Rozsudok – Ostatné ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, September 16, 2025

Súd: Okresný súd Malacky
Spisová značka: 9Ps/1/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1625200078
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 09. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Kurnotová

ECLI: ECLI:SK:OSMA:2025:1625200078.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Malacky, v konaní o spôsobilosti na právne úkony A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C.

XXXX/XX, D., zastúpený procesným opatrovníkom mestom Malacky, o návrhu E. B., nar. XX.XX.XXXX,
trvale bytom C. XXXX/XX, D., zast. F. G. D., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom H. XX/X, D., za účasti
prokurátora Okresnej prokuratúry Malacky, na obmedzenie spôsobilosti na právne úkony, takto

r o z h o d o l :

Súd obmedzuje A. B., nar. XX.XX.XXXX, v spôsobilosti na právne úkony tak, že nie je spôsobilý:
- nakladať so svojím majetkom - hnuteľnými a nehnuteľnými vecami, právami či inými majetkovými
hodnotami, uzatvárať zmluvy týkajúce sa preberania akýchkoľvek záväzkov či zmluvy zaväzujúce
k majetkovým a nemajetkovým plneniam alebo vykonávať takéto jednostranné právne úkony,

- vykonávať úkony vo vzťahu k orgánom verejnej moci, finančným a iným inštitúciám a organizáciám,
- rozhodovať vo veciach zdravotnej starostlivosti o svoju osobu,
- rozhodovať o svojom umiestnení v zariadení zdravotnej starostlivosti alebo sociálnej starostlivosti a
o mieste svojho pobytu,
- udeľovať plnomocenstvá a preberať doručované zásielky.

Súd ustanovuje obmedzenému v spôsobilosti na právne úkony A. B., nar. XX.XX.XXXX, opatrovníka

E. B., nar. XX.XX.XXXX, ktorý je oprávnený a povinný zastupovať ho v rozsahu obmedzenia jeho
spôsobilosti na právne úkony.

Opatrovník je povinný podávať súdu správy o obmedzenom v spôsobilosti na právne úkony A. B., nar.
XX.XX.XXXX, týkajúce sa jeho zdravotného stavu, miesta jeho pobytu, nakladania s jeho majetkom
a akýchkoľvek iných podstatných vecí, a to 2-krát ročne vždy k 30.06. a 31.12. každého kalendárneho
roka.

Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

Súd štátu náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Dňa 13.01.2025 podal navrhovateľ na súd návrh na obmedzenie spôsobilosti na právne úkony
svojho brata (ďalej aj ako „vyšetrovaný“). Svoj návrh odôvodnil tým, že vyšetrovaný trpí viacerými
ochoreniami. Vyšetrovaný po páde utrpel úraz hlavy, pričom prišlo k subdurálnemu krvácaniu po úraze
a rozvinul sa mu pravostranný epizáchvat. Podľa lekárskej správy vyšetrovaný nie je schopný sa o

seba postarať, tak fyzicky ako i psychicky. Nevie čítať, písať, podpísať sa, nerozumie tlačenému textu.
Diagnóza a stav nie je prechodného charakteru, v dôsledku diagnóz nie je schopný robiť právne
úkony vo vzťahu k tretím osobám tak, aby si uvedomoval následky svojho konania. Nie je schopný
zabezpečovať si svoje potreby nevyhnutné pre každodenný život, nie je schopný nakladať so svojimmajetkom,niejeschopnýnakladaťspeniazmivhodnotevyššejnež20EUR,niejespôsobilýsamostatne
konať voči tretím osobám, vstupovať do akýchkoľvek zmluvných záväzkov a posúdiť následky svojho
konania, nie je schopný rozhodovať o úkonoch týkajúcich sa jeho zdravotného stavu. Vyšetrovaný nie je

zdravotne vitálny už od narodenia, trpí mozgovou obrnou. Pri cisárskom reze mu bol poškodený mozog.
Od narodenia si vyžadoval špeciálnu starostlivosť od rodičov. Navrhovateľ je jediný žijúci príbuzný
vyšetrovaného, denne sa o neho stará, žijú spolu v jednej domácnosti. V čase podania návrhu sa
vyšetrovaný nachádza v nemocnici I., spočiatku mal sondu, stravu prijímal vnútrožilne, následne mu
jedlo mixovali, teraz prijíma stravu normálne. Momentálne je ležiaci, potrebuje rehabilitovať, je výrazne

