Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdené Judgement was issued on Monday, April 29, 2024

Súd: Mestský súd Košice
Spisová značka: K2-29C/452/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7215221690
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 04. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Janka Mičková

ECLI: ECLI:SK:MSKE:2024:7215221690.23

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Košice sudkyňou JUDr. Jankou Mičkovou v spore žalobcov: 1./ A. B., nar. XX.XX.XXXX,

bytom C. D. XX, E., 2./ F. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. X, E., 3./ H. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. XX,
E., 4./ A. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. X, E., 5./ F. B. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. XX, E., všetci
práv. zast. JUDr. JCLic. Tomáš Majerčák, PhD., s.r.o., so sídlom v Košiciach, Južná trieda 28, IČO: 52
858 774, proti žalovanému: MINITEC s.r.o., so sídlom Turgenevova 13, Košice, práv. zast. GRABAN,
TORMA & PARTNERS s.r.o., so sídlom v Košiciach, Kováčska č. 53, IĆO: 36 730 564, o zaplatenie
2.190 € s príslušenstvom

r o z h o d o l :

I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni v 1. rade sumu 174,27 € s úrokom z omeškania vo

výške 5,05 % ročne zo sumy 174,27 € od 31.1.2016 do zaplatenia , žalobkyni v 2. rade sumu 174,27 €
s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 174,27 € od 31.1.2016 do zaplatenia, žalobcovi
v 3. rade sumu 174,27 € s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 174,27 € od 31.1.2016
do zaplatenia, žalobkyni v 4. rade sumu 174,27 € s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo
sumy 174,27 € od 31.1.2016 do zaplatenia a žalobkyni v 5. rade sumu 174,27 € s úrokom z omeškania
vo výške 5,05 % ročne zo sumy 174,27 € od 31.1.2016 do zaplatenia , a to všetko do troch dní od
právoplatnosti rozsudku.

II. V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a .

III. Žalobcovia v 1. až 5. rade majú voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v plnej výške, o
ktorej rozhodne súd prvej inštancie do 60 dní po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobcovia v 1. -5. rade a sa žalobou doručenou súdu dňa 20.07.2015 domáhali, aby súd zaviazal
žalovaného zaplatiť im sumu vo výške 2.190 €, z toho: žalobkyni v 1. rade istinu vo výške 438 €
s 5,05% ročným úrokom z omeškania zo sumy 438 € od 20.07.2015 do zaplatenia, žalobkyni v 2.

rade istinu vo výške 438 € s 5,05% ročným úrokom z omeškania zo sumy 438 € od 20.07.2015 do
zaplatenia , žalobcovi v 3. rade istinu vo výške 438 € s 5,05% ročným úrokom z omeškania zo sumy
438 € od 20.07.2015 do zaplatenia , žalobcovi v 4. rade istinu vo výške 438 € s 5,05% ročným úrokom
z omeškania zo sumy 438 € od 20.07.2015 do zaplatenia a žalobkyni v 5. rade istinu vo výške 438€
€ s 5,05% ročným úrokom z omeškania zo sumy 438 € od 20.07.2015 do zaplatenia a k náhrade trov
konania.

2. Svoju žalobu odôvodnili tým, že sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností nachádzajúcej sa
v katastrálnom území E. B. H., obec E. B. H., okres E. M.. zapísaných na LV č.XXXX ako parcela
registra E, parcelné číslo XXX – orná pôda o výmere 2243 m2. Veľkosť spoluvlastníckych podielov
žalobkyne v 1. rade 5/72 k celku, žalobkyne v 2. rade 5/72 k celku, žalobcu v 3. rade 5/72 k celku,žalobcu v 4. rade 5/72 k celku a žalobkyne v 5. rade 5/72 k celku. Žalovaný vyššie špecifikované parcely
vyčlenenégeometrickýmplánomužíva,natýchtoparceláchmapostavenéadministratívnebudovy,ktoré
sú zapísané na LV č. XXXX katastrálne územie E. B. H.. Podiely žalobcov na parcelách vyčlenených

geometrickým plánom č. 141/2012 sú u žalobcov v 1. až 5 . rade 5/72 k celku, čo predstavuje pre
každého zo žalobcov 41,3194 m2 spolu 206,597 m2.

3. Podľa znaleckého posudku č. 61/2014(doplnenie znaleckého posudku č. 102/2013), vyhotoveného
znalcom M. N. B. ustanoveným Okresným súdom Košice II. v konaní vedenom pod sp. zn. 18C/126/2012

výška nájomného za pozemky nachádzajúceho sa v areáli žalovaného (ide o susedné parcely)
predstavovala v roku 2013 5,495 € za m2 a v roku 2014 5,312 € za m2. Žalobcovia žiadajú vydanie
bezdôvodného obohatenia za obdobie od 20.07.2013 do 20.07.2015 a to spolu za výmeru 206, 597 m2,
čo predstavuje celkovú sumu 2.190 €.

4. Žalobcovia predložili alebo označili dôkazy a použili tieto prostriedky procesného útoku: výpis z listu

vlastníctva č. XXXX, XXXX, geometrický plán č. XXX/XXXX, informatívna kópia z katastrálnej mapy,
znalecký posudok č. 61/2014, vyjadrenie k odporu zo dňa 24.05.2016, znalecký posudok č. 4/2015,
vyjadrenie zo dňa 06.10.2016, zápisnicu z pojednávania pred Okresným súdom Košice II sp. zn.
29C/226/2015, stanovisko k vyjadreniu návrhu zo dňa 13.07.2012, emailovú komunikáciu, žalobu zo
dňa 05.02.2016, kúpnu zmluvu, výpis LV č. XXXX, kúpnu zmluvu zo dňa 22.10.2004, uznesenie NS

SR sp. zn. 7Cdo/285/2014, rozsudok NS SR sp. zn. 2Mcdo/16/2010, rozsudok KS v Košiciach sp. zn.
3Co/599/2014, navrhli otázky na znalecké dokazovanie, vyjadrenie žalobcov k znaleckému posudku
zo dňa 26.02.2019, predložili dokument úradu geodézie kartografie a katastra SR pod názvom export
vytlačený z aplikácie mapový klient ZBGIS katastrálne územie E. B. H., článok z Najprávo.sk, znalecký
posudok č. 68/2016, poukázali na rozsudok KS v Trnave z 13.12.2017 sp. zn. 10Co/191/2017, predložili

rozsudok KS v Košiciach sp. zn. 1Co/225/2018 zo dňa 06.02.2019, navrhli prerušiť konanie, poukázali
na nález Ústavného súdu 3Us/475/2018 zo dňa 04.02.2021, predložili rozsudok Okresného súdu Košice
I sp. zn. 24C/458/2013, rozsudok KS v Košiciach sp. zn. 5Co/151/2022.

