Rozsudok – Vyživovacie povinnosti ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, September 30, 2025

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 23CoP/43/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7123218926
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 09. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Miloš Kolek

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2025:7123218926.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Miloša Koleka a členov senátu JUDr.

Ingrid Radomskej a JUDr. Zuzany Biščákovej v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: M. V.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpená kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a
rodiny M., F.É. O. X, M., dieťa rodičov: matka R. Č., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom M., Z. F. X, právne
zastúpená: JUDr. Kristína Malá Piovarčíová, PhD., advokátka so sídlom v Košiciach, Štúrova 20 a otca:
K. V., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom M., U. XX, v konaní o zvýšenie výživného, o odvolaní otca proti
rozsudku Mestského súdu Košice č. k. 41P/128/2023 - 162 zo dňa 12.12.2024, takto

r o z h o d o l :

I. Potvrdzuje rozsudok.

II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zvýšil výživné zo strany otca pre maloletú M. zo sumy
80 eur mesačne na sumu 400 eur mesačne počnúc od 06.11.2023 do 31.08.2024 a na sumu 430 eur
mesačne od 01.09.2024 do budúcna. Určil splatnosť výživného, rozhodol o dlžnom výživnom, ktoré
vzniklo za obdobie od 06.11.2023 do 30.11.2024 a rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na
náhradu trov konania. Rozsudok odôvodnil tým, že matka sa návrhom doručeným súdu dňa 06.11.2023
domáhala zvýšenia výživného zo strany otca pre maloletú M. na sumu 350 eur mesačne, počnúc od

podania návrhu do budúcna. Poukázala na to, že naposledy bola vyživovacia povinnosť určená v roku
2016. Otec nad rámec výživného matke ani dieťaťu ničím neprispieva, a to ani po tom, čo ho matka o
to požiadala. Otec nie s dieťaťom v osobnom kontakte, jeho styk sa nerealizuje od januára 2023. Otec
súhlasil so zvýšením výživného na sumu 160 eur mesačne. Kolízny opatrovník skonštatoval potrebu
zvýšiť výživné pre maloletú M.. Súd uviedol skutkový stav, z ktorého vychádzal, ktorý je uvedený v
bodoch 4. a nasledujúcich rozsudku. Súd uviedol, že naposledy bolo o právach a povinnostiach rodičov
k maloletej rozhodnuté rozsudkom zo dňa 14.04.2016, ktorou bolo otcovi uložené platiť výživné vo výške

80 eur mesačne od 09.12.2015 do budúcna a bol upravený aj styk otca s maloletou na každú párnu
sobotu a nedeľu o 15.30 hod. do 18.30 hod. a každý týždeň v utorok a štvrtok o 15.30 hod. do 18.30 hod.
Súd poukázal na zmeny, ktoré nastali od posledného určenia vyživovacej povinnosti v príjmoch rodičov
a potrebách dieťaťa. Poukázal na zákonnú úpravu a uviedol, že návrh matky na zvýšenie výživného
je dôvodný. Súd uviedol, že mal preukázané odôvodnené potreby maloletého dieťaťa matkou tak, ako
ich ona špecifikovala a taktiež boli podložené aj bločkami a príjmovými pokladničným dokladmi. Súd
poukázal na odporúčacie tabuľky Ministerstva spravodlivosti, z ktorých vyplýva, že pri jednej vyživovacej

povinnosti (ako má otec) je výživné vo výške 20 %, resp. 22 % z príjmu povinného rodiča. Súd poukázal
na to, že príjem otca bol vo výške 1 994,12 eur za rok 2023 a za rok 2024 do októbra vo výške 1 963 eur v
čistom a z tohoto príjmu súd aj vychádzal. Poukázal na to, že otec žije so svojou manželkou v spoločnej
domácnosti, ktorá by sa tiež mala podieľať na spoločných výdavkoch. Poukázal na to, že pokiaľ ide ovýdavky na sporenie, dovolenky a ďalšie výdavky na voľný čas, záľuby a sporenie, tieto nemôžu mať
prednosť pred vyživovacou povinnosťou otca voči maloletému dieťaťu. Súd odôvodnil výšku dlžného
výživného a uviedol, že uložil otcovi zaplatiť toto dlžné výživné dňom doručenia rozsudku s poukazom na

§ 44 CMP. Súd uviedol, že otec mal vedomosť o tomto konaní, bol si vedomý toho, že výživné sa môže
zvýšiť až na takúto sumu a mal rátať s tým, že výživné môže byť zvýšené. Súd nevidel žiaden dôvod,
pre ktorý by mohol uložiť inú dobu splatnosti výživného. Súd mal navyše za preukázané, že otec má
úspory aj vo vyššej sume a nič mu nebráni, aby dlžné výživné uhradil naraz dňom doručenia rozsudku.
Výrok o trovách konania odôvodnil súd prvej inštancie § 52 CMP.

2. Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie otec, a to proti výrokom I. a
II o zvýšení výživného a o dlžnom výživnom. Otec odvolanie odôvodnil tým, že súd mu nesprávnym
procesným postupom znemožnil, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo
k porušeniu práva na spravodlivý proces, súd na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym
skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a súd

prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav. K porušeniu práva na spravodlivý proces
došlo tým, že napadnuté rozhodnutie nie je riadne odôvodnené, v dôsledku čoho je nepreskúmateľné.
Z napadnutého rozhodnutia nie je zrejmé, na základe akých právnych úvah súd prvej inštancie vo veci
rozhodol, resp., na základe akých dôkazov si súd osvojil skutočnosti uvádzané matkou, s ktorými sa v
podstate stotožnil a nebral ohľad na argumentáciu otca. Otec poukázal na to, že štruktúra odôvodnenia

súdneho rozhodnutia je v priamej spojitosti so základným právom na súdnu ochranu. Ak súd rozhodnutie
riadne neodôvodní, dochádza k tomu, že rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov
alebo pre nezrozumiteľnosť, ale aj k tomu, že základné právo na súdnu ochranu nie je naplnené
reálnym obsahom. Otec uviedol, že rozhodujúcim kritériom pre určenie výživného sú odôvodnené
potreby maloletého dieťaťa. Po tom, čo súd ustáli odôvodnené potreby, je potrebné posúdiť schopnosti a

možnosti povinného rodiča podieľať sa na uspokojovaní potrieb platením výživného, vyhodnotiť kritéria
osobnej starostlivosti u oboch rodičov samostatne a následne to premietnuť do pomeru, v akom sa
rodičia podieľajú na platení výživného. Z rozhodnutia nevyplýva ako prvoinštančný súd ustálil výšku
a skladbu odôvodnených potrieb maloletej. Neobstojí tvrdenie súdu, že odôvodnené potreby mal za
preukázané matkou, ako ich matka špecifikovala a podložila bločkami. Z napadnutého rozhodnutia nie

je zrejmé o koľko sa od poslednej úpravy zvýšili odôvodnené náklady na maloletú. Poukázal na to,
že výživné nemá byť určované mechanickým výpočtom. Poukázal ďalej na to, že aj keď súd dôvodí
odporúčacími tabuľkami Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky, jedná sa len o odporúčanie,
tieto nemajú záväzný charakter. Súd podľa názoru otca určil výživné pre maloletú neprimerane vysoké
s prihliadnutím na jej odôvodnené potreby. Súd sa v odôvodnení zaoberal iba pomermi v domácnosti

otca v bode 18. Pomermi v domácnosti matky sa súd nezaoberal, pričom matka obývala byt nielen s
maloletou, ale aj so svojím starým otcom, ktorý mal podľa vyjadrenia matky relatívne vysoký dôchodok,
pričomznehomatkeprispievasumou200eurmesačne.Matkanabývaniestarémuotcovineprispieva.V
porovnaní s otcom má teda náklady na bývanie nulové. Ak sú náklady matky na bývanie nulové, nulové
sú aj svoje náklady maloletej na bývanie. Z napadnutého rozhodnutia nie je zrejmé, aké sú náklady na

bývanie, ktoré hradí starý otec matky, ale nakoľko ide o byt, ktorý z polovice vlastní matka, tak náklady
na bývanie budú podstatne nižšie ako tie, ktoré vynakladá otec na bývanie v podnájme. Z uvedeného
je zrejmý rozdiel medzi majetkovými pomermi otca a matky, kedy otec nevlastní žiaden nehnuteľný
majetok, dokonca ani motorové vozidlo. Naproti tomu matka je podielovou spoluvlastníčkou bytu, ktorý
nadobudla darom a rovnako vlastní aj polovičný podiel na garáži. Matka medzi svoje výdavky zahŕňa

