Rozsudok ,
Zmenené Judgement was issued on Wednesday, July 31, 2025

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 3To/20/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8322010119
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 07. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Halkociová

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2025:8322010119.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Moniky Halkociovej a sudcov JUDr.

Mariána Sninského a Mgr. Iva Maruščáka, na verejnom zasadnutí konanom dňa 31.07.2025 v trestnej
veci obžalovaného A. A. B. pre prečin sprenevery podľa § 213 ods. 1, ods. 2 písm. a/, d/ Tr. zákona
s poukazom na § 138 písm. h/ Tr. zákona, o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu
Humenné sp. zn. 4T/17/2022 zo dňa 07.02.2024, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. d/ Tr. poriadku z r u š u j e napadnutý rozsudok v celom rozsahu.

Na základe § 322 ods. 3 Tr. poriadku

Obžalovaný
A. A. B., nar. XX.XX.XXXX vo B. C., okres D.,
rvale bytom E. XXXX/XX, F.,

j e v i n n ý, ž e

-akosplnomocnenýadvokátzastupujúcispoločnosťG.,E.sosídlomF.H.XXX,okresI.IČO:XXXXXXXX
(ďalej len „G.“) na požiadanie najprv dňa 21.10.2019 prijal od konateľa spoločnosti G. E., a to J. B. B.
z I. z jeho bankového účtu: E. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX finančnú hotovosť vo výške 4.000,-
eur na bankový účet E. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX a dňa 25.10.2019 prijal na požiadanie na ten
istý bankový účet od spoločníka G. E., a to J. B. v tom čase z B., Ruská federácia z jeho bankového
účtu: E. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX finančnú hotovosť vo výške 12.000,- eur, ktoré mal použiť
pri podpísaní Zmluvy o dielo zo dňa 24.10.2019, na zaplatenie polovice v zmluve dohodnutej odmeny
vo výške 12.000,- eur za vypracovanie odborného posudku zo strany K. L. M. z I. na vyčíslenie výšky

spôsobenej škody vzniknutej z titulu zmarenej investície a ušlého zisku vo vzťahu k spoločnosti G. E.,
a túto Zmluvu o dielo zo dňa 24.10.2019 uzatvoril ako splnomocnený právny zástupca spoločnosti G.
E., pričom tieto finančné prostriedky na tento účel, na ktoré mu boli zverené nepoužil, tieto si prisvojil a
ani ich vyššie uvedeným osobám nevrátil, čím takýmto konaním spôsobil J. B. B. z I. škodu vo výške
4.000,- eur a J. B. v tom čase z B., teraz z J., Ruská federácia škodu vo výške 12.000,- eur,

t e d a

- prisvojil si cudziu vec, ktorá mu bola zverená a spôsobil tak na cudzom majetku malú škodu, a čin
spáchal závažnejším spôsobom konania - porušením dôležitej povinnosti vyplývajúcej z jeho postavenia
a uloženej mu podľa zákona,

č í m s p á c h a l

- prečin sprenevery podľa § 213 ods. 1, ods. 2 písm. d) Tr. zákona s poukazom na § 138 písm. h)
Tr. zákona.Z a t o m u u k l a d á:

Podľa § 213 ods. 2 Tr. zákona trest odňatia slobody vo výmere 8 (osem) mesiacov.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zákona výkon uloženého trestu odňatia slobody podmienečne odkladá.

Podľa § 50 ods. 1 Tr. zákona určuje skúšobnú dobu podmienečného odsúdenia na 12 (dvanásť)

mesiacov.

Podľa § 287 ods. 1 Tr. poriadku ukladá obžalovanému povinnosť nahradiť poškodeným J. B. B., nar.
XX.XX.XXXX vo B. N. O., trvale bytom L. H. XXXX/X, XXX XX I., škodu vo výške 4.000,00 eur (štyritisíc
eur) a J. B., nar. XX.XX.XXXX na P., trvale bytom ulica N. X-XXX M.. X, J., Q. R., škodu vo výške
12.000,00 eur (dvanásťtisíc eur).

