Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, April 9, 2025

Súd: Okresný súd Nitra
Spisová značka: 8Csp/71/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6123353255
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 04. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dana Bartová

ECLI: ECLI:SK:OSNR:2025:6123353255.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

8Csp/71/2024

Okresný súd Nitra sudkyňou JUDr. Danou Bartovou v spore žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so
sídlom Prievozská 2, 821 09 Bratislava - mestská časť Ružinov, IČO: 35 724 803, právne zastúpený:
Remedium Legal, s.r.o., so sídlom Prievozská 2, 821 09 Bratislava - mestská časť Ružinov, IČO: 53 255
739, proti žalovanej: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom B. XXX/XX, XXX XX C., t.č. D. X, XXX XX
C., právne zastúpená JUDr. Petrom Havlíkom, advokátom, so sídlom Damborského 13, 949 01 Nitra, o

zaplatenie sumy 20.000 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

8Csp/71/2024

I. Súd žalobu zamieta.

II. Žalovanej súd priznáva voči žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o výške ktorých
rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

8Csp/71/2024

1. Žalobca sa žalobou (návrhom na vydanie platobného rozkazu) doručenou Okresnému súdu Banská
Bystrica dňa 05.05.2023 domáhal v upomínacom konaní voči pôvodne žalovanému v 1. rade E. F.

a žalovanej zaplatenia istiny 20.000 eur, úroku 9.745,33 eura, úroku z omeškania 13,65 eura, úroku
z omeškania 5 % ročne zo sumy 20.000 eur od 28.07.2021 do zaplatenia a náhrady trov konania.
Žalobu odôvodnil tým, že na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 23.06.2022 nadobudol od
postupcu UniCredit Bank Czech Republic and Slovakia, a.s., pobočka zahraničnej banky, Šancová 1/
A, 813 33 Bratislava, IČO: 47251336, pohľadávku voči žalovaným. Postupca uzatvoril so žalovanými
dňa 07.11.2018 Zmluvu č. XXXX_XX XXXXXXXX-XXXX-X, na základe ktorej poskytol žalovaným
bezúčelový úver vo výške 35.000 eur. S ohľadom na to, že žalovaní sa dostali do omeškania so

splácaním úveru po dobu dlhšiu ako 3 mesiace, pričom boli súčasne upozornení v lehote nie kratšej ako
15 dní na možnosť uplatnenia práva na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru, postupca k 27.07.2021
vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru. Pohľadávka žalobcu predstavovala ku dňu postúpenia predmetnej
pohľadávky sumu vo výške 33.049,30 eura, ktorá pozostávala z istiny vo výške 29.828,79 eura, zriadneho úroku vo výške 3.203,80 eura, z úroku z omeškania vo výške 13,65 eura a z poplatkov
vo výške 3,06 eura. Žalovaní po postúpení pohľadávky vykonali úhradu vo výške 750,00 eur dňa
13.01.2023. Žalovaná suma predstavuje sumu vo výške 29.758,98 eura, z toho istina vo výške 20

000,00 eur, riadny úrok vo výške 9.745,33 eura predstavujúci úrok z istiny, aký by pri riadnom plnení
povinností dlžník zaplatil ako cenu peňazí ponížený o sumu úhrad vykonaných na tento úrok a o poplatky
a úrok z omeškania 13,65 eura. Žalobca si konaní uplatňuje zákonný úrok z omeškania počnúc dňom
28.07.2021, t.j. dňom nasledujúcim po dni vyhlásenia mimoriadnej splatnosti.

2. V upomínacom konaní súd o návrhu rozhodol platobným rozkazom sp. zn. 33Up/1160/2023 zo
dňa 23.08.2023, ktorý voči pôvodne žalovanému v 1. rade nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť
dňa 21.09.2023. Platobný rozkaz sa žalovanej v upomínacom konaní nepodarilo doručiť, preto bola
vec postúpená tunajšiemu súdu na ďalšie konanie (Krajský súd v Banskej Bystrici na základe
nesúhlasu Okresného súdu Zvolen s postúpením veci rozhodol, že miestne príslušným na prejednanie
a rozhodnutie vo veci jej Okresný súd Nitra). Po zistení pobytu žalovanej súd vydal platobný

rozkaz, voči ktorému podala žalovaná včas odpor s vecným odôvodnením. Namietala, že si postupca
nesplnil povinnosť podľa § 7 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. a neskúmal s odbornou starostlivosťou
schopnosť žalovanej splácať úver, na základe čoho nebol oprávnený požadovať jednorazové splatenie
spotrebiteľského úveru. Ďalej považovala postúpenie pohľadávky za absolútne neplatné, nakoľko je
v rozpore s § 525 ods. 1 Občianskeho zákonníka, keď sa postúpením pohľadávky z banky na inú

osobu mení obsah právneho vzťahu. Právna úprava § 92 ods.8 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách
zhoršuje postavenie spotrebiteľa oproti právnej norme v § 525 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Aplikujúc
pravidlo„lexspecialisderogatlegigenerali“a„lexposteriorderogatlegipriori“vyvodila,žebankanemôže
postúpiť svoju pohľadávku zo spotrebiteľskej zmluvy na inú osobu ako je banka. Napokon namietla
premlčanie pohľadávky, keď sa dlžník dostal do omeškania už v roku 2020, a teda už v tom čase mal

veriteľ možnosť zosplatniť dlh.

3. Vo vyjadrení k odporu k posudzovaniu schopnosti splácať úver žalobca uviedol, že z úverového
registra mal veriteľ informáciu o úverových záväzkoch s mesačnými splátkami vo výške 775 eura,
nový úver bol poskytnutý s mesačnou splátkou 546,35 eura, výdavky na peňažné záväzky spotrebiteľa

teda boli vo výške 1.321,35 eura. Hlavný žiadateľ (pôvodne žalovaný v 1.rade) uviedol zdroj príjmu
podnikanie s príjmom 3.000 eur (dokladovaný daňovým priznaním za rok 2017 so základom dane
44.601,75 eura a dane 9.049,09 eura), veriteľ akceptoval sumu 2.962,67 eura. Spolužiadateľ – žalovaná
uviedla zamestnanie na dobu neurčitú s čistým príjmom 649 eura, ktorý deklarovala výpisom z účtu.
Veriteľ tento príjem akceptoval (nebral do úvahy vyplávané nemocenské a výživné). Výška príjmov

