Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 13. august 2025

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 41CoKR/60/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6123333338
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 08. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslava Púchovská

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2025:6123333338.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr.

Miroslavy Púchovskej, členiek senátu JUDr. Miriam Boborovej Sninskej a Mgr. Radoslavy Strhárskej
v právnej veci žalobcu PERSPECTA Recovery, k.s., so sídlom kancelárie Tomáškova 23/C, 821 01
Bratislava, so sídlom kancelárie Matúškova 48, 976 31 Vlkanová, IČO: 47 252 324, správca konkurznej
podstaty úpadcu JAKUŠ-SLOVTEGA s.r.o. ,, v konkurze“, so sídlom SNP 116, 966 01 Hliník nad
Hronom, IČO: 46 321 896, proti žalovanému 1/ A. B., nar,. XX. XX. XXXX, s trvalým pobytom C. XXX/X,
XXX XX D. E. D. a žalovanému 2/ F. B., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom A. XXX/XX, XXX XX D. E. D.,
o uloženie povinnosti zaplatiť zmluvnú pokutu podľa ustanovenia § 11 ods. 2 ZKR, o odvolaní žalobcu

proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica č. k. XXXXX/X/XXXX-XX zo dňa 18. júla 2024 takto

r o z h o d o l :

I. RozsudokOkresnéhosúduBanskáBystricač.k.XXXXX/X/XXXX-XX zodňa18.júla2024potvrdzuje.

II. Žalovaný 1/ a žalovaný 2/ majú voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu
100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Banská Bystrica napadnutým rozsudkom prvou výrokovo vetou žalobu zamietol. Druhou
výrokovou vetou priznal žalovanému 1/ a žalovanému 2/ voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania
v rozsahu 100 %.

2. V odôvodnení uviedol, že žalobca sa podanou žalobou domáhal voči žalovaným 1/ a 2/ zaplatenia
zmluvnej pokuty podľa ustanovenia § 11 ods. 2 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a
o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „ZKR“).

3. Žalobca v podanej žalobe tvrdil, že spoločnosť dlžníka sa dostala do úpadku platobnou
neschopnosťou už v roku 2018, čomu podľa žalobcu nasvedčujú najmä skutočnosti, že voči dlžníkovi

boli exekučne vymáhané pohľadávky v dvoch exekúciách, a to na základe poverenia na vykonanie
exekúcie vydaného Okresným súdom Banská Bystrica pod sp. zn. XXXX/XXX/XXXX dňa 11. 05. 2018
a sp. zn. XXXX/XXXX/XXXX dňa 18. 11. 2020 s tým, že návrh na začatie konkurzného konania nepodal
dlžník prostredníctvom svojich štatutárnych zástupcov, ale veriteľ. Podľa žalobcu úpadok musel nastať
najneskôr ku dňu 31. 12. 2018, ku ktorému mal byť tento úpadok zistený aj zo strany žalovaných ako
jeho štatutárneho orgánu, pričom návrh na vyhlásenie konkurzu zo strany dlžníka mal byť podaný do 30
dní od zistenia predlženia, t. j. najneskôr dňa 31. 01. 2019.

4. Súd prvej inštancie v konaní aplikoval ustanovenie § 11 ods. 2, § 3 ods. 1, 2, 3, § 74a ods. 1,
2, 4, 5 ZKR, § 162 ods. 3 Obchodného zákonníka a skonštatoval, že uznesením Okresného súdu
Banská Bystrica sp. zn. XX/XX/XXXX zo dňa 21. 04. 2022 bolo začaté konkurzné konanie voči dlžníkoviJAKUŠ-SLOVTEGA s.r.o., uznesenie bolo zverejnené dňa 27. 04. 2022 v Obchodnom vestníku 80/2022.
Uznesením Okresného súdu Banská Bystrica č. k. XX/XX/XXXX-XX zo dňa 10. 08. 2022 bol vyhlásený
konkurz na majetok dlžníka JAKUŠ-SLOVTEGA s.r.o. a do funkcie správcu konkurznej podstaty bol

ustanovený PERSPECTA Recovery, k.s., uznesenie bolo zverejnené dňa 16. 08. 2022 v Obchodnom
vestníku158/2022.KonkurzbolvyhlásenýnazákladenávrhuveriteľaSlovenskárepublika-Daňovýúrad
Banská Bystrica. Žalovaný 1/ vykonáva funkciu štatutárneho orgánu dlžníka od 20. 10. 2011 a žalovaný
2/ od 13 .04. 2015. V konaní vedenom na Okresnom súde Banská Bystrica pod sp. zn. XXXX/XXX/XXXX
bolavymáhanápohľadávkavočidlžníkoviJAKUŠ-SLOVTEGAs.r.o.,atonazákladeplatobnéhorozkazu

Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. XXXX/XXX/XXXX zo dňa 12. 02. 2018 ako exekučného titulu.
Na základe opravy zo strany zástupcu žalobcu v priebehu pojednávania vo vzťahu k spisovej značke
nebola sporná ani skutočnosť, že v konaní vedenom na Okresnom súde Banská Bystrica pod sp. zn.
XXXX/XXXX/XXXX bola exekučne vymáhaná pohľadávka voči dlžníkovi JAKUŠ-SLOVTEGA s.r.o. ako
povinnému na základe exekučného titulu sp. zn. G. XX/XXXX zo dňa 10. 09. 2020.