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa uznal obžalovaného A. A. B. za vinného z prečinu
sprenevery podľa § 213 ods. 1, ods. 2 písm. a/, písm. d/ Tr. zákona s poukazom na § 138 písm. h/ Tr.
zákona na tom skutkovom základe, že
- ako splnomocnený advokát zastupujúci spoločnosť G. E. so sídlom F. H. XXX, okres I. 100:48331899

(ďalej len „G.“) na požiadanie najprv dňa 21.10.2019 prijal od konateľa spoločnosti G. E., a to J. B. B.
z I. z jeho bankového účtu: E. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX finančnú hotovosť vo výške 4.000,-€
na bankový účet E. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX a dňa 25.10.2019 prijal na požiadanie na ten istý
bankový účet od spoločníka G. E., a to J. B. v tom čase z B., Q. R. z jeho bankového účtu: E. XXXX
XXXX XXXX XXXX XXXX finančnú hotovosť vo výške 12.000-€, ktoré mal použiť pri podpísaní Zmluvy

o dielo zo dňa 24.10.2019, na zaplatenie polovice v zmluve dohodnutej odmeny vo výške 12.000,-€ za
vypracovanie odborného posudku zo strany K. L. M. z I. na vyčíslenie výšky spôsobenej škody vzniknutej
z titulu zmarenej investície a ušlého zisku vo vzťahu k spoločnosti G. E. Q. S., a túto Zmluvu o dielo zo
dňa 24.10.2019 uzatvoril ako splnomocnený právny zástupca spoločnosti G. E., pričom tieto finančné
prostriedky na tento účel, na ktoré mu boli zverené nepoužil, tieto si prisvojil a ani ich vyššie uvedeným

osobám nevrátil, čím takýmto konaním spôsobil J. B. B. z I. škodu vo výške 4.000,-€ a J. B. v tom čase z
B., teraz z J., Q. R. škodu vo výške 12.000,-€. Za to mu uložil podľa § 213 ods. 2 Tr. zákona za použitia §
38 ods. 2 Tr. zákona trest odňatia slobody vo výmere 16 (šestnásť) mesiacov. Podľa § 49 ods. 1 písm. a/
Tr. zákona výkon uloženého trestu odňatia slobody podmienečne odložil a podľa § 50 ods. 1 Tr. zákona
určil skúšobnú dobu podmienečného odsúdenia na 20 (dvadsať) mesiacov. Podľa § 287 ods. 1 Tr.

poriadku zároveň uložil obžalovanému povinnosť nahradiť poškodeným J. B. B., nar. XX.XX.XXXX vo
B. N. O., trvale bytom L. H. XXXX/X, XXX XX I., škodu vo výške 4.000,00 eur (štyritisíc eur) a J. B.,
nar. XX.XX.XXXX na P., trvale bytom ulica N. X-XXX M.. X, J., Q. R., škodu vo výške 12.000,00 eur
(dvanásťtisíc eur).

Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie obžalovaný, ktoré však do dňa
konania verejného zasadnutia na krajskom súde bližšie písomne neodôvodnil.
Na základe podaného odvolania postupoval krajský súd v intenciách ustanovenia § 317 ods. 1 Tr.
poriadku, podľa ktorého, ak odvolací súd nezamietne odvolanie podľa § 316 ods. 1 Tr. poriadku
alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3 Tr. poriadku, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť

napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu
konania, ktoré im predchádzalo, pričom na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len
vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. poriadku a dospel k záveru, že
napadnutýrozsudokjepotrebnévdôsledkuzmenyprávnejúpravy,kuktorejdošlopovyhlásenírozsudku
prvostupňového súdu zmeniť, a to v celom rozsahu, keďže právna úprava účinná od 06.08.2024 je pre

obžalovaného priaznivejšia a preto bolo potrebné sčasti vyhovieť odvolaniu obžalovaného.

Krajský súd zistil, že v konaní pred súdom prvého stupňa boli vykonané dôkazy v rozsahu nevyhnutnom
pre spravodlivé rozhodnutie tak, ako to predpokladá ustanovenie § 2 ods. 10 Tr. poriadku. Vykonané
dôkazy súd prvého stupňa vyhodnotil spôsobom uvedeným v § 2 ods. 12 Tr. poriadku a takýmto

postupom dospel k správnym skutkovým záverom.V odôvodnení svojho rozhodnutia prvostupňový súd veľmi podrobne uviedol, ktoré konkrétne dôkazy vo
veci vykonal, a ktoré pojal za základ pre svoje rozhodnutie, ako aj uviedol, akými úvahami sa spravoval

pri hodnotení vykonaných dôkazov. V tomto smere sú dôvody napadnutého rozsudku podrobné a vecne
správne, pričom krajský súd sa s nimi v celom rozsahu stotožňuje a v konkrétnostiach na ne odkazuje.

Krajský súd ku skutkovým zisteniam uvádza, že vykonaným dokazovaním bolo jednoznačne
preukázané, že obžalovaný ako advokát zapísaný v Slovenskej advokátskej komore vykonával činnosť

pre spoločnosť G. E. na základe plnomocenstva zo dňa 19.09.2017, ktoré za spoločnosť G. E. podpísali
obaja vtedajší konatelia a to J. B. B. ako aj G. T.. Plnomocenstvo pre obžalovaného bolo odvolané
dňa 20.12.2019. Aj keď obžalovaný vyhlásil pred súdom prvého stupňa, že je nevinný zo spáchania
skutku, ktorý je mu kladený za vinu a vo veci nevypovedal ani pred súdom ani v prípravnom konaní,
bolo podľa názoru krajského súdu vykonaným dokazovaním pred okresným súdom preukázané a to tak
výpoveďou poškodených svedka J. B. ako aj svedka J. B., spoločníka v spoločnosti G. E., že po tom,

čo v dôsledku zrušenia kolaudačného rozhodnutia, nemohla spoločnosť začať prevádzkovať čerpaciu
stanicu v I., rozhodli sa vyčísliť škodu spôsobenú postupom mesta ako aj štátnych orgánov a za účelom
vyčíslenia škody a ušlého zisku požiadali obžalovaného o pomoc, ktorý sa skontaktoval s audítorkou
svedkyňou K. L. M., s ktorou uzatvoril dňa 24.10.2019 zmluvu o dielo, za ktorú mal audítorke zaplatiť
sumuspolu24.000,-eursDPH,pričompolovicumaliuhradiťpripodpisezmluvyazvyšokpovypracovaní

odborného posúdenia spôsobenej škody z titulu zmarenej investície. Za tým účelom zaslal poškodený
J. B. B. dňa 21.10.2019 z jeho bankového účtu vedeného v H. G. číslo E. XXXX XXXX XXXX XXXX
XXXX finančnú hotovosť vo výške 4.000,- eur na bankový účet patriaci manželke obžalovaného, J.
B., vedený v rovnakej banke číslo účtu E. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX a poškodený J. B. dňa
24.10.2019 z jeho bankového účtu vedeného v E. E., G. číslo účtu E. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX

na rovnaký účet manželky obžalovaného finančnú hotovosť vo výške 12.000,- eur s poznámkou pre
prijímateľa: A. B. advokát, odborné posúdenie za audit na výšku spôsobenej škody z titulu zmarenej
investícieaušléhozisku.SvedkyňaK.M.potvrdila,žeobžalovanýsasňoustretolzaúčelomuzatvorenia
zmluvy o dielo, ako aj že s prácami ani nezačala, pretože jej nebola vyplatená ani záloha. Rovnako tak
z výpisu z účtu E. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX vedeného v H. G. plynie, že tento je vedený na meno