spotrebiteľov bola 3.811,67 eura. V rámci nákladov na zabezpečenie základných životných potrieb bral
veriteľ do úvahy životné minimum spotrebiteľa v sume 628,96 eura, nakoľko spotrebitelia uviedli tri
maloleté deti ( 205,04 eura + 143,06 eura + (3 x 93,61 eura). K tejto sume veriteľ pripočítal sumu
200 eur (súdom určená povinnosť hlavného žiadateľa platiť výživné). Veriteľ zároveň bral do úvahy
paušálne výdavky, ktoré v zmysle opatrenia NBS spolu so životným minimom reprezentujú obvyklé

mesačné výdavky spotrebiteľov na stravu, bývanie, ošatenie a pod.. Tie boli vypočítané ako rozdiel
medzi celkovou výškou čistého príjmu spotrebiteľa a životným minimom spotrebiteľa, životným minimom
osoby, voči ktorej má spotrebiteľ vyživovaciu povinnosť zvýšený o 20 % - teda 596,54 € ( 3.811,67
€ - 828,96 €) * 20%). Táto suma bola vyššia ako celkové výdavky uvedené v žiadosti o úver, a
preto veriteľ počítal so sumou paušálnych výdavkov. Žalobca poukázal na pripojenú odpoveď Národnej

banky Slovenska zo dňa 14.03.2024 vo veci NBS-000-096-061, podľa ktorej: „výdavky na bývanie,
dopravu, telefón, internet a ostatné výdavky na domácnosť považujeme za súčasť kategórie „náklady na
zabezpečenie základných životných potrieb“. (...) Do vzorca budú vstupovať iba paušalizované výdavky
na základné životné potreby, najmä bežné výdavky spotrebiteľa napr. za daný miesiac. (...) Národná
banka Slovenska na základe vyššie uvedeného uzatvára, vychádzajúc z ustanovení zákona č 129/2010

Z.z. a Opatrenia NBS, ďalej zo svojich znalostí a praktických skúsenosti z dohľadu nad finančným trhom,
že dodržanie odbornej starostlivosti pri posudzovaní schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver
sa nevyžaduje skúmanie skutočných bežných výdavkov spotrebiteľa (napr. náklady na bývanie, telefón,
internet a výdavky na domácnosť.“ Celková výška nákladov na zabezpečenie základných životných
potrieb spotrebiteľa bola teda vo výške 1.425,50 eura. Podľa ust. § 2 ods. 2 Opatrenia Národnej

banky Slovenska č. 10/2017 limit ukazovateľa schopnosti splácať vypočítaného podľa odseku 1 nemôže
prekročiť hodnotu 1. Limit ukazovateľa schopnosti splácať (ďalej ako „DSTI“) bol výpočtom stanovený
na 0,55 ((1321,35 €)/(3.811,67 € - 1.425,50€ )). Žalobca ďalej nesúhlasil s právnym názorom žalovanej,
že postúpenie pohľadávok banky na inú osobu je v rozpore s ust. § 525 Občianskeho zákonníka,poukazujúc najmä na rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 5Obo/93/2008, zo dňa 20. mája 2009,
sp. zn. 1MCdo/11/2012, zo dňa 09. 10. 2013. K námietke premlčania uviedol, že možnosť vyhlásiť
mimoriadnu splatnosť úveru je právo veriteľa, nie jeho povinnosť. Preto premlčacia doba nemohla začať

plynúť v roku 2020 ako sa domnieva žalobca. Podľa žalobcu premlčacia doba začala plynúť 21.07.2021
a uplynula by dňa 21.07.2024.

4. Na nariadenom pojednávaní právny zástupca žalovanej doplnil argumentáciu a uviedol, že žalovaná
nebola riadne vyzvaná bankou na zaplatenie dlžnej sumy, výzvu neprevzala, prevzala ju matka partnera,

pričom na doručenke je uvedená poznámka mama, k čomu nebola splnomocnená. Rovnako neboli
splnené podmienky v zmysle § 53 ods. 9 v spojení s § 565 Občianskeho zákonníka, keď nedošlo k
výzve žalovanej na zaplatenie dlžnej sumy. Takýto úkon zosplatnenia je neplatný. Adresa, na ktorú bolo
žalovanej doručované zosplatnenie, nebola v tom čase jej adresou trvalého ani prechodného pobytu a
žalovaná sa na uvedenej adrese v tom čase ani nezdržiavala. Doručenka má povahu verejnej listiny,
a preto potvrdzuje údaje v nej uvedené, z čoho teda jasne vyplýva, že táto zásielka nebola doručená

žalovanej ale, že bola doručená tretej osobe matke spoludlžníka.

5. Žalovaná v rámci výsluchu na pojednávaní uviedla, že v čase poskytnutia úveru v roku XXXX bývali
s manželom v D.. Následne sa presťahovali do C. na B. G.. Nikdy spolu nebývali v H.. I. H. XXX
je adresou trvalého pobytu bývalého manžela. Žijú tu jeho rodičia. Ona na uvedenej adrese nikdy

nebývala, chodievali sem len na návštevy. Po rozvode s bývalým manželom v auguste XXXX sa hneď
odsťahovala do podnájmu s deťmi, kde žijú doteraz. Návrh na rozvod podávala ona v marci XXXX,
rozsudok bol právoplatný XX.XX.XXXX. Čo sa týka vybavovania úveru vtedy riešili kúpu nehnuteľnosti
a dofinancovanie cez spotrebný úver. Úver vybavovali zrejme v J.. Na podrobnosti si nespomína,
vie, že predložila občiansky preukaz. Pri podpise zmluvy si časť zmluvy skontrolovala. Vôbec si pri

uzatváraní zmluvy neuvedomila, že je tam uvedená adresa na doručovanie H. XXX. Adresu H. XXX
nikdy neuvádzala, vždy uvádzala len tú adresu, ktorú mala na dokladoch. Matka bývalého manžela ju
neupovedomila, že na ich adresu chodí pošta na jej meno. Už počas manželstva sa predal spoločný
dom, z ktorého sa mala vyplatiť hypotéka, ako aj predmetný spotrebný úver. Peniaze z predaja išli na
účet bývalého manžela. Dohoda o splácaní úverov bola taká, že všetko platil bývalý manžel, všetko išlo z

jeho účtu hypotekárny aj spotrebný úver. Ona bola v tom čase na úrade práce. Potom ako sa zamestnala
v J., financovala nákupy do domácnosti a splátky. Po rozvode nedošlo k vyporiadaniu BSM. Vo vzťahu
k úveru z G. H. bola ústna dohoda, že (bývalý manžel) vyplatí úver z prostriedkov, ktoré mal z predaja
domu, mal vtedy na účte 26 000,- eur na tento účel - na splatenie predmetného úveru. Ona riešila úver,
keď ju kontaktovala nejaká spoločnosť a začala splácať splátky zrejme na predmetný úver. Po asi roku

a pol sa začali platby vracať, preto som mala za to, že úver je vyrovnaný.

