Rozsudok Judgement was issued on Wednesday, July 11, 2024

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 17C/16/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3123202137
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 07. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erik Kačmár

ECLI: ECLI:SK:OSTN:2024:3123202137.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín v spore žalobkyne: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. C., D. E. XXX/

XX, zastúpená zástupcom: Advokátska kancelária MOJŽIŠ a partneri, s.r.o., so sídlom v Bratislave,
ul. Sasinkova 10, proti žalovanému: F. G., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C., D. H. XXX/XX,
zastúpený JUDr. Marekom Doktorom, advokátom so sídlom v Trenčíne, ul. Piaristická 273/21, o určenie
vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam a iné, sudcom JUDr. Erikom Kačmárom, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a.

II. Žalovanému súd p r i z n á v a proti žalobkyni náhradu trov konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1.1 Dňa 04.04.2023 bola Okresnému súdu Trenčín doručená žaloba žalobkyne, ktorou sa proti

žalovanému domáha, určujúceho rozsudku súdu, že :
1/ žalobkyňa nie je záložcom a žalovaný nie je záložným veriteľom záložného práva ku predmetu
zálohu zo Zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam zo dňa 18.05.2020, uzavretej medzi
žalobkyňou ako záložcom a žalovaným ako záložným veriteľom, na základe ktorej došlo k zriadeniu
záložného práva k nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXXX, vedenom Okresným úradom Trenčín,
katastrálny odbor, v katastrálnom území C. C., okres Trenčín, obec C. C. – I. J. X, vo vchode 2, na
1. poschodí bytového domu so súpisným číslom XXX, postavenom na parcele číslo 1830/3, pričom

právny vzťah k pozemku parcely č. 1830/3 pod stavbou súpisné číslo 121 je evidovaný na LV č. XXXX;
k spoluvlastníckemu podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach bytového domu so
súpisným číslom XXX a na príslušenstve vo veľkosti 64/1812; a k parcele registra „C“ evidovanej na
katastrálnej mape parcelné číslo 1830/3 druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie o výmere 320 m2,
vo veľkosti spoluvlastníckeho podielu 64/1812, zapísanej Okresným úradom Trenčín, katastrálny odbor
na LV č. XXXX pod K./XXXX, ďalej aj ako „byt“ alebo „predmetný byt“ a takisto, že
2/žalobkyňajevýlučnouvlastníčkounehnuteľnostízapísanýchnaLVč.XX,vedenomOkresnýmúradom

Trenčín, katastrálny odbor, v katastrálnom území C. C., okres Trenčín, obec C. C., a to:
- rodinného domu so súpisným číslom XXX, postaveného na pozemku parcela registra „C“ evidovaná na
katastrálnej mape parcelné číslo 2613 druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria o výmere 162 m2;
- samostatne stojacej garáže so súpisným číslom 1622 postavenej na pozemku parcela registra „C“
evidovaná na katastrálnej mape parcelné číslo 2221/3 druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria o
výmere 25 m2, pričom právny vzťah k pozemku parcely č. 2221/3 pod stavbou súpisné číslo 1622 je
evidovaný na LV č. XXXX;

- parcely registra „C“ evidované na katastrálnej mape:
parcelné číslo 505/3 druh pozemku záhrada o výmere 779 m2;
parcelné číslo 505/5 druh pozemku zastavané plochy a nádvoria o výmere 15 m2;
parcelné číslo 2611/2 druh pozemku zastavané plochy a nádvoria o výmere 59 m2;parcelné číslo 2611/6 druh pozemku zastavané plochy a nádvoria o výmere 74 m2;
parcelné číslo 2613 druh pozemku zastavané plochy a nádvoria o výmere 162 m2;
parcelné číslo 2614/2 druh pozemku zastavané plochy a nádvoria o výmere 727 m2;

parcelné číslo 2221/3, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie o výmere 25 m2, zapísaných
Okresným úradom Trenčín, katastrálny odbor na LV č. XXXX, ďalej všetky tieto nehnuteľnosti aj ako
„dom s pozemkami“.

1.2 Podanú žalobu odôvodnila žalobkyňa tým, že žalovaný je výlučným vlastníkom domu s pozemkami.

Tieto nadobudol do vlastníckeho práva na základe Kúpnej zmluvy zo dňa 23.08.2019, uzavretej medzi
žalobkyňou ako predávajúcou a žalovaným ako kupujúcim. V článku III. bod 1 Kúpnej zmluvy zo dňa
23.08.2019 si zmluvné strany dojednali výšku kúpnej ceny za prevod vlastníckeho práva k nim vo výške
210.000 eur. V článku III. bod 2 Kúpnej zmluvy zo dňa 23.08.2019 si zmluvné strany dojednali úhradu
výšky kúpnej ceny nasledovne: Časť kúpnej ceny vo výške 180.000 eur je žalovaný ako kupujúci povinný
uhradiť na bankový účet predávajúcej vedený v D. I., L.. IBAN: M. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX. Časť

kúpnej ceny vo výške 30.000 eur bola uhradená vzájomným započítaním pohľadávok, a to pohľadávky
žalovaného ako veriteľa voči žalobkyni ako dlžníčke vo výške 30.000 eur vzniknutej titulom zmluvy o
pôžičke peňazí zo dňa 03.01.2013.

1.3 Ďalej žalobkyňa v žalobe uviedla, že žalobkyňa je výlučnou vlastníčkou predmetného bytu. Na tomto

byte žalobkyne sú v súčasnosti na LV č. XXXX a LV č. XXXX zapísané záložné práva a poznámky. Pod
K./2020 ide o Záložné právo v prospech žalovaného, na základe Zmluvy o zriadení záložného práva
k nehnuteľnostiam zo dňa 21.02.2020. Pod K./2020 ide o Záložné právo v prospech žalovaného na
základe Zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam zo dňa 18.05.2020. Pod E./2022 ide
o Oznámenie o začatí výkonu záložných práv priamym predajom zálohov v zmysle záložných zmlúv,

veriteľom – žalovaným, na nehnuteľnosti: predmetný byt s podielom 64/1812 na spoločných častiach a
zariadeniach domu so súpisným číslom XXX na parc. č. 1830/3, na základe V-1146/2020 a V-3069/2020.

1.4 Dňa 21.02.2020 uzavrel žalovaný ako veriteľ so žalobkyňou ako dlžníkom Zmluvu o pôžičke,
predmetom ktorej bolo zo strany žalovaného požičanie žalobkyni finančných prostriedkov vo výške

33.000 eur a žalobkyňa sa zaviazala požičané finančné prostriedky žalovanému vrátiť do 30 dní odo
dňa poskytnutia pôžičky, spolu s úrokom z pôžičky vo výške 5 % p. a.

1.5 Dňa 21.02.2020 uzavrel žalovaný ako záložný veriteľ so žalobkyňou ako záložcom Zmluvu o zriadení
záložného práva k nehnuteľnosti, predmetom ktorej bolo zabezpečenie pôžičky vo výške 33.000 eur

s prísl. zo Zmluvy o pôžičke zo dňa 21.02.2020. Žalobkyňa ako záložca, zabezpečila pohľadávku
žalovanému zriadením záložného práva k bytu.

1.6 Dňa 18.05.2020 uzavrel žalovaný ako záložný veriteľ so žalobkyňou ako záložcom Zmluvu o zriadení
záložného práva k nehnuteľnosti, predmetom ktorej bolo zabezpečenie príslušenstva a zmluvnej pokuty

zo Zmluvy o pôžičke zo dňa 03.01.2013, ktorej výšku požičanej istiny mala predstavovať už žalobkyňou
vrátená suma vo výške istiny 30.000 eur. Žalobkyňa ako záložca Zmluvou o zriadení záložného práva
k nehnuteľnostiam zo dňa 18.05.2020, zabezpečila žalovanému ako záložnému veriteľovi, neuhradené
príslušenstvo a zmluvnú pokutu vyplývajúcu zo Zmluvy o pôžičke zo dňa 03.01.2013 vo výške 30.000
eur s prísl., prostredníctvom zriadenia ďalšieho záložného práva k bytu vo vlastníctve žalobkyne.

1.7 Dňa 21.08.2019 (teda dva kalendárne dni pred uzavretím Kúpnej zmluvy zo dňa 23.08.2019)
žalobkyňa ako zložiteľka uzavrela s advokátskou kanceláriou F. G. N. M., so sídlom K. X, XXX XX I., ako
uschovávateľom, Zmluvu o úschove, predmetom ktorej bola úschova finančných prostriedkov vo výške
160.000 eur, na bankovom účte uschovávateľa. Žalobkyňou uschované finančné prostriedky vo výške

160.000 eur sú finančné prostriedky zaslané na bankový účet žalobkyne od žalovaného ako kupujúceho,
ako časť kúpnej ceny z Kúpnej zmluvy zo dňa 23.08.2019. Časť uhradenej kúpnej ceny vo výške 20.000
eur si žalobkyňa ponechala pre vlastnú spotrebu. Predmetom Zmluvy o úschove zo dňa 21.08.2019,
okrem uschovania finančných prostriedkov vo výške 160.000 eur, bolo dojednanie zmluvných strán v
článku III. a VI. zmluvy o úschove, že doba úschovy finančných prostriedkov je naviazaná na právnu

pomoc poskytnutú zo strany uschovávateľa žalobkyni, v zmysle Mandátnej zmluvy zo dňa 17.01.2019
uzavretej medzi uschovávateľom ako advokátom a obchodnou spoločnosťou DIXEN, s.r.o. ako klientom.1.8 Žalobkyňa považuje Kúpnu zmluvu zo dňa 23.08.2019 za absolútne neplatný právny úkon, nakoľko
nebola uzavretá na základe slobodnej a vážnej vôle žalobkyne. Skutočnou pohnútkou, ktorá viedla
žalobkyňu k uzavretiu kúpnej zmluvu bolo, že žalobkyňa bola v zložitej finančnej situácii zodpovedajúcej

tiesni a potrebovala si od žalovaného požičať finančné prostriedky na zabezpečenie svojich životných
potrieb. Teda jej skutočnou vôľou bolo požičanie si finančných prostriedkov od žalovaného, pričom
malo ísť so žalovaným o uzavretie, buď zmluvy o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva
k nehnuteľnosti, alebo záložnej zmluvy, na zabezpečenie požičaných finančných prostriedkov od
žalovaného, ale nie o uzavretie Kúpnej zmluvy s následkom prevodu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti.