J. B., pričom z výpisu plynie, ako bolo s prostriedkami nakladané, napríklad, že dňa 24.10.2019 došlo
k výberu hotovosti vo výške 10.000,- eur majiteľkou účtu, a plynú z neho aj iné nákupy a platby.
Zo zmluvy o dielo uzatvorenej medzi A. A. B., advokátom a K. L. M. plynie, že objednávateľ ako
splnomocnený právny zástupca spoločnosti G. E. sa zaviazal za určenie celkovo spôsobenej škody
zaplatiť sumu spolu 20.000,- eur a 4.000,- eur DPH, pričom polovica tejto sumy mala byť zhotoviteľke

uhradená pri podpise zmluvy o dielo.
Zo zmluvy o dielo uzavretej medzi obžalovaným ako objednávateľom s uvedením, že ide o advokáta a
zhotoviteľom K. L. M. zo dňa 24.10.2019 vyplýva, že obžalovaný ako advokát konajúci za spoločnosť
G. E. uzavrel so zhotoviteľkou túto zmluvu, kde ako splnomocnený zástupca spoločnosti G. E. pre tohto
klienta vo svojom mene a na svoj účet si objednáva odborné posúdenie výšky spôsobenej škody, ktorá

vznikla zmarením investície - identifikovanej H. E. I. z dôvodu nezákonného postupu štátu a mesta
I.. Pri kontakte so svedkyňou K. M. vystupoval obžalovaný ako advokát, splnomocnený spoločnosťou
G. E.. Skutočnosť, že obžalovaný konal vo vzťahu k svedkyni K. L. M. ako splnomocnená osoba za
osobu G. E. je podporovaná aj výpoveďou svedkyne M., nakoľko aj svedkyňa uviedla, že konala ohľadne
predmetnej zmluvy o dielo s obžalovaným, zmluvu zasielala do jeho advokátskej kancelárie a jednania

s ňou sa zúčastnil práve obžalovaný, pričom z jej výpovede možno taktiež vyvodiť, že sa zmluva týkala
spoločnosti, v ktorej mali figurovať poškodení B. a B..
Skutočnosť o neuhradenom preddavku a ponechaní si peňazí obžalovaným je v podstate nepriamo
podporovaná aj výpoveďou svedka G. T.. Ten uviedol, že ho obžalovaný oslovil, aby robil konateľa
spoločnosti G. E., že za to dostane 5.000,- eur a s majiteľom si ešte dohodnú, koľko dostane mesačne.

Napokon po stretnutí sa s poškodeným J. B. sa ústne dohodli, že mu vyplatia 5.000,- eur a potom 500,-
eur mesačne. Keďže neplatili, ústne si dohodli 300,- eur mesačne a odvody. Potvrdil, že od poškodených
mal vedomosť o tom, že títo dali obžalovanému peniaze na vypracovanie znaleckého posudku, ktorý
vypracovaný nebol. Keď vznikol problém s peniazmi, ktoré sú predmetom tohto konania, povedal
obžalovanému, aby ten započítal pohľadávku za jeho konateľstvo za tieto peniaze. Ďalej uviedol, že

svoju pohľadávku, tykajúcu sa jeho odmeny si voči spoločnosti G. E. nikdy neuplatňoval. Zo zmluvy
o postúpení pohľadávky zo dňa 14.04.2021 uzatvorenej medzi postupcom G. T. a postupníkom A. A.
B. vyplýva, že postupca je vlastníkom pohľadávky vo výške 12.600,- eur voči dlžníkovi G. E. z titulu
nevyplatenia odmeny postupcovi ako konateľovi dlžníka, a to po 300,- eur mesačne od 08.09.2017do lehoty uzatvorenia tejto zmluvy. Pri postupcovi je uvedený nečitateľný podpis a pri postupníkovi je
pečiatka advokátska kancelária A. A. B., advokát a podpis.

