Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, November 28, 2024

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 3Co/18/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0018211305
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 11. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Tutko

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2024:0018211305.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Tutka a sudcov JUDr. Jany

Dudíkovej a JUDr. Ľuboša Kunaya v spore žalobcu A. B. C., bytom vo D. E., B. F. XX/XX, právne
zastúpený G. H. I., J., I. I. D. E. K., L. X proti žalovanej I. B., M., I. I. D. C., XX. J. F. X o zaplatenie
300 eur s prísl., o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Michalovce zo dňa 24.10.2023,
č.k. 14C/109/2018-453 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok vo vyhovujúcom výroku a vo výroku o trovách konania.

Žalovaná je povinná nahradiť žalobcovi trovy odvolacieho konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcovi úrok z omeškania

vo výške 5% ročne zo sumy 100 eur a to od 19.12.2015 do 20.2.2020, od 21.12.2016 do 20.2.2020,
od 21.12.2017 do 20.2.2020 a úrok z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 200 eur od 21.12.2019
do 20.2.2020 všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku, v prevyšujúcej časti žalobu zamietol a priznal
žalobcovinároknanáhradutrovkonaniavrozsahu100%.Týmtorozsudkomrozhodolsúdprvejinštancie
o peňažnom nároku žalobcu spočívajúcom v úroku z omeškania z uvedených súm za hore uvedené
obdobia.
2. Pri rozhodovaní vychádzal súd prvej inštancie zo zistenia, že žalovaná rozhodnutím zo dňa 15.7.2015

zastavila žalobcovi dňom 20.8.2015 výplatu invalidného dôchodku. Uvedené rozhodnutie bolo zrušené
rozsudkom Najvyššieho súdu SR zo dňa 28.3.2018. Počas uvedenej doby žalobcovi nebol vyplatený
vianočný príspevok za roky 2015 až za roky 2020 vo výške 100 eur, resp. 200 eur v čase jej splatnosti.
Následne vychádzal zo zistenia, že žalobca v časti nároku na zaplatenie vianočného príspevku za roky
2015, 2016 a 2017 vzal späť a po rozšírení žaloby žiadal zaviazať žalovanú na výplatu príslušného úroku
z omeškania za jednotlivé roky vo výške 5% zo sumy 100 eur, resp. 200 eur za rok 2019 až 2020.

3. Na základe uvedených zistení a po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že nárok žalobcu je
dôvodný.

4. V konaní považoval za nesporné, že žalobcovi patrí vianočný príspevok za jednotlivé roky, ktorý
žalovaná vyplatila žalobcovi poštovým poukazom dňa 21.2.2020. Rovnako v konaní súd nepovažoval
za sporné, že žalovaná určila u žalobcu deň výplaty dôchodkovej dávky mesačne k 20. dňu príslušného
mesiaca. Z uvedeného súd vyvodil, že žalovaná je preto v omeškaní s výplatou vianočných príspevkov

za uvedené obdobie, z ktorého sa žalobca domáha úrokov z omeškania.

5. Ohľadom výšky príslušného úroku dospel k záveru, že v čase omeškania vianočných príspevkov
splatných v roku 2015, 2016, 2017, 2018 a 2019 bola základná úroková sadzba ECB 0%-tuálnych bodov,preto úroky z omeškania mohol žalobca požadovať iba vo výške 5%. Súd preto priznal žalobcovi úroky
z omeškania vychádzajúc z ust. § 3 Nar. vlády č. 87/1995 Zb. výšku úrokov z omeškania 5%-tuálnych
bodov vyššiu ako základnú úrokovú sadzbu Európskej centrálnej banky platnú k prvému dňu omeškania

s plnením peňažného dlhu. V prevyšujúcej časti ohľadom úroku z omeškania preto súd žalobu zamietol.