schudnutý, má močový vývod, neustále sa u neho objavujú epileptické záchvaty, kedy ho pracovníci
nemocnice musia priväzovať k posteli, nakoľko si vytrhával vývody, chcel odísť a podobne. Tohto času
sa navrhovateľ obáva aj o to, aby vyšetrovaný nič nepodpísal, nevie čítať a nerád, by aby sa niečo
zlé stalo. Vyšetrovaný nie je schopný sústavne a dôsledne zabezpečovať starostlivosť o seba, svoje
zdravie, výživu, nie je schopný sa zastupovať voči tretím osobám a ani spravovať svoj majetok. Keďže
s konaním o obmedzenie spôsobilosti na právne úkony je obligatórne spojené aj konanie o ustanovenie

opatrovníka, navrhovateľ za opatrovníka pre vyšetrovaného navrhol ustanoviť seba.

2. Procesný opatrovník sa v podaní doručenom súdu dňa 17.03.2025 písomne vyjadril, že s návrhom
na obmedzenie spôsobilosti a ustanovením navrhovateľa za opatrovníka súhlasí.

3. Súd sa oboznámil s návrhom, vyjadreniami účastníkov a vykonal dokazovanie vzhliadnutím
vyšetrovaného, výsluchom navrhovateľa a listinnými dôkazmi založenými v spise, ktorými sú:
prepúšťacia správa Nemocnice I., a.s. zo dňa 28.11.2024, nariadil vo veci znalecké dokazovanie
znalcom z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria, ktorého po podaní písomného
znaleckého posudku vypočul, z čoho zistil nasledovný skutkový a právny stav.

4. Z prepúšťacej správy Nemocnice I., a.s. zo dňa 28.11.2024 súd zistil, že vyšetrovanému boli
diagnistikované: subdurálne krvácanie po úraze, akútna respiračná insuficiencia, kóma, iný status
epilepticus, hypokaliémia, artériová hypertenzia 1 st. ESC/ESH s vysokým pripočítateľným rizikom,
bližšie neurčený pád, poúrazový opuch mozgu, dysfágia – ťažký stupeň, globálna afázia až mutizmus.

V čase prepustenia z nemocnice mal vyšetrovaný ťažko narušenú komunikačnú schopnosť vo
všetkých rovinách, mal výrazne obmedzený príjem stravy, vyšetrovanému bola odporúčaná intenzívna
rehabilitácia.

5. Súd v zmysle § 243 ods. 2 Civilného mimosporového poriadku vzhľadom na zdravotný stav

vyšetrovanéhoupustilodjehovýsluchu.Súdpristúpilktomu,žedňa27.06.2025vzhliadolvyšetrovaného
v zariadení sociálnych služieb, ktoré poskytuje vyšetrovanému starostlivosť. Vyšetrovaný bol privezený
na invalidnom vozíku, nadviazal očný kontakt a komunikoval. Vedel kto je jeho brat a súhlasil s tým, aby
mu bol ustanovený za opatrovníka. Vyšetrovaný nevedel uviesť koľko má rokov, ani dátum narodenia,
nespomínal si, kde chodil do školy. Neschopnosť spomenúť si ho rozrušovala. Uviedol, že mu chutí jesť

a že brat ho chodí navštevovať.

6. Zo znaleckého posudku súdneho znalca MUDr. Jaroslavy Struňákovej, MPH č. 10/2025 zo dňa
19.05.2025 a výsluchu znalkyne na pojednávaní vyplynulo, že vyšetrovaný je od mladosti invalidizovaný.
Má ukončené základné vzdelanie, občas pracoval brigádnicky, žil v spoločnej domácnosti s bratom.

18.11.2024 spadol, utrpel úraz hlavy s vnútrolebečným krvácaním, bol nutný neurochirurgický zásah,
následne bol problém s prebúdzaním do bdelého stavu. U pacienta pretrvávala kvalitatívna porucha
vedomia, objavil sa epileptický záchvat, postupne mobilizovaný, chôdzu zvládal v aparáte s pomocou.
V závere znaleckého posudku znalkyňa na položené otázky súdu uviedla, že vyšetrovaný od detstva
trpel detskou mozgovou obrnou. V súčasnosti po úraze 18.11.2024 s krvácaním do mozgu a nutnou

neurochirurgickou intervenciou na oslabenom teréne sa rozvinul organický psychosyndróm. Toto
ochorenie možno považovať za ochorenie trvalého charakteru. Prognóza tohto ochorenia vzhľadom
na pôvodné poškodenie CNS, vek a priebeh terajšieho ochorenia (nedokonalé prebúdzanie, dlhšie
pretrvávanie kvalitatívnej poruchy vedomia, epileptickú aktivitu) je neistá. Liečbou je možné dosiahnuť
čiastočné zlepšenie zdravotného stavu, ale nie úplné vyliečenie. Vyšetrovaný nie je v súčasnej dobe

schopný obstarávať si sám svoje záležitosti v styku s orgánmi štátnej správy, samosprávy a inými
organizáciami, nie je schopný robiť uvážené rozhodnutia a porozumieť dôsledkom svojho konania pri
nakladaní so svojím majetkom. Je možné mu umožniť disponovanie s menšou hotovosťou vo forme
vreckového, ktorého výška je na zvážení súdu, prípadne po dohode s opatrovníkom. Vyšetrovanýnie je v stave porozumieť významu tohto konania a pochopiť význam rozhodnutia súdu. Znalkyňa
odporučila vzhliadnutie vyšetrovaného v zariadení sociálnej starostlivosti. Pri výsluchu znalkyňa zotrvala
na záveroch svojho znaleckého posudku.

7. Navrhovateľ pri výsluchu uviedol, že bol za bratom naposledy v nedeľu. Aktuálne je vyšetrovaný už
ležiaci. Jeho stav je premenlivý, niekedy sa s ním dá komunikovať, inokedy rozpráva z cesty. Z jeho
pohľadu vyšetrovaný nerozumie vôbec peniazom. Ešte aj pred úrazom za neho všetko vybavovali
iní. Nechodil na nákupy a hodnote peňazí nechápal. Navrhovateľ je jeho najbližšou rodinou, všetko

vybavuje. K majetku vyšetrovaného uviedol, že majú spolu v podielovom spoluvlastníctve dom, zdedený
po rodičoch. On je dôchodca. Navrhovateľ preberá za vyšetrovaného invalidný dôchodok v hotovosti
s tým, že za zariadenie ešte navrhovateľ dopláca, keďže dôchodok je 475 Eur. Za zariadenie platí cca
600 Eur mesačne, avšak stávalo sa, že tam jeho brat rozbil okno alebo niečo iné poškodil a vtedy musel
navrhovateľ zaplatiť aj 800 Eur. Tiež mu platí 100 Eur rehabilitácie. C. J. J. A. I. vybral z dôvodu, že je
problém zohnať iné zariadenie.

8. Prokurátor sa na pojednávaní vyjadril, že s návrhom súhlasí, keďže sú na základe vykonaného
dokazovania splnené hmotnoprávne podmienky na obmedzenie spôsobilosti. Rovnako súhlasil, aby bol
navrhovateľ ustanovený za opatrovníka.

9. Podľa ust. § 10 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak fyzická osoba pre duševnú poruchu, ktorá nie
je len prechodná, alebo pre nadmerné požívanie alkoholických nápojov alebo omamných prostriedkov
či jedov je schopný robiť len niektoré právne úkony, súd obmedzí jeho spôsobilosť na právne úkony a
rozsah obmedzenia určí v rozhodnutí.

10. Podľa ust. § 27 ods. 2 Občianskeho zákonníka, zákonným zástupcom fyzickej osoby, ktorú súd
rozhodnutím pozbavil spôsobilosti na právne úkony alebo ktorej spôsobilosť na právne úkony súd
rozhodnutím obmedzil, je súdom ustanovený opatrovník.

11. Podľa ust. § 27 ods. 3 Občianskeho zákonníka, ak sa za opatrovníka nemôže ustanoviť príbuzný

fyzickej osoby ani iná osoba, ktorá spĺňa podmienky pre ustanovenie za opatrovníka, ustanoví súd za
opatrovníkaorgánmiestnejsprávy,prípadnejehozariadenie,akjeoprávnenévystupovaťsvojímmenom
(§ 18 ods. 1).

12. Podľa ust. § 231 Civilného mimosporového poriadku, v konaní o spôsobilosti na právne úkony

súd rozhoduje o a) obmedzení spôsobilosti fyzickej osoby na právne úkony ,b) zmene obmedzenia
spôsobilosti fyzickej osoby na právne úkony, c) navrátení spôsobilosti fyzickej osoby na právne úkony.