6. Žalobca k doručovaniu zásielok žalovanej uviedol, že žalovanej bola vytvorená možnosť, aby sa
oboznámila s doručovanou zásielkou. Doručenka má povahu verejnej listiny, tzn. potvrdzuje údaje v
nej uvedené. Zásielky boli doručované na adresu, ktorú žalovaná oznámila ako doručovaciu adresu.

Je právne irelevantné, či ho žalovaná aj skutočne prevzala, nakoľko pri hmotnoprávnych úkonoch platí
podľa § 45 ods. 1 Občianskeho zákonníka platí tzv. teória dôjdenia, v zmysle ktorej sa nevyžaduje aby
bol úkon aj reálne doručený, ale postačuje, že sa dostal do dispozičnej sféry adresáta. Žalobca má za to,
že skutočnosť, že zásielku prevzala matka dlžníka (pôvodne žalovaného 1/, s ktorou pravdepodobne žili
v tom čase v jednej domácnosti) jednoznačne preukazuje, že žalovaný mal možnosť sa s jej obsahom

oboznámiť. Poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 28.01.2011 sp zn. 5
Cdo 129/2010, rozsudok Krajského súdu v Trenčíne, sp. zn. 6CoCsp/8/2022 zo 17.05.2022 a uznesenie
Krajského súdu v Banskej Bystrici, sp. zn. 14CoCsp/18/2022 z 02.11.2022. Bola vymedzená sféra
doručovania, v podstate aj žalovaná uviedla, že ona si tú zmluvu prečítala, resp. čiastočne a potom ju
podpísala. Nie je ani preukázané, že by žalobca pochybil. Naopak skôr sa javí, že pri čítaní tej zmluvy

sa čítala nedôsledne a jednoducho svoju dispozičnú sféru vyjadrila žalovaná už tým spôsobom a tam
sa doručovalo. Je preukázané, že na adresu, kde sa malo doručovať sa aj doručovalo a žalovaná mala
objektívnu možnosť sa o tom dozvedieť už len napríklad skrz to, že to v podstate prevzal manžel, ktorý
splnomocnil svoju matku. Poukázal aj na uznesenie NS ČR 29Cdo/3555/2008 z 13.4.2010.

7. V záverečnej reči žalobca uviedol, že má za to, že zákon označenie splátky vo výzve veriteľovi
neukladá, pričom ak by zákonodarca mal ambíciu, uvedenú požiadavku pretaviť do paragrafového
znenia, istotne by tak učinil, pričom poukázal na skutočnosť, že zákonodarca novelizoval predmetné
ustanovenie podstatne odlišným spôsobom. Tá novelizácia má podklad v rozhodovacej praxi SDEUpodľa ktorej sa skúma proporcionalita. Teda ani SDEU nehovorí nič o špecifikácii konkrétnej splátky pre
ktorú došlo k zosplatneniu.

8. Žalovaná v záverečnej reči zotrvala na tom, že právny predchodca žalobcu nedoručil riadnym
spôsobom žalovanej výzvu. Žalobca preukázateľne doručoval žalovanej na adresu H., kde žalovaná
nebývala a ani nemala trvalý a prechodný pobyt, čo vlastne bolo potvrdené aj svedkyňou p. F..
Žalovaná túto osobu, ktorá za ňu prevzala podľa doručenky zásielku, nikdy na preberanie svojich
zásielok nesplnomocnila ani jej nikdy neposkytla žiadne oprávnenie akýmkoľvek spôsobom konať v

jej mene. Bolo zrejmé, že adresa pre doručovanie, ktorá bola uvedená v úverovej zmluve a na ktorú
poukazuje žalobca, bola v zmluve uvedená nesprávne. Žalovaná sama potvrdila, že takúto adresu
právnemu predchodcovi žalobcu ako svoju adresu nikdy neuviedla a predmetnú zmluvu o úvere
vyhotovovala samotná banka. Nie je preto možné dávať na ťarchu žalovanej ako spotrebiteľovi, že
banka pochybí a uvedie v zmluve nesprávny údaj, ktorý vzhľadom na všetky skutočnosti musela banka
iba skopírovať z údaja exmanžela žalovanej, ktorý uviedol takúto svoju adresu pre doručovanie. Ďalej

uviedla, že spotrebiteľ má právo vedieť, z akej právnej skutočnosti vyvodzuje banka tak závažné právnej
následky, akými sú zosplatnenie celého úveru, a preto požiadavka, aby bola takáto skutočnosť presne
špecifikovaná aj poukazom na konkrétnu nehradenú splátku považuje za primeranú a rozhodne sa
nejedná o neprimeraný zásah do zmluvných vzťahov zo strany súdu.

9. Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalovanej, výsluchom svedkyne (prostredníctvom dožiadaného
súdu), listinami predloženými do konania a zistil nasledovný skutkový stav:

10. Žiadosťami zo 06.11.2018 požiadali pôvodne žalovaný v 1. rade a žalovaná (v tom čase manželia)
UniCredit Bank Czech Republic and Slovakia, a.s., pobočka zahraničnej banky, Šancová 1/A, 813 33

Bratislava, IČO: 47251336 o poskytnutie spotrebného úveru vo výške 35.000 eur. V žiadosti pôvodne
žalovaný v 1.rade E. F. uviedol adresu trvalého pobytu H. XXX. Žalovaná v žiadosti uviedla adrese
trvalého pobytu K. XXX/XX, D..

