Rozsudok – Ostatné ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 29. október 2024

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 9Co/89/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5115207443
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 10. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Kotrčová

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2024:5115207443.9

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Kotrčovej

a členov senátu JUDr. Jozefa Šuleka a JUDr. Jany Vargovej, v spore žalobkyne: A. B., C. D., nar. XX.
XXXXXXXX XXXX, bytom C. XXX, zastúpená Advokátska kancelária JUDr. Milan Chovanec s. r. o.,
so sídlom Žilina, V. Tvrdého 17, IČO: 36 436 640, proti žalovanej: A. E., C. F., nar. XX. XXXX XXXX,
bytom C. XXX, zastúpená JUDr. Sabínou Hodoňovou, PhD., advokátkou, so sídlom Žilina, Mariánske
námestie 31, o odstránenie oplotenia, na odvolanie žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Žilina
č.k. 40C/137/2015-511 zo dňa 09.07.2020, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok prvoinštančného súdu mení tak, že žalobu žalobkyne zamieta.

Žalovanej priznáva vo vzťahu k žalobkyni nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

Žalovanej priznáva vo vzťahu k žalobkyni nárok na náhradu trov dovolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom prvoinštančný súd vo výroku I. žalovanej uložil na vlastné náklady odstrániť
oplotenie vybudované na hranici parciel KNC 553/6 - trvalý trávnatý porast o výmere 58 m2, KNC

553/7 - trvalý trávnatý porast o výmere 9 m2 s pozemkami KNC 553/1 - trvalý trávnatý porast o výmere
1270 m2 a KNC 553/9, zastavaná plocha nádvoria o výmere 267m2, všetkých zapísaných na LV č.
XXX pre katastrálne územie C. v lehote 3 mesiacov odo dňa právoplatnosti rozsudku. Žalobkyni priznal
vo vzťahu k žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. V dôvodoch rozhodnutiach
uviedol, že z vykonaného dokazovania najmä zo znaleckého posudku znalca G. A. H. č. 1/2018 zo
stanoviska Okresného úradu Kysucké Nové Mesto katastrálny odbor zo dňa 13.12.2017 doručeného
súdu 22.12.2017 mal preukázané, že žalobkyňa je vlastníčkou parcely EKN č. 2990, čo žalovanou

spochybnené nebolo. V danom prípade ide o nespornú skutočnosť. Zo znaleckého posudku, vyjadrenia
katastrálneho úradu, ako aj z geometrického plánu vypracovaného G. I. D. č. 61-1/2013 vyplýva, že
aktuálne evidované parcely CKN č. 553/6 a 553/7 boli odčlenené od pôvodnej EKN parcely č. 2990, z
ktorej boli vytvorené a ktorá je totožná s parcelou CKN č. 553/1 vytvorenej na základe mapovania v roku
1969. Z evidencii v katastri nehnuteľnosti vyplýva, že v súčasnosti je vlastníkom CKN parciel č. 553/1,
553/6, 553/7, 553/8 553/9 žalobkyňa a zároveň vlastníčkou CKN parcely č. 554/1 a 554/3 je žalovaná.
Medzi stranami nebola sporná otázka vlastníckych práv k týmto pozemkom, ale priebeh hranice, čo má

priamy súvis s riešenou otázkou odstránenia stavby. Súd z vykonaného dokazovania dospel k záveru,
že oplotenie postavené žalovanou sa nachádza na pozemku, ktorý je vo vlastníctve žalobkyne priamo
na hranici pozemkov parc. č. 553/6, 553/7, 553/1 a 553/9. Žalovaná v konaní nepreukázala, že by
parcely č. 553/6 a 553/7 patrili do jej výlučného vlastníctva. Pokiaľ sa súd zaoberal aj otázkou vydržaniasporných pozemkov dospel k záveru, že nie je splnená prvá a základná podmienka, a tou je existencia
titulu nadobudnutia, nakoľko zo žiadneho dôkazu tvoriaceho súčasť spisu nevyplýva, že by žalovaná
alebo jej právni predchodcovia akýmkoľvek spôsobom nadobudli CKN parcely s aktuálnym označením

553/6 a 553/7. V súlade s tým nebolo potrebné vyhodnocovať otázku dobromyseľnosti držby a ani jej
trvanie. Lehotu na odstránenie oplotenia súd stanovil na dobu 3 mesiacov vzhľadom na povahu uloženej
povinnosti s tým, že existuje predpoklad časovej aj technickej náročnosti odstránenia stavby a zároveň
tak, aby bola daná možnosť na dobrovoľné plnenie. O nároku na náhradu trov konania rozhodol s
poukazom na ustanovenie § 255 ods. 1 CSP, úspech žalobkyne v spore konaní a priznal jej nárok na

náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
2. Proti rozsudku prvoinštančného súdu v zákonnej lehote doručila odvolanie žalovaná. Vytýkala, že
súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, jeho
rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Uviedla, že žalobkyňa kúpnou zmluvou
V 433/13-67/13 zo dňa 14. mája 2013 nadobudla vlastnícke právo k EKN parcele č. 2990 o evidovanej
výmere 1753 m2. Pred kúpou nehnuteľnosť nezamerala. Výmera EKN parciel záväzná nie je. Následne

pre žalobkyňu vyhotovil geometrický plán č. 1/2013-96/13 G. I. D., ktorý zameraním v teréne zistil, že
EKN parcela č. 2990 je identická s existujúcou CKN parcelou č. 553/1 a skutočná výmera EKN parcely č.
2990jezhodnásexistujúcouCKNparcelouč.553/1ovýmere1695m2.VýmeraCKNparcieljezáväzná.
Na LV č. XXX bola následne zapísaná CKN parcela č. 553/1 iba vo výmere 1686 m2. S ohľadom na
rozdiel záväznej výmery CKN parcely č. 553/1 (1695 m2 a neskôr na LV č. XXX zapísanej výmery 1686

m2) a nezáväznej výmery totožnej EKN parcely č. 2990 (1753 m2) G. D. požiadal príslušný katastrálny
odbor o opravu výmery, v dôsledku čoho zakreslil, avšak podľa vlastného vyjadrenia nezameriaval, na
pozemok užívaný žalovanou novovzniknutú EKN parcelu č. 2990 o výmere 67 m2. Z nezáväznej výmery
1753 m2 tak bola opravou vytvorená skutočná výmera 1753 m2.
G. I. D. pri zameraní vychádzal z nečíselnej mapy evidovanej v evidencii katastra nehnuteľností a

papierovej analógovej mapy v katastrálnom území C., ktorá nie je v platnosti. Spornú časť pozemku
vytvoreného geometrickým plánom podľa vlastného vyjadrenia neriešil. Novovzniknutá EKN parcela
č. 2990 o výmere 67 m2 zapísaná na LV č. XXX pre katastrálne územie C., tak bola vytvorená
opravou výmery, pričom samotný geodet spornú časť bližšie neriešil a riešil vlastníctvo žalobkyne iba
po existujúce oplotenie.