náklady na stravu, ktorú zakupuje aj pre starého otca. Po zohľadnení nákladov na stravu otec výpočtom
dospel k záveru, že náklady na stravu pre starého otca sú v podstate pokryté jeho príspevkom v sume
200 eur a matka nemá výdavky na stravné v sume 450 eur, ale iba 250 eur. Matka má príjem 1 875 eur
mesačne, v čom je zahrnuté už aj 400 eur od nevlastného otca a starého otca a výživné od otca v sume
160 eur. Príjem matky bez príspevku otca a výživného je v sume 1 315 eur, poberá prídavok na maloletú

v sume 60 eur a uplatňuje si daňový bonus. Výdavky, ktoré vyčíslila matka na sumu 1 600 eur mesačne,
ak sú upravené vzhľadom na skutočnosti uvedené v odvolaní, tak tieto budú minimálne o 400 eur nižšie,
čiže cca 1 200 eur mesačne spolu aj s dcérou. Majetkové pomery matky v porovnaní s otcom sú v zmysle
uvedeného priaznivejšie. Matka priznáva ďalšie príjmy, resp. finančné dary od otčima a starého otca,
ako to uviedla na pojednávaní dňa 12.12.2024. Súd prvej inštancie sa nijakým spôsobom nezaoberal

ani argumentáciou otca vo vzťahu k práci matky, ktorá by si mohla nájsť lepšiu prácu a dosahovať vyšší
príjem a nie si finančne prilepšovať tým, že doslova zneužíva príjem otca a žiada neprimerane vysoké
výživné na maloletú. Otcovi je na ťarchu v podstate skutočnosť, že si sporí na vlastné bývanie a dovolí
si ísť s manželkou na dovolenku. Na dovolenky ale chodieva aj matka s maloletou, čo je samozrejmev poriadku. Súd prvej inštancie sa v rozhodnutí nevysporiadal ani s prídavkom na dieťa, ktorý poberá
matka. Otec považuje konanie matky vo vzťahu k zvýšeniu výživného za cielené a vopred pripravené,
čo usudzuje aj z veľkého množstva pokladničných dokladov, ktoré matka predložila, pričom je dôvodné

domnievať sa, že tieto ani nemusia potvrdzovať skutočne vynaložené výdavky na maloletú, nakoľko si
ich matka mohla zabezpečiť od iných osôb. O špekulatívnom a cielenom konaní matky svedčí aj to, že
táto požadovala spočiatku výživné v sume 350 eur, svoju požiadavku navýšila na maximum s poukazom
na tabuľkové výživné hneď po tom, ako sa zo spisu dozvedela reálny príjem otca. Otec sám od seba
začalhradiťvýživnévdvojnásobnejvýškeabolochotnýsasmatkoudohodnúťnasumevýživného,ktorú

navýšil až na sumu 250 eur mesačne. Matka aj napriek tomu odmietla urobiť kompromis. Toto konanie
potvrdzujú SMS správy, ktoré matka poslala otcovi, teda hneď po tom, ako bolo doručené napadnuté
rozhodnutie. Matka sa domnieva, že výživné, ktoré otec platí na maloletú, patrí aj jej. Otec súhlasí s tým,
že zvýšenie výživného na maloletú je dôvodné, nie však v takom rozsahu, ako to žiada matka. Otec
si je plne vedomý svoju povinnosť prispievať výživným na maloletú a túto svoju povinnosť si príkladne
plní, avšak odmieta výživným prispievať matke na uspokojovanie jej potrieb obzvlášť za situácie, kedy

je matka na tom majetkovo a finančne lepšie ako on sám. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok zrušil a
vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie alebo aby sám určil výživné a zvýšil
ho na sumu 230 eur mesačne do 31.08.2024 a na sumu 250 eur mesačne od 01.09.2024.

3. Matka vo vyjadrení k odvolaniu uviedla, že rozsudok považuje za vecne správny, lebo je v súlade s

najlepšímzáujmommaloletej.Uviedla,žeotecnerozporovalanijeden výdavokvynakladanýnamaloleté
dieťa. Bežné výdavky detí rovnakého veku na rovnakom stupni školskej dochádzky sú súdu všeobecne
známe a osobitne sa nedokazujú. Poukázala na to, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni
rodičov a že je možné vo všeobecnosti prijať záver, že odôvodnené potreby dieťaťa sú odrazom životnej
úrovne rodičov. Uviedla, že otec vynakladá vysoké sumy na dovolenky, tvorbu úspor a svoje potreby.

Mesačne si sporí sumu 500 eur na hypotekárny úver, 300 eur na dovolenku, minie 150 eur mesačne na
oblečenie, 100 eur na kozmetiku, či 100 eur na záľuby. Otec prehliada zásadnú skutočnosť, a to osobnú
starostlivosť matky o maloleté dieťa a súčasný stav, že sa s maloletou nestýka, a teda nevynakladá
počas stretnutí žiadne finančné prostriedky na potreby dieťaťa.

