Rozsudok – Život a zdravie ,
Zmeňujúce, Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Krajský súd Bratislava

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Danica Veselovská

Oblasť právnej úpravy – Trestné právoŽivot a zdravie

Forma rozhodnutia – Rozsudok

Povaha rozhodnutia – Zrušujúce, Zmeňujúce

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 2To/77/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1725010332
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 09. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Danica Veselovská

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2025:1725010332.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Danice Veselovskej a členov

senátu JUDr. Márie Šimkovej a JUDr. Eriky Némethovej Stiffelovej, LL.M, v trestnej veci obžalovaného
G. O. pre zločin neoprávnenej výroby a obchodovania s omamnou látkou a psychotropnou látkou podľa
§ 173 ods. 1, ods. 2 písm. b),ods. 3 písm. a) Trestného zákona, o odvolaní obžalovaného proti rozsudku
Okresného súdu Pezinok sp.zn. 50T/42/2025 zo dňa 27.06.2025, na verejnom zasadnutí konanom dňa
25.09.2025 jednomyseľne takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. e), ods. 2 Trestného poriadku sa prvostupňový rozsudok z r u š u j e vo výroku
o treste a spôsobe jeho výkonu.

Podľa § 322 ods. 1 Trestného poriadku sa obžalovanému
G. O., nar. XX.XX.XXXX v E., trvale bytom E.,
u k l a d á
podľa § 173 ods. 3 Trestného zákona s použitím § 39 ods. 5 Trestného zákona trest odňatia slobody
vo výmere 5 (päť) rokov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Trestného zákona sa pre výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu
na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

Podľa § 60 ods. 1 písm. c) Trestného zákona trest prepadnutia veci, a to finančných prostriedkov vo
výške 30,20 € nachádzajúcich sa na depozitnom účte Okresného súdu Pezinok, položka registra D15
1/2025.

Podľa § 60 ods. 5 Trestného zákona vlastníkom prepadnutej veci sa stáva štát.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Pezinok sp.zn. 50T/42/2025 zo dňa 27.06.2025 bol obžalovaný G. O.
uznaný vinným zo spáchania zločinu neoprávnenej výroby a obchodovania s omamnou látkou a
psychotropnou látkou podľa § 173 ods. 1, ods. 2 písm. b),ods. 3 písm. a) Trestného zákona s poukazom
na § 138 písm. j) Trestného zákona na tom skutkovom základe, že

- od presne nezisteného času, minimálne však od júla 2024 až do dňa 15.12.2024, kedy bol
zadržaný, na rôznych miestach, najčastejšie v meste Senec, opakovane predal alebo zadovážil

bez príslušného povolenia omamné a psychotropné látky, a to metamfetamín (pervitín) a rastlinu
rodu Cannabis (konopa), ktoré si zadovažoval doposiaľ' nezisteným spôsobom, pričom v uvedenom
časovom období ich takto predal alebo zadovážil okrem iných osôb aj U. Y., ktorému opakovane
predal rastlinu rodu Cannabis (marihuanu) a jedenkrát metamfetamín (pervitín) v presne nezistenommnožstve, R. T., ktorému opakovane predal metamfetamín (pervitín) spolu približne 15 dávok drogy,
H. I., ktorému najmenej jedenkrát zadovážil metamfetamín (pervitín) v presne nezistenom množstve,
ktorý spolu užili, a H. T., ktorému najmenej štyrikrát predal pervitín v presne nezistenom množstve,

pričom od presne nezisteného času až do 14:15 hod. dňa 15.12.2024 v meste Senec na W. ulici
prechovával, a to za účelom predaja a zadovažovania iným osobám, malé plastové vrecko s obsahom
bieleho kryštalického materiálu o celkovej hmotnosti 3690 mg, s priemernou koncentráciou účinnej
látky metamfetamín 47,5% hmotnostných, čo zodpovedá 1752 mg absolútneho metamfetamínu, 1ks
zatavenú plastovú injekčnú striekačku so zvyškami metamfetamínu o celkovej hmotnosti 6 mg, 1ks