Z takto vytvorenej EKN parcely č. 2990 o výmere 67 m2 G. I. D. následne vytvoril CKN parcely č. 553/6
o výmere 58 m2 a 553/7 o výmere 9 m2. Opravou výmery vytvorená EKN parcela č. 2990 o výmere 67
m2 sa stala jediným dôvodom, pre ktorý bola žalovanej uložená povinnosť odstrániť oplotenie stojace
na hranici CKN parciel 553/6, 553/7 a CKN parciel 553/1 a 553/9 vybudované v roku 1984. Uviedla,

že žalovaná spolu so svojím bratom nadobudla vlastnícke právo k parcele č. 554 orná pôda o výmere
1313 m2 od svojej matky darovacou zmluvou zo dňa 29. septembra 1990 č. reg. RI 2046/90. V tom
čase bol pozemok už 6 rokov oplotený matkou žalovanej na základe stavebného povolenia vydaného
miestnym Národným výborom v Rudinke pod č. j. 2/1984 zo dňa 5. septembra 1984 a základy sú aj
po jeho rekonštrukcii na svojom mieste do dnešného dňa. Na základe Notárskej zápisnice N 93/94,

NZ 86/94 V464/94-5 napísanej na Notárskom úrade v Čadci dňa 25. marca 1994 žalovaná a jej brat
zrušili a vyporiadali svoje podielové spoluvlastníctvo k parc. č. 554 v k. ú. C. na základe geometrického
plánu č. zák. 244 -108/93 zo dňa 20. decembra 1993 a to tak, že brat žalovanej sa stal vlastníkom parc.
č. 554/2 o výmere 567 m2 a žalovaná vlastníčkou parc. č. 554/1 o výmere 746 m2, t. j. spolu 1313
m2. V nezmenenom stave žalovaná užíva parc. č. 554/1 doposiaľ. V roku 1996 žalovaná na podklade

notárskej zápisnice NZ 110/96 spísanej v notárskej kancelárii J. K. E. vydržala časť parcely č. 2990 v k.
ú. C. evidovanej ako lúka v celkovej výmere 1569 m2 v časti o veľkosti 20 m2 v súčasnosti je evidovaná
ako parc. č. 553/4. V konaní neboli vykonané žiadne dôkazy, z ktorých by vyplynulo, že žalobkyňa
nadobudla a mohla nadobudnúť vlastnícke právo k CKN parc. č. 553/6 a 553/7 vytvorených opravou
z EKN parc. č. 2990 zakreslenej bez zamerania v geometrickom pláne vyhotovenom G. I. D.. Oprava

výmery, ani rozhodnutie príslušného katastrálneho odboru o oprave výmery nie je titulom nadobudnutia
vlastníckeho práva. V bode 22. odôvodnenia rozsudku súdu uviedol, že CKN parc. č. 553/6 a 553/7
boli odčlenené od pôvodnej EKN parc. č. 2990 totožné s parc. CKN č. 553/1 vytvorenej na základe
mapovania v roku 1969. Uvedené považoval za nesporné skutkové tvrdenie podľa geometrického plánu
č. 1/2013 a podľa zamerania G. I. D. CKN parcely č. 553/6 a 553/7 nevznikli odčlenením z EKN parcely

č. 2990 a neboli ani vytvorené z EKN parcely č. 2990 totožnej s CKN parcelou č. 553/1. G. D. skutočným
zameraním zistil, že CKN parcela č. 553/1 o výmere 1695 m2 je identická s EKN parcelou č. 2990.
Takto bola zameraná a jej hranica bola tvorená oplotením/líniou oplotenia žalovanej. Následne bola
vykonaná oprava výmery a až na podklade opravy výmery bola vytvorená novovzniknutá parcela č.2990 o výmere 67 m2. Z takto novovytvorenej EKN parcely boli následne rozdelením vytvorené CKN
parcely č. 553/6 a 553/7. Tieto nevznikli odčlenením z EKN parcely č. 2990 identickej s parcelou č.
553/1, ale vznikli rozdelením, opravou novovytvorenej EKN parcely č. 2990 a to celkom mimo identickej

parcely č. 553/1. Žalovaná v konaní nenamietala, že žalobkyňa kúpnou zmluvou nadobudla EKN parcelu
č. 2990 o nezáväznej výmere 1753 m2, ale namietala, že žalobkyňa nemohla opravou nadobudnúť
novovytvorenú EKN parcelu č. 2990 o výmere 67 m2. Žalovaná predložila výpis pozemkovej knihy
Rudina pre katastrálne územie C. L. XXX, podľa ktorého PK parcela č. 2990 pod poradovým číslom 8
má výmeru 1728 m2, jej vlastníkom je M. N. v 1 s manželkou A. N., C. O. v 1 starí rodičia žalovanej.

Predložila rozhodnutie v dedičskom konaní D 316/71 po A. N., C. O. zomrelej XX. XXXXX XXXX, po
ktorej nehnuteľnosti zdedila matka žalovanej. Predložila notársku zápisnicu č. N 170/71, NZ 1044/71 o
zaopatrovacej zmluve zo dňa 9. novembra 1971, ktorou M. N. previedol svoje nehnuteľnosti na matku
žalovanej,napodkladetohosamatkažalovanejstalav1/1vlastníčkounehnuteľnostípôvodnepatriacich
rodičom, a to vrátane PK parcely č. 2990.

Právna predchodkyňa žalovanej tak disponovala nadobúdacím titulom k sporným nehnuteľnostiam,
t. j. k nehnuteľnostiam v súčasnosti evidovaným ako CKN parcely č. 553/6 a 553/7 a v spise sú
založené listinné dôkazy osvedčujúce existenciu týchto nadobúdacích titulov. Ďalej vytýkala nesprávnu
aplikáciu právnych predpisov, resp. ich nesprávnu interpretáciu a to vo vzťahu k § 132 ods. 1, 2 OZ,
nakoľko v zmysle tohto nadobúdacím titulom nie je oprava výmery realizovaná na žiadosť geodeta

uskutočňujúceho zameranie pozemku. Z vyjadrenia Okresného úradu Kysucké Nové Mesto zo dňa
13.12.2017 vyplynulo, že pôvodne bol zápis EKN parcely č. 2990 na LV č. XXX prevedený bez výmery
parcela č. 553 bola vytvorená na základe mapovania v roku 1969 až následne bola ako pozemok CKN
parcela č. 553/1 o výmere 1695 m2 zapísaná na LV na podklade žiadosti o zápis geometrického plánu č.
1/13 vytvoreného G. D. na žiadosť žalobkyne. Okresný úrad ďalej uviedol, že žalobkyňa síce nadobudla

EKNparceluč.2990ovýmere1753m2,avšaklenzdôvodu,žetaktobolaevidovanánaLVč.XXX,avšak
podotkol, že táto výmera nie je záväzným údajom. Ani vyjadrenie Okresného úradu Kysucké Nové Mesto
tak neobjasnilo ako mohla žalobkyňa nadobudnúť pozemok o výmere 1753 m2, keďže EKN parcela č.
2990 mala iba nezáväznú výmeru a s ňou identická CKN parcela č. 553/1 mala skutočnú výmeru iba
1695 m2. Súd ponechal bez povšimnutia to, že na podklade notárskej zápisnice NZ 110/96 žalovaná

vydržala časť parcely č. 2990 v k. ú. C. o veľkosti 20 m2. V dôsledku vydržania sa tak výmera PK parciel
evidovaná v pozemkových knihách zmenšila o ďalších 20 m2. V prípade pozemkovoknižnej vložky č.
679 z výmery 1569 m2 na 1549 m2 a v prípade pozemkovoknižnej vložky č. 750 z výmery 1728 m2 na
1708 m2. Žalovaná doložila geometrický plán 371/1996, ktorý tieto údaje potvrdzuje. V roku 1996 tak
mala PK parc. č. 2990 evidovanú výmeru 1549 m2 a parcela č. 553/1 výmeru 1695 m2. V tejto výmere

pritom bola bez založenia LV evidovaná ešte v roku 2013 až do vyhotovenia geometrického plánu G. D..
Žalobkyňataknemohlanadobudnúťodsvojichprávnychpredchodcovpozemokovýmere1753m2,lebo
v ňom nadobúdaná EKN parc. č. 2990 takúto výmeru nemala a mať nemohla. Na uvedených záveroch
nič nespochybňuje ani súkromný znalecký posudok predložený žalobkyňou, z ktorého vyplýva, že CKN
parc. č. 553/6 a 553/7 podľa geometrického plánu č. 1/13 G. I. D. sú totožné so súčasnou EKN parc.

č. 2990 zapísanou na LV č. XXX pre k.ú. C.. To, že v znaleckom posudku stotožnil novovytvorenú EKN
parc. č. 2990 a CKN parc. č. 553/6 a 553/7, t. j. parcely vytvorené a následne rozdelené G. D. vyplýva
aj z prílohy č. 4 znaleckého posudku. Znalec neskúmal totožnosť parciel 553/6 a 553/7 s pôvodnou
EKN parc. č. 2990 o evidovanej výmere 1753 m2 a pokiaľ i konštatoval, že sú totožné s PK parc. č.
2990, nie je zrejmé, z ktorej pozemno-knižnej vložky znalec vychádzal a uvedený dôkaz tak nemá pre

predmet sporu žiadnu relevanciu. Žalovaná v konaní predložila listinné dôkazy osvedčujúce existenciu
nadobúdacích titulov k sporným pozemkom v prospech jej právnych predchodcov, bez ohľadu na tieto
listinné dôkazy súd prvej inštancie nesprávne interpretoval ustanovenia OZ o vydržaní, pretože prvou a
základnou podmienkou vydržania nie je existencia nadobúdacieho titulu, nakoľko samotné vydržanie je
nadobúdacím titulom. Ďalej poukazovala na ust. § 134 OZ, nález Ústavného súdu SR II. ÚS 484/2015

zo dňa 14. novembra 2018, rozsudok Krajského súdu v Žiline 6Co/262/2018 zo dňa 28. novembra 2019,
ďalšie označené rozhodnutia krajských súdov a v odvolacom návrhu žiadala, aby odvolací súd rozsudok
prvoinštančného súdu zmenil, žalobu žalobkyne zamietol, žalovanej priznal vo vzťahu k žalobkyni nárok
na náhradu trov konania v plnom rozsahu.
3. Žalobkyňa vo vyjadrení k odvolaniu žalovanej sa v plnom rozsahu stotožnila so závermi súdu

prvej inštancie s tým, že v konaní nebol preukázaný opak, na preukázanie opaku žalovaná neuviedla
žiadne dôkazné prostriedky, neuniesla bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno. Žalovaná si v minulosti
vysporiadala vlastnícke právo k pozemkom, ktoré sú vedené v katastri nehnuteľností na jej meno. Pri
vyporiadaní vynechala pozemky, ktoré sú totožné s parc. EKN 2990, pretože si bola vedomá toho, ževlastníčkou týchto nehnuteľností nie je, neuniesla dôkazné bremeno že by k týmto pozemkom mohla
nadobudnúť vlastnícke právo vydržaním. Súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti
potrebnépreprávneposúdenieveci,vykonaldokazovanievpotrebnomrozsahu,totovyhodnotilvsúlade

sust.§191anasl.CSPvodôvodnenísvojhorozhodnutiauviedolrozhodujúciskutkovýstav,primeraným
spôsobom opísal priebeh konania, stanoviská procesných strán. Citoval právne predpisy, ktoré na vec
aplikoval. Ani odvolateľka neuviedla žiadne skutočnosti s ktorými by sa súd prvej inštancie nezaoberal,
preto žiadal rozsudok prvoinštančného súdu ako správny potvrdiť, žalobkyni vo vzťahu k žalovanej
priznať nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

4.Žalovanávovyjadreníkvyjadreniužalobkyneuviedla,žepôvodnáEKNparc.č.2990nachádzajúcasa
vk.ú.C.podľazisteniaG.D.pozameranívterénebolaidentickásCKNparc.č.553/1ovýmere1695m2.
Žalobkyňa tak mohla nadobudnúť kúpou iba pozemok vo výmere 1695 m2. Výmera EKN parc. č. 2990
záväzná nebola. Žalobkyňa nemohla nadobudnúť vlastnícke právo k chýbajúcej výmere geometrickým
plánom G. D.. Z dokazovania ani nevyplynulo, že by si v minulosti žalovaná vysporiadavala vlastnícke
právo k pozemkom v súčasnosti vedeným v katastri nehnuteľností na jej meno a pri vyporiadaní

vynechala pozemky EKN č. 2990. Týmto smerom dokazovanie ani vedené nebolo. V prípade, ak by i
na podklade dokazovania súd dospel k záveru, že oplotenie je zriadené na pozemku žalobkyne, túto
skutočnosť vylúčili ňou predložené listinné dôkazy. Pozemok č. 2990 nadobudla matka žalovanej po
svojich rodičoch, disponuje tak nadobúdacím titulom k sporným nehnuteľnostiam vrátane v súčasnosti
evidovaným CKN parcelám č. 553/6 a 533/7.

5. Žalobkyňa vo vyjadrení k vyjadreniu žalovanej zotrvala v podrobnostiach na predchádzajúcom
vyjadrení. Žiadala rozsudok prvoinštančného súdu potvrdiť.
6. Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací (§ 34 CSP) preskúmal vec v intenciách ust. § 337, § 380 CSP
a na pojednávaní konanom 06. októbra 2021 poučil strany sporu o tom, že ďalej bude vec posudzovať
v zmysle ust. § 135 c) OZ a nasl.

7. Vo vyjadrení adresovanom Krajskému súdu v Žiline žalovaná na predbežné právne posúdenie veci
odvolacím súdom v zmysle ust. § 135 c) OZ reagovala námietkou, že oplotenie nestojí na pozemku
vo vlastníctve žalobkyne, nesúhlasí s použitím ust. § 135 c) OZ a ani s jedným riešením vzájomných
vzťahov, ktoré z toho vyplývajú. Nesúhlasí s odstránením stavby, prikázaním stavby do vlastníctva, ani
so zriadením vecného bremena za náhradu. Keby aj žalovaná nebola vlastníčkou pozemku, na ktorom

oplotenie stojí, čo vylučuje, už dávno by vydržala právo zodpovedajúce vecnému bremenu v zmysle
§ 135 c) ods. 3 OZ. To znamená, že vzájomné vzťahy by plynutím času už boli riešené inak, tým sa
vylučuje existencia druhého z predpokladov použitia § 135 c) OZ. Ak nie sú naplnené oba predpoklady
použitia § 135 c) OZ na požadovanom určení nie je naliehavý právny záujem.
8. Žalobkyňa vo vyjadrení z 05.11.2021 uviedla, že po stanovenú dobu za účelom mimosúdneho riešenia

veci žalovaná neoslovila žalobkyňu s návrhom, hoci žalobkyňa by bola ochotná sporné nehnuteľnosti
previesť do vlastníctva žalovanej, za tým účelom dala vyhotoviť znalecký posudok G. J. E. č. 73/2021
zo dňa 04.11.2021, ktorý určil hodnotu sporných nehnuteľností na 3 260 eur. Nakoľko odvolací súd
naznačil možnosť aj iného riešenia problému ako odstránenia oplotenia, súdny znalec v znaleckom
posudku ohodnotil aj cenu zriadenia prípadného vecného bremena - strpenia a užívania stavby oplotenia

v hodnote 1 794,26 eur. Znalecký posudok G. J. E. v prílohe predložila odvolaciemu súdu.
9. Vo vyjadrení z 19.01.2021 žalobkyňa uviedla, že k dohode medzi sporovými stranami nedošlo a je
nesporné, že vo veci musí rozhodnúť meritórne súd. Je ochotná akceptovať akékoľvek rozhodnutie
rešpektujúce spôsoby dané zákonným ust. § 135 c) OZ. Súčasne požiadala, aby súd pri rozhodovaní o
merite veci vzhľadom ku správaniu žalovanej pred, ale i po začatí sporu, priznal nárok na náhradu trov

konania žalobkyni v rozsahu 100 %.
10. Vo vyjadrení k podaniu žalobkyne z 05. novembra 2021 žalovaná v podrobnostiach poukázala
na dôvody podaného odvolania s tým, že pozemok až po oplotenie minimálne od roku 1984 užívala
jej právna predchodkyňa, v súčasnosti žalovaná. Vlastníctvo pozemkov nebolo sporné až pokiaľ ich
nenadobudla žalobkyňa. Zdôraznila, že pozemok nadobudnutý žalobkyňou vlastnícky patril starým

rodičom žalovanej, nie osobám ktoré pozemok žalobkyni odpredali.
11. Odvolací súd s poukazom na dokazovaním zistený skutkový stav a príslušné ustanovenia zákona, na
ktoré v podrobnostiach poukázal, rozsudok prvoinštančného súdu zmenil tak, že zriadil vecné bremeno
na hranici parciel KNC 553/6 trvalý trávnatý porast o výmere 58 m2, KNC 553/7 trvalý trávnatý porast o
výmere 9 m2 s pozemkami KNC 553/1 trvalý trávnatý porast o výmere 1270 m2 a KNC 553/9 zastavaná

plocha a nádvoria o výmere 267 m2, všetkých zapísaných na LV č. XXX pre katastrálne územie C.,
spočívajúcevstrpenístavbyoploteniažalovanejvrozsahuvymedzenomgrafickygeometrickýmplánom,
vyhotoveným G. A. H., znalcom z odboru geodézie a kartografie pod č. 40C 137/2015-1/2018 dňa 08. 03.
2018, ktorý bude tvoriť neoddeliteľnú súčasť rozsudku oproti povinnosti žalovanej zaplatiť žalobkyni zazriadenievecnéhobremenasumu538,28eur,do3dníodprávoplatnostirozsudku.Právaapovinnostizo
zriadenéhovecnéhobremenaprechádzajúzozákonapodľaust.§151nods.2Občianskehozákonníkas
vlastníctvom pozemkov na nadobúdateľov žalobkyne a žalovanej. Zároveň ukladá žalobkyni trpieť právo

vstupu na sporné pozemky za účelom údržby oplotenia na nevyhnutnú dobu v nevyhnutnom rozsahu.
12.NapodkladedovolaniapodanéhostranamisporuNajvyššísúdSRuznesenímsp.zn.5Cdo/214/2022
zo dňa 29. apríla 2024 rozsudok Krajského súdu v Žiline z 28. februára 2022 sp.zn. 7Co/15/2021 zrušil,
vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. V dôvodoch rozhodnutia poukázal na to, že ust.
§ 135c OZ upravuje osobitný typ vlastníckych žalôb, ktoré sú špeciálne k všeobecným vlastníckym

žalobám upraveným v § 126 OZ. Ďalej uviedol, že kumulácia týchto žalôb však nie je vylúčená
a vlastník pozemku má možnosť sa súčasne domáhať jeho vypratania i odstránenie neoprávnenej
stavby na ňom. Žalobu podľa § 135c ods. 1 a 2 OZ môže podať len vlastník pozemku a musí
smerovať proti vlastníkovi stavby. V danej veci žalovaná v priebehu konania opakovane namietala,
že žalobkyni nesvedčí vlastnícke právo k ploche, na ktorej sa predmetná neoprávnená stavba –
oplotenie nachádza. Relevantným spôsobom tak spochybnila vecnú legitimáciu žalobkyne na podanie

žaloby, pričom prítomnosť aktívnej legitimácie žalobcu je základným predpokladom úspešnosti žaloby
a nedostatok vecnej legitimácie bez ďalšieho dôvodom na jej zamietnutie. Za podstatné považoval
tvrdenie, že žalovaná nemusela nutne svoje právo uplatniť žalobou o určenie vlastníckeho práva s tým,
že úlohou súdu je odstraňovať všetky sporné otázky, ktoré žalovaný nárok kladie. Uložil odvolaciemu
súdu prejudiciálne preskúmať vlastnícke právo žalobcu v rámci ustálenia jeho aktívnej legitimácie

v závislosti od konkrétnej skutkovej situácie a tvrdení protistrán. Súd môže vychádzať z evidencie
katastra nehnuteľností, avšak ak je táto relevantným spôsobom spochybnená, napr. tvrdením o vydržaní
(porovnaj rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp.zn. 22Cdo 3251/2006), je potrebné sa s touto podstatnou
okolnosťou prejudiciálne vyporiadať. Záveru, že žalovaná vlastnícke právo spochybnila relevantne,
svedčí napokon aj odôvodnenie napadnutého rozsudku, keď dôkazy predložené na spochybnenie

vlastníckeho práva žalovanej (správne žalobkyne) spomína na viacerých miestach, dokonca pri určení
náhrady za zriadenie vecného bremena, pri ustálení ktorej na dlhodobé nerušené užívanie predmetnej
plochy žalovanej a jej právnymi predchodcami odvolací súd prihliadal.
13. Na podklade uvedeného odvolací súd na pojednávaní konanom 29.10.2024 po zopakovaní
dokazovania oboznámením listinných dôkazov rozsudok prvoinštančného súdu zmenil tak, že žalobu

žalobkyne ako nedôvodnú zamietol.

14. Primárne odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že žalobkyňa v konaní odvodzuje vlastnícke
právo, teda aktívnu legitimáciu v spore od kúpnej zmluvy uzatvorenej medzi predávajúcimi a žalobkyňou
ako kupujúcou, na podklade ktorej Správa katastra Kysucké Nové Mesto pod č. V433/13 14.05.2013

rozhodla o povolení vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností k nehnuteľnosti v katastrálnom
území C. pozemok registra EKN parcelné č. 2990 trvalé trávnaté porasty o výmere 1753 m2 v prospech
žalobkyne. Podľa listu vlastníctva č. XXX pre k.ú. C., obec C., okres Kysucké Nové Mesto žalobkyňa
je vlastníčkou nehnuteľností KNC parcela č. 553/1 o výmere 1686 m2 trvalé trávnaté porasty, titulom
nadobudnutia kúpna zmluva V433/13 zo dňa 14. 05. 2013 a na základe žiadosti o zápis geometrického

plánu č. 1/2013. Zároveň je vedená i ako vlastníčka parcely registra „E“ 2990 trvalé trávnaté porasty
o výmere 67 m2. Geometrickým plánom úradne overeným správou katastra z 03. 07. 2013 pod č.
183/2013. G. I. D., autorizovaný geodet a kartograf z pôvodných parciel evidovaných na liste vlastníctva
č. XXX - KNC č. 553/1 o výmere 1686 m2 a KNE č. 2990 o výmere 67 m2 vytvoril nový stav parcelu č.
553/1 o výmere 1686 m2, parcelu č. 553/6 o výmere 58 m2 trvalé trávnaté porasty a parcelu č. 553/7

o výmere 9 m2 trvalé trávnaté porasty. Žalovaná v konaní tvrdila, že G. D. geometrickým plánom č.
1/2013, resp. 183/2013 zasiahol do jej vlastníckeho práva. Podľa pôvodného názoru odvolacieho súdu
bolo potrebné sa adekvátne procesne ohradiť a brániť tak, aby sa tvrdené vlastníctvo žalovanej ohľadne
spornýchpozemkov553/6a553/7vk.ú.C.mohlopremietnuťnalistevlastníctva.Žalovanásícevkonaní
predkladala listinné dôkazy, poukazovala na spornosť výmery pozemku nadobúdaného kúpnou zmluvou

v roku 2013 žalobkyňou, na druhej strane žalobu o určenie vlastníckeho práva práve k spornej časti
pozemkov, na ktorých sa oplotenie žalovanej nachádza, resp. vzájomnú žalobu, ktorou by súd mohol
deklarovať jej vlastnícke právo nepodala. K záveru, že súd prejudiciálne vlastníctvo určiť nemôže a je
viazaný hodnovernosťou zápisu v katastri, pokiaľ sa nepreukáže opak, odvolací súd dospel na podklade
ust. § 228 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP v platnom znení), podľa

odseku 1., ktorého výrok právoplatného rozsudku je záväzný pre strany a pre tých, ktorí sa stali právnymi
nástupcami strán po právoplatnosti rozsudku, ak nie je ustanovené inak.
15. Rozhodnutie o tom, či žalovaná je vlastníčkou nehnuteľností, ktorá je predmetom sporu, vzhľadom
na to, že nepodala žalobu o určenie vlastníckeho práva a ani vzájomnú žalobu, a to i napriek tomu,že podľa údaja katastra nehnuteľností je ako vlastníčka evidovaná žalobkyňa, je závislé od právneho
posúdenia prejudiciálnej (predbežnej, predurčujúcej) otázky zo strany súdu.
16. V zmysle súdnej praxe prejudiciálna otázka v jej posúdení nesmie byť nikdy poňatá do výroku

súdneho rozhodnutia, a teda takáto otázka a jej právne posúdenie sa uvádza v odôvodnení súdneho
rozhodnutia a nie v jeho výroku. Práve s prihliadnutím na právnu úpravu ustanovenú v § 228 CSP právne
posúdenie preujudiciálnej otázky zo strany súdu nenadobúda záväznosť. Záväzné účinky pre strany
v konaní má totiž len výrok rozhodnutia, nie jeho odôvodnenie.
17. Odvolací súd preto, súc viazaný zrušujúcim uznesením Najvyššieho súdu SR, po vrátení veci na

ďalšie konanie zaoberal sa prejudiciálne otázkou vlastníckeho práva žalovanej k spornej nehnuteľnosti.
V konaní bolo preukázané, že predmetný pozemok žalovaná dostala od mamy A. F. darom, ktorý už
v čase darovania bol oplotený na základe právoplatného stavebného povolenia vydaného Miestnym
národným výborom v Rudinke, v roku 1984. Plot bol vedený a vystavaný na jej pozemku, na
hranici so susedným pozemkom, hranica bola vytýčená Štátnym podnikom Geodézia Žilina, pričom
k predmetnému stavebnému konaniu neboli zo strany všetkých zákonných účastníkov vznesené

žiadne námietky, či pripomienky, čo vyjadrili svojimi vlastnoručnými podpismi v predmetnom stavebnom
povolení. Teda plot postavený na pozemku v jej vlastníctve bol a je stále hranicou jej pozemku
so susedným pozemkom, ktorého aktuálnou vlastníčkou je žalobkyňa. Obidva geometrické plány č.
889/1993 (Geodetická kancelária GEOMA) a Geometrický plán č. 620/1999 (Geodetická kancelária Geo
kancelária), zápis podrobného merania zmien-jeden na rozdelenie jej parcely a druhý na zameranie

stavby domu na jednej z nich sú a boli realizované s platnou legislatívou, teda sú stále platné v plnom
rozsahu po technickej a právnej stránke. Obidva geometrické plány vychádzali z dovtedy a stále platnej
hranice uvedených parciel s jej parcelami. Poukázala na doklad o podrobnom meraní, kde hranicu
medzi pozemkami tvoril a stále tvorí existujúci plot, pričom uvedené nerešpektuje Geometrický plán
č. 61-1/2013 zo dňa 03.07.2013, ktorý zasahuje do jej vlastníckeho práva hrubým protiústavným a

nezákonným spôsobom. Žalobkyňa pozemok od pôvodných vlastníkov kúpila bez toho, aby si dala
premerať skutočnú výmeru pozemku a zaplatila výmeru podľa evidenčného stavu, teda o výmere 1753
m2.Pokúpepozemkusidalaurobiťgeometrickýplánoznačenývtejtožalobe,pričomzistila,žeskutočná
výmera pozemku je 1686 m2, teda o 67 m2 menšia, pričom následne katastrálny odbor požiadala o
navýšenie výmery pozemku, teda pri prevode z registra „E“ do registra „C“ geodet požiadal katastrálny

odbor o navýšenie výmery na výmeru 1753 m2. Túto dala zamerať do parcely vo vlastníctve žalovanej
a následne požiadala o zápis zmien do katastra nehnuteľnosti na jeho základe.
18. Žalovaná na preukázanie svojich tvrdení ako dôkaz označila stavebné povolenie vydané Mestským
národným výborom v Rudinke, v roku 1984, Geometrický plán č. 889/1993, Geometrický plán č.
620/1999, podrobné merania pre vytvorenie označených geometrických plánov, LV č. XXX, pôvodné LV

č. XXX a výpis z katastra nehnuteľnosti k parcele č. 553/1.
19. Z listín predložených žalovanou súd zistil: zo stavebného povolenia Miestneho národného výboru v
Rudinke č. 2/1984 zo dňa 05.09.1984 vyplýva, že na základe žiadosti stavebníka – A. F. zo dňa 02. júla
1984 o vydanie stavebného povolenia na oplotenie pozemku č. 554, bola povolená stavba – oplotenie
pozemku s pletivom a stĺpikmi na pozemku parcela č. EN 554 kat. územia C. bez námietok účastníkov

konania, ktorými boli JRD Rudina a N. I. č. XXX. Z geometrického plánu na rozdelenie parcely č. 554
vyhotoveného GEOMA J. I. dňa 11.12.1993, potvrdeného G. C. P. ako oprávnenou osobou overovať
výsledky geodetických prác dňa 20.12.1993 a úradne overeného katastrálnym úradom dňa 20.12.1993
pod číslom 889/93 výsledkom je rozdelenie parcely č. 554 evidovanej na LV č. XXX, katastrálneho
územia C. na parcelu č. 554/1 o výmere 746 m2 - orná pôda a 554/2 o výmere 567 m2 - orná pôda. K

tomuto geometrickému plánu bol predložený aj záznam podrobného merania zmien zo dňa 20.12.1993,
podľa ktorého boli vyznačené body 1 a 2, ktorými bola v teréne označená hranica rozdeľujúca tieto
parcely. Z geometrického plánu vyhotoveného Geokanceláriou, geodetické a kartografické práce dňa
01.12.1999 autorizačne overeného 02.12.1999 a úradne overeného dňa 04. decembra 1999 pod číslom
620/1999 vyplýva zameranie rodinného domu na parcele č. 554/3 a vytvorenie novej parcely č. 554/3 o

výmere 63 m2 - zastavané plochy, dom súpisné č. XXX, a to z parcely č. 554/1. Z listu vlastníctva č. XXX
prekatastrálneúzemieC.vyhotovenéhodňa09.10.2012vyplýva,žeparcelaEKNč.2990ovýmere1753
m2 - trvalé trávne porasty, táto predložená listina patrí k tvrdeniu žalovanej, že pozemková nehnuteľnosť
pôvodne pod číslom parcely č. 2990 v EKN stave mala zapísanú výmeru 1753 m2 a táto bola vedená na
pôvodných vlastníkov a z výpisu vyhotoveného dňa 29.05.2013 bola evidovaná parcela CKN č. 553/1 o

výmere 1695 m2 - trvalé trávne porasty bez založenia listu vlastníctva k danej nehnuteľnosti.
20.Žalovanávpísomnomvyjadrenídoručenomsúdudňa21.09.2015doplnilasvojepôvodnévyjadrenie,
ako aj označené dôkazy nasledovne: Pred realizáciou oplotenia vlastníčkou pozemku bola hranica
vytýčená Štátnym pozemkom geodézia Žilina, pričom k predmetnému stavebnému konaniu nebolizo strany zákonných účastníkov konania vznesené žiadne námietky, či pripomienky, čo vyjadrili
vlastnoručnými podpismi v predmetnom stavebnom konaní a povolení, teda predmetný plot bol a stále
je hranicou jej pozemku so susedným pozemkom parcelou CKN č. 553/1. Predmetné nehnuteľnosti

nadobudla darovaním od mamy A. F. na základe Darovacej zmluvy č. RI2046/90 a následne sa s bratom
dohodla o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnosti – notárska zápisnica,
zmluva o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva zo dňa 25.marca 1994 N 93/94, NZ 86/94.
Po dokončení rodinného domu a zameraní bol vytvorený Geometrický plán č. 484/99 na zameranie
skutočného stavu. O susedný pozemok CKN parcelu č. 553/1 (EKN č. 2990) sa nikto v minulosti riadne

nestaral (kosenie a podobne), musela na svoje náklady pravidelne kosiť a odnášať trávu aspoň zo
strany od jej plotu. Vyzvala majiteľov uvedeného pozemku, aby sa starali o tento pozemok, na túto
výzvu nereagovali, a až do predaja tohto pozemku žalobkyni sa oň vôbec nestarali, nekosili ho a
podobne. Pre zabezpečenie vstupu na jej pozemok CKN parcelu č. 554/1 nadobudla vlastnícke právo
k parcele č. 553/4 o výmere 20 m2 vydržaním, a to odčlenením z EKN parcely č. 2990, ktorá bola do
katastra nehnuteľnosti zapísaná ako CKN parcela č. 553/4. K doplňujúcim tvrdeniami označila ako dôkaz

Darovaciu zmluvu zo dňa 11.10.1990, Notársku zápisnicu o vydržaní NZ 110/96, kópiu katastrálnej mapy
zo dňa 11.04.2013, LV č. XXX.
21. Z predloženej Darovacej zmluvy zo dňa 26.09.1990, registrovanej pod číslom RI2046/90 zo dňa
11.10.1990, vyplýva, že A. F. daruje svojim deťom A. E. (žalovanej) a J. F. každému v 1/1 nehnuteľnosť
EN 554 - orná pôda o výmere 1.313 m2. Z Notárskej zápisnice N 93/94, NZ 86/94 zo dňa 25.

marca 1994, ku ktorej bol vklad povolený pod číslom V 464/1994 dňa 15.04.1994, vyplýva zrušenie
a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva obdarovaných k predmetnej nehnuteľnosti, k čomu bol
následne predložený aj výpis z katastra nehnuteľnosti z LV č. XXX pre obec C., vyhotoveného dňa
27.04.1994. Z Notárskej zápisnice N 59/96, NZ 110/96 zo dňa 22.08.1996 mal súd preukázané
osvedčenie o vlastníckom práve k nehnuteľnosti – pozemku - parcela č. 553/4 - trvalý trávny porast o

výmere 20 m2, v kat. území C. v celosti pre A. E.. Z predložených písomných vyjadrení vlastníkov parcely
č. 2990 k sťažnosti na neudržiavanie tohto pozemku vybavovanej prostredníctvom Obecného úradu
Rudinka zo dňa 15.02.2013 vyplýva, že menovite Q. D., A. N., N. R., A. H. a A. E., že vlastníctvo k nej
nadobudli dedičstvom roku 2011, sú ochotní po vzájomnej dohode túto 2-krát do roka pokosiť. Z obsahu
vyjadrenia spoluvlastníčky predmetnej parcely A. N. vyplynulo, že nevie, kde presne táto parcela leží,

ani s ktorou parcelou susedí. Z potvrdenia vydaného starostom obce Rudina dňa 04.05.2015 vyplýva, že
tento potvrdil pravdivosť údajov žalovanej, že oplotenie jej pozemku na parcele č. 554/1, 554/3 v katastri
obci C., je prevedené v pôvodnej trase a vedie okolo múru jej rodinného domu vo vzdialenosti v prednej
časti 55 cm a na konci rodinného domu 85 cm. Z predloženého prehlásenia D. N. zo dňa 2.3.1996
vyplýva najmä, že súhlasí, aby si žalovaná s manželom postavila rodinný dom vo vzdialenosti 0,5 m od

hranice jej parcele č. 553.
22. Žalovaná v konaní predložila vyjadrenie k oploteniu pozemku parcely č. 554/1 zo dňa 02.10.2015
J. A., ktorý potvrdzuje, že daný plot vždy tvoril hranicu medzi spornými pozemkami, t. j. pozemkom
vo vlastníctve žalovanej a pozemkom vo vlastníctve žalobkyne a potvrdenie, že medza medzi plotom
a pozemkom vo vlastníctve žalobkyne pani B. existovala. S vysvetlením, že susedné pozemky v tejto

časti sú od seba oddelené medzami v šírke 1 meter. Takáto medza existovala aj medzi jej pozemkom
a pozemkom žalobkyne, bola však žalobkyňou zavezená hlinou a v teréne je už len čiastočne viditeľná.
23. Vo väzbe na uvedené žalovaná tvrdila, že je legitímnou vlastníčkou nehnuteľností a pokiaľ by bolo
jej vlastníctvo na podklade darovacej zmluvy uzatvorenej s jej mamou k spornej ploche spochybnené,
poukazovala na to, že nehnuteľnosti vydržala postupom podľa § 134 a nasl. OZ, pričom poukazovala

na rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít Najvyššieho súdu SR, ako aj Ústavného súdu SR.
V kontexte uvedeného odvolací súd, súc viazaný názorom dovolacieho súdu, prejudiciálne skúmal, či
žalovaná predpoklady pre ustálenie vlastníctva v zmysle ust. § 129 a nasl. CSP naplnila.

24. Podľa § 129 ods. 1 OZ držiteľom je ten, kto s vecou nakladá ako s vlastnou alebo, kto vykonáva

práva pre seba.

25. Podľa § 130 ods. 1 OZ, ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný o tom, že mu vec
alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. Pri pochybnostiach sa predpokladá, že držba je oprávnená.

26. Podľa § 134 ods. 1 OZ oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v držbe po
dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť a po dobu 10 rokov, ak ide o nehnuteľnosť.
27. Ústavný súd SR v náleze zo 14. novembra 2018 sp.zn. II. ÚS 484/2015 publikovanom v zbierke
nálezov a uznesení Ústavného súdu SR pod č. 48/2018 konštatoval, že pri poskytovaní súdnej ochranyv súvislosti s nadobúdaním vlastníckeho práva vydržaním treba za podstatu a zmysel základného
práva na ochranu vlastníctva podľa článku 20 ods. 1 ústavy a článku 11 ods. 1 Listiny základného
práva na súdnu ochranu podľa článku 46 ods. 1 ústavy a článku 36 ods. 1 listiny, ako aj práva na

spravodlivé súdne konanie podľa článku 6 ods. 1 dohovoru považovať taký výklad § 134 OZ, ktorý
podporuje zákonnú intenciu uviesť do súladu dlhodobý faktický stav nepretržitej držby oprávneným
držiteľom (ktorý po stanovenú dobu objektívne presvedčený o svojom domnelom vlastníckom práve)
so stavom vlastníckym. A contrario výklad, ktorý by túto možnosť vylučoval, resp. ju obmedzuje
podstatným spôsobom, nemôže byť považovaný za ústavne konformný... Taký výklad § 134 v spojení

s § 130 OZ, ktorý vo svojich dôsledkoch v značnom rozsahu a podstatným spôsobom vylučuje
možnosť nadobudnutia vlastníckeho práva k pozemku vydržaním, treba považovať jednoznačne za
neprípustne reštriktívny, nerešpektujúci podstatu a zmysel zákonného inštitútu vydržania, teda za
ústavne neakceptovateľný... Pri ústavne konformnom výklade dobromyseľnosti držby treba skúmať,
či držiteľ mohol byť objektívne presvedčený o tom, že držanú vec poctivým spôsobom nadobudol.
Nemôže byť teda rozhodujúce, že pritom nesplnil zákonné podmienky. Za poctivý spôsob nadobudnutia

veci treba považovať také nadobudnutie, ktoré je v súlade s dobrými mravmi. Spravidla je preto
rozhodujúce, že držiteľ za držanú vec zaplatil dohodnutú sumu, príp. poskytol iné dohodnuté plnenie,
alebo preukázateľne išlo o dar ako bezodplatné plnenie. K uvedenému názoru sa Ústavný súd SR
opätovne priklonil i v náleze z 24. novembra 2022 sp.zn. III. ÚS 468/2022. Zároveň odvolací súd
poukazuje na rozhodnutie veľkého senátu Najvyššieho súdu SR I. VCdo 1/2024 z 13.05.2024, v ktorom

veľký senát najvyššieho súdu nadviazal na uvedené rozhodnutia Ústavného súdu SR a uviedol, že
držba je historicky chápaná ako faktický stav, ktorý spočíva vo vykonávaní faktickej reálnej moci nad
vecou s úmyslom mať vec pre seba. Predpokladá existenciu dvoch zložiek, prvou je corpus possessionis
ako faktická moc nad vecou, ku ktorej musí pristúpiť animus possidenti, vyjadruje vôľu držiteľa mať
vec pre seba a nakladať s ňou ako s vlastnou. Vznik držby sa na rozdiel od vzniku vlastníctva nemusí

delegovať a nutne opierať o existujúci právny dôvod, inak povedané, na rozdiel od vzniku vlastníctva na
vznik oprávnenej držby postačí naplnenie zákonných predpokladov držby, medzi ktorými sa existencia
právneho dôvodu nenachádza. Pre dobromyseľného držiteľa, ktorý vychádza z predpokladu, že mu vec
patrí, a teda je poctivý, postačuje, ak vychádza z vlastného presvedčenia o tom, že vykonáva vlastné
právo a nezasahuje do práva iného, teda nekoná bezprávne. Veľký senát zotrval na názore, že na

rozdiel od preukazovania vlastníctva nie je treba, aby nadobúdateľ preukazoval platný právny dôvod
nadobudnutia–riadnyprechodvlastníctva,alelenokolnostisvedčiaceopoctivostinadobudnutia,pričom
poctivosť konajúceho účastníka občianskoprávneho vzťahu má pri skúmaní dobromyseľnosti držiteľa
nepochybne zásadnejší význam ako (ne)existencia právneho titulu, ktorý právny predpoklad vydržania
zákon de lege lata neustanovuje.

28. Vychádzajúc potom zo skutočností tak, ako boli dokazovaním v priebehu sporu zistené a ustálené,
odvolací súd totožne ako v predchádzajúcom odvolacom konaní dospel k záveru o tom, že žalovaná
spochybnila hodnovernosť zápisu v katastri nehnuteľností v prospech žalobkyne a pokiaľ by i spornú
plochu nehnuteľností nenadobudla na podklade darovacej zmluvy uzatvorenej so svojou právnou
predchodkyňou, vzhľadom na dobu držby a to, že nehnuteľnosti jej boli darované ako ohraničené

oplotením, ktoré vybudovala jej matka, počas celú dobu od nadobudnutia nehnuteľností ju nikto v ich
držbe až do podania žaloby žalobkyňou v roku 2015 nerušil, tieto nadobudla vydržaním.

29. Pokiaľ najvyšší súd v zrušujúcom uznesení naznačil, že je možné preujudiciálne určiť vlastníctvo
žalovanej k predmetu sporu, odvolací súd na podklade uvedeného rozsudok prvoinštančného súdu

zmenil a žalobu žalobkyne ako nedôvodnú zamietol. Ako naznačil najvyšší súd, i odvolací súd dospel
k záveru, že v danom konaní žalobkyňa nepreukázala aktívnu legitimáciu na podanie žaloby v zmysle
§ 135c OZ, nakoľko pokiaľ by svoje vlastníctvo odvíjala od kúpnej zmluvy zavkladovanej Správou
katastra Kysucké Nové Mesto pod č. V 433/13 zo 14.05.2013, z listu vlastníctva č. XXX pre k. ú.
C., obec C., okres Kysucké Nové Mesto bolo preukázané, že žalobkyňa je vlastníčkou nehnuteľností

KNC parc. č. 553/1 o výmere 1686 m2 – trvalé trávnaté porasty, zároveň je vedená ako vlastníčka
parcely registra „E“ 2990 – trvalé trávnaté porasty o výmere 67 m2 na podklade geometrického plánu
úradne overeného správou katastra z 03.07.2013 pod č. 183/2013, ktorým G. I. D., autorizovaný geodet
a kartograf, z pôvodných parciel evidovaných na liste vlastníctva č. XXX – KNC č. 553/1 o výmere
1689 m2 a KNE č. 2990 o výmere 67 m2 vytvoril nový stav – parcelu č. 553/6 o výmere 58 m2 –

trvalé trávnaté porasty a parcelu č. 553/7 o výmere 9 m2 – trvalé trávnaté porasty, práve na týchto sa
nachádza časť oplotenia žalovanej. G. D. geometrickým plánom zasiahol do dlhodobého užívacieho
stavu, kedy žalovaná ako držiteľka sporného pozemku vychádzala z objektívneho presvedčenia o tom,
že jej tento ako vlastníčke a dobromyseľnej držiteľke patrí. S ohľadom i na rozhodovaciu prax, naktorú v podrobnostiach odvolací súd poukázal a skutočnosť, že v záveroch vyslovených v zrušujúcom
uznesení najvyššieho súdu s poukazom na rozsudok Najvyššieho súdu SR z 27. októbra 2000 sp.zn.
2Cdo 67/2000, ktoré je základom ustálenej judikatúry dovolacieho súdu, je možné narušiť zásadu

hodnovernosti katastra, ak sa na základe dokazovania preukáže opak, pričom túto otázku môže ako
prejudiciálnu súd riešiť aj v konaní o inej vlastníckej žalobe, rozhodol odvolací súd spôsobom uvedeným
vo výroku rozhodnutia.
30. Žalovaná bola v konaní úspešná, v nadväznosti na čo jej odvolací súd priznal nárok na náhradu trov
konania a trov dovolacieho konania vo vzťahu k žalobkyni v plnom rozsahu (§ 396 ods. 1, § 255 ods.

1, § 262 ods. 1, § 453 ods. 3 CSP).
31. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

(§ 420 CSP)

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému

súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 CSP)