4. Kolízny opatrovník vo vyjadrení k odvolaniu navrhol rozsudok potvrdiť.

5. Otec v doplnení k odvolaniu uviedol, že matka vo svojom vyjadrení k odvolaniu uvádza nepravdivé
informácie, ktoré jeho osobu poškodzujú. Uviedol, že na informatívnom stretnutí spochybnil výšku
výdavkov, napríklad na dovolenky, kozmetiku, oblečenie a podobne. Vyživovaciu povinnosť k dcére si

vždy a riadne plnil. Na rozdiel od neho matka rozhodnutie opakovane porušovala a stretnutia s maloletou
zrušila pod rôznymi zámienkami. Naďalej je presvedčený, že podanie matky je špekulatívne.

6. Odvolací súd preskúmal napadnuté rozhodnutie ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, a zistil, že
rozhodnutie súdu prvej inštancie je vo výroku vecne správne. Súd prvej inštancie správne zistil skutkový

stav a správne vo veci rozhodol, odvolací súd sa s jeho rozhodnutím stotožňuje.

7. Rozhodnutie je preskúmateľné, je z neho jasne rozpoznateľný skutkový stav, z ktorého súd prvej
inštancie vychádzal, a právne úvahy, ktorými sa súd spravoval. Aj keď z rozhodnutia nevyplýva, aké
dôkazy súd prvej inštancie vykonával, čo by mohlo byť považované za jeho vadu, táto vada nemala

za následok nesprávne rozhodnutie vo veci ani nepoškodila práva otca. Otec mohol skutkové závery
súdu prvej inštancie namietať ako nesprávne a toto svoje právo aj využil. Skutkové závery uvedené
v rozsudku vyplývajú zo spisu. Súd pri odôvodňovaní výšky výživného poukázal aj na odporúčacie
tabuľky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky, tieto sú iba určitým zjednotením súdnej praxe,
pre rozhodnutie samotné má význam najmä právna úprava, ktorú súd prvej inštancie taktiež citoval a

aplikoval. V danej veci nepochybne sú dôvody na zvýšenie výživného, od predchádzajúce rozhodnutia
uplynula doba už viac ako 9 rokov (v čase podania návrhu viac ako 6 rokov), potreby maloletej
nepochybne od posledného rozhodnutia vzrástli.

8. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri

skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Odvolací súd má za to, že majetkové a osobné
pomery otca umožňujú platiť výživné v určenej výške.9. Otec nemôže znížiť rozsah svojej vyživovacej povinnosti tým, že poukáže na matku, ktorá má (alebo
môže mať) vysoký príjem. Pri určovaní vyživovacej povinnosti otca súd zohľadňuje v prvom rade potreby
dieťaťa a možnosti a schopnosti otca. Možnosti a schopnosti druhého rodiča súd zohľadňuje len do

tej miery, aby výživné určené otcovi spolu s výživným druhého rodiča neprevyšovalo potreby osoby
oprávnenej z vyživovacej povinnosti. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojho rodiča (§ 62
ods.2Zákonaorodine),čoznamená,ževýživnémôžebyťurčenévovýškeprevyšujúcejsumuživotného
minima, resp. sumu potrebnú na pokrytie všetkých základných životných potrieb. Rozsah a spôsob
uspokojovania potrieb dieťaťa súvisí aj so životnou úrovňou rodičov, ak to možnosti rodičov dovoľujú,

možnovýživnýmzabezpečiťnielen„základný“,aleaj„vyšší“štandarddieťaťa.Napotrebydieťaťamožno
zmysluplne vynaložiť 200 eur aj 2000 eur, záleží na tom, aké sú možnosti rodičov. Ak výživné prevyšuje
sumu potrieb dieťaťa, môže sa odložiť na neskoršiu spotrebu, resp. môže byť využité na tvorbu úspor. V
danom prípade nebolo preukázané, že by výživné určené otcovi po zohľadnení vyživovacej povinnosti
matky (plnenej finančne aj osobnou starostlivosťou) prevyšovalo potreby maloletej.

