Rozhodnuté bolo na súde Krajský súd Košice
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Martin Baločko
Oblasť právnej úpravy – Trestné právo
Forma rozhodnutia – Uznesenie
Povaha rozhodnutia – Potvrdzujúce
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 6To/92/2025
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7125010438
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 09. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Baločko, PhD.
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2025:7125010438.1
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Baločka a sudcov JUDr.
Jána Slovinského a JUDr. Stanislava Sojku, PhD. na verejnom zasadnutí dňa 25.septembra 2025,
v trestnej veci proti obžalovanému A. B. pre prečin sprenevery podľa § 213 ods. 1 Tr. zák., o odvolaní
prokurátora proti rozsudku Mestského súdu Košice zo dňa 26.06.2025 sp.zn. 4T/6/2025 takto
r o z h o d o l :
Podľa § 319 Tr. por. z a m i e t a odvolanie prokurátora okresnej prokuratúry.
o d ô v o d n e n i e :
Napadnutým rozsudkom Mestského súdu Košice bol obžalovaný A. B. uznaný vinným prečinom
sprenevery podľa § 213 ods. 1 Tr. zák. na tom skutkovom základe, že
v Košiciach na ul. Užhorodskej 9 dňa 29.5.2024 uzatvoril so spoločnosťou R&D HOUSE, s.r.o. príkaznú
a nájomnú zmluvu o nájme osobného motorového vozidla zn. Škoda Fabia Combi, EČV: AA 142 DF,
VIN: TMBGE251583177991 a následne zverené osobné motorové vozidlo neoprávnene predal dňa
21.6.2024 v čase o 17.00 hod. na parkovisku OD TESCO v Prešove C. D. za sumu 1 100,- Eur, čím
takto spoločnosti R&D HOUSE, s.r.o. spôsobil škodu vo výške 3 000,- Eur.
Bol mu za to uložený podľa § 213 ods. 1, Tr. zák., § 54 Tr. zák. trest povinnej práce v rozsahu 180
(stoosemdesiat) hodín.
Proti tomuto rozsudku podal odvolanie prokurátor okresnej prokuratúry, ktorý v písomných dôvodoch
odvolania uviedol,žesanestotožňujespredmetnýmrozsudkomvčastiuloženéhotrestuPopreskúmaní
rozsudku a jeho odôvodnenia zastáva názor, že uložený trest je neprimerane mierny, a to s poukázaním
na nasledujúce skutočnosti.
Obžalovaný bol doposiaľ šesť-krát súdne trestaný za majetkovú trestnú činnosť a skutok, ktorý je
predmetomtohtokonaniaspáchalvskúšobnejdobeaždvochpredchádzajúcichodsúdení,atotrestného
rozkazu Okresného súdu Vranov nad Topľou sp. zn. 2T /17/2023 zo dňa 22.03.2023 za prečin podvodu
podľa § 221 odsek 1 Tr. zák. na podmienečný trest odňatia slobody v trvaní 10 mesiacov so skúšobnou
doboudo13.10.2025atrestnéhorozkazuOkresnéhosúduPrešovsp.zn.37/40/2023zodňa22.01.2024
za prečin sprenevery podľa §213 odsek 1, odsek 2 písmeno a) Tr. zák. na podmienečný trest odňatia
slobody v trvaní 30 mesiacov so skúšobnou dobou do 14.02.2027.
Uloženie ďalšieho trestu mimo nepodmienečného trestu odňatia slobody je v tomto prípade zjavne
nedôvodné a u páchateľa evidentne nebude plniť výchovnú ani preventívnu funkciu.
Nestotožňuje sa s argumentáciou súdu, že prípadná premena ktoréhokoľvek (alebo oboch) vyššie
uvedených podmienečných trestov na trest nepodmienečný by v spojení s trestom povinnej práce
uloženej mu týmto rozsudkom predstavovala viac než primeraný trest.Je legitímne uložiť páchateľovi primeraný trest podľa právneho stavu v čase rozhodovania o skutku a
nezávisle od úvah o ďalšom budúcom postupe súdov pri rozhodovaní o osvedčení resp. neosvedčení
sa obžalovaného v jednotlivých skúšobných dobách v iných trestných veciach.