Pokiaľ ide o výpoveď svedka T. o jeho nároku na odmenu za vykonávanie funkcie konateľa v spoločnosti
G. E., jednak si túto odmenu neuplatňoval voči spoločnosti G. E., podľa vlastného tvrdenia navyše svoje
pôsobenie v spoločnosti popisoval ako kontakt s verejnosťou pri protestoch a úradoch. Svedok J. B.
však uviedol, že investorom v projekte spoločnosti G. E. pri výstavbe čerpacej stanice bol spoločník
poškodený B. a svedok J. B. vybavoval všetky náležitosti, keďže on mal skúsenosti s prevádzkou

čerpacej stanice, svedok T. nič nevykonával, išlo o osobu nastrčenú do spoločnosti obžalovaným.
Odhliadnuc od toho, že v prípade prostriedkov, ktoré svedkovia poškodení poukázali obžalovanému
za účelom vypracovania posudku ako fyzické osoby, keďže voči spoločnosti G. E. boli vedené podľa
ich výpovede viaceré exekučné konania a tieto nebolo možné započítať, poškodení zhodne uvádzali,
že obžalovaný im neodovzdal žiadne vyúčtovanie nákladov ani dokumentáciu, preto výpovede v tomto
smere hodnotí aj krajský súd ako obranu v prospech obžalovaného, ktorá však nemá oporu vo

vykonaných dôkazoch.

Ani krajský súd nemal dôvod neuveriť výpovediam svedkov poškodených, ktorí opakovane konzistentne
vypovedali, že obžalovaný požadoval uvedené prostriedky pre K. M. s tým, že svedkovi J. B. povedal, že
je s M., aby mu poslal 4.000,- eur, že on má 8.000,- eur a že mu peniaze vráti, keď mu pošle peniaze B.,

následne zistili, že obžalovaný žiadne peniaze svedkyni K. M. nepoukázal a ani im nepredložil žiadne
vyúčtovanie nákladov, naopak ich opakovane uisťoval, že posudok bude urobený a neskôr im už tvrdil,
že im peniaze vráti, že má iné riešenie a podobne, pričom im peniaze nevrátil.
Krajský súd teda skutkové zistenia súdu prvého stupňa považoval za správne a majúce oporu vo
vykonaných dôkazoch. Okresný súd na základe týchto zistení správne právne kvalifikoval konanie

obžalovanéhoakoprečinspreneverypodľa§213ods.1,ods.2písm.a/,d/Tr.zákona,keďževčasejeho
rozhodovania sa za väčšiu škodu považovala škoda presahujúca sumu 2.660,- eur, a zároveň konanie
obžalovaného napĺňalo aj znak spáchania činu závažnejším spôsobom konania - porušením dôležitej
povinnosti vyplývajúcej z jeho postavenia advokáta.

Obžalovaný tým, že si prisvojil peniaze, ktoré mu boli poslané za účelom zaplatenia polovice
z dojednanej odmeny za posudok, naplnil všetky pojmové znaky prečinu sprenevery podľa § 213 ods. 1
Tr. zákona. Obžalovaný si prisvojil cudziu vec (peniaze), ktoré mu boli zverené, tým, že s nimi naložil v
rozpore s účelom,, na aký mu boli danédo dispozície, a to spôsobom, ktorý marí základný účel zverenia,
znemožnil tým poškodeným naložiť s peniazmi podľa ich určenia a pritom sebe alebo inému obstaral

prospech v rozpore so zverenými peniazmi.

Po vyhlásení rozsudku okresným súdom dňa 07.02.2024 nadobudla účinnosť novela Tr. zákona (zákon
č. 214/2024 Z. z.), ktorou od 06.08.2024 došlo k zmene v ustanovení § 125 ods. 1 Tr. zákona tak, že za
väčšiu škodu sa považuje škoda presahujúca sumu 20.000,- eur.

V čase rozhodovania súdom prvého stupňa platila právna úprava, podľa ktorej v zmysle § 213 ods. 2 Tr.
zákona účinného do 05.08.2024, odňatím slobody na jeden rok až päť rokov sa páchateľ potrestá, ak
spácha čin uvedený v odseku 1 a/ a spôsobí ním väčšiu škodu, b/ z osobitného motívu, c) ako osoba,
ktorá má osobitne uloženú povinnosť chrániť záujmy poškodeného, alebo ako správca konkurznej

podstaty, alebo d/ závažnejším spôsobom konania.
Podľa § 125 Tr. zákona účinného do 05.08.2024, škodou malou sa rozumie škoda prevyšujúca sumu
266 eur. Škodou väčšou sa rozumie suma dosahujúca najmenej desaťnásobok takej sumy.

Podľa § 2 ods. 1 zák. č. 300/2005, trestnosť činu sa posudzuje a trest sa ukladá podľa zákona účinného

v čase, keď bol čin spáchaný. Ak v čase medzi spáchaním činu a vynesením rozsudku nadobudnú
účinnosť viaceré zákony, trestnosť činu sa posudzuje a trest sa ukladá podľa zákona, ktorý je pre
páchateľa priaznivejší.
Novelou Trestného zákona podľa § 213 ods. 2 Tr. zákona účinného od 06.08.2024 došlo aj k zmene
trestnej sadzby, keď je možné uložiť oproti predchádzajúce právnej úprave nižší trest a to až na štyri roky.

Odvolací súd preto musel reagovať na zmenu právnej úpravy účinnej od 06.08.2024 a posúdil konanie
obžalovaného ako prečin sprenevery podľa § 213 ods. 1, ods. 2 písm. d/ Tr. zákona účinného v
čase rozhodovania odvolacieho súdu, zachovávajúc len kvalifikačný znak spáchania činu závažnejším
spôsobom konania - porušením dôležitej povinnosti vyplývajúcej z jeho postavenia advokáta. Keďžeobžalovaným spôsobená škoda 16.000,- eur nedosahuje limit väčšej škody podľa novej právnej úpravy,
táto je pre neho priaznivejšia.
Pokiaľideovýrokotreste,vzhľadomnazmenuvTrestnomzákonebolopotrebnéznovuposúdiťajdruha

výmeru trestu. Odvolací súd prihliadol na všetky okolnosti významné pre jeho uloženie, najmä na povahu
a závažnosť spáchaného činu, na osobu obžalovaného, jeho doterajší život, absenciu predchádzajúcich
odsúdení a na skutočnosť, že spáchaný skutok bol kvalifikovaný len podľa jednej z kvalifikačných
okolností v ods. 2 písm. d/ § 213 Tr. zákona. Zároveň zohľadnil aj preventívny účinok trestu a potrebu
jeho individualizácie tak, aby bol primeraný miere zavinenia a spôsobenej ujme.

Pri rozhodovaní o treste krajský súd vychádzal zo zásad trestania zakotvených v § 34 Tr. zákona, podľa
ktorého trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľmi trestných činov, vytvárať podmienky
na ich výchovu k riadnemu životu a zároveň vplývať na ostatných členov spoločnosti, aby sa zdržali
páchania trestnej činnosti.
Obžalovaný bol uznaný vinným zo spáchania trestného činu sprenevery podľa § 213 ods. 1, ods. 2
písm. d/ Tr. zákona, keď si prisvojil cudzie finančné prostriedky v celkovej výške 16.000,- eur, ktoré

mu boli zverené v súvislosti s výkonom jeho činnosti ako advokáta, čím závažnejším spôsobom porušil
povinnosti vyplývajúce z jeho pracovného postavenia.
Pri určovaní výmery trestu preto krajský súd vychádzal z toho, že za spáchaný trestný čin sprenevery
podľa § 213 ods. 1, ods. 2 písm. d/ Tr. zákona možno uložiť trest odňatia slobody až na štyri roky. V danej
veci neboli zistené žiadne poľahčujúce ani priťažujúce okolnosti v zmysle § 36 a § 37 Tr. zákona. Za