10. Odvolací súd je toho názoru, že nie je potrebné dokazovať a presne vyčísliť štandardné potreby
maloletýchdetí,tedapotrebynastravu,obliekanie,hygienuapodobne.Súdprvejinštancieuviedol,žesa
stotožnil s tvrdeniami matky o výške výdavkov na maloletú. Podľa názoru odvolacieho súdu neuvedenie
presnej výšky potrieb dieťaťa nie je vadou rozsudku. V danom konaní súd rozhoduje o zvýšení, nie o
určení výživného, a teda zohľadňuje zmenu pomerov, ktorá nastala od vydania posledného rozhodnutia.

11. Aj keď z rozhodnutia vyplýva, že matka poberá aj finančné plnenia od svojho starého otca a otčima,
tieto plnenia nemajú vplyv na vyživovaciu povinnosť otca. Výpočty otca, ktorý kalkuluje iným spôsobom
celkovú výšku výdavkov matky, nie sú relevantné, pretože nemá význam vyčísľovať potreby dieťaťa ako
minimálne potreby. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojho rodiča, a teda výdavky dieťaťa

je potrebné kalkulovať ako výdavky zodpovedajúce životnej úrovni rodiča.

12. Majetkové pomery matky v porovnaní s otcom po započítaní plnení od osôb, ktoré nemajú
vyživovaciu povinnosť, môžu byť v porovnaní s otcom priaznivejšie, avšak nie je to pre rozhodnutie
podstatné. Pre rozhodnutie je podstatné určiť správnu výšku vyživovacej povinnosti otca, ktorý

vyživovaciu povinnosť nepochybne k maloletej má.

13. Zo spisu nie je možné usúdiť, že matka k návrhu pristupovala špekulatívne, zo spisu vyplýva skôr
opak. Pokiaľ by matka chcela od otca neprimerane vysoké výživné, nečakala by s podaním návrhu takú
dlhú dobu. Odvolací súd podotýka, že už pred podaním návrhu existovali dôvody na zvýšenie výživného

a pre matku v podstate neexistuje právny spôsob ako dosiahnuť zvýšenie výživného za obdobie, kedy
návrh na zvýšenie nepodala napriek tomu, že skutkové dôvody na zvýšenie výživného boli dané.

14. SMS správy, na ktoré poukazuje otec, nemajú vplyv na rozhodnutie vo veci. Z vyjadrenia k odvolaniu
je zrejmé, že matka si uvedomuje, že sa jedná o výživné pre maloletú.

15. Súd sa zaoberal nielen pomermi v domácnosti otca, ale aj pomermi v domácnosti matky. V konaní
nebolo preukázané, že matka by mohla mať vyšší príjem a zneužíva príjem otca - takéto dôkazy neboli
navrhnuté ani vykonané.

16. Prídavok na dieťa je štátnou dávkou, ktorá slúži pre potreby dieťaťa, a ovplyvňuje vyživovaciu
povinnosť otca len do tej miery, že súd musí zobrať pri rozhodnutí do úvahy fakt, že časť potrieb dieťaťa
je krytá touto dávkou. V danom prípade je výška výživného stanovená správne aj s prihliadnutím na to,
že matka poberá prídavok na dieťa.

17. Vecne správny je aj výrok o splatnosti dlžného výživného. Rozsudky o výživnom sú podľa § 44
CMP vykonateľné doručením. Odvolací súd považuje za možné v súlade so zásadami CMP (čl. 1 CMP)
výnimočne stanoviť dlhšiu lehotu na zaplatenie dlžného výživného alebo umožniť dlžné výživné zaplatiť
v splátkach. V danom prípade vzhľadom na príjem otca a dĺžku konania odvolací súd považuje za
spravodlivú zákonnú lehotu na zaplatenie výživného.

18. Vecne správny aj výrok o trovách konania, ktorý zodpovedá výsledku konania. Z uvedených dôvodov
odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil postupom podľa § 2 ods. 1 CMP v spojení s § 387 ods. 1 CSP.19. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 58 a § 52 CMP. Ustanovenie
§ 52 CMP je všeobecným pravidlom rozhodovania o trovách konania v konaniach vedených podľa
ustanovení CMP. Ak CMP ustanovuje inak (napr. v ustanoveniach § 53 - 55), možno sa od tohto

všeobecného pravidla odchýliť. V danom prípade nie sú dané dôvody na odklon od všeobecného
pravidla vyplývajúceho z § 52 CMP.

20. Rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods.
2 CSP).
Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu
treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného
predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné

doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Podľa § 376 ods. 1 CMP v spojení s § 370 ods. 1 CMP ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá
vykonateľný exekučný titul, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná
ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu
rozhodnutia.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, ktorým bola upravená
vyživovacia povinnosť, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995
Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok).