Rozsudok – Starostlivosť o maloletých… ,
Zmeňujúce, Zrušujúce Judgement was issued on Thursday, July 30, 2025

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 13CoP/6/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4123240994
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 07. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Táňa Šefčíková
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2025:4123240994.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Táne Šefčíkovej a sudcov JUDr.
Daniela Ilavského a JUDr. Petra Kalatu, vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: A. B., narodená
XX.XX.XXXX, v konaní zastúpená Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Nitra, dieťa matky: C. D.
E., narodená XX.XX.XXXX, trvale bytom F. XXX, t.č. bytom G., H. X, zastúpená splnomocnencom:
JUDr. Marian Dobiš, advokát so sídlom Nitra, Šípová 58/3 a otca: A. B., narodený XX.XX.XXXX, trvale

bytom I. – J., K. XXX/X, zastúpený splnomocnencom: JUDr. Mário Toman, advokát so sídlom Malý
Lapáš, Nitrianska ulica 221/10, o zmenu úpravy výkonu práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu,
oodvolanímatkyaotcaprotirozsudkuOkresnéhosúduNitrač.k.24P/236/2023-397zodňa03.10.2024,
takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku I. v časti zverenia maloletej m e n í tak, že
zveruje maloletú do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov, a to tak, že matka dieťaťa je povinná
zabezpečovať osobnú starostlivosť o maloletú vždy od piatka v párnom týždni kalendárneho roka od

15:30 hod. do nasledujúceho piatka v nepárnom týždni kalendárneho roka do 15:30 hod. a otec dieťaťa
je povinný zabezpečovať osobnú starostlivosť o maloletú od piatka v nepárnom týždni kalendárneho
roka od 15:30 hod. do nasledujúceho piatka v párnom týždni kalendárneho roka do 15:30 hod. s tým, že
k odovzdávaniu a preberaniu maloletého dieťaťa bude prichádzať vždy v mieste bydliska toho rodiča, u
ktorého aktuálne končí zabezpečovanie osobnej starostlivosti o maloleté dieťa. Týmto sa mení rozsudok
Okresného súdu Nitra č.k. 24P/232/2017-47 zo dňa 07.11.2017 a rozsudok Okresného súdu Nitra č.k.

13P/127/2019-10 zo dňa 13.06.2019.

II. Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku II., výroku III. a závislom výroku IV. o trovách konania r
u š í a vec mu v tejto časti v r a c i a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Rozsudkom napadnutým odvolaním súd prvej inštancie zmenil rozsudok Okresného súdu Nitra č. k.
24P/232/2017-47 zo dňa 07.11.2017 tak, že zvýšil vyživovaciu povinnosť otca na maloletú zo sumy 250,-
eurnasumu420,-eurmesačnezaobdobieod01.11.2023do31.01.2024aod01.02.2024zverilmaloletú

do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov, a to tak, že matka dieťaťa je povinná zabezpečovať
osobnú starostlivosť o maloletú vždy od piatka v párnom týždni kalendárneho roka od 15:30 hod. do
nasledujúceho piatka v nepárnom týždni kalendárneho roka do 15:30 hod. a otec dieťaťa je povinný
zabezpečovať osobnú starostlivosť o maloletú od piatka v nepárnom týždni kalendárneho roka od 15:30
hod.donasledujúcehopiatkavpárnomtýždnikalendárnehorokado15:30hod.stým,žekodovzdávaniu
a preberaniu maloletého dieťaťa bude prichádzať vždy v mieste bydliska toho rodiča, u ktorého aktuálne

končí zabezpečovanie osobnej starostlivosti o maloleté dieťa (výrok I.). Zaviazal otca prispievať na
výživu maloletej sumou vo výške 150,- eur mesačne počnúc dňom 01.02.2024, ktoré je otec povinný
platiť vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred k rukám matky (výrok II.). Uložil povinnosť otcovi uhradiťkrukámmatkyzročnévýživnézačasod01.11.2023do30.09.2024vsume110,-eurdojednéhomesiaca
od právoplatnosti tohto rozsudku (výrok III.). O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov
nemá nárok na náhradu trov konania (výrok IV.).

2. Svoje rozhodnutie právne odôvodnil aplikáciou § 24 ods. 2, 3 a 5, § 26, § 62 ods. 1 až 6, § 63 ods. 1
a 2, § 75 ods. 1, veta prvá zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine (ďalej len „ZoR“), § 38 ods. 1 a 2, § 52 zákona
č. 161/2015 Z. z. Civilného mimosporového poriadku (ďalej len ,,CMP“), § 232 ods. 4 zákona č. 160/2015
Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len ,,CSP“), vecne tým, že konštatoval zmenu pomerov na

strane rodičov a maloletej odôvodňujúcu zmenu rozsudku Okresného Nitra č. k. 24P/232/2017-47 zo
dňa 07.11.2017, ktorým súd naposledy upravil pomery rodičov a maloletej.

3. Zistil, že matka návrhom doručeným dňa 10.11.2023 navrhovala zvýšiť vyživovaciu povinnosť
otca od apríla 2023 zo sumy 250,- eur na sumu 440,- eur mesačne z dôvodu zmeny pomerov na
strane maloletej, kedy v dôsledku plynutia času od roku 2017 došlo k zvýšeniu jej výdavkov. Otec sa

návrhom doručeným dňa 12.12.2023 domáhal zverenia maloletej do striedavej osobnej starostlivosti
so striedaním v týždňových intervaloch, a to vzhľadom na citové väzby medzi ním a maloletou, prianie
maloletej, keď otec zároveň disponuje všetkými rodičovskými zručnosťami pre zabezpečenie riadnej
starostlivosti a výchovy maloletej. Matka nesúhlasila s návrhom otca, keď namietala jeho nezáujem
na realizovaní už súdom upraveného styku s maloletou, nedostatočné venovanie sa maloletej počas

stretnutí, ponocovanie maloletej, keď je u otca, neprejavovanie záujmu otca o dianie v škole a prípravu
maloletej do školy. Ďalej zistil, že rozsudkom Okresného súdu Nitra č. k. 24P/232/2017-47 zo dňa
07.11.2017 bola maloletá zverená do osobnej starostlivosti matky a otca súd zaviazal prispievať na
jej výživu sumou vo výške 250,- eur mesačne. V čase uvedeného rozhodnutia navštevovala maloletá
materskú školu, matka dosahovala príjem 456,- eur netto a otec 1 236,- eur netto mesačne. Styk

otca s maloletou bol naposledy upravený rozsudkom Okresného súdu Nitra 13P/127/2019–10 zo dňa
13.06.2019, kedy bola zmenená pôvodná úprava styku otca s maloletou, a to tak, že otec je oprávnený
stretávať sa s maloletým dieťaťom v nepárnom týždni v kalendárnom roku v čase od piatku od 15:30 hod.
do nedele do 17:00 hod., v párnom týždni v kalendárnom roku v stredu v čase od 15:30 hod. do 19:00
hod. a vo štvrtok v čase od 15:30 hod. do 19:00 hod., počas jarných školských prázdnin každý rok od

soboty predchádzajúcej prázdninovému týždňu v čase od 9:00 hod. do stredy prázdninového týždňa do
19:00hod.,počasletnýchškolskýchprázdninposledných7dnívmesiacijúlaposledných7dnívmesiaci
august, a to vždy od prvého dňa od 9:00 hod. do posledného dňa do 19:00 hod., počas veľkonočných
prázdnin každý rok od veľkonočného štvrtka od 15:30 hod. do veľkonočnej soboty do 19:00 hod., počas
vianočnýchprázdninkaždýrokod25.12.od10:00hod.do27.12.do19:00hod.stým,žesiotecmaloletú

v mieste jej bydliska prevezme a na tom istom mieste po ukončení styku maloletú odovzdá. Matka je
povinná maloletú na stretnutia s otcom včas a riadne pripraviť a zabezpečiť jej odovzdanie.

4. V čase podania návrhu bola maloletá v starostlivosti matky. Na základe dohody rodičov z 13.02.2024
je maloletá od uvedeného času v striedavej starostlivosti rodičov so striedaním v týždňových intervaloch.

