Rozsudok – Žaloby proti právoplatným… ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 20. august 2025

Súd: Správny súd v Banskej Bystrici
Spisová značka: 2Sf/16/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0824100194
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 08. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mgr. Katarína Haviarová

ECLI: ECLI:SK:SpSBB:2025:0824100194.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

SprávnysúdvBanskejBystricivsenátezloženomzpredsedníčkysenátuJUDr.Mgr.KatarínyHaviarovej

(sudkyňa spravodajkyňa) a členov senátu JUDr. Petra Piroša a JUDr. Miroslavy Štefčekovej, v právnej
veci žalobcu: PROMOTOR, spol. s r.o., so sídlom Hlavná 52, 900 31 Stupava, IČO: 34 118 799, právne
zast.: Mgr. Dávid Štefanka, advokát, so sídlom Povoznícka 18, 841 03 Bratislava - mestská časť Lamač,
IČO: 42 182 298, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63,
97401BanskáBystrica,vkonaníopreskúmaniezákonnostirozhodnutiažalovanéhoč.100689838/2024
zo dňa 23. februára 2024, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a.

II. Žalobcovi ani žalovanému náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Administratívne konanie

1. U žalobcu ako u daňového subjektu bola vykonaná daňová kontrola dane z pridanej hodnoty (ďalej
aj len „DPH“) za zdaňovacie obdobie marec 2022 podľa zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej
hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 222/2004 Z. z.“ alebo ,,zákon o DPH “ )
a v súlade s § 46 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a

doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len ,,daňový poriadok“). O výsledku
daňovej kontroly Daňový úrad Trenčín (ďalej aj len „správca dane“ alebo „prvostupňový orgán“) vyhotovil
Protokol č. 101609430/2023 zo dňa 26.06.2023 (ďalej len „Protokol“), ktorého súčasťou bola Výzva na
vyjadrenie k zisteniam uvedeným v protokole. Žalobca sa k Protokolu vyjadril dňa 07.08.2023. Správca
dane oboznámil žalobcu so zisteniami a pochybnosťami písomne Oboznámením a výzvou na vyjadrenie
sa k nim č. 101308712/2023 zo dňa 18.05.2023. Žalobca sa k zisteniam a pochybnostiam správcu dane
vyjadril podaním zo dňa 26.05.2023.

2. Následne po vyrubovacom konaní správca dane rozhodnutím č. 102793683/2023 zo dňa 07.11.2023
(ďalej aj len „prvostupňové rozhodnutie“ alebo „rozhodnutie správcu dane“) vyrubil žalobcovi rozdiel
dane na DPH v sume 15 992,19 Eur za zdaňovacie obdobie marec 2022.

3. Správca dane prvostupňovým rozhodnutím nepriznal žalobcovi právo na odpočítanie dane z dôvodu,
že žalobca porušil § 49 ods. 1 zákona o DPH, pretože pri ním deklarovaných dodávkach tovaru nebol

preukázaný vznik daňovej povinnosti z titulu dodania tovaru v zmysle § 19 zákona o DPH. V rozhodnutí
správca dane uviedol, že v kontrolovanom období marec 2022 si žalobca uplatnil odpočítanie dane
za tovar podľa faktúr od spoločnosti MODERN PARTNER GROUP HOLDING LIMITED s. r. o. (od
14.01.2022 do 06.07.2022, kedy sa mali realizovať obchody, mal názov Dynozu s.r.o., preto ďalej lenako „Dynozu s.r.o.“), Bajkalská 5/A, 831 04 Bratislava – mestská časť Nové Mesto, IČO 52 827 321,
ktorá je od 04.01.2023 zrušená a dňom 11.05.2023 vymazaná z obchodného registra SR, nasledovne:
- č. 2022030701, int. č. 42, dátum dodania 07.03.2022, za pneumatiky a sady pneumatík+disky,

Základ dane 8 036,92 EUR, DPH 20 % 1 607,38 EUR, Celkom 9 644,30 EUR;
- č. 2022030902, int. č. 44, dátum dodania 09.03.2022, za pneumatiky a sady pneumatík+disky, Základ
dane 8013,12 EUR, DPH 20 % 1 602,62 EUR, Celkom 9 615,74 EUR;
- č. 2022031001, int. č. 45, dátum dodania 10.03.2022, za pneumatiky a sady pneumatík+disky,
Základ dane 8 534,84 EUR, DPH 20 % 1 706,97 EUR, Celkom 10 241,81 EUR;

- č. 2022031005, int. č. 46, dátum dodania 10.03.2022, za pneumatiky a sady pneumatík+disky,
Základ dane 7 684,09 EUR, DPH 20 % 1 536,82 EUR, Celkom 9 220,91 EUR;
- č. 2022031402, int. č. 48, dátum dodania 14.03.2022, za pneumatiky a sady pneumatík+disky,
Základ dane 8 242,80 EUR, DPH 20 % 1 648,56 EUR, Celkom 9 891,36 EUR;
- č. 2022032308, int. č. 58, dátum dodania 23.03.2022, za pneumatiky a sady pneumatík+disky,
Základ dane 7 902,44 EUR, DPH 20 % 1 580,49 EUR, Celkom 9 482,93 EUR;

- č. 2022032805, int. č. 61, dátum dodania 28.03.2022, za pneumatiky a sady pneumatík+disky
Základ dane 8 075,54 EUR, DPH 20 % 1 615,11 EUR, Celkom 9 690,65 EUR;
- č. 2022033009, int. č. 62, dátum dodania 30.03.2022, za pneumatiky a sady pneumatík+disky
Základ dane 6 659,15 EUR, DPH 20 % 1 331,83 EUR, Celkom 7 990,98 EUR;
- č. 2022033112, int. č. 67, dátum dodania 31.03.2022, za pneumatiky a sady pneumatík+disky,

Základ dane 7067,92 EUR, DPH 20 % 1 413,58 EUR, Celkom 8 481,50 EUR;
- č. 2022033108, int. č. 65, dátum dodania 31.03.2022, za pneumatiky a sady pneumatík+disky,
Základ dane 9 744,13 EUR, DPH 20 % 1 948,83 EUR, Celkom 11 692,96 EUR;
s celkovou odpočítanou daňou z týchto obchodov v hodnote 15 992,19 EUR, pričom faktúry predložené
žalobcom neobsahovali žiadne prílohy.