Nakoľko žalovaný pri požičiavaní finančných prostriedkov žalobkyni nesúhlasil s uzavretím písomnej
zmluvy o pôžičke peňazí, spolu so zabezpečením požičanej sumy prostredníctvom zmluvy o zriadení
záložného práva k nehnuteľnosti, ale naliehal na uzavretí kúpnej zmluvy o prevode vlastníckeho
práva k nehnuteľnosti, žalobkyňa s ohľadom na skutočnosť, že finančné prostriedky nutne v tiesni
potrebovala, kúpnu zmluvu žalovanému podpísala v presvedčení, že preberá záväzok pôžičky so
zriadením záložného práva na prechodnú dobu. Žalovaný v čase uzatvárania kúpnej zmluvy mal

vedomosť o zlej finančnej situácii žalobkyne, pričom túto skutočnosť využil vo svoj prospech a nadobudol
rodinný dom s pozemkami na základe kúpnej zmluvy do svojho výlučného vlastníctva, s vedomím že
išlo o predstieranú kúpu. Žalobkyni bola dňa 23.08.2019 zo strany žalovaného poskytnutá pôžička v
celkovej výške 180.000 eur, ktorá bola žalobkyni i pripísaná na jej bankový účet. Žalovaný v Kúpnej
zmluve zo dňa 23.08.2019 uviedol kúpnu cenu vo výške 210.000 eur, kde navýšenie kúpnej ceny o

30 000,- eur oproti požičaným finančným prostriedkom vo výške 180.000 eur, malo predstavovať úroky
za poskytnutú pôžičku vo výške 180.000 eur. Na základe naliehania žalovaného došlo k zabezpečeniu
požičaných finančných prostriedkov uzavretím Kúpnej zmluvy. Žalobkyňa sa ocitla v neľahkej situácii,
kedy bola nútená vyplatiť pohľadávku voči obchodnej spoločnosti O. M., prostredníctvom L. G. F. G. N.
M., formou zmluvy o úschove peňazí. Pod tlakom týchto skutočností žalobkyňa požiadala žalovaného

o poskytnutie finančných prostriedkov, prostredníctvom svojho manžela F. B.. Po poskytnutí pôžičky vo
výške 180.000 eur, žalobkyňa tieto finančné prostriedky obratom zaslala na bankový účet advokáta F.
G. N. s.r.o. Žalobkyňa nikdy nemala skutočnú vôľu žalovanému previesť vlastnícke právo k rodinnému
domuastratiťstrechunadhlavou.Akbymalažalobkyňaskutočnevôľudomspozemkamipredať,urobila
by tak prostredníctvom inzercie, alebo prostredníctvom realitnej kancelárie, a to za vyššiu kúpnu cenu.

Skutočný úmysel zmluvných strán deklarovaný v Kúpnej zmluve zo dňa 23.08.2019, je v príkrom rozpore
s úmyslom, ktorý sa podľa vôle účastníkov mal dosiahnuť. Žalobkyňa ako predávajúca a žalovaný ako
kupujúci len predstierali, že majú vôľu uzavrieť kúpnu zmluvu, pretože ich skutočnou vôľou bolo len
zabezpečiť pohľadávku žalovaného voči žalobkyni zo zmluvy o pôžičke peňazí zo dňa 23.08.2019.
Na neplatnosti Kúpnej zmluvy zo dňa 23.08.2019 nemôže nič zmeniť ani znenie článku V. Kúpnej

zmluvy zo dňa 23.08.2019, že „Zmluvné strany prehlasujú, že si zmluvu pred jej podpisom prečítali a
súhlasia s jej obsahom. Taktiež prehlasujú, že zmluva bola uzavretá podľa ich slobodnej vôle, vážne,
určite a zrozumiteľne, nie v tiesni ani za inak jednostranne nevýhodných podmienok“, pretože ide o
ustanovenie, ktoré ani nezodpovedá skutočnosti. Jediným dôvodom, pre ktorý vznikol medzi žalobkyňou
a žalovaným právny vzťah je ten, že žalobkyňa naliehavo potrebovala peňažné prostriedky na vyplatenie

spomenutého záväzku a žalovaný súhlasil, že žalobkyni tieto finančné prostriedky poskytne, pričom
požadoval zabezpečenie pôžičky nehnuteľnosťou. Uvedené potvrdzuje i samotný článok IV. odsek
4 Kúpnej zmluvy, podľa ktorého má predávajúci odovzdať predmet kúpy kupujúcemu, pričom chce
poukázať na skutočnosť, že žalobkyňa nebola nikdy odo dňa 23.08.2019, zo strany žalovaného vyzvaná
na odovzdanie domu s pozemkami. Z vyššie uvedeného je zrejmé, že skutočnou vôľou zmluvných

strán nebolo to, čo sa vo všeobecnosti sleduje uzavretím kúpnej zmluvy, ale len zabezpečenie pôžičky
žalovanéhoakoveriteľaprotižalobkyniakodlžníčke,atozozmluvyopôžičkepeňazí.Žalobkyňazastáva
názor, že uzavretie Kúpnej zmluvy zo dňa 23.08.2019 bol simulovaný právny úkonom, nakoľko cieľom
žalobkyne bolo požičanie si finančných prostriedkov od žalovaného a uzavretie zmluvy o pôžičke peňazí,
preto uzavretie kúpnej zmluvy je zastretým (zrejme simulovaným, pozn. súdu) právnym úkonom a teda

neplatným právnym úkonom v zmysle ustanovenia § 37 ods. 1 a § 39 Občianskeho zákonníka. Pri
uzavretí právneho úkonu musí existovať zhoda vo vôli oboch zmluvných strán, v danej veci žalobkyňa
vôbec nemala záujem uzavrieť kúpnu zmluvu a predať žalovanému dom s pozemkami a už vôbec nie
za takú výšku kúpnej ceny ako bola uvedená v kúpnej zmluve.

1.9 Ďalej žalobkyňa v žalobe uviedla, že dňa 18.05.2020 uzavrel žalovaný ako záložný veriteľ so
žalobkyňou ako záložcom Zmluvu o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti, predmetom ktorej
bolo zabezpečenie príslušenstva a zmluvnej pokuty zo Zmluvy o pôžičke zo dňa 03.01.2013, ktorej
výšku požičanej istiny mala predstavovať už žalobkyňou vrátená suma vo výške istiny 30.000 eur.Žalobkyňa ako záložca Zmluvou o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam zo dňa 18.05.2020,
zabezpečila žalovanému ako záložnému veriteľovi, neuhradené príslušenstvo a zmluvnú pokutu
vyplývajúcu zo Zmluvy o pôžičke zo dňa 03.01.2013, prostredníctvom zriadenia ďalšieho záložného

práva k bytu vo vlastníctve žalobkyne. Zmluvu o pôžičke zo dňa 03.01.2013 žalobkyňa ako dlžníčka so
žalovaným ako veriteľom nikdy neuzavrela a taktiež jej nikdy nebola zo strany žalovaného poskytnutá
pôžička finančných prostriedkov vo výške 30.000 eur. Žalobkyňa zmluvou o zriadení záložného práva
zabezpečila neexistujúcu pohľadávku žalovaného. K uzavretiu Zmluvy o zriadení záložného práva k
nehnuteľnosti zo dňa 18.05.2020, došlo opäť na základe naliehania žalovaného, ktorý telefonicky a

osobne tlačil na žalobkyňu na uzavretie zmluvy.

1.10 Naliehavý právny záujem na požadovanom určení, resp. určeniach odôvodnila tým, že inak nie je
možné odstránenie existujúceho sporného stavu a právnej neistoty. Napriek tomu, že Zmluva o zriadení
záložného práva k nehnuteľnostiam zo dňa 18.05.2020 je neplatný právny úkon, zaväzuje žalobkyňu k
určitému plneniu pod hrozbou žalovaným začatého výkonu záložného práva formou priameho predaja

zálohu, v dôsledku čoho je žalobkyňa v stave objektívnej právnej neistoty v tom, čo má skutočne podľa
práva žalovanému plniť. Naliehavý právny záujem na požadovanom určení neplatnosti Kúpnej zmluvy
zo dňa 23.08.2019 a určení vlastníckeho práva k domu s pozemkami, je daný na strane žalobkyne tým,
že vyslovením neplatnosti predmetnej kúpnej zmluvy a určením vlastníckeho práva získa žalobkyňa tieto
nehuteľnosti späť do svojho výlučného vlastníctva. Nakoľko v súčasnosti je v katastri nehnuteľností ako

vlastník zapísaný žalovaný, je dostatočne preukázaný naliehavý právny záujem zo strany žalobkyne na
tomto určení ako pôvodnej vlastníčky.

2.1 Na doručenú žalobu reagoval žalovaný udelením plnej moci na jeho zastupovanie advokátovi. Ten
dňa 28.04.2023 doručil súdu vyjadrenie žalovaného k žalobe.

2.2 V rámci tohto vyjadrenia k žalovanej neplatnosti kúpnej zmluvy uviedol, že na základe tvrdenia
žalobkyne má údajná absolútna neplatnosť Kúpnej zmluvy prameniť z nedostatku vážnej a slobodnej
vôle žalobkyne (a aj žalovaného), pričom v žalobe uvádza, že jej skutočnou vôľou bolo požičanie si
finančných prostriedkov a žalovaný mal uzatvoriť kúpnu zmluvu s vedomím, že išlo o predstieranú kúpu.

Žalovaná ďalej v bode 3.1 článku III. Žaloby uvádza, že „Kúpnou zmluvou zo dňa 23.08.2019 žalobkyňa
ako predávajúca a žalovaný ako kupujúci len predstierali, že majú vôľu uzavrieť kúpnu zmluvu, pretože
ich skutočnou vôľou bolo len zabezpečiť pohľadávku žalovaného voči žalobkyni zo zmluvy o pôžičke
peňazí zo dňa 23.08.2019.“ K uvedeným, ako aj ku všetkým ďalším tvrdeniam žalobkyne ohľadom
nedostatku slobodnej a vážnej vôle žalovaného pri uzatvorení kúpnej zmluvy, uvádza, že žalovaný

všetky tieto tvrdenia odmieta a naopak uvádza, že jeho vôľou bolo uzatvoriť práve kúpnu zmluvu,
ako k tomu aj skutočne došlo, a nie zmluvu o pôžičke. Paradoxne skutočnú vôľu žalovaného uzavrieť
kúpnu zmluvu potvrdzuje okrem iného sama žalobkyňa, keď v bode 3.1 článku III. Žaloby uvádza: „...
(žalovaný) nesúhlasil s uzavretím písomnej zmluvy o pôžičke peňazí, spolu so zabezpečením požičanej
sumy prostredníctvom zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti, ale naliehal na uzavretí

kúpnej zmluvy o prevode vlastníckeho práva k nehnuteľnosti...“. Teda priamo žalobkyňa sama uviedla,
že vôľou žalovaného bolo uzavrieť kúpnu zmluvu nie zmluvu o pôžičke. Preto má žalovaný zato, že
táto skutočnosť ani nie je v konaní sporná. Vôľu žalovaného uzatvoriť kúpnu zmluvu potvrdzuje aj to,
že medzi stranami okrem uzavretia kúpnej zmluvy došlo v minulosti k uzavretiu niekoľkých zmlúv o
pôžičke, čo žalobkyňa sama potvrdzuje v bode 2.3 článku II. Žaloby, čo vypovedá o tom, že ak mal v

minulosti žalovaný (a aj žalobkyňa) záujem uzatvoriť zmluvu o pôžičke tak urobili, a teda pokiaľ v danom
prípade uzatvorili kúpnu zmluvu je možné z toho odvodiť, že ich vôľou bolo uzavrieť skutočne kúpnu
zmluvu. Rovnako má žalovaný zato, že obsah kúpnej zmluvy je celkom jasný, určitý a zrozumiteľný a
keďže je žalobkyňa plne spôsobilá na právne úkony, musela mu rozumieť a musela rozlíšiť, že nešlo o
zmluvu o pôžičke. Kúpna zmluva bola riadne uzatvorená a zapísaná do katastra nehnuteľností, pričom

podpis žalobkyne na kúpnej zmluve bol notársky overený a žalovaný riadne uhradil celú kúpnu cenu
podľa Článku III. kúpnej zmluvy, čo žalobkyňa nikdy a nijakým spôsobom nerozporovala. Žalovaný nie
je objektívne schopný preukázať myšlienkove pochody žalobkyne pri uzatváraní kúpnej zmluvy okrem
skutočnosti,žežalobkyňakúpnuzmluvuriadnepodpísalanotárskyoverenýmpodpisomazároveňprijala
od žalovaného kúpnu cenu.

2.3 V rámci vyjadrenia k žalobe vo vzťahu k žalovanej neexistencii záložného práva uviedol, že
predmetné záložné právo vzniklo na základe Zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam
uzavretej dňa 18.05.2020 medzi žalovaným v právnom postavení záložného veriteľa a žalobkyňou vprávnom postavení záložcu na zabezpečenie pohľadávky žalovaného predstavujúcej zmluvnú pokutu
dojednanúvzmluveopôžičkeuzavretejdňa03.01.2013medzižalobkyňouažalovanýmapríslušenstvo,
ktorým sa rozumejú zákonné úroky z omeškania so splatením poskytnutej pôžičky, pričom ich výška

spolu predstavuje 93.945,- eur. Žalovaný nikdy na žalobkyňu nevyvíjal či už fyzický, psychický
ani akýkoľvek iný nátlak a dáva do pozornosti, že za účelom preukázania tohto svojho tvrdenia
žalobkyňa neuvádza nijaký dôkaz. Žalobkyňa k údajnej neexistencii Záložného práva uvádza len
tvrdenianepodporenéakýmkoľvekobjektívnymdôkazom.Vtomtobodepovažujezapotrebnézdôrazniť,
že žalobkyňa v tejto časti Žaloby nijakým spôsobom neuniesla dôkazné bremeno. Skutočnosť, že

dňa 03.01.2013 skutočne došlo k uzavretiu zmluvy o pôžičke medzi žalovaným a žalobkyňou ako
aj k samotnému poskytnutiu pôžičky, preukazuje žalovaný tým, že zmluva o pôžičke je žalobkyňou
vlastnoručne podpísaná, pričom pravosť jej podpisu bola notársky osvedčená dňa 23.08.2019, pričom
žalobkyňa v Článku III ods. 3 Zmluvy o pôžičke potvrdzuje podpisom danej Zmluvy o pôžičke prevzatie
peňažnej sumy pôžičky vo výške podľa Článku I. ods. 1 Zmluvy o pôžičke. Žalobkyňa taktiež potvrdila
existenciu Zmluvy o pôžičke v Kúpnej zmluve, konkrétne v Článku III. ods. 2 písm. a), kde je uvedené

nasledovné: „keďže Kupujúci má voči Predávajúcemu pohľadávku vo výške istiny 30.000,- € (slovom:
tridsaťtisíc eur), ktorá Kupujúcemu vznikla na základe Zmluvy o pôžičke uzatvorenej medzi Kupujúcim
ako veriteľom a Predávajúcim ako dlžníkom dňa 03.01.2013, na základe ktorej poskytol veriteľ dlžníkovi
pôžičku peňažnej sumy vo výške 30.000,- €...“. Existencia Zmluvy o pôžičke bola rovnako potvrdená
samotnou žalobkyňou v Záložnej zmluve, a to v Článku III. ods. 1, v ktorom zmluvné strany (žalobkyňa a

žalovaný) konštatujú, „že Záložný veriteľ mal voči Záložcovi pohľadávku na vrátenie poskytnutej pôžičky
vo výške istiny 30.000,- € (slovom: tridsaťtisíc eur) s príslušenstvom a zmluvnou pokutou, ktorá vznikla
na základe Zmluvy o pôžičke uzatvorenej dňa 03.01.2013 medzi Záložným veriteľom ako veriteľom a
Záložcom ako dlžníkom...“

2.4 Ohľadne návrhu žalobkyne na vypočutie svedkov F. G. N. a F. B. žalovaný uviedol, že vzhľadom
na dostatočnú dôkaznú situáciu, keď všetky skutočnosti tvrdené žalovaným dostatočne vyplývajú z
listinných dôkazov, má za to, že nemôže ani jedna z týchto osôb dokázať akékoľvek nové skutočnosti
ohľadom kúpnej zmluvy, pričom ani samotná žalobkyňa neuvádza, čo konkrétne majú títo svedkovia
preukazovať.

3. Na vyjadrenie žalovaného k žalobe reagovala žalobkyňa replikou jej právneho zástupcu, v ktorej
tento uviedol, že žalobkyňa ako jeden z dôvodov preukazujúcich, že kúpna zmluva zo dňa 23.08.2019
je zastretým právnym úkonom k zmluve o pôžičke peňazí uvádza skutočnosť, že žalobkyňa spolu so
svojou rodinou ako osoba reálne užívajúca rodinný dom odo dňa uzavretia kúpnej zmluvy, teda od dňa

23.08.2019 až do dnešného dňa, je jedinou osobou platiacou náklady spojené s užívaním a vlastníctvom
rodinného domu, ako sú daň z nehnuteľností, náklady spojené so spotrebou elektrickej energie, vody,
zrážkovej vody, plynu, komunálneho dopadu, atď. Teda žalobkyňa sa aj po prevode vlastníckeho práva
k rodinnému domu k nemu správa ako jeho výlučná vlastníčka. Žalovaný nikdy nežiadal žalobkyňu
o odovzdanie rodinného domu do držby žalovaného a taktiež nikdy nežiadal žalobkyňu o vykonanie

prepisu odberateľa energií u ich dodávateľov. Žalobkyňa za účelom preukázania neprimeranosti výšky
kúpnej ceny v sume 210.000 eur dojednanej zmluvnými stranami v kúpnej zmluve predkladá Znalecký
posudok č. 122/2022 zo dňa 30.08.2022 vyhotovený znalkyňou P. H. G., ktorým je určená výška
všeobecnej hodnoty rodinného domu na sumu 584.000,- eur, čo je trojnásobne vyššia hodnota, ako je
výška kúpnej ceny uvedená v kúpnej zmluve. Z uvedeného je zrejmé, že výška kúpnej ceny v sume

210.000,- eur uvedená v kúpnej zmluve korešponduje s výškou pôžičky peňazí v sume 160.000,- eur
(po odpočítaní sumy 20.000 eur ponechaných žalobkyňou a sumy 30.000 eur ako fiktívnej pôžičky) a
nie s hodnotou rodinného domu, za ktorú ho mohla žalobkyňa v tom čase i reálne predať. Žalovaný
spolu s vyjadrením preložil do súdneho spisu Zmluvu o pôžičke zo dňa 03.01.2013 s osvedčeným
podpisom žalobkyne. Deň podpísania Zmluvy o pôžičke žalovanou, je totožný s dňom uzavretia kúpnej

zmluvy zo dňa 23.08.2019, kde súčasne s podpisom kúpnej zmluvy zo strany žalobkyne zrejme došlo i
k podpisu Zmluvy o pôžičke. Žalobkyňa však opätovne uvádza, že Zmluvu o pôžičke zo dňa 03.01.2013
ako dlžníčka so žalovaným ako veriteľom nikdy neuzavrela (i keď Zmluva o pôžičke je žalobkyňou
podpísaná), nakoľko zmluva o pôžičke je reálnym kontraktom a zo strany žalovaného nikdy neboli
žalobkyni odovzdané finančné prostriedky vo výške 30.000 eur. K podpísaniu Zmluvy o pôžičke zo

dňa 03.01.2013, osvedčenej dňa 23.08.2019, došlo zrejme podstrčením tejto zmluvy na podpis zo
strany žalovaného žalobkyni, pri podpisovaní kúpnej zmluvy, čo si žalobkyňa nevšimla a svoj podpis na
predloženej zmluve osvedčila.4. Na repliku žalobkyne reagoval žalovaný duplikou jeho právneho zástupcu, v ktorej uviedol, že kúpnu
zmluvu uzavreli žalobkyňa so žalovaným v auguste 2019 a najmä vzhľadom na blízke kamarátske
vzťahyžalovanéhosmanželomžalobkyne,vyhovelžalovanýžiadostimanželažalobkynearodinnýdom,

ktorý bol predmetom prevodu podľa kúpnej zmluvy, ponechal do konca roka 2019 rodine žalobkyne
v užívaní. Rodina žalobkyne lehotu na vysťahovanie nedodržala. Manžel žalobkyne následne žiadal
žalovaného, aby mohli dom užívať dlhšie, s čím žalovaný súhlasil jednak s prihliadnutím na vtedy blízke
a kamarátske vzťahy s manželom žalobkyne, ale aj vzhľadom na skutočnosť, že na pozemkoch boli
postavené viaceré tzv. „čierne stavby“ (garáž, letná kuchyňa, bazén a prístavba domu), ktoré neboli

skolaudované a dokonca k nim neboli vydané ani stavebné povolenia, a teda žalovaný bol nútený tieto
zlegalizovať (aby mohol tieto nehnuteľnosti následne predať za vyššiu cenu). Teda až do momentu,
kým ich zlegalizuje, súhlasil s tým, aby rodina žalobkyne v dome ostala bývať. Žalovaný následne sám,
výlučne na vlastné náklady, všetky tieto stavby/prístavby skolaudoval niekedy v rokoch 2021 až 2022.
Následne žalovaný ústne i telefonicky vyzýval rodinu žalobkyne, aby sa z domu vysťahovali a vypratali
ho.Žalovanýboldokoncamanželomžalobkyneuistený,žerodinažalobkynemáinýpozemok,naktorom

bude stavať a kam sa plánujú presťahovať, avšak to sa ani do dnešného dňa nestalo. Žalovaný potom
opätovne žalobkyňu aj s rodinou vyzýval na vysťahovanie, k čomu im navyše oznámil, že už aj reálne
začal hľadať kupujúceho na dom. Na tieto výzvy žalovaný však už nedostal žiadnu odpoveď, resp.
žalobkyňa už podala v tejto veci žalobu. Čo sa týka tvrdenia žalobkyne, že je až do dnešného dňa
jedinou osobou platiacou náklady spojené s užívaním a vlastníctvom domu, ako sú daň z nehnuteľnosti

a energie, tak k tomu uvádza, že keďže jej rodina stále dom užíva, je logické, že uhrádzajú náklady
na energie spojené s užívaním domu, avšak nie je pravdivé tvrdenie žalobkyne, že uhrádza aj daň
z nehnuteľnosti, keďže od uzatvorenia kúpnej zmluvy uhrádza všetky dane spojené s domom a jeho
príslušenstvom, vrátane dane z nehnuteľnosti, výlučne žalovaný. K argumentácii žalobkyne ohľade
výšky kúpnej ceny za rodinný dom s pozemkami a ich skutočnej hodnote žalovaný uviedol, že si v prvom

rade dovoľuje poukázať na skutočnosť, že žalobkyňa doložila znalecký posudok vyhotovený tri roky po
uzavretí Kúpnej zmluvy, pričom je nanajvýš dôležité v tomto bode uviesť, že počas týchto rokov ceny
nehnuteľností výrazne narástli vzhľadom na svetovú pandémiu ochorenia COVID 19 a vojnu na Ukrajine
a s tým spojeným značným nárastom cien v mnohých odvetviach. Zároveň v priebehu týchto troch rokov
došlo k značnému zhodnoteniu predmetného domu a iných stavieb v jeho okolí, kedy žalovaný sám,

na vlastné náklady, skolaudoval všetky čierne stavby (garáž, letná kuchyňa, bazén a prístavba domu) a
teda je samozrejmé, že rodinný dom mal v roku 2022 výrazne vyššiu hodnotu ako mal v roku 2019 a v
žiadnom prípade to teda nie je dôkazom o neprimeranosti kúpnej ceny. Z tvrdení žalobkyne uvedených
v bode 3. Vyjadrenia je zrejmé, že tvrdenia žalobkyne sú účelové a nedôveryhodné a má zato, že nie
je potrebné ich nijak komentovať. Nedá mu však nezdôrazniť, že žalobkyňa v žalobe uviedla, že síce

podpísala kúpnu zmluvu, ale chcela uzavrieť zmluvu o pôžičke a teraz vo vyjadrení dokonca uviedla, že
síce podpísala Zmluvu o pôžičke zo dňa 03.01.2013, ale táto jej zrejme bola podstrčená a dokonca ani
peniaze podľa nej nedostala (hoci v texte prevzatie peňazí potvrdila).

5. Za účelom rozhodnutia o podanej žalobe súd vykonal celkovo dve pojednávania, na ktoré predvolal

právnych zástupcov sporových strán, ktorí sa pojednávania zúčastnili, rovnako ako aj sporové strany
(žalovaný sa zúčastnil jedného pojednávania).

6. Zástupca žalobkyne na pojednávaní uviedol najmä to, že žalobkyňa zotrváva na podanej žalobe,
ktorej podstatným tvrdením je to, že kúpna zmluva z 23.08.2019 k predmetným nehnuteľnostiam, teda

rodinnému domu s príslušenstvom je zastretým právnym úkonom. Žalobkyňa nemá vedomosť o tom,
že uzatvárala kúpnu zmluvu, myslela si, že uzatvára zmluvu o pôžičke tak, ako jej to uviedol jej manžel.
V tento deň podpísala aj zmluvu o pôžičke aj kúpnu zmluvu potom, čo jej manžel povedal, že má ísť
podpísať tieto zmluvy so žalovaným. Manžel žalobkyne bol uvedený do omylu žalovaným. Čo sa týka
zmluvy o pôžičke z 13.01.2013, na základe ktorej jej mala byť poskytnutá pôžička v sume 30.000 eur tak

sa jedná o neplatnú zmluvu, nakoľko táto suma peňazí jej ako pôžička nebola nikdy odovzdaná. Malo
sa jednať o vyčíslené úroky pre žalovaného ako veriteľa zo zmluvy o pôžičke na sumu 180.000 eur.
Manžel žalobkyne sa zaviazal žalovanému vrátiť túto sumu do 3 mesiacov od podpisu zmluvy pôžičky,
ktorá bola označená ako časť kúpnej ceny z celkovej kúpnej ceny 210.000 eur a keďže na vrátenie
tejto sumy žalovaný naliehal, manžel žalobkyne v 4 splátkach vrátil žalovanému spolu 17.000 eur.

Na dokreslenie toho ako boli uzatvárané zmluvy o pôžičkách resp. kúpne zmluvy, poukazuje na ďalšie
právne úkony, ktoré v konaní doteraz uvádzané neboli, a to na zmluvu o pôžičke z 15.05.2021, dohodu
o započítaní z 24.01.2023 a kúpnu zmluvu z 24.01.2023, ktoré boli urobené medzi žalovaným ako
veriteľom a kupujúcim a medzinárodnou obchodnou spoločnosťou so sídlom v Belize, a to Pan AmericanFinancial Corporation. V prípade zmluvy o pôžičke a dohody o započítaní sa jednalo o fiktívne právne
úkony, kúpna zmluva ohľadne predaja garsónky bola riadne uzatvorená. Tieto právne úkony žalobkyňa
doteraz neuvádzala, nakoľko ich dohľadala až neskôr, pričom boli urobené ešte pred začatím konania.

7. Právny zástupca žalovaného na pojednávaní uviedol, že sa odvoláva na doterajšie písomné
vyjadrenia a vzhľadom na nové skutočnosti, ktoré boli tvrdené na pojednávaní zástupcom žalobkyne
uvádza iba to, že zmluva o pôžičke z 03.01.2013 bola uzatvorená v tento deň, iba podpis žalobkyne
na nej bol uznaný za vlastný v deň uzatvorenia kúpnej zmluvy 23.08.2019, a to práve kvôli dohode

o zaplatení kúpnej ceny teda kvôli započítaniu, aby nevznikli neskôr pochybnosti, že túto o zmluvu
nepodpísala a nebola uzatvorená, čo sa v skutočnosti javí ako dobrý krok vzhľadom na tento spor.

8. Žalobkyňa vypovedala tak, že žiadnu zmluvu o pôžičke so žalovaným neuzatvárala. Pôžičku s ním
uzatváral jej manžel, nakoľko potreboval peniaze na obchody a iné činnosti. Ona ho prosila, aby to
nerobil, pretože žalovaný je známy tým, že požičiava peniaze ľudom a potom títo ľudia končia na ulici.

V roku 2019 ju manžel zobral do auta, priviezol ju k pani notárke a tam zmluvy podpísala. Nečítala ich,
len ich podpísala. Suma 180.000 eur za predmetný dom je smiešna, tento dom s garážou a pozemkami
má úplne inú hodnotu. Doteraz energie a náklady spojené s užívaním tohto domu uhrádza ona. Na
vypratanie domu ju žalovaný nikdy nevyzval. Vo februári 2022 mu telefonovala a opakovane ústne aj
sms správami vyzývala na uvedenie toho, koľko chce za pôžičku peňazí späť. Urobila to preto, lebo v

tom čase ponúkal v C. tento dom na predaj za cca 450 tis. eur. Na súd to dala preto, lebo ju chcel pripraviť
o trojizbový byt v C.. C., ktorý je predmetom záložného práva, teda zálohu v zmysle žalobného návrhu.
Podpis na zmluve o pôžičke nie je z roku 2013, ale z roku 2019. V roku 2013 peniaze od žalovaného
nepotrebovala, mala dosť peňazí. Čo sa týka pôžičky medzi žalovaným a jej manželom, ten mu vrátil v
hotovosti nejakú časť v aute, kde bola aj ona a takisto v podobe predaja garsónky v C.. C. Q. D. M. v

hodnote 55.000 eur. Žalovaný chcel vždy vrátiť iba pôžičku, pričom jej výšku nevedel doposiaľ presne
určiť. Čo sa týka zmlúv o zriadení záložného práva z 18.05.2020 a z 21.02.2020, tieto boli podpísané
ňou, rovnako ako kúpna zmluva z roku 2019, teda manžel jej nakázal tieto zmluvy podpísať, uistil ju, že
je všetko v poriadku a podpisovala ich preto, že nehnuteľnosti boli písané ňu.

9. Žalovaný vypovedal tak, že žalobkyňa s manželom ho boli o pôžičku prosiť, nikdy im pôžičku on
nechcel sám núkať. V roku 2013 si peniaze požičali, pričom nevie, čo by k tomu uviedol, nakoľko všetko
je podpísané a je ako má byť. Išlo o sumu 30.000 eur. Zmluva o pôžičke s dátumom 03.01.2013 bola
podpísaná v tento deň, pričom peniaze boli odovzdané žalobkyni v zmysle zmluvy pri podpise. Druhá
pôžička bola poskytnutá tak, že bol vyplatený ich iný veriteľ pán C.. Presne si nepamätá, kedy. Peniaze

od neho boli preberať v aute a pánovi C. išli peniaze na účet. Nikdy ich z domu nevyhadzoval, dohodli
sa, že v dome môžu ostať bývať, dokedy nebudú skolaudované čierne stavby, a to letná kuchyňa garáž a
bazén. Tieto veci sa dali do poriadku a dohodli sa, že to budú ďalej riešiť. Nikdy predmetný dom na predaj
neponúkal,ibapozemokoproticezrealitnúkanceláriuG.E.,očomžalobkyňavedela.Domchcelodneho
kúpiť a neskôr mu povedali, že im nevyšiel nejaký obchodný zámer, a preto nemajú peniaze na spätné

odkúpenie a zároveň nemajú kam odísť bývať. Tomu však nerozumel, nakoľko mu hovorili, že majú mať
pozemky v Q., byty na M. v Trenčíne, radový dom v H.. Žiadne papiere nikomu nepodhadzoval a žiadal
by uviesť čo i len jedného človeka, ktorý by sa kvôli nemu dostal na ulicu ako uvádzala žalobkyňa. Čo sa
týka znaleckého posudku na dom, ten v skutočnosti dal vypracovať on pre pána L., lebo je vlastník domu,
ktorýbolpredmetomohodnocovania.PánL.bolnádejnýkupecavybavovalsivbankeúvernazaplatenie

kúpnej ceny, preto bol objednávateľ posudku. Ako vlastník domu nemal povinnosť skladať žalobkyni a jej
rodineúčty,koľkohostálalegalizáciačiernychstavieb,akéstýmmalnákladyapod.Vdohodeourovnaní
tohto sporu bola žalobkyni ponúknutá suma 425.000 eur preto, lebo je racionálne, aby po vynaložení
energienalegalizáciučiernychstaviebboldosiahnutýzisk.Sumu425.000eurvnímaakotrhovúhodnotu
tohto domu, nepotrebuje ho predávať za milión a predávať ho 5 rokov. Kúpna cena za dom bola taká,

ako je uvedené v kúpnej zmluve. Kúpnu cenu vyplatil tak, ako je uvedené v kúpnej zmluve, pričom časť
bola zaplatená bezhotovostným prevodom, časť započítaním pohľadávky z pôžičky z 03.01.2013 a časť
vkladom na bankový účet. Po dni, v ktorom bola uzatvorená kúpna zmluva na nehnuteľnosti, žalobkyni z
titulu zmluvy o pôžičke nevyplácal žiadnu sumu. Kúpnu zmluvu si dal vypracovať advokátskej kancelárii
JUDr. Mareka Doktora a túto kúpnu zmluvu manželom B. odovzdal na preštudovanie niekoľko dní pred

podpisom zmluvy a k podpisu zmluvy došlo na notárskom úrade, kam manželia B. prišli. Okrem kúpnej
zmluvy dňa 23.08.2019 žalobkyňa podpisovala aj návrh na vklad do katastra nehnuteľností a spomenul
si, že v tento deň podpísala dodatočne na zmluvu o pôžičke z 03.01.2013 aj priezvisko B. ku priezvisku
G.. Tento podpis B. žalobkyňa na zmluvu o pôžičke podpísala tesne pred osvedčením pravosti podpisuu notárky a ešte sa ho spýtala, či neurobila blbosť. Čo sa týka zmluvy o zriadení záložného práva k
nehnuteľnostiz18.05.2020,tútozmluvuvyhotovilaadvokátskakanc.JUDr.MarekaDoktora,tútozmluvu
dal k dispozícii žalobkyni, avšak nepamätá si už na akom mieste a kedy presne. Výška pohľadávky v

tejto sume bola vyčíslená vrátane úrokov, na presné vyčíslenie si už nepamätá, mal to napísané niekde
na papieri.

10. Svedok F. B., manžel žalobkyne vypovedal, že od žalovaného si požičal sumu 180.000 eur na svoju
obchodnú činnosť. So žalovaným sa dohodli tak, že táto suma bude prevedená na účet žalobkyne

s povinnosťou vrátenia do 3 mesiacov. Dohodli si úrok s pevnou sumou v hodnote 30.000 eur. Takisto
boli dohodnutí na zriadení záložného práva, kde predmetom zálohu mal byť dom. Peniaze potreboval
kvôli jednému prípadu advokátskej kancelárie z Bratislavy. Tieto peniaze zložil do úschovy u advokáta
a už ich nevidel, sú stále tam. Nakoniec sa mu peniaze na vrátenie pôžičky od žalovaného nepodarilo
získať. V rámci splnenia časti svojho záväzku sa so žalovaným dohodli na prevode vlastníctva garsónky
v C. C. za kúpnu cenu 55.000 eur. Tieto pohľadávky mali byť vzájomne započítané. Ku kúpnej zmluve,

ktorá sa týkala prevodu ich domu s pozemkami a príslušenstvom sa vyjadriť nevie. Malo sa jednať
len o zriadenie záložného práva, o prevode vlastníctva nevedel. Presné dátumy si už nepamätá. Boli
v zhoršenej finančnej situácii a hľadal nejaké riešenia. Okrem pôžičky v sume 180.000 eur im žalovaný
požičal aj sumu 33.000 eur na vyplatenie ich záložného veriteľa R. C., ktorý mal v rámci záložného práva
založený byt C. C.. Kúpna cena v kúpnej zmluve pravdepodobne zodpovedala istine pôžičky v sume

180.000 eur a dohodnutému úroku v sume 30.000 eur. Dokumenty k nim domov priniesol žalovaný, čo
bolo ich obsahom si presne nepamätá, išlo o viacero dokumentov. K zmluve o pôžičke z 03.01.2013 sa
nevie vyjadriť, o žiadnej pôžičke nevedel. Vie však, že bola podpísaná, avšak peniaze vyplatené nikdy
neboli. Presne si nepamätá, ale zmluva o pôžičke na sumu 180.000 eur bola uzatvorená aj písomne,
avšak podmienky vrátenia mali dohodnuté ústne. Či došlo k zriadeniu záložného práva k domu si už

nepreveroval. Takisto si nepreveroval ani zmluvy, ktoré priniesol žalovaný. Dôveroval žalovanému, aj
žalobkyni. O tom, že žalovaný je vlastníkom domu vedel už v roku 2020 a poskytol žalovanému aj
dokumentáciu za účelom zlegalizovania čiernych stavieb pri dome. Takisto aj z dôvodu, aby si mohli
vybaviť úver v banke na vyplatenie dlhov.

11.1 Súd na pojednávaní vykonal dokazovanie výsluchom sporových strán a svedka F. B.. V rámci
dokazovania boli oboznámené listinné dôkazy, a to: č.l. 10 kúpna zmluva, č.l. 17 výpis z LV č.XX, č.l.
19 výpis z LV č. XXXX, č.l. 22 výpis z LV č. XXXX, č.l. 25 rozhodnutie OÚ Trenčín katastrálny odbor o
prerušení konania, č.l. 27 zmluva o pôžičke, č.l. 30 zmluva o pôžičke, č.l. 36 zmluva o úschove, č.l. 38
zmluva o zriadení záložného práva, č.l. 45 zmluva o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam, č.l.

64 zmluva o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam, č.l. 68 zmluva o pôžičke, č.l. 70 osvedčovacia
doložka, č.l. 71 rozhodnutie OÚ Trenčín katastrálny odbor a oznámenie o uzavretí manželstva z č.l. 190.
Na základe takto vykonaného dokazovania súd zistil pre rozhodnutie o žalobe tento podstatný skutkový
stav:

11.2 Žalovaný je výlučným vlastníkom domu s pozemkami, teda rodinného domu so súpisným číslom
XXX,postavenéhonapozemkuparcelaregistra„C“číslo2613, samostatnestojacejgarážesosúpisným
číslom XXXX postavenej na pozemku parcely registra „C“ číslo 2221/3 a pozemkov parcelné číslo 505/3
druh pozemku záhrada o výmere 779 m2; parcelné číslo 505/5 druh pozemku zastavané plochy a
nádvoria o výmere 15 m2; parcelné číslo 2611/2 druh pozemku zastavané plochy a nádvoria o výmere

59 m2; parcelné číslo 2611/6 druh pozemku zastavané plochy a nádvoria o výmere 74 m2; parcelné číslo
2613 druh pozemku zastavané plochy a nádvoria o výmere 162 m2; parcelné číslo 2614/2 druh pozemku
zastavané plochy a nádvoria o výmere 727 m2; parcelné číslo 2221/3, druh pozemku zastavaná plocha
a nádvorie o výmere 25 m2, zapísaných Okresným úradom Trenčín, katastrálny odbor na LV č. XXXX,
resp. LV č. XX pre katastrálne územie C. C..

11.3 Predmetný dom s pozemkami nadobudol žalovaný do vlastníctva Kúpnou zmluvou zo dňa
23.08.2019, uzavretou medzi žalobkyňou ako predávajúcou a žalovaným ako kupujúcim. V článku III.
bod 1 Kúpnej zmluvy zo dňa 23.08.2019 si zmluvné strany dojednali výšku kúpnej ceny za prevod
vlastníckeho práva k nim vo výške 210.000 eur. V článku III. bod 2 Kúpnej zmluvy zo dňa 23.08.2019

si zmluvné strany dojednali úhradu výšky kúpnej ceny nasledovne: Časť kúpnej ceny vo výške 180.000
eur je žalovaný ako kupujúci povinný uhradiť na bankový účet predávajúcej vedený v D. I., L.. IBAN:
M. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX. Časť kúpnej ceny vo výške 30.000 eur bola uhradená vzájomnýmzapočítaním pohľadávok, a to pohľadávky žalovaného ako veriteľa voči žalobkyni ako dlžníčke vo výške
30.000 eur vzniknutej titulom zmluvy o pôžičke peňazí zo dňa 03.01.2013.

11.4 Žalobkyňa je výlučnou vlastníčkou bytu č. X, vo vchode 2, na 1. poschodí bytového domu so
súpisným číslom XXX, postavenom na parcele číslo 1830/3, katastrálne územie C. C., zapísanom na LV
č. XXXX pre katastrálne územie C. C. a spoluvlastníckeho podielu vo veľkosti 64/1812 na spoločných
častiach a spoločných zariadeniach bytového domu so súpisným číslom 121 a na príslušenstve; ako
aj spoluvlastníckeho podielu vo veľkosti 64/1812 k pozemku parcela registra „C“ číslo 1830/3 druh

pozemku zastavaná plocha a nádvorie o výmere 320 m2, ktoré sú zapísané Okresným úradom Trenčín,
katastrálny odbor na LV č. XXXX, pre katastrálne územie C. C..

11.5 Dňa 21.08.2019 žalobkyňa ako zložiteľka uzavrela s advokátskou kanceláriou F. G. N. M.,
ako uschovávateľom, Zmluvu o úschove, predmetom ktorej bola úschova finančných prostriedkov vo
výške 160.000 eur, na bankovom účte uschovávateľa. Žalobkyňou uschované finančné prostriedky vo

výške 160.000 eur boli finančné prostriedky zaslané na bankový účet žalobkyne od žalovaného ako
kupujúceho, ako časť kúpnej ceny z Kúpnej zmluvy zo dňa 23.08.2019. Časť uhradenej kúpnej ceny vo
výške 20.000 eur si žalobkyňa ponechala pre vlastnú spotrebu.

11.6 Dňa 23.08.2019 žalovaná ako dlžník uznala úradne (na notárskom úrade) svoj podpis za vlastný

na písomnej Zmluve o pôžičke datovanej dňom 03.01.2013, ako dňom jej uzavretia. Podľa jej obsahu
žalovaný ako veriteľ poskytol žalobkyni ako dlžníčke peňažnú pôžičku v sume 30.000 eur, pričom
žalovaná sa zaviazala ju vrátiť najneskôr do 31.12.2017. V bode 3 článku III tejto zmluvy je uvedené, že
„Dlžník podpisom tejto Zmluvy potvrdzuje Veriteľovi prevzatie peňažnej sumy pôžičky vo výške podľa
článku I ods.1 tejto Zmluvy v hotovosti od Veriteľa pri podpise tejto Zmluvy.“ Takisto bola dohodnutá aj

zmluvná pokuta vo výške 0,5 % z dlžnej sumy za každý deň omeškania.

11.7 Dňa 21.02.2020 uzavrel žalovaný ako záložný veriteľ so žalobkyňou ako záložcom aj v poradí prvú
Zmluvu o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti, predmetom ktorej bolo zabezpečenie pôžičky vo
výške 33.000 eur s ročným úrokom 5 % a splatnosťou do 30 dní od jej poskytnutia. Žalobkyňa ako

záložca, zabezpečila pohľadávku žalovanému zriadením záložného práva k bytu s príslušenstvom.

11.8 Zmluvou o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam zo dňa 18.05.2020 na č.l. 64, uzavretou
medzi žalobkyňou ako záložcom a žalovaným ako záložným veriteľom, došlo k zriadeniu záložného
práva k predmetnému bytu a k spoluvlastníckemu podielu na spoločných častiach a spoločných

zariadeniach bytového domu so súpisným číslom 121 a na príslušenstve vo veľkosti 64/1812; a na
pozemku parcela registra „C“ číslo 1830/3. Vklad záložného práva bol v katastri nehnuteľností zapísaný
pod V-3069/2020. Zabezpečovaná pohľadávka bola špecifikovaná v článku II. tejto zmluvy. Išlo
opohľadávkužalovanéhoakozáložnéhoveriteľanavrátenieposkytnutejpôžičkyvovýškeistiny30.000,-
€ (slovom: tridsaťtisíc eur) s príslušenstvom a zmluvnou pokutou, ktorá vznikla na základe Zmluvy o

pôžičke uzatvorenej dňa 03.01.2013 medzi Záložným veriteľom ako veriteľom a Záložcom ako dlžníkom
(inde v tejto Zmluve aj len ako ,,zmluva o pôžičke"). Zmluvné strany konštatujú, že istina poskytnutej
pôžičky je ku dnešnému dňa splatená, avšak jej príslušenstvo - zákonné úroky z omeškania so
splatením istiny poskytnutej pôžičky a zmluvná pokuta dojednaná v Zmluve o pôžičke do dnešného
dňa neboli Záložcom Záložnému veriteľovi splatené. Zabezpečenou pohľadávkou sa pre potreby tejto

Zmluvy rozumie uvedená zmluvná pokuta dojednaná v Zmluve o pôžičke a príslušenstvo, ktorým sa
rozumejú zákonné úroky z omeškania so splatením istiny poskytnutej pôžičky vyplývajúce zo Zmluvy o
pôžičke, pričom jej výška spolu predstavuje: 93.945 eur.

11.9 Sporové strany uzavreli okrem vyššie uvedených zmlúv aj Zmluvu o pôžičke zo dňa 15.07.2016,

na základe ktorej poskytol žalovaný žalobkyni pôžičku v sume 27.000 eur s ročným úrokom 5 %
a splatnosťou pôžičky do 14.11.2016.

12.1 Podľa § 137 písm.c/ Civilného sporového poriadku žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo
najmä o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny

záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu.

12.2 Podľa § 2 ods.1 Občianskeho zákonníka občianskoprávne vzťahy vznikajú z právnych úkonov
alebo z iných skutočností, s ktorými zákon vznik týchto vzťahov spája.12.3 Podľa § 34 Občianskeho zákonníka právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene
alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.

12.4 Podľa § 37 ods.1 Občianskeho zákonníka právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a
zrozumiteľne; inak je neplatný.

12.5 Podľa § 46 ods.1, ods.2 Občianskeho zákonníka písomnú formu musia mať zmluvy o prevodoch

nehnuteľností, ako aj iné zmluvy, pre ktoré to vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov. Pre uzavretie
zmluvy písomnou formou stačí, ak dôjde k písomnému návrhu a k jeho písomnému prijatiu. Ak ide o
zmluvu o prevode nehnuteľnosti, musia byť prejavy účastníkov na tej istej listine.

12.6 Podľa § 588 Občianskeho zákonníka z kúpnej zmluvy vznikne predávajúcemu povinnosť
predmet kúpy kupujúcemu odovzdať a kupujúcemu povinnosť predmet kúpy prevziať a zaplatiť zaň

predávajúcemu dohodnutú cenu.

12.7 Podľa § 489 Občianskeho zákonníka záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj
zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.

13.1 K procesnej prípustnosti žaloby:

13.2 Žalobkyňa sa podanou žalobou domáha dvoch súdnych určení, resp. rozhodnutí. Jednak, že 1/
žalovaný nie je záložným veriteľom a žalobkyňa nie je záložcom predmetného bytu s príslušenstvom
a takisto toho, že 2/ žalobkyňa je výlučnou vlastníčkou rodinného domu s pozemkami. Ide tak o dve tzv.

určovacie žaloby, pričom ide v oboch prípadoch o určenie či tu právo je alebo nie je podľa § 137 písm.c/
Civilného sporového poriadku.

13.3 Súd sa tak v prvom rade zaoberal otázkou procesnej prípustnosti tejto žaloby, resp. týchto
žalôb, teda najmä toho, či žalobkyňa má na požadovaných určeniach naliehavý právny záujem. Súd

konštatuje, že súdna prax v priebehu desaťročí dospela k výkladu existencie naliehavého právneho
záujmu pri určovacej žalobe v tom zmysle, že opakovane judikovala, že určovacia žaloba predovšetkým
prichádza do úvahy vtedy, keď jej prostredníctvom možno eliminovať stav ohrozenia práva alebo
neistotyvprávnomvzťahu,pričomkzodpovedajúcejnápravenemožnodospieťinýmspôsobom.Účelom
podmienky existencie naliehavého právneho záujmu je zabrániť vyvolávaniu zbytočných sporov bez

praktického významu pre ich účastníkov.

13.4 Vzhľadom na skutočnosť, že medzi sporovými stranami sú sporné okolnosti, či byt žalobkyne
s príslušenstvom je zaťaženým záložným právom v prospech žalobcu a takisto či žalobkyňa je výlučnou
vlastníčkou domu s pozemkami, súd konštatuje, že podaná žaloba je procesne prípustná v celom

rozsahu, teda vo vzťahu k obom žalobným návrhom. Žalobkyňa má naliehavý právny záujem na
požadovaných určeniach. Ak by súd podanej žalobe vyhovel, spornosť vzťahu sporových strán, by bola
odstránená. Jednak by žalovaný nemohol pokračovať v realizácii výkonu záložného práva k bytu ako
záložný veriteľ a takisto by bol odstránený spor ohľadne vlastníctva domu s pozemkami, pričom ak by
súd žalobe v tejto časti vyhovel, jeho rozhodnutie by bolo zapísateľné v katastri nehnuteľností a právne

postavenie žalobkyne a žalovaného by sa priamo zmenilo. Vzhľadom k tomu, že obrana žalovaného
v tomto smere nebola žiadna, súd nepovažuje za potrebné v tejto súvislosti nič bližšie uvádzať a pristúpil
k prejednaniu merita veci, teda dôvodnosti podanej žaloby.

14.1 K určeniu, že žalovaný nie je záložným veriteľom a žalobkyňa nie je záložcom predmetného bytu

s príslušenstvom:

14.2 Vo vzťahu k určeniu, že žalovaný nie je záložným veriteľom a žalobkyňa nie je záložcom
predmetného bytu s príslušenstvom je základom žaloby tvrdenie žalobkyne, že Zmluvou o zriadení
záložného práva zo dňa 18.05.2020 zabezpečila neexistujúcu pohľadávku žalovaného, pretože Zmluvu

o pôžičke zo dňa 03.01.2013 so žalovaným nikdy neuzavrela a nikdy jej žalovaný pôžičku peňazí v sume
30.000 eur neposkytol.14.3 Obrana žalovaného v tomto smere spočívala v argumentácii, že toto tvrdenie žalobkyne nie je
pravdivé. O uzatvorení Zmluvy o pôžičke zo dňa 03.01.2013 predložil súdu dôkaz, a to písomnú Zmluvu
o pôžičke zo dňa 03.01.2013 s úradne osvedčeným podpisom žalobkyne, ktorá uznala dňa 23.08.2019

svoj podpis na tejto zmluve za svoj vlastný.

14.4 Po posúdení skutkových zistení súd konštatuje, že obrana žalovaného je dôvodná, a preto podaná
žaloba žalobkyne v tejto časti neobstojí, resp. nie je dôvodná. Žalobkyňa v spore nerozporovala, že
podpis na tejto zmluve je jej. Tvrdila iba to, že Zmluva nebola vyhotovená v roku 2013, ale až v roku

2019 (v čase uznania podpisu za jej vlastný) a pôžička jej poskytnutá v skutočnosti nikdy nebola.
Žalobkyňa v konaní navrhla, aby ustanovením znalca v odbore písmoznalectvo a následným znaleckým
dokazovaním bolo preukázané 1/ k akému dátumu došlo k podpisu žalobkyne na Zmluve o pôžičke zo
dňa 03.01.2013 v tvare G. B., prípadne k určeniu skutočnosti, či došlo k podpísaniu obidvoch podpisov
v tvare G. B. v rovnakom čase? 2/ či podpisy žalobkyne v tvare G. B. sú vyhotovené rovnakým perom
(atramentom)? 3/ k akému dátumu prípadne na akej tlačiarni došlo k vytlačeniu (vyhotoveniu) Zmluvy

o pôžičke zo dňa 03.01.2013?

