Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, February 29, 2024

Súd: Mestský súd Košice
Spisová značka: 12C/15/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6119246042
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 02. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Mazúrová

ECLI: ECLI:SK:MSKE:2024:6119246042.20

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Košice sudkyňou JUDr. Alenou Mazúrovou v spore žalobcov: 1. A. B., nar. XX.X.XXXX,

bytom C. XX, XXX XX D. 2. E. B., nar. X.XX.XXXX, bytom C. XX, XXX XX D., obaja zastúpení LS Legal,
s.r.o., Krivá 2995/21, 040 01 Košice, IČO: 47 706 171, proti žalovanej: F. C. G. G., nar. XX.X.XXXX,
bytom H. XXXX/XX, XXX XX D., zastúpená JUDr. Jurajom Kulom, advokátom, Mäsiarska 30, 040 01
Košice, IČO: 31 948 766, o zaplatenie 2.950 EUR s príslušenstvom

r o z h o d o l :

I. Žalobu žalobcu 1. a žalobkyne 2. zamieta.

II. Priznáva žalovanej nárok na náhradu trov konania proti žalobcovi 1. v rozsahu 100 %.

III. Priznáva žalovanej nárok na náhradu trov konania proti žalobkyni 2. v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca 1. žalobou došlou do upomínacieho konania dňa 12.3.2019 sa proti žalovanej domáhal
zaplatenia sumy 1.350 EUR a úroku z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 1.350 EUR od 15.2.2019
do zaplatenia.

2. Žalobu odvodnil tým, že žalovanej titulom pôžičky poskytol dňa 15.1.2018 sumu 750 EUR, dňa
17.2.2018 sumu 500 EUR a dňa 22.5.2018 sumu 100 EUR, teda celkovo sumu 1.350 EUR. Tvrdil, že

pri preberaní všetkých pôžičiek žalovanou bol prítomná aj jeho sestra – žalobkyňa 2. Žalovaná požičané
sumy nevrátila, a to ani čiastočne, aj napriek viacerým výzvam na vrátenie poskytnutých pôžičiek.

3. Žalobkyňa 2. sa žalobou podanou do upomínacieho konania Okresnému súdu Banská Bystrica dňa
12.3.2019 domáhala voči žalovanej zaplatenia sumy 1.600 EUR a úroku z omeškania vo výške 5 %
ročne zo sumy 1.600 EUR od 15. 2. 2019 do zaplatenia.

4. Žalobu odôvodnila tým, že žalovanej titulom pôžičky poskytla dňa 26. 2. 2018 sumu 250 EUR, dňa
5. 4. 2018 sumu 750 EUR a dňa 7. 5. 2016 sumu 600 EUR, t. j. celkovo sumu 1.600 EUR. Tvrdila,
že pri preberaní všetkých pôžičiek žalovanou bol prítomný aj brat žalobkyne – žalobca 1. Dôvodila, že
napriek viacerým výzvam na vrátenie poskytnutých pôžičiek, žalovaná požičané sumy nevrátila, a to ani
len čiastočne.

5. Žalovaná sa k žalobe žalobcu 1. vyjadrila podaním odporu proti platobnému rozkazu vydaného

Okresným súdom Banská Bystrica dňa 1. 4. 2019 pod sp. zn. 29Up/292/2019, v ktorom neuznala nárok
žalobcu 1. v celom rozsahu. Tvrdila, že žalobca 1. jej nikdy nepožičal žiadne finančné prostriedky a
teda nikdy jej neposkytol žiadnu pôžičku. Dodala, že žalobcami 1., 2. jej boli v súvislosti s ponúkanou
prácou prisľúbené pred jej príchodom na územie Slovenskej republiky, že bude pôsobiť v spoločnostiCakeArtStudio s.r.o., IČO: 51 025 922, v ktorej bola spoločníčkou a žalobcami 1.,2., bola oslovená
s ponukou práce na území SR, ktorá súvisela s výrobou cukrárenských výrobkov. Bola je prisľúbená
odmena za výkon funkcie konateľa a súčasne mala byť v spoločnosti zamestnaná ako cukrárka s platom

vo výške 750 EUR mesačne. Pred jej príchodom na územie SR bola založená predmetná spoločnosť, v
ktorejnadobudladohodnutýobchodnýpodiel,pričomsožalobcami1.a2.bolavústnejformeuzatvorená
dohoda, že na územie SR príde s rodinou až v čase, keď bude pripravená prevádzka cukrárne v
Košiciach, kde mala ako cukrárka nastúpiť do práce. Po oznámení, že prevádzka cukrárne je pripravená,
po jej príchode do Košíc však zistila, že táto nie je otvorená, avšak aj napriek tejto skutočnosti priebežne

pripravovala recepty a zaúčala zamestnancov v cukrárni. Tvrdila, že medzi ňou a žalobcami 1. a 2. bola
dohoda, že do doby uzatvorenia pracovného pomeru jej bude z ich strany uhrádzaná suma 750 EUR
mesačne, ktorá súvisela s jej pobytom na území SR. Potvrdila, že od žalobcov 1. a 2. prijala sumy, ktoré
podpisovala na výslovnú žiadosť žalobcov 1., 2. Uviedla, že jej vôľou však nebolo uzatvoriť so žalobcami
žiadnu pôžičku a s poukazom na dôkaz doložený žalobcami v ruskom jazyku pod názvom „Raspiska“
vyplýva len to, že tam uvedené sumy prijala v súvislosti s úhradou vzniknutých nákladov s jej pobytom na

Slovensku. Výslovne poprela, aby v mesiaci január 2018 v zmysle predloženého potvrdenia žalobcom
1. zo dňa 15. 1. 2018 jej boli poskytnuté finančné prostriedky 750 EUR. Na uvedenom potvrdení nie je
jej podpis. Tiež poprela, aby aj potvrdenia zo dňa 17.2.2018 a 22. 5. 2018 obsahovali jej podpis.

6. V podaní zo dňa 4. 7. 2019 vo vzťahu k žalobe žalobcu 1. doplnila, že na územie SR prišla s rodinou

v mesiaci október 2017 a dodala, že žalobcovia 1. a 2. jej sľúbili, že náklady súvisiace s jej pobytom
na území SR jej nahradia, pretože bez príjmu reálne nemohla si dovoliť žiť na Slovensku. Potvrdila, že
v mesiaci február 2018 jej žalobcami bola poskytnutá suma 750 EUR, a to konkrétne dňa 17. 2. 2018 jej
žalobca 1. poskytol sumu 500 EUR a dňa 26. 2. 2018 žalobkyňa 2. sumu 250 EUR, v mesiaci apríl 2018
suma 750 EUR, ktorú jej dňa 5. 4. 2018 poskytla žalobkyňa 2. a v mesiaci máj 2018 jej bola poskytnutá

suma spolu 700 EUR, z toho 600 EUR žalobcom 1. dňa 7. 5. 2018 a suma 100 EUR žalobkyňou 2.
dňa 22. 5. 2018.