5. Žalovaný v odpore proti platobnému rozkazu zo dňa 10.02.2016 uviedol, že žalobcovia odvodzujú
výšku nájomného za pozemky, ktoré užíva žalovaný zo znaleckého posudku č. 91/2014 (doplnenie
znaleckého posudku č. 102/2013) vyhotoveného znalcom M. N. B., ktorého ustanovil Okresný súd
Košice II v konaní vedenom pod sp. zn. 18C/126/2012, pričom poukázal na to, že voči tomuto
znaleckému posudku podali obidve strany sporu námietky a z tohto dôvodu následne Okresný súd

Košice II ustanovil na podanie kontrolného znaleckého posudku znaleckú organizáciu Inštitút znalcov
súdnehoinžinierstva,družstvoKošice,ktorásamala vyjadriťajksprávnostizáverovznalcavznaleckom
posudku č. 102/13 a jeho doplneniu č. 61/2014. Inštitút znalcov súdneho inžinierstva vypracoval
znalecký posudok č. 14/2015 podľa ktorého cena nájmu za m2 pozemku predstavuje sumu 2,648 €
za m2/ rok pre pozemky zaťažené vecným bremenom a pre pozemky bez vecného bremena sumu

3,783 € za m2 a rok. Cena nájmu pozemkov podľa uvedeného znaleckého posudku je teda výrazne
nižšia ako žalobcami žiadaná cena nájmu 5,30 € za m2/rok. Zároveň poukázal na to, že M. B.
v znaleckom posudku 102/13 a jeho doplnení č. 61/2014 na výpočet všeobecnej hodnoty nájmu
pozemkov použil nesprávne všeobecnú hodnotu pozemku (ako vstupnú veličinu pre stanovenie výšky
nájmu). Inštitút znalcov v znaleckom posudku č. 14/2015 postupoval správne, keď určil koeficient

polohovej diferenciácie ( Kpd) samostatne pre pozemky zaťažené vecným bremenom (kde bral do úvahy
fakt, že na žalobou dotknutých pozemkov sa nachádzajú závady v podobe vecných bremien, na základe
čoho určil koeficient redukujúcich faktorov Krf 0,70 a pre pozemky nezaťažené vecným bremenom určil
koeficient redukujúcich faktorov 1,00. Pričom M. B. pri výpočte tohto koeficientu polohovej diferenciácie
Kpd vychádzal z koeficientu redukujúcich faktorov 1,00 a teda vôbec pri výpočte Kpd nezohľadnil,

že časť pozemkov je zaťažená vecnými bremenami resp. inými závadami. Za objektívny žalovaný
považoval aj znaleckou organizáciou stanovený koeficient povyšujúcich faktorov (Kpf) – 1,45, nakoľko
znalcom M. B. určené koeficienty povyšujúcich faktorov (r. 2010-1,50, r. 2011-1,60, r. 2012-1,70, r.
2013-1,75 a r. 2014-1,72) sú nereálne, keďže v rokoch 2011-2012 predstavujú nárast hodnoty pozemkov
až o 10%. Znalecká organizácia správne poukázala na to, že znalec M. B. pri stanovení všeobecnej

hodnoty pozemkov uvažuje s medziročným zvyšovaním ich hodnoty, úpravou koeficientov povyšujúcich
faktorov aj napriek tomu, že k žiadnym zmenám, pre ktoré by mala byť neúmerne zvyšovaná hodnota
pozemkov, v danom území nedošlo. Zároveň stavebné pozemky pre rodinné domy majú podstatnevyššiu jednotkovú všeobecnú hodnotu ako hodnotené pozemky, ktoré tvoria len časť vnútorného dvora
areálu firmy žalovaného.

6.Žalovanýpredložil,alebooznačildôkazyapoužiltietoprostriedkyprocesnejobrany:znaleckýposudok
č. 14/2015, vyjadrenie zo dňa 07.11.2016, zo dňa 28.08.2017, zo dňa 12.04.2019 a zo dňa 11.03.2024,
poukázal na rozhodnutia NS ČR sp. zn. 33Odo/477/2003 zo dňa 16.12.2003, 21Cdo/3173/2005
zo dňa 31.08.2006, 25Cdo/539/2008 zo dňa 19.02.2008, rozsudok Okresného súdu Žilina sp. zn.
2C/53/2006 zo dňa 30.07.2009, ktorý bol potvrdený rozsudkom KS v Žiline sp. zn. 5Co/45/2010 zo

dňa 23.03.2010, rozhodnutie NS SR sp. zn. 2Cdo/94/2011 zo dňa 29.09.2011, poukázal a predložil
rozhodnutie Mestského súdu Košice sp. zn. K2-15C/452/2015, predložil znalecké posudky č. 14/2015,
33/2017, 23/2017 a 2/2023, vzniesol námietku premlčania nárokov žalobcov, ako aj navrhol vykonanie
obhliadky.

7. Súd vykonal dokazovanie oboznámením s obsahom nižšie uvedených listinných dôkazov

nachádzajúcich sa v spise , znaleckým dokazovaním, obhliadkou nehnuteľností, pri rozhodovaní vzal
do úvahy len skutočnosti, ktoré vyšli najavo v tomto konaní, dôkazy a tvrdenia strán sporu hodnotil
podľa svojej úvahy v súlade s princípmi, na ktorých spočíva Civilný sporový poriadok a to každý dôkaz
jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom starostlivo prihliadol na všetko, čo vyšlo
počas konania najavo, vykonal vyššie uvedené dôkazy a pri rozhodovaní z nich vychádzal a zistil tento

skutkový stav:

8. Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že žalobcovia v 1. až 5. rade sú podielovými
spoluvlastníkmi nehnuteľností parcelné číslo XXX o výmere 2243 m2 ornej pôdy o veľkosti

spoluvlastníckeho podielu každého zo žalobcov 5/72 k celku, čo vyplynulo z listu vlastníctva č. XXXX
okres E. M.. Obec E. – E. B. H., katastrálne územie E. B. H. vyhotoveného dňa 17.07.2015, ktorý
tvorí prílohu žaloby. Z geometrického plánu č. 141/2012 vypracovaného spoločnosťou SK GEO, s.r.o.,
Košice dňa 12.10.2012, autorizačne overeného 16.10.2012 a úradne overeného dňa 24.10.2012, kraj
košický, okres E. M., O. E. – A. P. E. B. H., katastrálne územie E. B. H. vyplynulo, že z parcely E.

– Q. XXX boli vyčlenené nasledovné parcely registra C a to parcela č. XXXX/XXX - zastavané plochy
a nádvoria o výmere 118 m2, parcela č. XXXX/X- zastavané plochy a nádvoria o výmere 89 m2, parcela
č. XXXX/XXX – zastavané plochy a nádvoria o výmere 123 m2, parcela č. XXXX/XX – zastavané plochy
anádvoriaovýmere103m2aparcelač.XXXX/XXXzastavanéplochyanádvoriaovýmere162m2spolu
595 m2. Žalovaný je vlastníkom stavieb – administratívnych budov súpisné č. XXXX zapísaných na

parcele č. XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X,XXXX/X,XXXX/X,XXXX/XX,XXXX/X F. XXXX/XXX (na parcelách
v podielovom spoluvlastníctve žalobcov v rozhodnom období), ktoré nehnuteľnosti nadobudol kúpnou
zmluvou, ktorej vklad bol povolený dňa 14.12.2004 pod č. H. XXXX/XX, čo vyplýva z listu vlastníctva č.
XXXX okres E. M. , obec E. – E. B. H., katastrálne územie E. B. H.. Dňa 14.03.2017 bol vyhotovený
geometrický plán na určenie vlastníckych práv k nehnuteľnostiam parcela č. XXXX/X, XXXX/X,XXXX/

X,XXXX/XX,XXXX/XX,XXXX/X,XXXX/XXX F. XXXX/XXX- XXXX/XXX, vyhotoviteľom GEO KREATÍV,
s.r.o., Malá Ida, autorizačne overeného 15.03.2017 úradne overeného 12.04.2017 pre okres E. M., obec
E. – E. B. H., katastrálne územie E. B. H. č. plánu 29/2017, ktorý je súčasťou znaleckého posudku č.
33/2017 vypracovaného dňa 09.05.2017 M. C. C., znalcom z odboru stavebníctvo, odvetvie pozemné
stavby a odhad hodnoty nehnuteľnosti.

9. V konaní bol sporný rozsah užívania nehnuteľností žalovaným, ako aj výška bezdôvodného
obohatenia za toto užívanie stanovená ako ,,nájomné“, preto na tieto skutočnosti súd zameral
dokazovanie.

10. Podľa § 100 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v
tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak
sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať. (2) Premlčujú sa všetky
majetkové práva s výnimkou vlastníckeho práva. Tým nie je dotknuté ustanovenie § 105. Záložné práva
sa nepremlčujú skôr, než zabezpečená pohľadávka.

11. Podľa § 107 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia
sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a ktosa na jeho úkor obohatil. (2) Najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí
za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo.

12. Žalovaný podaním zo dňa 07.11.2016 vzniesol námietku premlčania nárokov žalobcov, keď mal za
to, že nejde o čiastkové nároky zo strany žalobcov na vydanie bezdôvodného obohatenia za jednotlivé
dni trvania užívania nehnuteľnosti zo strany žalovaného, ale ide o jeden celkový nárok, ktorý vznikol

prvým dňom užívania nehnuteľností bez právneho dôvodu zo strany žalovaného resp. jeho právneho
predchodcu. Od toho sa odvíja aj plynutie objektívnej trojročnej premlčacej doby na uplatnenie nároku na
vydanie bezdôvodného obohatenia v zmysle § 107 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ktorá začína plynúť
prvým dňom vzniku majetkového prospechu zo strany žalovaného resp. jeho právneho predchodcu,
nakoľko už vtedy došlo k vzniku bezdôvodného obohatenia a vzniku nároku na jeho vydanie. Nárok
na vydanie bezdôvodného obohatenia žalobcov za celé obdobie kontinuálneho užívania nehnuteľnosti

zo strany žalovaného tvorí jeden celok, nejde o jednotlivé čiastkové nároky a preto sa tento nárok
premlčiava ako celok. Poukázal pritom na judikatúru v prípade úroku z omeškania, ktorý taktiež vzniká
prvým dňom omeškania dlžníka a kontinuálne narastá za každý deň omeškania, pričom napriek tomu
judikatúra zaujala v tomto smere stanovisko, že aj keď úroky z omeškania ,,prirastajú,, k istine za
každý deň trvania omeškania dlžníka so splnením dlhu, povinnosť platiť úroky z omeškania nevzniká

vždy samostatne ( na novo) každý deň, za každý deň trvania omeškania, ale jednorázovo v deň,
ktorým sa dlžník ocitol v omeškaní zo splnením dlhu. Poukázal pri tom na uznesenie NS ČR sp. zn.
21Cdo/3173/2005 z 31.08.2006. Rovnako je to aj v prípade nároku na náhradu za stratu na zárobku. Na
základe vyššie uvedeného mal za to, že nárok sa premlčal v objektívnej trojročnej premlčacej lehote.

13. Súd má za to, že nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia patrí za každý deň rozhodného
obdobia, za ktoré sa žalovaný na úkor žalobcov obohatil, t.j. od 20.07.2013 do 20.07.2015, preto tento
nárok uplatnený žalobcom za dva roky spätne od podania žaloby (20.07.2015) nemôže byť premlčaný.

14. Podľa § 489 Občianskeho zákonníka záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj

zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností, uvedených v zákone.

15. Podľa § 451 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí
obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho
dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako

aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

16. Podľa § 563 Občianskeho zákonníka ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym
predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie
veriteľ požiadal.

17. Žalobcovia si dali vytýčiť vecné bremeno a to ochranné pásma VVN a VN , podľa zameraní geodeta,
pričom zo žalovaných nehnuteľností je v ochrannom pásme na parc. č. E. P. XXXX/XXX -118 m2, z parc.
E. P. XXXX/X -18 m2 a parc KNC č. XXXX/XXX- 117 m2, spolu v ochrannom pásme je 253 m2. Mimo
ochranného pásma na parc. KNC č. XXXX/X je 71 m2, na parc KNC č. XXXX/XXX je 123 m2, na parc.

KNC č. XXXX/XX je 103 m2, na parc. č. XXXX/XXX je 44 m2, a na parc. KNC č. XXXX/XXX je 1
m2, spolu mimo ochranného pásma je 342 m2. Súčasne predložili znalecký posudok vyhotovený M.
A. R. č. 32/2016 , ktorý stanovil všeobecnú hodnotu dotknutých nehnuteľností a hodnotu nájmu tak,
že výšku nájomného pri pozemkoch nezaťažených vecnými bremenami stanovil na 8,702 €/m2/rok, pri
pozemkochzaťaženýchvecnýmibremenamistanovilvýškunájomnéhona5,011€/m2/rok.Nažalobkyňu

v 1. rade podiel 5/72 k celku ročne je to 294,71 € (253 x 5,011 = 1.267,78 € a 342 x 8,702 =2,976,084
€ podiel 5/72, na žalobkyňu v 2. rade podiel 5/72 k celku ročne je to 294,71 € (253 x 5,011 = 1.267,78
€ a 342 x 8,702 =2,976,084 € podiel 5/72, na žalobcu v 3. rade podiel 5/72 k celku ročne je to 294,71
€ (253 x 5,011 = 1.267,78 € a 342 x 8,702 =2,976,084 € podiel 5/72, na žalobkyňu v 4. rade podiel 5/72
k celku ročne je to 294,71 € (253 x 5,011 = 1.267,78 € a 342 x 8,702 =2,976,084 € podiel 5/72, na

žalobkyňu v 5. rade podiel 5/72 k celku ročne je to 294,71 € (253 x 5,011 = 1.267,78 € a 342 x 8,702
=2,976,084 € podiel 5/72.18. Žalovaný zároveň poukázal na to, že žalobcovia sa v konaní domáhajú len bezdôvodného
obohatenia za určité časové obdobie, avšak do budúcnosti rozhodnutie súdu v konaní nebude riešiť
vzniknutý právny stav, kedy je riadne v súlade so zákonom povolená stavba vo vlastníctve žalovaného

postavená na pozemkoch vo vlastníctve žalobcov. Teda bez ohľadu na rozhodnutie súdu v konaní
ostane aj naďalej vytvorený stav právnej neistoty a to aj pre žalovaného, ktorý je vlastníkom stavby
postavenej na cudzom pozemku. S ohľadom na to žalovaný zastáva názor, že nie je možné sa žalobou
domáhať len určitých reparačných nárokov (ako je v danom prípade uplatnený nárok žalobcov na
vydaniebezdôvodnéhoobohatenia)azároveňponechávaťstavprávnejneistotyneusporiadanýsmerom

do budúcnosti. Žalovaný považuje takto koncipovanú žalobu za neprípustnú a následne za nedôvodnú,
pričom vychádza aj z prípadov, ktoré už súdna prax riešila resp. z názorov odbornej verejnosti.
Poukázal na rozhodnutie Okresného súdu Žilina sp. zn. 2C/53/2006, kde predmetným rozsudkom zo
dňa 30.07.2009 súd žalobu zamietol a v odôvodnení rozhodnutia uviedol, že v prípade, že vlastník
pozemku uplatňuje len zodpovednostné (sekundárne) nároky voči osobám, ktoré mu bránia v užívaní
veci bez toho, aby sa zároveň ( primárne) domáhal odstránenia protiprávneho stavu, jedná sa spravidla

o výkon jeho práva v rozpore s dobrými mravmi. Nie je úlohou súdu vyvodzovať následky z porušenia
práva bez toho, aby zároveň jeho rozhodnutím došlo k odstráneniu protiprávneho stavu a k nastoleniu
stavu právnej istoty a tým napomáhať udržiavať protiprávny stav. V prípadoch existencie neoprávnenej
stavby na cudzom pozemku je nevyhnutné, aby vlastník pozemku vyvodil z týchto skutkových okolností
primárne svoje právo spôsobom vymedzeným v § 135c Občianskeho zákonníka a neobmedzoval sa len

na uplatňovanie sekundárnych zodpovednostných nárokov vyplývajúcich z existencie takéhoto stavu
na jeho pozemku. Následne predmetný rozsudok bol rozsudkom KS v Žiline sp. zn. 5Co/45/2010 zo
dňa 23.03.2010 potvrdený a na základe dovolania NS SR uznesením sp. zn. 2Cdo/94/2011 zo dňa
29.09.2011 dovolanie žalobcu odmietol. Zároveň v tomto zmysle poukázal aj na právny názor v časopise
Justičná revue.

19. K predmetným rozhodnutiam, na ktoré poukazuje žalovaný súd uvádza, že ojedinelé rozhodnutie
Okresného súdu v Žiline, Krajského súdu v Žiline nepredstavujú ustálenú súdnu prax, pričom
charakteristika pojmu ,,ustálená rozhodovacia prax dovolacieho súdu“ v zmysle § 421 ods. 1 csp.
vyplýva z judikátu R 71/2018, pokiaľ nie je daný právny dôvod na bezodplatné užívanie pozemku

(napr. zmluva), potom platí, že povinnosti vlastníka pozemku strpieť jeho užívanie zodpovedá povinnosti
vlastníka stavby poskytnúť mu za užívanie náhradu. K obohateniu vlastníka stavby dochádza už zo
samotnéhotituluvlastníckehopráva,ktorézakladájehooprávnenieužívaťstavbu.Povinnosťposkytovať
náhradu vlastníkovi pozemku, na ktorom stojí stavba, stíha vlastníka stavby bez ohľadu na to, akým
spôsobomrealizujesvojevlastníckeprávo.Podužívanímcudziehopozemkujepotrebnévtomtoprípade

chápať jeho zastavanie cudzou stavbou. Pozemky žalobcov, ktoré boli pôvodne vedené ako parcela
registra E č.XXX orná pôda o výmere 2243 m2 zapísaných na LV č. XXXX boli bez právneho dôvodu
v rozhodnom období, t. j. od 20.07.2013 do 20.07.2015, užívané žalovaným tým, že má na nich
žalovaný umiestnené stavby – administratívne budovy. Pokiaľ ide o užívanie nezastavaných pozemkov
v rozhodnom v období žalovaným a k jeho argumentácií, že užíva len časť týchto pozemkov, ako to

uviedol vo vyjadrení zo dňa 07.11.2016 (čl. 111 spisu) , že užíva, len parcelu registra C č. XXXX/
XX zastavané plochy a nádvoria o výmere 103 m2 a parcelu registra C č. XXXX/X zastavané plochy
a nádvoria o výmere 89 m2, teda celkovo z uvedených nehnuteľností užíva žalovaný časť o výmere
192 m2 a ostatné časti neužíva, žiadnym spôsobom ich neudržiava, nepoužíva ich pre vlastné účely,
ani nemá z nich žiaden majetkový osoh a taktiež nebráni ich užívaniu prípadne vlastníkom týchto

nehnuteľností a skutkové tvrdenia žalobcov o užívaní nehnuteľností v rozsahu 595 m2 nie je pravdivé
a po doplnení stanoviska žalovaného zo dňa 28.08.2017, kde pripustil užívanie v širšom rozsahu
a teda v zmysle geometrického plánu č. 29/2017, ktorý tvorí prílohu znaleckého posudku č. 33/2017
vypracovanom znalcom M. C. C. uviedol, že užíva parcelu č. XXXX/X o výmere 89 m2 (diel 6), na tejto
časti nehnuteľnosti je postavená samotná stavba, parcelu č. XXXX/XXX o výmere 43 m2 (diel7), na

tejto časti nehnuteľnosti je chodník prislúchajúci k postavenej stavbe, parcela č. XXXX/XX o výmere
103 m2 (diel 8), na tejto časti nehnuteľnosti je postavená samotná stavba a parcela č. XXXX/XXX
o výmere 115 m2 (diel 9), ide o dvor, parkovisko resp. príjazdovú cestu k samotnej stavbe. Žalovaný
tak užíva časť nehnuteľností o celkovej výmere 350 m2. Táto argumentácia žalovaného o čiastočnom
užívaní nezastavaných pozemkov v rozhodnom období bola vyvrátená aj samotnou výpoveďou konateľa

žalovaného M. I. S. v konaní pred Okresným súdom Košice II sp. zn. 29C/226/2015, ktorý vo svojej
výpovedi uviedol, že celý areál je oplotený a uzamknutý, nikto iný než žalovaný tam nemá prístup a ani
kľúče a nakoniec táto situácia vyplýva aj z vykonanej obhliadky, ktorá bolo urobená za prítomnosti súdu
na tvári miesta, z ktorej vyplynulo, že areál je oplotený, uzamknutý. Súd poukazuje aj na rozsudok KSv Košiciach sp. zn. 11Co/328/2012 zo dňa 2.10.2013, podľa ktorého: ,, podľa zaužívanej súdnej praxe
bezdôvodné obohatenie vzniká napr. i tomu, kto svojím konaním dosiahol na úkor vlastníka postavenie
detentora jeho pozemku tým, že celý oplotený pozemok uzamkol a urobil ho tak prístupný pre seba

a svoje potreby a to bez ohľadu na to, nakoľko intenzívne ho užíval.,,

20. Na základe vyššie uvedeného mal súd za preukázané, že žalovaný užíval v rozhodnom období
pozemky v podielom spoluvlastníctve žalobcov bez právneho dôvodu a to v rozsahu 595 m2. Pre určenie
výšky bezdôvodného obohatenia bolo podstatné zistiť výšku nájmu za dotknuté pozemky v rozhodnom

období, t. j. v období od 20.07.2013 do 20.07.2015. Obidve sporné strany sa odvolali alebo predložili
súdu znalecké posudky, ktoré určovali výšku nájomného rôzne a každá zo strán sporu mala za to, že
práve poukazovanie na znalecký posudok ňou predložený je správny a namietala znalecký posudok
predložený protistranou. Celkovo bolo zo strany žaloby predložených päť znaleckých posudkov a zo
strany žalovaného štyri znalecké posudky a jeden znalecký posudok bol v konaní nariadený konajúcim
súdom.

