Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, September 25, 2025

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 4CoKR/1/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4118212020
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 09. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Elena Kúšová

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2025:4118212020.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eleny Kúšovej a členiek senátu

JUDr. Tatiany Pastierikovej a JUDr. Dany Šiffalovič v právnej veci žalobcu: Open Invest s.r.o., Konventná
7, 811 03 Bratislava, IČO: 47 654 741, zast.
Mgr. Martin Berec, advokát s.r.o., Landererova 7866/12, 811 09 Bratislava, IČO: 55 134 114, proti
žalovanému: STAVIVÁ-Garaj, s.r.o., Zvolenská cesta 31, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 31 592 872, zast.
Mgr. František Baraniak, advokát, M.R. Štefánika 1824/43,
026 01 Dolný Kubín, o určenie popretých pohľadávok, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného
súdu Nitra č.k. 23Cbi/10/2018-829 zo dňa 19.07.2023, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Nitra č.k. 23Cbi/10/2018-829
zo dňa 19.07.2023 p o t v r d z u j e .

Žalobca má proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie I. výrokom určil, že žalobca je veriteľom pohľadávok
prihlásených v konkurznom konaní vedenom na Okresnom súde Nitra, sp. zn. 31K/5/2018 na
úpadcu VoBo servis s.r.o. súhrnnou prihláškou nezabezpečených pohľadávok zapísaných v zozname
pohľadávok pod por. č. 17 vo výške 9.933,60 eura a por. č. 18 vo výške 14.783,39 eura, titulom Zmluvy

o dielo zo dňa 24.09.2015, čo do právneho dôvodu, výšky a poradia. II. výrokom žalobcovi priznal nárok
na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že žalobou doručenou súdu dňa 09.10.2018 sa žalobca domáhal
určenia, že žalobca je veriteľom pohľadávok prihlásených v konkurznom konaní vedenom Okresným
súdom Nitra, sp. zn. 31K/5/2018, na úpadcu VoBo servis, s.r.o., súhrnnou prihláškou nezabezpečených
pohľadávok zapísaných v zozname pohľadávok pod por. č. 17 vo výške 9.933,60 eura a por. č.
18 vo výške 14.783,39 eura, titulom Zmluvy o dielo zo dňa 24.09.2015, čo do právneho dôvodu,

vymáhateľnosti, výšky a poradia.
Súd prvej inštancie vykonaným dokazovaním zistil nasledovný skutkový stav: uznesením Okresného
súdu Nitra zo dňa 15.06.2018, sp. zn. 31K/5/2018-90, bol vyhlásený konkurz na majetok dlžníka VoBo
servis, s.r.o., so sídlom: SNP 34, 935 32 Kalná nad Hronom, IČO: 44 305 851. Za správkyňu bola
ustanovená Mgr. Veronika Vargová, so sídlom kancelárie: Mostná 62, 949 01 Nitra. Uznesenie bolo
zverejnené v Obchodnom vestníku č. 69/2018, dňa 10.04.2018, uznesenie nadobudlo právoplatnosť
a vykonateľnosť dňa 23.06.2018. Konkurzné konanie začalo dňa 11.04.2018, kedy nadobudlo

právoplatnosť uznesenie súdu zo dňa 03.04.2018, sp. zn. 31K/5/2018-39.
Žalobcasisúhrnnouprihláškounezabezpečenýchpohľadávokzodňa27.07.2018prihlásilusprávcudve
pohľadávky spolu vo výške 24.716,99 eura. Prvú pohľadávku si žalobca prihlásil titulom preúčtovania
odstránenia vád a nedorobkov na súbore novostavieb 18 radových domov „Ružová alej“ Tlmače - Lipník,realizácia opravy striech a iskrovej skúšky, domy č. 1,2,3,4,5,6, faktúra č. 201804, vystavená na sumu
17.230 eur, prihlásená istina 9.731,50 eura + úroky z omeškania + náklady z uplatnenia, spolu 9.933,60
eura. Druhú pohľadávku si žalobca taktiež prihlásil titulom preúčtovania odstránenia vád a nedorobkov

na súbore novostavieb 18 radových domov „Ružová alej“ Tlmače - Lipník, odvetranie garáží a wc, výroba
vetracích otvorov a prvkov, domy č. 1-18, a č. 10,11,12,14,18, faktúra č. 201805, vystavená na sumu
14.560 eur, prihlásená istina 14.560 + úroky z omeškania, spolu 14.783,39 eura. Žalobca vyhlásil, že
prihlásené pohľadávky voči dlžníkovi v celkovej výške 24.716,99 eura eviduje v účtovníctve. V prihláške
pohľadávky opísal žalobca ako veriteľ skutkový stav, uzavretie zmluvy o dielo s dlžníkom, vykonanie

diela, odstraňovanie vád diela treťou osobou, jednostranné zápočty, skutkový stav bol opísaný v súlade
s tým, čo bolo uvedené v žalobe. Pohľadávky prihlásené žalobcom, ktoré sú predmetom sporu, sú
zapísané v zozname pohľadávok pod poradovým číslom 17. a 18., žalobca si pohľadávky uplatnil v
poradí ako iná pohľadávka. V konkurznom konaní boli žalobcovi priznané hlasovacie práva uznesením
Okresného súdu Nitra zo dňa 24.09.2018, sp. zn. 31K/5/2018-288.
Žalovaný ako veriteľ dlžníka v konkurze poprel pohľadávky žalobcu dňa 28.08.2018 čo do právneho

dôvodu, výšky ako aj poradia. Žalovaný namietal, že prihláška neobsahuje náležitosti podľa § 29 ods.
3 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácie (ďalej len „ZoKR“), a preto nie je možné na
ňu prihliadať. Uviedol, že pohľadávku považuje za fiktívnu, neexistujúcu a umelo vytvorenú, pretože
priložené účtovné doklady neboli vystavené oprávnene. Žalobca nepreukázal splnenie podmienok pre
priznanie nároku na náhradu škody žalobcovi. Dielo úpadca vykonal v súlade so zmluvou a odovzdal

žalobcovi bez vád a nedorobkov. Žalobca si vady diela neuplatnil riadne a včas a nevyzval úpadcu
na ich odstránenie. Pohľadávka, ktorú si žalobca prihlásil titulom zmluvnej pokuty za omeškanie s
vykonaním diela je nedôvodná a neprimeraná, pretože omeškanie bolo spôsobené vyššou mocou.
Podľa žalovaného sú fiktívne pohľadávky, ktoré si žalobca započítal s pohľadávkami úpadcu. Správkyňa
konkurznej podstaty oznámila žalobcovi listom zo dňa 06.09.2018 popretie pohľadávok veriteľom

úpadcu, žalovaným. Oznámenie bolo advokátovi veriteľa, Mgr. Martinovi Berecovi doručené dňa
28.09.2019 a veriteľovi dňa 10.09.2019.
Ksamotnémuzmluvnémuvzťahumedzižalobcomaúpadcomsúdprvejinštancielenvstručnostiuviedol
zistený skutkový stav: dňa 24.09.2015 uzatvoril žalobca ako objednávateľ s úpadcom ako zhotoviteľom
zmluvu o dielo, predmetom zmluvy bola radová výstavba 18 rodinných domov Tlmače - Lipník - Hrubé

stavby podľa prílohy č. 2. k zmluve, cena bola dohodnutá vo výške 1.066.086,18 eura a termín vykonania
diela 20.05.2017. Úpadca ako zhotoviteľ dielo vykonal a odovzdal objednávateľovi, pričom posledná
etapa prác bola odovzdaná dňa 15.11.2017 bez vád a nedorobkov. Úpadca v priebehu vykonávania
diela neoznamoval žalobcovi prekážky, existenciu vyššej moci, ktoré mu bránili vo vykonávaní diela a
dodržaní termínu odovzdania diela. Teda dielo bolo odovzdané po dohodnutom termíne. Za oneskorené

vykonanie diela si žalobca uplatnil zmluvnú pokutu vo výške 38.242,04 eura, faktúra č. 1/17. Faktúra bola
úpadcovi doručená dňa 27.11.2017. Listom zo dňa 20.12.2017 vyzval žalobca úpadcu na odstránenie
vád a nedorobkov na diele, žalobca označil vady diela a požiadal zhotoviteľa, aby vady odstránil. Výzva
bola úpadcovi doručená dňa 20.12.2017. Úpadca vady neodstránil ani na výzvu nereagoval, opätovne
bol vyzvaný na odstránenie vád listom zo dňa 23.03.2017, ktorý mu bol doručený dňa 23.03.2017.

Nakoľko k odstráneniu vád neprišlo, žalobca požiadal o odstránenie vád diela tretiu osobu, První
Byškovická s.r.o., ktorej zaplatil za vykonané práce sumu 45.708 eur a túto sumu si uplatnil u úpadcu
titulom náhrady škody. Za dodávku elektrickej energie evidoval žalobca voči úpadcovi pohľadávku vo
výške 1.714 eur.
Úpadca evidoval voči žalobcovi pohľadávky vo výške 28.044,50 eura titulom nezaplatenia ceny za

vykonané práce a krátkodobé zádržné vo výške 33.328,04 eura podľa čl. VI. zmluvy. Žalobca vykonal
dňa 20.12.2017 jednostranným právnym úkonom zápočet vzájomných pohľadávok s úpadcom vo výške
28.044,50 eura, oznámenie o započítaní bolo úpadcovi doručené dňa 20.12.2017. Dňa 09.04.2018
došlo k ďalšiemu jednostrannému započítaniu pohľadávok vo výške 33.328, 04 eura, úpadca si poštovú
zásielku, ktorou mu bolo doručované započítanie v odbernej lehote neprevzal, zásielka bola žalobcovi

vrátená dňa 17.05.2018. Do konkurzu si žalobca prihlásil pohľadávky vo výške 9.731,50 eura a 14.560
eura, ktoré zostali neuhradené aj po jednostranných zápočtoch. Oznámenia o započítaní pohľadávok
boli úpadcovi doručené pred vyhlásením konkurzu dňa 23.06.2018. Doručenie poštových zásielok
úpadcovi žalobca preukázal výpisom z elektronického systému Slovenská pošta a.s.
Žalovaný v rámci obrany namietal tvrdenia žalobcu preukazujúce dôvodnosť prihlásených pohľadávok,

spochybnil existenciu vád na vykonanom diele, omeškanie úpadcu s vykonaním diela, doručenie výzvy
na odstránenie vád diela ako aj doručenie oznámenia o započítaní pohľadávok. Okrem toho žalovaný
namietol aj formálne nedostatky v prihláške pohľadávok žalobcu.Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa ustanovení § 29 ods. 1, 3, 6, § 30 ods. 1, § 32 ods. 1, 2,
5, 9, 11, 19 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurznom konaní (ďalej len „ZoKR“).
Skôr ako sa súd začal zaoberať dôvodmi popretia pohľadávok žalobcu veriteľom, žalovaným, skúmal,

či boli splnené zákonné hmotnoprávne podmienky na podanie určovacej žaloby. Súd skúmal, či žaloba
bola podaná v zákonnej lehote, boli zaplatené preddavky na trovy konania v súlade so zákonom,
zaoberal sa vecnou legitimáciou strán sporu a na námietku žalovaného aj skutočnosťou, či podaním
jednej žaloby vzhľadom na počet popretých pohľadávok nedošlo k porušeniu zákona. V konkurznom
konaní si žalobca prihlásil pohľadávky súhrnnou prihláškou nezabezpečených pohľadávok, ktorú za

neho na základe plnej moci podpísal jeho advokát Mgr. Martin Berec. K popretiu pohľadávok došlo iba
zo strany veriteľa. Oznámenie o popretí pohľadávok bolo správcom konkurznej podstaty doručované
advokátovi, ktorý oznámenie prevzal dňa 28.09.2018. Žaloba bola súdu doručená dňa 09.10.2018, teda
v lehote 30 od doručenia oznámenia o popretí pohľadávky podľa § 32 ods. 9 ZoKR. Správca konkurznej
podstaty nad rámec zákona a podľa jeho vyjadrenia aj z dôvodu opatrnosti doručoval oznámenie o
popretí pohľadávky aj samotnému veriteľovi, doručené mu bolo dňa 10.09.2018, teda aj v prípade, že

by súd počítal lehotu od tohto doručenia, bola by žaloba podaná včas. Vzhľadom k tomu, že veriteľovi
bola popretá prihlásená pohľadávka v konkurze a popierajúcou osobou bol výlučne veriteľ, je žalobca v
konaní aktívne vecne legitimovaný a žalovaný je pasívne vecne legitimovaný. Žalobca zložil preddavok
na trovy konania vo výške 494,34 eura na účet správcu konkurznej podstaty dňa 24.10.2018, teda
zaplatil 2 % zo sumy popretých pohľadávok. Podľa názoru súdu zo žiadneho zákonného ustanovenia

nevyplýva povinnosť žalobcu domáhať sa určenia každej popretej pohľadávky samostatnou žalobou,
najmä, ak ide o totožné strany sporu. Výklad žalovaného o povinnosti podať dve samostatné žaloby,
ktoré by boli následne spojené na spoločné konanie by bolo zjavne neúčelné a nehospodárne. Postup
uvádzaný žalovaným by bol aj vzhľadom na možnosť prihlasovať si popreté pohľadávky v konkurze
jednou súhrnnou prihláškou nelogický. Na základe uvedeného súd dospel k záveru, že žalobca splnil

všetky hmotnoprávne podmienky pre podanie žaloby a následné skúmanie existencie prihlásených
pohľadávok a dôvodnosť ich popretia veriteľom.
Súd prvej inštancie dospel v rozsudku č.k. 23Cbi/10/2018-542 zo dňa 26.02.2020 k záveru, že žalobca
preukázal existenciu svojich pohľadávok prihlásených v konkurze a aj ich výšku, veriteľ nepoprel
prihlásenú pohľadávku čo do právneho dôvodu, výšky a poradia dôvodne. Na základe uvedeného

podanej žalobe v rozsahu uvedenom vo výroku daného rozsudku vyhovel a zamietol žalobu v časti
určenia vymáhateľnosti prihlásených pohľadávok, pretože v tejto časti neboli jeho pohľadávky popreté.
Na základe odvolania podaného žalovaným Krajský súd v Nitre, uznesením zo dňa 09.11.2021, sp.
zn. 15CoKR/3/2020-597, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 01.02.2022, zrušil rozsudok súdu prvej
inštancie v napadnutej časti, teda vo výroku I., a III. a vrátil mu vec na ďalšie konanie. V odôvodnení

uznesenia Krajský súd v Nitre uviedol, že súd prvej inštancie vo svojom rozhodnutí neposkytol jasné
a presvedčivé argumenty svedčiace v prospech určenia popretých pohľadávok. V prvom rade Krajský
súd v Nitre uviedol, že súd prvej inštancie konštatoval existenciu právneho vzťahu medzi žalobcom a
úpadcom a súčasne konštatoval, že žalobca si uplatnil nároky z vadného diela včas. Súd prvej inštancie
pritom neuviedol na základe čoho dospel k záveru o existencii vád diela, ich riadneho a včasného

uplatnenia. Zo strany súdu prvej inštancie zostali tieto skutočnosti opomenuté a nebolo vysvetlené, na
základe čoho mal za preukázané omeškanie úpadcu s vykonaním diela, avšak predovšetkým na základe
čoho mal za preukázané doručenie oznámenia o uplatnení omeškania úpadcu s vykonaním diela ako
aj v nadväznosti na včasnosť uplatnenia nároku z vád diela. Súd prvej inštancie neuviedol z akých
dôkazov tieto skutočnosti vyplývajú. Rovnako v odôvodnení absentuje vysporiadanie sa s jednotlivými

právnymi úkonmi, a to najmä s jednostranným započítaním vzájomných pohľadávok. Keďže žalovaný
v konaní namietal aj platnosť týchto jednostranných právnych úkonov, bolo povinnosťou súdu prvej
inštancie zaoberať sa aj týmito vznesenými námietkami. Rovnako sa súd nevysporiadal aj s dôvodmi
popretia pohľadávok zo strany žalovaného, hoci to bolo jeho povinnosťou. S prihliadnutím na obsah
popieracieho prejavu žalovaného bolo povinnosťou súdu prvej inštancie preskúmať právny dôvod vzniku

popretých pohľadávok. Krajský súd v Nitre sa stotožnil so závermi súdu prvej inštancie týkajúcich sa
ďalších námietok žalovaného.
V zmysle zrušujúceho uznesenia odvolacieho súdu súd prvej inštancie na návrh strán sporu doplnil
dokazovanie, opätovne prehodnotil skutkový stav a dospel k záveru, že v zmysle čl. III zmluvy o
dielo, ktorú uzatvoril žalobca s úpadcom dňa 24.09.2015, bolo povinnosťou úpadcu vykonať dielo do

20.05.2017, dielo bolo žalobcovi odovzdané až dňa 15.11.2017, teda s omeškaním viac ako 5 mesiacov.
Tátoskutočnosťnebolavkonanísporná,preukazujújulistinnédôkazy:zmluvaodielo,čl.28,zápisnicao
odovzdaní a prevzatí diela zo dňa 15.11.2017, čl. 25 ako aj svedecké výpovede S. N. a P.. N. C., konateľa
úpadcu, ktorý omeškanie odôvodnil naviac prácami a nepriaznivým počasím. Žalovaný v konaní nijakonepreukázal, že úpadca požiadal žalobcu o uzatvorenie dodatku k zmluve alebo mu predložil návrh
dodatku k zmluve o dielo, ktorým by došlo k dohode o zmene termínu vykonania diela z ním uvedených
dôvodov, žalobcu neupozornil na omeškanie vplyvom vyššej moci a ani zo žiadneho iného dôvodu. V

zmysle čl. XI. bod 6 zmluvy o dielo vznikol žalobcovi nárok na uplatnenie zmluvnej pokuty z dôvodu
omeškania zhotoviteľa s vykonaním diela. Žalobca si uplatnil zmluvnú pokutu za omeškanie zhotoviteľa
diela faktúrou č. 1/17 vo výške 38.242,04 eura zo dňa 27.11.2017, s lehotou splatnosti 02.12.2017.
Žalobca oznámil úpadcovi uplatnenie zmluvnej pokuty listom zo dňa 27.11.2017. Doručenie oznámenia
o uplatnení zmluvnej pokuty dňa 27.11.2017 žalobca preukázal podacím hárkom Slovenskej pošty a.s.

zo dňa 27.11.202017. Doručenie oznámenia o uplatnení zmluvnej pokuty potvrdil aj svedok, konateľ
úpadcu P.. N. C., hoci si nepamätal dátum. Úpadca zmluvnú pokutu neuhradil.
Dielo bolo zhotoviteľom, úpadcom odovzdané objednávateľovi, žalobcovi dňa 15.11.2017 bez vážnych
vád a nedorobkov podľa zápisnice o odovzdaní a prevzatí diela. Žalobca si nárok z vád vykonaného
diela uplatnil u úpadcu listom zo dňa 20.12.2017, teda približne mesiac od odovzdania diela. V tento
deň žalobca vyhotovil dve písomnosti, ktorých predmetom bolo uplatnenie nárokov z vád, čl. 20 a čl. 45

súdneho spisu. V oboch listoch zhotoviteľovi vytkol vady a vyzval ho na ich odstránenie. Doručovanie
výzvy na odstránenie vád žalobca preukázal podacím hárkom Slovenskej pošty a.s. zo dňa 20.12.2017.
Úpadca na výzvu žalobcu nereagoval. Žalobca tvrdil, že opätovne vyzýval zhotoviteľa na odstránenie
váddňa23.03.2018,súdupredložilpodacíhárokSlovenskejpoštyzodňa23.03.2018.Zhotoviteľnajeho
výzvu nereagoval. Vzhľadom na to, že zhotoviteľ vytknuté vady žalobcom neodstránil, uzatvoril žalobca

zmluvu o dielo s treťou osobou, obchodnou spoločnosťou První Byškovická s.r.o., predmetom zmluvy
bolo odstránenie vád a nedorobkov vytknutých žalobcom úpadcovi. Za odstránenie vád a nedorobkov
si První Byškovická s.r.o. uplatnila cenu viacerými faktúrami spolu vo výške 45.708 eur. Vykonaným
dokazovaním bolo preukázané, že tak žalobca, ako aj obchodná spoločnosť První Byškovická s.r.o.,
evidovali faktúry vo svojom účtovníctve, teda nešlo o fiktívne faktúry, tak ako to tvrdil žalovaný. Žalobca

si sumu 45.708 eur uplatnil voči úpadcovi titulom náhrady škody.
Na základe uvedeného skutkového stavu dospel súd prvej inštancie k záveru, že úpadca nevykonal dielo
riadne a včas, teda bez vád, v dohodnutom termíne. Omeškanie zhotoviteľa s vykonaním diela bolo v
konaní preukázané viacerými dôkazmi. Okrem toho súd prvej inštancie vyhodnotil, že zhotoviteľ diela
nielenže nevykonal dielo včas, nevykonal ho ani riadne. Tvrdenie žalobcu ohľadne vád vykonaného diela

mal súd preukázané radom nepriamych dôkazov, a to uplatnením nárokov z vadného plnenia listom zo
dňa 20.12.2017, jeho doručením úpadcovi, ktorý na výzvu žalobcu žiadnym spôsobom nereagoval (či
už pozitívne alebo negatívne), výpoveďou svedka S. N., Z. Z., ako aj listinnými dôkazmi predloženými
spoločnosťou První Byškovická s.r.o. Žalovaný svoje tvrdenie, že dielo bolo vykonané úpadcom bez vád
nepreukázal. Podľa názoru súdu si žalobca uplatnil nároky z vadného plnenia včas. V tomto prípade

došlo k uplatneniu nárokov približne jeden mesiac po odovzdaní diela objednávateľovi, túto lehotu
považoval súd za primeranú vzhľadom na rozsah diela a dĺžku jeho realizácie. Včasnosť uplatnenia
nárokov z vád je potrebné posudzovať individuálne vzhľadom na konkrétne okolnosti prípadu. Obchodný
zákonníkneurčujekonkrétnulehotu,vktorejjepotrebnénárokyzvadnéhoplneniaoznámiťzhotoviteľovi,
objednávateľ je povinný v zmysle § 562 ods. 2 Obchodného zákonníka oznámiť vady diela zhotoviteľovi

bez zbytočného odkladu po tom, čo mohli byť zistené. Predmetom zmluvy o dielo bolo vyhotovenie
stavby, radovej výstavby18 rodinných domov - hrubá stavba. Vzhľadom na rozsah vykonávaného diela
považoval súd prvej inštancie lehotu jedného mesiaca, v ktorej došlo k oznámeniu zistených vád za
primeranú, a teda k oznámeniu vád došlo bez zbytočného odkladu.
Žalobca evidoval voči úpadcovi pohľadávku vo výške 38.242,04 eura titulom uplatnenej zmluvnej pokuty

za omeškanie s vykonaním diela (faktúra č. 1/17), pohľadávku vo výške 45.708 eur titulom náhrady
škody vzniknutej neodstránením vád a nedorobkov diela úpadcom, ktorú žalobca uhradil tretej osobe -
První Byškovická, s.r.o. a pohľadávku vo výške 1.714 eur za neuhradenú dodávku elektrickej energie na
stavbu (faktúra č. 201702). Úpadca evidoval voči žalobcovi pohľadávky vo výške 28.044,50 eura, cena
za vykonané práce a služby (faktúry č. 217089, č. 217090, č. 217091, č. 217092, č. 217093, č. 2170098,

č. 21102), a vo výške 33.328,04 eura titulom krátkodobého zádržného podľa čl. VI. zmluvy. V konaní bola
sporná pohľadávka žalobcu vo výške 45.708 eur, ktorú si žalobca uplatnil ako náhradu škody, ktorá mu
vznikla neodstránením vytknutých vád diela úpadcom a ich následným odstránením treťou osobou. Súd
prvej inštancie dospel k záveru, že žalobcovi vznikol nárok na náhradu škody, pretože úpadca nevykonal
dielo riadne, vytknuté vady neodstránil v primeranej lehote a žalobca si zabezpečil odstránenie vád

prostredníctvom tretej osoby. Žalovaný nepreukázal, že išlo o fiktívny nárok. Vykonaným dokazovaním
bolo preukázané omeškanie úpadcu s vykonaním diela, dielo odovzdal viac ako 5 mesiacov po termíne,
a preto nárok žalobcu na zmluvnú pokutu vyčíslený v súlade so zmluvou bol dôvodný.Vzhľadom na námietku žalovaného súd prvej inštancie skúmal platnosť započítacieho úkonu žalobcu a
dospel k záveru, že jednostranným zápočtom zo dňa 20.12.2017 nemohlo dôjsť k platnému započítaniu
pohľadávok, nakoľko pohľadávka žalobcu uplatnená titulom zmluvnej pokuty sa stala splatnou až dňa

02.12.2017 (faktúra č. 1/17), teda po vykonaní zápočtu. Podľa § 359 Obchodného zákonníka proti
splatnej pohľadávke nemožno započítať nesplatnú pohľadávku, ibaže ide o pohľadávku voči dlžníkovi,
ktorý nie je schopný plniť svoje peňažné záväzky. Zákonnú podmienku (ide o pohľadávku voči dlžníkovi,
ktorý nie je schopný plniť svoje peňažné záväzky) pre platné započítanie aj nesplatnej pohľadávky
žalobca nepreukázal.

Žalobca si v konkurznom konaní uplatnil nárok na náhradu škody, ktorá predstavuje náklady spojené s
odstránením vád vykonaného diela úpadcom prostredníctvom tretej osoby, První Byškovická, s.r.o., z
faktúry č. 201804 vo výške 9.731,50 eura a z faktúry č. 201805 vo výške 14.560 eur. Súd prvej inštancie
sa s dôvodmi popretia prihlásených pohľadávok žalovaným ako veriteľom úpadcu na základe zisteného
skutkového stavu nestotožnil. V konaní bol preukázaný právny dôvod vzniku prihlásených pohľadávok,
ich výška ako aj dôvodnosť. Vzhľadom na to, že žalovaný poprel prihlásené pohľadávky nedôvodne, súd

prvej inštancie podanej žalobe vyhovel. Neplatnosť započítania nemá vplyv na existenciu prihlásených
pohľadávok v konkurze, prihláška pohľadávok spĺňala všetky zákonné náležitosti § 29 ZoKR. O trovách
konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 255 ods. 1 CSP, žalobcovi, ktorý mal v konaní plný úspech
priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, keďže neúspech žalobcu v konaní bol nepatrný,
a to iba v časti určenia vymáhateľnosti pohľadávok.

2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný. Svoje podanie
odôvodnil tým, že neboli splnené procesné podmienky podľa § 365 ods. 1 písm. a) CSP, súd nesprávnym
procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že
došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces podľa § 365 ods. 1 písm. b) CSP, konanie má inú vadu,

ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci podľa § 365 ods. 1 písm. d) CSP, súd prvej
inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností podľa § 365 ods.
1 písm. e) CSP, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP, rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP.

Nesúhlasil so závermi súdu prvej inštancie v napadnutom rozhodnutí a považoval ich za nesprávne
a arbitrárne. Právny záver súdu prvej inštancie o tom, že žalobca preukázal právny dôvod vzniku
pohľadávok,ktorésiprihlásildokonkurznéhokonaniaoznačilzanesprávny,vychádzajúciznesprávneho
právnehoposúdeniaveci,odporujúciustálenejjudikatúredovolaciehosúduivšeobecnýchsúdovvrámci
SR. Namietal, že súd prvej inštancie nerešpektoval právny názor odvolacieho súdu, keď právny záver

o tom, že žalobca nepreukázal podmienky pre vznik bezdôvodného obohatenia je v rozpore s právnym
názorom Krajského súdu v Nitre v zrušujúcom uznesení č.k. 15CKR/3/2020-597 zo dňa 09.11.2021. Zo
strany súdu prvej inštancie nebolo vysvetlené, na základe čoho mal za preukázané omeškanie úpadcu
s vykonaním diela, avšak predovšetkým na základe čoho mal za preukázané doručenie oznámenia o
uplatnení omeškania úpadcu s vykonaním diela a v nadväznosti na to včasnosť uplatnenia nároku z vád

diela. Žalovaný pritom niekoľkokrát namietal nedoručenie akejkoľvek listiny, v ktorej by žalobca vyzýval
úpadcu na odstránenie vád diela. Podacie lístky, na ktoré poukazuje súd prvej inštancie, ako na dôkaz
o doručení takýchto listín, nemôže obstáť, pretože podací lístok nie je dôkazom o doručení, tobôž nie
dôkazom o doručení práve výzvy na odstránenie vád diela. Tým, že súd prvej inštancie nerešpektoval
záväzný právny názor odvolacieho súdu, rozhodol v rozpore s § 391 ods. 2 CSP a porušil princíp

legitímnych očakávaní.
Žalovaný ďalej namietal nesprávny právny názor súdu prvej inštancie o nemožnosti preskúmavania
obsahových náležitostí prihlášky v rámci incidenčného konania a nesprávne vyhodnotenie obsahových
náležitostí prihlášok pohľadávky. Poukázal na to, že žalobca neprihlásil pohľadávky do konkurzu
súhrnnou prihláškou (ako to tvrdí súd prvej inštancie) ale samostatnými prihláškami. Uviedol, že právo

(a i povinnosť) súdu v rámci incidenčného konania preskúmavať obsahové náležitosti prihlášky priamo
vyplýva z účelu incidenčného konania a § 32 ods. 14 ZoKR. Navyše v tomto konaní bola splnená aj
podmienka v zmysle ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu SR a Ústavného súdu SR, keďže žalovaný
ako popierajúci veriteľ v tlačive popretia pohľadávok od počiatku namietal, že prihláška pohľadávky
žalobcu neobsahuje základné obsahové náležitosti v zmysle § 29 ZoKR. Skutočnosť, že žalobcovi boli

uznesením Okresného súdu Nitra č.k. 31K/5/2018-288 zo dňa 24.09.2018 priznané hlasovacie práva
(a tým malo dôjsť podľa názoru súdu prvej inštancie dôjsť k vzniku prekážky právoplatne rozhodnutej
veci v tom zmysle, že už nie je oprávnený preskúmavať náležitosti prihlášky) nemôže obstáť, pretože
v rámci tohto konania Okresný súd Nitra nerozhodoval v merite veci (ide o uznesenie procesnéhocharakteru, ktorým nie je súd v rámci tohto konania viazaný) a zároveň z časového hľadiska je zrejmé,
že Okresný súd Nitra pred tým, ako vydal citované uznesenie nevykonával žiadne dokazovanie. Zároveň
konštatovanie súdu prvej inštancie o tom, že prihláška pohľadávky žalobcu obsahuje vyhlásenie o

tom, že žalobca eviduje pohľadávku v účtovníctve nie je objektívne presné a pravdivé. Za náležité
vyhlásenie o evidovaní pohľadávky v účtovníctve totiž nie je možné považovať iba odškrtnutie kolónky
v závere prihlášky pohľadávky. Žalobca nepreukázal, že pohľadávku vedie vo svojom účtovníctve a či z
vystavených faktúr úpadcovi aj reálne odviedol daňové odvody (najmä daň z príjmu a DPH). Žalovaný
namietal, že žalobca podal žalobu v rozpore s § 32 ods. 9 ZoKR, pretože pokiaľ sa chcel žalobou

domáhať určenia pravosti pohľadávky zapísanej v zozname pohľadávok pod por. č. 17 a pod por. č.
18, mal podať dve samostatné žaloby. Následná možnosť postupu konkurzného súdu podľa § 166 a
nasl. CSP na tejto skutočnosti nič nemení. Už táto skutočnosť predstavovala samostatný dôvod pre
zamietnutie žaloby žalobcu ako celku.
Žalovaný ďalej namietal nesprávne vyhodnotenie otázky včasnosti uplatnenia nárokov z titulu vád, keď
podľa jeho názoru vykonané dokazovanie takúto skutočnosť nepreukazuje, v spise sa nenachádza

žiaden hodnoverný dôkaz o doručení takéhoto listu úpadcovi. V spise sa totiž nenachádza originál
doručenky podpísanej zo strany úpadcu a pravosť a správnosť ostatných dokladov, ktoré do konania
žalobcu predložil žalobca (ohľadom doručovania) vo fotokópii žalovaný v rámci konania účinne namietol.
V tejto súvislosti poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4 Cdo 13/2009 zo dňa 24. februára
2010. Za nesprávne považoval aj úvahy súdu prvej inštancie o tom, že žalobca mal uplatniť vady bez

zbytočného odkladu, pretože v zmysle ustálenej judikatúry dovolacieho súdu je táto lehota v rámci
obchodnoprávnych vzťahov stanovená aplikačnou praxou na max. 8 dní. Pokiaľ žalobca konštatuje, že
jehopohľadávkavzniklatitulomškodynazákladetoho,ževadydielaodstraňovalatretiaosoba,žalovaný
trval na tom, že nepreukázal štyri základné kritériá pre ustálenie nároku na náhradu škody.
Nestotožnil sa s právnym názorom súdu prvej inštancie, že v rámci incidenčného konania nie je povinný

dopodrobna skúmať právny dôvod vzniku popretej pohľadávky tak, ako by to robil súd v prípadnom
konaní o zaplatenie. Mal za to, že bolo povinnosťou súdu prvej inštancie preskúmať právny dôvod vzniku
popretej pohľadávky v celom rozsahu práve vzhľadom na obsah popieracieho prejavu žalovaného, ktorý
v ňom uviedol, že pohľadávka žalobcu je v celom rozsahu fiktívna a neexistujúca. Zdôraznil, že počas
procesu protokolárneho odovzdávania diela žalobca ako objednávateľ neuviedol žiadne vady a výhrady

k dielu ktoré uvádza v prihláške pohľadávky.
V odovzdávacích protokoloch nie je žiadna zmienka o tom, že by dielo malo spomínané vady mať.
Pohľadávka prihlásená popretou prihláškou nemohla vzniknúť pretože popretý veriteľ si neuplatnil u
úpadcu nároky z vád diela riadne a včas. Popretý veriteľ nepreukázal, že vyzval úpadcu na odstránenie
vád diela. Pokiaľ ide o údajné pohľadávky Open Invest, s.r.o. z titulu zmluvnej pokuty za omeškanie

s odovzdaním diela, tento právny dôvod vzniku (aj keď výslovne nie je uvedený ako právny dôvod
vzniku pohľadávky prihlásenej prihláškou pod por. č. 1) považoval za nedôvodné a neprimerané.
Pokiaľ bolo dielo odovzdané s meškaním, toto meškanie nebolo zavinené zo strany úpadcu, ale bolo
spôsobené vyššou mocou, pričom každé nedodržanie termínu bolo konzultované a odsúhlasené zo
strany zodpovedného zástupcu žalobcu. Aj výsledky vykonaného dokazovania (výsluch konateľa firmy

První Byškovická, s.r.o. so sídlom Pražákova 1008/89, 639 00 Brno, IČO: 26135591) nasvedčoval tomu,
že pohľadávka je umelo vyfabrikovaná a neexistuje. Nie je totiž možné, aby vyššie uvedená firma
jeden deň prijala objednávku na „odstránenie vád a nedorobkov“, na druhý deň už vystavila faktúru
žalobcovi za „odstránenie vád diela“ a na tretí deň už aby mala aj faktúru zo strany žalobcu v „hotovosti“
uhradenú. Žalovaný namietal, že súd prvej inštancie vyhodnotil dokazovanie jednostranne v prospech

žalobcu, ignorujúc pri tom právnu argumentáciu žalovaného a jeho návrhy na doplnenie dokazovania.
Námietky žalobcu o tom, že žalovaný v rámci incidenčného konania uvádzal nové skutočnosti, ktoré
neboli obsiahnuté v popieracom prejave označil za účelové, zavádzajúce a nepravdivé, žalovaný totiž
poprel pohľadávku žalobcu v celom rozsahu čo do dôvodu, vymáhateľnosti výšky aj poradia z dôvodov,
že pohľadávku považuje za fiktívnu a umelo vyfabrikovanú. Mal za to, že súd prvej inštancie v rámci

rozhodovania neprístupným spôsobom aplikoval tzv. negatívnu dôkaznú teóriu, keď vyžadoval od
žalovaného preukázanie negatívnej skutočnosti, ktorú tvrdil od počiatku a síce, že dielo nemalo vady a
že neexistuje právny dôvod vzniku pohľadávky prihlasnej zo strany žalobcu. Ak žalobca tvrdil, že dielo
malo vady, a že tieto vady riadne a včas uplatnil u úpadcu, bolo jeho povinnosťou a nie povinnosťou
žalovaného, aby preukázal tieto svoje skutkové tvrdenia o to viac, keď žalovaný tieto skutkové tvrdenia

poprel už v popretí pohľadávky.
Okrem toho žalovaný namietal zmätočnosť napadnutého rozhodnutia, keď súd prvej inštancie na
jednej strane prijal záver o absolútnej neplatnosti jednostranných právaných úkonov žalobcu z ktorých
vyvodzoval právny dôvod vzniku pohľadávky, na strane druhej však prijal záver, že neplatnosťzapočítania nemá vplyv na existenciu prihlásených pohľadávok v konkurze. S uvedeným názorom sa
žalovaný nestotožnil. Mal za to, že ak sa preukáže neplatnosť právneho úkonu, ktorý žalobca uviedol
v prihláške pohľadávky ako právny dôvod vzniku pohľadávky, od ktorej odvodzuje výšku prihlasnej

pohľadávky (minimálne v časti úrokov z omeškania) potom mal súd správne rozhodnúť tak, že právny
dôvod vzniku pohľadávky žalobca nepreukázal a žalobu v celom rozsahu zamietnuť. Ďalej poukázal
na to, že súd prvej inštancie v odôvodnení uvádza, že i v prípade zamietnutia žaloby by pohľadávky
úpadcu voči žalobcovi zanikli na základe jednostranných zápočtov a nebolo by možné vymáhať ich od
žalobcu, nakoľko došlo k ich zániku a teda žalobca by nebol povinný plniť správcovi. Takéto odôvodnenie

rozhodnutia je však v rozpore s výrokovou časťou a vychádza z nepochopenia celkovej situácie v
rámci konkurzného konania vedeného na úpadcu. Namietal tiež, že napadnutý rozsudok je nezákonný,
arbitrárnyanedostatočneodôvodnený,vychádzazformalistickéhovýkladupríslušnýchprávnychnoriem
a listinných dôkazov, pričom súd prvej inštancie svoj právny názor prijal na základe domnienok a
dohadov, nie na základe skutočne preukázaných skutočností, bez zohľadnenia skutkových okolností
prejednávaného prípadu, pričom súd prvej inštancie v konaní, ktoré predchádzalo vydaniu napadnutého

rozsudku, porušil zásadu rovnosti účastníkov sporového konania. Arbitrárnosť napadnutého rozsudku
spočíva v tom, že súd prvej inštancie pre žalovaného z nepochopiteľných príčin vyhovel žalobe z dôvodu
údajného neunesenia dôkazného bremena zo strany žalovaného, aj keď žalovaný na preukázanie
svojich tvrdení riadne a včas navrhol doplniť dokazovanie, ktoré súd zamietol. Tie z dôkazov ktoré
žalovanýpredložildokonaniaaktorésúdprvejinštancievykonalzasvyhodnotiljednostrannevprospech

žalobcu a v neprospech žalovaného, čo predstavuje porušeniu princípu rovnosti účastníkov. Napadnuté
rozhodnutie je arbitrárne a predčasné, nakoľko súd prvej inštancie v konaní neskúmal a prehliadal
skutkové okolnosti, ktoré predchádzali podaniu žaloby a existovali aj v čase vydania napadnutého
rozsudku. V tomto smere poukázal na procesný postup súdu prvej inštancie, ktorý na pojednávaní dňa
18.01.2023 odročil pojednávanie na deň 15.03.2023 len za účelom prednesu záverečných rečí s tým, že

ak sa nepodarí zabezpečiť účasť svedka Z. Z. (ktorého navrhoval vypočuť žalobca a ktorý bol opakovane
predvolávaný na predchádzajúce pojednávania po zrušení pôvodného rozsudku zo strany KS Nitra)
ani na pojednávaní dňa 15.03.2023, tento svedok už vypočutý ani volaný na ďalšie pojednávanie
nebude. V súlade s touto skutočnosťou potom žalovaný zaslal súdu záverečnú reč podaním zo dňa
13.03.2023 a ospravedlnil svoju neúčasť na nariadenom termíne pojednávania z dôvodu hospodárnosti.

Na deň 15.03.2023 sa prítomnosť svedka Z. nepodarilo zabezpečiť, súd napriek tomu odročil termín
pojednávania a až na pojednávaní dňa 21.06.2023 tohto svedka v neprítomnosti žalovaného a jeho
právneho zástupcu vypočul, čo považoval za porušenie princípu kontradiktórnosti, ako aj porušenie
princípu legitímnych očakávaní. Vzhľadom na vyššie uvedené žalovaný navrhol, aby odvolací súd
napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalobu zamietne a prizná žalovanému právo na náhradu trov konania

v rozsahu 100 %.

3. K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca podaním doručeným súdu dňa 17.10.2023. Napadnutý
rozsudok považoval za vecne správny, dostatočne odôvodnený, spravodlivý, zákonný a plne sa stotožnil
s jeho odôvodnením. Odvolanie považoval za neopodstatnené a účelové, keď žalovaný opakuje svoje

argumenty z konania pred súdom prvej inštancie, ktoré už boli opakovane vyvrátené a popreté.
Žalobca odmietol opodstatnenosť akýchkoľvek dôvodov na popretie pohľadávok nárokovaných v tomto
konaní a poprel všetky tvrdenia žalovaného. Poukázal tiež na zmätočnosť odvolania, keďže žalovaný v
odôvodneníodvolanianeupresnil,akokonkrétnesúnaplnenéjednotlivéodvolaciedôvody.Zanesprávne
považoval názory žalovaného, ktorý tvrdil, že právne názory súdu prvej inštancie o tom, že žalobca

nepreukázal podmienky pre vznik bezdôvodného obohatenia je v rozpore s právnym názorom Krajského
súdu v Nitre v zrušujúcom uznesení sp. zn. 15CoKR/3/2020-597 zo dňa 09.11.2021. Žalobca v tomto
smereuviedol,žeKrajskýsúdvNitrežiadnymspôsobomvuznesenísp.zn.15CoKR/3/2020-597zodňa
09.11.2021 neuviedol dôvody na zamietnutie žaloby ani nekonštatoval správnosť tvrdení žalovaného
v predmetnom spore. Mal za to, že ide iba o nestotožnenia sa s právnym názorom a odôvodnením

napadnutého rozsudku.
Žalobca uviedol, že jeho súhrnná prihláška spĺňa všetky zákonom predpokladané náležitosti, je úplná a
námietky žalovaného v tomto smere sú nedôvodné. Poukázal na to, že jeho prihláška bola preskúmaná
správcom konkurznej podstaty, ktorý žiadne nedostatky neidentifikoval, a preto pohľadávky žalobcu
nepoprel a zapísal do zoznamu pohľadávok. Následne boli tieto pohľadávky po formálnej stránke

preskúmané Okresným súdom Nitra v konaní č.k. 31K/5/2018-288, ktorý taktiež konštatoval, že všetky
náležitosti sú splnené. Napokon, aj súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku (bod 27.) skonštatoval,
že žalobca si prihlásil svoje pohľadávky riadne a včas. Za správny považoval názor súdu prvej inštancie,
že nie je potrebné opakovane posudzovať už vyriešenú otázku splnenia všetkých náležitostí. Zdôraznil,že v prihláške riadne vyhlásil, že pohľadávky vedie v účtovníctve. Žalobca tak splnil zákonný predpoklad
uvedený v § 29 ods. 6 ZoKR. Tvrdenia žalovaného o priložení osobitného vyhlásenia považoval za
nedôvodné a nie je zrejmé, ako k uvedenému záveru žalovaný dospel, nevyplýva ani z aplikačnej praxe,

z dikcie zákona, ani judikatúry súdov. Zdôraznil, že z dikcie § 2 ods. 9 ZoKR explicitne nevyplýva,
že žalobca je povinný podať dve samostatné žaloby, ak sa dožaduje určenia viacerých popretých
pohľadávok. Takýto reštriktívny výklad striktne pomocou gramatickej metódy interpretácie právnej normy
je podľa názoru žalobcu neprijateľný, ktorý záver potvrdil aj Najvyšší súd Slovenskej republiky vo svojom
rozhodnutí sp. zn. 4Obdo/60/2017 zo dňa 23.03.2018.

Žalobca dal do pozornosti, že predmetom tzv. incidenčného konania nemá byť celý obchodnoprávny
vzťah popretého veriteľa a úpadcu. Poukázal na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky II.
ÚS 409/2013 zo dňa 11.09.2014, ktorý jednoznačne povedal, že predmet incidenčného konania je
determinovaný popierajúcim úkonom. Preto včasnosť uplatnenia vád by nemala byť ani predmetom
súdneho prieskumu v rámci tohto incidenčného konania. Žalobca zastával názor, že je neúčelné
preskúmavať celý obchodnoprávny vzťah žalobcu a úpadcu. Trval na tom, že všetky vady vytkol v

súlade so Zmluvou o dielo zo dňa 24.09.2015, pričom pri reklamácii vád postupoval v zmysle ustanovení
dojednaných v zmluve, osobitne s čl. X Zmluvy o dielo, teda v záručnej dobe predpísaným spôsobom,
ale aj v zmysle Obchodného zákonníka. Žalobca uskutočnil obhliadku diela a vady zrejmé pri prebratí
diela reklamoval priamo v preberacích protokoloch (viď preberací protokol zo dňa 26.09.2017). O
skrytých a následne zistených vadách bezodkladne ústne a následne aj písomne upovedomil úpadcu,

čo preukazujú aj výzvy zo dňa 20.12.2017 a 23.03.2018. Pokiaľ ide o preukázanie štyroch podmienok
náhrady škody, žalovaný uviedol, že právny vzťah medzi ním a úpadcom má obchodnoprávny charakter,
a preto nie je potrebné preukazovať zavinenie, ergo podmienky sú len tri, a tieto žalobca v konaní
pred súdom prvej inštancie preukázal. Zdôraznil však, že táto skutočnosť by nemala byť predmetom
podrobného odkazovania v tzv. incidenčnom konaní. Vady vznikli porušením povinností úpadcu vykonať

dielo riadne v zmysle Zmluvy o dielo. Keďže dielo neodpovedalo výsledku dohodnutému v Zmluve o
dielo a nebolo vyhotovené tam uvedeným spôsobom, úpadca porušil svoju povinnosť zo záväzkového
vzťahu. Škoda predstavuje čiastku, ktorú musel žalobca plniť tretej strane na odstránenie vád diela.
Príčinná súvislosť je zrejmá zo skutočnosti, že porušenie povinnosť zapríčinilo nutnosť vady odstrániť, a
vzhľadom na to, že aj napriek výzve tieto vady neodstránil úpadca, žalobca musel nechať odstrániť vady

tretej osobe, prirodzene za odplatu. Teda je nepochybné, že ak by úpadca postupoval riadne, v súlade
so svojimi povinnosťami zo Zmluvy o dielo, škoda by žalobcovi nevznikla. Všetky uvedené skutočnosti
boli v konaní pred súdom prvej inštancie riadne preukázané.
Žalobca poprel, že by sa vyskytli skutočností vyššej moci odôvodňujúce omeškanie odovzdanie diela,
nikdy mu takéto neboli zo strany úpadcu oznámené. K tvrdeniu žalobcu, že „Nie je totiž možné, aby

vyššie uvedená firma jeden deň prijala objednávku na „odstránenie vád a nedorobkov“, na druhý
deň už vystavila faktúru žalobcovi za „odstránenie vád diela“ a na tretí deň už aby mala aj faktúru
zo strany žalobcu v „hotovosti“ uhradenú.“ uviedol, že žalobca, avšak aj svedkovia v konaní pred
súdom prvej inštancie zdôvodnili, že išlo o výnimočnú situáciu, pričom podmienky a rozsah prác
boli vopred dohodnuté, a až následne formálne zrealizované. Ku konaniam vedeným pred Okresným

súdom Bratislava I o zaplatenie žalobca uviedol, že samotná existencia konania žiadnym spôsobom
neprejudikuje rozhodnutie vo veci samej. Dodal, že nemožno hovoriť o arbitrárnosti napadnutého
rozsudku, či o porušení princípu rovností účastníkov konania. Strany mali rovnakú možnosť v konaní
navrhovať vykonanie dôkazov. Žalovaný nepredložil svoje návrhy včas a nepreukázal relevantnosť
ich vykonania. Na druhej strane, zamietnuté boli aj proti návrhy žalobcu, ktoré by vyvracali tvrdenia

žalovaného. Súd prvej inštancie si zachoval dostatočnú mieru integrity, k stranám pristúpil nestranne
a zrozumiteľne vysvetlil, prečo nevykoná niektoré navrhované dôkazy. Na základe uvedeného žalobca
žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil a žalobcovi priznal nárok na
náhradu trov konania v celom rozsahu 100 %.

4.Kvyjadreniužalobcusavyjadrilžalovanýpodanímdoručenýmsúdudňa13.11.2023.Tvrdeniažalobcu
vovyjadreníkodvolaniuoznačilzaúčelové,zavádzajúceanepravdivé.Neobstojíargumentáciažalobcu,
že doručenie výzvy na odstránenie vád úpadcovi je preukázané obsahom elektronického podacieho
hárku. Elektronický podací hárok nie je dôkazom o doručení akejkoľvek zásielky. Za nepravdivé
považoval tvrdenie žalobcu, že podacie lístky predložil spolu so žalobou, keďže tieto neboli žalovanému

do dnešného dňa doručené a o ich obsahu sa nezmieňuje ani súd prvej inštancie v rozsudku.

5. K vyjadreniu žalovaného sa vyjadril žalobca podaním doručeným súdu dňa 11.12.2023. Zdôraznil,
že predmetné listiny, t.j. aj výzvy na odstránenie vád, zasielal prostredníctvom Slovenskej pošty, pričomvyužil službu elektronického podacieho hárku. Vzhľadom na to, žalobcovi nebola spätne doručené
doručenka v elektronickej podobe, na tento účel slúži Elektronický podací hárok, kde je uvedené, že
predmetná zásielka bola adresátovi, v tomto prípade úpadcovi, doručená. Takýto dôkazný prostriedok

považoval za plne legitímny a spôsobilý riadne preukázať tvrdené skutočnosti.

6. Ďalšie vyjadrenie podané nebolo.

7. Krajský súd v Bratislave, ako súd odvolací podľa § 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového

poriadku (ďalej len „CSP“), preskúmal vec v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a
§ 380 CSP) bez nariadenia pojednávania, pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol v súlade s
§ 219 ods. 1, 3 a § 378 ods. 1 CSP oznámený na úradnej tabuli súdu a webovej stránke Krajského súdu
v Bratislave. Po oboznámení sa s obsahom spisu súdu prvej inštancie a dôvodmi odvolania žalovaného
odvolací súd dospel k záveru, že neboli naplnené odvolacie dôvody.

8. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne.

9. Odvolací súd sa v zmysle § 387 ods. 1 CSP v zásade stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia Okresného súdu Nitra č.k. 23Cbi/10/2018-829 zo dňa 19.07.2023, pretože vo výroku

vykazuje známky vecnej správnosti. V odvolaní žalovaný neargumentuje žiadnymi skutočnosťami a
dôkazmi, ktoré by mali za následok zrušenie alebo zmenu daného rozhodnutia. Z konania pred súdom
prvej inštancie i odvolacím súdom iný, než napadnutým rozsudkom vyslovený právny záver nevyplýva
a v odvolaní uvedené argumenty nie sú spôsobilé privodiť iné právne hodnotenie stavu veci. Na
zdôraznenie správnosti napádaného rozhodnutia uvádza odvolací súd nasledovné:

10. Žalobca sa podanou žalobou domáhal určenia, že je veriteľom pohľadávok prihlásených v
konkurznom konaní vedenom Okresným súdom Nitra pod sp. zn. 31K/5/2018 na úpadcu VoBo servis,
s.r.o., súhrnnou prihláškou nezabezpečených pohľadávok zapísaných v zozname pohľadávok pod
por. č. 17 vo výške 9.933,60 eura a por. č. 18 vo výške 14.783,39 eura, titulom Zmluvy o dielo

zo dňa 24.09.2015, čo do právneho dôvodu, vymáhateľnosti, výšky a poradia. Súd prvej inštancie
rozsudkom č.k. 23Cbi/10/2018-542 zo dňa 26.02.2020 I. výrokom určil, že žalobca je veriteľom
pohľadávok prihlásených v konkurznom konaní vedenom na Okresnom súde Nitra, sp. zn. 31K/5/2018
na úpadcu VoBo servis s.r.o. súhrnnou prihláškou nezabezpečených pohľadávok zapísaných v zozname
pohľadávok pod por. č. 17 vo výške 9.933,60 eura a por. č. 18 vo výške 14.783,39 eura titulom Zmluvy o

dielo zo dňa 24.09.2015, čo do právneho dôvodu, výšky a poradia, II. výrokom žalobu vo zvyšku zamietol
a III. výrokom žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Na základe odvolania
podaného žalovaným Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací, uznesením č.k. 15CoKR/3/2020-597 zo
dňa 09.11.2021 zrušil rozsudok Okresného súdu Nitra č.k. 23Cbi/10/2018-542 zo dňa 26.02.2020 v
napadnutej časti I. a III. výroku a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

Vzhľadom na to, že súd prvej inštancie v ďalšom priebehu konania dospel k záveru, že v konaní bol
preukázanýprávnydôvodvznikuprihlásenýchpohľadávok,ichvýškaakoajdôvodnosť,pričomžalovaný
poprel prihlásené pohľadávky nedôvodne, podanej žalobe vyhovel, keď určil, že žalobca je veriteľom
pohľadávok prihlásených v konkurznom konaní vedenom na Okresnom súde Nitra, sp. zn. 31K/5/2018
na úpadcu VoBo servis s.r.o. súhrnnou prihláškou nezabezpečených pohľadávok zapísaných v zozname

pohľadávok pod por. č. 17 vo výške 9.933,60 eura a por. č. 18 vo výške 14.783,39 eura, titulom Zmluvy o
dielo zo dňa 24.09.2015, čo do právneho dôvodu, výšky a poradia a žalobcovi priznal nárok na náhradu
trovkonaniavrozsahu100%.Žalovanýsuvedenýmzáveromnesúhlasilarozsudoksúduprvejinštancie
napadol odvolaním namietajúc odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. a), b), d), e), f), h) CSP s
tým, že žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok v celom rozsahu zmenil tak, že žalobu zamietne

a prizná žalovanému právo na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

11. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, spisového materiálu a odvolania žalovaného
dospel k záveru, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k správnym skutkovým
zisteniam a vec správne právne posúdil. Zistenia súdu prvej inštancie majú vecné i logické zakotvenie vo

vykonaných dôkazoch a prijaté skutkové a právne závery sú odôvodnené zrozumiteľne, pri súčasnom
zohľadnení ochrany subjektívneho práva oboch sporových strán, ich rovnosti v uplatnení práv, ochrany
ich oprávnenej dôvery v právo, ako i predvídateľnosti súdneho rozhodnutia. Súd prvej inštancie sa v
odôvodnení napadnutého rozhodnutia vysporiadal s podstatnými argumentmi sporových strán a svojerozhodnutie náležite odôvodnil v súlade s ust. § 220 ods. 2 CSP. Odvolací súd preto konštatuje vecnú
správnosť napadnutého rozsudku.

12. Žalovaný v úvode odvolania namietal, že súd prvej inštancie nerešpektoval záväzný právny názor
odvolacieho súdu, ktorý predostrel v zrušujúcom uznesení č.k. 15CoKR/3/2020-597 zo dňa 09.11.2021,
čím porušil princíp legitímnych očakávaní. Uvedenú odvolaciu námietku žalovaného vyhodnotil odvolací
súd ako nedôvodnú. Krajský súd v Nitre v uznesení č.k. 23Cbi/10/2018-542 zo dňa 26.02.2020
predovšetkým dospel k záveru, že odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie neposkytovalo jasné

a presvedčivé argumenty svedčiace v prospech určenia popretých pohľadávok a vytkol súdu prvej
inštancie, že prijal viaceré právne a skutkové závery, na ktorých vysvetlenie však rezignoval. Podľa
názoru odvolacieho súdu z napadnutého rozhodnutia vyplýva, že súd prvej inštancie po zrušení
pôvodného rozsudku a vrátení veci na ďalšie konanie postupoval v intenciách zrušujúceho uznesenia
Krajského súdu v Nitre, na návrh sporových strán doplnil dokazovanie, opätovne prehodnotil skutkový
stav, na základe zistenia ktorého dospel k právnym záverom, ktoré odôvodnil podrobnejšie ako v

pôvodnom zrušenom rozhodnutí.

13. Ak odvolateľ v tomto ohľade namietal, že zo strany súdu prvej inštancie nebolo vysvetlené, na
základe čoho mal za preukázané omeškanie úpadcu s vykonaním diela, doručenie oznámenia o
uplatnení omeškania úpadcu s vykonaním diela a v nadväznosti na to včasnosť uplatnenia nároku z vád,

odvolací súd túto námietku vyhodnotil ako nedôvodnú, pretože súd prvej inštancie v zmysle zrušujúceho
uznesenia Krajského súdu v Nitre č.k. 15CoKR/3/2020-597 zo dňa 09.11.2021 v bode 46. odôvodnenia
napadnutéhorozsudkuvysvetlil,nazákladečohomalpreukázanéomeškanieúpadcusvykonanímdiela,
ako aj doručenie oznámenia o uplatnení zmluvnej pokuty.

14. Odvolací súd zdôrazňuje, že v zmysle čl. III zmluvy o dielo, ktorú uzatvoril žalobca s úpadcom dňa
24.09.2015 (č.l. 28 a nasl. spisu), bolo povinnosťou úpadcu vykonať dielo do 20.05.2017, dielo bolo
žalobcovi odovzdané bez vážnych vád a nedorobkov až dňa 15.11.2017, teda s omeškaním viac ako 5
mesiacov, čo vyplýva okrem iného zo Zápisnice o odovzdaní a prevzatí diela zo dňa 15.11.2017 (čl. 25
a nasl. spisu). Omeškanie úpadcu s vykonaním diela preukazujú aj svedecké výpovede S. N. a P.. N.

C., konateľa úpadcu, ktorý omeškanie odôvodnil naviac prácami a nepriaznivým počasím. Naproti tomu
žalovaný v konaní žiadnym spôsobom nepreukázal, že úpadca požiadal žalobcu o uzatvorenie dodatku
k zmluve alebo mu predložil návrh dodatku k zmluve o dielo, ktorým by došlo k dohode o zmene termínu
vykonania diela z ním uvedených dôvodov, žalobcu neupozornil na omeškanie vplyvom vyššej moci a
ani zo žiadneho iného dôvodu. Nedôvodná je preto námietka odvolateľa, ktorý tvrdil, že pokiaľ bolo dielo

odovzdané s meškaním, toto meškanie nebolo zavinené zo strany úpadcu, ale bolo spôsobené vyššou
mocou, pričom každé nedodržanie termínu bolo konzultované a odsúhlasené zo strany zodpovedného
zástupcu žalobcu. Ide o tvrdenia žalovaného, ktoré sú nepodložené, a teda nepreukázané. Žalovaný v
tomto smere neuniesol dôkazné bremeno. Odvolacia námietka žalovaného, že nebolo zo strany súdu
prvej inštancie vysvetlené, na základe čoho mal preukázané omeškanie úpadcu s vykonaním diela, s

poukazom na vyššie uvedené neobstojí. V zmysle čl. XI. bod 6 zmluvy o dielo tak vznikol žalobcovi nárok
na uplatnenie zmluvnej pokuty z dôvodu omeškania zhotoviteľa s vykonaním diela. Súd prvej inštancie
ďalej poukázal na to, že doručenie oznámenia o uplatnení zmluvnej pokuty pokutu za omeškanie
zhotoviteľa dňa 27.11.2017 žalobca preukázal podacím hárkom Slovenskej pošty a.s. zo dňa 27.11.2017
s tým, že doručenie oznámenia o uplatnení zmluvnej pokuty potvrdil aj svedok, konateľ úpadcu P.. N.

C., hoci si nepamätal dátum. Odvolací súd poukazuje na to, že napriek tomu, že žalovaný v odvolaní
preukázanie doručenia oznámenia o uplatnení omeškania úpadcu s vykonaním diela namieta, odvolateľ
neuvádza, čo malo byť podľa jeho názoru obsahom predmetnej zásielky zo dňa 27.11.2017, ktorá mu
bola doručovaná.

15.Čosatýkanárokuzváddiela,tomutosasúdprvejinštancievenovalvbodoch47.až51.odôvodnenia
napadnutého rozhodnutia, kde svoje právne úvahy vysvetlil a odôvodnil, na základe akých dôvodov
mal za preukázané tvrdenie žalobcu ohľadne vád vykonaného diela a včasné uplatnenie nárokov z
vadného plnenia. Ako je zrejmé z bodu 49. napadnutého rozsudku, tvrdenie žalobcu ohľadne vád
vykonaného diela mál súd prvej inštancie preukázané radom nepriamych dôkazov, a to uplatnením

nárokov z vadného plnenia listom zo dňa 20.12.2017, jeho doručením úpadcovi, ktorý na výzvu žalobcu
žiadnym spôsobom nereagoval (či už pozitívne alebo negatívne), výpoveďou svedka S. N., Z. Z.L., ako
aj listinnými dôkazmi predloženými spoločnosťou První Byškovická s.r.o. V listoch zo dňa 20.12.2017
(č.l. 20 a č.l. 45 spisu) žalobca zhotoviteľovi vytkol vady a vyzval ho na ich odstránenie. Doručovanievýzvy na odstránenie vád mal súd prvej inštancie preukázané podacím hárkom Slovenskej pošty a.s. zo
dňa 20.12.2017. Keďže zhotoviteľ vytknuté vady žalobcom neodstránil, uzatvoril žalobca zmluvu o dielo
s treťou osobou, obchodnou spoločnosťou První Byškovická s.r.o., ktorej predmetom bolo odstránenie

vád a nedorobkov vytknutých žalobcom úpadcovi. Za odstránenie vád a nedorobkov si První Byškovická
s.r.o. uplatnila cenu viacerými faktúrami spolu vo výške 45.708 eur. Vykonaným dokazovaním mal súd
prvej inštancie za preukázané, že tak žalobca, ako aj obchodná spoločnosť První Byškovická s.r.o.
evidovali faktúry vo svojom účtovníctve, teda nešlo o fiktívne faktúry, tak ako to tvrdil žalovaný. Žalobca
si sumu 45.708 eur uplatnil voči úpadcovi titulom náhrady škody. Odvolací súd opätovne podotýka, že

hoci žalovaný spochybňuje doručenie listov zo dňa 20.12.2017, neuvádza aký odlišný obsah mala mať
predmetnázásielka,ktorámuboladoručovaná.Čosatýkaodvolateľomnamietanejvčasnostiuplatnenia
nárokov z titulu vád diela, odvolací súd má za to, že právny názor súdu prvej inštancie, ktorý vzhľadom
na rozsah vykonávaného diela považoval lehotu jedného mesiaca, v ktorej došlo k oznámeniu zistených
vád, za primeranú, a teda k oznámeniu vád došlo bez zbytočného odkladu, nemožno považovať za
arbitrárny, či v rozpore s ustálenou rozhodovacou praxou. Súd prvej inštancie pri svojom právnom

závere o včasnosti uplatnenia nárokov z vadného plnenia, zohľadnil okolnosti prejednávanej veci, keďže
predmetom zmluvy o dielo bolo vyhotovenie stavby, radovej výstavby 18 rodinných domov - hrubá
stavba.

16. Súd prvej inštancie sa v napadnutom rozhodnutí vysporiadal aj s jednostranným započítaním

vzájomných pohľadávok medzi žalobcom a úpadcom, keď konštatoval neplatnosť započítacieho úkonu
žalobcu zo dňa 20.12.2017, avšak napriek tomu dospel k záveru, že neplatnosť započítania nemá
vplyv na existenciu prihlásených pohľadávok v konkurze, prihláška pohľadávok spĺňala všetky zákonné
náležitosti § 29 ZoKR. Vzhľadom na to, že súd prvej inštancie sa na základe zisteného skutkového
stavu s dôvodmi popretia prihlásených pohľadávok nestotožnil, zároveň v konaní bol preukázaný právny

dôvod vzniku prihlásených pohľadávok, ich výška, ako aj dôvodnosť a žalovaný poprel prihlásené
pohľadávky nedôvodne, súd prvej inštancie postupoval správne, keď podanej žalobe vyhovel. Ak
žalovaný poukazoval na konania vedené na Mestskom súde Bratislava III, odvolací súd poukazuje na to,
že samotný odvolateľ uviedol, že ide o konania prebiehajúce, t.j. doposiaľ právoplatne neskončené. Ako
dôvodne uviedol žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného, samotná existencia konania žiadnym

spôsobom neprejudikuje rozhodnutie vo veci samej.

17. Námietku žalovaného, že žalobca podal žalobu v rozpore s § 32 ods. 9 ZoKR, pretože pokiaľ sa
chcel žalobou domáhať určenia pravosti pohľadávky zapísanej v zozname pohľadávok pod por. č. 17 a
por. č. 18, mal podať dve samostatné žaloby, odvolací súd vyhodnotil ako nedôvodnú. Odvolací súd sa v

tomto smere stotožnil s právnym názorom súdu prvej inštancie, že zo žiadneho zákonného ustanovenia
nevyplýva povinnosť žalobcu domáhať sa určenia každej popretej pohľadávky samostatnou žalobou,
najmä ak ide o totožné strany sporu. Odvolací súd dáva do pozornosti, že nedôvodnosť uvedenej
námietky konštatoval už Krajský súd v Nitre v rozhodnutí č.k. 15CoKR/3/2020-597 zo dňa 09.11.2021, v
ktorom uviedol „Rovnako nedôvodná je aj odvolacia námietka žalovaného, že žalobca bol povinný podať

vo veci dve samostatné žaloby. Podľa názoru odvolacieho súdu povinnosť domáhať sa určenia každej
popretej pohľadávky samostatnou žalobou nemožno vyvodiť zo žiadneho zákonného ustanovenia.
Žalovaný poukazoval na § 32 ods. 9 ZoKR, z ktorého podľa jeho názoru vyplýva právo veriteľa domáhať
sa na súde určenia popretej pohľadávky (singulár) žalobou, nie právo veriteľa domáhať sa určenia
popretých pohľadávok (plurál) žalobou. Odvolací súd sa s uvedeným názorom žalovaného nestotožnil,

pretože z dikcie ustanovenia § 32 ods. 9 ZoKR explicitne nevyplýva povinnosť podať dve samostatné
žaloby, ak sa veriteľ dožaduje určenia viacerých popretých pohľadávok. V prípade, ak by odvolací súd
akceptoval takýto reštriktívny výklad uskutočnený len pomocou gramatickej metódy interpretácie právnej
normy, išlo by zo strany súdu o prísne formalistický prístup. Táto skutočnosť navyše nemôže byť za
žiadnych okolností dôvodom na zamietnutie žaloby.“ Odvolací súd sa s uvedeným právnym názorom

Krajského súdu v Nitre stotožňuje.

18. K odvolacej argumentácii žalovaného odvolací súd zároveň konštatuje, že účelom incidenčného
konania nie je úplné zisťovanie právneho dôvodu, výšky, alebo poradia popretej pohľadávky z hľadiska
hmotného práva, ale prieskum (zisťovanie) vykonávaný súdom sa limituje len na rozsah a dôvody

popretia pohľadávky. Dokazovanie (zisťovanie skutkového stavu) sa v tomto type sporového konania
preto obmedzuje len na skúmanie tých právnych dôvodov a rozsahu, z akých (resp. v akom) bola
pohľadávku popretá. Súd rámec popieracieho prejavu neprekračuje. To čo nebolo veriteľovi vytknuté
a nebolo dôvodom popretia, súd v incidenčnom spore o určenie pravosti, výšky a poradia pohľadávkyuž neskúma. V takomto konaní súd nie je oprávnený „novokonštruvať“ dôvody popretia (t.j. vyhľadávať
nové dôvody odôvodňujúce popretie pohľadávky), ale skúma len to, či definované dôvody popretia
sú opodstatnené a právne relevantné. Súd pritom vychádza zo znenia popieracieho prejavu. Týmto

rozsahom je určený a ohraničený rámec incidenčného konania. Znenie popretia (popieracieho prejavu)
predstavuje okruh, ktorý je uzavretý z hľadiska súdneho posúdenia správnosti popretia pohľadávky. Ako
správne uviedol súd prvej inštancie, predmetom incidenčného konania iniciovaného veriteľom popretej
pohľadávky je preskúmanie opodstatnenosti popierajúceho prejavu a posúdenie, či uvedený dôvod
popretia je daný alebo či uvedený dôvod neexistuje.

19. Odvolací súd ďalej zdôrazňuje, že súd nemôže vlastnou iniciatívou nahrádzať dôkaznú iniciatívu
účastníkov incidenčného konania, ktoré je pravidelným sporový konaním, nakoľko by takýmto postupom
porušil princíp rovnosti účastníkov sporového konania.

20. Zo záverov nálezu Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 409/2013 zo dňa 11.09.2014 o.i. vyplýva,

že: Incidenčné konanie nie je konaním, v ktorom by veriteľ (žalobca) uplatňoval svoju pohľadávku
proti dlžníkovi (žalovanému) a v ktorom by tak predmetom kognície konajúceho súdu mal byť celý
právny vzťah medzi nimi v celej jeho šírke a hĺbke. Účelom incidenčného konania je v podstate
len rozhodnúť o tom, či popierací prejav správcu obstojí alebo nie, teda či dôvody obsiahnuté v
popieracom prejave správcu zodpovedajú skutočnosti a vylučujú pohľadávku z uspokojenia v konkurze

tak, ako bola prihlásená (teda úplne, alebo v určitej časti, alebo v určitom poradí). Uvedené závery k
účelu incidenčného konania, aj keď prijaté k neskoršej právnej úprave, sú aplikovateľné aj na právnu
úpravu obsiahnutú v ZKV. S uvedeným súvisí aj požiadavka kladená na žalobcu opísať rozhodujúce
skutočnosti v žalobe a označiť a priložiť k žalobe dôkazy, na ktoré sa odvoláva. Pokiaľ by správkyňa
konkurznej podstaty mohla neobmedzene rozširovať dôvody popretia prihlásenej pohľadávky v priebehu

incidenčného konania, uvedenú povinnosť by si žalobca nevedel splniť.

21. Podľa rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Obdo/53/2020 zo dňa 24.02.2021 platí, že: Súd v
incidenčnom konaní je oprávnený preskúmavať popretú pohľadávku len z tých dôvodov, ktoré správca
uviedol v popieracom prejave, pričom prihlásenú pohľadávku možno poprieť iba v zákonom stanovenej

lehote. Nedostatok popretia pohľadávky, pre ktoré popretie nie je účinné, nie je možné odstrániť po
uplynutí zákonom stanovenej lehoty na popretie pohľadávky, z čoho je zrejmé, že po uplynutí tejto lehoty
popretie pohľadávky nie je možné doplniť o nové dôvody popretia.

22. Z uznesenia Ústavného súdu SR č.k. IV. ÚS 145/2022 zo dňa 23.03.2022 je o.i. zrejmé, že: Z §

124 zákona o konkurze a reštrukturalizácii vyplýva, že správca môže poprieť pohľadávku len v rozsahu,
v akom sa na pohľadávku uplatnenú prihláškou v reštrukturalizácii dlžníka prihliada - s tým koreluje
oprávnenie veriteľa napadnúť incidenčnou žalobou popierací prejav v rozsahu popretia pohľadávky.
Logickým vyústením tejto premisy je skutočnosť, že v konaní o určenie popretej pohľadávky sa nemožno
domáhať určenia pohľadávky nad rámec toho, čo bolo popreté a na čo sa v konkurze neprihliada.

Tomuto záveru nasvedčuje aj legislatívna textácia „žaloba na určenie popretej pohľadávky“, čo indikuje
záver, že žaloba smeruje k určeniu pohľadávky v rozsahu jej popretia. Konkurzný súd nie je oprávnený
preskúmavať popretú pohľadávku z iných dôvodov ako tých, ktoré správca uviedol v popieracom prejave
obsiahnutom v zozname pohľadávok.

23. Podľa názoru odvolacieho súdu z napadnutého rozsudku vyplýva, že súd prvej inštancie vykonané
dôkazy hodnotil podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej
súvislosti, pričom starostlivo prihliadol na všetko, čo vyšlo za konania najavo. Zákon vychádza zo zásady
voľného hodnotenia dôkazov, ktorá vyplýva z ústavného princípu nezávislosti súdov (čl. 46 Ústavy SR).
Táto zásada znamená, že záver, ktorý si sudca urobí o vykonaných dôkazoch z hľadiska ich pravdivosti

a dôležitosti pre rozhodnutie, je vecou jeho vnútorného presvedčenia a jeho logického myšlienkového
postupu. Odvolací súd rovnako poukazuje na to, že v zmysle § 185 ods. 1 CSP, súd rozhodne, ktoré
z navrhnutých dôkazov vykoná. Z uvedeného je zrejmé, že súd nemusí vykonať všetky navrhované
dôkazy.

24. Ak žalovaný namietal procesný postup súdu prvej inštancie, ktorý na pojednávaní dňa 18.01.2023
odročil pojednávanie na deň 15.03.2023 za účelom prednesu záverečných rečí s tým, že ak sa nepodarí
zabezpečiť účasť svedka Z. Z. ani na pojednávaní dňa 15.03.2023, tento svedok už vypočutý ani volaný
na ďalšie pojednávanie nebude (súlade s touto skutočnosťou potom žalovaný zaslal súdu záverečnúreč podaním zo dňa 13.03.2023 a ospravedlnil svoju neúčasť na nariadenou termíne pojednávania z
dôvodu hospodárnosti), pričom na deň 15.03.2023 sa prítomnosť svedka Z. nepodarilo zabezpečiť,
no súd napriek tomu odročil termín pojednávania a až na pojednávaní dňa 21.06.2023 tohto svedka

v neprítomnosti žalovaného a jeho právneho zástupcu vypočul, čo odvolateľ považoval za porušenie
princípu kontradiktórnosti ako aj porušenie princípu legitímnych očakávaní, ani s touto argumentáciou
sa odvolací súd nestotožnil. Ako je zrejmé z obsahu súdneho spisu, právny zástupca žalobcu zaslal
dňa 14.03.2023 súdu ospravedlnenie neúčasti na pojednávaní a žiadosť o odročenie pojednávania
nariadeného na deň 15.03.2023 z dôvodu, že sa navrhnutý svedok zdržiava mimo územia SR, pričom o

tejto skutočnosti sa dozvedeli 14.03.2023, ktoré súd prvej inštancie akceptoval (zápisnica o pojednávaní
zo dňa 15.03.2023) a pojednávanie odročil za účelom výsluchu svedka Z. Z. s tým, že pokiaľ sa
však tento svedok nezúčastní pojednávania, ktoré bude nariadené za účelom jeho výsluchu, súd
rozhodne vo veci aj bez jeho výpovede na uvedenom pojednávaní. Zápisnica o pojednávaní dňa
15.03.2023 bola právnemu zástupcovi žalovaného doručená dňa 29.03.2023, a teda žalovanému nič
nebránilo oboznámiť sa s predmetnou zápisnicou a zúčastniť sa na ďalšom pojednávaní, ktoré súd

vytýčil na deň 21.06.2023, na ktoré mu bolo predvolanie riadne doručené. Skutočnosť, že žalovaný
ani jeho právny zástupca sa na pojednávaní uskutočnenom dňa 21.06.2023, na ktorom bol vypočutý
svedok Z. Z. nezúčastnil, je jeho slobodným rozhodnutím, ktoré nemožno pričítať na ťarchu konajúceho
súdu. Zo strany súdu prvej inštancie týmto spôsobom nedošlo k porušeniu zásady kontradiktórnosti
ani princípu legitímnych očakávaní, keďže súd svojím procesným postupom reagoval na vzniknutú

procesnúsituáciu,pričomobomsporovýmstranámbolizachovanéichprocesnépráva,vrátanemožnosti
zúčastniť sa na predmetnom pojednávaní a vyvíjať procesnú aktivitu za účelom vydania požadovaného
rozhodnutia. Týmto spôsobom súd prvej inštancie len v danom štúdiu konania vytvoril sporovým stranám
priestor na uplatnenie primeraných prostriedkov procesného útoku a procesnej obrany vo vzťahu k
ochrane ich subjektívnych práv a oprávnených záujmov. Zo strany konajúceho súdu bola rešpektovaná

zásada rovnosti zbraní v kontradiktórnom sporovom konaní, ako aj právo sporových strán na spravodlivý
proces.

25. Na záver považuje odvolací súd za potrebné doplniť, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na
všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam,

prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali
do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie súdneho rozhodnutia v
opravnom konaní nemá odpovedať na každú námietku alebo argument v opravnom konaní, ale iba na
tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (uznesenie Najvyššieho súdu SR zo
16.11.2011, sp. zn. 6 Cdo 145/2011).

26. Odvolací súd s ohľadom na vyššie uvedené napadnutý rozsudok Okresného súdu Nitra č.k.
23Cbi/10/2018-829 zo dňa 19.07.2023 potvrdil v zmysle § 387 ods. 1 CSP ako vo výroku vecne správny.

27. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté v súlade s § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1

CSP tak, že žalobca má proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

28. O výške náhrady trov konania rozhodne v zmysle § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie v lehote
do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá
súdny úradník.

29. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).