4. Podľa správcu dane, žalobca nepreukázal v zmysle judikatúry ESD splnenie jednej z hmotnoprávnych
podmienok, že jeho dodávateľ tovaru na predložených faktúrach mal status skutočného dodávateľa,
v prípade ak správca dane spochybnil dodávateľa, spoločnosť Dynozu s.r.o. Táto skutočnosť ostala
pred správcom dane nepreukázaná, nakoľko dodávateľ Dynozu s.r.o. nedisponoval materiálnym ani

personálnym vybavením na výkon ekonomickej činnosti, nemal žiadnych zamestnancov, ani len po
formálnej stránke nepreukázal, že disponoval alebo nadobudol (kúpil) nejaký tovar, ktorý ďalej fakturoval
žalobcovi. Správca dane po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že dodávateľ Dynozu s.r.o.
len formálne vykazoval dodania tovaru v daňových priznaniach DPH a v kontrolných výkazoch DPH
bez ekonomického opodstatnenia obchodných transakcií pre žalobcu, reálne nevykonával žiadnu

ekonomickú činnosť a v kontrolných výkazoch DPH vykazoval iba uplatnenie DPH od platiteľov DPH,
ktorý pre neho vo svojich kontrolných výkazoch DPH tieto faktúry síce vykazujú, ale reálne ich
nedodávajú.

5. Správca dane na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že žalobca a ani dodávateľ

Dynozu s.r.o. počas daňovej kontroly nepreukázali uskutočnenie sporných plnení týmto dodávateľom
a vierohodnosť faktúr predložených žalobcom. Nebolo vierohodne preukázané, že k dodaniu tovaru
fakturovaného na sporných faktúrach skutočne došlo, nebol preukázaný status skutočného dodávateľa
ani inej osoby, ktorá by plnenie mohla poskytnúť (kto tieto dodávky mal uskutočniť a dodať, ani žiadne
súvisiace okolnosti, ktoré by tieto zdaniteľné plnenia potvrdzovali) a že pri týchto dodávkach tovaru

vznikla u dodávateľa spoločnosti Dynozu s.r.o. alebo inej zdaniteľnej osoby daňová povinnosť podľa §
19 zákona o DPH z titulu dodania tovaru uvedeného na faktúrach podľa § 8 zákona o DPH. Uviedol, že
právonaodpočítaniesanevzťahujenadaň,ktorájesplatnálenzdôvodujejuvedenianafaktúre.Podľa§
49 ods. 1 zákona o DPH právo odpočítať daň z tovaru alebo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto
tovarealeboslužbevznikladaňovápovinnosť,t.j.najprvmusívzniknúťdaňovápovinnosťztituludodania

tovaru/služieb uvedených na faktúrach podľa § 19 zákona o DPH a až následne môže vzniknúť nárok na
odpočítanie dane u odberateľa (žalobcu). Uvedená podmienka v posudzovanom prípade podľa správcu
dane nenastala. Zo zistení správcu dane vyplýva, že daň uvedenú na sporných faktúrach bol dodávateľ
spoločnosť Dynozu s.r.o. povinný zaplatiť iba z titulu jej uvedenia na faktúrach (§ 69 ods. 5 zákona o
DPH), nie však z titulu uskutočnenia zdaniteľného obchodu, pri ktorom vzniká daňová povinnosť podľa

§ 19 zákona o DPH a jej následná možnosť uplatnenia práva na odpočítanie dane v zmysle § 49 v
nadväznosti na § 51 zákona o DPH.6. Voči prvostupňovému rozhodnutiu sa žalobca odvolal. O podanom odvolaní žalobcu rozhodol
žalovaný rozhodnutím č. 100689838/2024 zo dňa 23.02.2024 (ďalej aj len „napadnuté rozhodnutie“
alebo „rozhodnutie žalovaného“) tak, že rozhodnutie správcu dane potvrdil. Žalovaný ako odvolací orgán

sa stotožnil s rozhodnutiami správcu dane, pričom zhrnul administratívne konanie a odvolacie dôvody
uvedené žalobcom v odvolaní, ktoré vyhodnotil ako neopodstatnené. Žalovaný mal za to, že správca
dane v predmetnej veci vzniesol dôvodné pochybnosti o splnení hmotnoprávnej podmienky odpočítania
dane zo sporných obchodov u žalobcu v zmysle § 49 ods. 1 zákona o DPH, pričom žalobca oprávnené
pochybnosti správcu dane v daňovej kontrole a následnom vyrubovacom konaní nevyvrátil.

Zhrnutie argumentov žalobcu – žalobné body

7. Správnou žalobou podanou v zákonnej lehote sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti
rozhodnutia žalovaného, ako aj rozhodnutia správcu dane, vrátane postupu, ktorý im predchádzal, ich
zrušenia a vrátenia veci správcovi dane na ďalšie konanie a rozhodnutie. Zároveň si uplatnil náhradu

trov konania.

8. Žalobca v správnej žalobe uviedol, že a) rozhodnutie správneho orgánu vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci, b) rozhodnutie správneho orgánu je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť
alebo nedostatok dôvodov, c) zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce

na riadne posúdenie veci, d) skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého
rozhodnutia alebo opatrenia, je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu.

9. Žalobca v prvom rade namietal nepreskúmateľnosť rozhodnutia žalovaného. Uviedol, že žalovaný
prakticky v plnom rozsahu a absolútne nekriticky iba prevzal argumentáciu správcu dane z daňového

konania, čo žalobca nepovažuje za dostatočné a zákonné. Rozhodnutie žalovaného považuje za
nepreskúmateľné a nezákonné aj pre nedostatok dôvodov rozhodnutia a jednostranné hodnotenie
dôkazov, pričom dôraz bol kladený na tie skutočnosti, ktoré podporujú skutkové závery žalovaného.
Skutkový stav, prezentovaný žalovaným, je v rozpore so spisom a nemá v ňom oporu. Skutkové
ani právne argumenty žalovaného nie sú presvedčivé, dostatočné a nezaoberajú sa dostatočne s

argumentáciou žalobcu z podaného odvolania proti rozhodnutiu o vyrubení rozdielu dane. Uviedol,
že žalovaný (resp. pred ním správca dane) nedodržaním niektorých zásad a ustanovení Daňového
poriadku porušil práva daňového subjektu, a to vo významnej miere. Dané porušenie zákona navyše v
konečnom dôsledku môže mať priam až likvidačné následky pre žalobcu. Žalovaný sa riadne nezaoberal
tvrdeniami žalobcu z odvolania a svoje rozhodnutie neodôvodnil v súlade s ustanovením § 63 ods. 5

Daňového poriadku. Žalovaný v odôvodnení neuviedol, ktoré skutočnosti boli podkladom rozhodnutia,
nevysporiadal sa s argumentáciou žalobcu, neuviedol aké úvahy ovplyvnili hodnotenie dôkazov a
použitie právnych predpisov, podľa ktorých sa rozhodlo.