11. UniCredit Bank Czech Republic and Slovakia, a.s., pobočka zahraničnej banky, ako veriteľ

a pôvodne žalovaný v 1.rade a žalovaná ako dlžníci účtu uzatvorili dňa 07.11.2018 Zmluvu o
spotrebiteľskom úvere č. XXXX_XX_XXXXXXXX-XXXX-XX. V zmluve sa veriteľ zaviazal poskytnúť
dlžníkom úver vo výške 35.000 eur bez účelového určenia. Parametre úveru dojednané v zmluve boli
nasledovné: úroková sadzba fixná 10,79 %, počet splátok 96, výška splátky 545,83 eura, platobný
deň 20. deň v mesiaci, konečná splatnosť úveru 20.11.2026, výška odplaty 11,46 %, celkové náklady

dlžníka v deň uzatvorenia zmluvy 17.769,99 eura, celková čiastka, ktorú musí dlžník vrátiť 52.769,99
eura, RPMN 11,46 %, priemerná RPMN 8,34 %, úver bez poistenia schopnosti splácať, poplatok
za poskytnutie úveru 50 eur splatný v mesačných splátkach po 0,52 eura. Žalovaná bola v zmluve
označená menom, priezviskom, rodným číslom, dátumom narodenia, dokladom totožnosti, trvalým
pobytom - K. XXX/XX, D. a ako údaje pre doručovanie a komunikáciu bola uvedená adresa H.

XXX, telefónne číslo a e-mailová adresa. V zmysle článku 10 bodu 1a 2 Obchodných podmienok na
poskytovanie úverov fyzickým osobám – nepodnikateľom je banka oprávnená vyhlásiť mimoriadnu
(predčasnú) splatnosť celého zostatku úveru s príslušenstvom, ak vzniklo a viac ako tri mesiace trvá
omeškanie splatením čo aj len jednej splátky alebo splátky úrokov podľa zmluvy o úvere.

12. V tlačive – Doplňujúce údaje k žiadosti o poskytnutie spotrebiteľského úveru zo dňa 06.11.2018
pôvodne žalovaný v 1. rade uviedol počet dospelých v rodine 2, počet nezaopatrených detí 3, vzdelanie
stredná škola s maturitou, spôsob bývania vlastný dom výživné určené súdom – áno, rodinný stav –
ženatý, bezpodielové spoluvlastníctvo manželov – áno. Hlavný zdroj príjmu pôvodne žalovaný v 1. rade
uviedol podnikanie, so začiatkom súčasného podnikania 12.10.2012, s čistým prehláseným príjmom

3.000 eur. Ako výdavky uviedol mesačné výdavky na bývanie 450 eur, (ktoré predstavovali aj celkové
deklarované výdavky), výživné určené rozhodnutím súdu 200 eur. Ako záväzok uviedol hypotekárny
úver v K. H. F., I. s mesačnou splátkou 731 eura. Žalovaná uviedla rodinný stav vydatá, bezpodielové
spoluvlastníctvo manželov – áno, vzdelanie stredné s maturitou, zamestnávateľ – žalovaný v 1.rade,
zmluva na dobu neurčitú od 01.02.2018, čistý mesačný príjem 749 eur. Žalovaná uviedla ako adresu

trvalého pobytu K. XXX/XX, D., na aktuálnej adrese pobytu od XX.XX.XXXX.

13. Veriteľ pred poskytnutím úveru lustroval dlžníkov v spoločnom registri bankových informácií (SRBI),
príjem pôvodne žalovaného v 1. rade overoval z daňového priznania za rok 2017, príjem žalovanejpotvrdením o výške príjmu zo závislej činnosti a výpisom z účtu. Pri posudzovaní spôsobilosti splácať
úver vychádzal z celkového mesačného príjmu dlžníkov 3.811,67 eura (pri pôvodne žalovanom v 1. rade
uznaný príjem 2.962,67 eura, pri žalovanej uznaný príjem 849 eura), pravidelných mesačných výdavkov

828,96 eura a nerefinancovaných splátok 775 eur.

14. Upomienkou č. 2 - výzvou na úhradu záväzku zo dňa 24.05.2021 veriteľ oznámil dlžníkom (každému
osobitnou upomienkou), že napriek predchádzajúcej výzve nedošlo k úhrade záväzku a celková
omeškaná čiastka („dlžná suma“) predstavuje 1.120,93 eura, z toho istina 509,45 eura, úroky 606,22

eura, úroky z omeškania 4,20 eura, poplatky 1,06 eura. Veriteľ požiadal o okamžitú úhradu dlžnej
sumy najneskôr v lehote 3 dní od doručenia výzvy. Upozornil, že ak dlžnú sumu neuhradia ani v lehote
do troch mesiacov od prvého omeškania so zaplatením splátky, bude požadovať zaplatenie celého
zostatku úveru spolu s jeho príslušenstvom aj pred časom dohodnutým v zmluve o úvere. Veriteľ zasielal
upomienky obom žalovaným na adresu H. XXX. Za pôvodne žalovaného ako aj za žalovanú prevzala
upomienky matka pôvodne žalovaného dňa 31.05.2021 (na doručenkách podpísaná ako „F. L.“).

15. Listom zo dňa 27.07.2021 oznámil veriteľ dlžníkom, že úver sa stal splatným dňa 27.07.2021
vzhľadom k tomu, že nedodržali dohodnutý splátkový kalendár a v zmysle výziev zo dňa 28.04.2021,
25.05.2021, 22.06.2021 neodstránili dôvod mimoriadnej splatnosti. Oznámenie prevzal pôvodne
žalovaný dňa 03.08.2021. Oznámenie adresované žalovanej na adresu H. XXX sa vrátilo odosielateľovi

s poznámkou “zásielka neprevzatá v odbernej lehote“.

16. Podľa výpisu z úverového účtu žalovaní ako dlžníci uhradili k 09.06.2022 na istinu úveru sumu
5.171,21 eura, na úroky 7.974,66 eura, úrok z omeškania 8,15 eura a poplatky 10,46 eura. Zmluvou
o odplatnom postúpení pohľadávky č. XXXXX_XXXX_XXXX_XXXXXXX F. zo dňa 23.06.2022 bola

pohľadávka z vyššie uvedenej úverovej zmluvy voči dlžníkom postúpená na žalobcu. Z prílohy k zmluve
vyplýva, že postúpená pohľadávka predstavovala istinu v sume 39.828,79 eura, úrok 3.203,08 eura,
úrok z omeškania v sume 13,65 eura a poplatky v sume 3,06 eura. Po postúpení pohľadávky uhradili
dlžníci sumu 750 eur (nepopreté tvrdenie v žalobe).

17. Z oznámenia Slovenskej pošty, a.s. zo dňa 08.01.2025 vyplýva, že pôvodne žalovaný v 1. rade
splnomocnil dňa 28.09.2016 na preberanie všetkých jemu adresovaných poštových zásielok, vrátane
zásielok „do vlastných rúk“, osoby E. F. a I. F. (rodičia žalovaného v 1. rade). Pre adresáta – žalovanú
splnomocnenie na tlačive Slovenskej pošty, a s. nebolo vystavené.

18. Svedkyňa I. F. v rámci výsluchu na dožiadanom súde (Okresný súd Zvolen) potvrdila, že žalovaná
bola jej nevesta. Ako sa rozišla s jej synom, nevie, či medzi nimi prebiehala komunikácia, nevedela
presne, kedy sa rozišli. Žalovaná sa odmlčala. Predtým, ako sa rozišli, chodievali na návštevy k nim
na H. XXX. Nepamätala si, že by preberala za žalovanú poštu od Unicredit banky. Potvrdila, že čo
sa týka preberania zásielok za syna, má splnomocnenie na neho, nevie či za neho prevzala nejakú

zásielku od G.. Zásielky mali doma, keď nejaká prišla, synovi zavolala, on u nich nebýva, prišiel si
zásielkuzobrať.Potvrdila,žežalovanánikdynebývalanaadreseH.XXX,podľasvedkynenatejtoadrese
nemala prihlásenú korešpondenčnú adresu. Nemá vedomosť, či bol jej syn splnomocnený na preberanie
zásielok žalovanej.

19.Pokusomozmier oznámilžalobcadlžníkomsplnomocnenienavymáhaniepohľadávkypreprávneho
zástupcu a vyzval na úhradu dlžnej sumy celkovo 34.690,70 eura. Pôvodne žalovanému v 1. rade zaslal
výzvu na adresu H. XXX a žalovanej na adresu K. XXX/XX, D..

20. Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka

poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

21. Podľa § 52 odsek 1, 3 a 4 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva
bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Dodávateľ je osoba, ktorá

pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej
podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy
nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.22. Podľa § 2 písm. d) zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a
pôžičkách pre spotrebiteľov v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy zmluvou o spotrebiteľskom
úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa

zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so
spotrebiteľským úverom.

23. Podľa § 17 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch práva vyplývajúce zo zmluvy o spotrebiteľskom
úvere neprechádzajú a veriteľ ich nemôže previesť na tretiu osobu; to neplatí, ak prechádza alebo sa

postupuje pohľadávka so všetkými právami s ňou spojenými a ide o prechod alebo postúpenie z veriteľa
oprávneného poskytovať spotrebiteľský úver podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu18b) na
veriteľa podľa § 20 ods. 1 písm. a), banku, zahraničnú banku alebo pobočku zahraničnej banky.

24. Podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má
vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od

omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní
na uplatnenie tohto práva.

25. Podľa § 565 Občianskeho zákonníka ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie
celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené.

Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.

26. Podľa § 92 ods. 8 veta prvá zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách ak je napriek písomnej výzve banky
alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so
splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže

banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku
postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len „postupník“), aj bez
súhlasu klienta; týmto nie sú dotknuté pravidlá pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o spotrebiteľskom
úvere podľa osobitného predpisu ani pravidlá pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o úveroch na
bývanie podľa osobitného predpisu.

27. Podľa § 2 ods. 1 Opatrenia Národnej banky Slovenska č. 10/2017 ukazovateľ schopnosti splácať sa
vypočíta ako podiel výdavkov na peňažné záväzky spotrebiteľa podľa odseku 3 a celkovej výšky čistých
príjmov spotrebiteľa podľa odseku 4 zníženej o celkovú výšku nákladov na zabezpečenie základných
životných potrieb spotrebiteľa podľa odseku 5. Všetky položky výpočtu ukazovateľa schopnosti splácať

sa prepočítavajú na obdobie jedného mesiaca. Podľa ods. 2 limit ukazovateľa schopnosti splácať
vypočítaného podľa odseku 1 nemôže prekročiť hodnotu 1.

28. Predmetná zmluva o spotrebiteľskom úvere je zmluvou spotrebiteľskou, keďže bola uzavretá
medzi pôvodným veriteľom ako dodávateľom a žalovaným ako spotrebiteľom. Súd preto na

právny vzťah medzi stranami aplikoval ustanovenia Obchodného zákonníka, Občianskeho zákonníka
upravujúce spotrebiteľské zmluvy (§52 a nasl. Občianskeho zákonníka) a zákona č. 129/2010 Z. z. o
spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy.

29. Súd po vykonanom dokazovaní dospel k záveru že žalobe nie je možné vyhovieť. Žalobca si

ako právny nástupca veriteľa uplatňuje voči žalovanej ako dlžníkovi nárok na vrátenie zosplatneného
dlhu vyplývajúceho zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere. V konaní nebolo sporné uzatvorenie zmluvy
o spotrebiteľskom úvere, poskytnutie úveru žalovanej a pôvodne žalovanému v 1. rade, ktorí boli v čase
poskytnutia úveru manželmi, nebola sporná suma uhradená na úver. Sporná, resp. žalovanou v konaní
namietaná bola aktívna vecná legitimácia žalobcu z dôvodu nemožnosti postúpiť bankovú pohľadávku

na nebankový subjekt, nesplnenie povinnosti skúmať s odbornou starostlivosťou schopnosť dlžníkov
splácať úver a neúčinné zosplatnenie úveru z dôvodu nedoručenia výzvy pred zosplatnením žalovanej.
Žalovaná zároveň vzniesla námietku premlčania.

30. Súd sa nestotožnil s tvrdením žalovanej o nedostatku aktívnej vecnej legitimácie súvisiacej s tým,

že nie je možné postúpenie bankovej pohľadávky zo spotrebiteľskej zmluvy na nebankový subjekt
vzhľadomnanormatívnyzákazvyjadrenýv§525ods.1Občianskehozákonníka,vzmyslektoréhonieje
možné postúpiť pohľadávku, ktorej obsah by sa zmenou veriteľa zmenil. Súd súhlasí s tvrdením žalobcu,
že postúpením takýchto pohľadávok nedochádza k zmene v ich obsahu a ani k zhoršeniu postaveniadlžníka a preto tento druh pohľadávok nespadá pod okruh výnimiek zo všeobecne platnej zásady,
že predmetom zmluvy o postúpení pohľadávky môže byť akákoľvek pohľadávka. Podľa rozsudku
Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 1MCdo/11/2012, zo dňa 09.10. 2013 obsah pôvodného záväzku sa

postúpením nemení a samotné postúpenie pohľadávky uzavretím zmluvy o postúpení vplyv na právne
postavenie dlžníka nemá, dlžník je povinný splniť ten istý dlh. V súdne praxi je všeobecne akceptované
postúpenie bankovej pohľadávky, a to aj zo spotrebiteľského úveru, za splnenia zákonom stanovených
podmienok. Najvyšší súd SR v rozhodnutí sp. zn. 1Cdo/147/2017 zo dňa 24.04.2018, publikovanom
pod R 60/2018, vyslovil, že ustanovenie § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách neupravuje len

ochranu bankového tajomstva, ale tiež práv klienta v súvislosti s postúpením pohľadávky. Postúpenie
pohľadávky banky, ku ktorému došlo v rozpore s týmto ustanovením, je neplatný právny úkon. o zákona
o bankách vyplývajúcimi skutočnosťami (podmienkami) je preukázateľné zaslanie písomnej výzvy banky
dlžníkovi (v omeškaní) a následné dlžníkovo nepretržité omeškanie dlhšie ako 90 dní. Toto sú zákonné
špeciálne podmienky, ktoré musia byť splnené v prípade postúpenia čo i len časti pohľadávky banky na
tretiu (nebankovú) osobu, nakoľko zákon o bankách je špeciálnym predpisom vo vzťahu k Občianskemu

zákonníku. Dovolací súd preto konštatuje, že v prípade, ak by neboli splnené podmienky podľa § 92 ods.
8 prvá veta ZoB pri postúpení bankovej pohľadávky na nebankový subjekt, jednalo by sa o postúpenie
v rozpore so zákonom (v tomto prípade so zákonom o bankách), kedy je postúpenie pohľadávky
v zmysle § 525 ods. 2 OZ vylúčené/zakázané.

31.Súdvovzťahukaktívnejvecnejlegitimáciikonštatuje,žetútoskúmaajbeznámietky.Vtejtosúvislosti
v priebehu konania súd doplnil predbežný právny názor týkajúci sa podmienok účinného zosplatnenia
pohľadávky, reflektujúc aktuálnu rozhodovaciu činnosť odvolacieho súdu ako aj Najvyššieho súdu SR
ohľadom náležitostí výzvy pred zosplatnením.

32. Najvyšší súd v rozhodnutí sp.zn. 5Cdo/2/2023 zo dňa 25.01.2024 dospel k záveru, že v prípade, ak
zo strany veriteľa dôjde k vyhláseniu úveru za predčasne splatný, a to v súlade s ustanovením § 565
Občianskeho zákonníka a § 53 ods.9 Občianskeho zákonníka, pre platný úkon zosplatnenia je
zo strany veriteľa nevyhnutné, aby v tomto zosplatnení presne špecifikoval konkrétnu splátku,
pre ktorú jednorazovo a predčasne zosplatnil celý dlh. Naproti tomu najvyšší súd v rozhodnutí

sp.zn. 1Cdo/123/2022 zo dňa 31.01.2024 vyslovil, že sa nestotožňuje s názorom, ktorý prezentovali
dovolatelia,žešpecifikáciasplátky,prektorúdochádzakzosplatneniu,bymalabyťpodmienkouplatnosti
predčasného zosplatnenia dlhu. Žiadnu takúto povinnosť (uviesť v zosplatnení konkrétnu splátku) zákon
veriteľovi neukladá.

33. Následne Najvyšší súd SR v rozhodnutí sp. zn. 5Cdo/197/2022 zo dňa 06.06.2024 uviedol, že:
„V prípade, ak zo strany veriteľa dôjde k vyhláseniu úveru za predčasne splatný, a to v súlade s
ustanovením § 565 OZ a § 53 ods. 9 OZ, pre platný úkon zosplatnenia je zo strany veriteľa nevyhnutné,
aby už v tejto výzve (upozornení spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto
práva) presne špecifikoval konkrétnu splátku, pre ktorú jednorazovo a predčasne môže zosplatniť celý

dlh.......Identifikácia splátky je potrebná z dôvodu identifikácie prvého dňa plynutia premlčacej doby, ale
i pre potrebu vedomosti dlžníka o tom, zaplatením akej sumy zabráni zosplatneniu úveru (porovnaj
rozhodnutie najvyššieho súdu sp. zn. 2Cdo/149/2021). Je to podstatná informácia najmä v situáciách,
pokiaľ predtým došlo k čiastočnému plneniu a dlžná suma sa mohla kumulatívne tvoriť aj dlhšie,
pričom ale neboli naplnené podmienky, kedy by mohol byť úver zosplatnený celý. Ak veriteľ oznámi iba

dlžnú sumu s upozornením na možnosť zosplatnenia celého úveru, môže byť spotrebiteľ pomýlený a v
dôsledku informačnej asymetrie môže byť poškodený....“

34. K rovnakému názoru sa priklonil aj iný senát Najvyššieho súdu SR v rozhodnutí sp zn. 6Cdo/15/2023
zo dňa 25.09.2024, kde v bode 19 konštatoval, že „neuvedenie konkrétnej splátky, pre ktorú veriteľ

realizoval výzvu na zaplatenie neuhradenej splátky v zmysle § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka
malo za následok neplatnosť zosplatnenia úveru v zmysle § 565 Občianskeho zákonníka, ako aj
absolútnu neplatnosť zmluvy o postúpení pohľadávky zo 14. decembra 2020 uzavretej medzi právnou
predchodkyňou žalobkyne Slovenskou sporiteľnou a. s. ako postupcom a žalobkyňou ako postupníkom
v zmysle § 39 v spojení s § 525 ods. 2 Občianskeho zákonníka z dôvodu nesplnenia zákonných

podmienok postúpenia bankovej pohľadávky zo spotrebiteľského úveru na tretiu osobu v zmysle § 92
ods. 8 prvá veta zákona o bankách, v dôsledku čoho odvolací súd správne skonštatoval nedostatok
aktívnej vecnej legitimácie žalobkyne v spore.“35. Krajský súd v Nitre v rozhodnutí sp. zn. 11CoCsp/2/2025 zo dňa 05.03.2025 (pri preskúmavaní
inej veci rozhodnutej vec prejednávajúcim senátom) dospel k záveru „výzva prezumovaná § 53 ods.
9 Občianskeho zákonníka je jednostranným právnym úkonom, ktorý z hľadiska jeho určitosti musí

obligatórne obsahovať (identifikáciu) splátky, s ktorou je spotrebiteľ (v prejedávanom spore žalovaný)
v omeškaní, a ktorá zakladá dôvod na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru. Bez uvedenia tejto
identifikácie nie je možné následne preskúmať splnenie podmienok na uplatnenie práva na vyhlásenie
predčasnej splatnosti úveru a splatnosť tohto úkonu. Je potrebné si uvedomiť, že sa nejedná iba o
formálnu podmienku, ale sa jedná o notifikačnú povinnosť dodávateľa voči spotrebiteľovi, ktorá má

umožniť spotrebiteľovi „dozvedieť sa“ o hroziacom následku spočívajúcom vo vyhlásení predčasnej
splatnosti úveru, a tento následok odvrátiť. Práve uvedenie konkrétnej splátky je tou rozhodujúcou
skutočnosťou, ktorá musí byť spotrebiteľovi určito vyjadrená, nakoľko uvedenie „iba“ výšky dlhu, s
ktorým je spotrebiteľ v omeškaní, vykazuje podstatnú mieru abstrakcie a spotrebiteľ z takto vyjadreného
údaju nemôže bez ďalšieho určiť, ktorá splátka môže v budúcnosti založiť dôvodnosť predčasného
zosplatnenia, resp. ktorú splátku považuje dodávateľ za splátku rozhodnú. Z uvedeného potom v

konečnom dôsledku nie je objektívne vopred možné určiť, kedy si dodávateľ uplatní (resp. môže
uplatniť) svoje právo pristúpiť k vyhláseniu predčasnej splatnosti úveru.“ Krajský súd ďalej uviedol, že
„špecifikácia splátky, pre ktorú veriteľ mieni pristúpiť k zosplatneniu úveru už vo výzve podľa § 53 ods. 9
Občianskeho zákonníka, resp. v oznámení o mimoriadnom zosplatnení úveru poskytuje spotrebiteľovi
právnu istotu, že vec bude spravodlivo rozhodnutá; špecifikácia splátky pre spotrebiteľa predstavuje

podklad pre procesnú obranu. Zároveň, uvedenie splátky, pre ktorú sa dlh zosplatňuje, neumožňuje
veriteľovi dotvárať skutkový stav takým spôsobom, aby bolo možné následne polemizovať, pre ktorú
splátku veriteľ pristúpil k zosplatneniu úveru, pokiaľ ho zosplatnil platne. Bez uvedenia splátky, pre ktorú
veriteľ dlh mienil zosplatniť nie je výzva na zaplatenie dostatočne určitá, a teda dostatočne určitým nie je
ani právny úkon, ktorým veriteľ realizoval predčasne zosplatnenie úveru. Z uvedeného vyplýva, že ak v

prejednávanej veci nedošlo k špecifikácii splátky, pre ktorú veriteľ dlh mienil zosplatniť, resp. zosplatnil,
nebol jednostranný právny úkon veriteľa dostatočne určitý, z ktorého dôvodu je úkonom neplatným.“

36. S ohľadom na vyššie uvedené rozhodnutia (kedy po dvoch rôznych rozhodnutiach NS SR sa
následná prax priklonila k jednému záveru) súd prehodnotil doterajšiu rozhodovaciu prax v otázke

nutnosti označenia konkrétnej splátky vo výzve pred zosplatnením úveru. Vo výzve zo dňa 24.05.2021
(upomienka č. 2 – výzva na úhradu záväzku na č.l.32 rub) je uvedená celková omeškaná čiastka
1.120,93 eura, rozdelená na istinu, úroky, úroky z omeškania a poplatky, čo predstavuje dve omeškané
splátky plus niečo naviac (545,83 eura x 2 plus 29,27 eura). Vo výzve však nie je uvedené, pre
nezaplatenie ktorej splátky si veriteľ uplatní svoje právo na zosplatnenie, naopak z obsahu výzvy vyplýva

upozornenie, že svoje právo uplatní, ak dlžníci neuhradia celú „dlžnú sumu“ (ktorou podľa obsahu
výzvy je celková suma 1.120,93 eura) do troch mesiacov od prvého omeškania so zaplatením splátky
(„Upozorňujeme Vás, že ak Dlžnú sumu neuhradíte ani v lehote troch mesiacov od prvého omeškania so
zaplatenímsplátky,budeBankapožadovaťzaplatenie celéhozostatkuúveru....“).Bezuvedeniasplátky,
pre ktorú veriteľ dlh mieni zosplatniť, nie je výzva na zaplatenie dostatočne určitá a nie je dostatočne

určitý ani právny úkon, ktorým veriteľ realizoval predčasné zosplatnenie úveru. Právnym následkom
neplatného zosplatnenia je neplatnosť postúpenia pohľadávky s poukazom na ustanovenie § 92 ods.8
zákona č.483/2001 Z.z. v spojení s ustanovením § 17 ods.1 zákona č.129/2010 Z.z.; vzhľadom na
termín konečnej splatnosti (20.11.2026) je zrejmé, že k postúpeniu pohľadávky (23.06.2022) došlo pred
termínom konečnej splatnosti a nejde o pohľadávku, ktorá sa stala splatnou. Jediným záverom je tak

záveroabsenciiaktívnejvecnejlegitimáciežalobcuvdôsledku,žesaplatnenestalveriteľompohľadávky
vyplývajúcej zo zmluvy o predmetnom spotrebiteľskom úvere uzavretej medzi veriteľom UniCredit Bank
Czech Republic and Slovakia, a.s. a žalovanou zo dňa 07.11.2018. Skutočnosť, že platobný rozkaz
v upomínacom konaní nadobudol voči pôvodne žalovanému v 1. rade právoplatnosť, nemá na uvedený
záver žiaden vplyv (súd nie je viazaný posúdením upomínacieho súdu).

37. Vzhľadom na záver o nedostatku aktívnej vecnej legitimácie nie je v zásade dôvodné a hospodárne
sa zaoberať sa ďalšími otázkami. Súd len pre úplnosť uvádza, že sporná otázka o účinnom doručení
výzvy pred zosplatnením v štádiu dokazovania, ktoré sa vykonalo, svedčí v prospech argumentácie
žalovanej. Bolo preukázané výsluchom žalovanej a svedkyne, že žalovaná na adrese H. XXX nikdy

nebývala. V žiadosti o poskytnutie úveru, ani v doplňujúcich údajoch žiadosti túto adresu neuvádzala,
táto adresa nevyplýva ani z osobného dokladu, ktorý predložila pri uzatváraní zmluvy (viď údaje
o občianskom preukaze uvádzané v žiadosti, doplňujúcich údajoch a zmluve). Skutočnosti, že adresa H.
XXX nebola ani korešpondenčnou adresou, nasvedčuje aj vyjadrenie svedkyne F.. Nebolo preukázané,že sa výzva dostala do dispozičnej sféry žalovanej, teda že sa s jej obsahom mohla oboznámiť, nakoľko
nemala vedomosť o zasielaní pošty na túto adresu a nebolo preukázané, že by bola oboznámená
inou osobou o doručení zásielky (výzvy) na jej meno na vyššie uvedenú adresu. Svedkyňa F. iba

potvrdila, že o doručení zásielok upovedomovala svojho syna, od ktorého mala udelené plnomocenstvo
na preberanie pošty. Žalovanou nebola svedkyňa splnomocnená na preberanie pošty, svedkyňa nemala
ani konkrétnu vedomosť o zásielkach pre žalovanú. Pokiaľ k uvedeniu korešpondenčnej adresy H. XXX
vo vzťahu k žalovanej v zmluve o úvere došlo pochybením a žalovaná si to neuvedomila, nakoľko si
zmluvu neprečítala dôsledne, zanedbanie primeranej starostlivosti tak možno pričítať tak pracovníkovi,

ktorý zmluvu spisoval, ako aj žalovanej. Za takejto situácie, kedy omyl v korešpondenčnej adrese
nemožno pripísať len žalovanej (ktorá ho nevyvolala, iba si ho nevšimla), nemožno potom konštatovať,
že zásielka doručovaná na adresu H. XXX sa dostala do dispozičnej sféry žalovanej, nakoľko ide
o adresu, ktorú si sama zvolila. Zároveň nejde o situáciu, kedy by prevzala zásielku osoba na to
oprávnená za žalovanú ako osoba blízka, osoba splnomocnená alebo osoba bývajúca v spoločnej
domácnosti. Pokiaľ doručovací podnik vydal zásielku neoprávnenej osobe, zodpovedá za prípadnú

škodu týmto spôsobenú, avšak uvedenú skutočnosť nemožno pripisovať na ťarchu žalovanej. Pokiaľ
žalobca argumentuje rozhodnutím Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 29 Cdo 3555/2008, v danom prípade
súd vychádzal zo skutkového stavu, kedy bola zásielka chybne doručovaná – odovzdaná manželke
adresáta, ale dodatočne bola samotným adresátom, len v neskorší deň, doručenka podpísaná (súd
konštatoval, že „ak však bola zásielka napriek tomuto pochybeniu dovolateľovi doručená, má také

doručenie /z hľadiska účinkov, ktoré sa spájajú s právnym úkonom zachyteným v listine, obsiahnutej
v zásielke/ dôsledky doručenia riadneho“). Nebolo preukázané, že žalovaná mala objektívnu možnosť
s prejavom vôle sa skutočne oboznámiť (porovnaj uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 28.01.2011
sp zn. 5 Cdo/129/2010).

38. V konaní bol navrhnutý výsluch pôvodne žalovaného v 1. rade – manžela žalovanej, ktorý svoju
neúčasť na ostatnom pojednávaní ospravedlnil okolnosťami vzniknutými tesne pred pojednávaním.
Vzhľadom na záver o nedostatku aktívnej vecnej legitimácie uvádzaný vyššie súd z dôvodu
hospodárnosti konania nepovažoval odročenie pojednávania a vykonanie tohto dôkazu za dôvodné.

39. Námietka žalovanej spočívajúca v nesplnení povinnosti pôvodného veriteľa s odbornou
starostlivosťou skúmať schopnosť dlžníka splácať úver, nebola dôvodná (uvedená spornosť rovnako
súvisí s otázkou zosplatenia úveru, nakoľko v zmysle § 11 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch
ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou podľa § 7 ods. 1, nie je oprávnený vyžadovať od
spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru). Žalobca predložil vyčerpávajúce skutkové

tvrdenia o spôsobe, akým pôvodný veriteľ skúmal príjem, výdavky a náklady dlžníkov na zabezpečenie
životných potrieb, ako overil tieto informácie a ako ich vyhodnotil (vyjadrenie žalobcu k odporu zo dňa
19.09.2024, bod 3 tohto rozhodnutia). Z predložených dôkazov zároveň vyplýva, že veriteľ zistil a overil
príjem dlžníkov (3.811,67 eura), ich osobný stav, výdavky na peňažné záväzky spotrebiteľa (1.321,35
eura; informácie z úverového registra o splátkach 775 eur mesačne plus nový úver s mesačnou splátkou

543,35 eura), náklady na zabezpečenie životných potrieb (1.425,50 eura – životné minimum na dve
dospelé a tri maloleté deti spolu 628,96 eura plus paušálne výdavky v zmysle opatrenia NBS 596,54 eura
a výživné 200 eur, ktoré bol povinný platiť pôvodne žalovaný v 1.rade). Limit ukazovateľa schopnosti
splácať úver podľa ust. § 2 ods. 1 opatrenia NBS č. 10/2017 neprekročil hodnotu 1.

40. Čo sa týka námietky premlčania, vzhľadom na neplatné zosplatnenie dlhu a neplatné postúpenie,
nie je aktuálna. Len pre úplnosť súd uvádza, že ak by došlo k platnému zosplatneniu tak, ako tvrdil
žalobca (pre nezaplatenie splátky splatnej 20.4.2021), námietka premlčania by dôvodná nebola, nakoľko
s poukazom na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo/132/2021 by premlčacia doba začala
plynúť dňa 21.07.2021 a uplynula by 21.07.2024 (vec bola podaná na upomínací súd v roku 2023).

41. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP, v zmysle ktorého súd prizná strane
náhradu trov podľa pomeru jej úspechu vo veci. Keďže bola žalovaná v konaní úspešná, súd jej priznal
náhradu trov konania v plnom rozsahu, teda v rozsahu 100 %.

42. V zmysle § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po
právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.Poučenie:

8Csp/71/2024

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Nitra.
O odvolaní rozhodne Krajský súd v Nitre.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je podanie určené, kto ho robí,
ktorejvecisatýka,čosanímsleduje,podpis)uvedie,protiktorémurozhodnutiusmeruje,vakomrozsahu
sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa

odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym
procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere,
že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne

obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo
ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie

vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 CSP).

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).

Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podať návrh na vykonanie

exekúcie podľa Exekučného poriadku.