striebornú okrúhlu plechovú nádobu s obsahom bieleho kryštalického materiálu o celkovej hmotnosti
94 mg, s priemernou koncentráciou účinnej látky metamfetamín 37,3% hmotnostných, čo zodpovedá
35 mg absolútneho metamfetamínu, 1ks plastové vrecko s obsahom rastliny rodu konopa (Cannabis)
s hmotnosťou 2490 g, v ktorej bola zistená prítomnosť' účinnej látky ?9 - tetrahydrokanabinol (?9-
THC), ?8- tetrahydrokanabinol (?8-THC), hexahydrokanabinol (HHC) a kanabidiol (CBD) s priemernou
koncentráciou účinnej látky 0,7% hmotnostných, bielu papierovú skladačku s obsahom rastliny

rodu konopa (Cannabis) s hmotnosťou 301 mg, v ktorej bola zistená prítomnosť' účinnej látky ?
9 - tetrahydrokanabinol (A9-THC), ?8 - tetrahydrokanabinol (A8-THC), hexahydrokanabinol (HHC) a
kanabidiol (CBD) s priemernou koncentráciou účinnej látky 0,5% hmotnostných, teda prechovával spolu
3790 mg metamfetamínu a 2791 mg konope, s obsahom účinnej látky v koncentrácii spôsobilej ovplyvniť
nepriaznivo psychiku konzumenta, čo zodpovedá väčšiemu množstvu drog, pričom v zmysle zákona

Národnej rady Slovenskej republiky č. 139/1998 Z. z. o omamných látkach, psychotropných látkach a
prípravkoch v znení neskorších predpisov je metamfetamín zaradený do II. skupiny psychotropných
látok, účinná látka ?9 - tetrahydrokanabinol (A9-THC) je zaradená do II. skupiny psychotropných látok,
účinná látka hexahydrokanabinol (HHC) je zaradená do I. skupiny psychotropných látok a rastliny rodu
Cannabis (konopa) sú zaradené do I skupiny psychotropných látok v zmysle zákona Národnej rady

Slovenskej republiky č. 139/1998 Z.z. o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch v
znení neskorších predpisov,

za čo mu bol podľa § 173 ods. 3 Trestného zákona s použitím § 36 písm. l), § 36 písm. n), § 37 písm. m)
Trestného zákona uložený trest odňatia slobody vo výmere 5 rokov a 6 mesiacov, pre výkon ktorého bol

podľa § 48 ods. 2 písm. b) Trestného zákona zaradený do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom
stráženia. Podľa § 60 ods. 1 písm. c) Trestného zákona mu bol uložený trest prepadnutia veci, a to
finančných prostriedkov vo výške 30,20 €, ktorých vlastníkom sa podľa § 60 ods. 5 Trestného zákona
stáva štát.

Proti tomuto rozsudku podal obžalovaný v zákonnej lehote dňa 14.07.2025 prostredníctvom obhajkyne
odvolanie proti výroku o treste. Obhajkyňa odôvodnila odvolanie dňa 24.07.2025.

Obhajoba namieta, že súd prvého stupňa pri uložení trestu vo výmere 5 rokov a 6 mesiacov vzal do
úvahy najmä charakter spáchaného skutku ako aj okolnosti, za ktorých k spáchaniu skutku prišlo, a

dospel k záveru, že je potrebné uložiť mu represívny nepodmienečný trest odňatia slobody. Súd prvého
stupňa podľa názoru obhajoby nesprávne aplikoval ustanovenie § 38 ods. 3 Trestného zákona, a tým
považuje trest za neprimerane prísny. V odpise registra trestov má vykázaný počet záznamov 5 a ako
z neho vyplýva, nejde o opätovné spáchanie zločinu a preto ustanovenie § 38 ods. 3 Trestného zákona
nemožno aplikovať. Súd prvého stupňa u obžalovaného zistil poľahčujúcu okolnosť v zmysle § 36 písm.