10. Žalobca tiež namietal aj nesprávne právne posúdenie veci. K záveru správcu dane, že: „Platiteľ

nepreukázal v zmysle judikatúry ESD splnenie jednej z hmotnoprávnych podmienok, že jeho dodávateľ
tovaru na predložených faktúrach mal status skutočného dodávateľa, v prípade ak správca dane
spochybnildodávateľa,spoločnosťDynozus.r.o.“,uviedol,žežalovanýtototvrdenieprevzalajudikatúru
ESD ignoroval. Poukázal na rozhodnutie Súdneho dvora EÚ vo veci C-154/20 Kemwater ProChemie,
v ktorej Súdny dvor EÚ pripustil, že dodávateľ plnenia nemusí byť vždy jednoznačne identifikovaný,

pokiaľ možno zo skutkových okolností vyvodiť, že postavenie platiteľa DPH musel nutne mať. Rozsudok
vo veci Kemwater ProChemie tak pripúšťa tiež možnosť, že sa preukáže iba to, že dodávateľ mal
nutne postavenie platiteľa DPH. Preukázanie tejto skutočnosti však podľa Súdneho dvora EÚ leží na
daňovom subjekte, ibaže by správca dane sám mal údaje potrebné na overenie postavenia dodávateľa
ako platiteľa DPH.

11. Ďalej žalobca poukázal na to, že oba správne orgány sa stotožnili, resp. nijakým spôsobom
nenamietali, že za mesiac marec 2022 dosiahol dodávateľ žalobcu obrat 79 960,95 Eur, z čoho podľa
žalobcu jednoznačne vyplýva jeho postavenie platiteľa DPH. Žalobcovi tak vznikol nárok na odpočet
DPH.

12. K tvrdenému nesplneniu hmotnoprávnych podmienok pre odpočítanie DPH žalobca uviedol, že
ich splnil a okrem predloženia listinných dokladov preukázal aj zaplatenie poskytnutých plnení, pričom
priebeh obchodnej spolupráce bol podrobne opísaný aj osobami konajúcimi za zmluvné strany. Podľažalobcu, žalovaný žiadnym spôsobom nevysvetlil, ako konkrétne mohol žalobca preukázať reálnosť
plnení, ak nepostačoval ním zvolený spôsob. Konštatoval, že ak by správca dane postupoval v zmysle
zákona, tak by dôkazy vo vzájomnej súvislosti nemali byť vyhodnotené spôsobom, akým tomu bolo v

danom prípade.

13. Poukázal tiež na to, že Súdny dvor EÚ v rozhodnutí vo veci C-610/19 Vikingo uvádza, že hmotno-
právne podmienky, ktorým podlieha právo na odpočítanie, sú splnené len vtedy, ak sa reálne uskutočnilo
dodanie tovaru alebo poskytnutie služieb, na ktoré sa vzťahuje faktúra. Z uvedeného podľa žalobcu

rovnako vyplýva, že vznik daňovej povinnosti sa viaže k dodaniu tovaru alebo služby, ale bez toho, aby
dodávateľ bol bližšie konkretizovaný. Podľa Súdneho dvora EÚ skutočnosť, že dotknutý tovar vo veci
samej nedodala osoba, ktorá vyhotovila faktúru, ani jej subdodávateľ, nepostačuje na vyvodenie záveru,
že k predmetnému dodaniu tovaru nedošlo, ani na to, aby mohlo byť odopreté právo na odpočítanie. Z
rozhodnutia teda nevyplýva, že hmotno-právnou podmienkou na uplatnenie práva na odpočet dane je
to, že tovar alebo služby musia byť dodané dodávateľom uvedeným na faktúrach.

14. Podľa žalobcu sa tiež žalovaný a ani správca dane nevysporiadali s úhradami za dodávky.
Žalobca platil svojmu dodávateľovi za dodávky z dôvodu reálneho dodania daných tovarov a služieb
a nemal žiaden iný dôvod platiť dodávateľovi určité platby. V kombinácii s ostatnými dôkazmi, ktoré
boli zadovážené v rámci daňovej kontroly, bolo jednoznačne vyčerpané dôkazne bremeno ohľadom

reálneho dodania tovaru. Žalobca mal za to, že dostatočným spôsobom preukázal, že mu zo strany
jeho dodávateľa boli dodané služby. To, že ani žalovaný nevyhodnotil ani len jednu zo skutočností,
uvádzaných zo strany žalobcu v rámci jeho vyjadrení a odvolania počas daňovej kontroly v prospech
žalobcu, podľa žalobcu preukazuje nesprávny postup a nezákonnosť jeho postupu a rozhodnutia.

15. V súvislosti s vykonaným dokazovaním poukázal na to, že absencia niektorých podkladov na strane
dodávateľa žalobcu nemôže byť pripísaná na ťarchu daňového subjektu, ak ten vie doložiť všetky
obvyklé doklady, ktoré zákon pre splnenie podmienok na odpočítanie dane vyžaduje. Poukázal na to, že
žalovaný neumožnil žalobcovi vykonanie dôkazov a neodstránil ani rozpory medzi výpoveďami svedka –
dodávateľa žalobcu a žalobcu. Rozpor spočíva v tom, že svedok uviedol že žalobca a svedok neuzavreli

zmluvu a žalobca uviedol, že zmluvu uzavreli. Mal za to, že pokiaľ existuje rozpor vo výpovediach mal by
byť odstránený a to, že rozpor existuje nijak nepreukazuje, že neboli splnené podmienky na odpočítanie
dane.