5. Súd prvej inštancie skonštatoval, že dlžník bol povinný podať návrh na vyhlásenie konkurzu v prípade
svojho predlženia do 30 dní odvtedy, ako sa dozvedel alebo mohol dozvedieť o svojom predlžení. Súd
zdôraznil, že podľa právnej úpravy v znení účinnom do 16. júla 2022 dlžník nebol povinný podať návrh na
vyhlásenie konkurzu z dôvodu jeho platobnej neschopnosti, čím zákon riešenie platobnej neschopnosti
dlžníka cestou konkurzu ponechával výlučne na rozhodnutí dlžníka, resp. veriteľov. Lehota 30 dní, v

ktorej bol dlžník povinný podať návrh na vyhlásenie konkurzu, plynie odo dňa, kedy sa dlžník dozvedel o
svojom predlžení, alebo odo dňa, kedy sa dlžník mohol s odbornou starostlivosťou dozvedieť o svojom
predlžení. Povinnosť včas podať návrh na vyhlásenie konkurzu z hľadiska prípadnej zodpovednosti
zákon ukladá nielen dlžníkovi, ale priamo aj štatutárnemu orgánu alebo členovi štatutárneho orgánu
dlžníka, likvidátorovi dlžníka a zákonnému zástupcovi dlžníka. Osobou, ktorá je oprávnená iniciovať

vyvodeniezodpovednostidlžníka,resp.osôb,ktorémajúpovinnosťpodaťnávrhvjehomene,jesprávca.
Pokiaľ ide o rozsah, v ktorom je možné voči jednotlivým subjektom požadovať zaplatenie zmluvnej
pokuty, je zákonnom limitovaný sumou polovice najnižšej hodnoty základného imania pre akciovú
spoločnosť,t.j.12500Eurakopolovicazosumy25000Eur,ktorásumajepríjmomvšeobecnejpodstaty.
Pri tomto nároku sa neuplatnia ustanovenia o moderácii zmluvnej pokuty.

6. Súd ďalej uviedol, že uplatnenie nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty cestou súdu sa spravuje
prejednacou zásadou. Obsahom dôkazného bremena správcu je najmä osvedčenie skutočností
rozhodujúcich pre určenie momentu úpadku dlžníka z dôvodu predlženia. Je teda povinnosťou správcu
tvrdiť a preukázať, ku ktorému dňu sa dlžník dostal do predlženia a taktiež tvrdiť a preukázať skutočnosť,

kedy vznikla povinnosť dotknutého subjektu podať návrh na vyhlásenie konkurzu. Až následne po
splnení tejto povinnosti správcom zákon v rámci obráteného dôkazného bremena vymedzuje možnosť
povinnej osoby zbaviť sa zodpovednosti v zmysle § 74a ods. 5 ZKR. S poukazom na definíciu predlženia
v zmysle § 3 ods. 3 ZKR v znení účinnom do 16. júla 2022 je na prijatie záveru o dôvodnosti
žaloby potrebné, aby mal súd preukázané, kedy u dlžníka nastal stav predlženia, a teda od kedy mal

dlžník viac ako jedného veriteľa a hodnota jeho záväzkov presahovala hodnotu jeho majetku, pričom
zákon vyžaduje prihliadnuť aj na očakávateľné výsledky ďalšej správy majetku, prípadne očakávateľné
výsledky ďalšieho prevádzkovania podniku, ak možno so zreteľom na všetky okolnosti odôvodnene
predpokladať, že bude možné v správe majetku alebo v prevádzkovaní podniku pokračovať.

7. Podľa názoru súdu z podanej žaloby a ani z následných vyjadrení žalobcu nie je zistiteľné, ku ktorému
konkrétnemu dátumu je možné konštatovať úpadok úpadcu vo forme jeho predlženia, teda ku ktorému
dňu záväzky úpadcu presiahli hodnotu jeho majetku, aká bola hodnota majetku a hodnota jeho záväzkov
tak, aby ich matematický rozdiel predstavoval záporné číslo, resp. z akých konkrétnych dôkazov by tieto
skutočnosti mali vyplývať. Uviedol, že žalobca si v priebehu celého konania v tomto smere nesplnil ani

povinnosť tvrdenia, pričom v tomto smere bremeno tvrdenia v plnom rozsahu zaťažuje žalobcu. Žalobca
síce uviedol, že dlžník mal viac ako jedného veriteľa, ktorú skutočnosť žalovaní nenamietali a ktorá
skutočnosť vyplýva z dôkazov navrhnutých žalobcom, avšak táto skutočnosť nebola zo strany žalobcu
tvrdená k dátumu 31. 12. 2018, od ktorého žalobca odvíjal vznik žalovanej povinnosti (k tomuto dátumu
bola voči dlžníkovi vedená len exekúcia pod sp. zn. XXXX/XXX/XXXX). Pokiaľ žalobca uviedol, že

konkurzbolvyhlásenýnazákladenávrhuveriteľa,atedasúdmalúpadokčiužplatobnouneschopnosťou
alebo predĺžením zistený k danému dňu, tým pádom najneskôr deň pred podaním návrhu veriteľa ten
úpadok musel nastať, podľa súdu uvedené nie je postačujúce pre záver o dôvodnosti žaloby. Nie jeúlohou súdu, aby sám zisťoval rozhodujúce skutočnosti a aby sám vyvodzoval, ku ktorému dňu došlo
k úpadku dlžníka z dôvodu jeho predlženia.

8. Z uvedených dôvodov súd dospel k záveru, že žalobca si nesplnil povinnosť tvrdenia vo vzťahu
k uplatnenému nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty podľa § 11 ods. 2 ZKR v znení účinnom do
16. júla 2022, keď neuviedol skutočnosti odôvodňujúce záver o predlžení spoločnosti dlžníka JAKUŠ-
SLOVTEGA s.r.o. „v konkurze“ v zmysle § 3 ods. 3 ZKR v znení účinnom do 16. júla 2022. Na uvedenom
nič nemení ani skutočnosť, že žalovaní súhlasili s tým, že mali podať návrh na vyhlásenie konkurzu.