K jednotlivým znaleckým posudkom súd uvádza nasledovné:

21. Súd neprihliadol na znalecký posudok č. 14/2015 (doplnený znaleckým posudkom vypracovaným
znalcom. M. N. B. č. 61/2014), nakoľko tento určil výšku nájomného za iné obdobie (rok 2010-2014)

a z dôvodu, že predmetný znalecký posudok nezohľadňoval skutočnosť, že na niektorých z dotknutých
pozemkoch vo vlastníctve žalobkyne viazli vecné bremená (ochranné pásma), čo má akiste vplyv na
výšku nájomného.

22.Súdneprihliadolnaznaleckýposudokč.32/2016vypracovanýM.A.R.,nakoľkotentoznalecstanovil

výšku nájomného k pozemkom vo vlastníctve žalobkyne užívaným žalovaným k inému obdobiu (roku
2016), než bolo súdom posudzované rozhodné obdobie.

23. Rovnako tak nebolo možné vychádzať zo znaleckého posudku č. 33/2017 vypracovaného M. C. C.,
nakoľko žalobkyňa namietala, že znalec je v príbuzenskom pomere k právnemu zástupcovi žalovaného

(v tom čase I. A. C.), preto znalecký posudok nebol vyhotovený objektívne. Navyše znalec v predmetnom
znaleckom posudku vychádzal len z výmer, ktoré žalovaný mal skutočne užívať v rozhodnom období,
avšak ako bolo preukázané, žalovaný užíva z dôvodu oplotenia areálu dotknuté pozemky v celej ich
výmere. Návrhu žalobkyne, na vylúčenie tohto znalca, nebolo možné vyhovieť, lebo znalec M. C. nebol
ustanovený súdom.

24. Súd neprihliadol na znalecké posudky vypracované Inštitútom znalcov súdneho inžinierstva,
družstvo Košice č. 14/2015 zo dňa 20.10.2015, ktorého zadávateľom bol Okresný súd Košice II. v konaní
sp. zn. 18c/126/2012 a išlo o kontrolný znalecký posudok, ktorého úlohou bolo určiť všeobecnú hodnotu
nájmu nehnuteľnosti zapísaných na LV č. XXXX, ako aj znalecký posudok č. 4/2015 vypracovaný

pre Okresný súd Košice II v konaní sp. zn. 43C/181/2013 zo dňa 27.04.2015, ktorého úlohou bolo
stanoviť všeobecnú hodnotu nehnuteľností zapísaných na LV. č. XXXX za roky 2010-2013 a to parcela
č. XXXX/XX, pričom v obidvoch znaleckých posudkoch sa uvádzajú iné hodnoty koeficientov na tú istú
parcelu registra E a to v priebehu pár mesiacov, pričom v znaleckom posudku č. 14/02015 pri všetkých
koeficientoch sa uvádza minimálna hodnota koeficientu na rozdiel od znaleckého posudku č. 4/2015,

pričom tá istá organizácia, pozemok registra E
, ktorý rozdelil geometrický plán na niekoľko parciel registra C, všeobecnú hodnotu parcely registra C
po zohľadnený redukujúcich faktorov ( ochranné pásma, vecné bremená a pod.) stanovil na 61,35
€ za m2( ZP č.4/2015) a na inú parcelu registra C, len vo výške 43,81 m2 (ZP č. 14/2015), kde sú
ochranné pásma a ani cez ne neprechádza žiadne vedenie. Zároveň v znaleckom posudku č. 4/2015

sa pre výpočet nájomného uvádzala doba návratnosti investície 15 rokov a v znaleckom posudku č.
14/2015 doba návratnosti investície až 25 rokov, čo je rozdiel 10 rokov a zároveň v znaleckom posudku
č. 14/2015 je stanovená všeobecná hodnota pozemkov nezaťažených vecnými bremenami na sumu
62,58 € za m2 a v znaleckom posudku č. 4/2015 všeobecná hodnota pozemkov zaťažených vecnými
bremenami na hodnotu 61,35 € za m2, pričom ide o pozemky blízko seba, sú tu rovnaké východiskové

skutočnosti pre stanovenie hodnoty koeficientov. Zároveň hodnoty niektorých koeficientov obidvoch
znaleckých posudkov boli stanovené značne rozdielne, keďže ide o ten istý pozemok registra E parcela
č. XXX, ktorý bol geometrickým plánom rozdeleným na parcely registra C a teda z tohto dôvodu sú
východiskové skutočnosti pre stanovenie hodnoty koeficientov totožné, okrem koeficientu redukujúcichfaktorov. Odlišne boli stanovené koeficienty všeobecnej situácie, koeficienty obchodnej a priemyselnej
polohy, koeficient technickej infraštruktúry pozemku, ako aj koeficient povyšujúcich faktorov, čo následne
sa odzrkadlilo v rozdielnej trhovej hodnote nehnuteľnosti. A následne od výšky hodnoty nehnuteľnosti

sa odvíjala aj výška nájmu. Ak nie je správne stanovená výška hodnoty nehnuteľností, nemôže byť
správne stanovená ani výška nájmu. Na porovnanie v znaleckom posudku č. 4/2015 je hodnota ročného
nájomného s vecnými bremenami pre rok 2013 stanovená na 5,084 €/ m2 oproti sume 2,677 €/ m2
stanovenú v znaleckom posudku č. 14/2015 a hodnota bez vecných bremien v znaleckom posudku č.
14/2015 je stanovená 3,825 € za m2. Na základe vyššie uvedených skutočností súd neprihliadol ani na

predmetné znalecké posudky Inštitútu znalcov súdneho inžinierstva.

25. Súd nevychádzal ani zo znaleckého posudku č. 1/2019, ktorý v tomto konaní na objednávku súdu
vypracoval znalecký posudok M. T. R. dňa 24.01.2019, keď znalec pri všetkých pozemkoch uvádza
ako redukujúci faktor nevhodný geometrický tvar pozemku, pričom v samotnom posudku sa zmieňuje,
že pozemky sa nachádzajú v rovinatom území a tvoria kompaktný celok približne v tvare kosoštvorca.

Teda nie je zrejme, aký nevhodný geometrický tvar pozemku je, navyše všetky hodnotené pozemky je
potrebné v tejto súvislosti brať ako jeden celok, nakoľko k rozdeleniu pôvodnej parcely registra e pri
prepise do registra c došlo iba z dôvodu, že tam stojí budova žalovaného, zároveň znalec bez ďalšieho
zdôvodnenianeuvádzažiadnypovyšujúcifaktornapriektomu,žesámuvádza,žeposudzovanépozemky
sa nachádzajú iba 5,6 km od centra mesta s počtom obyvateľov 240.000, majú dobrú infraštruktúru,

pristúpovú cestu, možnosť priameho napojenia na inžinierske siete a samotná obec Košická Nová
Ves disponuje občianskou vybavenosťou. Znalec tieto skutočnosti síce zohľadnil pri určovaní ostatných
koeficientov a však tieto skutočnosti majú vplyv na to, že o kúpu pozemkov v tejto lokalite je práve
z uvedených dôvodov výrazne zvýšený záujem, čo je povyšujúcim faktorom, čo znalec nezohľadnil
pri určovaní koeficientov povyšujúcich faktorov a ktoré mali vplyv pri určovaní všeobecnej hodnoty

pozemkov metódov polohovej diferenciácie. Navyše znalecké posudky 4/2015 vypracovaný inštitútom
súdneho inžinierstva družstvo Košice stanovil koeficient povyšujúcich faktorov 2,0 pričom vzal do úvahy,
že sa jedná o pozemky s výrazne zvýšeným záujmom o kúpu. Takisto pozemky so zvýšeným záujmom
o kúpu ohodnotil aj znalec M. N. B. v znaleckom posudku 102/2013. Zároveň pokiaľ ide o stanovenie
všeobecnej hodnoty nájmu znalec vychádzal z návratnosti investície 25 rokov, pričom znalecké posudky

102/2013 a4/2015 stanovili v prípade susediacich pozemkov v období predpokladanej návratnosti
investícií 15 rokov. Je potrebné uviesť, že pozemky slúžia na podnikanie, žalovaný na týchto pozemkoch
podniká, doba návratnosti investície pri podnikaní je maximálne 10 rokov, ináč investícia je nevýhodná
a nerentabilná. Aj pri prenájme pozemku na podnikanie doba návratnosti investície z podnikania musí
byť zohľadnená.

26. V znaleckom posudku č. 102/2013 vypracovanom na podnet Okresného súdu Košice II v konaní
18C/126/2012 znalcom M. N. B. dňa 03.01.2013, ktorého úlohou bolo stanovenie všeobecnej hodnoty
nájmu pozemkov nachádzajúcich sa na LV č. XXXX, bolo obdobie od 01.01.2010 ku dňu podania
znaleckého posudku, t.j. 03.01.2013, teda v predmetnom posudku bolo ohodnocované iné obdobie ako

jevdanomspore,pretosúdnatentoposudokneprihliadal,zároveňsúdneprihliadolnaznaleckýposudok
č. 68/2016 vypracovanom na požiadavku Okresného súdu Košice I v konaní sp. zn. 24C/152/2014
ktorého predmetom bolo stanovenie trhovej hodnoty práva zodpovedajúceho vecnému bremenu za
užívanie parcely č. XXXX/X F. P. XXXX/X zapísané na LV. č. XXXX E. B. H., pričom ide o nehnuteľnosť
na ktorej je futbalové ihrisko, teda slúži inému účelu ako pozemky v tomto súdnom konaní.

27. Súd neprihliadol taktiež na znalecký posudok vypracovaný na podnet žalovaného znalcom M. I. P. č.
23/2017 zo dňa 31.12.2017, ktorého účelom bolo stanovenie všeobecnej hodnoty pozemkov uvedených
v geometrickom pláne č. 29/2017 pre určenie vlastníckych práv k nehnuteľnostiam a pozemkov
v geometrickom pláne 146/2017 pre účel prevodu týchto nehnuteľností a uzatvorenie kúpnej zmluvy

resp. uzatvorenie nájomnej zmluvy, teda pri vypracovaní znaleckých posudkov vychádzal z iných
rozhodujúcich faktorov, z iných vstupných údajov a k inému účelu vypracovanom znaleckom posudku.

28. Zo súkromného znaleckého posudku č. 2/2023 vypracovaného znalcom M. I. A. (čl. 641 spisu) zo
dňa 11.1.2023, predloženého žalovaným vyplynulo, že znalec určil výšku nájomného k predmetným

pozemkom a to pri pozemkoch zastavaných stavbou súp. č. XXXX, ktoré žalovaný užíva za rok 2013 vo
výške 2,477 €/m2, za rok 2014 vo výške 2,474 €/m2 a za rok 2015 vo výške 2,563 €/m2, pri pozemkoch
nezastavaných stavbou súp. č. XXXX mimo ochranného pásma určil znalec výšku nájomného za rok
2013 v sume 2,477 €/m2, za rok 2014 v sume 2,474 €/m2, za rok 2015 v sume 2,006,83 €/m2. Pripozemkoch nezastavaných stavbou súp. č. XXXX v ochrannom pásme znalec určil výšku nájomného
za rok 2013 v sume 1,237 €/m2, za rok 2014 v sume 1,237€r/2, za rok 2015 v sume 1,282 €/m2.

29. Zo znaleckého posudku č. 3/2023 vypracovaného znaleckou organizáciou Ústavom súdneho
inžinierstva Žilinskej univerzity v Žiline zo dňa 13.1.2023 v konaní vedenom na OS KE II pod sp.
zn. 39C/218/2012 vyplynulo, že znalecká organizácia stanovila výšku nájomného za bezprostredne
susediace pozemky v kat. úz. E. B. H. za roky 2010 až 2018, pričom vzala do úvahy pozemky zaťažené
a nezaťažené vecnými bremenami a stanovila výšku nájmu za pozemky ako priemernú hodnotu za

celé rozhodné obdobie rokov 2010-2018 (pre nedostatočný počet podkladov pre stanovenie všeobecnej
hodnoty nájmu pozemkov samostatne pre každý rok) v sume 2,284 eur/m2/rok pri pozemkoch
nezaťažených vecnými bremenami a v sume 1,872 eur/m2/rok za pozemky zaťažené vecnými
bremenami. Pri stanovení všeobecnej hodnoty nájmu pozemkov bola použitá metóda návratnosti
všeobecnej hodnoty pozemkov s dobou návratnosti 35 rokov.

30. Právny zástupca žalobkyne na pojednávaní dňa 18.3.2024 namietol znalecký posudok č. 2/2023
vypracovaný M. A. z dôvodu, že tento znalec vždy zadáva nízke sumy pri určení výšky nájmu. Ďalej
poukázal na to, že znalec M. A. zaradil pozemky v kat. úz. E. B. H. do priemyselnej zóny, avšak
podľa územného plánu sú to plochy občianskej vybavenosti, nie pozemky na priemysel. Znalec tiež
uvádza, že tam nie je priamy vstup na tieto pozemky, čo však nie je pravdou, a rozporoval tiež použité

koeficienty. Zároveň namietal aj znalecký posudok vypracovaný znaleckou organizáciou Ústavom
súdneho inžinierstva Žilina č. 3/2023 z dôvodu, že znalec pri určovaní hodnoty nehnuteľnosti zahrnul aj
kúpnuzmluvuuzatvorenúspánomU.,ktorejpredmetombolprevodornejpôdy(išloopoliabezprístupu),
teda porovnával neporovnateľné. Navrhol, aby súd vychádzal zo ZP predložených žalobcami.

31. Právny zástupca žalovaného na pojednávaní dňa 18.3.2024 uviedol, aby súd vychádzal zo
znaleckého posudku vypracovaného M. A. č. 2/2023, nakoľko tento určil výšku nájomného za rozhodné
obdobie (2013-2015), pričom tento ZP je najbližšie k znaleckému posudku vypracovaného znaleckou
organizáciou č. 3/2023 a zohľadňuje aj vecné bremená na dotknutých pozemkoch a ide o najaktuálnejší
a najkomplexnejší znalecký posudok.

32. Súd sa pri určení výšky nájomného za obdobie od 20.7.2013 do 20.7.2015 priklonil k znaleckému
posudku vypracovanému znaleckou organizáciou Ústavom súdneho inžinierstva Žilinskej univerzity
č. 3/2023, ktorý ZP bol vypracovaný pre účely súdneho konania prebiehajúcom na tomto súde pod

sp. zn. 39C/218/2012 . Úlohou znaleckej organizácie bolo stanoviť všeobecnú hodnotu nehnuteľností
a všeobecnú hodnotu nájmu pozemkov bezprostredne susediacich s pozemkami v podielovom
spoluvlastníctve žalobcov za obdobie rokov 2010-2018. Znalecký posudok vzal pritom na zreteľ aj vecné
bremená (ochranné pásma) nachádzajúce sa na niektorých pozemkoch, pričom stanovil všeobecnú
hodnotu pozemkov metódou polohovej diferenciácie, použitie výnosovej metódy bolo vylúčené z tam

uvedených dôvodov. Žalobcovia namietali, že pri stanovení všeobecnej hodnoty nehnuteľností bral tento
ZP do úvahy aj kúpnu zmluvu s pánom U., kde predmetom tejto kúpnej zmluvy boli polia bez priameho
prístupu, bez inžinierskych sietí. K tomu súd uvádza, že zo znaleckého posudku vyplynulo, že za účelom
objektívneho porovnania boli z celkovo poskytnutých zmlúv vylúčené zmluvy, ktoré boli uzatvorené
na pozemky s výrazne rozdielnym funkčným využitím : napr. pod cintorínom, pod komunikáciou,

v záhradkárskej osade, záhrada pri rodinnom dome, pričom boli vylúčené aj kúpne zmluvy, pri ktorých
boli dohodnuté kúpne ceny výrazne odlišné od štatistického priemeru, tzv. extrémy, s cieľom zníženia
smerodajnej odchýlky štatistického súboru.: výrazne vyššie, výrazne nižšie ako štatistický priemer.
Zostalo tak 10 kúpnych zmlúv, medzi ktorými sa nachádzajú aj tri zmluvy uzatvorené na pozemky priamo
vareáližalovanéhosdohodnutoucenou40eur/m2/rokazmluvysdohodnutoucenou60eur2/rok.Kúpna

zmluva označená žalobcami (s pánom U., s výškou kúpnej ceny 51,45 € pritom nijako nevybočovala
z takto stanovenej kúpnej ceny, preto súd považoval túto námietku žalobcov za nedôvodnú. Zároveň
z tohto znaleckého posudku (grafu 1) vyplýva aj vývoj trhových cien pozemkov podľa vybratých kúpnych
zmlúv v časovom období od 2010-2018. Premietnuté na súdený prípad, z grafu vývoja cien je zrejmé,
že v roku 2013 až do 1.5.2014 došlo k výraznému poklesu trhových cien nehnuteľností, pričom rok

2015 bol poznamenaný postupným miernym nárastom trhových cien. Je teda zrejmé že tento pokles
trhových cien sa prejavil aj na výške nájmu. Pre nemožnosť získať dostatočný počet podkladov pre
stanovenie všeobecnej hodnoty pozemkov pre každý rok samostatne, znalecká organizácia stanovila
tak všeobecnú hodnotu pozemkov, ako aj všeobecnú hodnotu ich nájmu ako priemernú hodnotu za celérozhodné obdobie rokov 2010 až 2018. V tomto ZP bola použitá metóda určenia všeobecnej hodnoty
nájmu pozemkov na báze návratnosti všeobecnej hodnoty pozemkov a určená ako priemerná hodnota
za celé rozhodné obdobie rokov 2010 až 2018. Doba návratnosti bola stanovená na 35 rokov. ZP

pritom vychádzal z údajov z územného plánu mesta Košice, platných k rozhodnému obdobiu, kedy
hodnotené pozemky boli určené ako plochy pre polyfunkčnú zástavbu, nachádzajúce sa v zastavanom
území mesta. Pri určení výšky nájmu zohráva vždy významnú rolu aj úroková miera ECB, ktorá bola
ZP stanovená ako priemerná hodnota úrokovej miery z vkladov za celé rozhodné obdobie a to vo výške
1,45 %/rok. Pri pozemkoch nezaťažených vecnými bremenami tak bola stanovená výška nájmu na sumu

2,284 eur/m2/rok (pozemky 1. skupiny), pri pozemkoch zaťažených vecnými bremenami (pozemky 2.
skupiny) bola stanovený výška nájmu na sumu 1,872 eur/m2/rok. Takto vypracovaný znalecký posudok
súd považuje za správny. Napokon tento znalecký posudok je aj najbližšie k znaleckému posudku
vypracovaného znalcom M. I. A. predloženým žalovaným, ktorý vychádzal dokonca z nižšej doby
návratnosti investície - 20 rokov a určil výšku nájomného pre dotknuté pozemky užívané žalovaným
v rozhodnom období obdobne ako ZP č. 3/2023. Znalecký posudok M. A. však pozemky užívané

žalovaným zaradil do priemyselnej zóny, s čím sa ani žalobcovia ani súd nestotožnili.

33. Vychádzajúc zo znaleckého posudku č. 3/2023, so zohľadnením výmery pozemkov nezaťažených
vecnými bremenami, teda mimo ochranného pásma (celkovo 342 m2) , z toho na žalobcov v 1. až 5.
rade v rozhodnom období pripadajúci spoluvlastnícky podiel 5/72 k celku pre každého na parcelách C

vyčlenených z parc. E č. XXX z parc. č. XXXX/X-71 m2, XXXX/XXX-XXX m2, XXXX/XX-XXX m2, XXXX/
XXX-XX m2 a XXXX/XXX – 1 m2 , ktoré sú mimo ochranného pásma (spolu 342 m2), spoluvlastnícky
podiel žalobcov v 1. až 5. rade na týchto pozemkoch mimo ochranného pásma tak predstavuje 342 m2 .
Pri výške nájmu 2,284 €/ rok/m2 tak predstavuje bezdôvodné obohatenie sumu 781,13 € za rok (2,284 €
x342m2)azaobdobie2rokovod20.7.2013do20.7.2015sumuvovýške1.562,26€ (781,13€x2roky).