6. Keďže v konaní považoval súd za nesporné, že k výplate jednotlivých vianočných príspevkov nedošlo
v určených výplatných termínoch a boli vyplatené jednorazovo, 21.2.2020 bola žalovaná v omeškaní,
pričom prvým dňom omeškania bol 21. deň príslušného mesiaca. Nárok žalobcu teda považoval za

dôvodný v zmysle ust. § 517 ods. 1 v spojení s § 559 ods. 2 Občianskeho zákonníka.

7. Výrok o trovách konania odôvodnil s poukazom na ust. § 255 ods. 1 C.s.p. a úspešnému žalobcovi
priznal náhradu trov konania v rozsahu 100%.

8. Proti tomuto rozsudku vo vyhovujúcom výroku podala včas odvolanie žalovaná. Žiadala, aby odvolací

súd rozsudok v napadnutom vyhovujúcom výroku zmenil, žalobu zamietol a priznal im náhradu trov
konania.

9. V odvolaní uviedla, že súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil a súčasne sa odklonil
od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu. V odvolaní ďalej uviedla, že jej rozhodnutím

zo dňa 15.7.2015 bola žalovanému zastavená výplata invalidného dôchodku od 20.8.2015, pričom
z poučenia rozhodnutia je zrejme, že opravný prostriedok proti rozhodnutiu nemá odkladný účinok.
Aj keď uvedené rozhodnutie nenadobudlo právoplatnosť, stalo sa vykonateľným. Opätovne uviedla,
že samotný invalidný dôchodok je dôchodková dávka, na ktorú vzniká nárok za splnenia
zákonom ustanovených podmienok a preto pri omeškaní jej plnenia nemožno požadovať úrok

z omeškania. Právo na dôchodkovú dávku je sociálnym právom a zákon č. 461/2003 Zb. nedefinuje
včasnosť výplaty dôchodkovej a ani „omeškanie“ vyplácania dôchodkovej dávky. V tejto súvislosti
poukázala na rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 25Cdo/1269/2004, rozhodnutie
Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo/114/2013, 3Cdo/81/2007 a rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave
9Co/195/2016. Vyslovila názor, že sa plne stotožňuje s právnym názorom vyplývajúcim z ustálenej

rozhodovacej praxe dovolacieho súdu. Do omeškania sa nedostala s plnením, pretože nejde o peňažné
plnenie, ale v prípade vianočného príspevku o štátnu sociálnu dávku. Do omeškania s plnením
v prospech žalobcu sa nedostala, pretože v prípade vianočného príspevku nejde o peňažné plnenie,
ale o štátnu sociálnu dávku, na ktorú má nárok poberateľ starobného dôchodku, invalidného dôchodku,
sociálneho dôchodku a pod. len vtedy, ak má nárok na výplatu tohto dôchodku v decembri príslušného

kalendárneho roka a má bydlisko na území Slovenskej republiky. Žalobca nemal v decembri 2015,
2016, 2017, 2018 a 2019 nárok na výplatu invalidného dôchodku, pretože bola v tom čase zastavená.
O nároku na výplatu invalidného dôchodku bolo rozhodnuté po posúdení zdravotného stavu žalobcu
rozhodnutiami zo dňa 10.2.2020 a vianočný príspevok bol žalobcovi vyplatený dňa 21.2.2020. Súd prvej
inštancie vec nesprávne právne posúdil, ak jej uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi úrok z omeškania.

10. Žalobca vo svojom písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu navrhol, aby odvolací súd napadnutý
rozsudok ako vecne správny potvrdil.

11. Na základe podaného odvolania odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok a konanie mu

predchádzajúce podľa § 379 v spojení s § 380 C.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania
postupom podľa § 385 C.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie žalovanej nie je dôvodné.

12. Odvolací súd je v prejednávanej veci toho názoru, že súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav
veci, ak pri rozhodovaní vychádzal z názoru, že žalovaná bola v omeškaní s vyplatením vianočných

príspevkov žalobcovi, ktorý následne (vzhľadom na záväznosť rozhodnutia o prejudiciálnej otázke) vec
aj správne právne posúdil, ak žalovanej uložil povinnosť zaplatiť príslušný úrok z omeškania.