l) Trestného zákona a § 36 písm. n) Trestného zákona. Naopak priťažujúcu okolnosť zistil v zmysle §
37 písm. m) Trestného zákona. Tiež určil pomer poľahčujúcich a priťažujúcich okolností 2:1, avšak na
priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písm. m) Trestného zákona môže súd podľa povahy predchádzajúceho
odsúdenia neprihliadať. V minulosti bol obžalovaný odsúdený za neoprávnené prechovávanie omamnej
látky psychotropnej látky, jedu alebo prekurzora vo väčšom rozsahu pre vlastnú spotrebu, a teda nie

pre neoprávnené obchodovanie s omamnou a psychotropnou látkou. Obhajoba má teda za to, že
prevažujú poľahčujúce okolnosti. Obžalovaný sa ku skutku priznal, tento úprimne oľutoval, uvedomil
si škodlivosť užívania návykových látok, a obchodoval s nimi len pre zaistenie si dávok pre seba,
nesledoval tým dosiahnutie zisku a nebol dílerom v pravom zmysle slova. Prejavil snahu o svoju nápravu
a je rozhodnutý dobrovoľne podstúpiť liečbu svojej drogovej závislosti, aby mohol v budúcnosti viesť

riadny život. Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti sa obžalovaný domnieva, že účel trestu sa dá
dosiahnuť aj trestom kratšieho trvania a je presvedčený, že v jeho prípade sú splnené podmienky pre
mimoriadne zníženie trestu v zmysle § 39 ods. 1 a ods. 5 Trestného zákona. Trest určený napadnutým
rozsudkom vo výmere 5 rokov 6 mesiacov odňatia slobody nie je uložený v súlade so zásadami preukladanie trestov. Podľa § 33 ods. 3 Trestného zákona tam, kde postačí uloženie sankcie postihujúce
páchateľa menej citeľne, nesmie byť páchateľovi uložená sankcia, ktorá ho postihuje citeľnejšie.

Obhajoba navrhla, aby odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok vo výroku o treste z dôvodu, že uložený
trest je neprimerane prísny, a sám vo veci rozhodol tak, že obžalovanému uloží trest za použitia § 36
písm. l), písm. n), § 39 ods. 1, ods. 5 Trestného zákona.

Prokurátor sa k odvolaniu obžalovaného, ktoré mu bolo v súlade s § 314 Trestného poriadku

doručené, vyjadril podaním doručeným súdu prvého stupňa dňa 13.08.2025. Uviedol, že sa s odvolaním
obžalovaného nestotožňuje a považuje ho za nedôvodné. Poukazuje na skutočnosť, že obžalovaný
bol uznaný vinným zo spáchania zločinu neoprávnená výroba a obchodovanie s omamnou látkou
alebo psychotropnou látkou podľa § 173 ods. 1, ods. 2 písm. b),ods. 3 písm. a) Trestného zákona s
poukazom na § 138 písm. j) Trestného zákona, pre ktorý trestný zákon umožňuje uložiť páchateľovi
trest odňatia slobody vo výmere 7 -15 rokov. Je zrejmé, že súd prvej inštancie ukladal obžalovanému

mimoriadne znížený trest odňatia slobody, keď mu uložil trest odňatia slobody pod spodnou hranicou
trestnej sadzby, a to až o 18 mesiacov. Hoci Trestný zákon umožňuje ukladať páchateľovi, ktorý na
hlavnom pojednávaní vyhlásil vinu, trest znížený až o 1/3 pod dolnú hranicu trestnej sadzby, takto
mimoriadne zníženie trestu predstavuje maximálny ústupok spoločnosti voči páchateľovi, ktorý musí byť
riadne odôvodnený skutkovými okolnosťami a osobou páchateľa. Samotná skutočnosť, že obžalovaný

vyhlási vinu, neodôvodňuje využitie maximálnej možnej miery zníženia trestu. Hoci obžalovaný dôvodí,
že sa ku skutku priznal a vykonal úprimnú sebareflexiu, skutkové a ďalšie okolnosti prípadu tomu
nenasvedčujú. Naopak, obžalovaný sa ku skutku priznal až pod ťarchou usvedčujúcich dôkazov. Bol
pristihnutý priamo pri páchaní trestného činu, z ktorého miesta sa napriek tomu pokúsil polícii ujsť,
počas úniku znefunkčnil svoj mobilný telefón a prechovávané psychotropné látky odhodil pod náhodné

