Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Prešov
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Juraj Fujerik
Oblasť právnej úpravy – Trestné právo
Forma rozhodnutia – Rozsudok
Povaha rozhodnutia – Zmenené
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 4T/28/2023
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8123010731
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 01. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Juraj Fujerík
ECLI: ECLI:SK:OSPO:2025:8123010731.8
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
7 4T/28/2023
Okresný súd Prešov samosudcom JUDr. Jurajom Fujerikom na hlavnom pojednávaní konanom dňa
16.01.2025 v Prešove takto
r o z h o d o l :
1 4T/28/2023
Obžalovaný:
A. B., nar. XX.XX.XXXX v C., trvale bytom D. XXX/XX, E., prechodne bytom F. XXX, okr. Prešov
u z n á v a s a z a v i n n é h o , ž e
dňa 06.09.2022 v čase o 22.45 hod. viedol osobné motorové vozidlo zn. AUDI A4 EČV: G. smerom
z rómskej osady Tekeriš v obci Kendice na cestu č. 1/20, kde z dôvodu preverenia oznámenia bol
hliadkou Obvodného oddelenia Policajného zboru Drienov zastavený a kontrolovaný, pričom pri kontrole
bolo zistené, že vodič nemá pri sebe doklady potrebné k vedeniu vozidla a následnou lustráciou
v policajnej evidencii bolo zistené, že A. B. nie je držiteľom vodičského preukazu a má udelený zákaz
činnosti viesť všetky druhy motorových vozidiel a to Rozhodnutím o priestupku vydaným Okresným
dopravným inšpektorátom v Prešove č. ORPZ-PO-ODI2-118/2021-P zo dňa 19.04.2021, kde mu bol
uložený trest zákazu činnosti viesť všetky druhy motorových vozidiel na dobu 48 mesiacov, pričom
toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 19.04.2021 a stalo sa vykonateľným dňa 19.05.2021
a taktiež má udelený zákaz činnosti viesť všetky druhy motorových vozidiel, a to Rozhodnutím
o priestupku vydaným Okresným dopravným inšpektorátom v Košiciach č. ORPZ-KS-ODI2-21/2021-
P zo dňa 29.3.2021, kde mu bol uložený trest zákazu činnosti viesť všetky druhy motorových vozidiel
na dobu 36 mesiacov, pričom toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 29.03.2021 a stalo sa
vykonateľným dňa 28.04.2021,
t e d a
vykonával činnosť, na ktorú sa vzťahuje rozhodnutie iného štátneho orgánu o zákaze činnosti,
č í m s p á c h a l
prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 odsek 1 písmeno d) Trestného zákona.
Z a t o s a o d s u d z u j ePodľa § 212 ods. 1 Trestného zákona, § 42 ods. 1 Trestného zákona súhrnný trest odňatia slobody
v trvaní 14 /štrnásť/ mesiacov.
Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Trestného zákona súd obžalovaného zaraďuje na výkon uloženého trestu do
ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia.
Podľa§42ods.2Trestnéhozákonasúdzároveňrušívýrokotresteztrestnéhorozkazu Okresnéhosúdu
Prešov, sp. zn. 6T/11/2023 zo dňa 28.03.2023, právoplatný dňa 15.04.2023, ktorým bol obžalovanému
uložený trest odňatia slobody v trvaní 1 (jedného) roka s podmienečným odkladom jeho výkonu na
skúšobnú dobu v trvaní 2 rokov, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce,
ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.
Podľa § 61 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona trest zákazu činnosti viesť všetky druhy motorových vozidiel
na dobu 8 (osem) rokov.
o d ô v o d n e n i e :
6 4T/28/2023
Prokurátorka Okresnej prokuratúry Prešov podala na Okresný súd Prešov dňa 26.04.2023 obžalobu pod
číslom 3Pv 128/23/7707-10 na obžalovaného A. B. pre skutok, ktorého sa mal tento obžalovaný dopustiť
tak, ako je tento skutok uvedený v skutkovej vete výrokovej časti tohto rozsudku, pričom prokurátorka
v podanej obžalobe tento skutok právne kvalifikovala ako prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia
podľa § 348 ods. 1 písm. d) Trestného zákona.
Obžalovaný na hlavnom pojednávaní konanom dňa 29.11.2024 po poučení o možnosti urobiť niektoré
zvyhláseníuvedenýchvustanovení§257ods.1Trestnéhoporiadkuvyhlásil,žejenevinnýzospáchania
skutku, ktorý sa mu obžalobou prokurátorky kladie za vinu /vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 písm. a)
Trestného poriadku/. Preto súd následne na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie výsluchom
obžalovaného a prečítaním obsahu listinných dôkazov a zistil tento skutkový stav:
Obžalovaný vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní uviedol, že v ten deň len naštartoval auto a iba
sa s ním trochu, asi 5 metrov, pohol, pričom ani nevyšiel na hlavnú cestu. Potom prišli policajti, ktorých
na neho niekto zavolal. Ľutuje, čo spravil a prisľúbil, že už to nikdy neurobí. Predtým bol mladý a urobil
hlúposť, ale teraz má družku a deti a už jazdiť nebude. Do auta sadol preto, lebo sa chcel len prejsť
a predtým dobiť autobatériu, čo sa mu ale nepodarilo. V tom čase auto stálo pri jeho dome, ktorý je na
vedľajšej ceste, pričom hneď oproti je hlavná cesta. Pri týchto rodinných domoch parkujú aj iné autá.
Vodičský preukaz nemá a ani ho nikdy nemal. Vedel, že má uložený zákaz vedenia morového vozidla.
Keď ho policajti zastavili, povedali mu, že dostali hlásenie, podrobili ho dychovej skúške na prítomnosť
alkoholu, vypýtali si od neho občiansky preukaz a potom ho pustili.
Súd za účelom odstránenia rozporov v jeho výpovedi na hlavnom pojednávaní s jeho výpoveďou
v prípravnom konaní prečítal celú zápisnicu o jeho výpovedi z prípravného konania, nakoľko rozsah
rozporov neumožňoval čítanie iba časti výpovede. V tejto svojej výpovedi v prípravnom konaní dňa
31.03.2023 uviedol, že dňa 06.09.2022 jazdil osobným motorovým vozidlom, ktoré predtým kúpil od
človeka, ktorého totožnosť nepozná a to auto už medzičasom dal do šrotu. K veci uviedol, že s vozidlom
išiel z rómskej osady H., pričom chcel ísť na vlakovú stanicu. Keď k jeho vozidlu prichádzalo auto
polície, so svojim vozidlom zastavil a čakal, čo sa bude diať. K jeho vozidlu prišli dvaja policajti, ktorí
od neho žiadali doklady, ktoré im predložil, okrem vodičského preukazu, ktorý nevlastní. Potom spísali
nejaké papiere, ktoré podpísal. Počas kontroly bol podrobený dychovej skúške s negatívnym výsledkom.
Uviedol, že má zákaz činnosti uložený Dopravným inšpektorátom Košice za skutok zo dňa 06.12.2020
ako aj z Dopravného inšpektorátu v Prešove za skutok zo dňa 19.04.2021. Je mu ľúto, čo sa stalo, viac
sa to nestane, nakoľko sa stará o svoje dieťa, ktoré má s družkou.Obžalovaný sa na hlavnom pojednávaní nevedel vyjadriť k rozporom medzi dvoma jeho výpoveďami,
najmä vo vzťahu k dĺžke jazdy a účelu cesty motorovým vozidlom.
Z rozhodnutia o priestupku Okresného dopravného inšpektorátu v Prešove, oddelenie bezpečnosti
cestnej premávky a dopravných evidencií číslo I./XXXX-X zo dňa 19.04.2021, ktoré nadobudlo
právoplatnosť dňa 19.04.2021 vyplýva, že obžalovaný A. B. bol uznaný vinným zo spáchania priestupku
proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky podľa § 22 ods. 1 písm. c), bod l), m) zákona
o priestupkoch, ktorý spáchal dňa 01.02.2021 za jazdu s vozidlom bez platnej emisnej kontroly, za čo
mu bola týmto rozhodnutím uložená pokuta vo výške 600,- Eur a zákaz činnosti viesť motorové vozidlá
na dobu 48 mesiacov, ktorá začína plynúť dňom nadobudnutia právoplatnosti tohto rozhodnutia.
Zozápisnicezústnehoprejednaniavovyššieuvedenompriestupkovomkonanízodňa19.04.2021,ktoré
predchádzalo vyššie uvedenému rozhodnutiu o priestupku vyplýva, že obžalovaný A. B. sa ho osobne
zúčastnil, ku skutku sa priznal, následne bolo vyššie uvedené rozhodnutie o priestupku vyhlásené
a obžalovaný sa vzdal práva podať voči nemu odvolanie.
Z rozhodnutia o priestupku Okresného dopravného inšpektorátu v Košiciach - okolie, oddelenie
bezpečnosti cestnej premávky a dopravných evidencií číslo I./XXXX-X zo dňa 29.03.2021, ktoré
nadobudlo právoplatnosť dňa 29.03.2021 vyplýva, že obžalovaný A. B. bol uznaný vinným zo spáchania
priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky podľa § 22 ods. 1 písm. c), bod l)
zákona o priestupkoch, ktorý spáchal dňa 06.12.2020 za jazdu s vozidlom technicky nespôsobilým na
prevádzku v cestnej premávke, za čo mu bola týmto rozhodnutím uložená pokuta vo výške 300,- Eur
a zákaz činnosti viesť motorové vozidlá na dobu 36 mesiacov, ktorá začína plynúť dňom nadobudnutia
právoplatnosti tohto rozhodnutia.
Zozápisnicezústnehoprejednaniavovyššieuvedenompriestupkovomkonanízodňa29.03.2022,ktoré
predchádzalo vyššie uvedenému rozhodnutiu o priestupku číslo ORPZ-KS-ODI2-21/2021-P vyplýva, že
obžalovanýA.B.sahoosobnezúčastnil,kuskutkusapriznal,následnebolovyššieuvedenérozhodnutie
o priestupku vyhlásené a obžalovaný sa vzdal práva podať voči nemu odvolanie.
Zo správy o objasňovaní priestupku, ktorý je skutkovo totožný s prejednávaným trestným činom zo dňa
06.09.2022 vyplýva, že obžalovaný bol zastavený dňa 06.09.2022 o 22.45 hod. na ceste I/20 v obci
Kendice, pričom pri sebe nemal vodičské oprávnenie, ktorého nie je držiteľom.
Zo záznamov o vykonaní dychovej skúšky a z certifikátu o overení vyplýva, že táto bola u obžalovaného
vykonaná certifikovaným prístrojom na meranie alkoholu v dychu, kedy obe dychové skúšky boli
vykonané dňa 06.09.2022 v časoch od 22.46 hod. a 23.01 hod., pričom obžalovanému boli v dychu
namerané hodnoty 0,03 mg/l, resp. 0,00 mg/l alkoholu vo vydychovanom vzduchu. Záznamy o vykonaní
dychových skúšok obžalovaný podpísal.
Z evidenčnej karty vozidla, ktoré viedol obžalovaný počas kontroly dňa 06.09.2022 vyplýva, že toto je
vo vlastníctve A. J., ktorý je aj jeho držiteľom.
Zo správy o povesti vypracovanou obcou Čaňa v zastúpení jej starostom, v ktorej má obžalovaný trvalý
pobytvyplýva,žeobžalovanýsanaadresetrvaléhopobytudlhodobonezdržiava,jeslobodnýasdružkou
má dve deti. Jeho charakterové vlastnosti im nie sú známe, pričom v obci nevlastní žiaden majetok.
Nebol prejednávaný komisiou na ochranu verejného poriadku.
Z evidenčnej karty obžalovaného vyplýva, že tento nie je držiteľom vodičského oprávnenia a ako chodec
a ako vodič nemotorového vozidla sa dopustil iba dvoch priestupkov. Zároveň má evidovaných celkovo
11 administratívnych zákazov činností a 7 trestných činov, za ktoré bol súdmi uznaný za vinného a kde
mu bol uložený trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlo.
Z výpisu z Ústrednej evidencie priestupkov Ministerstva vnútra SR vyplýva, že obžalovaný A. B. bol
doposiaľ 11 krát priestupkovo postihnutý, z toho v štyroch prípadoch za priestupky proti bezpečnosti
a plynulosti cestnej premávky podľa § 22 zákona o priestupkoch.Z aktuálneho odpisu Registra trestov SR týkajúceho sa obžalovaného A. B. a generovaného elektronicky
dňa 15.01.2025 vyplýva, že tento obžalovaný bol doposiaľ 15 krát súdne trestaný, naposledy v konaní
vedenom na tunajšom súde pod sp. zn. 6T 11/2023. Za druhovo rovnaký trestný čin, za aký bol
uznaný vinným týmto rozsudkom bol celkovo predtým právoplatne odsúdený 8 krát, pričom zo
všetkých právoplatných odsúdení mu bol uložený nepodmienečný trest odňatia slobody alebo pôvodne
podmienečne odložený výkon trestu odňatia slobody bol premenený na trest nepodmienečný v štyroch
prípadoch, vrátane odsúdenia v konaní vedenom na tunajšom súde pod sp. zn. 6T 30/2012 za trestný
čin lúpeže podľa § 188 ods. 1 Trestného zákona a v konaní vedenom na tunajšom súde pod sp. zn. 1T
50/2013 za trestný čin sexuálneho zneužívania podľa § 201 ods. 1 Trestného zákona.
Súd tiež pripojil a na hlavnom pojednávaní v rámci dokazovania prečítal podstatný obsah spisu
vedeného na Okresnom súde Prešov pod sp. zn. 6T 11/2023, z ktorého vyplýva, že dňa 09.02.2023
podal prokurátor obžalobu na obžalovaného A. B. a ďalších piatich obžalovaných pre skutok, ktorý
prokurátor vo vzťahu k obžalovanému A. B. právne kvalifikoval ako prečin krádeže podľa § 212
ods. 1 písm. e) Trestného zákona spáchaný formou spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona.
Dňa 28.03.2023 vydal súd trestný rozkaz, ktorým uznal všetkých šiestich obžalovaných, vrátane A.
B. vinných zo spáchania skutku, ktorý spáchali dňa 09.09.2022 v čase okolo 18.45 hod. v lesnom
poraste nachádzajúcom sa dielci číslo 95 v katastrálnom území obce Drienovská Nová Ves, okr. Prešov,
zparcelyCKNčíslo892patriacejdolesnéhopôdnehofondu,popredchádzajúcejvzájomnejdohodebez
povolenia na zber alebo ťažbu drevnej hmoty, motorovou pílou neoprávnene vyrezali 1 kus stromu dub
o priemere na pni 40 cm a celkovom objeme 1,15m3, kde zrezaný kmeň stromu na mieste porezali na
desať kusov tzv. metrovice a tieto nakladali do osobných motorových vozidiel Škoda Octavia – EVČ: D.
a Audi A4, EVČ: G., na ktorých prišli do uvedeného lesného porastu, pričom však boli pristihnutí lesnou
strážou, a pre p. s. Pasienkovú a lesnú urbársku spoločnosť Drienovská Nová Ves spôsobili celkovú
škodu vo výške 258,19 EUR, kedy pri zachovaní právnej kvalifikácie skutku z podanej obžaloby súd
uložil obžalovanému A. B. trest odňatia slobody v trvaní jedného roka s podmienečným odkladom jeho
výkonu na skúšobnú dobu v trvaní 2 rokov, pričom poškodeného odkázal s jeho nárokom na náhradu
škody na civilný proces. Tento trestný rozkaz nadobudol vo vzťahu k obžalovanému A. B. právoplatnosť
dňa 15.04.2023.
Súd vykonal všetky dôkazy, ktorých vykonanie navrhli strany trestného konania a ktoré sám považoval
za potrebné vykonať na to, aby mohol spoľahlivo ustáliť, aký skutok sa stal, či tento skutok napĺňa
znaky niektorého z trestných činov v zmysle Trestného zákona, a ak áno, akého a či tento skutok
majúci povahu trestného činu spáchal obžalovaný. Súd tiež vykonal všetky dôkazy potrebné na to,
aby v prípade vyslovenia viny obžalovaného za spáchaný trestný čin mohol rozhodnúť o uložení
primeraného a spravodlivého trestu a to tak z hľadiska jeho druhu ako aj výšky. Súd pritom vyhodnocoval
všetky dôkazy a informácie z nich vyplývajúce samostatne, avšak zároveň v spoločnom kontexte, ktorý
vytvárajú.
Výrok súdu o vine obžalovaného sa musí zakladať len na dôkazoch, ktoré boli vykonané na hlavnom
pojednávaní /§ 2 ods. 19 a § 278 ods. 2 Trestného poriadku/ a tieto dôkazy musia tvoriť súhrnne logickú,
ničím nenarušenú a uzavretú sústavu vzájomne sa doplňujúcich a na seba nadväzujúcich dôkazov, ktoré
sú v takom príčinnom vzťahu k dokazovanej skutočnosti, že o nich možno vyvodiť jediný záver a súčasne
vylúčiť možnosť iného záveru o tom, že sa skutok stal a že tento skutok spáchal obžalovaný.
Napriek tomu, že obžalovaný na hlavnom pojednávaní vyhlásil, že je nevinný, ku skutku sa fakticky
priznal tým, kedy sám vypovedal, že viedol motorové vozidlo napriek tomu, že mal rozhodnutiami
dopravných inšpektorátov, ktoré sú uvedené v skutkovej vete výrokovej časti tohto rozsudku a ktoré
súd v rámci dokazovania oboznámil, uložený trest zákazu činnosti spočívajúci vo vedení motorového
vozidla. Súd vo vzťahu k tvrdeniu obžalovaného, že auto šoféroval asi 5 metrov z hľadiska právneho
posúdenia tohto jeho konania uvádza, že pre naplnenie znakov skutkovej podstaty prečinu marenia
výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d) Trestného zákona nie je rozhodujúce, ako
dlho obžalovaný viedol motorové vozidlo, pretože Trestný zákon pre naplnenie skutkovej podstaty
tohto prečinu dĺžku vedenia vozidla alebo dôvody na jeho vedenie neuvádza a teda rozhodujúcou
skutočnosťou je vykonávanie činnosti, na ktorú sa vzťahuje rozhodnutie štátneho orgánu o jeho zákaze.
Teda už aj tým, že obžalovaný uviedol motorové vozidlo do pohybu, stal sa účastníkom cestnej
premávky a teda už týmto takúto činnosť, ktorá mu bola už spomenutými rozhodnutiami správnych
orgánov zakázaná, vykonával. Okrem uvedeného súd neopovažuje výpoveď obžalovaného o priebehuskutku podanú na hlavnom pojednávaní za pravdivú. Po prvé preto, že je v rozpore s jeho výpoveďou
v prípravnom konaní, kde v procesnom postavení obvineného vypovedal, že išiel z rómskej osady H.
na vlakovú stanicu, teda nie päť metrov a nie len za účelom dobitia autobatérie. Za nedôveryhodné súd
považuje tiež tvrdenie obžalovaného vo výpovedi na hlavnom pojednávaní, že ho už čakala policajná
hliadka, lebo ho niekto udal, pretože je vylúčené, aby za čas, ktorý by mu trvalo prejsť s autom päť
metrov stihol niekto zavolať políciu, tá by prišla na miesto a ešte by na neho čakala niekde ukrytá, či
bude šoférovať. Tieto rozpory obžalovaný nedokázal vysvetliť.
Akokoľvek, z výpovede obžalovaného ako aj zo záznamu polície je zrejmé, že sa stal skutok tak, ako
je tento uvedený v skutkovej vete výrokovej časti tohto rozsudku, pričom obžalovaným týmto konaním
naplnil všetky znaky skutkovej podstaty prečinu marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348
ods. 1 písm. d) Trestného zákona, pretože vedením motorového vozidla vykonával činnosti, na ktorú sa
vzťahujú rozhodnutia okresných dopravných inšpektorátov, ako štátnych orgánov, uvedené vo výrokovej
časti tohto rozsudku, ktorými mu bol uložený zákaz činnosti spočívajúci vo vedení motorového vozidla. Z
dátumu právoplatností týchto rozsadnutí, ktoré sú dané tým, že obžalovaný sa na ústnych prejednaniach
o týchto priestupkov vzdal práva podať odvolania voči nim je zrejmé, že obžalovaný skutok spáchal
v čase, kedy mu tieto tresty zákazu činnosti ešte plynuli. Obžalovaný sám vypovedal, že o trestoch
zákazu činnosti viesť motorové vozidlo uložené mu správnymi orgánmi vedel, čo napokon vyplýva
aj z obsahu ústnych prejednaní týchto dvoch priestupkov, na ktorých bol prítomný. Preto z hľadiska
subjektívnej stránky súd konanie obžalovaného posúdil ako konanie v priamom úmysle podľa § 15
písm. a) Trestného zákona, pretože obžalovaný chcel svojim konaním, ktoré je opísané v skutkovej vete
výrokovej časti tohto rozsudku, porušiť záujem chránený Trestným zákonom, ktorým je v tomto prípade
záujem na rešpektovaní rozhodnutí štátnych orgánov.
Aby trest mohol zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom, musí v sebe zahŕňať jednak
prvok represie (zabránenie v páchaní ďalšej trestnej činnosti), prvok individuálnej prevencie (výchova
k riadnemu životu) ako aj prvok generálnej prevencie (výchovné pôsobenie na ostatných členov
spoločnosti) v zmysle § 34 Trestného zákona. Zároveň trest musí vyjadrovať morálne odsúdenie
páchateľa spoločnosťou. Zohľadnil aj primeranosť sankcii podľa § 33a Trestného zákona.
Súd zvážil všetky okolnosti rozhodné pre druh a výmeru trestu, podľa § 34 ods. 4 Trestného zákona
prihliadol najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti,
poľahčujúce okolnosti, na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy, na jeho správanie
po spáchaní trestného činu, najmä na jeho úsilie o náhradu škody a odstránenie škodlivého následku
trestného činu a na úsilie páchateľa o dosiahnutie urovnania s poškodeným, ako aj na dobu, ktorá
uplynula od spáchania trestného činu.
U obžalovaného súd nezistil existenciu žiadnej z poľahčujúcich okolností uvedených v ustanovení § 36
Trestného zákona, kedy v jeho prípade absentuje právne účinné priznanie a úprimná ľútosť s týmto
priznaním spojená tak, ako ju pozná ustanovenie § 36 písm. l) Trestného zákona. Obžalovaný síce
deklaroval, že urobil hlúposť a ľutuje, že do auta sadal ale toto jeho vyjadrenie v kontexte vyhlásenia
o nevine a popierania skutku, resp. jeho bagatelizácie neumožňujú toto jeho vyjadrenie chápať ako
priznanie sa ku skutku a ľútosť nad jeho spáchaním, pretože obžalovaný len vyjadril ľútosť nad tým,
že ho chytili policajti, že ho niekto udal a že urobil hlúposť, keďže nemal sadať za volant. Na strane
druhej súd v neprospech obžalovaného priznal dve priťažujúce okolnosti uvedené v ustanovení § 37
písm. h), písm. m) Trestného zákona. Po prvé, vzhľadom na uloženie súhrnného trestu za zbiehajúcu
sa trestnú činnosť, obžalovaný spáchal viac trestných činov /§ 37 písm. h) Trestného zákona/. Ako
druhú priťažujúcu okolnosť súd považuje to, že obžalovaný už bol v minulosti za trestný čin odsúdený /§
37 písm. m) Trestného zákona/, čo vyplýva z oboznámeného odpisu registra trestov, pričom vzhľadom
na početnosť odsúdení, ktoré nie sú zahladené, ako druhovú totožnosť trestných činov, za ktoré bol
v minulosti odsúdený s touto trestnou činnosťou, súd musí nutne v neprospech obžalovaného túto
priťažujúcu okolnosť priznať.
Pretože z odpisu registra trestov SR ako aj z pripojeného spisu tunajšieho súdu vedeného pod sp.
zn. 6T 11/2023 vyplýva, že obžalovaný skutok, za ktorý ho súd uznal vinným v prejednávanej trestnej
veci spáchal skôr, ako bol tunajším súdom, ako súdom prvého stupňa, doručený trestný rozkaz
obžalovanému vydaný v konaní pod sp. zn. 6T 11/2023, čo má v zmysle § 353 ods. 8 Trestného poriadku
účinky vyhlásenia odsudzujúceho rozsudku, kedy tento trestný rozkaz nadobudol právoplatnosť, súdza splnenia podmienok uvedených v § 42 ods. 2 Trestného zákona uložil obžalovanému súhrnný trest
odňatia slobody podľa zásad pre ukladanie úhrnného trestu uvedených v § 41 ods. 1 Trestného zákona.
Pretože trestné sadzby žalovaného trestného činu v prejednávanej trestnej veci ako aj v trestnej veci
sp. zn. 6T 11/2023 zbiehajúcej sa trestnej činnosti /§ 212 ods. 1 Trestného zákona/, sú rovnaké, súd
vychádzajúc zo systematiky zaradenia trestných činov v Trestnom zákone v poradí od trestných činov
chrániacich najvýznamnejšie záujmy až po tie menej významné, ukladal obžalovanému trest odňatia
slobody za trestný čin podľa § 212 ods. 1 Trestného zákona, ktorý je v Trestnom zákone zaradený skôr
ako trestný čin podľa § 348 ods. 1 Trestného zákona, za súčasného zrušenia výroku o treste, ktorý
mu bol uložený trestným rozkazom tunajšieho súdu pod sp. zn. 6T 11/2023 zo dňa 28.03.2023 ako aj
všetkých ďalších rozhodnutí na tento výrok o treste obsahovo nadväzujúcich, ak vzhľadom na zmenu,
ku ktorej došlo zrušením, stratili svoj podklad.
Vo vzťahu k samotnej výške trestu súd predovšetkým zohľadňoval osobu obžalovaného, ktorý je
dlhoročným recidivistom a u ktorého ani opakované výkony trestov odňatia slobody za závažnú
majetkovú, násilnú a sexuálnu trestnú činnosť vôbec neviedli ku korekcii jeho správania v smere
dodržiavania noriem spoločnosti, v rátane rešpektovania rozhodnutí štátnych orgánov. Obžalovaný bol
nielen 15 krát súdne trestaný /pričom aj v prípade odsúdení, ktoré sú zahladené je potrebné na ne
hľadieť tak, že trestné činy obžalovaný spáchal/ ale dokonca je toto jeho ôsme odsúdenie za ten istý
trestný čin. Obžalovaný teda rozhodnutia súdov alebo iných štátnych orgánov nerešpektuje a aj z jeho
postoja na hlavnom pojednávaní vyplýva, že rešpektovať v budúcnosti nemieni. Keď má ale niesť
zodpovednosť za svoje konanie v podobe prísneho trestu zohľadňujúceho jeho trestnú činnosť a osobu
recidivistu, neváha sa zaštítiť družkou a deťmi, ktoré s ňou má, hoci práve družka a starostlivosť o ňu
a o spoločné deti ho mali viesť k tomu, aby si uvedomil svoju zodpovednosť za dodržiavanie zákonov
a rozhodnutí štátnych orgánov a za svoje správanie a trestnú činnosť mal prestať páchať. K tomu ale
nedošlo.Množstvozákazovčinností,ktorémuboliuložené(11!)atrestnýchčinov,zaktorébolodsúdený,
neumožňujú súdu vysloviť iný záver len ten, že k dosiahnutiu účelu trestu vo všetkých jeho aspektoch je
potrebné uloženie trestu odňatia slobody v trvaní 14 mesiacov, teda nad polovicou zákonom stanovenej
trestnej sadzby, ktorý zohľadní jednak osobu obžalovaného, ako špeciálneho trestno právneho ale aj
priestupkového recidivistu, jeho nekritický postoj k trestnej činnosti, dve priťažujúce okolnosti oproti
žiadnej poľahčujúcej okolnosti a tiež skutočnosť, že mu súd ukladá trest za dva trestné činy. Tento
trest predstavuje podľa presvedčenia súdu spravodlivú a primeranú odpoveď štátu na jeho konania,
ktorými dlhodobo a intenzívne porušuje normy spoločnosti a ktorých hodnota je tak vysoká, že sa štát
rozhodol chrániť ich prostriedkami trestného práva. Rovnako aj uloženie trestu zákazu činnosti viesť
všetky druhy motorových vozidiel v trvaní 8 rokov je tiež trestom, ktorý popri treste odňatia slobody
má pomôcť naplniť ochrannú a represívnu úlohu trestu ale z hľadiska generálnej prevencie aj odstrašiť
iných páchateľov od páchania podobnej trestnej činnosti a dať im na vedomie, že štát prostredníctvom
súdu je schopný rázne proti takému správaniu ignorujúcemu rozhodnutia správnych orgánov zakročiť
v podobe trestu odňatia slobody v jeho nepodmienečnej forme, ak ho považuje za dôvodný ale aj
v podobe iných alternatívnych trestov uložených popri treste odňatia slobody. Týmto trestom zároveň
súd spravodlivo odlišuje obžalovaného od iných páchateľov, ktorý hoc by sa dopustili podobnej trestnej
činnosti, existovala by u nich aspoň jedna poľahčujúca okolnosť a najmä kritický postoj k vlastnému
konaniu. Uloženiu vyššieho trestu zabránilo to, že obžalovaný nebol v čase vedenia motorového vozidla
pod vplyvom alkoholu a tiež to, že od spáchania skutku už uplynula dlhšia doba, za ktorú súd považuje
dobu prevyšujúcu dva roky v kontexte nízkej zložitosti trestnej veci.
Pretože z odpisu registra trestov vyplýva, že obžalovaný posledný trest uložený za úmyselný trestný
čin v konaní na tunajšom súde pod sp. zn. 1T 50/2013 vykonal dňa 22.07.2019, teda pred spáchaním
prejednávaného trestného činu bol v posledných desiatich rokoch vo výkone trestu odňatia slobody,
ktorý mu bol uložený za úmyselný trestný čin, súd ho za splnenia podmienok uvedených v ustanovení
§ 48 ods. 2 písm. b) Trestného zákona zaradil na výkon uloženého trestu do ústavu na výkon trestu so
stredným stupňom stráženia.
Preto súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
Poučenie:
1 4T/28/2023Proti tomu rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho oznámenia
na Okresnom súde Prešov. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba
rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie
rozsudku. Rozsudok môže odvolaním napadnúť prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku,
obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, okrem výroku o vine v rozsahu, v ktorom
súd prijal jeho vyhlásenie, že je vinný, alebo vyhlásenie, že nepopiera spáchanie skutku uvedeného
v obžalobe, poškodený pre nesprávnosť výroku o náhrade škody, zúčastnená osoba pre nesprávnosť
výroku o zhabaní veci. Rozsudok možno napadnúť odvolaním len v niektorej jeho časti alebo sa
odvolania výslovne vzdať.
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.