Podiel žalobcov v 1. až 5. rade vo výške 5/72 k celku predstavuje výšku bezdôvodného obohatenia pre
každého zo žalobcov za dva roky vo výške 108,49 € (1.562,26 € /72 x 5). Pri pozemkoch nachádzajúcich
sa v ochrannom pásme (celkovo 253 m2) z toho na žalobcov v 1. až 5. rade v rozhodnom období
pripadajúci spoluvlastnícky podiel 5/72 k celku pre každého na parcelách C vyčlenených z parc. E č.
XXX z parc. č. XXXX/XXX -118 m2, z parc. KNC č. XXXX/X- 18 m2, z parc KNC č. XXXX/XXX- 117 m2

(spolu 253 m2), ktoré sú v ochrannom pásme (spolu 253 m2), spoluvlastnícky podiel žalobcov v 1. až 5.
rade na týchto pozemkoch mimo ochranného pásma tak predstavuje 253 m2 . Pri výške nájmu 1,872 €/
rok/m2 tak predstavuje bezdôvodné obohatenie sumu 473,62 € za rok (1,872 € x 253 m2) a za obdobie
2 rokov od 20.7.2013 do 20.7.2015 sumu vo výške 947,24 € (473,62 € x 2 roky). Podiel žalobcov v 1.
až 5. rade vo výške 5/72 k celku predstavuje výšku bezdôvodného obohatenia pre každého zo žalobcov

za dva roky vo výške 65,78 € (947,24 € /72 x 5). Celkovo tak bezdôvodné obohatenie každého žalobcu
za obdobie od 20.7.2013 do 20.7.2015 predstavuje sumu 174,27 € (108,49 + 65,78 €).

34. Podľa § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v
omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo

od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj
lenjednotlivýchplnení.(2)Akideoomeškaniesplnenímpeňažnéhodlhu,máveriteľprávopožadovaťod
dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;
výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

35. Podľa § 3 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ust. Občianskeho
zákonníkvplatnomznení,výškaúrokovzomeškaniajeopäťpercentuálnychbodovvyššiaakozákladná
úroková sadzba Európskej centrálnej banky2) platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného
dlhu.

36. Súd tak dospel k záveru, že žaloba je dôvodná čo do výšky 871,35 €, z toho pre každého zo
žalobcov do výške 174,27 €. V prípade nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia čas plnenia
nebol dohodnutý subjektmi tohto zodpovednostného vzťahu, a nie je daný zákonom, a ani rozhodnutím

súdu. Dlžník - žalovaný je preto povinný splniť veriteľovi -žalobcovi záväzok spočívajúci vo vydaní
bezdôvodného obohatenia prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal - Najvyšší súd
Slovenskej republiky sp. zn. 7 MCdo 5/2014. V konaní nebolo preukázané, že žalobcovia pred podaním
žaloby žalovaného na plnenie vyzvali. Keďže žalobcovia nepredložili súdu žiadnu právne relevantnúvýzvu podľa § 563 Občianskeho, za výzvu súd považoval doručenie platobného rozkazu žalovanému.
Žalovaný prevzal platobný rozkaz dňa 29.1.2016, čo vyplýva z oznámenia pošty, nasledujúci deň
30.1.2016 bol žalovaný povinný plniť, do omeškania sa tak dostal nasledujúcim dňom, t.j. od 31.1.2016.

Ku dňu omeškania činila základná sadzba ECB 0,05 % ročne, zvýšené o 5 percentuálnych bodov, tak
úrok z omeškania predstavuje 5,05 % ročne. Súd tak uložil žalovanému zaplatiť každému zo žalobcov
v 1. až 5. rade sumu 174,27 € s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 174,47 € od
31.1.2016dozaplateniaavprevyšujúcejčastiistinysprísl.(nadsumu174,27€prekaždéhozožalobcov
s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy nad 174,47 € od 20.7.2015 do 30.1.2016) žalobu

ako nedôvodnú zamietol.

37. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1,2 Csp v spojení s § 262 ods. 1 Csp
s tým, že zásadu úspechu je potrebné uplatniť aj na konania, ktorých výška plnenia závisí od

úvahy súdu alebo od znaleckého posudku, pretože v týchto prípadoch nejde o procesne neúspešného
žalobcu, pokiaľ mu bola priznaná aspoň časť žalobou uplatneného nároku. Nemožno zaťažiť žalobcu
procesnou zodpovednosťou za predvídanie výsledku na základe úvahy súdu, alebo znaleckej činnosti.
V predmetnom spore je nepochybné, že žaloba bola čo do právneho základu uplatneného nároku
opodstatnená, pričom súd mal za to, že samotná výška priznanej sumy závisela od znaleckého

posudku, ktorý určil výšku bezdôvodného obohatenia za užívanie nehnuteľností žalovaným, ktoré sú
v podielovom spoluvlastníctve žalobcov a súd je toho názoru, že spravodlivému usporiadaniu veci
zodpovedá rozhodnutie, ktorým súd priznal žalobcom nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu
s tým, že konkrétna výška náhrady trov konania sa bude odvíjať od súdom priznanej sumy, nie od sumy
uplatnenej žalobou. Je potrebné poukázať na to, že v konaní bolo niekoľko znaleckých posudkov (9),

pričom tieto posudky boli predložené nielen žalobcami a žalovaným, ale boli vypracované aj na podnet
súdu, či už v tomto konaní resp. v obdobných konaniach, a vo všetkých týchto znaleckých posudkoch
bola stanovená iná hodnota nájmu pozemkov, iné koeficienty a pod. a teda iná výška nájomného,
čo zodpovedalo inej výške bezdôvodného obohatenia, pričom správne určiť výšku bezdôvodného
obohatenia bolo náročné pre samotný súd a nie ešte pre žalobcov, keďže bolo potrebné detailne

porovnávať jednotlivé znalecké posudky z hľadiska použitia vstupných údajov rozhodujúcich pre výpočet
výšky nájmu a určenie bezdôvodného obohatenia. Súd je toho názoru, že niet žiadneho rozumného
dôvodu aplikujúc princíp spravodlivého súdneho konania, neprihliadať na to, že výška plnenia, bola
závislá od znaleckého posudku a teda ide o prípad odôvodňujúci osobitné posudzovanie úspechu
a neúspechu v konaní s dôsledkami na rozhodovanie o trovách konania. Žaloba bola, čo do právneho

základu uplatneného nároku dôvodná a pokiaľ súčasne išlo o konkrétnu výšku tohto nároku, táto
závisela od odborného posúdenia v podobe znaleckého posudku, preto priznanie plnej náhrady trov
konania žalobcovi má súd za to, že je v súlade s princípom spravodlivého súdneho konania.

38. O výške náhrady trov konania súd rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti tohto

rozsudku v zmysle § 262 ods. 2 C.s.p.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Mestský
súd KošiceI v 2 vyhotoveniach.
Vodvolanísapoprivšeobecnýchnáležitostiachpodania( ktorémusúdujeurčené,ktohorobí,ktorejveci

sa týka, čo ním sleduje, podpis a ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní aj spisová značka
tohto konania) uvedie , proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov
sa rozhodnutie považuje za nesprávne ( odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací
návrh).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť

len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v predchádzajúcom odseku ,

ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie
možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Žalobca môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku, ak žalovaný
dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie.