Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, September 11, 2025

Súd: Okresný súd Senica
Spisová značka: 4P/12/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1623202544
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 09. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dominika Dziaková, PhD.

ECLI: ECLI:SK:OSSE:2025:1623202544.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Senica, v konaní pred sudkyňou JUDr. Dominikou Dziakovou, PhD., vo veci starostlivosti

o maloleté dieťa: A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpená procesným opatrovníkom
Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Senica, dieťa otca D. E., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Modra
a matky B. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D. F. XXXX/XX F., t.č. G. D. H. XXX, o návrhu matky na
zvýšenie výživného, takto

r o z h o d o l :

I. Vyživovacia povinnosť otca D. E., nar. XX.XX.XXXX, voči maloletej A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, sa
z v y š u j e zo sumy 100,- eur mesačne na sumu 200,- eur mesačne, a to s účinnosťou od 08.11.2023.

II. Týmto sa mení Rozsudok Okresného súdu Malacky č. 9P/185/2016-55 zo dňa 27.03.2018, v časti
o výške výživného plateného otcom na maloletú A. B..

III. Zročné výživné za čas od 08.11.2023 do 11.09.2025 činí sumu 2.176,67 eur, ktorú súd povoľuje otcovi
maloletej zaplatiť v pravidelných mesačných splátkach po 200,- Eur až do zaplatenia, spolu s bežným
výživným, pod následkami straty výhody splátok.

IV. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Matka maloletého dieťaťa sa svojím návrhom doručeným dňa 8.11.2023 na okresný súd Malacky
domáhala vydania rozhodnutia, ktorým by bolo zvýšené výživné platené otcom na maloletú A. B. na
sumu 300 eur mesačne. Uviedla že od poslednej úpravy výživného sa zmenili pomery na strane dcéry,
navštevuje základnú školu a s tým sú spojené zvýšené náklady. Taktiež uviedla, že otec na maloletú
doposiaľ nedoplatil dlžné čiastky. Matka doložila k svojmu návrhu potvrdenie Úradu práce, sociálnych
vecí a rodiny Malacky o tom, že je vedená v evidencii uchádzačov o zamestnanie, potvrdenie o poberaní
prídavkov na dve deti a rozpis výdavkov na dieťa.

2. Súd doručoval písomnosti (t.j. návrh s prílohami a výzvu na vyjadrenie, rovnako i predvolanie na
pojednávanie) otcovi na adresu uvedenú v Registri obyvateľov, pričom má otec uvedený pobyt na meste
Modra (bez udania konkrétnej adresy).

3. Prvé pojednávanie sa uskutočnilo ešte na Okresnom súde Malacky, dňa 15.3.2024, otec sa na
pojednávanie nedostavil a bolo odročené. Následne uznesením sp. zn. 34P/134/2023-35 zo dňa

17.1.2025 preniesol Okresný súd Malacky svoju príslušnosť na Okresný súd Senica. Na pojednávanie
konané dňa 17.04.2025 sa otec nedostavil, hoci ho súd volal z adresy uvedenej v Registri obyvateľov
(Modra) a tiež prostredníctvom oznámenia na úradnej tabuli súdu aj webovej stránke súdu. Otec súdu
oznámil telefonicky svoju novú adresu na doručovanie písomností a to Bratislava – Petržalka, Znievskač. 9, pojednávanie bolo teda odročené na deň 12.6.2025. Keďže sa otec bez ospravedlnenia nedostavil
ani na toto pojednávanie, hoci mu súd doručoval na ním uvedenú adresu a fikciou doručenia mu
bolo predvolanie doručené, súd uznesením rozhodol o pojednávaní v neprítomnosti otca. Matka na

pojednávaní uviedla, že o zvýšenie výživného žiada, nakoľko od posledného zvýšenia výživného prešlo
sedem rokov. Výdavky na maloletú stúpli, v čase rozhodovania o určení výživného bola v materskej
škole, teraz je štvrtáčka v základnej škole (v čase rozhodovania súdu už bola piatačka). Výdavky na
maloletú matka uviedla nasledovne: strava v škole – 5,- € mesačne, hasičský krúžok – 25,- €, cestovné
– 50,- € mesačne, strava – 170,- € mesačne, oblečenie – 70,- € mesačne (na obuv má zvýšené výdavky,

nakoľko maloletá má jednu nohu väčšiu ako druhú), školské pomôcky – 20,- € mesačne, drogéria –
20,- € mesačne, hračky – 20,- € mesačne, lieky – vitamíny – 15,- € mesačne, výlety – 50,- € mesačne,
mimoriadne výdavky – na okuliare – 300,- € jednorazovo – každé tri mesiace musí mať nové sklíčka
na okuliare, každé tri mesiace sa platí 40,- € za objednanie u očného lekára, nečakané výdavky –
50,- €. Maloletá má viacero diagnóz – dyslexia, dysgrafia, ADHD – hyperaktívna, má v škole asistenta.
Má rôzne veľké nohy – potrebuje špeciálne vložky do topánok, má kožné ochorenie, aj problémy so

srdcom. Matka je momentálne nezamestnaná, je vedená na úrade práce, avšak nemá nárok na dávku
v nezamestnanosti. Poberá prídavky na dieťa. Príjmy manžela navrhovateľky sú – 730,- až 760,- €
mesačne – je elektrikár. Maloletá má zmenené priezvisko na priezvisko navrhovateľkinho súčasného
manžela. Maloletá sa s otcom nestretáva, ani nevie, že je jej otcom. Za otca považuje súčasného
manžela navrhovateľky. Matka nemá o otcovi maloletej správy, avšak uviedla, že zrejme pracuje na

čierno, resp. je dobrovoľne nezamestnaný.

4. Súd sa snažil o opätovné predvolanie otca maloletej z adresy, ktorú otec súdu uviedol ako adresu
na doručovanie, avšak ani snahou kolízneho opatrovníka o zabezpečenie jeho účasti a vypátranie jeho
osoby nebolo možné otca predvolať - opäť zásielku neprevzal, súd v zmysle § 106 ods. 3 Civilného

sporového poriadku považuje zásielku otcovi za doručenú, avšak na pojednávanie sa nedostavil ani
nepožiadal o jeho odročenie z dôležitých dôvodov, súd preto rozhodoval v jeho neprítomnosti dňa
11.9.2025.

5. Na pojednávaní konanom dňa 11.9.2025 zástupca procesného opatrovníka uviedol že s návrhom

matky na zvýšenie výživného súhlasí, otec sa na pojednávanie nedostavuje, marí ho, a na strane
dieťaťa existujú dôvody pre zvýšenie výživného, navrhujú výživné na maloletú A. zvýšiť, konkrétnu sumu
ponechávajú na úvahe súdu.

6. V priebehu konania matka maloletej súdu doložila potvrdenie o návšteve školy maloletej, potvrdenie

o podaní daňového priznania manžela matky maloletej, Zmluvu o výkone osobnej asistencie, potvrdenia
o vyplatených odmenách osobnému asistentovi.

7. Súd si zadovážil ďalej pre svoje rozhodnutie oznámenie Sociálnej poisťovne o skutočnosti že matka
ani otec maloletej t.č. nie sú poberateľmi dávky v nezamestnanosti, otec nie je ani v evidencii žiadateľov

o dávku v nezamestnanosti, oznámenie ÚPSVaR o skutočnosti, že matka je poberateľkou prídavku
na dieťa vo výške 120 eur (na dve deti) a žiadna iná štátna sociálna dávka jej nie je vyplácaná,
otec nie je a za posledných 12 mesiacov nebol poberateľom žiadnych štátnych sociálnych dávok
ani dávky v hmotnej núdzi, potvrdenie ÚPSVaR za roky 2024 a 2025 o poberaní prídavku na dve
deti matkou maloletej, správu z prešetrenia pomerov, ktorú vypracoval ÚPSVaR Senica – Oddelenie

sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately zo dňa 31.03.2025, správu o povesti mesta Modra
o otcovi maloletej, z ktorej vyplýva, že sa nachádza v ich evidencii obyvateľov prihlásený na trvalý
pobyt na uvedenej adrese, len mesto Modra. Adresa pobytu, kde sa menovaný zdržiava, im však nie je
známa. Evidovaný rodinný stav slobodný. Podľa vyjadrenia Mestskej polície v Modre nebol menovaný
D. E. riešený príslušníkmi Mestskej polície Modra za priestupok, nebol riešený komisiou na ochranu

verejného poriadku. Súdu bola tiež doložená správa ÚPSVaR Bratislava o zisťovaní pomerov u otca,
zktorejvyplynulo,žeotcanedohľadali,pretošetrenienevykonali.Súdsiďalejzadovážilajspiszkonania,
v ktorom sa rozhodovalo o maloletej, a to spis Okresného súdu Malacky sp.zn. 9P/185/2016. Súd
si tiež zadovážil lustráciu zo Sociálnej poisťovne, z ktorej zistil, že otec maloletej v súčasnosti nie je
vedený ako zamestnanec, nie sú zaňho platené odvody, naposledy bol ako zamestnanec vedený od

1.4.2025 do 21.6.2025, pričom ako jeho zamestnávateľ bol uvedený E., E., kde jeho vymeriavacie
základy tvorili priemerne 248,57 eur mesačne, pričom mu nie sú vyplácané dávky Sociálnou poisťovňou.
Podľa lustrácie v Registri obyvateľov súd zistil, že otec maloletej má spolu tri vyživovacie povinnosti,
a to okrem maloletej A. B. aj D. E. aj E. I..8. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom matky a zástupkyne procesného opatrovníka
ustanoveného maloletej, oboznámením sa s návrhom a s listinnými dôkazmi uvedenými vyššie,

oboznámením sa s obsahom spisu Okresného súdu Malacky sp.zn. 9P/185/2016, ako i oboznámením
sa s celým obsahom spisového materiálu, a zistil nasledovný skutkový a právny stav: Maloletá A. B. je
dieťa narodené z partnerského vzťahu matky B. C., nar. XX.XX.XXXX a otca D. E., nar. XX.XX.XXXX.
Rozsudkom OS Malacky, č.k. 9P/185/2016-55 zo dňa 27.3.2018, právoplatným dňa 11.05.2018 bola
maloletá A. B. zverená do osobnej starostlivosti matky, otec sa zaviazal prispievať na jej výživu sumou

100 eur mesačne.

9. Pokiaľ ide o pomery maloletej, tie súd zistil zo správy kolízneho opatrovníka, z ktorej vyplynulo, že
matka býva s maloletou na adrese G. D. H. J. XXX, obývajú jednopodlažný rodinný dom, ktorý je v
osobnom vlastníctve manžela matky p. I. C., nar. X.X.XXXX. V spoločnej domácnosti žije matkin manžel
a ich spoločná dcéra mal. K. C., nar. XX.X.XXXX. Náklady na bývanie matka nevedela uviesť presne,

uviedla, že výdavky spojené s bývaním hradí jej manžel. Matka poberá rodinné prídavky v sume 120 eur
mesačne spolu na obe deti. Ďalej poberá peňažný príspevok na osobnú asistenciu na svoju svokru, iný
príjem matka nemá. Manžel matky je zamestnaný v spoločnosti LV Agency, s.r.o., v Závode. Maloletá K.
je žiačkou 1. ročník v ZŠ Lakšárska Nová Ves, stravuje sa v školskej jedálni, za stravu matka hradí 5 eur
mesačne. Navštevuje aj školský klub, za ktorý matka hradí 15 eur mesačne. Podľa slov matky je zdravá.

10. Pokiaľ ide o samotnú maloletú A. B., tá je v čase rozhodovania súdu žiačkou 5. ročník v ZŠ Lakšárska
Nová Ves, stravuje sa v školskej jedálni, za stravu hradí 5 eur mesačne. Navštevuje hasičský krúžok,
za ktorý matka hradí 25 eur a za úbor uhradila 15 eur. Ostatné krúžky navštevuje len v rámci školy.
Má zdravotný problém so zrakom, nosí špeciálne dioptrické okuliare, matka uhradila za nové 300 eur.