7. Vo vzťahu k žalobe žalobkyne 2. sa žalovaná vyjadrila podaním odporu voči platobnému rozkazu
vydanému v upomínacom konaní Okresným súdom Banská Bystrica zo dňa 2. 4. 2019 pod sp. zn.

15Up/207/2019 identicky ako ku žalobe žalobcu 1. (tiež v podanom odpore).

8. K odporu žalovanej zaujala stanovisko žalobkyňa 2. písomným podaním zo dňa 25. 4.2022, v ktorom
uviedla, že žalovaná bola v období od 3. 7. 2017 do 13. 7. 2018 spoločníčkou spoločnosti CakeArtStudio
s.r.o. s 15 % obchodným podielom. Poprela, aby žalovanej dala nejaký prísľub platu v súvislosti s jej

príchodom na Slovensko, jedine s ňou bolo dohodnuté to, že sa stane spoločníčkou spoločnosti s 15 %
obchodným podielom, ktorá bude prevádzkovať cukráreň. Uviedla, že dohadovanie platu v spoločnosti,
kde pracovala aj žalovaná, je vzťahom medzi danou spoločnosťou a žalovanou, a teda, ak sa žalovaná
cíti byť ukrivdená voči spoločnosti, má uplatňovať svoje nároky voči spoločnosti a nie voči žalobkyni 2.
Tvrdila, že so žalovanou uzatvorila zmluvy o pôžičke s povinnosťou požičané finančné prostriedky vrátiť.

Poukázala na dôkaz napísaný v ruskom jazyku pod názvom „Raspiska“, ktoré nazvala dlžobné úpisy
a dodala, že aj keď ich obsahom nie je doba, dokedy je potrebné požičané finančné prostriedky vrátiť,
keďže podstatou týchto dlžobných úpisov nie je uviesť všetky súvislosti z uzatvorených zmlúv o pôžičke,
ale potvrdiť prevzatie finančných prostriedkov. Tvrdila, že so žalovanou sa dohodla na dobe splatnosti,
ktorá bude viazaná na výzvu žalobkyne na vrátenie peňažných prostriedkov. Poukázala na skutočnosť,

že z jej strany bola žalovaná viackrát ústne vyzývaná na vrátenie finančných prostriedkov, na ktoré však
nereagovala a nereagovala ani na písomnú výzvu. Vznik zmluvy o pôžičke a skutočnosť, že finančné
prostriedky žalovanej boli z jej strany poskytnuté, je potvrdené dlžobným úpisom. Uviedla, že pokiaľ
žalovaná argumentuje tým, že poskytovaním finančných prostriedkov z jej strany sa mala nahrádzať jej
údajne vzniknutá škoda v súvislosti s jej pobytom na území SR, je na žalovanej dôkazné bremeno o

preukázaní všetkých predpokladov vzniku nároku na náhradu škody.

9. K vyjadreniu žalobkyne 2. sa vyjadrila žalovaná písomným podaním zo dňa 3. 6. 2022, v ktorom
namietla, aby jej žalobkyňa niekedy požičala alebo pod nejakou inou zámienkou dala akýkoľvek peňažný
obnos. Dodala, že čestné prehlásenie žalobcu 1. zo dňa 25. 4. 2022 o tom, že bol osobne svedkom

poskytnutia peňažných pôžičiek zo strany žalobkyne 2. dňa 26.2.2018 v sume 250 EUR, dňa 5. 4.
2018 v sume 750 EUR a dňa 7. 5.2018 v sume 600 EUR je nepravdivé. V tejto súvislosti poukázala
na spor vedený proti žalobcovi 1. na tunajšom súde pod sp. zn. 12C/15/2019 a na žalobcom 1. tvrdené
skutočnosti, že jej mali byť ním poskytnuté peňažné sumy ako pôžičky dňa 15. 1. 2018 v sume 750 EUR,dňa 17. 2. 2018 v sume 500 EUR a dňa 22. 5. 2018 v sume 100 EUR a s poukazom na dôkaz, z ktorého
vyplýva, že žalobkyňa 2. dňa 12. 1. 2018 prekročila hranice Ukrajiny smerom do Slovenskej republiky na
I. a od tejto doby sa na Slovensku nezdržiavala, a preto z tohto dôvodu nemohla byť osobne prítomná

ako svedok pri odovzdávaní peňazí žalobcom 1. Dodala, že z tohto istého dôvodu jej žalobkyňa 2.
ani nemohla osobne poskytnúť peňažné pôžičky tak ako to tvrdí, pretože v tom čase nebola osobne
prítomná na území SR.

10. K vyjadreniu žalovanej sa vyjadrila žalobkyňa 2. písomným podaním zo dňa 12. 12. 2022,

v ktorom uviedla, že keďže žalovaná v odpore nerozporovala, aby z jej strany došlo k poskytnutiu
finančných prostriedkov, rozporuje iba titul ich poskytnutia a s poukazom na jej ďalšie vyjadrenie, že jej
údajne nemala poskytnúť žiaden finančný obnos sú vo vzájomnom rozpore. V súvislosti s dôkazom
nachádzajúcim sa v súdnom spise 12C/15/2019 ohľadom jej prekročenia hranice z Ukrajiny na územie
SR, prípadne opačne v mesiaci január 2018 vyplýva len to, že dňa 4. 1. 2018 o 12.21 hodine vstúpila na
územie SR a dňa 12. 1. 2018 o 9.28 hodine vstúpila na územie Ukrajiny z SR, na základe čoho žiadnym

spôsobom nemožno vyvodiť záver, aký vyvodila žalovaná, a to, že žalobkyňa 2. sa od januára 2018
nikdy nenachádzala na území SR.

11. Žalovaná písomným podaním zo dňa 3. 2. 2023 sa vyjadrila k vyjadreniu žalobkyni 2., v ktorom
poprela, aby medzi ňou a žalobkyňou 2. došlo k uzatvoreniu pôžičiek. Jej vôľou nikdy nebolo uzatvorenie

pôžičky s žalobkyňou 2., trvala na tom, že pri komunikácii so žalobcami 1. a 2. sa nikdy nehovorilo o
pôžičke, ale vždy o tom, že obidvaja jej preplatia výdavky spojené s jej bývaním v D. na základe ústnych
dohôd uzatvorených ešte na Ukrajine medzi nimi. Tvrdila, že práve žalobcovia 1. a 2. to nazvali ako
náhradou jej škody a dodala, že možno táto formulácia z jej strany v predchádzajúcich vyjadreniach
nebola správna. Dodala, že bolo jednoznačne potvrdené, že dňa 15. 1. 2018 sa žalobkyňa 2. na území

SR nenachádzala, a teda nemohla byť prítomná v uvedený deň ako svedok pri odovzdávaní finančnej
čiastky žalobcom 1. Potvrdila, že s najväčšou pravdepodobnosťou sa žalobkyňa 2. v dňoch 26. 2.
2018, 5. 4. 2018 a 7. 5. 2018 mohla nachádzať na území SR a teoreticky jej mohla poskytnúť finančné
prostriedky. Uviedla však, že dňa 17. 2. 2018 a dňa 22.5.2018 žalobkyňa 2. nebola účastná pri jej
preberaní finančných prostriedkov od žalobcu 1.