13. Podľa ust. § 239 Civilného mimosporového poriadku, ten, o koho spôsobilosti sa koná, má v konaní
spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu.

14. Podľa § 243 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku, súd vyslúchne osobu, o ktorej spôsobilosti
sa koná.

15. Podľa § 243 ods. 2 Civilného mimosporového poriadku, súd výsluch uskutoční spôsobom, ktorý je

vhodný a primeraný s ohľadom na zdravotný stav. Ak je výsluch na ujmu zdravotného stavu, možno od
výsluchu upustiť. Súd v takom prípade osobu, o ktorej spôsobilosti sa koná, vzhliadne.

16. Podľa § 244 Civilného mimosporového poriadku, súd v konaní ustanoví a vyslúchne znalca.

17. Podľa ust. § 248 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku, konanie o obmedzení spôsobilosti na
právne úkony je spojené s konaním o ustanovení opatrovníka podľa § 272 až 277.

18. Podľa ust. § 248 ods. 2 Civilného mimosporového poriadku, ak súd rozhodne o obmedzení
spôsobilosti na právne úkony, vo výroku rozsudku vymedzí rozsah, v akom spôsobilosť osoby na právne

úkony obmedzil, a ustanoví jej opatrovníka.

19. Podľa ust. § 272 Civilného mimosporového poriadku, súd ustanoví opatrovníka fyzickej osobe, ak
tak ustanovuje osobitný predpis.20. Podľa ust. § 274 ods. 2 Civilného mimosporového poriadku, v uznesení, ktorým ustanovuje
opatrovníka, súd vymedzí rozsah opatrovníckych práv a povinností v súlade s účelom, na ktorý bol

opatrovník ustanovený.

21. Podľa § 275 Civilného mimosporového poriadku, súdom ustanovený opatrovník vykonáva svoje
práva a povinnosti riadne a dbá na pokyny súdu.

22. Podľa § 277 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku, súd dohliada na spôsob výkonu funkcie
opatrovníka.

23. Z ustálenej súdnej praxe vyplýva, že v konaní o obmedzení spôsobilosti na právne úkony sa súd
musí zamerať predovšetkým na zistenie duševného stavu osoby, ktorej sa konanie bezprostredne týka,
teda či táto osoba je skutočne postihnutá duševnou poruchou a či táto porucha dosahuje intenzitu

predpokladanú ustanoveniami Občianskeho zákonníka. Ide o otázku skutkovú, pri riešení ktorej súd
musí spolupracovať so znalcami lekármi, prípadne s príslušnými zdravotníckymi ústavmi. Ďalším
predpokladom rozhodnutia súdu v tomto konaní je zistenie či duševnou chorobou postihnutá osoba je
alebo nie je schopná z tohto dôvodu si sama obstarávať svoje veci. Pri riešení tejto otázky súd vychádza
zoskutkovýchzisteníurobenýchnazákladeposudkuznalcovlekárovvsúvislostisostatnýmivýsledkami

dokazovania (R 6/1964).

24. K inštitútu obmedzenia spôsobilosti na právne úkony treba zdôrazniť, že jeho zákonná úprava
a doterajšia prax súdov je determinovaná ústavným a medzinárodnoprávnym rozmerom, ktorý je
pre rozhodovaciu činnosť všeobecných (vnútroštátnych) súdov podstatným, keďže pri interpretácii

ustanovenia § 10 Občianskeho zákonníka je vždy potrebné vziať do úvahy ústavný rozmer
obmedzovania spôsobilosti na právne úkony, ktorým je predovšetkým rešpektovanie súkromia a ľudskej
dôstojnosti fyzickej osoby (človeka). V medziach ústavného významu práv človeka pri ich obmedzení
sa ex constitutione primárne sleduje záujem dotknutého človeka a až následne záujem verejný či tretích
osôb. Nie je prípustné, aby v týchto prípadoch došlo k preferovaniu verejného záujmu a záujmu tretích

osôb na úkor záujmu dotknutej osoby. K obmedzeniu človeka v spôsobilosti na právne úkony možno
pristúpiť až vtedy, ak sa vyčerpali všetky – menej represívne prostriedky, opatrenia (napr. trestného,
priestupkového, či administratívneho práva) alebo, ak už sa iné obmedzenia nedajú použiť (resp. sa stali
neúčinnými). Z uvedeného potom vyplýva, že obmedzenie spôsobilosti na právne úkony prichádza do
úvahy až vtedy, ak je použitie iných prostriedkov vylúčené alebo je zjavné, že ich účinnosť nebude mať

žiaden dopad na postihnutú osobu. Tieto skutočnosti je povinný skúmať súd ex offo, teda aj vtedy, ak
to účastník konania nenavrhne. Inak povedané, dôvod pre obmedzenie spôsobilosti na právne úkony
obstojí vtedy, ak je z objektívneho hľadiska nepochybné, že ide o prípad, ktorý vylučuje schopnosť
uskutočňovať konkrétne právne úkony. Samotné zistenie, že človek trpí duševnou poruchou, ktorá nie
je len prechodnou (čo je predovšetkým otázka pre odborného znalca), na obmedzenie spôsobilosti na

právne úkony nestačí. Zodpovedať túto otázku iba na základe znaleckého posudku spravidla nebude
možné bez toho, aby súd zároveň nevykonal aj ďalšie (navrhované, resp. ex offo) dokazovanie a
toto náležite aj vyhodnotil. Súd preto v konaní o spôsobilosti na právne úkony musí vykonať aj iné
dôkazy (a to najmä výsluch postihovaného človeka, ak je možný) a dôkazy smerujúce k posúdeniu
jeho mnohovrstevných sociálnych a právnych interakcií (vzťah medzi postihovanou osobou a inými

osobami) a pod. Potrebné je posudzovať schopnosť uskutočňovať právne úkony s prihliadnutím na
všetky individuálne pomery osoby, ako aj na sociálnu stránku prostredia v ktorom existuje. Iba súhrnným
hodnotením všetkých týchto okolností možno dospieť k záveru, či sú splnené podmienky na obmedzenie
spôsobilosti na právne úkony (porovnaj nález ÚS SR sp.zn. I.ÚS 313/2015 zo dňa 28.11.2012, tiež
uznesenie NS SR sp.zn. 8 Cdo 276/2014 zo dňa 8.10.2014). Znalecký posudok je v takom konaní síce

závažným dôkazom, nesmie však byť dôkazom jediným a nemôže nahrádzať nedostatok skutkových
zistení. Znalecký posudok musí súd navyše hodnotiť, nie preberať doslovne, a to vrátane tvrdení, že
vyšetrovanýniejeschopnýchápaťvýznamsúdnehokonaniaalebosúdnehorozhodnutia(porovnajnález
ÚS ČR sp.zn. II.ÚS 194/11 zo dňa 22.11.2012).

25. Konaním o spôsobilosti na právne úkony možno výrazne a závažným spôsobom zasiahnuť do
prirodzených práv človeka, v demokratickej spoločnosti sú preto kladené zvýšené požiadavky na súdy,
aby starostlivo, zodpovedne, precízne a spravodlivo chránili hodnoty, aké reprezentujú podstatu ľudskej
bytosti - jej slobodu. Výkon súdnej činnosti sa musí vyvarovať takým interpretačným a aplikačnýmpostupom, následkom ktorých by mohlo dôjsť k neodôvodnenému (svojvoľnému) obmedzeniu, či
dokonca k popretiu uvedených práv človeka. Tejto kvalitatívnej požiadavke sa musí podriadiť celé súdne
konanie o spôsobilosti k právnym úkonom (porovnaj uznesenie NS SR sp.zn. 8 Cdo 276/2014 zo dňa

8.10.2014).

26. Súd vychádzal zo všetkých pre vec podstatných skutkových zistení a na základe vykonaného
dokazovania dospel k záveru, že sú naplnené zákonné podmienky k obmedzeniu vyšetrovaného v
spôsobilosti na právne úkony, keďže zo znaleckého posudku ako aj z ďalšieho vykonaného dokazovania

mal súd za preukázané, že vyšetrovaný trpí duševnou poruchou – organický psyhosyndróm, pričom
tento stav nie je len prechodný a prognóza vývoja tejto duševnej poruchy je neistá a táto porucha,
je takého charakteru a závažnosti, že zakladá dôvod na obmedzenie spôsobilosti na právne úkony.
Súd považoval za nevyhnutné obmedziť vyšetrovaného v rozsahu, ako s poukazom na ust. § 10
ods. 2 Občianskeho zákonníka a ust. § 248 ods. 2 Civilného mimosporového poriadku vymedzil vo
výroku rozsudku. Rozhodnutie o obmedzení spôsobilosti na právne úkony má poskytnúť ochranu