Prokurátor vzhľadom na uvedené skutočnosti zastáva názor, že uložený trest je neprimerane mierny,
nedostatočný tak, ako z hľadiska individuálnej, tak aj generálnej prevencie.
Navrhol , aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a v zmysle ustanovenia § 322 odsek 3 Tr. por.
uložil obžalovanému primeraný nepodmienečný trest odňatia slobody v intenciách zákonom stanovenej
trestnej sadzby, resp. vec vrátil súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal
a rozhodol.
Napodkladetaktopodaného odvolaniakrajskýsúdvzmysleustanovenia§317ods.1Tr.por.preskúmal
zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako
aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo, pričom na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané
prihliadnelenvtedy,akbyodôvodňovalipodaniedovolaniapodľa§371ods.1Tr.por.azistilnasledovné.
V konaní, ktoré predchádzalo napadnutému rozsudku postupoval prvostupňový súd v súlade
s ustanoveniami Trestného poriadku a vykonal na hlavnom pojednávaní všetky potrebné dôkazy, majúce
význam pre rozhodnutie o vine a treste, tieto dôkazy vyhodnotil v súlade s ustanovením § 2 ods. 12 Tr.
por. a dospel tak ku správnym skutkovým a právnym záverom.
V odôvodnení napadnutého rozsudku v súlade s ustanovením § 168 ods. 1 Tr. por. mestský súd jasne
a zreteľne vyložil, ktoré skutočnosti vzal za dokázané, o ktoré dôkazy oprel svoje skutkové zistenia
a akými úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov.
Krajský súd si v celom rozsahu osvojil správne a zákonné odôvodnenie napadnutého rozsudku, nemal
žiadne pochybnosti o závere prvostupňového súdu, že obžalovaný sa dopustil konania tak, ako je to
uvedené vo výrokovej časti napadnutého rozsudku a keďže sa so závermi prvostupňového súdu
stotožňuje, tak na ne ako na správne a zákonné v podrobnostiach poukazuje.
Na obžalovaného A. B. bola na mestský súd podaná obžaloba pre prečin sprenevery podľa § 213 ods.
1 Tr. zák..
Na hlavnom pojednávaní obžalovaný pred súdom prvého stupňa urobil vyhlásenie o vine v zmysle ust.
§ 257 ods. 5 Tr. por. t.z., že je vinný zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe. Mestský súd podľa §
257 ods. 7 Tr. por. prijal jeho vyhlásenie, keďže bolo dostatočne podporené dôkazmi zabezpečenými v
prípravnom konaní, ako aj kladnými odpoveďami obžalovaného na otázky v zmysle § 333 ods. 3 písm.
c), d), f), g) a h) Tr. por. a súhlasným stanoviskom prokurátora. Dokazovanie na hlavnom pojednávaní
bolo vykonané len dôkazmi v rozsahu potrebnom pre rozhodnutie o druhu a výške ukladaného trestu.
Odvolanie prokurátora smerovalo do výroku o uloženom treste a preto odvolací súd napadnutý rozsudok
preskúmal len vo výroku o uloženom treste odňatia slobody. Po preskúmaní výroku o treste krajský súd
nezistilžiadnyzákonnýdôvodnazmenutohtovýroku.Obžalovanýjevnapadnutomrozsudkuhodnotený
na základe dostupných a vykonaných dôkazov plne v súlade s výsledkami vykonaného dokazovania.
Pokiaľ ide o napadnutý výrok o treste a dôvody, na ktoré prokurátor v podanom odvolaní poukázal,
krajský súd konštatuje, že prvostupňový súd sa dôsledne vysporiadal s argumentáciou prokurátora už
v napadnutom rozsudku, a to vrátane toho, že správne v odôvodnení aplikoval pomer poľahčujúcich a
priťažujúcich okolností.
Je potrebné z tohto napadnutého rozsudku poukázať na to, že z výpovede obžalovaného na hlavnom
pojednávaní vyplynulo, že býva v Hanušovciach u rodičov, pričom má družku a dve deti, na ktorých
výživu prispieva. V minulosti obžalovaný pracoval. Svoju gamblerskú závislosť, ktorá mala evidentne
výrazný vplyv aj na skutok, ktorý je predmetom obžaloby, sa snaží riešiť, pričom sa dobrovoľne prihlásil
na liečenie tejto závislosti. Tieto skutočnosti nasvedčujú, že obžalovaný má rodinné zázemie, pracovné
návyky a vôľu zmeniť svoj život čo vedie súd k záveru, že by trestanie nepodmienečným trestom odňatiaslobody,akotonavrhlavzáverečnejrečiprokurátorka,predstavovalozbytočneexcesívnuformunápravy
obžalovaného.
Zároveň treba uviesť, že prvostupňový súd pri rozhodovaní o treste vychádzal zo základných zásad pre
ukladanie trestu tak , ako sú uvedené v § 34 ods. 4 Tr. zák. t.z., že prihliadol na spôsob spáchania činu,
zavinenie, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti ale aj osobu páchateľa a možnosť jeho nápravy.
Podľa všeobecných zásad ukladania sankcií v zmysle § 33a Tr. zák. sankcie sa ukladajú s prihliadnutím
na povahu a závažnosť trestného činu alebo činu inak trestného a na osobu páchateľa a jeho pomery.
Pri ukladaní sankcií sa dbá aj na to, aby uložené sankcie viedli k odňatiu výnosov z trestnej činnosti.
Tam,kdepostačíuloženiesankciepostihujúcejpáchateľamenejciteľne,nesmiebyťpáchateľoviuložená
sankcia, ktorá ho postihuje citeľnejšie. Páchateľovi najmä nesmie byť uložená sankcia spojená s ujmou
na osobnej slobode páchateľa, ak možno účel sankcie dosiahnuť uložením sankcie nespojenej s ujmou
na osobnej slobode páchateľa.
Krajský súd považuje uložený trest povinnej práce vo výmere 180 hod., aj napriek odvolacím námietkam
prokurátora, že obžalovaný sa skutku dopustil v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia ako
dostatočný a primeraný v súlade s restoratívnou justíciou.
Záverom odvolací súd uvádza, že je možné sa stotožniť s argumentáciou mestského súdu v tom, že
vzhľadom na minulé odsúdenia obžalovaného tento trest ukladal v polovici trestnej sadzby zohľadňujúc
tak návrh prokurátorky - trest odňatia slobody tri mesiace nepodmienečne - čomu by zodpovedal uložený
trest povinnej práce v rozsahu 180 hodín v prípade ak by ho obžalovaný nevykonal, resp. by počas
jeho výkonu neviedol riadny život, a súd by tento trest v zmysle §55 ods. 4 Tr. zák. premenil na trest
nepodmienečný. V tomto duchu je možné taktiež poukázať aj na skutočnosť, že k spáchaniu skutku
kvalifikovaného ako úmyselný trestný čin došlo v skúšobnej dobe až dvoch odsúdení, preto bude na
príslušných súdoch vyhodnotiť, či obžalovaný v skúšobnej dobe predmetných podmienečných odsúdení
viedol riadny život a či je namieste mu prípadný podmienečný trest premeniť na trest nepodmienečný.
Prípadná premena ktoréhokoľvek (alebo aj oboch) vyššie spomenutých podmienečných trestov na trest
nepodmienečný by v spojení s trestom povinnej práce uloženej mu týmto rozsudkom podľa názoru súdu
predstavovala viac než primeraný nástroj nápravy obžalovaného.
To boli dôvody, pre ktoré krajský súd rozhodol ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.
Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný
prostriedok nie je prípustný
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.