13. Ani počas odvolacieho konania nedošlo k zmene skutkového ani právneho stavu veci, preto odvolací
súd na skutkové zistenia a na právne normy, ktoré uviedol súd prvej inštancie poukazuje a následne

dôvody rozhodnutia dopĺňa.

14. Z obsahu spisu je zrejmé, že žalobca v konaní vo vzťahu k žalovanej uplatnil nárok na príslušný
úrok z omeškania z nevyplatenia včas vianočného príspevku za roky 2015 až 2019 vrátane, ktorý mumal byť vyplácaný spolu s invalidným dôchodkom 20. decembra príslušného kalendárneho roka, ktorý
žalovaná vyplatila žalobcovi jednorazovo až dňa 21.2.2020.

15. Odvolaciemu súdu je známe z úradnej činnosti, že žalobca sa v konaní vedenom na Okresnom
súde Michalovce pod sp. zn. 19C/64/2019 vo vzťahu k žalovanej domáhal zaplatenia príslušného
úroku z omeškania z nevyplatenia včas invalidného dôchodku za uvedené obdobie, pričom súd prvej
inštancie žalobe vyhovel a rozhodnutie bolo potvrdené aj rozsudkom Krajského súdu v Košiciach sp. zn.
2Co/110/2022. V rozsudku súdy konštatovali, že nedodržaním lehoty vyplácania priznaného invalidného

dôchodku v určených lehotách splatnosti sa žalovaná dostala do omeškania a preto priznali žalobcovi
požadovaný úrok z omeškania v zmysle § 517 Občianskeho zákonníka.

16. Z uvedeného zistenia odvolacieho súdu vyplýva, že v predošlom občianskom súdnom konaní bolo
rozhodnuté o práve žalobcu (úroku z omeškania) právoplatným rozsudkom, s ktorým je nesporne
spájaná prejudicialita. Vznik prejudiciality predpokladá, že určitý právny vzťah sa stal predmetom

procesu, pričom právny vzťah, o ktorom bolo právoplatne rozhodnuté, musí pri rozhodovaní o inej veci
posudzovať len tak, ako sa to stalo v právoplatnom rozhodnutí. Súd v ďalšom civilnom súdnom konaní
pri zodpovedaní predbežnej otázky (ktorá právoplatným súdnym výrokom sa už vyriešila ako vec sama)
týmto vyriešením je viazaný.

17. Súd preto nemôže vychádzať z iného záveru existencie, či neexistencie nároku medzi tými istými
stranami sporu, ktoré už bolo právoplatne rozhodnuté a túto otázku nemôže sám v inom konaní
posudzovať ani ako otázku predbežnú. Pre súd je preto výrok právoplatného rozsudku v iných než
trestných veciach záväzný potiaľ, že pokiaľ ich posudzuje ako predbežnú otázku medzi účastníkmi
právne vzťahy, ktoré boli právoplatne vyriešené súdnym rozhodnutím. Posúdenie predbežnej otázky

iným súdom je pre súd záväzné vtedy, keď bola táto predbežná otázka riešená vo výroku rozhodnutia.

18. Podľa § 227 ods. 1 C.s.p. doručený rozsudok, ktorý nemožno napadnúť odvolaním, je právoplatný.

19. Podľa § 194 ods. 1 C.s.p. otázku, o ktorej ma právomoc rozhodovať iný orgán verejnej moci ako

orgán podľa § 193, môže súd posúdiť sám, nemôže však o nej rozhodnúť.

20. Podľa § 194 ods. 2 C.s.p., ak bolo o otázke podľa ods. 1 rozhodnuté, súd na také rozhodnutie
prihliadne a vysporiada sa s ním v odôvodnení rozhodnutia.

21. Podľa § 228 ods. 1 C.s.p. výrok právoplatného rozsudku je záväzný pre strany a pre tých, ktorí sa
stali právnymi nástupcami strán po právoplatnosti rozsudku, ak nie je ustanovené inak.

22. To, že nejde o rozhodnutie o tej istej veci ešte neznamená, že už raz súdom v predošlom občianskom
súdnom konaní s konečnou platnosťou medzi účastníkmi vyriešenú otázku hmotnoprávneho vzťahu by

mohol neskôr (ďalší) súd v inom občiansko-súdnom konaní medzi tými istými účastníkmi posudzovať
inak ako otázku predbežnú. Bráni tomu ustanovenie § 227 ods. 1 C.s.p., ktoré vo vzťahu k ust. §
194 ods. 2 C.s.p. znamená osobitnú procesnú úpravu, z ktorej vyplýva súdu povinnosť v prípade
riešenia predbežnej otázky považovať za záväzné právoplatné súdne rozhodnutie o takejto otázke.
Súd prvej inštancie mal teda povinnosť pri svojom rozhodovaní vo (tejto ďalšej) veci neodchýliť sa od

právoplatného rozsudku, ktorým sa vyriešila v inom občianskom súdnom konaní ako vec sama príslušná
predbežnáotázka.Uvedenýprejudiciálnyúčinokprávoplatnostiskoršiehorozsudkuvprejednávanejveci
viedol k výsledku, že žalobca bol v konaní ohľadom uplatneného nároku úspešný.
23. V prejednávanej veci z existencie právoplatného rozhodnutia vo veci sp. zn. 19C/64/2019 v spojení
s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 2Co/110/2022 vyplýva otázka, ktorá je pre správne

rozhodnutie v terajšej veci podstatnou (rozhodujúcou). Touto otázku je otázka prejudiciality spojená
s týmito skoršími súdnymi rozhodnutiami.

24. Prejudicialita vyplýva z toho, že ako vo veci vedenej pred Okresným súdom Michalovce sp. zn.
19C/64/2019, kde bolo právoplatne rozhodnuté, tak aj v terajšej veci ide o majetkovú sankciu v podobe

príslušenstva pohľadávky za omeškanie s vyplácaním štátnej sociálnej dávky.

25. Pokiaľ už súd raz za omeškanie žalovanej s plnením štátnej sociálnej dávky – invalidného
dôchodku právoplatne priznal sankciu spočívajúcu v úroku z omeškania, je treba takéto vyriešeniehmotnoprávneho vzťahu medzi tými istými účastníkmi ako konečné a záväzné rešpektovať. Nie je
preto v ďalšom (v tomto) občiansko-súdnom konaní možné už v predošlom konaní raz právoplatným
rozsudkom vyriešenú otázku hmotnoprávneho vzťahu strán sporu (rovnaké omeškanie a jeho dôsledok)

znova právne posudzovať.

26. Vzhľadom na uvedené subjektívne vymedzenie záväznosti rozhodnutia o prejudiciálnej otázke -
povinnosti žalovanej platiť úrok z omeškania zo štátnej sociálnej dávky bol súd povinný v tomto konaní
rešpektovať.

27. Vzhľadom na to, že súd pri rozhodovaní bol viazaný prejudicialitou bez právneho významu sú
námietky žalovanej z hľadiska nesprávneho právneho posúdenia vecí.

28. Vzhľadom na uvedené je možno konštatovať, že nie sú dané žalobkyňou uvádzané odvolacie
dôvody, preto odvolací súd napadnutý rozsudok podľa § 387 ods. 1 ako vecne správny potvrdil.

29. Výrok o trovách odvolacieho konania vyplýva z ust. § 255 ods. 1 v spojení s § 396 ods. 1 C.s.p.,
podľa ktorých právo na náhradu trov odvolacieho konania má úspešná strana sporu v danom prípade
žalobca, preto mu odvolací súd priznal aj náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

30. Uvedené rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.).Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 C.s.p.).