16. Žalobca tiež uviedol, že žalovaný ani správca dane sa v priebehu celej daňovej kontroly absolútne

nezaoberali skutočnosťami, ktoré mali byť vyhodnotené v prospech kontrolovaného daňového subjektu
a celé dokazovanie bolo správcom dane vykonané takým spôsobom, že na každý dôkaz bolo hľadené
spôsobom, ktorý bol vykladaný striktne v neprospech daňového subjektu. Podľa žalobcu, nevykonanie
dôkazov predložených v rámci odvolania je jasným dôkazom, že správca dane účelovo nechcel, aby boli
vykonané dôkazy v prospech daňového subjektu. Podľa žalobcu, skutkový stav nebol náležite zistený,

žalovaný mal o tom vedomosť a mal k tomu listiny avšak a aj napriek tomu potvrdil rozhodnutie správcu
dane. Správca dane teda nevykonával dokazovanie v rámci daňovej kontroly v zmysle zákona.

Vyjadrenie žalovaného k správnej žalobe žalobcu

17. Žalovaný vo vyjadrení k správnej žalobe všeobecne opísal, aké podmienky musia byť splnené pre
odpočítanie dane podľa § 49 až § 51 zákona o DPH, dôkazné bremeno pri ich preukazovaní, pričom
konštatoval, že správca dane v predmetnej veci vzniesol dôvodné pochybnosti o splnení hmotnoprávnej
podmienky odpočítania dane zo sporných obchodov u žalobcu v zmysle § 49 ods. 1 zákona o DPH,
pričom platiteľ oprávnené pochybnosti správcu dane v daňovej kontrole a následnom vyrubovacom

konaní nevyvrátil. Uviedol tiež, že sa pridržiava zistených skutočností rozhodujúcich pre vydanie žalobou
napadnutého rozhodnutia, trvá na svojom právnom názore uvedenom v napadnutom rozhodnutí a
navrhol, aby Správny súd v Banskej Bystrici žalobu ako nedôvodnú zamietol.

Vyjadrenie žalobcu k vyjadreniu žalovaného (replika)

18. Žalobca v replike zotrval na svojich tvrdeniach uvedených v správnej žalobe, pričom konštatoval, že:
a) predložil správnemu orgánu dokumentáciu vzťahujúcu sa k tovaru, b) preukázal zaplatenie tovaru, c)
preukázal použitie tovaru a d) výpoveď svedka potvrdila dodanie tovaru. Poukázal na dôkaznú núdzu,vyvolanú pasivitou správneho orgánu, ktorú spolu so striktným odmietaní vykonania dôkazov nemožno
pričítať na ťarchu žalobcu.

Vyjadrenie žalovaného k vyjadreniu žalobcu (duplika)

19. Žalovaný v duplike uviedol, že v plnom rozsahu trvá na skutočnostiach a právnych záveroch

uvedených v napadnutom rozhodnutí, ako aj vo vyjadrení k žalobe.

Vyjadrenie žalobcu k duplike žalovaného

20. Žalobca vo vyjadrení k duplike žalovaného naďalej zotrval na skutočnostiach uvedených v podanej
správnej žalobe.

Konanie pred správnym súdom

21. Správny súd v Banskej Bystrici vecne príslušný podľa § 10 SSP a miestne príslušný podľa § 13 ods.
1 SSP preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného ako aj prvostupňového orgánu verejnej správy,

vrátane konania, ktoré ich vydaniu predchádzalo, pričom dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná,
preto ju zamietol podľa § 190 SSP.

22. Správny súd vec prejednal v súlade s § 107 ods. 2 SSP bez nariadenia pojednávania, pretože
žalobca v žalobe o nariadenie pojednávania nepožiadal a žalovaný tiež o nariadenie pojednávania

nežiadal, pričom nariadenie pojednávania nebolo potrebné ani z iných dôvodov podľa § 107 ods. 1 SSP.
Miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku boli oznámené na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke
súdu dňa 10.07.2025 v zmysle § 137 ods. 4 SSP. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 20.08.2025 (§
137 ods. 3 SSP).

Posúdenie opodstatnenosti žaloby - podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov súdom

23. Podľa § 49 ods. 1 zákona o DPH; právo odpočítať daň z tovaru alebo služby vzniká platiteľovi v deň,
keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.

24. Podľa § 49 ods. 2 písm. a/ zákona o DPH; platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť,
daň z tovaru a služieb, ktorú použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov
3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov
a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané.

25. Podľa § 51 ods. 1 písm. a/ zákona o DPH; právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ
uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a/ má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71.

26. Podľa § 3 ods. 1 daňového poriadku; pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných
právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pri tom na zachovávanie práv a právom

chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb.

27. Podľa § 3 ods. 3 daňového poriadku; správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý
dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe
daní vyšlo najavo.

28. Podľa § 24 ods. 1 daňového poriadku; daňový subjekt preukazuje a) skutočnosti, ktoré majú vplyv
na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných
podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, b) skutočnosti, na ktorých preukázanie
bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania, c) vierohodnosť,

správnosť a úplnosť evidencie a záznamov, ktoré je povinný viesť.29. Podľa § 24 ods. 2 daňového poriadku; správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti
nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi
daňových subjektov.

30. Predmetom súdneho prieskumu správnym súdom v tejto veci je rozhodnutie žalovaného, ktorým
potvrdil rozhodnutie správcu dane o vyrubení rozdielu dane žalobcovi v celkovej výške 15 992,19 Eur na
DPH za zdaňovacie obdobie marec 2022, keď žalobcovi nepriznal odpočítanie dane z dodávateľských
faktúr od dodávateľa Dynozu s.r.o. z dôvodu, že žalobca nepreukázal splnenie podmienok podľa § 49

ods. 1, 2 písm. a) v nadväznosti na § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH, keďže žalobca nepreukázal,
že k dodaniu tovaru došlo tak, ako to deklaroval predloženými faktúrami, ani deklarovanými osobami
uvedenými na týchto faktúrach.

31. Úlohou správneho súdu pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutí, opatrení, iných zásahov alebo
nečinnosti orgánov verejnej správy je v medziach rozsahu a dôvodov podanej správnej žaloby

posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov
pre vydanie rozhodnutia alebo uplatnenie iného správneho aktu alebo postupu, či zistil vo veci skutočný
stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie alebo opatrenie bolo vydané v súlade
so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či bolo
vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia alebo

opatrenia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúceho
jeho vydaniu. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd vychádza zo skutkového stavu, ktorý
tu bol v čase vyhlásenia alebo vydania rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania
opatrenia orgánu verejnej správy (§ 135 ods. 1 SSP v znení platnom od 01.07.2023). Preto v správnom
súdnictve súd dokazovanie zásadne nevykonáva, vykonáva len také dokazovanie, ktoré je nevyhnutné

na preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia, t.j. jeho rozsah je obmedzený účelom správneho
súdnictva (§ 119 ods. 1 SSP). Úlohou súdu v správnom súdnictve nie je nahrádzať činnosť správnych
orgánov, ale preskúmavať zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, teda posúdiť, či správne
orgány splnili povinnosti stanovené zákonom (napr. R 60/2000). Súdny prieskum v predmetnej veci
nie je absolútny, ale je limitovaný žalobnými bodmi, teda namietanými skutkovými a právnymi dôvodmi

tvrdenej nezákonnosti napadnutého rozhodnutia, uplatnenými žalobcom v lehote na podanie správnej
žaloby. Na neskôr uplatnené žalobné body napr. v replike, či ďalších podaniach, resp. prednesené na
pojednávaní, správny súd neprihliada.

32. Správny súd v prvom rade poukazuje na skutočnosť, že v rámci daňového konania je potrebné

rozlišovať medzi požiadavkou na preukázanie (i) hmotnoprávnych podmienok priznania práva na
odpočítanie DPH (alternatívne oslobodenia od dane), (ii) formálnych podmienok priznania práva na
odpočítanie, (iii) odopretím nároku na odpočítanie DPH alebo oslobodenia od dane z dôvodu daňového
podvodu a (iv) odopretím nároku na odpočítanie DPH alebo oslobodenia od dane z dôvodu zneužitia
práva.

33. Hmotnoprávnymi podmienkami pre priznanie práva na odpočet dane sú požiadavky, aby (i) daňový
subjekt nárokujúci si odpočet bol zdaniteľnou osobou, (ii) tovar alebo služby, na ktorých zakladá právo
na odpočítanie dane, boli dodané, alebo poskytnuté inou zdaniteľnou osobou a (iii) aby zdaniteľná
osoba dotknuté tovary alebo služby následne použila na účely svojich vlastných zdaniteľných plnení, čo

vyplýva, z čl. 168 písm. a) Smernice Rady č. 2006/112/ES z 28. novembra 2006 o spoločnom systéme
dane z pridanej hodnoty (Ú.v.EÚ L 347, 2006). Nárok na odpočítanie DPH vzniká príjemcovi plnenia
za predpokladu kumulatívneho splnenia týchto hmotnoprávnych podmienok. Pokiaľ tieto podmienky
nie sú splnené, právo na odpočítanie DPH môže byť odopreté (rozsudok sp. zn. 8 Sžfk 16/2020 zo
dňa 25.08.2022, bod 25.; rozhodnutia Súdneho dvora EÚ, napr. vo veci Senatex zo dňa 15.09.2016,

C-518/14, bod. 28.; vo veci Vikingo Fővállalkozó zo dňa 03.09.2020, C-610/19, bod 43.; vo veci
Kemwater Prochemie zo dňa 09.12.2021, C-154/20, bod 24.). Zatiaľ čo medzi materiálne podmienky
patrí postavenie (status) dodávateľa tovaru alebo služby, ako zdaniteľnej osoby, tak identita dodávateľa,
resp. jeho správne uvedenie na faktúre patrí medzi podmienky formálne (rozhodnutia Súdneho dvora
EÚ vo veci Kemwater Prochemie, bod 25; vo veci Ferimet zo dňa 11.11.2021, C-281/20, body 26., 27.).

34. V daňovom konaní má dôkaznú povinnosť prioritne daňový subjekt. Správca dane dokazovanie
vykonáva, vedie dokazovanie. Jeho úlohou je zistiť skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane.
Dokazovanie je procesný postup, na základe ktorého správca dane získava poznatky a informácieo všetkých skutočnostiach dôležitých pre správne a objektívne rozhodnutie. Správca dane nie je pri
dokazovaní viazaný iba návrhmi daňových subjektov, je však povinný zistiť skutkový stav veci čo
najúplnejšie. Daňové konanie nie je konaním vyhľadávacím. Z uvedeného vyplýva, že je to práve daňový

subjekt, ktorý nesie dôkazné bremeno a dôkazy navrhuje, na druhej strane správca dane autonómne
rozhodne, ktoré dôkazy vykoná, akým spôsobom a či vôbec dokazovanie doplní, aj to, aké závery vyvodí
z jednotlivých dôkazov. V daňovom konaní sa uplatňuje zásada voľného hodnotenia dôkazov a zásada
objektívnej pravdy. V zmysle týchto zásad sú príslušné orgány verejnej správy povinné postupovať.

35. Správny súd pritom poukazuje na skutočnosť, že prenos dôkazného bremena medzi daňovým
subjektom a správcom dane má svoje pravidlá. „Daňový subjekt má v daňovom konaní dve základné
povinnosti: povinnosť tvrdiť a povinnosť svoje tvrdenia dokázať. Formálne sa obe tieto povinnosti
realizujú tak, že daňový subjekt podá riadne vyplnené daňové priznanie (povinnosť tvrdiť), pričom
spolu s ním predloží správcovi dane písomné doklady, ktoré je podľa právnych predpisov povinný viesť
(dôkazná povinnosť). Takto si daňový subjekt splní svoje povinnosti v daňovom konaní, teda aj povinnosť

dôkaznú. Ak však správca dane pri preverovaní uvedených písomných podkladov preukázateľne
spochybní vierohodnosť, pravdivosť alebo úplnosť dôkazov predložených daňovým subjektom, potom
možno konštatovať, že správca dane splnil svoju dôkaznú povinnosť a v takom prípade je opäť len
na daňovom subjekte, či predložením alebo navrhnutím ďalších dôkazov vyvráti spochybnenie jeho
pôvodných dôkazov správcom dane. Týmto spôsobom dochádza v procese dokazovania v daňovom

konaní k presúvaniu dôkazného bremena medzi správcom dane a daňovým subjektom, čo predstavuje
praktické vyjadrenie kombinácie uplatňovania zásady vyhľadávacej a zásady prejednacej.“ (rozhodnutie
Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 377/2018 zo dňa 14. novembra 2018, bod 21;
obdobne sp. zn. III. ÚS 401/09 zo dňa 16. decembra 2009).