tohto stavu považoval krajský súd za primeraný trest odňatia slobody v trvaní 8 (ôsmich) mesiacov, teda
na dolnej hranici zákonom stanovenej trestnej sadzby, ktoré je zároveň v súlade so zásadou zákazu
zhoršenia postavenia obžalovaného.
Pri úvahách o spôsobe výkonu trestu krajský súd prihliadol na osobu obžalovaného, jeho doterajší
spôsob života a okolnosti prípadu. Pred spáchaním predmetného skutku bol opakovane disciplinárne

potrestaný Disciplinárnou komisiou Slovenskej advokátskej komory. V centrálnej evidencii priestupkov
má 11 záznamov, týkajúcich sa porušenia predpisov na úseku cestnej premávky. V odpise registra
trestov má obžalovaný jeden záznam, keď bolo podmienečne zastavené trestné stíhanie, pričom sa
v skúšobnej dobe osvedčil. Zo správy o jeho povesti vyplýva, že v mieste bydliska je hodnotený kladne.
Krajský súd zvažoval aj uloženie alternatívneho trestu, vzhľadom na viaceré exekučné konania a zrážky

zo starobného dôchodku, však neboli splnené podmienky pre uloženie peňažného trestu.
Na základe vyššie uvedeného opisu osoby obžalovaného a jeho doterajšieho života dospel krajský súd
k záveru, že účel trestu možno dosiahnuť aj podmienečným odkladom výkonu trestu, keďže možno od
obžalovaného očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život aj bez výkonu nepodmienečného trestu
odňatia slobody. Preto súd podľa § 49 ods. 1 písm. a/ Tr. zákona výkon uloženého trestu podmienečne

odložil a podľa § 50 ods. 1 Tr. zákona určil obžalovanému skúšobnú dobu v trvaní 12 mesiacov, ktorú
považuje za dostatočnú na preukázanie, či bude obžalovaný viesť riadny život.
Takto uložený trest je zákonný, spravodlivý, primeraný povahe a závažnosti trestného činu, prihliadajúci
aj na výšku spôsobenej škody. Spôsobená škoda presahuje spodnú hranicu malej škody, no nedosahuje
hranicu väčšej škody podľa § 125 Tr. zákona. V danej veci neboli zistené žiadne ďalšie okolnosti,

ktoré by odôvodňovali uloženie prísnejšieho trestu. Takto stanovený trest je zároveň spôsobilý naplniť
individuálno-preventívny aj generálno-preventívny účel trestu podľa § 34 Tr. zákona.
Podľa § 321 ods. 1 písm. d/ Tr. poriadku, odvolací súd zruší napadnutý rozsudok, ak bolo napadnutým
rozsudkom porušené ustanovenie Trestného zákona.
Podľa § 322 ods. 3 Tr. poriadku, odvolací súd rozhodne sám rozsudkom vo veci, ak možno nové

rozhodnutie urobiť na podklade skutkového stavu, ktorý bol v napadnutom rozsudku správne zistený
alebo doplnený dôkazmi vykonanými pred odvolacím súdom. V neprospech obžalovaného môže
odvolací súd zmeniť napadnutý rozsudok len na základe odvolania prokurátora, ktoré bolo podané
v neprospech obžalovaného; vo výroku o náhrade škody tak môže urobiť aj na podklade odvolania
poškodeného, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody.

Vzhľadom na všetky zistené skutočnosti a vyjadrené právne úvahy krajský súd ako súd odvolací
postupom podľa 321 ods. 1 písm. d/, ods. 2 Tr. poriadku zrušil napadnutý rozsudok vo výroku o vine,
ako aj vo výroku o treste a postupom podľa § 322 ods. 3 Tr. poriadku rozhodol tak, ako je uvedené vo
výroku tohto rozsudku.
Tento rozsudok bol prijatý jednomyseľne.

JednomyseľnePoučenie:

Proti tomuto rozsudku ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.