vyšetrovanému. Je v záujme vyšetrovaného, aby nakladanie s majetkom ako hnuteľným tak i
nehnuteľným ako aj spravovanie jeho ďalších záležitostí bolo pod dozorom ustanoveného opatrovníka
a súdu. K stanoveniu určitého vreckového súd nepristúpil s ohľadom na skutočnosti, ktoré uvádzal
pri výsluch navrhovateľa, ako aj stav vyšetrovaného, ktorý sa skôr zhoršuje, pričom nie je možné
predpokladať, že by aj reálne došlo zo strany vyšetrovaného k využívaniu vreckového hoci v minimálnej

výške, keď ide o osobu plne odkázanú na starostlivosť a dohľad inej osoby. Je zároveň potrebné na
ochranu života a zdravia vyšetrovaného, aby za neho opatrovník vykonával úkony voči zdravotníckym
zariadeniam, ako aj vo vzťahu k jeho umiestneniu v zariadení sociálnej starostlivosti či k zmene jeho
bydliska.

27. Súd zároveň obligatórne rozhodoval o ustanovení opatrovníka osobe, ktorú obmedzil v spôsobilosti
naprávneúkony.Ustanovenieopatrovníkazokruhuosôbvpríbuzenskompomeremázásadneprednosť
pred inou alternatívou. U týchto osôb je predpoklad, že medzi nimi existujú určité bližšie osobné, citové
a emotívne väzby, založené na príbuzenskom alebo inom obdobnom blízkom či rodinnom pomere,
povinnosť i oprávnenie vykonávať funkciu opatrovníka je tak ponímané osobnejšie a je preto aj v

záujme spoločnosti, aby plnením funkcie opatrovníka, za predpokladu, že je vykonávaná zodpovedne a
svedomito,bolavprvomradepoverenáfyzickáosobablízkaosobeobmedzenejvspôsobilostinaprávne
úkony. Pre naplnenie účelu inštitútu opatrovníctva a jeho riadny a zodpovedný výkon je nevyhnutné,
aby takýto opatrovník s výkonom tejto funkcie súhlasil. Ustanovenie právnickej osoby za opatrovníka
má mať teda v zásade len výnimočný charakter, a to až v prípade, ak tu nie je žiada fyzická osoba, ktorá

by bola schopná a ochotná túto funkciu zodpovedne vykonávať.

28.Pozhodnotenívšetkýchrozhodujúcichskutočnostísúdzaopatrovníkaustanovilnavrhovateľa–brata
vyšetrovaného,ktorýsustanovenímdotejtofunkciesúhlasil.Starostlivosťovyšetrovanéhozabezpečuje
aktuálne zariadenie sociálnych služieb, v ktorom navrhovateľ vyšetrovaného navštevuje a zabezpečuje

všetko potrebné. Navrhovateľ je na výkon tejto funkcie spôsobilý a je predpoklad, že túto funkciu bude
vykonávať v najlepšom záujme vyšetrovaného tak, aby boli aj naďalej riadne zabezpečené jeho potreby
a dôstojné podmienky pre život. Ustanovený opatrovník bude za opatrovanca ako osobu obmedzenú
v spôsobilosti na právne úkony konať v rozsahu jeho obmedzenia spôsobilosti na právne úkony. Výkon
funkcie opatrovníka bude pod dohľadom súdu a na tento účel súd uložil opatrovníkovi povinnosť podávať

súdu správy o obmedzenom v spôsobilosti na právne úkony vždy k 30.06. a 31.12. každého roka.

29. O trovách konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 251 ods. l Civilného mimosporového poriadku,
v zmysle ktorého trovy dôkazov v konaní o spôsobilosti na právne úkony platí štát, preto mu ich náhradu
nepriznal a ustanovenia § 52 Civilného mimosporového poriadku, podľa ktorého žiaden z účastníkov

nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom
súde Malacky, písomne v 4 vyhotoveniach.

Odvolanie môže podať účastník konania, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané.Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav
veci.
Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.
V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy.
Zmena návrhu na začatie konania je v odvolacom konaní prípustná.