Maloletá navštevovala 6. ročník Základnej školy v F.. Mala bežné náklady. Navštevovala tanečný krúžok
s poplatkom 30,- eur polročne. Navštevovala alergológa a čeľustnú ortopédiu. Maloletá bola v rámci
spolupráce rodičov s koordinátorom súdu opakovane vypočutá, a to aj za prítomnosti psychologičky
Krajského súdu v Nitre. Maloletá nesúhlasila, aby bola jej výpoveď oboznámená rodičom. Z uvedených
dôvodov, rešpektujúc želanie maloletej a prejavenú dôveru, sú výpovede maloletej zapečatené v

obálkach nachádzajúcich sa v spise. Z vyjadrení maloletej je však zrejmé, že má vytvorené pozitívne
citovéväzbykobomsvojimrodičomastriedaváosobnástarostlivosťsanepriečijejzáujmom.Matkabola
nezamestnaná od 01.09.2023 do 01.03.2024 a poberala dávky v nezamestnanosti vo výške 587,50,-
eur, resp. 607,10,- eur mesačne (podľa počtu dní v mesiaci). U predchádzajúceho zamestnávateľa
F. L. D. dosahovala priemerný čistý mesačný príjem 1 249,54,- eur (od 10/2021 do 08/2023). Podľa

vyjadreniazamestnávateľabolpracovnýpomermatkydojednanýzdôvoduzástupuinýchzamestnancov
neprítomných pre dlhodobú práceneschopnosť a skončený v súlade s § 71 uplynutím dohodnutej doby.
Následne bola matka evidovaná ako uchádzač o zamestnanie a od 01.03.2024 sa zamestnala u svojho
partnera E. M.. Jej príjem bol vo výške 457,25,- eur netto mesačne, nakoľko pracovala na skrátený
pracovný úväzok. Podľa vyjadrenia matky to bolo z dôvodu, že mimo sezónu nemal partner pre ňu prácu

na plný pracovný úväzok a inú prácu si v tom čase nevedela zabezpečiť. Od 01.08.2024 matka pracuje
na plný pracovný úväzok s dohodnutou brutto mzdou 866,- eur mesačne. Podľa daňového priznania za
rok 2022 dosiahol partner matky celkové príjmy vo výške 26 023,51,- eur. Matka býva v rodinnom dome
s priľahlým pozemkom spolu so svojim partnerom s tým, že každý z nich je vlastníkom 1/2 predmetnejnehnuteľnosti. Vlastní aj 1/4-iny rodičovského domu, v ktorom býva jej otec. Spláca hypotekárny úver
v sume 380,- eur, úver na osobné motorové vozidlo v sume 40,- eur. Ostatné náklady v uvedenej
nehnuteľnosti ako aj výdavky na zabezpečovanie stravy a každodenných potrieb rodiny uhrádza partner

matky. Matka vlastní aj karavan za nadobúdaciu cenu cca 10 000,- eur, podľa vyjadrenia matky tento
kupovali spoločne s partnerom, je aj vlastníčkou osobného motorového vozidla, ktoré kupovala pred
rokom a pol za sumu 18 000,- eur. Rodina absolvuje spoločné dovolenky v rámci Slovenska. Matka spolu
s partnerom chovajú hospodárske zvieratá. Úžitky z nich využívajú v prevažnej miere pre svoju vlastnú
potrebu. Príjem z predaja šteniat mali iba v nepatrnej hodnote (po rozrátaní na 12 mesiacov). Otec

maloletej býva v byte, ktorého je vlastníkom, a to spolu s matkou, ktorá mu predmetný byt darovala. Otec
svojejmatke,ktorájedôchodkyňou,mesačnedávanadomácnosťabývaniesvojejmatke200,-eur.Otec
sa v tejto nehnuteľnosti zdržuje v čase, keď je maloletá v jeho osobnej starostlivosti, ďalší týždeň trávi so
svojou manželkou a jej dvomi synmi v mestskom nájomnom byte. Dospelý syn manželky otca prispieva
na bývanie sumou 200,- eur mesačne, druhý maloletý navštevuje školu a manželka otca naňho poberá
výživné. V čase podania návrhu na zvýšenie výživného dosahoval otec priemerný čistý mesačný príjem

1 924,38,- eur. V období od 10/2023 do 7/2024 dosahoval otec u svojho zamestnávateľa priemerný čistý
mesačnýpríjem2064,51,-eur.Od07.08.2024poberáotecošetrovnévovýške47,159,-eurdennestým,
že poskytuje osobné a celodenné ošetrovanie svojej matky N. B.. Manželka otca je SZČO s tým, že za
rok 2023 dosiahla príjmy zo živnosti vo výške 8 796,50,- eur a za rok 2022 vo výške 5 770,50,- eur. Podľa
vyjadrenia otca táto od februára 2024 nevykonáva prácu kvôli zdravotným problémom. Od 17.07.2024

poberá nemocenské dávky vo výške 11,57,- eur na deň. Otec bol vlastníkom aj ďalšej nehnuteľnosti, a
to bytu v I. časť O., ktorý predal v máji 2024 za sumu 113 000,- eur. Za byt na K. P., v ktorom býva otec
spolu so svojou matkou mesačne uhrádzajú poplatky Službytu 167,- eur, elektrinu 39,- eur, komunálny
odpar 25,- eur ročne. Manželka otca platí v byte, v ktorom býva spolu so svojimi deťmi, internet a TV 25,-
eur mesačne, elektrinu 40,- eur mesačne, plyn 10,- eur mesačne, poplatok Službytu 299,- eur mesačne.

V čase keď vykonávala živnosť, platila za masážnu miestnosť nájomné 187,- eur mesačne. Manželka
otca si platila až do nástupu na PN zdravotné poistenie vo výške 97,- eur mesačne, životné a zdravotné
poisteniemanželovsiuhrádzajúpo119,-eurmesačne.Otecplatímaloletejročnepoplatokzatelefón50,-
eur, 15,- eur sporenie. Tiež ročne uhrádza daň za nehnuteľnosti 104,- eur (vrátane predaného bytu). Tiež
si platí povinné zmluvné poistenie za svoje auto 106,- eur ročne a za auto manželky 95,- eur ročne. Otec

imanželkasúvlastníkmiosobnéhomotorovéhovozidla.Zosprávyreferátuporadensko-psychologických
služieb zo dňa 12.08.2024 okrem iného zistil, že maloletá si plne uvedomuje skutočnosť, že po rozchode
rodičov sa ocitla v dvoch svetoch, vo svete matky a vo svete otca, ktoré namiesto toho, aby boli
paralelné a aby jej bolo umožnené voľne a bezpečne sa pohybovať v ktoromkoľvek z nich, vystupujú
protichodne, čo sa následne u maloletej odzrkadľuje v extrémnej snahe tieto dva svety oddeliť, nikomu

neublížiť, všetkým vyhovieť, bez ohľadu na vlastné emocionálne zranenia, ktoré jej vzájomné postoje
rodičov spôsobujú. Podľa maloletej aktuálne prebiehajúca striedavá osobná starostlivosť funguje dobre
anemenilabynič.Zozáverovsprávyvyplývaapelnarodičovchrániťdieťapredemocionálnymzranením
odvolávajúc sa zároveň na pevný vzťah, ktorý k maloletej obaja rodičia prechovávajú a v súlade s
ktorým je nevyhnutné postaviť potreby maloletého dieťaťa pred vlastnú potrebu medzi sebou neustále

bojovať. Zo správy triednej učiteľky maloletej A. G. Q. zo dňa 05.06.2024 okrem iného zistil, že maloletá
je snaživá, dosahuje slabšie výsledky v matematike, k čomu absolvovala doučovanie. Spočiatku sa
o štúdium zaujímala matka, od apríla 2024 aj otec. Od uvedeného času prejavujú záujem obaja rodičia,
ktorímaloletejpomáhajúsprípravounadoučovanie.Nebolizaznamenanéžiadneznámkyzanedbávania
starostlivosti. V škole nevedia rozlíšiť kedy je maloletá v starostlivosti matky alebo otca. Veci má vždy

pripravené, desiatu nachystanú, vždy je čisto a pekne oblečená. Podľa toho, kto má maloletú na starosti,
stále príde včas do školy, prichádzajú pre ňu zo školy. Neevidujú žiadne problémy pri spolupráci a
komunikácii s rodičmi. A. má rada obidvoch rodičov, nerozlišuje kde sa cíti lepšie. Je spokojná a šťastná
uoboch.Jeoňupostarané,ničjejnechýba,rovnakosapripravujenavyučovanie.Obidvajasajejvenujú,
pomáhajú jej s učením.

5. Dospel k záveru, že návrh matky na zvýšenie výživného bol podaný dôvodne, keďže od posledného
rozhodovania o výške výživného uplynul podstatný čas. Maloletá navštevovala materskú školu, v
súčasnosti druhý stupeň základnej školy. Na strane otca došlo k zvýšeniu príjmu, uzatvoril manželstvo.
Zohľadňujúc Metodiku – Výživné by sa tak otec, ktorý má iba jednu vyživovaciu povinnosť, mal podieľať

na výžive maloletej v rozsahu 22% z jeho čistého mesačného príjmu, ktorý ustálil vo výške 1 924,38,-
eur, čo predstavuje sumu (po zaokrúhlení) vo výške 420,- eur mesačne. Prihliadol na skutočnosť, že
matka bola v čase podania návrhu nezamestnaná a vykonávala prevažnú mieru osobnej starostlivosti.
Na základe uvedeného zvýšil výživné od 01.11.2023, t.j. od mesiaca, v ktorom bol podaný návrhzo sumy 250,- eur na sumu 420,- eur mesačne. Vo vzťahu k návrhu na zmenu zverenia dospel
k záveru, že táto prebieha už od februára 2024, pričom neboli zaznamenané žiadne nedostatky, a to aj
napriek tomu, že rodičia si určité veci vzájomne vyčítajú. Tieto sú však takého charakteru, že nemajú

zásadný vplyv na ďalšie zabezpečovanie osobnej starostlivosti o maloleté dieťa zo strany jedného alebo
druhého rodiča. Rozdielnosť prístupu rodičov voči maloletej spočíva jednak v povahách rodičov a z
časti aj v rozdielnych úlohách matky a otca v rodine. Otec je schopný vykonávať osobnú starostlivosť
o maloletú riadne s rešpektovaním všetkých jej potrieb a záujmov. Maloletá má vytvorený ku svojmu
otcovi pozitívny citový vzťah, taktiež má vytvorený kladný vzťah k manželke otca, ktorá pomáha otcovi

so zabezpečovaním osobnej starostlivosti o jeho dcéru. Osobnostné a výchovné predpoklady oboch
rodičov týmto umožňujú vykonávať osobnú starostlivosť o maloletú a ani striedanie dieťaťa v dvoch
domácnostiach nespôsobuje maloletej problémy väčšieho charakteru. Maloletá sa bezproblémovo
adaptovala na výchovné prostredie aj svojho druhého rodiča. Striedavou osobnou starostlivosťou si
maloletá udrží väzby s oboma svojimi rodičmi a môže tak profitovať z výchovy a prítomnosti oboch
rodičov. Maloletá môže aj naďalej navštevovať tú istú školu, stretávať sa s okruhom tých istých priateľov,

čím bude aj naďalej zabezpečená stabilita výchovného prostredia. Uzavrel, že striedavá osobná
starostlivosť je v záujme maloletej, na ktorý súd prihliada prednostne, a tomu sa musia prispôsobiť
aj rodičia. Rodiča, napriek problémom v komunikácii, sa dokážu dohodnúť na podstatných veciach
súvisiacich so starostlivosťou o maloletú, preto ani tieto nepredstavovali prekážku v realizácii tejto
formy starostlivosti. Vzhľadom na zmenu pomerov, ktorá nastala v priebehu konania vo februári 2024,

a to striedanie v osobnej starostlivosti o maloletú v týždňových intervaloch, súd pristúpil k zníženiu
výživného od 01.02.2024, zohľadňujúc zistenie, že životná úroveň oboch rodičov je približne rovnaká,
ich majetkové pomery sú porovnateľné. U otca ustálil jeho čistý priemerný mesačný príjem v sume
2 064,51,- eur. Poberanie príspevku za opatrovanie matky nepovažoval za podstatnú a trvalú zmenu
pomerov. U matky vychádzal z potencionality, a to z čistého mesačného príjmu u predchádzajúceho

zamestnávateľa v sume 1 200,- eur. Príjem dosahovaný u partnera matky nezodpovedá jej možnostiam
a vysokoškolskému vzdelaniu. Rozdiel medzi príjmami rodičov je tak v sume 800,- eur, z čoho 22%
podľa Metodiky – Výživné predstavuje sumu 176,- eur. Zohľadňujúc poberanie prídavkov matkou a jej
odkázanosť na jej partnera, čo do zabezpečovania potrieb tak dospel k sume výživného 150,- eur
mesačne. Z výpovede účastníkov konania je zrejmé, že otec si plnil vyživovaciu povinnosť voči maloletej

vo výške 250,- eur mesačne až do februára 2024, odkedy začal platiť výživné po 200,- eur mesačne.
Súd zvýšil výživné otcovi od 01.11.2023 až do 31.01.2024 na sumu 420,- eur, otcovi tak za toto obdobie
vzniklo zameškané výživné 510,- eur (420,- x 3 mesiace – 250,- x 3 mesiace). Od februára 2024 je
otec zaviazaný pri striedavej osobnej starostlivosti výživným vo výške 150,- eur mesačne. Tento si však
plnil vyživovaciu povinnosť sumou 200,- eur mesačne. Za toto obdobie vznikol otcovi preplatok vo výške

400,- eur (200,- x 8 mesiacov – 150,- x 8 mesiacov). Po odrátaní tohto preplatku od nedoplatku (510,- –
400,-), vznikla suma zročného výživného za celé posudzované obdobie vo výške 110,- eur, ktorú sumu
súd uložil otcovi uhradiť k rukám matky v lehote do jedného mesiaca od právoplatnosti tohto rozsudku.
O trovách konania rozhodol v zmysle § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu
trov konania.

6. Proti výrokom I. a II. rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie matka na základe odvolacieho
dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP, a to, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných
dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Z obsahu odvolania a odvolacieho návrhu vyplýva,
že namietala zverenie maloletej do striedavej starostlivosti rodičov z dôvodu neschopnosti rodičov

spolupracovať do takej miery, ktorá by zabezpečila realizáciu tejto formy starostlivosti v záujme
maloletej. Útočné správanie otca je zreteľné z jeho nedôvodných obvinení a oznámení ohľadne
zanedbávania starostlivosti zo strany matky. Poukázala na súdne rozhodnutia vyšších autorít, v zmysle
ktorých je nevyhnutným predpokladom pre striedavú osobnú starostlivosť tolerancia, spoločná vôľa
a schopnosť komunikovať, spolupracovať a nezapájať dieťa do vzájomných problémov. Vytkla otcovi

jeho nedostatočné venovanie sa príprave maloletej do školy, čím je všetka záťaž prenesená na ňu, kým
otec svoj čas s maloletou využíva iba na voľnočasové aktivity. Manželka otca neumožňuje maloletej
kontakt s matkou počas času, kedy sa maloletá zdržiava u otca, spolu s otcom manipuluje maloletú do
takej miery, že táto súhlasila so striedavou starostlivosťou. Záujem otca považuje za účelový, keď tento
prejavil až po podaní návrhu na zvýšenie výživného. Uvedené vyplýva z jeho vyjadrení, keď uvádzal,

že nebude súhlasiť s určením vyživovacej povinnosti počas trvania striedavej starostlivosti a dokonca
uviedol, že ak táto bude určená, nič nevyhral. Navrhla, aby odvolací súd rozsudok zrušil a vec vrátil na
ďalšie konanie, alternatívne, aby návrh otca na zverenie maloletej do striedavej starostlivosti zamietol,
zaviazal otca k plneniu vyživovacej povinnosti vo výške 420,- eur mesačne od 01.11.2023 s povinnosťouúhrady zročného výživného, upravil styk otca s maloletou v každý párny týždeň od piatka od 15:30 hod.
do utorka do 17:00 hod. a v každý nepárny týždeň od štvrtka od 15:30 hod. do piatka do 19:00 hod.

7. Proti výrokom II. a III. rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie otec na základe odvolacieho
dôvodu podľa § 62 ods. 1 CMP (súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci),
§ 365 ods. 1 písm. f) CSP (súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam), § 365 ods. 1 písm. g) (zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie
prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené) a § 365

ods. 1 písm. h) CSP (rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia
veci). Namietal výpočet zročného výživného, keďže v mesiacoch február a marec 2024 uhradil výživné
vo výške 250,- eur, preto suma zročného výživného je 10,- eur. Nesúhlasil s tým, že sa zvýšili výdavky
maloletej v súvislosti s jej nástupom na druhý stupeň základného vzdelávania, pričom neboli preukázané
žiadne mimoriadne výdavky na zdravotnú starostlivosť, či záujmové aktivity. Naopak, jeho výdavky sa
zvýšili o výdavky na dopravu maloletej do školy, aj v súvislosti s doučovaním. Trval na tom, že on si bude

môcť uplatňovať daňový bonus a matka prídavky na maloletú. Matka nepreukázala, že si aktívne hľadala
prácu a mohla tak dosahovať príjem primeraný jej schopnostiam a možnostiam. Priložil tabuľku, podľa
ktorej v období od 08/22 do 08/23 mala príjem v sume 27 773,- eur. Do tohto príjmu zarátal prídavky
na maloletú (600,- eur) a výživné, ktoré uhrádzal na maloletú (3 250,- eur). Matka má vyššie vzdelanie
ako otec, mohla by dosahovať príjem vyplývajúci z inzerátov z portálu „profesia“, ktoré predložil súdu.

Poukázal na jej životnú úroveň, keď nadobudla do svojho výlučného vlastníctva pozemok a polovicu
darovala partnerovi, nadobudla nové motorové vozidlo, vlastní karavan. Každý rok má navyše príjem
z predaja zvierat, o čom tiež predložil súdu dôkazy. Súd zamietol jeho návrh na zisťovanie príjmov
partnera matky, ktorý žije s matkou v spoločnej domácnosti. Prispieval na rámec výživného, čo žiaľ nevie
preukázať, keďže už nemá bloky z nákupov. Maloletej prispieval na sporenie od roku 2013, od roku

2016 sumou 15,- eur mesačne. Matka tieto peniaze vyberala z účtu, preto žiada ich vrátenie. Nesúhlasí
s platením výživného, ktoré matka využíva vo svoj vlastný prospech, nie pre maloletú. Namietal tvrdenie
matky o nedostatočnom venovaní sa maloletej počas prípravy do školy v čase, kedy bola maloletá
zverená výlučne matke. Prospech maloletej sa zhoršil až jej nástupom na druhý stupeň, kedy zameral
pozornosť na prípravu maloletej. Mal výhrady k starostlivosti o maloletú zo strany matky, ale napriek

tomu vyjadril presvedčenie o vhodnosti striedavej starostlivosti, na ktorej sa s matkou dohodli a ktorá
vyhovuje maloletej. Zdôraznil pozitívny vzťah s maloletou, čo potvrdila aj maloletá počas zisťovania jej
názoru. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok vo výroku II. zrušil a v časti výroku III. opravil vo výške
zročného výživného na sumu 10,- eur alebo aby rozsudok v napadnutých častiach zrušil a vec vrátil
súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

8. Kolízny opatrovník sa vyjadril k odvolaniam tak, že sa v plnom rozsahu stotožňuje s rozsudkom súdu
prvej inštancie. Striedavá osobná starostlivosť je v najslepšom záujme maloletej, ktorá bude mať takto
zabezpečený rovnaký kontakt s oboma rodičmi. Títo sú schopní a spôsobilí zabezpečovať starostlivosť
o maloletú, majú osobnostné predpoklady a vytvorené vhodné podmienky pre výchovu maloletej.

9. Otec v následnom vyjadrení poukázal na direktívne správanie matky, ktorá na rozdiel od neho nie je
ochotná robiť ústupky, vyvoláva konflikty. Opakovane uvádzal výhrady voči starostlivosti zo strany matky.
Trval na tom, že maloletej sa riadne venuje, rovnako tak jej príprave do školy s tým, že so starostlivosťou
mu pomáha manželka, ktorú matka nedôvodne osočuje. Zotrval na tom, že matka účelovo nedosahuje

príjem, ktorý by zodpovedal jej možnostiam a schopnostiam a výživné, ktoré poskytuje na maloletú
využíva vo svoj vlastný prospech.

10.KrajskýsúdvTrnaveakosúdodvolací(§3ods.5písm.b)CMP),pozistení,žeodvolaniabolipodané
včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenými subjektmi - účastníkmi, v ktorých neprospech bolo rozhodnutie

vydané (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa
(§ 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že podané odvolania majú zákonné náležitosti (§ 127 a § 363
CSP) a že odvolatelia použili zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 CSP v spojení s §
62 ods. 1 CMP), preskúmal napadnuté rozhodnutie bez viazanosti rozsahom (§ 65 CMP) a dôvodmi
odvolania (§ 66 CMP), s prihliadnutím na prípadné vady konania iba ak by mali za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci (§ 67 CMP), bez potreby zopakovania alebo doplnenia dokazovania (§ 68 CMP),
postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), keď miesto a čas
verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na verejnej tabuli a na webovej stránke súdu minimálne
5 dní pred jeho vyhlásením (§ 219 ods. 3 CSP), a dospel k záveru, že odvolanie matky vo vzťahuk zvereniu maloletej do striedavej osobnej starostlivosti nie je dôvodné, avšak pre potrebu vykonania
formálnej zmeny je potrebné rozsudok vo výroku I. v tejto časti zmeniť (§ 388 CSP), odvolanie otca
vo vzťahu k určeniu vyživovacej povinnosti, vrátane výpočtu zročného výživného je dôvodné a preto je

potrebné rozsudok vo výroku II. a III. zrušiť a vec v zrušenom rozsahu vrátiť súdu prvej inštancie na
ďalšie konanie a nové rozhodnutie (§ 389 ods. 1 písm. b) a c) CSP).

11. Predmetom odvolacieho konania je preskúmať, či odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvej
inštancie je vecne správny, a teda či súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania dospel k

správnym skutkovým záverom a vec správne právne posúdil ohľadom zverenia maloletej do striedavej
osobnej starostlivosti rodičov od 01.02.2024, o určení (fakticky znížení) vyživovacej povinnosti otca na
maloletú od 01.02.2024 vo výške 150,- eur mesačne, kedy rodičia začali realizovať striedavú osobnú
starostlivosť a o určení zročného výživného od 01.11.2023.

12. Podľa § 388 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené podmienky

na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.

13. Vo vzťahu k výroku I. rozsudku v časti zverenia maloletej do striedavej osobnej starostlivosti odvolací
súd preberá skutkový stav zistený súdom prvej inštancie, ktorý dospel k správnym skutkovým zisteniam
pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné pre meritórne rozhodnutie. Odvolací súd ani s prihliadnutím

na odvolacie námietky matky nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od záverov súdu prvej inštancie
ohľadne zverenia maloletej do striedavej osobnej starostlivosti odchýliť, pretože rozhodnutie súdu prvej
inštancie vo výroku I. v tejto časti považuje za vecne správne. V konečnom dôsledku odvolací súd
preto pristúpil len k formálnej zmene, tak ako to vyplýva z odôvodnenia tohto rozhodnutia nižšie. Na
zdôraznenie správnosti záverov súdu prvej inštancie odvolací súd dopĺňa nasledovné:

14. Matka svoju odvolaciu argumentáciu postavila na námietke o nesprávnom právnom posúdení
veci súdom prvej inštancie ohľadom splnenia podmienok, za ktorých je v možné zmeniť právoplatné
rozhodnutie súdu o úprave výkonu práv a povinností rodičov k maloletej, a teda na nesprávnej aplikácii §
26 ZoR na prejednávanú vec, keď súd z vykonaného dokazovania údajne dospel k nesprávnym záverom

o splnení podmienok pre zmenu zverenia, t.j. pre zverenie maloletej do striedavej osobnej starostlivosti
rodičov.

15. Podľa § 26 ZoR ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone
rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností (tu pozri aj §

121 CMP).

16. V tejto súvislosti odvolací súd uvádza, že nakoľko rozhodnutie o výkone rodičovských práv a
povinností rodičov maloletej nie je rozhodnutím, ktoré zanikne splnením jednorazovej povinnosti, zákon
umožňuje, aby bolo toto rozhodnutie zmeniteľné do budúcna, ak sa vo všeobecnosti podstatným

spôsobom zmenia okolnosti, z ktorých súd vychádzal pri vyhlásení rozsudku. Možnosť zmeniť
právoplatné rozhodnutie je výnimkou z pravidla občianskeho práva procesného, nazvanou clausula
rebus sic stantibus. Na to, aby súd mohol viesť dokazovanie o novom návrhu na zmenu zverenia
maloletéhodieťaťadoosobnejstarostlivostiniektorémuzrodičovaleboorozsahuvyživovacejpovinnosti
rodiča, ktorému dieťa nebolo zverené do osobnej starostlivosti, si musí ako prvý krok ustáliť najprv

to, či došlo k zmene pomerov a následne, či sa takáto zmena pomerov závažnejším spôsobom
prejavila v pomeroch účastníkov v porovnaní s ich pomermi v čase vyhlásenia rozsudku. Pokiaľ by
súd nemal za preukázanú zmenu pomerov a rozhodoval by o zmene zverenia maloletého dieťaťa
do starostlivosti rodičov alebo o zmene výšky výživného, prípadne o zmene vyživovacej povinnosti
toho ktorého rodiča, išlo by vlastne o neprípustné preskúmavanie a reparáciu právoplatného súdneho

rozhodnutia. Až na základe zmeny pomerov môže súd zasiahnuť ako do autoritatívneho výroku, tak aj
do hmotnoprávneho úkonu rodičov (dohody), ktorú schvaľoval. Zmena pomerov môže byť odôvodnená
buď subjektívne – okolnosťami na strane povinného, respektíve okolnosťami na strane oprávneného,
alebo objektívne – vývojom životných nákladov. Až v prípade, ak má súd preukázané, že sa pomery
účastníkov zmenili, môže rozhodnúť o zmene osobnej starostlivosti rodičov o maloleté dieťa alebo o

zmene výšky vyživovacej povinnosti toho ktorého rodiča.

17. V prejednávanej veci z vykonaného dokazovania mal súd prvej inštancie, ako aj odvolací súd
za preukázané, že od poslednej úpravy výkonu práv a povinnosti rodičov k maloletej došlo k zmenepomerov najmä v tom, že v čase ostatného rozhodovania súdu o zverenie maloletej v I. XXXX mala
maloletá A. 4 roky, navštevovala materskú školu, kedy jej rozumová vyspelosť zodpovedala jej veku
a keď čelila zmene v rodinných vzťahoch, kedy sa ešte len formoval režim jej stretávania sa s otcom

(ktorú nedostatočnosť otec v danom čase namietal), keď v čase rozhodovania súdu prvej inštancie
mala maloletá už 11 rokov a navštevovala druhý stupeň základnej školy, čiže maloletá bola vo vyššom
veku – o 7 rokov staršia, v ktorom období sa intenzívne s otcom stretávala a teda mala možnosť
na vlastných skúsenostiach postaviť svoj postoj k výchove zo strany každého z oddelene žijúcich
rodičov. Nakoľko bola vo veku 11 rokov, bola aj podľa už ustálenej súdnej praxe spôsobilá vyjadrovať

sa k osobnej starostlivosti o ňu zo strany jej rodičov, keďže vedela posúdiť rozsah poskytovanej
starostlivosti zo strany každého z rodičov. Túto starostlivosť hodnotila ako dostatočnú, nechcela
nič meniť, pričom ani z vykonaného dokazovania neboli zistené žiadne nedostatky vo výchove a
starostlivosti o maloletú. Okrem toho počas predchádzajúceho konania žiaden z rodičov neprejavoval
záujem o striedavú osobnú starostlivosť o maloletú, a tak nebolo ani v možnostiach súdu reálne o
takejtostarostlivostiuvažovaťatedavprebiehajúcomsúdnomkonanízisťovaťanáslednevyhodnocovať

okolnosti svedčiace v jej prospech alebo neprospech. Naproti tomu v čase rozhodovania súdu prvej
inštancie už otec maloletej prezentoval pred súdom svoj zmenený postoj a jednoznačne sa domáhal
zverenia maloletej do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov, čím vytvoril aj jednoznačnú potrebu
súdu v samostatnom konaní skúmať, či bude striedavá osobná starostlivosť rodičov o maloletú v jej
záujme. Z dokazovania ďalej vyplynulo, že od posledného rozhodovania súdu došlo aj ku zmene

spočívajúcej v realizovaní striedavej osobnej starostlivosti od februára 2024, pričom od uvedeného
času do súčasnosti neboli zistené nedostatky vytýkané matkou v zabezpečovaní riadnej starostlivosti zo
strany otca. V neposlednom rade je zároveň potrebné zdôrazniť, že od posledného rozhodovania súdu
o úprave výkonu práv a povinností rodičov k maloletej došlo k zmene pomerov na strane maloletej aj v
tom, že maloletá ako už rozumovo vyspelejšia osobnosť pred súdom jednoznačne prejavila svoj záujem

byť vychovávaná svojimi rodičmi v ich striedavej osobnej starostlivosti. Pokiaľ za takýchto skutkových
okolností súd prvej inštancie dospel k záveru o potrebe zmeny ostatného rozhodnutia súdu o úprave
výkonu práv a povinností rodičov k maloletej, jeho záver je potrebné považovať za vecne správny
a námietky matky takýto záver súdu prvej inštancie spochybňujúce, bagatelizujúc nastalé podstatné
zmeny v pomeroch na strane rodičov aj maloletej za nedôvodné.

18. Matka odvolaciu argumentáciu postavila na námietke o nesprávnom právnom posúdení veci súdom
prvej inštancie dôvodiac, že súd z vykonaného dokazovania dospel k nesprávnym záverom o splnení
podmienok, za ktorých je možné maloleté dieťa zveriť do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch
rodičov.

19. Súd prvej inštancie vec posúdil podľa § 24 ods. 3 a 5 ZoR a z vykonaného dokazovania dospel
k záveru, že obaja rodičia sa dokážu o maloletú plnohodnotne postarať a úprava striedavej osobnej
starostlivosti o maloletú v týždňových intervaloch striedania u jedného alebo druhého rodiča rešpektuje
práva oboch rodičov k maloletej, ako aj práva oboch detí na rovnomernú starostlivosť zo strany oboch

rodičov a je pre maloletú aj najvhodnejším riešením. Odvolací súd sa s takýmto záverom súdu prvej
inštancie čo do zverenia maloletej do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov plne stotožňuje.

20. V zmysle čl. 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa, záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri
akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí, nech už uskutočňovanej verejnými alebo súkromnými zariadeniami

sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi.

21. Podľa článku 5 ZoR záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých
veciach,ktorésahotýkajú.Priurčovaníaposudzovanízáujmumaloletéhodieťaťasazohľadnianajmäa)
úroveň starostlivosti o dieťa, b) bezpečie dieťaťa ako aj bezpečie a stabilita prostredia, v ktorom sa dieťa

zdržiava, c) ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a citového vývinu dieťaťa, d) okolnosti,
ktoré súvisia so zdravotným stavom dieťaťa alebo so zdravotným postihnutím dieťaťa, e) ohrozenie
vývinu dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do duševnej, telesnej a
citovej integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou, f) podmienky na zachovanie identity dieťaťa a na
rozvoj schopností vlôh dieťaťa, g) názor dieťaťa a jeho možné vystavenie konfliktu lojality a následnému

pocitu viny, h) podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových väzieb s obidvoma rodičmi, súrodencami a
s inými blízkymi osobami, i) využitie možných prostriedkov na zachovanie rodinného prostredia dieťaťa,
ak sa zvažuje zásah do rodičovských práv a povinností.22. Podľa článku 24 ods. 2 a 3 Charty základných práv Európskej únie, pri všetkých opatreniach prijatých
orgánmi verejnej moci alebo súkromnými inštitúciami, ktoré sa týkajú detí, sa musia v prvom rade brať
do úvahy najlepšie záujmy dieťaťa. Každé dieťa má právo na pravidelné udržiavanie osobných vzťahov

a priamych stykov s obidvoma svojimi rodičmi, ak to nie je v rozpore s jeho záujmom.

23. V článku 18 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa je zakotvená zásada, že obaja rodičia majú spoločnú
zodpovednosť za výchovu a vývoj dieťaťa.

24. Podľa § 28 ods. 1 písm. a) a § 28 ods. 2 ZoR súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä
sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývin maloletého dieťaťa.
Rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého
dieťaťa.

25. Podľa § 24 ods. 3 ZoR ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú

starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej
starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto zaistené potreby dieťaťa. Ak
so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať, či
bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa.

26. Podľa § 24 ods. 5 ZoR súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo
pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k
obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové
potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a
starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu

a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie
pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.

27. Rodičovské práva majú v zmysle ZoR obaja rodičia v rovnakom rozsahu. Ich obsahom je
predovšetkým právo vychovávať a starať sa o svoje maloleté dieťa. Separácia rodičov so sebou vždy

prináša nutnosť riešiť vhodný model starostlivosti o dieťa tak, aby bolo rešpektované právo dieťaťa byť
vychovávané oboma rodičmi. Striedavú starostlivosť si môžu rodičia dohodnúť alebo o nej rozhodne
autoritatívnym rozhodnutím súd. Striedavá starostlivosť kladie na rodičov vysoké ľudské i osobnostné
požiadavky, ak ju však rodičia dokážu kultivovane zvládnuť, potom výrazne zvyšuje predpoklad, že
láskyplný a produktívny vzťah dieťaťa k obom rodičom zostane zachovaný aj po zrušení spoločnej

domácnosti.

28. Prvým zákonným kritériom striedavej osobnej starostlivosti je, že obaja rodičia sú spôsobilí dieťa
vychovávať. Nespôsobilosť rodiča dieťa vychovávať je daná najmä jeho zdravotným stavom, fyzickým
alebo psychickým, nevhodnou kvalitou jeho výchovného prostredia, neexistujúcim, nedostatočným

alebo nevhodným prostredím v domácnosti rodiča a pod. Druhým takýmto kritériom je, že obidvaja
rodičia majú o osobnú starostlivosť o dieťa záujem. Nemožno nariadiť striedavú osobnú starostlivosť v
prípade, ak o ňu nemajú záujem obidvaja rodičia, teda proti vôli rodiča, ktorý sa o dieťa osobne starať
nechce a žiada len právo styku s dieťaťom, nanútenie osobnej starostlivosti nemôže byť na prospech
dieťaťu. ZoR vyslovene však pripúšťa možnosť, že súd nariadi striedavú starostlivosť i proti vôli jedného

z rodičov. Tretím kritériom je, že striedavá starostlivosť je v záujme dieťaťa. Medzi dôležité kritériá
posudzovania záujmu maloletého dieťaťa patria predovšetkým: 1. citové väzby dieťaťa, 2. vývinové
potreby, 3. stabilita budúceho výchovného prostredia, 4. schopnosť rodiča dohodnúť sa na výchove a
starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Podľa § 24 ods. 5 ZoR je záujmom dieťaťa v tomto ohľade najmä
právo maloletého na zachovanie jeho vzťahu k obom rodičom. Súd musí dbať, aby bolo rešpektované

právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany oboch rodičov, aby bolo rešpektované právo dieťaťa
na udržiavanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi. Je
potrebné každému z rodičov poskytnúť dostatok vlastného priestoru na výchovné pôsobenie na dieťa.
Typickými prípadmi rodičov, ktorí nie sú vhodní na striedavú starostlivosť sú rodičia, ktorí pôsobia na
osobnosť dieťaťa alebo na jeho výchovu negatívne. Vnášajú do výchovy dieťaťa nestabilitu, maria

správne výchovné pôsobenie druhého rodiča, vytvárajú tlak na psychiku dieťaťa, podporujú v dieťati
nesprávne návyky a pod. Striedavá starostlivosť tiež nie je vhodným riešením v prípade, ak nevyhovuje
osobnosti dieťaťa. Štvrtým kritériom je, že takto budú lepšie zaistené potreby dieťaťa. V danom prípade
je potrebné sledovať motív každého rodiča, pre ktorý chce realizovať osobnú starostlivosť. Dieťa bysa nemalo stať rukojemníkom svojich rodičov v ich vzájomnej nenávisti. Rodičia by mali byť schopní
spolupracovať aspoň v nevyhnutnej miere pri zaisťovaní potrieb dieťaťa a nevytvárať pre dieťa hostilné
prostredie. Počas konania sa súd musí pokúsiť o odstránenie negatívnych vplyvov a sledovať účinnosť

prijatých opatrení.

29.Súdstarostlivostiomaloletýchprisvojomrozhodovanísledujeprirozhodovaníousporiadanívzťahov
v rodine vždy najlepší záujem maloletého (čl. 3 ods. 1 Dohovoru), pokiaľ rodičia nie sú schopní dohody.
Posúdenie toho, čo je najlepšie v záujme maloletého dieťaťa, má bez akýchkoľvek pochybností kľúčový

význam (porov. rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva Sahinvs. Nemecko č. 30943/96 zo
dňa 8.7.2003). Pri posudzovaní najlepšieho záujmu maloletého dieťaťa nemožno postupovať podľa
vopred danej schémy, pričom striedavá osobná starostlivosť nemôže byť paušálne využívaná ako
forma „spravodlivého“ rozdelenia starostlivosti o dieťa medzi rodičov. Záujem a potreby konkrétneho
dieťaťa je preto potrebné posudzovať v každom jednotlivom prípade zvlášť a so snahou o minimalizáciu
negatívnych dôsledkov pre dieťa. To potvrdzuje i Komentár Výboru OSN pre práva dieťaťa, ktorým

interpretoval čl. 3 ods. 1 Dohovoru: „Koncept najlepšieho záujmu dieťaťa je flexibilný a adaptabilný. Mal
by byť prispôsobený a definovaný individuálne s ohľadom na špecifickú situáciu, v ktorej sa dieťa či
deti, ktorých sa vec týka, nachádzajú, pričom pozornosť by mala byť venovaná ich osobným pomerom,
situácii a potrebám. V rámci individuálnych rozhodnutí musí byť najlepší záujem dieťaťa hodnotený a
stanovený vo svetle špecifických okolností konkrétneho dieťaťa.“

30. V prípade rozhodovania o zverení maloletého dieťaťa do striedavej výchovy rodičov (pozn. súdu
resp. o zmene tejto formy starostlivosti) je potrebné vychádzať z premisy, že záujmom dieťaťa je, aby
bolo predovšetkým v starostlivosti oboch rodičov. Z toho plynie, že pokiaľ sú obaja rodičia spôsobilí dieťa
vychovávať, pokiaľ obaja majú o jeho výchovu záujem a pokiaľ obaja dbali okrem riadnej starostlivosti

o jeho výchovu po stránke citovej, rozumovej a mravnej, zverenie dieťaťa do striedavej starostlivosti by
malo byť pravidlom, zatiaľ čo iné riešenie je výnimkou, ktorá vyžaduje preukázanie, prečo je v záujmu
dieťaťa práve toto iné riešenie. Všeobecné súdy tak nemôžu striedavú starostlivosť vylúčiť z dôvodu, že
stakýmtospôsobomvýchovyjedenzrodičovnesúhlasí,pretožechcemaťdieťavovýlučnejstarostlivosti
(pozri nález ÚS ČR I. ÚS 2482/13)

31. Rovnako tak všeobecný súd nemôže záver o nevhodnosti striedavej starostlivosti odôvodniť
všeobecným odkazom (či už samostatne alebo kumulovane), okrem iného napríklad aj na komunikačné
problémy rodičov, ktoré matka práve žiadala zohľadniť (pozri nález ÚS ČR I. ÚS 3065/21).

32. V konaní bolo nesporne zistené, že striedavá starostlivosť o maloletú prebieha od februára 2024.
Okremvšeobecnéhokonštatovaniamatkyohľadnenarušenejkomunikácie,anizodvolanianiejezrejmé,
akým spôsobom zasahuje narušená komunikácia do realizácie aktuálnej formy starostlivosti a v čom
sa z uvedeného dôvodu zverenie maloletej do osobnej starostlivosti matky a úprava širšieho styku
otca s maloletou v zmysle jej odvolacieho návrhu javí podľa matky ako vhodnejšia forma starostlivosti

o maloletú z pohľadu jej najlepšieho záujmu. V prípadoch, kedy chýba aktívna komunikácia a spolupráca
medzi rodičmi sa stáva, že rodičia napríklad neodovzdajú druhému rodičovi podstatné informácie,
napríklad o zdravotnom stave dieťaťa, o školských či iných povinnostiach, a to má potom samozrejme
negatívny dopad práve na dieťa. Ide o hypotetické problémy, ktoré môžu vzniknúť pri narušenej
komunikácii rodičov, avšak ani v odvolacom konaní matka nepreukázala, resp. nepredložila žiaden

relevantný dôkaz svedčiaci o takýchto problémoch v jej konkrétnom vzťahu s otcom maloletých detí.
Je samozrejmé, že určitá úroveň komunikácie a spolupráce medzi rodičmi je nevyhnutná pri akejkoľvek
forme starostlivosti. Nemožno preto očakávať, že tento problém sa vyrieši obmedzením podielu otca na
výchove maloletej, ktorý by mal v konečnom dôsledku negatívnejší dopad na celkový vývin maloletej
ako priemerný konflikt rodičov. Navyše, zodpovednosť za konflikt rodičov nemožno pripísať iba jednému

z rodičov, a to takým spôsobom, ktorý zasiahne predovšetkým do práv detí na výchovu a starostlivosť
zo strany obidvoch rodičov, ako aj do práva rodiča (v danom prípade otca) vychovávať maloletú.

33. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky II. ÚS
361/2016 zo dňa 03.08.2017: „Pokiaľ ide o úroveň vzájomných vzťahov rodičov a schopnosť ich

vzájomnej komunikácie – ide aj podľa názoru ústavného súdu o dôležitý faktor pri realizácii príslušnej
úpravy výkonu rodičovských práv a povinností – vrátane realizácie striedavej osobnej starostlivosti.
Uvedené však nemožno interpretovať tak, že podmienkou striedavej osobnej starostlivosti sú ideálne
a harmonické vzťahy medzi rodičmi maloletého dieťaťa. Vo väčšine prípadov je prirodzené, že medzirodičmi maloletého pretrvá určitá miera napätia, nezhody a antipatie, ktorá by však nemala prekročiť
rozumnú mieru, negatívne ovplyvňujúcu fyzický a psychický vývoj maloletého. Uvedená skutočnosť
však sama osebe nepredstavuje prekážku pre zverenie maloletého dieťaťa do striedavej osobnej

starostlivosti.“ Ústavný súd poukázal na nález Ústavného súdu Českej republiky sp. zn. I. ÚS 1554/14
z 30.12.2014, v ktorom tento uviedol: "Samotnej problematike komunikácie medzi rodičmi sa Ústavný
súd vo svojej judikatúre už venoval [porovnaj nález sp. zn. III. ÚS 1206/09 zo dňa 23.02.2010..., nález
sp. zn. I. ÚS 2661/10 zo dňa 02.11.2010...].“

34. S poukazom na vyššie uvedené teoretické východiská a okolnosti konkrétneho prípadu, ani odvolací
súd nezistil, že by úroveň komunikácie medzi rodičmi vylučovala aktuálnu formu starostlivosti o maloletú,
preto je námietka matky v tomto smere nedôvodná. Samozrejme, na riešenie komunikačných problémov
by rodičia nemali rezignovať a odvolací súd povzbudzuje rodičov, aby aktívne a vo vzájomnej súčinnosti
vyhľadali psychologickú pomoc.

35. Vo vzťahu k námietke matky ohľadne ovplyvňovania názoru maloletej na striedavú osobnú
starostlivosť zo strany otca a jeho manželky je potrebné uviesť, že z vyjadrení maloletej boli súdom
prvej inštancie zistené pozitívne citové väzby k obom svojim rodičom. Hodnotenie zisťovania názoru
maloletej súdom prvej inštancie je v súlade so závermi v správe referátu poradensko-psychologických
služieb zo dňa 12.08.2024, keď v rámci dyadickej konzultácie otca a maloletej sa vzťah medzi nimi

javil ako pozitívny. Na spoločnom stretnutí bola komunikácia medzi otcom a maloletou uvoľnená,
otvorená,podporenávzájomnýmžartovaním.Blízkosťvzájomnéhovzťahuotcaamaloletejpotvrdzovala
tiež neverbálna komunikácia v podobne vzájomných spontánnych objatí. Počas dyadickej konzultácie
maloletej s matkou pôsobila maloletá skôr rezervovane, uzavreto, menej komunikatívne. Priklonili sa
k vysvetleniu, podľa ktorého maloletá na stretnutí zrkadlila nervozitu samotnej matky, vyplývajúcu z

riešenia striedavej osobnej starostlivosti, ktorá je pre matku mimoriadne citlivá. Teda rovnako tak ako pri
komunikačnomproblémerodičov,anivtomtoprípadenemožnopreniesťzodpovednosťzakonfliktlojality
maloletej na otca spôsobom, ktorým by mu bol odopretý rovnocenný a rovnomerný kontakt s maloletou,
keď tieto nedostatky boli vo vyššie špecifikovanej správe vytknuté obom rodičom.

36. Námietky matky k nedostatočnej príprave maloletej do školy zo strany otca nekorešpondujú zo
zisteniami v správe triednej učiteľky maloletej A. G. Q. zo dňa 05.06.2024, podľa ktorých sa obaja
rodičia rovnako zaujímajú o štúdium maloletej, ktorá prichádza na vyučovanie včas a pripravená, neboli
zaznamenané žiadne známky zanedbávania starostlivosti, vždy je čisto a pekne oblečená, neevidujú
žiadne problémy pri spolupráci a komunikácii s rodičmi. Preto aj táto námietka matky je neopodstatnená.

37. Neobstojí ani námietka matky, že súd pri rozhodovaní nezohľadnil nevhodnosť motivácie otca zmeniť
starostlivosť o maloletú z dôvodu jeho neochoty plniť vyživovaciu povinnosť, nakoľko tak ako súd prvej
inštancie, ani odvolací súd nepovažuje takúto argumentáciu matky nie len za preukázanú, ale ani za
logickú, nakoľko rozšírenie osobnej starostlivosti otca o maloletú nemá žiaden praktický súvis s plnením

jeho vyživovacej povinnosti. Je totiž vecou súdu, ktorý rozhoduje o rozsahu vyživovacej povinnosti
rodičov k maloletej, aj v prípade zverenia maloletej do striedavej osobnej starostlivosti rodičov, aby z
úradnej povinnosti, bez ohľadu na návrhy účastníkov konania rozhodol o tom, či jeden z rodičov bude
povinný platiť maloletému dieťaťu výživné.

38. Vzhľadom na uvedené je záver súdu o vhodnosti zverenia maloletej do striedavej osobnej
starostlivosti vecne správny, pričom odvolací súd pristúpil k zmene výroku I. rozsudku podľa § 388 CSP,
ktorá spočíva v doplnení rozsudku Okresného súdu Nitra č.k. 13P/127/2019-10 zo dňa 13.06.2019,
ktorým bol naposledy upravený styk otca s maloletou, keď rozsudkom o zverení maloletej do striedavej
osobnej starostlivosti došlo k zmene rozsudkov, ktorými bolo naposledy rozhodnuté o zverení maloletej

a o styku otca s maloletou. Ďalšia zmena výroku I. rozsudku spočíva v tom, že súd prvej inštancie
nesprávne uviedol spätný deň počiatku zverenia maloletej do striedavej osobnej starostlivosti, keď
účinky zmeny zverenia môžu nastať najskôr právoplatnosťou rozsudku, pokiaľ súd zároveň nerozhodol
o predbežnej vykonateľnosti rozsudku (§ 233 CSP). Nič nebráni súdu, aby pri určení (resp. zvýšení,
či znížení) vyživovacej povinnosti povinného rodiča zohľadnil faktický podiel starostlivosti, toho ktorého

rodiča v období, počas ktorého posudzuje okolnosti týkajúce sa vyživovacej povinnosti (spravidla od
podania návrhu).39. Pokiaľ ide o námietku otca o nedostatočnom odôvodnení rozhodnutia súdu prvej inštancie v časti
určenia výživného otca od realizácie striedavej osobnej starostlivosti, t.j. od 01.02.2024 do súčasnosti,
táto je dôvodná:

40. Podľa § 389 ods. 1 písm. b) a c) CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, ak súd
nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva
v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť
v konaní pred dovolacím súdom a ak súd prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia

veci, nevykonal navrhnuté dôkazy, ak nie je účelné doplniť dokazovanie odvolacím súdom.

41. Konštatovanie, že vada konania vymedzená v práve odcitovanom ustanovení základného predpisu
občianskeho procesného práva Slovenskej republiky je vo svojej podstate porušením základného práva
účastníka konania na spravodlivý súdny proces (inak práva zaručeného okrem zákonov i článkom
46 a nasledujúcimi Ústavy Slovenskej republiky, čiže ústavného zákona SNR č. 460/1992 Zb. v znení

neskorších ústavných zákonov a tiež článkom 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd,tohtoinakuverejnenéhovpríloheoznámeniaFederálnehoministerstvazahraničnýchvecíČSFR
č. 209/1992 Zb.), patrí už k záverom ustálenej rozhodovacej praxe tunajšieho súdu. I podľa judikatúry
Ústavného súdu Slovenskej republiky (nález z 12. mája 2004 sp. zn. I. ÚS 226/03) a Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky (rozsudok z 27. apríla 2006 sp. zn. 4Cdo 171/2005), za porušenie práva na

spravodlivé súdne konanie možno považovať tiež nedostatok riadneho a vyčerpávajúceho odôvodnenia
súdneho rozhodnutia.

42.Požiadavkynariadneodôvodnenierozsudku súduvpodmienkachvnútroštátnejúpravyslovenského
civilného procesu v čase rozhodovania súdom prvej inštancie vymedzoval (na úrovni zákona) § 220

ods. 2 CSP, podľa ktorého súd v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal,
aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci
vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil
podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a
ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal

ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax.
Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé. Korektným a i ústavne konformným výkladom
takéhoto ustanovenia pritom treba dospieť k záveru, že s práve uvedenými požiadavkami je v rozpore
nielen úplný či čiastočný nedostatok (absencia) dôvodov rozhodnutia, ale napr. aj vnútorná rozpornosť
jednotlivých výrokov alebo aj odôvodnenia rozsudku, existencia extrémneho nesúladu medzi právnymi

závermi súdu, resp. prípad, keď právne závery zo skutkových zistení v žiadnej možnej interpretácii
nevyplývajú a napokon i len všeobecné súhrnné zistenia, konštatovania alebo závery bez špecifikácie
jednotlivých dôkazov, z ktorých mali byť tieto vyvodené. Ak povinnosť súdu riadne odôvodniť rozhodnutie
je odrazom práva účastníka na dostatočné a presvedčivé odôvodnenie spôsobu rozhodnutia súdu
(ktoré sa vyporiada i so špecifickými námietkami účastníka konania); porušením uvedeného práva

účastníka konania je na jednej strane a povinnosti súdu na strane druhej aj účastníkovi konania (okrem
upretia práva dozvedieť sa o príčinách rozhodnutia pre práve zvoleným spôsobom) odníma aj možnosť
náležite skutkovo aj právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu (v rovine polemiky s jeho dôvodmi
v rámci využitia prípadných riadnych alebo i mimoriadnych opravných prostriedkov) a výskyt takejto vady
zakladá sám osebe dôvod odvolania podľa § 365 ods.1 písm. b) CSP.

43. Podľa názoru odvolacieho súdu potom vyššie priblíženou vadou (vnútornou rozpornosťou
rozhodnutia) bolo postihnuté i rozhodnutie o určení (resp. znížení) vyživovacej povinnosti otca
v striedavej osobnej starostlivosti voči maloletej.

44. Podľa § 78 ods. 1 ZoR dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery.
Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.

45. Podľa § 62 ods. 1 až 6 ZoR plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť,
ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich

detí podľa svojich možností, schopností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa životnej
úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný
plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima
na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určenírozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará.
Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred
inými výdavkami rodičov, pri skúmaní schopností, možností, majetkových pomerov povinného rodiča,

súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Ak je maloleté
dieťa zverené do striedavej osobnej starostlivosti rodičov, súd pri určení výživného prihliadne na dĺžku
striedavej osobnej starostlivosti každého rodiča alebo súd môže rozhodnúť aj tak, že počas trvania
striedavej osobnej starostlivosti rodičov výživné neurčuje.

46. Podľa § 75 ods. 1 ZoR, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného
ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové
pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho
zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká,
ktoré povinný na seba berie.

47. V konaní o určenie výživného na maloleté dieťa je povinnosťou súdu vychádzať z individuálnych
schopností, možností a majetkových pomerov každého z rodičov a súčasne z odôvodnených potrieb
maloletého dieťaťa, ktoré musia byť v konaní náležite zisťované. V danom prípade z odôvodnenia
napadnutého rozsudku (odsek 45) nie je zrejmé ako súd prvej inštancie ustálil zmenu pomerov od
zvýšeniavyživovacejpovinnostiotcanamaloletúnasumu420,-eurkobdobiurealizáciestriedavejformy

starostlivosti, t.j. ku dňu 01.02.2024. Konštatoval, že životná úroveň rodičov je približne rovnaká a určil
(znížil) vyživovaciu povinnosť otca na maloletú s ohľadom na rozdiel v príjmoch rodičov, ktoré ustálil
nesprávne. Pri príjme matky vychádzal z potencionality, zohľadňujúc stupeň dosiahnutého vzdelania
a nevyužívanie svojich schopností a možností na dosahovanie primeraného príjmu. Jej čistý mesačný
príjem ustálil v sume 1 200,- eur, keďže takýto mala dosahovať u predchádzajúceho zamestnávateľa F.

L. D., presne 1 249,54,- eur za obdobie od 10/2021 do 08/2023 (odsek 12 rozsudku), pritom z listinného
dôkazu na č.l. 325 a 326 vyplýva, že čistá mzda matky bola v uvedenom období 28 739,63,- eur,
daňový bonus poberala vo výške 1 920,01,- eur a náhradu príjmu počas pracovnej neschopnosti vo
výške 200,86,- eur, z čoho vyplýva čistý príjem matky vo výške 30 860,50,- eur, t.j. 1 341,76,- eur
mesačne.Súdprvejinštancietedadopríjmumatkynezahrnulo.i.daňovýbonus,ktorýpredstavujeformu

daňového zvýhodnenia podľa zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov,
ktorý tento inštitút upravuje v § 33. Ak osoba splní podmienky na uplatnenie daňového bonusu, tak sa
o sumu daňového bonusu znižuje samotná daň z príjmu (nie základ dane). Znížením dane z príjmu o
sumu daňového bonusu sa zvyšuje čistý príjem rodiča poberajúceho daňový bonus, resp. jeho čistý
zisk (SZČO). Z uvedeného vyplýva, že daňový bonus (na rozdiel od prídavkov na dieťa) je súčasťou

príjmu rodiča. Na druhej strane, pri ustálení čistého mesačného príjmu otca vo výške 2 064,51,- eur za
obdobie od 10/2023 do 07/2024 (odsek 14 rozsudku; č.l. 383) správne zahrnul aj náhradu príjmu pri
dočasnej pracovnej neschopnosti, keďže ide o dávku nahrádzajúcu príjem rodiča, ktorá sa do príjmu
započítava (vo vzťahu k daňovému bonusu a náhrade príjmu pozri „Metodika – Výživné“). V rozsudku
tiež absentuje otcom namietané vysporiadnie sa s pracovnými ponukami, ktoré predložil v konaní.

Hodnotenie, že príjem z predaja šteniat bol v nepatrnej hodnote po rozrátaní na 12 mesiacov nespĺňa
kritérium určitosti a je nepreskúmateľné, preto aj táto odvolacia námietka otca vo vzťahu k nezisteniu
príjmu z predaja zvierat je dôvodná. U matky napokon prihliadol na skutočnosť, že jej životná úroveň je
tvorená prevažne z príjmu jej partnera, čo je v rozpore so súdom prvej inštancie uplatneným princípom
potencionality u matky. Inak povedané, uzavrel, že matka nevyužíva svoje schopnosti a možnosti na

dosahovanie primeraného príjmu, čím je odkázaná na príjmy svojho partnera, ktorú skutočnosť napokon
hodnotil na ťarchu otca. Súd prvej inštancie síce skonštatoval približne rovnakú životnú úroveň oboch
rodičov, ale z odôvodnenia nie je zrejmé ako dospel k takémuto záveru, keď z neho nevyplýva ako
súd ustálil majetkové pomery rodičov a odôvodnené výdavky v domácnostiach rodičov, keď svoje
odôvodnenie založil výlučne na rozdiele v ich príjmoch. V tomto smere súd prvej inštancie len prevzal

tvrdenia účastníkov, ktoré následne opomenul hodnotiť. Rovnako tak absentuje ustálenie celkových
odôvodnených pravidelných a mimoriadnych výdavkov maloletej, bez ktorej skutočnosti nie je možné
určiť výživné majúce spotrebný charakter.

48. Otec po vyhlásení rozsudku namietal výpočet zročného výživného od 01.11.2023 do 30.09.2024,

keď listinnými dôkazmi preukazoval, že v mesiacoch február a marec 2024 uhradil výživné vo výške
250,- eur, preto suma zročného výživného je 10,- eur.49. Riadiac sa takýmito úvahami bolo preto potrebné konštatovať, že súd prvej inštancie pochybil, keď
odôvodnenie jeho rozhodnutia je nepresvedčivé a nepreskúmateľné pri zdôvodnení pre rozhodnutie
podstatných skutočností ohľadne určenia vyživovacej povinnosti otca od 01.02.2024. Pokiaľ teda súd

prvej inštancie dospel k záveru o potrebe zmeny rozsahu vyživovacej povinnosti otca k maloletej počas
trvania striedavej osobnej starostlivosti bez toho, že by tento svoj záver náležite zdôvodnil a umožnil
tým účastníkom konania sa voči takémuto záveru náležite brániť, porušil tým práva účastníkov konania
na spravodlivý proces.

50.Akpotomnedostatokriadnehodokazovaniaaodôvodneniasúdnehorozhodnutiajeporušenímpráva
na spravodlivé súdne konanie, táto vada zakladá sama osebe nielen dôvod odvolania podľa § 365 ods.
1 písm. b) a e) CSP, ale zároveň i nevyhnutnosť rozhodnutia spôsobom predpokladaným § 389 ods.
1 písm. b) a c) CSP.

51. Vychádzajúc z vyššie uvedeného odvolací súd považoval napadnutý rozsudok v časti o určení

výživného otcovi počas trvania striedavej osobnej starostlivosti rodičov o maloletú a výpočet zročného
výživného (výroky II. a III.) za predčasný, keď súd prvej inštancie síce aplikoval správnu právnu normu,
nesprávne ju ale interpretoval, vyvodil z nej nesprávne právne závery, v dôsledku čoho nevykonal
dostatočné dokazovanie.

52. Odvolaciemu súdu preto neostávalo iné, než v záujme zachovania práva účastníkov konania
na riadny dvojinštančný proces so všetkými jeho atribútmi (zahŕňajúci vykonávanie základného
dokazovania na rozhodujúce otázky v prvej inštancii súdov, dostatočne konkrétne právne posúdenie
veci i v tomto stupni a do tretice tiež vypravenie rozhodnutia majúceho konanie skončiť odôvodnením
zodpovedajúcim úprave v § 220 ods. 2 CSP), rozsudok súdu prvej inštancie v odvolaním napadnutej

časti výživného (výroky II. a III. a v závislom výroku IV.) zrušiť podľa § 389 ods. 1 písm. b) a c) CSP a
podľa § 391 ods. 1 CSP vrátiť vec v zrušenej časti súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, v ktorom súd
prvej inštancie vec znova prejedná, zhodnotí zmenu pomerov od zvýšenia vyživovacej povinnosti otca
na maloletú k 01.02.2024 do súčasnosti, životnú úroveň rodičov s ohľadom na ich majetkové pomery,
príjmy a odôvodnené výdavky domácnosti, podiel akým sa spolužijúce osoby podieľajú na výdavkoch,

resp. dôvody, pre ktoré sa na nich nepodieľajú, ustáli odôvodnené pravidelné a mimoriadne výdavky
maloletej od 01.02.2024 do súčasnosti, podiel v akom sa každý z rodičov podieľa na ich úhrade, zohľadní
poberanie prídavkov na maloletú. Po doplnení dokazovania potom prvoinštančný súd vo veci opätovne
rozhodne, a to aj o trovách tohto odvolacieho konania (§ 396 CSP), nové rozhodnutie náležite odôvodní
v súlade s ustanovením § 220 CSP tak, aby právne závery, ku ktorým dospeje, mali oporu vo vykonanom

dokazovaní a aby úvahy súdu k týmto záverom vedúce, boli logické, presvedčivé a zrozumiteľné.

53. Ďalšie odvolacie argumenty odvolateľov odvolací súd považoval pre rozhodnutie vo veci samej
za nerozhodné, bez potreby sa nimi osobitne vysporiadavať. I podľa už konštantnej judikatúry tak
národných,akoajnadnárodnýchsúdov,súdnemusídaťodpoveďnavšetkyotázkynastolenéúčastníkmi

konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a
právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi
konania. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku
účastníka konania, ktorý ju nastolil. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné
argumenty účastníkov konania (porovnaj napríklad rozhodnutia ÚS SR II. ÚS 251/04, III. ÚS 209/04, II.

ÚS 200/09 a podobne). Na ďalšiu irelevantnú argumentáciu zachádzajúcu podrobne do nadbytočných
detailov, nespôsobilú ovplyvniť výšku výživného, preto odvolací súd nepovažoval za potrebné reagovať
špecifickou odpoveďou.

54. Tento rozsudok bol prijatý pomerom hlasov 3 : 0, čiže jednomyseľne (§ 3 ods. 9 posledná veta

zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch v znení neskorších zmien a doplnení).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo

zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§

426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej

inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).