo podľa práva, t. j. , že tu existovala konkrétna
okolnosť, ktorá by podľa právneho poriadku vylučovala neoprávnenosť zásahu. Išlo tak o nepravdivé
tvrdeniažalovanéhoonečestnomkonanížalobkyneatakoneoprávnenýzásahdochránenejobčianskej
cti inej osoby, že sa dopúšťa trestnej činnosti, ktorú aj podrobne špecifikoval.

52. To, že žalovaný privodil žalobkyni na dlhšie obdobie značný stres a nepriaznivý stav, že žalobkyňa v
rámci svojej praxe bola podrobená viacerým kontrolám a zároveň musela vypovedať v trestnom konaní,
kde bolo žalovaným tvrdené, že sa dopustila trestného činu sprenevery a tým žalovaný poškodil jej
dobré meno, ktoré dlhodobo používala ako riaditeľka základnej školy, a že taktiež mohol vyvolať v rámci

mesta B. pochybnosti ohľadom spôsobu výkonu funkcie riaditeľky školy a hospodárenia so zverenými
prostriedkami, kedy ju priamo obvinil z trestného činu, žalobkyňou preukázané bolo. Požadované
primerané zadosťučinenie podľa § 13 ods. 1 OZ však nepreukázala. Nepreukázala, že zásah do
jej osobnosti bol takej povahy, intenzity alebo takéhoto trvania, že v jeho dôsledku došlo k zníženiu
dôstojnosti fyzickej osoby v značnej miere.

53. Odvolací súd preto poukazuje, že dokazovanie je jedným zo základných inštitútov civilného
procesu, aby súd vedel spor riadne prejednať a rozhodnúť, musí mať zabezpečený dostatok skutkových
poznatkov významných pre rozhodnutie vo veci samej. Žalobkyňa bola povinná označiť dôkazy, ktoré
podľa jej názoru môžu prispieť k objasneniu veci a zároveň bola povinná ich k žalobe pripojiť, ak to

povaha veci pripúšťa.

54. Pri koncipovaní CSP bol do ust. § 185 CSP zavedený princíp formálnej pravdy, čo predstavuje jednu
z najzásadnejších zmien civilného procesu. Formálnou pravdou sa rozumie, že súd pri rozhodovaní
vychádza výlučne z dôkazov, ktoré mu navrhni strany sporu. Súd sa tak nemusí dostať k úplnému

zisteniu pravdy vzhľadom na to, že si o spore môže robiť svoj obraz iba v rozsahu, ako mu ho vykreslia
strany sporu svojimi tvrdeniami a súvisiacimi dôkazmi. Dôraz sa vedie na procesnú diligenciu strán
sporu, čoho dôsledkom je obmedzenie dôkaznej iniciatívy súdu a jej presun takmer bezvýhradne na
strany sporu.

55. Podľa § 185 CSP, súd tak môže vykonať len tie dôkazy, ktoré mu navrhli strany sporu, pričom sám
rozhodne, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná.

56. V danom prípade preto platí princíp formálnej pravdy, z uvedeného sa priorizuje procesná aktivita
sporových strán, ktoré sú zásadne povinné tvrdiť rozhodujúce skutočnosti a označiť dôkazné prostriedky

na preukázanie svojich tvrdení. Každá procesná strana má právo sa oboznámiť a reagovať na tvrdenia
a dôkazné návrhy protistrany. Ide o kontradiktórny proces, kde proti sebe stoja dve strany sporu s
protichodným záujmom na jeho výsledku.

57.Zobsahupreskúmavanéhospisusúdodvolacízistil,žežalobkyňanavrhlavykonať dôkazyoznačené

v žalobe, a to oboznámením sa s faktúrou, hodnotením riaditeľa za rok 2023, ďalej oboznámením
podnetov žalovaného voči žalobkyni ako riaditeľke ZŠ a MŠ X. V. adresovaný mestu B. a podnetom
žalovaného na žalobkyňu pre trestný čin sprenevery adresovanému Okresnej prokuratúre B. vedenejna H.Z B., odbor kriminálnej polície G.: ORP - XXX/X - V. - BJ - XXXX. Ďalšie dôkazy žalobkyňa však
nežiadala vykonať, ani ich neuviedla, a to ani na pojednávaní, ktoré sa uskutočnilo dňa 15.01.2025.

58. Znamená to, že žalobkyňa, ktorá mala povinnosť na začiatku konania preukázať existenciu
skutočností, z ktorých odvodzuje svoje právo, tak neurobila v celosti. Urobila tak iba v časti týkajúcej
sa oprávnenosti jej nároku na ochranu osobnosti. Znamená to, že žalobkyňa bola úspešná v časti
žaloby týkajúcej sa odstránenia nepriaznivých následkov neoprávnených zásahov, resp. protiprávneho,
závadného stavu (odstraňovacia žaloba).

59. Nemohla byť však úspešná v konaní o žalobe na poskytnutie primeraného zadosťučinenia
(satisfakčná žaloba), pretože ako už je vyššie uvedené, žalobkyňa nepreukázala predpoklady na
prisúdenie náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch, nepreukázala, že zadosťučinenie podľa § 13
ods. 1 OZ sa nejaví ako postačujúce, nepreukázala, že neoprávneným zásahom došlo k zníženiu
dôstojnosti fyzickej osoby alebo jej vážnosti v spoločnosti v značnej miere, pričom pri určení výšky

primeraného zadosťučinenia v peniazoch zákon taxatívne ustanovuje kritériá, ktorými sú závažnosť
vzniknutej nemajetkovej ujmy a okolnosti, za ktorých k neoprávnenému zásahu do osobnosti fyzickej
osoby došlo. Znamená to , že žalobkyňa v tejto časti nemohla byť úspešná.

60. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie náležite odôvodnil dal, odpoveď na všetky otázky, ktoré

boli nevyhnutné pre rozhodnutie veci, taktiež zrozumiteľne a jednoznačne uviedol a vysvetlil, prečo
nevykonal ďalšie dôkazy, náležite sa vysporiadal s náležitým spôsobom sa vysporiadal so všetkými
podstatnými vyjadreniami strán a taktiež v súlade s platnou právnou úpravou svoj rozhodnutie-rozsudok
aj odôvodnil.

61. Odvolací súd preskúmal všetky odvolacie námietky žalobkyne aj žalovaného, avšak konštatuje, že
tieto nemali podstatný vplyv na správnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie, a preto odvolací súd ich
ani bližšie všetky nezdôvodňoval. Odvolací súd preto rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil ako vecne
správny.

62. Odvolací súd sa však nestotožnil s výrokom súdu prvej inštancie v časti o trovách konania, ktorý
nepovažuje za vecne správny.

63. Žalobkyňa v predmetnom spore uspela len čiastočne, uspela však v časti , ktorá tvorila meritum
( základ ) veci, teda v otázke , či bolo zasiahnuté do jej osobnostných práv. Súd prvej inštancie rozhodol

v tejto časti žaloby v prospech žalobkyne .Pokiaľ súd prvej inštancie rozhodol v časti žaloby o trovách
konania tak, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania a pritom v odôvodnení svojho
rozhodnutia okrem iného konštatoval, že zastavenie konania v rozsahu späťvzatia nepovažoval za
neúspech žalobkyne o samostatnom nároku, a súčasne vyslovil , že žalobkyňu považoval za úspešnú
v časti o uloženie povinnosti žalovanému ospravedlniť sa jej ako nemateriálnej satisfakcie a neúspešnú

v časti o uloženie povinnosti žalovanému na náhradu peňažnej satisfakcie, a zároveň vyslovil, že
každá zo strán sporu mala úspech len čiastočný a preto o trovách konania rozhodol podľa § 255 ods.2
CSP, konal nesprávne.

64. Ústavný súd SR vo svojom náleze z 10.2.2009 III. ÚS 273/08-22 okrem iného vyslovil, že len z

dôvodu uplatnenia svojho základného práva na súdnu ochranu nemá nikto utrpieť materiálnu ujmu v
dôsledku inštitútu platenia trov konania za predpokladu, že takýto účastník konania bol úspešný, a to
bez ohľadu na jeho postavenie v konaní.

65. Aj v zmysle nálezu Ústavného súdu SR z 22.6.2000 III.ÚS 170/99 platí, že ak bolo nepriznanie

nemajetkovej ujmy v peniazoch dané úvahou súdu, tak aj v prípade, keď mal navrhovateľ formálne
úspech len čiastočný, prichádza do úvahy plná náhrada trov konania.

66. V prejednávanej veci mala navrhovateľka úspech v hlavnej otázke, t. j. v tom, že bolo zasiahnuté
neprimeraným spôsobom do jej osobnostných práv . Patrí jej preto plná náhrada trov konania. Preto

v tejto časti , odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvej inštancie a vyslovil, že priznáva žalobkyni proti
žalovanému nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu , čo je v súlade s ust. § 255 ods. 1 CSP
a § 262 ods. 2 CSP.67. Aj v odvolacom konaní strana žalobkyne , vychádzajúc z vyššie uvedeného , bola úspešná, bola
úspešná aj v časti o trovách konania , naopak žalovaný nebol v odvolacom konaní úspešný ani v časti
jeho odvolania proti výroku, ktorým žalobe bolo vyhovené a ani v časti proti trovám konania, bol tak

v odvolacom konaní neúspešný. Preto odvolací súd v súlade s ust. § 396 ods. 1 CSP , § 255 ods.1
CSP a § 262 ods.2 CSP priznal žalobkyni proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania
v rozsahu 100 %.

68. Rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods.
2 CSP).

Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu

treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného
predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné
doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 CSP v dovolacom konaní zastúpený

advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).