36. Správny súd tiež poukazuje na rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR zo dňa 5Sfk/37/2021 zo
dňa30.05.2023,vktoromsauvádza:„Kotázkedôkaznéhobremenaexistujepočetnáavzásadestabilná
rozhodovacia prax kasačného súdu, vyjadrená napríklad v rozsudkoch sp.zn. 1Sžf/10/2015 zo dňa 3.
februára 2016, sp.zn. 6Sžfk/7/2016 zo dňa 27. septembra 2018, sp.zn. 5Sžfk/15/2018 zo dňa 30. apríla
2019 a iné. Z ustanovenia § 24 ods. 1 Daňového poriadku vyplýva, že z dôvodu ľahkej zneužiteľnosti

práva na odpočet dane je dôkazným bremenom na preukázanie splnenia hmotnoprávnych podmienok
prioritne zaťažený práve daňový subjekt, ktorý si toto právo uplatňuje. Obchodné transakcie pritom
nepostačuje deklarovať len po formálnej stránke (vystavenou faktúrou a zmluvou), predložené doklady
musia byť odrazom reálneho plnenia, ktoré v prípade vzniku pochybností preukazuje daňový subjekt.
Ak daňový subjekt, na ktorom leží dôkazné bremeno, svoje tvrdenia spoľahlivo nepreukáže, nemôže

byť nárok na odpočet dane uznaný (rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 9 Sžfk
1/2019 zo dňa 21. apríla 2020, bod 40, publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky a rozhodnutí súdov pod R 26/2021; sp. zn. 6 Sžfk 20/2018 zo dňa 11. júna 2019, body 49 a
50, publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a rozhodnutí súdov pod R
6/2020).“ Uvedené závery vyplývajú aj z aktuálnej rozhodovacej praxe Najvyššieho správneho súdu SR,

rozhodnutia sp. zn. 3Sfk/33/2021 zo dňa 25.07.2023, bod 46.; sp. zn. 5Sfk/12/2022 zo dňa 21.11.2023,
bod 25.

37. Správny súd preskúmaním veci dospel k záveru, že pokiaľ správca dane a žalovaný argumentovali,
že žalobca nepreukázal, že mu tovar bol dodaný od deklarovaného dodávateľa spoločnosti Dynozu

s.r.o. (resp. dodanie od deklarovaného dodávateľa bolo spochybnené), spochybnili práve splnenie
materiálnej/hmotnoprávnej podmienky práva na odpočet – dodanie tovaru alebo služieb osobou so
statusom zdaniteľnej osoby podľa čl. 168 písm. a) v spojení s článkom 287 Smernice, teda so statusom
platiteľa dane podľa zákona o DPH (z materiálneho hľadiska). Bolo teda na žalobcovi, aby udržal svoje
dôkazné bremeno a vyvrátil pochybnosti správcu dane o nesplnení hmotnoprávnych podmienok pre

priznanie práva na odpočet DPH.

38. Správny súd zastáva názor, že správca dane a žalovaný v predmetnej veci vzniesli na
základe vykonaného dokazovania dôvodné pochybnosti o splnení uvedenej hmotnoprávnej podmienky
odpočítania dane zo sporných obchodov žalobcu. Zo zistení správcu dane je zrejmé, že žalobca

a ani dodávateľ Dynozu s.r.o. počas daňovej kontroly nepreukázali uskutočnenie sporných plnení
týmto dodávateľom a vierohodnosť faktúr predložených žalobcom. Žalobca nepreukázal, že k dodaniu
tovaru fakturovaného na sporných faktúrach skutočne došlo. Nebol tiež preukázaný status skutočného
dodávateľa ani inej osoby, ktorá by deklarované plnenie mohla poskytnúť, t. j. kto tieto dodávkyuskutočnil, ani nič, čo by tieto zdaniteľné plnenia potvrdzovalo. Nebolo tiež preukázané, že by pri týchto
dodávkach tovaru vznikla u dodávateľa spoločnosti Dynozu s.r.o. alebo inej zdaniteľnej osoby daňová
povinnosť podľa § 19 zákona o DPH z titulu dodania tovaru uvedeného na faktúrach podľa § 8 zákona o

DPH. Zo zistení správcu dane vyplýva, že daň uvedenú na sporných faktúrach bol dodávateľ spoločnosť
Dynozu s.r.o. povinný zaplatiť iba z titulu jej uvedenia na faktúrach (§ 69 ods. 5 zákona o DPH), nie však
z titulu uskutočnenia zdaniteľného obchodu, pri ktorom vzniká daňová povinnosť podľa § 19 zákona
o DPH, z čoho vyplýva následná možnosť uplatnenia práva na odpočítanie dane v zmysle § 49 v
nadväznosti na § 51 zákona o DPH.

39. Podľa správneho súdu na základe vyššie uvedených skutočností vznikli správcovi dane dôvodné
pochybnosti o dodaní tovaru (pneumatiky a sady pneumatík + disky) prostredníctvom žalobcom
deklarovaného dodávateľa Dynozu s.r.o. a subdodávateľov MPS Slovakia, s.r.o. a kubistav s.r.o.. Tieto
pochybnosti správca dane riadnym spôsobom vyjadril v Oboznámení a výzve na vyjadrenie sa k nim
zo dňa 18.05.2023 podľa § 46 ods. 5 Daňového poriadku. K zisteniam a pochybnostiam správcu dane

sa žalobca vyjadril podaním zo dňa 26.05.2023 pod č. 6/10534678/2023, pričom jeho vyjadrenie ako
aj stanovisko správcu dane k nemu sa nachádza v Protokole. Žalobca vo vyjadrení k protokolu tieto
pochybnosti nijakým spôsobom nevyvrátil ani neoznačil žiadne ďalšie dôkazy na ich vyvrátenie, a preto
je dôvodný záver, že žalobca neuniesol v daňovom konaní svoje dôkazné bremeno. Žalobca bol teda
vyzývaný na predloženie takých dôkazov, ktorými by preukázal reálnosť uskutočnenia zdaniteľného

plnenia, čím by došlo jednak k preukázaniu pravdivosti ním deklarovaných skutočností, a jednak k
vyvráteniu/eliminovaniu pochybností správcu dane, avšak žiadne také dôkazy nepredložil, pričom tie,
ktoré označil nemali potenciál prelomiť už preukázané zistenia. Žalobca deklaroval predmetné plnenia
len s odkazom na faktúry, dodacie listy, rámcové zmluvy a uskutočnené platby, avšak v zmysle vyššie
uvedeného ide len o splnenie formálnych a nie hmotnoprávnych podmienok pre odpočet DPH. Správny

súd pritom zdôrazňuje, že dôvodné pochybnosti sa týkali len vzťahov a okolností medzi žalobcom a jeho
deklarovaným dodávateľom. Išlo teda o okolnosti a skutočnosti priamo v dispozičnej sfére sťažovateľa
a v tomto rozsahu bolo od žalobcu požadované aj vyvrátenie pochybností správcu dane.