Ošetrujúca pediatrička je F. L. M., F.. Navštevuje Centrum poradenstva a prevencie v Senici, má viacero
diagnóz. Podľa slov matky, otec prispieva výživným na mal. A. B. nepravidelne, v mesiaci marec 2025
poslal 100 eur a predtým 4 mesiace neposlal žiadne výživné. Matka ďalej uviedla, že otec má ďalšie
3 vyživovacie povinnosti okrem mal. A. B.. Mal. A. sa s otcom nestretáva a ona nemá vedomosť o
biologickom otcovi. Za otca považuje matkinho manžela. Jej biologický otec vôbec o ňu nejaví a ani v

minulosti nejavil záujem. Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny v Senici, odbor sociálnych vecí a rodiny,
oddelenie sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, navrhol zvýšiť výživné na maloleté dieťa A.
B. C. primerane k zárobkovým možnostiam, schopnostiam a majetkovým pomerom obidvoch rodičov s
prihliadnutím na vek a opodstatnené potreby maloletého dieťaťa.

11. Podľa § 36 ods. 1 prvá a druhá veta Zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú,
môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú,
súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov
zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti.

Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý
z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará.

Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní

schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa § 65 ods. 1 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich
vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.

Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvoduvýhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú
zročné vždy na mesiac dopredu.

Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo
dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov

spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

Podľa § 78 ods. 3 Zákona o rodine, pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

Podľa § 121 Civilného mimosporového poriadku, rozsudky o úprave výkonu rodičovských práv a
povinností a výžive maloletých a o priznaní, obmedzení alebo o pozbavení rodičovských práv a

povinností alebo o pozastavení ich výkonu možno zmeniť alebo zrušiť aj bez návrhu, ak sa zmenia
pomery.

Podľa§78ods.1Zákonaorodine,možnodohodyasúdnerozhodnutiaovýživnomzmeniť,aksazmenia
pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.

Podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov
konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

12. Výživným sa rozumie zaobstarávanie všetkých životných potrieb pre všestranný telesný a duševný

vývoj dieťaťa. Odôvodnené potreby maloletého dieťaťa sú závislé od jeho veku, od jeho fyzickej a
duševnej vyspelosti, zdravia, záujmov, od spôsobu a obsahu jeho prípravy na budúce povolanie.
Pri rozhodovaní o výške výživného súd zohľadňuje aj to, ktorý z rodičov sa o dieťa stará osobne,
pretože takúto starostlivosť je potrebné považovať za plnenie vyživovacej povinnosti. Práca a osobná
starostlivosť jedného z rodičov poskytovaná dieťaťu tak môže vyvážiť platby druhého rodiča. Pri určení

výšky výživného súd vychádza aj zo zásady úmernosti, t.j. že životná úroveň dieťaťa sa má prispôsobiť
životnej úrovni ostatných členov rodiny. Preto ak majú rodičia vzhľadom na svoje schopnosti a možnosti
vyšší životný štandard, premietne sa to aj do rozsahu odôvodnených potrieb dieťaťa, a naopak. Zmena
pomerov, ktorá odôvodňuje zmenu výživného stanoveného súdom musí byť takej povahy, aby tu bol
reálny dôvod meniť už vydané súdne rozhodnutie. Touto zmenou pomerov nie je akákoľvek zmena

v okolnostiach rozhodných pre určenie výživného, ale musí ísť o zmenu pomerov závažnejšieho
charakteru hlavne tých okolností, ktoré tvorili podklad pre vydanie skoršieho rozhodnutia, teda o zmenu
ktorá sa výraznejším spôsobom prejaví v pomeroch účastníkov. Za zmenu pomerov je vždy potrebné
považovať odôvodnené potreby oprávneného, ku ktorým môže dôjsť okamžite (napr. choroba, nástup
do školy) alebo aj postupne v dôsledku vyššieho veku, pričom v tomto prípade bude zvyčajne potrebné,

aby od predchádzajúcej úpravy uplynula dlhšia doba.

13. Princíp potencionality príjmov je inštitútom ktorý ochraňuje záujmy oprávneného (v tomto prípade
maloletého dieťaťa), pričom prvoradým záujmom je, aby v rámci majetkových vzťahov boli uspokojené
potreby dieťaťa - zákon teda umožňuje hodnotiť nielen životné okolnosti a pomery povinného, ktoré sú

reálne dané, ale aj tie, ktoré by za určitých podmienok mohli existovať (t.j. prednosť pred princípom
fakticity). Následkom princípu potencionality je potom skutočnosť, že súd pri určovaní výšky výživného
vychádza z potenciálneho príjmu.

14. Vykonaným dokazovaním súd dospel k záveru, že k zmene pomerov, ktorá odôvodňuje zvýšenie

doposiaľ určeného výživného došlo hlavne a prioritne na strane maloletého dieťaťa, ako oprávnenej
osoby. Odôvodnené potreby maloletej od poslednej úpravy výživného (Rozsudkom Okresného súdu
Malacky č. 9P/185/2016-55 zo dňa 27.3.2018, ktorým bola maloletá zverená do osobnej starostlivosti
matky, otcovi bolo určené výživné vo výške 100 eur mesačne, rozsudok bol právoplatný dňa 11.5.2018),
t.j. v dobe pred cca siedmimi rokmi, stúpli, a to hlavne v súvislosti so školskou dochádzkou, ale tiež

v súvislosti s rastom cien a spotrebou na stravu, oblečenie, záujmové aktivity, spoločenské vyžitie,
zdravotnú starostlivosť (maloletá trpí niekoľkými diagnózami, ktoré zvyšujú náklady na ňu, ako sú
ortopedické pomôcky, okuliare a podobne), a v neposlednom rade aj v súvislosti s telesným vývinomdieťaťa, súd tiež zobral do úvahy celkové zvyšovanie cien tovarov; k mimoriadnemu zvýšeniu potrieb
maloletej však od poslednej úpravy výživného neprišlo.

15. K výraznejšej zmene pomerov od poslednej úpravy výživného neprišlo ani na strane rodičov, ani
jeden z nich nemá (u otca neboli preukázané žiadne výdavky) od doby poslednej úpravy výživného
mimoriadne zvýšené výdavky. Vo veci určenia výšky výživného súd potom vzal do úvahy príjmy
a výdavky rodičov (u otca potenciálny príjem), a oprávnené potreby maloletého dieťaťa.

16. Matka v dobe predchádzajúceho určenia výživného bola na materskej dovolenke s ďalšou dcérou
K., výdavky mala rodina obvyklé, nezvýšené, ani vtedy jej otec maloletej na výživu neprispieval, resp.
prispieval iba sporadicky. V čase rozhodovania súdu je matka nezamestnaná, je v evidencii uchádzačov
o zamestnanie, nemá však zdravotný handicap alebo obmedzenie, ktoré by jej bránilo sa zamestnať.
Jej manžel v súčasnosti svojím príjmom zabezpečuje chod rodiny, matka poberá prídavok na dve deti
po 60 eur mesačne, ďalšie príjmy nemá.

17. V dobe predchádzajúceho určenia výživného súd vychádzal z príjmu otca, ktorý zistil z lustrácií zo
Sociálnej poisťovne, nakoľko ani vtedy otec na pojednávanie neprišiel, k návrhu sa nevyjadril, so súdom
nekomunikoval. Jeho priemerné vymeriavacie základy, z ktorých súd vychádzal pri určení pôvodného
výživného boli 400 - 630 eur. Súdu sa t.č. nepodarilo zistiť údaje o príjmoch otca ani údaje o jeho

výdavkoch. Súd vychádzal pri určení výživného z potenciálneho príjmu otca, ktorý by mohol dosahovať
jednak priemernú mzdu v Bratislavskom kraji, ktorú súd zistil zo štatistických údajov v SR (web stránka
Štatistického úradu SR) za rok 2024, kde priemerná mesačná hrubá mzda v Bratislavskom kraji je 2458
eur, čo po prepočte na čistý príjem tvorí 1724,20 eur. Súd nevzal do úvahy minimálnu mzdu (Oznámením
Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 263/2024 Z. z. bola na rok 2025

ustanovená suma minimálnej mzdy vo výške 816 eur za mesiac pre zamestnanca odmeňovaného
mesačnou mzdou), nakoľko otec sám súdu oznámil, že žije v Bratislave, preukázateľne tam pracoval
pre zamestnávateľa E., E., teda je zrejmé, že mohol zarábať mzdu, ktorú je možné priemerne zarobiť
v Bratislave a okolí. Uvedený príjem by otcovi (u ktorého nebolo preukázané že by bol vážne chorý alebo
invalidný, alebo že by mal obmedzenia pre ktoré by sa z objektívnych dôvodov nemohol pracovať alebo

zamestnať sa) umožňoval platiť bez vážnejších problémov určené (zvýšené) výživné, pričom súd vzal do
úvahy, že otec má ďalšie dve vyživovacie povinnosti, preto ani nevyhovel návrhu matky v plnom rozsahu
(žiadala 300 eur výživné), ale iba vo výške 200 eur, čo je približne 11,6 % z potenciálneho príjmu otca.

18. Súd tiež vzal do úvahy potreby maloletého dieťaťa. Maloletá A. B. má 11 rokov, je piatačka – býva

s matkou, jej manželom a sestrou, navštevuje druhý stupeň základnej školy v mieste bydliska. Výdavky
na maloletú matka vyčíslila vo výške cca. 470 eur + výdavky za bývanie; maloletá má zvýšené výdavky
na okuliare a ortopedickú obuv (má zdravotné problémy ako ADHD, dyslexia, dysgrafia, avšak lieky za
tieto neplatí), mimoriadne zvýšené výdavky na ňu nie sú.

19. Na základe zhora uvedených skutočností dospel súd k názoru, že určenie / zvýšenie výživného
na maloletú na sumu 200 eur mesačne (t.j. zvýšenie o dvoj - násobok) je primerané, v súlade s §
75 ods. 1 Zákona o rodine (keď matkou požadované výživné vo výške 300 eur mesačne považoval
za neproporcionálne z dôvodov uvedených vyššie); zvýšenie vyživovacej povinnosti otca súd určil
od 8.11.2023, t.j. odo dňa podania návrhu na súd. Nedoplatok na zročnom výživnom za obdobie od

8.11.2023 (deň podania návrhu na súd / určenia zvýšenej vyživovacej povinnosti) do 11.9.2025 (deň
rozhodnutia súdu) na maloletú vo výške 2.176,67 eur (ako rozdiel medzi novo určeným výživným vo
výške 200 eur a doposiaľ určeným výživným vo výške 100 eur – alikvotná časť za mesiac november
2023 je 76,67 eur a následne za každý mesiac od decembra 2023 do augusta 2025 á 100 eur), uložil
súd otcovi zaplatiť v splátkach po 200 eur do zaplatenia, nakoľko ide o pomerne vysokú čiastku a pre

otca by mohlo ísť pri jednorázovom zaplatení o príliš vysoké zaťaženie.

20. Týmto rozsudkom súd zároveň zmenil rozsudok Okresného súdu Malacky č. 9P/185/2016-55 zo dňa
27.03.2018, v časti o výške výživného plateného otcom na maloletú A. B..

21. O nepriznaní trov žiadnemu z účastníkov konania súd rozhodol v súlade s ustanovením § 52
Civilného mimosporového poriadku.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nemôže podať odvolanie matka maloletej a kolízny opatrovník maloletej, nakoľko
sa tohto svojho práva účinne v súlade s ustanovením § 368 Civilného sporového poriadku pred súdom

vzdali.

Proti tomuto rozsudku môže otec maloletej podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia na súde,
proti ktorého rozsudku smeruje (§ 355 ods. 1 CSP). Odvolanie môže podať účastník konania, v ktorého
neprospech bolo rozhodnutie vydané. (§ 359 CSP). Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie
je prípustné (§ 358 CSP).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§363 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav
veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní (§ 62 CMP).

Akpovinnýdobrovoľnenesplní,čomuukladávykonateľnérozhodnutie,oprávnenýmôžepodaťnávrhna
vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení.
Návrh na vykonanie exekúcie sa podáva na príslušný súd podľa (zák. č. 233/1995 Z.z.) elektronicky
do elektronickej schránky súdu alebo ak oprávnený alebo jeho zástupca nemá aktivovanú elektronickú
schránku, alebo mu v možnosti podať návrh elektronickými prostriedkami bránia iné dôvody, možno

podať návrh na vykonanie exekúcie prostredníctvom ktoréhokoľvek exekútora (§ 48 zákona č. 233/1995
Z.z.).