14.5 Súd nevykonal dokazovanie ohľadne toho, kedy bola podpísaná Zmluva o pôžičke z 03.01.2013
žalobkyňou a ohľadne ďalších uvádzaných okolností, nakoľko táto okolnosť nemá relevanciu pre
rozhodnutie súdu. Zmluva o pôžičke je reálnym kontraktom a pre jej platný vznik sa nevyžaduje písomná

forma, ako je to pri iných zmluvách. Sporným nebolo to, že žalobkyňa predmetnú zmluvu podpísala. Ak
by aj bolo preukázané, že žalobkyňa zmluvu podpísala v deň, kedy uznala svoj podpis na zmluve za
svoj vlastný, nemalo by to pre platný vznik zmluvy o pôžičke rozhodujúci význam. Žalobkyňa v zmluve
o pôžičke zo dňa 03.01.2013 písomne prehlásila (je to uvedené v texte zmluvy, ktorú podpísala, čo
nebolo sporné), že svojim podpisom potvrdzuje prevzatie peňažnej sumy pôžičky. Takisto v zmluve

o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam zo dňa 18.05.2020, ktorú uzavrela so žalovaným sa
konštatuje, že žalovaný ako veriteľ má voči žalobkyni ako záložcovi pohľadávku na vrátenie poskytnutej
pôžičky vo výške istiny 30.000 eur a nakoniec aj v kúpnej zmluve zo dňa 23.08.2019 uzavretej medzi
sporovými stranami sa konštatuje existencia pôžičky v sume 30.000 eur na základe Zmluvy o pôžičky
zo dňa 03.01.2013. Pre platné uzatvorenie zmluvy o pôžičke sa vyžaduje odovzdanie predmetu pôžičky,

čo žalobkyňa vo viacerých písomnostiach písomne potvrdila, a teda táto skutočnosť je hodnoverne
dokázaná. Navrhované dokazovanie nemalo potenciál preukázať opak. Tento potenciál by malo, ak
by sa spochybňovala skutočnosť, že žalobkyňa podpísala predmetné písomnosti, nie to kedy sa tak
stalo. Ide o jej písomný prejav, v ktorom sa konštatuje existencia pohľadávky žalovaného zo Zmluvy o
pôžičke z 03.01.2013, ktorú sporové strany uzatvorili. Ak podľa jej vlastného písomného prejavu došlo

k odovzdaniu pôžičky v hotovosti pri jej uzatvorení, je dôkazná situácia žalobkyne ohľadne preukázania
opaku značne núdzna a pochybná. Navyše žalobkyňa so žalovaným urobili niekoľko vzájomných
právnych úkonov, ako vyplýva zo zisteného skutkového stavu. Išlo o právne úkony urobené v priebehu
dlhšieho časového obdobia, niekoľkých rokov. Nešlo tak iba o jednorazové vzájomné konanie.

14.6 Súd v tejto súvislosti poukazuje na vyjadrenie žalobkyne zo dňa 30.05.2023 na č.l. 76 v ktorom
uvádza, že : „K podpísaniu Zmluvy o pôžičke zo dňa 03.01.2013, osvedčenej dňa 23.08.2019, došlo
zrejme podstrčením tejto zmluvy na podpis zo strany žalovaného žalobkyni, pri podpisovaní Kúpnej
zmluvy zo dňa 23.08.2019, čo si žalobkyňa nevšimla a svoj podpis na predloženej zmluve osvedčila.“
Na pojednávaní konanom dňa 28.05.2024 jej zástupca uviedol, že: Žalobkyňa nemá vedomosť o tom,

že uzatvárala kúpnu zmluvu, myslela si, že uzatvára zmluvu o pôžičke tak, ako jej to uviedol jej manžel.

14.7 Z uvedených prejavov je zrejmá rozpornosť tvrdení žalobkyne k okolnostiam jej vedomostnej zložky
o tom, akú zmluvu uzatvárala.

14.8 K nepresvedčivosti argumentácie žalobkyne prispieva aj samotná jej výpoveď, nakoľko žalobkyňa
jednak vypovedala, že žiadnu zmluvu o pôžičke so žalovaným neuzatvárala a následne vypovedala,
že vo februári 2022 mu telefonovala a opakovane ho ústne aj sms správami vyzývala na uvedenie
toho, koľko chce za pôžičku peňazí späť. Aj na pojednávaní konanom dňa 11.07.2024 žalobkyňa
argumentovala úžerou a spotrebiteľským charakterom zmluvy o pôžičke. Ak teda pôžička nebola nikdy

poskytnutá, nie je možné uvažovať ani o úžere (čím sa myslí dojednané plnenie dlžníka, ktorého
majetková hodnota je vzhľadom na vzájomné plnenie v hrubom nepomere s plnením veriteľa), resp.
o spotrebiteľskom charaktere zmluvy o pôžičke.14.9 Súd poukazuje aj na to, že žalobkyňa okolnosť dátumu podpisu na zmluve začala spochybňovať
až na pojednávaní dňa 28.05.2024. V rámci vyjadrenia k žalobe a postupu súdu podľa § 167 Civilného
sporového poriadku túto okolnosť netvrdila, resp. nerozporovala. O tom, že nielen predmetný zmluvný

vzťah medzi sporovými stranami v minulosti existoval nasvedčuje aj to, že žalobkyňa predložila súdu
aj Zmluvu o pôžičke zo dňa 15.07.2016, podľa ktorej žalovaný poskytol žalobkyni pôžičku aj v sume
27.000 eur. Rovnako tak zo Zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam zo dňa 21.02.2020
vyplýva, že žalovaný poskytol žalobkyni pôžičku aj dňa 21.02.2020. Navyše po predmetnom právnom
vzťahu zo dňa 03.01.2013 nasledovali medzi sporovými stranami ďalšie, a to rovnakého druhu.

15.1 K určeniu, že žalobkyňa je výlučnou vlastníčkou rodinného domu s pozemkami:

15.2 Vo vzťahu k určeniu, že žalobkyňa je výlučnou vlastníčkou rodinného domu s pozemkami súd
úvodom poukazuje na to, že argumentácia žalobkyne sa v priebehu konania menila. V žalobe a takmer
počas celého priebehu konania bolo základom tejto časti žaloby tvrdenie žalobkyne, že Kúpna zmluvu

zo dňa 23.08.2019 je absolútne neplatný právny úkon, nakoľko nebola uzavretá na základe slobodnej
a vážnej vôle žalobkyne, ide o simulovaný právny úkon. Skutočnou pohnútkou, ktorá viedla žalobkyňu
k uzavretiu kúpnej zmluvu bolo, že žalobkyňa bola v zložitej finančnej situácii zodpovedajúcej tiesni a
potrebovala si od žalovaného požičať finančné prostriedky na zabezpečenie svojich životných potrieb.
Teda jej skutočnou vôľou bolo požičanie si finančných prostriedkov od žalovaného, pričom malo ísť so

žalovaným o uzavretie buď zmluvy o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva k nehnuteľnosti,
alebo záložnej zmluvy, na zabezpečenie požičaných finančných prostriedkov od žalovaného, ale nie
o uzavretie kúpnej zmluvy s následkom prevodu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti. Kúpnu zmluvu
žalovanému podpísala v presvedčení, že preberá záväzok pôžičky so zriadením záložného práva na
prechodnú dobu. Žalovaný v čase uzatvárania kúpnej zmluvy mal vedomosť o zlej finančnej situácii

žalobkyne, pričom túto skutočnosť využil vo svoj prospech a nadobudol rodinný dom s pozemkami
na základe kúpnej zmluvy do svojho výlučného vlastníctva, s vedomím že išlo o predstieranú kúpu.
V záverečnej fáze konania, po vykonaní dokazovania žalobkyňa taktiež tvrdila, že skutočnosť, že
v záhlaví kúpnej zmluvy je uvedené aj ustanovenie § 50a Občianskeho zákonníka, indikuje vôľu na
uzatvorení zmluvy o budúcej kúpnej zmluve.

15.3 Súd konštatuje, že žalobkyňa podanou žalobou spochybňuje platnosť písomnej kúpnej zmluvy,
ktorábolaňoupodpísanápredtakmer4rokmipredpodanímžalobyanajejzákladebolobezzbytočného
odkladu zapísané vlastnícke právo žalovaného k predmetnému domu s pozemkami, o čom žalobkyňa
mala aj reálnu vedomosť.

15.4 Vzhľadom na uvedené je podľa názoru súdu jednoznačne potrebné uviesť, že podľa právnej teórie
písomná forma právneho úkonu plní tri funkcie – varovnú, ochrannú, dôkaznú. Varovná funkcia má
chrániť konajúceho pred unáhlenosťou a ľahkovážnosťou. Má v ňom vzbudiť ostražitosť vo vzťahu k
obsahu vykonávaného právneho úkonu. Ochrannú funkciu predstavuje možnosť v prípade písomnej

formy objasniť sporné body a prípadné nezhody vo vôli zmluvných strán, a tým docieliť bezpečnosť
právneho styku a ochranu právnej istoty účastníkov. Dôkazná funkcia zlepšuje dôkaznú situáciu
účastníkov. (Veľký komentár Občianskeho zákonníka I, nakladatelství C.H.Beck, kolektív autorov, rok
vydania 2015, komentár k § 40 ods.1 OZ, str. 286).

15.5 V tejto súvislosti súd tiež uvádza, že pre oblasť súkromného práva platí zásada záväznosti zmlúv (z
pravidla platného už v rímskom práve pacta sunt servanda – dohody sa majú dodržiavať), v zmysle ktorej
platná zmluva je rovnako záväzná pre obe strany a túto záväznosť stratí len spôsobom vyplývajúcim zo
zmluvy alebo zo zákona. Ide o jednu z hlavných zásad vyplývajúcich z čl. 2 ods. 3 Listiny základných
práv a slobôd a je považovaná za najvyššiu prirodzenú právnu normu súkromného práva. Vyplýva z nej,

že zmluvu je potrebné plniť, aj keď sa plnenie z nej stalo pre účastníka zmluvy nevýhodným. Táto zásada
takistoslúžiprenaplnenieprincípuprávnejistotyaochranydôveryúčastníkovprávnychvzťahovvprávo.

15.6 V rámci dokazovania oboznámená predmetná kúpna zmluva na č.l. 10 až 16 je jasným,
zrozumiteľným a pochybnosti nebudiacim právnym úkonom o tom, že zmluvné strany uzatvárajú kúpnu

zmluvu, na základe ktorej sa previedlo vlastnícke právo k prevádzaným nehnuteľnostiam. Veľkými
písmenami je v nej uvedené, že sa jedná o kúpnu zmluvu. Zmluvné strany sú označené ako predávajúci
(žalobkyňa) a kupujúci (žalovaný). Ak je v záhlaví kúpnej zmluvy uvedené aj to, že zmluva je uzatvorená
aj podľa § 50a Občianskeho zákonníka, a zároveň z obsahu zmluvy nie je možné žiadnym spôsobomdospieť k záveru, že sa jedná o zmluvu o budúcej zmluve, súd konštatuje, že sa jedná iba o chybu
v písaní. Právne úkony sa posudzujú podľa ich obsahu. Navyše zmluva je jasne označená ako kúpna
zmluva.