12. Uznesením Mestského súdu Košice zo dňa 28. 9. 2023 sp. zn. 36C/7/2022 bolo rozhodnuté
nasledovne: Konanie vedené na Mestskom súde Košice pod sp. zn. 36C/7/2022 spája s konaním
vedeným na Mestskom súde Košice pod sp. zn. 12C/15/2019 na spoločné konanie, ktoré bude vedené
pod sp. zn. 12C/15/2019.

13. Žalobca 1. na preukázanie ním tvrdených skutočností o poskytnutí finančnej pôžičky žalovanej
predložilsúduvruskomjazykudôkazpodnázvom„Raspiska“,zktoréhomalovyplývať,žedňa15.1.2018
jej poskytol titulom pôžičky sumu 750 EUR, dňa 17. 2. 2018 sumu 500 EUR a dňa 22.5.2018 sumu 100
EUR. Aj žalobkyňa 2. na preukázanie tvrdených skutočnosti o poskytnutí finančných prostriedkov titulom

pôžičky predložila dôkaz napísaný ručne v ruskom jazyku pod názvom „Raspiska“, ktorým preukazuje,
že dňa 26.2.2018 jej poskytla titulom pôžičky sumu 250 EUR, dňa 5. 4. 2018 sumu 750 EUR, dňa 7. 5.
2018 sumu 600 EUR.

14. Z týchto listinných dôkazov, ktoré boli súdom úradne preložené, vyplýva, že dňa 15. 1. 2018, dňa

17. 2. 2018, dňa 22. 5. 2018 mala dole podpísaná G. G., číslo pasu J. XXXXXX, dátum narodenia
XX.X.XXXX potvrdiť, že obdŕžala od A. B., číslo pasu J. XXXXXX, dátum narodenia XX.X.XXXX, v týchto
potvrdeniach uvedené peňažné prostriedky za účelom zaplatenia nájomného za byt, stravovania a iných
výdavkov na domácnosť za tam uvedené mesiace v roku 2018, konkrétne január, február a apríl, ktoré
sú spojené s jej pobytom v Slovenskej republike. Potvrdenka obsahuje nečitateľný vlastnoručný podpis.

15. Z týchto potvrdeniek - v ruskom jazyku „Raspisiek“ – už na prvý pohľad je zrejmé, že potvrdenka
zo dňa 15. 1. 2018 je písaná ručne, tak ako aj ostatné, avšak písmo sa nezhoduje s potvrdeniami
napísanými dňa 17. 2.2018 a dňa 22.5.2018. V tejto súvislosti žalovaná voči týmto listinným dôkazom
predložených žalobcom 1. tvrdila, že práve s ohľadom „Raspisky“ zo dňa 15. 1. 2018 túto nepísala a

ani nepodpísala. Tiež poukázala na skutočnosť, že nie sú pravdivé tvrdenia žalobcu 1., že svedkom
odovzdania finančných prostriedkov mala byť žalobkyňa 2. v uvedených dňoch s poukazom na to, že
má vedomosť o tom, že žalobkyňa 2. v čase mesiaca január 2018 na území SR sa nezdržiavala a tým
poprela čestné prehlásenie zo dňa 16. 9. 2019 podpísané žalobkyňou 2., v ktorom prehlásila, že malabyť prítomná pri úkone odovzdávania žalobcom 1. finančných prostriedkov titulom pôžičky žalovanej
v dňoch 15. 1. 2018, 17. 2. 2018 a 22. 5. 2018.

16. V súvislosti s tým bol na návrh žalovanej vykonaný dôkaz súdom dopytom na Ministerstvo vnútra
SR, Prezídium Policajného zboru, odbor správy informačných systémov polície, z ktorého (č.l. 182) je
zrejmé, že u žalobkyne 2. bola evidovaná v mesiaci január 2018 v systéme centrálna lustračná kontrola
dňa 4. 1. 2018 o 12.21 hod. pri vstupe na územie SR na oddelení hraničnej kontroly PZ Veľké Slemence
a dňa 12. 1. 2018 o 9.28 hod pri výstupe z územia SR na oddelení hraničnej kontroly PZ Veľké Slemence.

Z uvedeného dôkazu nepochybne vyplýva, že žalobkyňa 2. dňa 12. 1. 2018 opustila územie SR.

17. Žalobca 1. neprodukoval žiaden dôkaz na preukázanie skutočnosti, že pri poskytovaní finančných
prostriedkov žalovanej dňa 15. 1. 2018 vo výške 750 EUR mala byť prítomná žalobkyňa 2., pričom z
vyššie uvedeného dôkazu je jednoznačne zrejmé, že žalobkyňa 2. dňa 12. 1. 2018 mala opustiť územie
Slovenskej republiky. Navyše dôkaz ním predložený v ruskom jazyku „Raspiska“ zo dňa 15.1. 2018 je

písané iným písmom, a keďže žalovaná výslovne poprela prijatie tejto sumy, a v tomto smere žalobcu
zaťažovalo dôkazné bremeno, ktoré neuniesol, v spore tak nepreukázal odovzdanie sumy 750 EUR dňa
15. 1. 2018 žalovanej.

18. V priebehu konania sa nespornou skutočnosťou stalo prevzatie sumy 500 EUR dňa 17. 2. 2018, dňa

7.5.2018 sumy 600 EUR žalovanou, ktoré jej podľa tvrdení žalovanej odovzdal žalobca 1. a dňa 26. 2.
2018 sumy 250 EUR, dňa 5.4. 2018 sumy 750 EUR, dňa 22. 5. 2018 sumy 100 EUR, ktoré jej podľa
tvrdení žalovanej odovzdala žalobkyňa 2. Nesporným sa stalo odovzdanie a prevzatie celkovej sumy
2.200 EUR. Súd pritom vychádzal z výslovného vyjadrenia žalovanej zo dňa 4. 7. 2019 (č.l 56), v ktorom
potvrdila prijatie vyššie uvedených súm vo vyššie uvedených dátumoch.