motorové vozidlo zaparkované na ulici. Ako zadržaný podozrivý sa k spáchaniu skutku nepriznal a pri
svojom prvom výsluchu v procesnom postavení obvineného využil svoje zákonné právo nevypovedať.
Jehopriznaniesarodiloažpostupnevreakciinato,akosavjehoneprospechvyvíjaloprípravnékonanie.
Usvedčovaný svojimi viacerými odberateľmi drog, obchodovanie s omamnými a psychotropnými látkami
vykonávané ako zárobkovú činnosť popieral aj počas svojej výpovede dňa 10.01.2025.

Prokurátor je toho názoru, že u obžalovaného, ktorý napriek svojmu veku 27 rokov v čase spáchania
skutku nebol nikdy zamestnaný, bol 5 krát odsúdený pre trestný čin, vrátane drogovej trestnej činnosti,
a to aj na nepodmienečný trest odňatia slobody, 10 krát bol postihnutý za priestupok, nebolo dôvodné
ukladať mu miernejší trest odňatia slobody a využiť tým maximálne rozpätie mimoriadneho zníženia

dolnej hranice trestnej sadzby.

Obžalovaný sa v minulosti dopustil protiprávneho konania opakovane, a je preto potrebné odlíšiť ho
od doposiaľ netrestaných osôb, ako aj od osôb, ktoré si svoju sebareflexiu vzbudili včas, a to ešte
predtým, ako sa to stalo ich poslednou možnosťou dosiahnuť pre seba v trestnom konaní aspoň o niečo

miernejší trest. Ukladanie ešte miernejšieho trestu odňatia slobody tak, ako to obžalovaný navrhuje, by
bolo nielen nespravodlivé, ale aj nespôsobilé naplniť účel trestu. Prokurátor preto navrhol, aby odvolací
súd odvolanie obžalovaného podľa § 319 Trestného poriadku ako nedôvodné zamietol.

Nadriadený súd po predložení veci nezistil žiadne vážne procesné vady konania predchádzajúce

napadnutému rozsudku, ktoré by boli dôvodom pre jeho zrušenie na neverejnom zasadnutí. Preto
nariadil verejné zasadnutie.

Na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu sa obhajkyňa v celom rozsahu pridržiavala dôvodov podaného
odvolania a navrhla uložiť obžalovanému mimoriadne znížený trest.

Zástupca krajskej prokuratúry navrhol zamietnuť odvolanie, pretože uložený trest považoval za
primeraný okolnostiam skutku tak, ako bolo uvedené vo vyjadrení prokurátora k odvolaniu.

Obžalovaný G. O. pred odvolacím súdom nič neuviedol.

Podľa § 321 ods. 1 písm. e) Trestného poriadku odvolací súd napadnutý rozsudok zruší aj je uložený
trest neprimeraný.Podľa § 321 ods. 2 Trestného poriadku ak bolo odvolanie obmedzené podľa § 317 ods. 1 alebo 3,
odvolací súd z dôvodu uvedeného v odseku 1 zruší len napadnutý výrok rozsudku. Ak však odvolací
súd zruší hoci i len sčasti výrok o vine, zruší vždy súčasne celý výrok o treste, ako aj ďalšie výroky, ktoré

majú vo výroku o vine svoj podklad.

Podľa § 322 ods. 3 Trestného poriadku, veta prvá, odvolací súd rozhodne sám rozsudkom vo veci,
ak možno nové rozhodnutie urobiť na podklade skutkového stavu, ktorý bol v napadnutom rozsudku
správne zistený alebo doplnený dôkazmi vykonanými pred odvolacím súdom.

Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací primárne konštatoval, že odvolanie je prípustné, bolo podané
v zákonnej lehote oprávnenou osobou a spĺňa všetky zákonné náležitosti, preto odvolací súd konštatuje
absenciu dôvodov na rozhodnutie podľa § 316 ods. 1 alebo ods. 3 Trestného poriadku. Podľa §
317 ods. 1 Trestného poriadku odvolací súd preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých
výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré

im predchádzalo, riadiac sa pritom zásadou, že na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne
len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Trestného poriadku, a dospel k
záveru, že odvolanie obžalovaného je dôvodné, pretože uložený trest je neprimerane prísny. Naviac
odôvodnenie napadnutého rozhodnutia je na hranici preskúmateľnosti, keď nie je zrejmé, aké úvahy
viedli súd prvého stupňa k uloženiu trestu odňatia slobody vo výmere 5 a pol roka. Povrchne sa súd

vysporiadal aj s trestnom prepadnutia veci, ktorý vôbec neodôvodnil a vo výroku nedôsledne označil
prepadnutú vec.

Z predloženého spisu odvolací súd zistil, že prokurátor Okresnej prokuratúry Pezinok podal dňa
10.06.2025 obžalobu na G.a O.a pre zločin neoprávnenej výroby a obchodovania s omamnou látkou a

psychotropnou látkou podľa § 173 ods. 1, ods. 2 písm. b), ods. 3 písm. a) Trestného zákona s poukazom
na § 138 písm. j) Trestného zákona na skutkovom základe uvedenom v úvodnej časti tohto odôvodnenia.

Na hlavnom pojednávaní konanom dňa 27.06.2025 obžalovaný učinil vyhlásenie podľa § 257 ods. 1
písm. b) Trestného poriadku, že je vinný, a následne kladne odpovedal na otázky uvedené v § 333 ods.

3 písm. c), písm. d), písm. f), písm. g), písm. h) Trestného poriadku. Súd prvého stupňa podľa § 257 ods.
7 Trestného poriadku vyhlásenie obžalovaného o vine prijal s tým, že dokazovanie v rozsahu priznania
nevykonal, vykonal len dokazovanie vo vzťahu k výroku o treste.

Prvostupňový súd na základe vyhlásenia o vine uznal obžalovaného vinným zo spáchania zločinu

neoprávnenej výroby a obchodovania s omamnou látkou a psychotropnou látkou podľa § 173 ods. 1,
ods. 2 písm. b),ods. 3 písm. a) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. j) Trestného zákona
na skutkovom základe uvedenom v obžalobe. K uznaniu viny na skutkovom a právnom základe podľa
obžaloby došlo po vyhlásení viny a postupe podľa § 257 Trestného poriadku, preto výrok o vine nemôže
byť predmetom revízie odvolacím súdom, a táto časť rozsudku nemohla byť a ani nebola odvolaním

napadnutá.

Z listinných dôkazov vykonaných na hlavnom pojednávaní vyplýva, že obžalovaný má 5 záznamov
v registri trestov, a to za majetkovú i drogovú trestnú činnosť, v dvoch prípadoch má odsúdenie
zahladené. Naposledy bol odsúdený za prečin krádeže k trestu odňatia slobody vo výmere 8 mesiacov

nepodmienečne, ktorý trest vykonal.

Podľa § 34 ods. 1 Trestného zákona trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým,
že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby
viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne

odsúdenie páchateľa spoločnosťou.

Podľa § 34 ods. 4 Trestného zákona pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä
na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce
okolnosti, na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy, na jeho správanie po spáchaní

trestného činu, najmä na jeho úsilie o náhradu škody a odstránenie škodlivého následku trestného činu a
na úsilie páchateľa o dosiahnutie urovnania s poškodeným, ako aj na dobu, ktorá uplynula od spáchania
trestného činu. Súd pri určovaní druhu trestu a jeho výmery prihliadne aj na to, že páchateľ trestného
činu získal alebo sa snažil získať trestným činom majetkový prospech; ak tomu nebránia majetkovéalebo osobné pomery páchateľa alebo to nebude na ujmu náhrady škody alebo odstránenia škodlivého
následku trestného činu, uloží mu s prihliadnutím na výšku tohto majetkového prospechu niektorý trest,
ktorým ho postihne na majetku, a to buď ako samostatný trest alebo popri inom treste, pričom zváži

najmä uloženie peňažného trestu. Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne aj na práva a
právom chránené záujmy osôb poškodených trestným činom, ako aj osôb, ktoré boli dotknuté škodlivým
následkom trestného činu.

Súd prvého stupňa správne určil poľahčujúce a priťažujúce okolnosti podľa § 36 písm. l) Trestného

zákona, t.j. že obžalovaný sa k trestnému činu priznal a jeho spáchanie oľutoval, a podľa § 37 písm.
m) Trestného zákona, teda že obžalovaný bol v minulosti za trestný čin odsúdený. Hoci sebareflexia
obžalovaného sa dostavila až na hlavnom pojednávaní, bolo správne obžalovanému túto poľahčujúcu
okolnosť priznať, pretože jeho predchádzajúci postoj k svojmu konaniu, ktorý zaujal tesne po skutku
či počas vyšetrovania sa na hlavnom pojednávaní zmenil. Stav pred zmenou postoja nehovorí nič o
úprimnosti neskoršieho postoja obžalovaného. Iné indície pre spochybňovanie jeho ľútosti odvolací

súd nezistil. Tiež nezistil takú povahu predchádzajúcich odsúdení, pre ktoré by v zmysle § 37 písm.
m) Trestného zákona, in fine, nemal na tieto predchádzajúce odsúdenia prihliadať. Odvolací súd
ale nevyhodnotil ako opodstatnené priznanie poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písm. n) Trestného
zákona obžalovanému, spočívajúcej v tom, že páchateľ napomáhal pri objasňovaní trestnej činnosti.
Poľahčujúca okolnosť podľa § 36 písm. n) Trestného zákona je založená na aktívnej spolupráci

páchateľa pri objasňovaní svojej trestnej činnosti, pričom sa vyžaduje aktívna účasť páchateľa pri
vyšetrovaní trestnej činnosti, a to najmä vo forme uvádzania dôkazov, ktoré slúžia na objasnenie
skutkových okolností daného trestného činu. Jej hodnotenie je závislé od toho, do akej miery páchateľ
sám svojím prístupom participuje na objasnení trestného činu. Obžalovaný určite pri objasňovaní
trestného činu orgánom činným v trestnom konaní nijako nenapomáhal, avšak z dôvodu zásady zákazu

reformationis in peius, teda zásady zákazu zmeny v neprospech obžalovaného bez odvolania podaného
v neprospech obžalovaného, odvolací súd nemohol vykonať nápravu a na túto poľahčujúcu okolnosť
prihliadol v prospech obžalovaného.

Aj keď obžalovaný G. O. na hlavnom pojednávaní urobil vyhlásenie o priznaní viny podľa § 257

ods. 1 písm. b) Trestného poriadku, toto samotné priznanie obžalovaného nemôže byť poľahčujúcou
okolnosťou podľa § 36 písm. n) Trestného zákona, ale je poľahčujúcou okolnosťou podľa § 36 písm.
l) Trestného zákona a môže byť dôvodom na mimoriadne zníženie trestu podľa § 39 ods. 5 Trestného
zákona.

Mimoriadne zníženie trestu pod spodnú hranicu trestnej sadzby uvedenej v § 173 ods. 3 Trestného
zákona, ktorá je 7 až 15 rokov, podľa § 39 ods. 5 Trestného zákona odvolací súd vyhodnotil ako súladné
zo zákonom, pretože obžalovaný na hlavnom pojednávaní učinil vyhlásenie o vine podľa § 257 ods.
1 písm. b) Trestného poriadku. Týmto mechanizmom bolo možné ukladať trest v sadzbe 4 roky a 8
mesiacov až 15 rokov. Odvolací súd posudzoval možnosti nápravy obžalovaného ako aj okolnosti skutku

z hľadiska jeho závažnosti a dôsledkov pre spoločnosť, pričom dospel k záveru, že možnosti nápravy
obžalovaného sú menej priaznivé, a to vzhľadom na jeho kriminálnu históriu, i okolnosti skutku, kedy
predával drogy viacerým osobám v danom rozsahu ako nevýznamný díler, skôr príležitostný, zisk z tejto
činnosti nemal významný dopad na jeho životnú úroveň.

Odvolacísúdnezistilsplneniezákonnýchpodmienokpremimoriadnezníženietrestupodspodnúhranicu
trestnej sadzby podľa § 39 ods. 1 Trestného zákona, ktorý umožňuje mimoriadne znížiť trest pod
spodnú hranicu trestnej sadzby, iba ak sú dané výnimočné okolnosti prípadu. Podľa ustálenej judikatúry
Najvyššieho súdu SR sa výnimočné okolnosti prípadu posudzujú z hľadiska pomerov páchateľa a
skutkových okolností. Pod pomermi páchateľa treba rozumieť okolnosti týkajúce sa osoby páchateľa,

jeho osobných a rodinných pomerov, ktoré nesúvisia s páchanou trestnou činnosťou a musia existovať
v čase rozhodovania. Pod okolnosťami prípadu treba rozumieť napríklad skutočnosť, že sa páchateľ
dopustil trestné činu v afekte, úzkosti, strachu, ktoré mali pôvod mimo osoby páchateľa. Inými slovami,
musí ísť o také okolnosti prípadu, ktoré sa vymykajú bežným a všeobecným okolnostiam prípadu. Žiadne
také okolnosti neboli u obžalovaného zistené. Prejednávaný prípad vykazuje úplne bežné okolnosti

vyskytujúce sa v obdobných prípadoch pravidelne.

Odvolací súd vyhodnotil trest uložený prvostupňovým súdom ako neprimerane prísny, a to na základe
okolností skutku. Obžalovaný nebol takým dílerom drog, ktorý by vykonával túto činnosť za účelomdosiahnutia zisku, ale primárnym motívom bolo užívanie drog ním samým, s čím bolo spojené
pohybovanie sa v drogovom prostredí, a teda aj obchodovanie s drogami. Bol menším dílerom, pričom
nebezpečnosť jeho konania je v porovnaní s dílermi, ktorí vykonávajú takúto činnosť sofistikovanejšie

a systematickejšie, nižšia, hoci je stále vysoká, pretože sa podieľal na šírení toxikománie. Za týchto
okolností odvolací súd dospel k záveru, že účel trestu možno dosiahnuť i trestom kratšieho trvania, preto
podľa § 321 ods. 1 písm. e) Trestného poriadku zrušil napadnutý rozsudok vo výroku o treste a uložil
obžalovanému miernejší trest. Obžalovaný učinil istú sebareflexiu tým, že na hlavnom pojednávaní
vyhlásil vinu, a že svoje konanie oľutoval, čo je pozitívnym signálom smerom k náprave. Možnostiam

nápravy, závažnosti skutku i morálnemu hľadisku lepšie zodpovedá trest odňatia slobody vo výmere
5 rokov, pre výkon ktorého odvolací súd podľa § 48 ods. 2 písm. b) Trestného zákona obžalovaného
zaradil do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

Reagujúc na námietku obhajoby o nesprávnej aplikácii § 38 ods. 3 Trestného zákona súdom prvého
stupňa, odvolací súd upozorňuje, že obžalovanému nebol ukladaný trest za opakovaný zločin ani súdom

prvého stupňa, a ani druhostupňovým súdom. Jedná sa o omyl obhajoby.

Odvolací súd prevzal do svojho rozsudku trest prepadnutia veci správne uložený súdom prvého stupňa
a rozhodol o prepadnutí finančných prostriedkov vo výške 30,20 €, ktoré boli výnosom trestnej činnosti
obžalovaného. Výrok však precizoval. Vlastníkom prepadnutých vecí sa v zmysle § 60 ods. 5 Trestného

zákona stáva štát.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti
tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný riadny opravný prostriedok.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.