15.7Zvýsluchužalobkynevyplýva,žesineprečítalačopodpisuje.Takistodôverovalasvojmumanželovi,
ktorý bol kamarátom žalovaného. Tieto skutočnosti, samé osebe však nemôžu mať vplyv na platnosť
urobeného právneho úkonu. V prípade opaku, by sa právna istota v právnych vzťahoch významným
spôsobom narušila, resp. mohla narušiť. Účastník zmluvného vzťahu by po podpísaní zmluvy mohol

prehlásiť, že si zmluvu neprečítal a nebol by ňou tak viazaný, resp. by začal spochybňovať jej platnosť
(pre nedostatok vážnej vôle). Tento záver je zjavne nesprávny a pre širšiu oblasť súkromného práva
aj škodlivý. Prístup žalobkyne je naopak ľahkovážny. Ak by žalobkyňa trpela v čase právneho úkonu
duševnou poruchou, ktorá ju robila nespôsobilou na tento právny úkon, mohlo by to mať vplyv na jeho
platnosť. Žalobkyňa však takúto okolnosť netvrdila. Súd považuje za potrebné zvýrazniť aj to, že právny
stav založený kúpnou zmluvou pretrvával po dlhšiu dobu. Nešlo o situáciu, kedy by bezodkladne po

podpise zmluvy žalobkyňa namietala, že tento právny úkon nechcela urobiť. Žalobu podala na súd až
po tom, čo sa jej a jej blízkym nepodarilo po niekoľkých rokoch dom s pozemkami od žalovaného spätne
odkúpiť.

15.8 Vo vzťahu k argumentácii žalobkyne, že v čase uzatvorenia kúpnej zmluvy bola vo finančnej

tiesni, súd uvádza, že pohnútka pre urobenie právneho úkonu sama o sebe nespôsobuje neplatnosť
právneho úkonu. Je prirodzené, že k platnému predaju majetku dochádza aj v prípadoch potreby
získania finančných prostriedkov inak ako pôžičkou alebo úverom. Pre predávajúceho je účelom predaja
vo väčšine prípadov získanie kúpnej ceny, teda peňažných prostriedkov, pričom je irelevantný spôsob
ich následného použitia. Opačný záver by bol absurdný a jeho výsledkom by bolo množstvo neplatných

kúpnych zmlúv len pre snahu predávajúceho získať finančné prostriedky inak ako pôžičkou alebo
úverom. S prihliadnutím na dĺžku času, ktorý uplynul od uzatvorenia predmetnej kúpnej zmluvy (navyše
ak po nej nasledovali aj ďalšie právne úkony urobené medzi sporovými stranami) až do podania žaloby,
teda približne 3 roky a 7 mesiacov, je tvrdenie žalobkyne o tom, že v skutočnosti nechcela uzatvoriť
kúpnu zmluvu, ale zmluvu o pôžičke, pre súd nepresvedčivé. Pre súd je nepochopiteľným a takisto

nepresvedčivým tvrdenie žalobkyne, že kúpnu zmluvu žalovanému podpísala v presvedčení, že preberá
záväzok pôžičky so zriadením záložného práva na prechodnú dobu, resp. neskoršie tvrdenie, že sa malo
jednať o tzv. zabezpečovací prevod práva podľa § 553 Občianskeho zákonníka, nakoľko text zmluvy
tomu vôbec nezodpovedá.

15.9 Ak by aj súd konštatoval, že žalobkyňa uzatvorila kúpnu zmluvu za nápadne nevýhodných
podmienok (vo vzťahu ku výške dojednanej kúpnej ceny), nespôsobuje táto okolnosť neplatnosť zmluvy,
ale zmluvnej strane vzniká právo na odstúpenie od zmluvy podľa § 49 Občianskeho zákonníka. Takáto
argumentácia žalobkyne je tak vzhľadom na predmet sporu irelevantná.

15.10 Okolnosťou, ktorá takisto nemá vplyv na platnosť kúpnej zmluvy nie je ani okolnosť prípadného
neplatného započítania pohľadávky na zaplatenie splátky kúpnej ceny (v danom prípade v sume 30.000
eur). Išlo by len o nesplnenie časti dlhu (záväzok zaplatenia jednej splátky kúpnej ceny) a nie dôvod
neplatnosti zmluvy. Splnenie peňažného závúäzku je samostatne žalovateľné. V praxi je takáto okolnosť
bežná(tedanesplneniepeňažnéhozáväzku)anemázanásledokzneplatneniezmluvy,nazákladektorej

takýto záväzok vzniká. Preto je aj táto okolnosť pre rozhodnutie súdu irelevantná.

15.11 Tvrdenie žalobkyne, že aj žalovaný ako kupujúci len predstieral, že má vôľu uzavrieť kúpnu
zmluvu, nebolo ničím relevantným preukázané a vzhľadom na argumentáciu žalovaného ani nebolo
preukázateľné žalobkyňou navrhovanými dôkazmi. Súd v tomto smere uvádza, že simulovanie

právneho úkonu len jednou zmluvnou stranou nespôsobuje neplatnosť právneho úkonu. Žiadny zmluvný
partner nemôže ovplyvniť a s absolútnou určitosťou poznať skutočnú vôľu, pre ktorú druhá zmluvná
strana zmluvu uzatvára. Argumentácia žalobkyne, že jeden z dôvodov preukazujúcich, že kúpna zmluva
zo dňa 23.08.2019 je zastretým právnym úkonom je to, že žalobkyňa spolu so svojou rodinou od
dňa 23.08.2019 až do súčasnosti je jedinou osobou platiacou náklady spojené s užívaním, celkom

jednoznačneniejedôvodná.Vlastníkvecijunemusínevyhnutneužívaťsámarozhodnutieoužívaníveci
iným,jejehoslobodnouvôľou.Tátonemážiadnysúvissjehovôľouvčaseuzatvoreniazmluvyoprevode
vlastníctva k veci. Rozhodnutie žalovaného o ponechaní domu s pozemkami v bezodplatnom užívaní
žalobkyne a jej rodiny, je navyše na prospech žalobkyne.15.12 Okolnosťou, uvádzanou žalobkyňou, a to že žalobkyňa nebola nikdy zo strany žalovaného
vyzvaná na odovzdanie domu s pozemkami, nie je pre súd tak relevantná, aby spochybnila platnosť

uzatvorenej kúpnej zmluvy. Na druhej strane možno uviesť, že je takisto zarážajúce, že žalobkyňa po
dobu viac ako troch rokov (teda od uzatvorenia kúpnej zmluvy až do súčasnosti) nevyvolala žiadny spor
ohľadne neplatnosti kúpnej zmluvy, resp. ohľadne svojho vlastníckeho práva k domu s pozemkami alebo
neexistencie záložného práva k bytu.

15.13 Vzhľadom na argumentáciu žalobkyne ohľadne toho, že žalovaný konal pri uzatváraní zmluvy
o pôžičke ako dodávateľ a ona ako spotrebiteľka, súd v stručnosti uvádza, že táto argumentácia je zjavne
nedôvodná. Ako vyplynulo z vykonaného dokazovania, zmluva o pôžičke bol bezodplatný právny úkon,
žalovaný sa so žalobkyňou poznali ako rodinní kamaráti, žalovaný pôžičku neposkytol žalobkyni ako
podnikateľ. To sú okolnosti, ktoré zjavne nasvedčujú tomu, že obaja nekonali v rámci spotrebiteľsko-
dodávateľského vzťahu.

15.14 Súd stručne k argumentácii žalobkyne o tom, že žalovaná a jej manžel si mali neskôr dom odkúpiť
podľa § 553 Občianskeho zákonníka, uvádza, že táto argumentácia je zjavne nedôvodná. Ak by mal
byť platne dohodnutý medzi sporovými stranami tzv. zabezpečovací prevod práva podľa § 553 a nasl.
Občianskeho zákonníka, museli by strany uzatvoriť túto dohodu, resp. zmluvu písomne. Žalobkyňa

žiadny dôkaz (listinný) o tejto ňou tvrdenej skutočnosti nepredložila ani neoznačila.

15.15SúdnevykonaldokazovanievýsluchomsvedkovR.J.,P.P.F.,B.O.,S.T.,vpodstatekokolnostiam
iných právnych vzťahov žalovaného k týmto osobám, nakoľko tieto právne vzťahy, ich existencia alebo
neexistencia, ich obsah a podobne, nemajú žiadnu relevanciu pre posúdenie obsahu právneho vzťahu

žalobkyne a žalovaného na základe predmetných právnych úkonov. Už vonkoncom nemožno z toho,
ako títo ľudia vnímajú osobu žalovaného, posudzovať právny vzťah medzi sporovými stranami, resp.
preukazovať spotrebiteľský charakter zmluvy o pôžičke.

15.16 Čo sa týka všetkých návrhov žalobkyne na vykonanie dokazovania, ktoré predniesla na

pojednávaní konanom dňa 11.07.2024, súd poukazuje na to, že týmto návrhom, aj keby boli pre
rozhodnutie súdu relevantné, nie je možné vyhovieť. Súd poukazuje na ustanovenie o sudcovskej
koncentrácii konania podľa § 153 Civilného sporového poriadku. Žalobkyňa mohla tieto návrhy ako
prostriedok procesného útoku uplatniť skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a
hospodárnosť konania, a nie až na druhom (záverečnom) pojednávaní. Navyše žalobkyňa chcela

znovu zopakovať svoj výsluch, ktorý bol riadne vykonaný na predchádzajúcom pojednávaní, nakoľko si
spomenula, že dňa 03.01.2013 bola mimo Trenčín na dovolenke. Celková argumentácia žalobkyne na
druhom pojednávaní bola vo vzťahu k pôvodnej argumentácii už pozmenená a rozšírená (argumentácia
o spotrebiteľskom úvere, o úžere, o zmluve o budúcej zmluve, o zabezpečovacom prevode práva).
V tejto súvislosti súd akcentuje aj povinnosť sporovej strany podľa § 150 Civilného sporového poriadku,

a to povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu.

16.1 Podľa § 255 ods.1 Civilného sporového poriadku súd prizná strane náhradu trov konania podľa
pomeru jej úspechu vo veci.

16.2 Podľa § 262 ods.1, ods.2 Civilného sporového poriadku o nároku na náhradu trov konania rozhodne
aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd
prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré
vydá súdny úradník.

16.3 O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods.1 Civilného sporového poriadku, pretože žalovaný
bol v konaní úspešný v plnom rozsahu. O výške trov žalovaného rozhodne po právoplatnosti tohto
rozsudku súd samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho

doručenia a to na Okresnom súde Trenčín. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu oddoručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. O odvolaní bude rozhodovať Krajský
súd v Trenčíne. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. V odvolaní
sapoprivšeobecnýchnáležitostiachpodaniauvedie,protiktorémurozhodnutiusmeruje,vakomrozsahu

sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa
odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len
do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť
a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozsudku možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie,
ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vyššie uvedenú vadu, ak táto vada mala vplyv na
rozhodnutie vo veci samej.