40. Žalobca tiež namietal, že žalovaný mu žiadnym spôsobom nevysvetlil, ako konkrétne mohol žalobca

preukázať reálnosť plnení, ak nepostačoval ním zvolený. Podľa správneho súdu od žalobcu možno
spravodlivo požadovať, aby mal vedomosť o svojich obchodných partneroch a aby pri obchodovaní
zachovával potrebnú mieru opatrnosti. Na preverenie svojich obchodných partnerov môže využívať
všetky dostupné databázy, registre a má si preveriť svojho budúceho obchodného partnera tak, aby si čo
najspoľahlivejšie preveril jeho dôveryhodnosť. Poctivý obchodný styk je základným predpokladom pre

riadne fungovanie obchodnej spoločnosti a prejavuje sa tým, že štatutárny orgán obchodnej spoločnosti
má vedomosť nielen o obsahu a rozsahu činností, ktorými podnikateľ napĺňa jednotlivé definičné znaky
pojmu podnikanie, ale aj vedomosť o subjektoch, v spolupráci s ktorými tak činí. Za stavu, že žalobca
podstúpi riziko a začne s nedôveryhodným subjektom obchodovať, musí si byť vedomý toho, že na
preukázanie reálnosti plnenia od takejto spoločnosti bude musieť správcovi dane predložiť také dôkazy,

ktoré reálnosť plnenia bez akýchkoľvek pochybností potvrdia. V danom prípade však žalobca nepredložil
správcovi dane také dôkazy, ktoré by vyvracali záver správcu dane o absencii reálneho uskutočnenia
sporných zdaniteľných plnení z dodávateľských faktúr spoločnosti Dynozu s.r.o..

41. Správny súd pritom poukazuje na skutočnosť, že nie je povinnosťou správcu dane označiť žalobcovi,

akými dôkazmi má preukázať skutočnosti, ktoré je povinný preukazovať v zmysle § 24 ods. 1 Daňového
poriadku. V prípade, ak si ale daňový subjekt uplatňuje odpočet DPH, musí mať vždy k dispozícii
dôkazy o tom, že zákonné podmienky boli splnené a právo na odpočet vzniklo. Dôkazné bremeno
je na žalobcovi, ktorý má povinnosť zadovážiť si dostatok dôkazov pre prípad, že si bude uplatňovať
odpočet dane. Správny súd poukazuje na závery Najvyššieho súdu SR vyslovené v rozsudku sp. zn.

1Sžf/13/2016 zo dňa 16.01.2018, v zmysle ktorých je rozumné očakávanie, že najmä v zmluvných
vzťahoch, vzhľadom na nevylúčenie možnosti vykonania daňovej kontroly v reálne dlhšom časovom
úseku, si daňový subjekt zabezpečí dostatok hodnoverných dôkazných prostriedkov ohľadom priebehu
zdaniteľného obchodu tak, aby za každých okolností vedel preukázať zrealizovanie zdaniteľného
obchodu spôsobom opísaným vo faktúre a aby bol schopný za každých okolností odstrániť pochybnosti

daňových orgánov o uskutočnení deklarovaného zdaniteľného obchodu. Najvyšší súd SR v uvedenom
vidí nepriamy vplyv daňových predpisov na dispozitívne dotváranie zmluvných vzťahov, ktoré boli v
minulosti pod vplyvom najmä a iba súkromného práva.42. K námietkam žalobcu, že napadnuté rozhodnutie je nesprávne, pretože vychádzalo z nesprávneho
právneho posúdenia veci a je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov, správny
súd uvádza, že po preskúmaní správnej žaloby a vyjadrenia žalovaného, ako aj administratívneho

spisu, dospel k záveru, že rozhodnutie žalovaného je v súlade so zákonom a za súladný so zákonom
možno označiť aj procesný postup žalovaného ako aj správcu dane vedúci k vydaniu napadnutého
a prvostupňového rozhodnutia. Správny súd konštatuje, že správca dane vykonal vo veci rozsiahle,
efektívne, dostatočné a na účely predmetu daňového konania orientované dokazovanie, o čom svedčí
obsah administratívneho spisu. Z vykonaného dokazovania vyvodil správne skutkové závery, keď

svoje úvahy, vedúce ho k ustáleniu skutkového stavu, racionálne odôvodnil a takto zistený skutkový
stav správne právne posúdil. Žalovaný následne preskúmal skutkový stav a postup správcu dane
a napadnuté rozhodnutie náležite odôvodnil. Správny súd opakovane uvádza, že rozsah a obsah
prieskumu žalobou napadnutého rozhodnutia je striktne vymedzený dôvodmi nezákonnosti uplatnenými
žalobcom v správnej žalobe. Všeobecné námietky nezákonnosti, obsahujúce tvrdenia žalobcu, podľa
ktorého je napadnuté rozhodnutie žalovaného nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok

dôvodov a vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, avšak bez konkrétnej skutkovej a právnej
argumentácie vzťahujúcej sa k preskúmavanému konkrétnemu prípadu, žiadny priestor takémuto
prieskumu nedáva, a preto musia byť aj z tohto dôvodu vyhodnotené ako nedôvodné.