Uvedené nezbavuje žalobcu povinnosti tvrdiť a preukázať, ku ktorému dňu sa dlžník dostal do predlženia
a taktiež tvrdiť a preukázať skutočnosť, kedy vznikla povinnosť dotknutého subjektu podať návrh na
vyhlásenie konkurzu, ktorá skutočnosť má byť podľa názoru súdu už obsahom výzvy podľa § 74a
ods. 2 ZKR tak, aby žalovaný mal možnosť reagovať na konkrétne tvrdenia žalobcu ohľadom vzniku
povinnosti zaplatiť zmluvnú pokutu. Podľa súdu v danom prípade žalovaní v podstate nemali ani s
akými konkrétnymi tvrdeniami súhlasiť, keďže dôvodnosť podanej žaloby mohli založiť len rozhodujúce

skutkové tvrdenia žalobcu nepopreté druhou stranou sporu, ktoré však žalobca ani v priebehu konania
nepredniesol. Súd preto žalobu žalobcu zamietol.

9. Na záver súd prvej inštancie pre úplnosť konštatoval, že príjem zo zmluvnej pokuty na základe
ustanovenia § 11 ods. 2 ZKR je príjmom všeobecnej podstaty, ktorá skutočnosť sa musí odraziť v petite

žaloby a následne aj vo výroku súdneho rozhodnutia. V danom prípade sa žalobca v podanej žalobe
domáhal výlučne zaplatenia sumy 12.500 Eur bez toho, aby žiadal, aby žalovaní túto sumu uhradili v
prospech všeobecnej podstaty úpadcu.

10. O trovách konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 1, v spojení s § 262 ods. 1 a 2 CSP a žalovanému

1/ a žalovanému 2/, ktorí mali v konaní plný úspech, priznal proti žalobcovi nárok na náhradu trov
konania v rozsahu 100 % s tým, že o výške náhrady trov konania v zmysle § 262 ods. 2 CSP rozhodne
samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia poverený vyšší súdny úradník.

11. Proti rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca podľa ustanovenia § 365 ods.

1 písm. f/, h/ CSP s tým, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia
veci.

12. K (ne)konaniu žalovaných pred vyhlásením konkurzného konania na majetok dlžníka žalobca
uviedol, že žalovaný 1/ je vo funkcii štatutárneho orgánu dlžníka od 20.10.2011 a žalovaný 2/ od
13.04.2015. Žalovaní, tak ako to uviedli vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 17.07.2023, už v roku
2020 uvažovali nad podaním návrhu na vyhlásenie konkurzu, pričom tak následne neučinili. Žalovaní
následne opäť v roku 2022 uvažovali nad podaním návrhu na vyhlásenie konkurzu, pričom tak následne

neučinili, nakoľko návrh na vyhlásenie konkurzu podal veriteľ dlžníka - dňa 07.04.2022. Podľa žalobcu
žalovaní týmto svojím písomným vyjadrením potvrdili, že dlžník bol opakovane v rokoch 2020 až 2022
v úpadku, nakoľko žalovaní zvažovali podanie návrhu na vyhlásenie konkurzu, pričom tak následne
neučinili t.j. svoju zákonnú povinnosť si nesplnili. Návrh na vyhlásenie konkurzu bol podaný až zo strany
veriteľa - Slovenská republika Daňový úrad Banská Bystrica.

13. K (ne)konaniu žalovaných po vyhlásení konkurzného konania na majetok dlžníka uviedol, že
písomnými podaniami zo dňa 13.01.2023 vyzval žalovaných v zmysle § 74a ZKR, aby v lehote 20 dní
od doručenia výzvy pristúpili (každý jednotlivo) k dobrovoľnej úhrade sumy 12.500,--eur v prospech
všeobecnej podstaty dlžníka, alebo aby preukázali, že im daná povinnosť nevznikla, prípadne aby

osvedčili, že sa danej povinnosti zbavili. Žalovaní prevzali predmetné výzvy dňa 31.01.2023, avšak
písomne na predmetné výzvy nereagovali. Opakovane ústne po vyhlásení konkurzu ako aj obdržaní
výziev uviedli, že majú záujem zmluvnú pokutu uhradiť, respektíve nájsť nejakú formu dohody. Toto
žalovaní počas pojednávania, ako ani písomne nikdy nerozporovali. Týmto svojím (ne)konaním potvrdili,
že dlžník bol v úpadku, nakoľko vedomí si porušenia svojej povinnosti deklarovali záujem uhradiť

zmluvnú pokutu, pričom tak následne neučinili, t.j. svoju zákonnú povinnosť si nesplnili. Tak ako je to
uvedenéajvbodoch8,10a11napadnutéhorozsudku,žalovaníopakovanesúhlasilispodanoužalobou,
súhlasili s tvrdeniami žalobcu, pričom priznali, že mali podať návrh na vyhlásenie konkurzu, avšak takneučinili, údajne z dôvodu nevedomosti. Žalovaní týmto svojím tvrdením - bod 10 potvrdili, že dlžník bol
v úpadku, nakoľko súhlasili s tvrdeniami žalobcu, ako aj samotnou žalobou.

14. K úpadku dlžníka - povinnosti žalovaných podať návrh na vyhlásenie konkurzu žalobca vo
svojom prednese na ústnom pojednávaní uviedol, respektíve pripustil, že úpadok vo forme predlženia
nebol zistený k dátumu, ktorý označil žalobca vo svojich písomných podaniach avšak opakovane
poukazoval na to, že úpadok, či už vo forme predlženia alebo platobnej neschopnosti mal byť zistený
žalovanými, ak by konali s odbornou starostlivosťou, skôr než dňa 07.04.2022 podal veriteľ návrh na

vyhlásenie konkurzu na majetok dlžníka. Žalobca opakovane uvádza, že vo svojom prednese na ústnom
pojednávaní uviedol, že úpadok nastal u dlžníka nielen z dôvodu jeho predlženia, ale aj z dôvodu
jeho platobnej neschopnosti, pričom z dôvodu svojho predlženia bol dlžník prostredníctvom žalovaných
povinný podať návrh na vyhlásenie konkurzu na majetok dlžníka vzhľadom na skutočnosti, že žalovaní
počas celého konania nerozporovali úpadok dlžníka, ba priam ho aj opakovane potvrdili; počas celého
konania nerozporovali porušenie svojej povinnosti podať návrh na vyhlásenie konkurzu na majetok

dlžníka, ba priam sa aj priznali, že to nesplnili, počas celého konania neuviedli ani jeden liberačný dôvod
v zmysle § 74a ods. 4, ods. 5 ZKR; žalobca mal za to, že vzhľadom na skutočnosť, že úpadok dlžníka,
nesplneniesipovinnostížalovanýchakoanineuvedenieliberačnýchdôvodovbolapočasceléhokonania
nesporná, uvedenie ďalších dôkazov o predlžení dlžníka by bolo nehospodárne z dôvodu nespornosti
žalobcomtvrdenýchskutočnosti.Vtomtoohľadežalobcapoukázalnaustálenúrozhodovaciupraxsúdov

rovnakého stupňa, napríklad rozsudok Okresného súdu Trnava sp. zn. XXXXXX/XX/XXXX v obdobnej
veci, kedy bolo rozhodnuté tak, ako to v tejto veci žiadal žalobca. Žalobca opakovane poukazuje na
skutočnosť, že úpadok, a to či už vo forme predlženia alebo vo forme platobnej neschopnosti žalovaní
nikdy nerozporovali, ba priam súhlasili s tvrdeniami žalobcu a zároveň žalovaní opakovane potvrdili, že
si svoju povinnosť (z dôvodu údajnej nevedomosti) nesplnili.

15. Žalobca poukázal na ustanovenie § 151 ods. 1 CSP s tým, že žalovaní v zmysle uvedeného
ustanovenia nepopreli skutkové tvrdenie žalobcu, kedy žalobca uviedol, že si žalovaní nesplnili svoju
zákonnú povinnosť, preto má žalobca za to, že toto je medzi sporovými stranami nesporné. Má za
to, že žalovaní vo svojom vyjadrení zo dňa 17.07.2023 neuviedli žiadne také skutočnosti a nepredložili

žiaden taký dôkaz, na základe ktorého by bolo možné dospieť k záveru, že sa zbavili povinnosti zaplatiť
zmluvnúpokutu.Z(ne)konania žalovanýchnevyplývakonaniesodbornoustarostlivosťou,anipoverenie
správcu vypracovaním reštrukturalizačného posudku, pričom žalovaní boli do svojich funkcií ustanovení
pred skúmaným obdobím, a teda povinnosti zaplatiť zmluvnú pokutu sa nezbavili. Dôkazné bremeno
o ktoromkoľvek liberačnom dôvode je na povinnej osobe. Povinná osoba buď preukáže niektorý z

liberačných dôvodov alebo je povinná zaplatiť zmluvnú pokutu do všeobecnej podstaty v lehote určenej
správcom, ktorá nesmie byť kratšia ako 15 dní (Ďurica, M. Zákon o konkurze a reštrukturalizácii.
Komentár. 3. vydanie Praha : C.H. Beck, 2019, str. 600). Vzhľadom na uvedené má žalobca za to,
že v danom prípade neexistoval dôvod na zamietnutie žaloby, nakoľko nesporné skutkové tvrdenia
žalobcu preukazujú skutočnosť, v zmysle ktorej si žalovaní nesplnili svoju zákonnú povinnosť, a teda

im ex lege vznikla povinnosť uhradiť zmluvnú pokutu. Žalobca poukázal na to, že povinnosť dlžníka
prostredníctvom svojich štatutárov – v danom prípade žalovaných podať návrh na vyhlásenie konkurzu
plní prevenčnú funkciu. Včasným podaním návrhu na vyhlásenie konkurzu sa má zabrániť narastaniu
dlhov a zmenšovaniu majetku dlžníka, čím sa zabezpečí vyššie uspokojenie pohľadávok veriteľov.
Podanie návrhu na vyhlásenie konkurzu zároveň zabráni negatívnemu ekonomickému pôsobeniu

dlžníka na trhu, čím sa chránia aj ostatné podnikateľské a nepodnikateľské subjekty (Ďurica, M. Zákon
o konkurze a reštrukturalizácii. Komentár. 3. vydanie Praha : C.H. Beck, 2019, str. 65).

16. Vzhľadom na uvedené žalobca navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok v zmysle ustanovenia
§ 388 CSP zmenil a žalobe vyhovel.

17. Odvolanie žalobcu bolo doručené žalovanému 1/ a žalovanému 2/ s možnosťou vyjadrenia sa k
odvolaniu žalobcu. Žalovaný 1/ ani žalovaný/ 2 sa k odvolaniu žalobcu nevyjadrili.

18. Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací podľa ustanovenia § 34 CSP prejednal odvolanie
v rozsahu danom § 379 CSP, rešpektujúc viazanosť odvolacími dôvodmi podľa § 380 ods. 1 CSP,
bez nariadenia pojednávania, pretože nepovažoval za potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanievykonané pred súdom prvej inštancie a nariadenie pojednávania nevyžadoval ani dôležitý verejný
záujem (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), pričom dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

19. Predmetom odvolacieho konania bolo posúdenie správnosti napadnutého rozhodnutia súdu prvej
inštancie, ktorý napadnutým rozsudkom žalobu zamietol a priznal žalovanému 1/ a žalovanému 2/ voči
žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

20. Základnou odvolacou námietkou žalobcu bolo tvrdenie, že žalovaní v písomnom vyjadrení potvrdili,

že dlžník bol opakovane v rokoch 2020 a 2022 v úpadku, nakoľko zvažovali podanie návrhu na
vyhlásenie konkurzu, pričom tak následne neučinili t.j. zákonnú povinnosť si nesplnili. Žalovaní po
vyhlásení konkurzu ako aj po obdržaní výziev opakovane ústne uviedli, že majú záujem zmluvnú pokutu
uhradiť,respektívenájsťnejakúformudohody.Žalovanípotvrdili,žedlžníkbolvúpadku,nakoľkovedomí
si porušenia svojej povinnosti deklarovali záujem uhradiť zmluvnú pokutu. V odvolaní žalobca ďalej
uviedol, že vo svojom prednese na ústnom pojednávaní pripustil, že úpadok vo forme predlženia nebol

zistený k dátumu, ktorý označil žalobca vo svojich písomných podaniach, avšak opakovane poukazoval
na to, že úpadok, či už vo forme predlženia alebo platobnej neschopnosti mal byť zistený žalovanými,
ak by konali s odbornou starostlivosťou skôr než dňa 07.04.2022 podal veriteľ návrh na vyhlásenie
konkurzunamajetokdlžníka. Tiežuviedol,žežalovaníneuviedliliberačnédôvody,prektoréimnevznikla
povinnosť podať návrh na vyhlásenie konkurzu. Žalobca v odvolaní namietol, že žalovaní nepopreli

skutkové tvrdenia žalobcu, preto v zmysle ustanovenia § 151 ods. 1 CSP má žalobca za to, že tieto
skutočnosti neboli medzi sporovými stranami sporné.

21.Odvolacísúdsastvrdeniamiodvolateľauvádzanýmivodvolanínestotožnil.Odvolateľžiadnedôkazy
na preukázanie svojich tvrdení nepredložil.

22. Odvolací súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že okresný súd na základe vykonaného
dokazovania v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav. Odvolací súd pri rozhodovaní z takto zisteného
skutkového stavu vychádzal, pričom v súlade s názorom súdu prvej inštancie považoval za rozhodujúcu
skutočnosť, že žalobca v podanej žalobe tvrdil, že spoločnosť dlžníka sa dostala do úpadku platobnou

neschopnosťou už v roku 2018, čomu mali podľa žalobcu nasvedčovať najmä vedené exekúcie voči
dlžníkovi. Žalobca tvrdil, že úpadok dlžníka musel nastať najneskôr ku dňu 31.12.2018, ku ktorému mal
byť tento úpadok zistený aj zo strany žalovaných ako jeho štatutárneho orgánu, potom mal byť návrh na
vyhlásenie konkurzu podaný do 30 dní od zistenia predĺženia, t.j. najneskôr dňa 31.01.2019.

23. Zo spisového materiálu odvolací súd zistil, že správca konkurznej podstaty úpadcu žiadal
predmetnou žalobou uložiť žalovanému 1/ povinnosť do 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku
zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 12.500,--eur a žalovanému 2/ uložiť povinnosť do 3 dní odo dňa
právoplatnosti rozsudku zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 12.500,--eur. Správca k návrhu na uloženie
peňažnej povinnosti priložil výzvu v zmysle § 74a ods. 1 ZKR, ktorou vyzval žalovaných ako štatutárny

orgán dlžníka uhradiť sumu 12.500,--eur v prospech všeobecnej podstaty dlžníka. Zároveň ich poučil,
že v opačnom prípade ak nebude suma zaplatená, bude zo strany správcu podaný návrh na súd, aby
súd rozsudkom uložil žalovanému 1/ a 2/ ako vyzvanej osobe povinnosť zaplatiť zmluvnú pokutu vo
výške 12.500,--eur do všeobecnej podstaty dlžníka. Iné dôkazy žalobca k žalobe nepripojil.

24. Odvolací súd ďalej zistil, že dôvodom na podanie žaloby voči žalovanému 1/ a žalovanému 2/ na
uloženie pokuty vo výške 12.500,--eur bolo tvrdenie žalobcu, že na základe preskúmania dostupných
dokladov dlžníka, informácií od veriteľov dlžníka ako aj iných subjektov dospel žalobca k záveru, že
dlžník sa dostal do úpadku platobnou neschopnosťou už v roku 2018, čomu nasvedčujú skutočnosti, a to
platobný rozkaz vydaný Okresným súdom Banská Bystrica sp. zn. XXXX/XXX/XXXX zo dňa 12.02.2018,

na základe ktorého bolo vydané poverenie pod spisovou značkou XXXX/XXX/XXXX dňa 11.05.2018
súdnemuexekútoroviJUDr.JánoviDebnároviaďalejexekučnýtitulsp.zn.R51/2020zodňa10.09.2020,
kde bolo poverenie vydané pod sp. zn. XXXX/XXXX/XXXX dňa 18.11.2020 súdnemu exekútorovi JUDr.
Jánovi Debnárovi. Žalobca vzhľadom na uvedené má za to, že úpadok aj bez ohľadu na akékoľvek
ďalšie skutočnosti musel nastať najneskôr ku dňu 31.12.2018, ku ktorému mal byť tento úpadok zistený

aj zo strany dlžníka, respektíve žalovaných ako jeho štatutárneho orgánu. Žalobca mal tak za to,
že len skutočnosť, že návrh na vyhlásenie konkurzu na majetok dlžníka bol podaný veriteľom a nie
dlžníkom, postačuje na to, aby súd rozhodol tak ako navrhuje žalobca a podľa jeho tvrdenia mal byťnávrh na vyhlásenie konkurzu zo strany dlžníka podaný do 30 dní od zistenia predloženia t.j. najneskôr
do 31.01.2019.

25. Podľa § 11 ods. 2 ZKR v znení účinnom do 16. júla 2022, dlžník v predlžení je povinný podať návrh
na vyhlásenie konkurzu do 30 dní, od kedy sa dozvedel alebo sa pri zachovaní odbornej starostlivosti
mohol dozvedieť o svojom predlžení. Túto povinnosť v mene dlžníka má rovnako štatutárny orgán
alebo člen štatutárneho orgánu dlžníka, likvidátor dlžníka a zákonný zástupca dlžníka. Platí, že pre
prípad porušenia povinnosti podať návrh na vyhlásenie konkurzu včas sa medzi spoločnosťou s ručením

obmedzeným, jednoduchou spoločnosťou na akcie alebo akciovou spoločnosťou a osobou povinnou
podať návrh na vyhlásenie konkurzu v jej mene, dojednala zmluvná pokuta vo výške rovnakej ako je
polovicanajnižšejhodnotyzákladnéhoimaniapreakciovúspoločnosť.Vznikutohtonárokunebráni,akje
dlžník právnym nástupcom spoločnosti, ktorá bola zrušená bez likvidácie. Dohoda medzi spoločnosťou
s ručením obmedzeným, jednoduchou spoločnosťou na akcie alebo akciovou spoločnosťou a osobou
povinnou podať návrh na vyhlásenie konkurzu v jej mene, ktorá vylučuje alebo obmedzuje vznik

nároku na zmluvnú pokutu, je zakázaná; spoločenská zmluva ani stanovy nemôžu obmedziť alebo
vylúčiť vznik nároku na jej zaplatenie. Spoločnosť sa nemôže nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty
vzdať alebo uzatvoriť ohľadom tohto nároku dohodu o urovnaní; nepripúšťa sa započítanie, ani iný
spôsob vyrovnania. Vznik nároku na zmluvnú pokutu sa nedotýka oprávnenia požadovať náhradu škody
presahujúcu zmluvnú pokutu.

26. Podľa § 3 ods. 1 ZKR v znení účinnom do 16. júla 2022, dlžník je v úpadku, ak je platobne neschopný
alebo predlžený. Ak dlžník podá návrh na vyhlásenie konkurzu, predpokladá sa, že je v úpadku.

27. Podľa § 3 ods. 2 ZKR v znení účinnom do 16. júla 2022, právnická osoba je platobne neschopná, ak

nie je schopná plniť 30 dní po lehote splatnosti aspoň dva peňažné záväzky viac ako jednému veriteľovi.
Za jednu pohľadávku pri posudzovaní platobnej schopnosti dlžníka sa považujú všetky pohľadávky,
ktoré počas 90 dní pred podaním návrhu na vyhlásenie konkurzu pôvodne patrili len jednému veriteľovi.
Fyzická osoba je platobne neschopná, ak nie je schopná plniť 180 dní po lehote splatnosti aspoň jeden
peňažný záväzok. Ak peňažnú pohľadávku nemožno voči dlžníkovi vymôcť exekúciou alebo ak dlžník

nesplnil povinnosť uloženú mu výzvou podľa § 19 ods. 1 písm. a), predpokladá sa, že je platobne
neschopný.

28. Podľa § 3 ods. 3 ZKR v znení účinnom do 16. júla 2022, predlžený je ten, kto je povinný viesť
účtovníctvopodľaosobitnéhopredpisu,máviacakojednéhoveriteľaahodnotajehozáväzkovpresahuje

hodnotu jeho majetku. Pri stanovení hodnoty záväzkov a hodnoty majetku sa vychádza z účtovníctva
alebo z hodnoty určenej znaleckým posudkom, ktorý má pred účtovníctvom prednosť a prihliadne
sa aj na očakávateľné výsledky ďalšej správy majetku, prípadne očakávateľné výsledky ďalšieho
prevádzkovania podniku, ak možno so zreteľom na všetky okolnosti odôvodnene predpokladať, že
bude možné v správe majetku alebo v prevádzkovaní podniku pokračovať. Do sumy záväzkov sa

nezapočítava suma záväzkov, ktoré sú spojené so záväzkom podriadenosti, ani suma záväzkov, ktoré
by sa v konkurze uspokojovali v poradí ako podriadené pohľadávky.

29. Podľa § 74a ods. 1 ZKR v znení účinnom do 16. júla 2022, správca vyzve osoby, pri ktorých má za to,
že im vznikla povinnosť zaplatiť zmluvnú pokutu podľa § 11 ods. 2, vrátane osôb určených veriteľským

výborom, aby túto povinnosť v prospech všeobecnej podstaty splnili, alebo preukázali, že im nevznikla,
alebo osvedčili, že sa jej zbavili.

30. Podľa § 74a ods. 2 ZKR v znení účinnom do 16. júla 2022, ak vyzvaná osoba v určenej lehote,
nie kratšej ako 15 dní, povinnosť zaplatiť zmluvnú pokutu v prospech všeobecnej podstaty nesplní

alebo nepreukáže, že jej táto povinnosť nevznikla alebo neosvedčí, že sa jej zbavila, správca uplatní
nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty žalobou na súde, ktorý vyhlásil konkurz. Vo veci koná a rozhoduje
samosudca, ktorý koná a rozhoduje v konkurznej veci úpadcu; vo veci samej rozhodne rozsudkom.

31. Podľa § 74a ods. 4 ZKR v znení účinnom do 16. júla 2022, súd uloží povinnosť zaplatiť zmluvnú

pokutu, ak žalovaný nepreukáže, že mu táto povinnosť nevznikla. Túto zmluvnú pokutu nemožno znížiť.

32. Podľa § 74a ods. 5 ZKR v znení účinnom do 16. júla 2022, povinnosti zaplatiť zmluvnú pokutu
sa zbaví ten, kto osvedčí, že a) konal s odbornou starostlivosťou, najmä ak pre nedostatok súčinnostitých, s ktorými koná spoločne, nemohol túto povinnosť splniť, pričom bez zbytočného odkladu, ako sa
dozvedel alebo mohol dozvedieť o predlžení, uložil do zbierky listín oznámenie, že dlžník je v predlžení,
b) ako člen štatutárneho orgánu bol ustanovený počas úpadku za účelom jeho prekonania a návrh na

vyhlásenie konkurzu podal bez zbytočného odkladu po tom, ako pri konaní s odbornou starostlivosťou
zistil, že prijaté opatrenia nebudú viesť k jeho prekonaniu, c) v lehote podľa § 11 ods. 2 poveril správcu
vypracovaním reštrukturalizačného posudku a podal návrh na povolenie reštrukturalizácie, na základe
ktorého súd povolil reštrukturalizáciu.

33.Vpreskúmavanejvecisaodvolacísúd stotožnilsozáveromsúduprvejinštancie,ktorývnapadnutom
rozhodnutí skonštatoval v odseku 26, že uplatnenie nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty cestou
súdu sa spravuje prejednacou zásadou s tým, že obsahom dôkazného bremena správcu je najmä
osvedčenie skutočností rozhodujúcich pre určenie momentu úpadku dlžníka z dôvodu predĺženia, a teda
jepovinnosťousprávcutvrdiťapreukázať,kuktorémudňusadlžníkdostaldopredĺženiaataktiežtvrdiťa
preukázať skutočnosť, kedy vznikla povinnosť dotknutého subjektu podať návrh na vyhlásenie konkurzu

a až následne po splnení tejto povinnosti správcom, zákon v rámci obráteného dôkazného bremena
vymedzuje možnosť povinnej osoby zbaviť sa zodpovednosti. Odvolací súd sa nestotožnil s názorom
žalobcu, že žalovaní 1/ a 2/ potvrdili, že dlžník bol opakovane v rokoch 2020 a 2022 v úpadku, pričom
zvažovali podanie návrhu na vyhlásenie konkurzu, pričom tak následne neučinili a teda, že žalovaní 1/
a 2/ potvrdili, že bol dlžník v úpadku, nakoľko vedomí si porušenia svojej povinnosti deklarovali záujem

uhradiť zmluvnú pokutu, pričom tak následne neučinili a teda, že súd prvej inštancie mal v zmysle §
151 ods. 1 CSP považovať tieto tvrdenia a skutočnosti za nesporné. Je síce pravdou, že žalovaní vo
vyjadreniach k žalobe poukázali na to, že v roku 2020 riešili, že na firmu vyhlásia konkurz a zároveň na
pojednávaní žalovaná 1/ odkázala na svoje písomné vyjadrenie k veci a žalovaný 2/ uviedol, že súhlasí
s tým, čo uviedol zástupca žalobcu, nevedeli, že to takto funguje a že tam sú len napísaní ako konatelia.

34. V tejto súvislosti musí odvolací súd prisvedčiť súdu prvej inštancie, ktorý v napadnutom rozhodnutí
poukázal na to, že na jeho závere o nesplnení si žalobcovej povinnosti tvrdenia vo vzťahu k uplatnenému
nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty nič nemení ani skutočnosť, že žalovaní súhlasili s tým, že mali
podať návrh na vyhlásenie konkurzu, keď aj podľa názoru odvolacieho súdu uvedené nezbavuje žalobcu

povinnosti tvrdiť a preukázať, ku ktorému dňu sa dlžník dostal do predlženia a taktiež tvrdiť a preukázať
skutočnosť, kedy vznikla povinnosť dotknutého subjektu podať návrh na vyhlásenie konkurzu.

35. Žalobca bol povinný pravdivo a úplne opísať rozhodujúce skutočnosti v podanej žalobe a
zrozumiteľne a určito opísať okolnosti, ktoré viedli k podaniu žaloby. Žalobca musí v žalobe uviesť také

skutočnosti, ktorými opíše skutok, na základe, ktorého uplatňuje svoj nárok a to v takom rozsahu, ktorý
umožňuje jeho jednoznačnú individualizáciu, teda vymedziť predmet konania po skutkovej stránke.

36. S poukazom na vyššie uvedené opätovne odvolací súd poukazuje na tvrdenie žalobcu v žalobe, kde
svoj nárok voči žalovanému 1/ a 2/ opieral len o vedené exekučné konania, a to na základe poverení

vydaných dňa 11.05.2018 a 18.11.2020 s tým, že sa malo jednať o exekučné tituly v prvom prípade zo
dňa 12.02.2018 a v druhom prípade zo dňa 10.09.2020. Vzhľadom na tieto svoje tvrdenia mal žalobca
za to, že úpadok musel nastať najneskôr ku dňu 31.12.2018, ku ktorému mal byť úpadok zistený aj zo
stranydlžníka,respektívežalovanýchakojehoštatutárnehoorgánuatedanávrhnavyhláseniekonkurzu
mal byť s poukazom na uvedené podaný dlžníkom najneskôr do dňa 31.01.2019, teda do 30 dní od

zistenia predĺženia. Žalobca nijaké iné skutočnosti na svoje tvrdenia neuvádzal, keď na pojednávaní
uviedol, že poverenie bolo v spomínanom exekučnom titule vydané dňa 11.05.2018 a vzhľadom na to,
že exekúcia prebiehala nejakú dobu, s odkazom na ustanovenie § 3 ods. 2 ZKR ak peňažnú pohľadávku
nemožno voči dlžníkovi vymôcť exekúciou, predpokladá sa, že je platobne neschopný. Žalobca uviedol,
že v žalobe určil termín koniec roka 31.12.2018, kedy bolo predmetné poverenie exekútorovi vydané.

To znamená, že za pol roka dlžník musel vedieť alebo pri zachovaní odbornej starostlivosti mal vedieť,
že nie je schopný túto peňažnú pohľadávku uhradiť a tým pádom je platobne neschopný.

37. Platobným rozkazom Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. XXXX/XXX/XXXX zo dňa 12.
februára 2018 boli žalovaný 1/ JAKUŠ - SLOVTEGA s.r.o., Hliník nad Hronom a žalovaný 2/ F. B.,

narodený XX.XX.XXXX zaviazaní zaplatiť žalobcovi GEBRÜDER Weiss, s.r.o. Senec sumu 3.963,61
eur s príslušenstvom. Poverenie na vykonanie exekúcie sp. zn. XXXX/XXX/XXXX bolo pre súdneho
exekútora JUDr. Jána Debnára vydané dňa 11.05.2018. Napriek uvedenému, žalobca na pojednávaní
uviedol, že určil v žalobe termín koniec roka 31.12.2018, kedy bolo predmetné poverenie exekútorovivydané - vydané však bolo už dňa 11.05.2018 (č.l. 70). Čo sa týka druhého exekučného titulu, na
ktorý poukazuje žalobca v žalobe, tento mal byť vydaný dňa 10.09.2020 vo veci oprávneného United
Rental Group s.r.o. Bratislava a podľa tvrdenia žalobcu malo byť poverenie súdnemu exekútorovi B.

H. vydané dňa 18.11.2020, teda tento exekučný titul mal byť vydaný až po tom, ako žalobca tvrdil, že
úpadok dlžníka musel nastať najneskôr ku dňu 31.12.2018.

38. S poukazom na uvedené skutočnosti dospel odvolací súd k záveru, že žalobca nepreukázal, že sa
dlžník dostal do úpadku platobnou neschopnosťou už najneskôr k 31.12.2018, keď len jeden exekučný

titul, na ktorý žalobca v žalobe poukazuje je z dátumu 12.02.2018. Správne potom uviedol súd prvej
inštancie, že z vyjadrení žalobcu nevyplýva, že dlžník bol v predlžení ku dňu 31.12.2018, keďže
nevyplýva k tomuto dátumu jednak pluralita veriteľov a tiež že nemal v konaní preukázané, že hodnota
záväzkov dlžníka v tom čase presahovala hodnotu jeho majetku s tým, že vo vzťahu k tejto skutočnosti
si žalobca ani nesplnil povinnosť tvrdenia.

39. Odvolací súd súhlasí s tvrdením žalobcu, že v zmysle § 151 ods. 1 CSP skutkové tvrdenia strany,
ktoré protistrana výslovne nepoprela sa považujú za nesporné, avšak nemožno súhlasiť s jeho tvrdením,
že žalovaní 1/ a 2/ nepopreli jeho skutkové tvrdenia, pretože samotní žalovaní 1/ a 2/ v písomných
vyjadreniach potvrdili len tú skutočnosť, že v roku 2020 pred začatím pandémie riešili, že na firmu
vyhlásia konkurz s tým, že opätovne v mesiaci máj 2022 začali riešiť, že dajú firmu do konkurzu, avšak

to nestihli urobiť, lebo ich dal do konkurzu skôr daňový úrad. Žalovaní 1/ a 2/ teda uvádzali ako
možný dátum podania návrhu na vyhlásenie konkurzu až rok 2020, pričom žalobca v žalobe tvrdil, že
úpadok dlžníka musel nastať najneskôr ku dňu 31.12.2018, čo však ako už uviedol súd prvej inštancie
aj odvolací súd, z tvrdení a dôkazov žalobcu nijakým spôsobom nevyplýva a tento dátum nebol nijako
preukázaný. Súhlasí odvolací súd aj so záverom súdu prvej inštancie, že nie je úlohou súdu, aby

sám zisťoval rozhodujúce skutočnosti a aby sám vyvodzoval, ku ktorému dňu došlo k úpadku dlžníka
z dôvodu jeho predlženia, keď v tejto súvislosti sa stotožňuje s jeho záverom vysloveným v bode 29
napadnutého rozsudku a na tento odkazuje. Zároveň musí v tejto súvislosti odvolací súd poukázať aj
na vyjadrenie žalobcu v odvolaní, v ktorom uviedol, že vo svojom prednese na ústnom pojednávaní
pripustil, že úpadok vo forme predlženia nebol zistený k dátumu, ktorý označil žalobca vo svojich

písomných podaniach, avšak opakovane poukazoval na to, že úpadok či už vo forme predlženia alebo
platobnej neschopnosti mal byť zistený žalovanými, ak by konali s odbornou starostlivosťou skôr, než
dňa 07.04.2022 podal veriteľ - Slovenská republika Daňový úrad Banská Bystrica návrh na vyhlásenie
konkurzu na majetok dlžníka. Sám žalobca teda pripustil, že nemusel úpadok vo forme predlženia byť
zistený k dátumu, ktorý sám žalobca označil vo svojich písomných podaniach.

40. Na základe uvedeného odvolací súd po preskúmaní veci uzavrel, že námietky žalobcu uvedené
v odvolaní nie sú dôvodné. Odôvodnenie napadnutého rozhodnutia poskytuje dostatočný podklad pre
prijatie takéhoto rozhodnutia, ktoré je zrozumiteľné a presvedčivé.

41. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa ustanovenia §
387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil.

42. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ustanovenia § 396 ods. 1 v spojení
s § 262 ods. 1 a 255 ods. 1 CSP a žalovanému 1/ a žalovanému 2/, ktorí boli v odvolacom

konaní úspešní priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. O
výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie podľa § 262 ods. 2 CSP.

43. Rozhodnutie bolo prijaté členmi odvolacieho senátu v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie ( § 422 ods. 1 a 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).