19. Žalobcovia 1. a 2. zhodne tvrdili, že práve tieto sumy žalovanej poskytovali titulom pôžičky, tvrdili, že
o poskytnutí týchto pôžičiek svedčia nimi predložené dôkazy - v ruskom jazyku napísané pod názvom
„Raspiska“, ktoré obsahujú prevzatie týchto súm žalovanou, na ktorých sú uvedené dátumy, ako aj
dôvod ich poskytnutia. Obsahom týchto dôkazov - potvrdení však nie je vyhlásenie vrátenia týchto súm

žalovanou a žalobcovia zhodne tvrdili, že údajne mala byť dohoda taká, že finančné prostriedky mala
žalovaná vrátiť na základe ich výzvy.

20. Z týchto dôkazov vyplýva, že žalobca 1. mal poskytnúť žalovanej sumu 500 EUR dňa 17.2.2018
a sumu 100 Eur dňa 22.5.2018, žalobkyňa 2. sumu 250 EUR dňa 26.2.2018, sumu 750 EUR dňa

5.4.2018 a sumu 600 EUR dňa 7.5.2018.

21. Zhoda medzi vyjadrením žalovanej a týmito dôkazmi je v dátumoch a sumách, nie je zhoda v osobe
veriteľa pri sume 100 EUR zo dňa 22.5.2018, keď žalovaná tvrdí, že túto sumu jej mala odovzdať
žalobkyňa 2. a z potvrdenia vyplýva, že túto sumu jej odovzdal žalobca 1., tiež pri sume 600 EUR zo

dňa 7.5.2018, keď žalovaná tvrdí, že túto sumu jej odovzdal žalobca 1., pričom z potvrdenia vyplýva jej
odovzdanie žalobkyňou 2.

22. Žalovaná tvrdila, že jej vôľou nikdy nebolo uzatvoriť so žalobcami 1. a 2. zmluvu o pôžičke, tvrdila, že
finančné prostriedky prijímala od žalobcov 1. a 2. na základe medzi nimi uzatvorenej dohody, v zmysle

ktorej jej mali žalobcovia 1. a 2. prispievať na úhradu jej nákladov v súvislosti s jej pobytom na území SR.
Žalobca 1. uviedol, že mal vedomosť o finančných problémoch žalovanej po jej príchode na územie SR
a s úmyslom jej pomôcť sa mal s ňou dohodnúť na poskytovaní určitej finančnej čiastky titulom pôžičiek.
Žalovaná tiež tvrdila, že okrem potvrdenia zo dňa 15. 1. 2018, podpisovala na žiadosť žalobcov ostatné
potvrdenia, pretože títo chceli mať dôkaz o poskytovaní súm, pričom bola uzatvorená ústna dohoda

medzi ňou a žalobcami 1. a 2., že jej budú poskytovať sumu 750 EUR mesačne v súvislosti s jej pobytom
na území SR a táto dohoda mala byť uzavretá ešte pred jej príchodom na územie na SR, na Ukrajine.
Žalobcovia argumentovali, že ak by v danom prípade nebolo preukázané odovzdávanie finančných súm
titulom zmlúv o pôžičke, pričom je nesporné, že finančné prostriedky žalovaná od žalobcov 1. a 2.
obdŕžala, je nutné konštatovať, že na strane žalovanej vzniklo bezdôvodné obohatenie.

23. Žalovaná trvala na tom, že voči žalobcom nemá žiadny dlh a tvrdila, že potvrdenia písané v ruskom
jazyku – „Raspisky“ - nie sú dôkazom o existencii pôžičky a samotné vyjadrenie žalobcu 1., že má
ísť o právne úkony, ktorými žalovaná ako dlžník písomne potvrdzuje, že im dlhuje ako veriteľom určitúsumu, je len účelovým a ničím nepodloženým tvrdením. Tiež poprela, aby ju žalobcovia vyzývali na
vrátenie finančných prostriedkov poskytnutých na základe údajnej pôžičky, pričom odoslanie SMS v
žiadnom prípade nepotvrdzuje, že pôžička bola prijatá a zotrvala na názore, že ňou prevzaté sumy

jej boli poskytnuté na preplatenie výdavkov, ktoré jej vznikli z dôvodu jej pobytu na území SR; teda
išlo o kompenzáciu na základe ústnych dohôd uzavretých na Ukrajine medzi stranami sporu. Táto
kompenzácia bola žalobcami aj uznaná, čo potvrdzuje aj samotná skutočnosť, že žalobcovia jej finančné
prostriedky poskytovali, pričom sami žalobcovia narábali s termínom náhrada škody. Poukázala na
zjavné rozpory vo vyjadreniach žalobcov ohľadom písomného vyhotovenia „Raspisiek“, keď na súdnom

pojednávaní dňa 21. 1. 2020 bolo tvrdené žalobcom 1., že si nechal podpísať od žalovanej potvrdenia
o prevzatí finančných prostriedkov a neskôr tvrdí, že sa na tom nepodieľal a tvrdil, že tieto potvrdenky
mu boli predložené samotnou žalovanou. Vo vyjadrení zo dňa 4.7.2019 však žalobca 1. uvádza,
že v súvislosti s plnením záväzkov zo strany žalobcu si žalobca 1. splnenie svojho záväzku nechal
písomne potvrdiť, a to predmetnými potvrdeniami. Mala za to, že žalobcovia jednak poskytli súdu
nesprávny preklad potvrdení – „Raspisiek“ čím úmyselne zmenili ich zmysel a účel spisovania, predložili

falošné potvrdenie zo dňa 15. 1. 2018, predložili nepravdivé čestné vyhlásenia, v ktorých svedčia vo
vzájomný prospech. Mala za to, že žalobcovia v žalobách, ako aj v ďalších písomných vyjadreniach
jasne špecifikujú svoj právny titul, a to tak, že malo ísť údajne o poskytnutie peňažných prostriedkov
z titulu pôžičky a údajne uzatvorenej zmluvy o pôžičke, čo v spore zo strany žalobcov preukázané
nebolo, a pokiaľ následne tvrdia a poukazujú na právny titul bezdôvodného obohatenia akcentovala,

že žalobcovia doposiaľ neprodukovali žiadne dôkazy, ktoré by mohli zakladať ich nárok na vydanie
bezdôvodného obohatenia. Z dôvodu neexistencie žiadneho titulu na strane žalobcov na zaplatenie
žalovaných finančných prostriedkov žiadala žalobu v celom rozsahu zamietnuť.

24. Podľa ust. § 657 Občianskeho zákonníka, zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci

určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci
rovnakého druhu.

25. Z citovaného zákonného ustanovenia vyplýva, že pre uzavretie dohody o pôžičke sa nevyžaduje
písomná forma, takže táto zmluva môže byť uzavretá i ústne alebo konkludentným spôsobom.

Podstatnou náležitosťou obsahu takejto dohody je okrem označenia zmluvných strán, predovšetkým
určenie predmetu pôžičky; z obsahu zmluvy musí vyplynúť i povinnosť dlžníka vrátiť veci rovnakého
druhu (peňazí). Keďže táto zmluva je reálnou zmluvou (kontraktom), k jej uzavretiu zákon vyžaduje i
skutočné odovzdanie predmetu pôžičky veriteľom dlžníkovi. Dokiaľ k odovzdaniu peňazí nedôjde, medzi
zmluvnými stranami právny vzťah z pôžičky nevznikne.

26. V konaní o vrátení pôžičky je na žalobcovi dôkazné bremeno o tom, že plnenie žalovanému poskytol,
ako aj o tom, že plnenie bolo poskytnuté na základe zmluvy o pôžičke uzatvorenej so žalovaným.
Hoci zákon pre uzatvorenie zmluvy o pôžičke nevyžaduje písomnú formu, aj v prípade ústnej zmluvy o
pôžičke, musí dôjsť hodnoverne a určito k preukázaniu obsahu uzatvorenej zmluvy, ako aj k odovzdaniu

finančných prostriedkov dlžníkovi práve z tohto titulu.

27. V prejednávanom prípade dôkazné bremeno o preukázaní existencii zmluvy o pôžičke uzatvorenej
medzi žalobcami a žalovanou zaťažovalo žalobcov 1. a 2. Je pravdou, že nebolo sporné prevzatie
peňazí žalovanou od žalobcov 1. a 2. spolu v sume 2.200 EUR. Žalovaná tvrdila, že nemala nikdy vôľu

uzatvárať zmluvu o pôžičke a potvrdenia - „Raspisky“ v ruskom jazyku potvrdzujú iba to, že žalovaná
od žalobcov prevzala tam uvedené sumy, pričom v týchto potvrdeniach je uvedené za akým účelom jej
tieto finančné prostriedky boli poskytnuté a z obsahu týchto potvrdení nevyplýva dohoda strán o dobe
vrátenia žalovanou prevzatých súm. Na týchto potvrdenkách je podpis iba žalovanej.

28. Pretože v sporovom konaní stoja strany proti sebe a tieto majú opačný záujem na výsledku konania,
povinnosť tvrdenia a dôkazná povinnosť zaťažuje každú zo sporových strán v inom smere. Každá
zo sporových strán musí v závislosti na hypotéze právnej normy tvrdiť skutočnosti a označiť dôkazy,
na základe ktorých bude môcť súd rozhodnúť v jej prospech (bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno).
Sporová strana, ktorá neoznačila dôkazy potrebné k preukázaniu svojich tvrdení, nesie prípadné

nepriaznivé následky v podobe takého rozhodnutia súdu, ktoré bude vychádzať zo skutkového stavu
zisteného na základe ostatných prevedených dôkazov. Rovnaké následky stíhajú i tú sporovú stranu,
ktorá síce navrhla dôkazy o pravdivosti svojich tvrdení, avšak hodnotenie prevedených dôkazov súdom
vyznelo v záver, že dokazovanie nepotvrdilo pravdivosť skutkových tvrdení sporovej strany. Zákonvymedzuje tzv. dôkazné bremeno ako procesnú zodpovednosť sporovej strany za výsledok konania,
ak je určovaný výsledkom prevedeného dokazovania. Procesný zmysel dôkazného bremena vyniká
predovšetkým v takej dôkaznej situácii, kedy aktívna sporová strana splní svoju povinnosť tvrdenia i

povinnosť dôkaznú. Jeho pravým cieľom je umožniť súdu vydať rozhodnutie i v tých prípadoch, kedy
určitá skutočnosť, v spore rozhodná, nebola dokázaná, teda v prípadoch, kedy výsledky hodnotenia
dôkazov neumožňujú súdu prijať ani záver o pravdivosti tejto skutočnosti, ale ani záver o tom, žeby bola
nepravdivá. V týchto prípadoch musí súd rozhodnúť v neprospech tej sporovej strany, v ktorej záujme
bolo podľa hmotného práva preukázať tvrdenú skutočnosť.

29. Z hypotézy hmotnoprávnej normy uvedenej v ust. § 657 Občianskeho zákonníka, ktorá vymedzuje
obsah povinnosti tvrdenia a dôkaznú povinnosť veriteľa, vyplýva, že v spore o vrátenie požičanej čiastky
má žalobca ako veriteľ bremeno tvrdenia, že so žalovaným dlžníkom uzatvoril zmluvu o pôžičke, že
dlžníkovi predmet pôžičky odovzdal a že dlžník požičané peniaze riadne a včas nevrátil. Z tohoto
bremena tvrdenia potom pre veriteľa vyplýva dôkazné bremeno, pokiaľ ide o preukázanie tvrdenia, že

zmluva o pôžičke bola uzatvorená a že na základe tejto zmluvy predal žalovanej finančné prostriedky.
Ak veriteľ neunesie bremeno tvrdenia alebo dôkazné bremeno, v tomto smeru musí rozhodnutie súdu
vyznieť v ich neprospech bez toho, aby sa súd musel ďalej zaoberať pravdivosťou tvrdení, ktoré sú
súčasťou procesnej obrany žalovaného dlžníka a za týmto účelom vykonávať dokazovanie.

30. V prejednávanej veci súd dospel k záveru, že aj keď žalovaná nesporne prevzala vyššie uvedené
čiastky od žalobcov 1. a 2., žalobcovia nepreukázali, že medzi nimi a žalovanou bola uzatvorená
zmluva o pôžičke. Žalobcovia tak neuniesli dôkazné bremeno, že takáto zmluva bola medzi stranami
sporu uzavretá, dojednaná. Žalobcovia 1. a 2. na preukázanie svojich tvrdení o uzavretí zmluvy o
pôžičke so žalovanou, okrem predloženia potvrdení – „Raspisiek“, nenavrhli iné dôkazy. Navyše tak

ako súd podotkol, z týchto potvrdení nevyplýva povinnosť dlžníka vrátiť poskytnuté finančné prostriedky,
potvrdenia sú podpísané iba žalovanou, ktorá účinne neprijala návrh na uzatvorenie zmluvy o pôžičke,
jejvôľounebolonikdyuzatváraťtakútozmluvu.Žalobcovia,vktorýchzáujmebolopodľahmotnéhopráva
preukázať tvrdené skutočnosti o uzatvorení zmluvy o pôžičke so žalovanou, tiež preukázať, že práve
na základe tejto zmluvy došlo k odovzdávaniu finančných prostriedkov žalovanej, neuniesli dôkazné

bremeno v tomto smere a teda nepreukázali svoje tvrdenia, že zmluva o pôžičke bola uzatvorená a
práve na základe tejto zmluvy došlo k odovzdávaniu finančných čiastok žalovanej.

31. Žalobcovia 1. a 2. mali za to, že keďže žalovaná nerozporuje prevzatie finančných prostriedkov,
avšak rozporuje právny titul, na základe akého tieto finančné prostriedky od žalobcov 1. a 2. prevzala,

a aj keď primárne mali za to, že došlo k uzatvoreniu zmluvy o pôžičke s povinnosťou požičané
finančné prostriedky vrátiť, konštatovali, že na strane žalovanej mohlo dôjsť aj k vzniku bezdôvodného
obohatenia.

32. Podľa ust. § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí

obohatenie vydať.

33. Podľa ust. § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech
získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnenie z právneho
dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

34. Podľa ust. § 456 veta prvá Občianskeho zákonníka, predmet bezdôvodného obohatenia sa musí
vydať tomu, na úkor koho sa získal.

35. Podľa ust. § 458 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka, musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo

bezdôvodným obohatením.

36. Civilné sporové konanie je ovládané zásadou iura novit curia (súd pozná právo). Strany sporu nie
sú povinné uplatnený nárok, ani obranu k nemu právne kvalifikovať, pretože právna kvalifikácia veci je
vecou súdu. Zmena právnej kvalifikácie nároku uplatneného žalobcov v žalobe nie je zmenou žaloby

v zmysle ust. § 139 CSP.

37. O zmenu žaloby ide vtedy, ak požaduje žalobca stále rovnaké plnenie, ale z iného skutkového
základu veci (skutkového deja), než ako vymedzil predmet konania v žalobe (III.ÚS 451/2015).38. Zo strany žalobcov nedošlo k zmene skutkových tvrdení, resp. k odlišným tvrdeniam než tým, ktoré
už boli obsiahnuté v ich žalobách. Teda nárok na vydanie prípadného bezdôvodného obohatenia takto

nevychádza z iného skutkového základu, a preto ani nebola nutná následná zmena žalobného petitu.

39. Podstatou bezdôvodného obohatenia je zákonom stanovená povinnosť toho, kto sa na úkor iného
bezdôvodne obohatí, toto obohatenie vydať tomu, na koho úkor bol predmet bezdôvodného obohatenia
získaný.

40. Právny vzťah bezdôvodného obohatenia je samostatným vzťahom, ktorý vznikne v dôsledku
porušenia iného právneho vzťahu alebo na základe právnej skutočnosti (podľa zákonom definovaného
pojmu bezdôvodného obohatenia).

41. Záväzkový právny vzťah z bezdôvodného obohatenia vznikne však len za splnenia určitých

(zákonných) predpokladov, ktorými sú získanie bezdôvodného obohatenia na strane určitej osoby -
obohateného, protiprávnosť získania bezdôvodného obohatenia, majetková ujma, ktorá postihuje inú
určitúosobu-postihnutéhoapríčinnásúvislosťmedziprotiprávnymzískanímbezdôvodnéhoobohatenia
určitou osobou a majetkovou ujmou inej určitej osoby. Splnenie týchto predpokladov musí preukázať
ten, kto tvrdí, že na jeho úkor bolo bezdôvodné obohatenie získané.

42. V prípade žaloby o vydanie o bezdôvodného obohatenia spravidla nemožno dospieť k meritórnemu
záveru o dôvodnosti či nedôvodnosti žaloby bez toho, aby sa zo skutkového hľadiska ujasnilo, o ktorú
z viacerých zákonných skutkových podstát bezdôvodného obohatenia ide (porovnaj nález Ústavného
súdu SR z 2.3.2016, sp. Zn. II. ÚS 620/2015).

43.Žalobcoviamalizato,ževprípade,aksasvojhonárokudomáhajú(aj)titulomvydaniabezdôvodného
obohatenia,unesúdôkaznébremenovtedy,ak(len)preukážu,žedošlokodovzdaniupeňazíavprípade,
ak žalovaná argumentuje tým, že finančné prostriedky boli ňou prijaté nejakým titulom, je na nej, aby
toto tvrdenie preukázala. V tejto súvislosti poukázali na to, že žalovaná tvrdila, že finančné prostriedky,

ktoré jej nesporne odovzdané žalobcami 1. a 2. boli, tieto prijala ako náhradu škody a v tejto súvislosti
mali za to, že je na nej preukázať všetky predpoklady vzniku nároku na náhradu škody. Žalovaná tvrdila,
že sporné finančné čiastky prijala od žalobcov 1. a 2. na základe medzi nimi uzatvorenej dohody pred
jej príchodom na územie Slovenskej republiky, ku ktorej došlo ešte na Ukrajine, a táto sa týkala tzv.
kompenzácie, resp. preplatenia výdavkov, ktoré jej vznikli v súvislosti s jej pobytom na území SR do

momentu podpísania zmluvy o výkone funkcie konateľa. Uviedla, že v konečnom dôsledku žalobcovia
pristúpili k plneniu tejto dohody tým, že jej poskytli finančné prostriedky. Uviedla, že pokiaľ použila termín
náhrada škody, v podstate iba prijala termín, ktorý bol použitý uzatváraním ústnej dohody medzi ňou
a žalobcami a tento prevzala aj do písomných vyjadrení k ich žalobám. Tiež mala za to, že žalobcovia
neprodukovali žiadne dôkazy, ktorými by mohli preukázať alebo ktoré by mohli zakladať ich nárok na

vydanie bezdôvodného obohatenia.

44. Vychádzajúc z ust. § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého „Každý zodpovedá
za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti“, za protiprávne konanie ako predpoklad
zodpovednosti za škodu je označované konanie, ktoré je v rozpore s objektívnym právom, teda

konanie, ktoré porušuje hmotnoprávne vzťahy. Protiprávnym konaním je teda konanie, ktoré môže
vyplývať z porušenia pozitívnej hmotnoprávnej úpravy expressis verbis charakterizovanej (uvedenej) v
zákone alebo z konania porušujúceho zmluvné vzťahy, pričom v rámci existujúceho zmluvného vzťahu
vzniká deliktuálny záväzkový vzťah. O protiprávne konanie môže teda ísť len vtedy, ak konanie je v
rozpore s existujúcou hmotnoprávnou úpravou spoločenských vzťahov alebo je v rozpore so zmluvným

dojednaním, a preto posúdenie protiprávnosti bude závislé od posúdenia súladnosti (nesúladnosti)
správania s právnou úpravou alebo od posúdenia súladnosti (nesúladnosti) správania so zmluvným
dojednaním.

45. Je pravdou, že žalovaná spočiatku argumentovala, že finančné prostriedky prijímala ako škodu,

ktorá jej mala vznikať v súvislosti s jej pobytom na Slovensku. V danom prípade, berúc do úvahy
jej ďalšie vyjadrenia, prihliadajúc na skutkové okolnosti, ktoré počas konania vyšli najavo, nemožno
jednoznačne urobiť záver, aby žalovaná sa výslovne bránila v otázke prijímania súm titulom náhrady
škody. V bežnom živote nie je nič neobvyklé, že ľudia narábajú s pojmom škoda, aj keď výslovne o škodunejde. V konečnom dôsledku žalovaná svoju obranu vyvstavala na iných skutkových okolnostiach, a to
na uzavretí ústnej dohody medzi ňou a žalobcami, ktorú zmluvné strany aj dodržali, keď žalobcovia
v zmysle tejto dohody jej finančné čiastky odovzdávali a ona tieto finančné čiastky prijímala. To, že to

nazvala škodou, svedčí iba o jej „nevedomosti, resp. o jej laickom vyhodnotení ústnej dohody, keď mala
zato, že žalobcovia jej budú prispievať na úhradu niektorých nákladov v súvislosti s jej pobytom na
Slovensku – kompenzovať jej ujmu, ktorá nastala v jej majetkovej sfére. Napokon žalobcovia nezaujali
žiaden procesný postoj k obrane žalovanej spočívajúcej v uzavretí dohody medzi nimi.

46. Z potvrdení doložených žalobcami v ruskom jazyku pod názvom „Raspiska“, ktoré boli podpísané
žalovanou, okrem potvrdenia z 15. 1. 2018, a po zrealizovaní ich prekladu súdom ustanovenou
prekladateľkou jednoznačne vyplýva, že žalovaná sumy vymedzené v týchto Raspiskach prevzala, či
už od žalobcu 1. alebo od žalobkyne 2. za účelom zaplatenia nájomného za byt, stravovania a iných
výdavkov na domácnosť spojených s jej pobytom v Slovenskej republike.

47. Žalovaná tvrdila, že dohoda medzi ňou a žalobcami 1. a 2. bola taká, že najprv sa mala stať
spoluzakladateľkou spoločnosti CakeArtStudio s.r.o., následne sa mala stať konateľkou tejto spoločnosti
a v súvislosti s tým mala byť s ňou uzatvorená zmluva na výkon funkcie konateľa. Dodala, že
práve do uzavretia tejto zmluvy bola dohoda, že žalobcovia 1. a 2. jej budú určitou finančnou
čiastkou kompenzovať náklady vzniknuté s jej pobytom na území SR. Je nesporné, že žalovaná bola

spoločníčkou spoločnosti CakeArtStudio s.r.o.,
48. Žalovaná uviedla, že hneď po príchode na územie SR dňa 17. 10. 2017 začala aktívne pomáhať
s otvorením prevádzky cukrárne La Creme cukráreň (CakeArtStudio s.r.o., so sídlom Štúrova 14,
Košice), ktorá v tom čase ešte otvorená nebola. Až do skutočného otvorenia cukrárne, okrem iného,
pripravovala prezentáciu výrobkov na svadobné a iné výstavy v dňoch 11.11.2017 a 4.3.2018,

zaúčala zamestnancov v cukrárni, poukazujúc na to, že je vyučenou cukrárkou, študovala odbor
cukrárstvo, následne svoju špecializáciu potvrdila aj na Slovensku a stala sa členkou Cukrárskeho klubu
Slovenského zväzu kuchárov a cukrárov. Akcentovala, že keďže žalobcovia potrebovali jej skúsenosti
v tomto odbore, z ich strany bola stále ubezpečovaná, že ihneď, ako to bude možné, bude s ňou
uzatvorená písomná zmluva o výkone funkcie konateľa. Dohody prebiehali ešte na Ukrajine pred jej

príchodom na územie SR. Sami žalobcovia jej tiež navrhli, že jej preplatia výdavky, ktoré jej vzniknú
z dôvodu jej pobytu na území SR oproti jej možno povedať povinnosti, že im bude nápomocná, bude
im k dispozícii ohľadom cukrárenskej výroby, a teda, že si nebude hľadať inú prácu. Uviedla, že boli to
žalobcovia, ktorí požadovali, aby z jej strany došlo k podpísaniu nimi vyhotovených potvrdení z dôvodu,
aby bol dôkaz o tom, že z ich strany došlo k splneniu dohody uzavretej medzi nimi v ústnej forme.

49. Prítomný pri dohodách medzi žalobcami a žalovanou bol aj A. K., manžel žalovanej, ktorý potvrdil, že
aj samotný text „Raspisiek“ bol jeho manželke – žalovanej predložený žalobcom 1., obsahom ktorých bol
presne uvedený účel v súlade s ústnou dohodou, a že boli to práve žalobcovia 1. a 2., ktorí vyžadovali
podpísanie takýchto potvrdení zo strany žalovanej, aby mali doklad o tom, že takéto finančné prostriedky
jej boli poskytnuté.

50. Tak žalovaná, ako aj svedok A. K. potvrdili, že žalovaná mala prísť z Ukrajiny na Slovensko až v čase,
keď mala byť pripravená prevádzka cukrárne. Zhodne uviedli, že na Slovensko prišli v mesiaci október
2017,atopotom,čozostranyžalobcu1.bolopovedanéžalovanej,žejepripravenáprevádzkacukrárne.
Po príchode na Slovensko bolo zistené, že žalobcom 1. prezentované tvrdenie o otvorení prevádzky
bolo zavádzajúce, prevádzka cukrárne otvorená ešte nebola. Žalobcom 1. bolo žalovanej povedané, že

je potrebná jej prítomnosť, pretože majú objednávku na výstavu a že je potrebné prezentovať výrobky
cukrárne na svadobnej výstave, t.j. aby tieto práce zabezpečovala žalovaná. Svedok A. K. potvrdil, že do
doby podpísania zmluvy o výkone funkcie konateľa zo strany žalovanej, so žalobcami bolo dohodnuté
na kompenzácii pobytu žalovanej na Slovensku, teda bolo dohodnuté, že tieto výdavky budú hradiť
žalobcovia 1. a 2., bolo presne určené na čo mali ísť tieto výdavky a týkali sa bývania, dopravy, telefónu.

Bola tiež dohodnutá výška tejto tzv. kompenzácie na sumu 750 EUR. Skutočnosť, že so žalovanou
mala byť uzatvorená zmluva o výkone funkcie konateľa potvrdila aj svedkyňa E. C., ktorá uviedla, že
výslovnepočula,žežalobca1.žalovanejmalpovedať,žeešteniejepripravenádohodaovýkonefunkcie
konateľa, že musí vyčkať a že musí podpísať potvrdenia, že jej dávajú peniaze ako kompenzáciu.
51. K otázke kto vyhotovoval „raspisky“ strany sporu mali rozporuplné vyjadrenia, keď sporové strany

prenášali vyhotovovanie „raspisiek“ vzájomne na tú ktorú sporovú stranu. Žalovaná vo svojej výpovedi
uviedla, že obsah „raspisiek“ bol pripravovaný ňou, jej manželom po dohode so žalobcom 1., tiež tvrdila,
že podpisovanie „raspisiek“ ňou si vyžadovali práve žalobcovia, aby mali potvrdenie, že sumy jej nimi boli
poskytnuté a na aký účel. Svedok A. K. zase tvrdil, že text „raspisiek“ bol žalovanej predložený žalobcom1. Advokát žalobcu 1. potvrdil, že žalobca 1. si nechal podpísať od žalovanej prevzatie finančných
prostriedkov na potvrdeniach.
52.Vovzťahuktejtootázkejepotrebnévšakuviesť,žedôležitýmjeobsahtýchto„raspisiek“.Aprávetuje

zhoda strán sporu, že s obsahom prejavili súhlas, keď na jednej strane žalobcovia žalovanej dohodnutú
sumu na dohodnutý účel odovzdávali a na strane druhej žalovaná túto sumu prijala. Strany tak činili
v súlade s ich vôľou.
53. Žalobcovia bližšie nešpecifikovali o akú skutkovú podstatu bezdôvodného obohatenia v danom
prípadebysamalojednať.Zoskutkovýchokolnostímožnouzavrieť,žebymaloísťomajetkovýprospech

získaný plnením bez právneho dôvodu.
54. Plnenie bez právneho dôvodu je jednou zo skutkových podstát bezdôvodného obohatenia, ktorá je
založená na tom, že medzi účastníkmi od začiatku chýba právny vzťah, ktorý by zakladal právny nárok
na predmetné plnenie. O obohatení možno hovoriť vtedy, ak takýmto plnením získal majetkové hodnoty
ten, komu sa plnilo, takže v jeho majetku došlo buď k zvýšeniu aktív, alebo k zníženiu pasív, prípadne
sa jeho majetkový prospech nezmenšil, hoci by sa tak za bežných okolností stalo.

55. Ak strana sporu neunesie bremeno popretia skutkových tvrdení protistrany, nastupuje ako procesný
následok uplatnenie domnienky, že skutkové tvrdenia protistrany sú nesporné.

56. Žalobcovia výslovne sa k žalovanou prezentovanej obrane ohľadom uzavretia dohôd pred jej
príchodom na územie SR nevyjadrili. Finančné prostriedky odovzdávali žalovanej dobrovoľne, o čom

svedčia nimi predložené dôkazy – „ raspisky“, podpísané výlučne žalovanou o prevzatí v nich uvedených
súm, na aký účel a kedy. Žalobcovia žiadnym spôsobom nevyvrátili žalovanou tvrdenú skutočnosť, a to,
že tieto potvrdenia boli vyhotovené na základe ich vzájomnej dohody a že mali slúžiť ako dôkaz, že z ich
strany je plnená dohoda uzavretá medzi nimi v ústnej forme.
57. Súd tak nemal pochybnosť, že na preberanie súm žalovanou existoval právny dôvod, a preto na

strane žalovanej nemohlo dôjsť k bezdôvodnému obohateniu na úkor žalobcov.
58. V prejednávanom prípade nemožno uvažovať ani o skutkovej podstate bezdôvodného obohatenia
získanéhoplnenímzprávnehodôvodu,ktorýodpadol,keďževčaseposkytnutiaplneniaexistovalprávny
dôvodtohtoplnenia,ktorýnestratilsvojeprávneúčinky(neodpadol).Stranysporuoddohodyneodstúpili,
túto nijakým spôsobom nezrušili.

59. Možno bez akýchkoľvek pochybností uzavrieť, že medzi stranami sporu bola uzavretá v ústnej
forme nepomenovaná zmluva, obsahom ktorej bolo poskytovanie finančných prostriedkov žalobcami
žalovanej vo výške 750 EUR mesačne na kompenzovanie nákladov vzniknutých s jej pobytom na
území SR (bývanie, stravovanie a iné výdavky na domácnosť). Uvedené vyplýva aj z listinných dôkazov
– „ raspisiek“ predložených žalobcami, ktorými sa snažili preukázať, že tieto finančné prostriedky

boli žalovanej aj nesporne nimi odovzdávané, a ako tvrdili, titulom pôžičky, čo napokon z ich strany
preukázané nebolo, a ktoré dôkazy jednoznačne preukazujú, že žalovaná finančné prostriedky od
žalobcov 1. a 2. preberala titulom právneho vzťahu – dohody, nepomenovanej zmluvy, ktorý vznikol
medzi nimi v ústnej forme.
60. Žalobcovia nepreukázali, že medzi nimi a žalovanou vznikol právny vzťah z bezdôvodného

obohatenia, teda nepreukázali splnenie predpokladov, že na ich úkor bolo bezdôvodné obohatenie
získané. Naopak žalovaná preukázala titul, na základe ktorého plnenie dostala.
61. V zmysle vyššie uvedeného, súd preto žaloby žalobcov v celom rozsahu zamietol.
62. Súd uvádza, že nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené sporovou stranou, ale len na
tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ

rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov uvádzaných sporovou stranou ( porovnaj
napr. nález Ústavného súdu SR zo dňa 14.9.2011 č.k. I. ÚS 361/2010, rozsudok NS SR zo dňa
14.9.20211 sp. zn. 5MCdo/8/2008).
63. Podľa ust. § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

64. Podľa ust. § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu
vo veci.

65. O trovách konania súd rozhodol v súlade s ust. § 255 ods. 1 CSP a v spore v plnom rozsahu úspešnej

žalovanej priznal nárok na náhradu trov konania voči neúspešným žalobcom 1. a 2. v rozsahu 100%.
O ich výške bude rozhodnuté po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným
uznesením, ktoré vydá súdny úradník ( § 262 ods. 2 CSP).Poučenie:

Proti rozsudku súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie, ak to zákon nevylučuje (§ 355 ods. 1 CSP).
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré je možné podať do 15 dní odo dňa jeho doručenia

na Mestský súd Košice.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). (§ 363 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania (§ 364 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym
procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere,
že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne
obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g)
zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z
nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 365 ods. 1 CSP).

Odvolacie dôvody a dôkazy nájsť preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania ( § 365 ods. 3 CSP).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu (zákon č. 233/1995 Z.z.).