43. Pokiaľ bolo obsahom žalobných bodov a námietok prezentovanie vlastných skutkových a právnych

záverov žalobcu, ku ktorým dospel výlučne na základe svojich tvrdení, resp. vyjadrenie všeobecného
nesúhlasu so skutkovými a právnymi závermi správcu dane a žalovaného, tieto samé o sebe nemôžu
spôsobovať nezákonnosť napadnutého rozhodnutia. K dôvodnosti žalobných námietok nepostačuje,
ak žalobca s hodnotením veci orgánmi verejnej správy nesúhlasí bez toho, aby uviedol konkrétne
nedostatky majúce za následok rozpor napadnutého rozhodnutia so zákonom, resp. so zásadami

logického uvažovania. Samotný fakt, že závery, na ktorých boli napadnuté rozhodnutia založené, nie sú
v súlade s názormi žalobcu, nepreukazuje ich nezákonnosť. Bez vyjadrenia jasného stanoviska k súvisu
týchto námietok so zákonnosťou napadnutého rozhodnutia, t. j. k otázke, v čom konkrétne sa žalovaný
(resp. správca dane) mýlil pri hodnotení podkladov a pri právnom posúdení veci a z akých dôvodov,
pokiaľ rozhodol spôsobom uvedeným v napadnutom rozhodnutí, sú tieto námietky len vyjadrením

vlastného názoru, resp. všeobecného nesúhlasu s hodnotením žalovaného. Vyjadrenie nesúhlasu, resp.
tvrdenia žalobcu bez špecifikácie právneho významu jednotlivých námietok vo vzťahu k napadnutému
rozhodnutiu v konaní o preskúmanie jeho zákonnosti nepostačuje na to, aby správny súd mohol dospieť
k záveru o nezákonnosti napadnutého rozhodnutia. V rámci takto formulovaných žalobných bodov
tak chýba zrozumiteľná argumentácia, v čom sa žalovaný mýlil, ak rozhodol spôsobom uvedeným

v napadnutom rozhodnutí.

44. Správny súd konštatuje, že prvostupňové rozhodnutie a rozhodnutie žalovaného obsahujú uvedenie
podstatných námietok žalobcu a aj to, ako sa s nimi správca dane, resp. žalovaný vysporiadali.
Z odôvodnenia vydaného rozhodnutia vyplýva, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie

a žalovaný dostatočne jasne a zrozumiteľne uviedol úvahy, ktorými vykonané dôkazy vyhodnotil a na
základe ktorých dospel k prijatému záveru. Vydané rozhodnutia daňových orgánov tak zodpovedajú
kritériám, ktoré sa vyžadujú v rámci zásadnej požiadavky na spravodlivé konanie, poskytujúce
dostatočnú mieru ochrany práv jeho účastníkov, vrátane práva na primerané odôvodnenie rozhodnutia,
teda zrozumiteľnosť rozhodnutia a dostatok ním vyjadrených dôvodov podporujúcich výrok. Orgán

verejnej správy (obdobne ako správny súd) nie je povinný reagovať na všetky námietky účastníka
konania. Ústavný súd SR v Náleze zo dňa 10.07.2002 sp. zn. I. ÚS 56/01 konštatoval, že „rozhodnutie
správnehoorgánumusíuviesťrelevantnéadostatočnédôvody,nazákladektorýchbolovydané.Rozsah
tejto povinnosti sa môže meniť podľa povahy rozhodnutia a musí sa posúdiť vo svetle okolností každej
veci. Z hľadiska práva na súdnu a inú právnu ochranu v zmysle čl. 46 ods. 1 ústavy s ohľadom aj

na príslušnú judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva (pozri napr. rozsudok A. B. v. Španielsko z
21.01.1999, § 26, týkajúci sa povinnosti súdov odôvodniť svoje rozhodnutia) však nemožno vyvodzovať,
že dôvody uvedené správnym orgánom sa musia zaoberať zvlášť každým bodom, ktorý niektorý z
účastníkov konania môže považovať za základný pre svoju argumentáciu.“

45. Správny súd je toho názoru, že záver, ktorý správca dane zo zistených skutkových okolností urobil
a žalovaný ustálil, zodpovedá zásadám logického myslenia a správneho uváženia a je v súlade aj s
hmotnoprávnymi ustanoveniami zákona o DPH a judikatúrou SD EÚ. Správny súd po preskúmaní veci
dospel k záveru, že ani v procesnom postupe správcu dane a žalovaného neboli zistené porušeniaDaňového poriadku. Daňové orgány vykonali riadne dokazovanie a žalovaný prihliadol na všetky
relevantné skutočnosti, ktoré vyšli v daňovom konaní najavo. Z uvedených dôvodov správny súd dospel
k záveru, že námietky uvedené v žalobe neodôvodňujú zrušenie napadnutého rozhodnutia žalovaného

a ani prvostupňového rozhodnutia správcu dane, a preto žalobu ako nedôvodnú podľa § 190 SSP v
celom rozsahu zamietol.

46. O trovách konania správny súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 a § 168 SSP spôsobom uvedeným vo
výroku rozsudku. Žalobca nebol v konaní úspešný, preto mu právo na náhradu trov konania nepatrí (a

contrario). Žalovaný síce v konaní úspešný bol, avšak má postavenie orgánu verejnej správy, pričom
správnysúdnezistilžiadnevýnimočnédôvody,prektorébymumalibyťtrovykonaniavočineúspešnému
žalobcovi priznané. Zaplatenie eventuálnych trov konania žalovaného nemožno od žalobcu spravodlivo
požadovať.

47. Toto rozhodnutie prijal senát správneho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).

47. Toto rozhodnutie prijal senát správneho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Tento rozsudok nadobúda právoplatnosť uplynutím lehoty jedného mesiaca od doručenia rozsudku
alebo podaním kasačnej sťažnosti proti tomuto rozsudku (§ 145 ods. 2 písm. a) SSP).

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť (§ 438 ods. 1 SSP, § 439 ods. 1 SSP a § 439
ods. 3 SSP a contr.), ktorá má odkladný účinok (§ 446 ods. 2 písm. a) SSP).

O kasačnej sťažnosti rozhoduje kasačný súd – Najvyšší správny súd SR (§ 438 ods. 2 SSP). Kasačnú
sťažnosť je potrebné podať na Správnom súde v Banskej Bystrici (§ 444 ods. 1 SSP) v lehote do jedného

mesiaca od doručenia rozhodnutia oprávnenému subjektu (§ 443 ods. 1 SSP).

Podľa § 445 ods. 1, 2 SSP, (1) v kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania
podľa § 57 uviesť
a) označenie napadnutého rozhodnutia,

b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"),
d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
(2) Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Podľa § 449 ods. 1, 2 SSP, (1) sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej
sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého
sťažovateľa musia byť spísané advokátom.

(2) Povinnosti podľa odseku 1 neplatia, ak
a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na
kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d),
c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.