Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 13. september 2023

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 16Co/13/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8816200110
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 09. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Kovaľová

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2023:8816200110.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Kovaľovej a členov senátu

JUDr. Branislava Brezu a doc. JUDr. Petra Molitorisa, PhD., v spore žalobcov: 1/ A. B., nar. X.X.XXXX,
bytom C. XXX/XX, XXX XX D. E., 2/ F. G. B., nar. XX.X.XXXX, bytom C. XXX/XX, XXX XX D. E., proti
žalovanému: Slovenská pošta, a.s., Partizánska cesta 9, 975 99 Banská Bystrica, IČO: 36 631 124, o
náhradu škody a navrátenie termínu vykonania skúšok, o odvolaní žalobcov v 1/ a 2/ rade proti rozsudku
Okresného súdu Vranov nad Topľou č. k. 7C/3/2016-295 zo dňa 6.5.2022, takto

r o z h o d o l :

I. Potvrdzuje rozsudok.

II. Žalovanému priznáva voči žalobcom v 1/ a 2/ rade nárok na náhradu trov odvolacieho konania
v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobcovia sa podanou žalobou domáhali voči žalovanému zaplatenia odškodného vo výške 15.000,-
eur a navrátenia termínu komisionálnych skúšok.

2. Okresný súd Vranov nad Topľou ako súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom rozhodol, cit.:

„Súd žalobu v časti o navrátenie termínu vykonania komisionálnych skúšok zastavuje.

Konanie v tejto časti bude postúpené H. I. D. E..

Žalobu o náhradu škody žalobcov súd zamieta.

Žalobcovia v 1. a v 2. rade sú povinní nahradiť žalovanému trovy konania v rozsahu 100 % s tým, že o

výške tejto náhrady súd rozhodne osobitným uznesením po právoplatnosti tohto rozhodnutia.“

3. Súd prvej inštancie sa v prvom rade zaoberal nárokom na navrátenie termínu komisionálnych skúšok.
Komisionálne skúšky podľa § 5 ods. 3 písm. h) Zákona o štátnej správe v školstve a školskej samosprávy
povoľuje riaditeľ školy, ktorú dieťa navštevuje. Slovenská pošta ako označený žalovaný nie je v tejto
časti žaloby pasívne vecne legitimovaný. Zároveň, rozhodovanie o vykonanie termínu komisionálnych
skúšok, a tým aj o návrhu žalobcov, ktorý môže byť kvalifikovaný iba ako opakovaný návrh na vykonanie

komisionálnych skúšok, nepatrí do právomoci súdu. O takomto návrhu patrí rozhodnúť riaditeľovi školy,
preto s poukazom na ustanovenie § 10 Civilného sporového poriadku súd konanie o navrátenie termínu
vykonania komisionálnych skúšok zastavil a postúpil vec H. I. D. E..4. Pokiaľ ide o nárok žalobcov na náhradu škody vo výške 15.000,- eur, ten zdôvodňovali nesprávnym
uvedením úložnej doby na oznámení zo strany Slovenskej pošty, v dôsledku ktorého sa ich dcéra
nedostavila na komisionálne skúšky, následne došlo zo strany konania riaditeľa základnej školy ku

konaniu, ktoré žalobcovia označili ako šikana, diskriminácia rodiny, poškodenie ich mena v obci a
poškodenie žalobcu v 2/ rade v zamestnaní. Žalovaný uplatňovaný nárok nepovažoval za dôvodný,
vzniesol námietku premlčania a žiadal žalobu zamietnuť aj z dôvodu, že žalovaný si svoju chybu za
nesprávne uvedenie úložnej doby uznal a žalobcom sa ospravedlnil. Za následky, ktoré žalobcovia
pociťujú, žalovaný nie je pasívne legitimovaný, ale je to následok konfliktov medzi žalobcami a riaditeľom

základnej školy.

5. V tejto časti žaloby sa súd prvej inštancie zaoberal aktívnou vecnou legitimáciou žalobcov. Súd
vyslovenezisťovalužalobcovvčomspočívaprotiprávnekonanie,zaktorésiuplatňujú nároknanáhradu
škody a komu mala byť škoda spôsobená. Žalobcovia uviedli, že uplatňujúci si nárok na náhradu škody,
ktorý vznikol im ako celej rodine. Súd preto mal zato, že žalobcovia sú aktívne legitimovaní, pretože si

uplatňujú nárok na náhradu škody spôsobenú ich rodine.

6. Vznesenú námietka premlčania nepovažoval súd prvej inštancie za dôvodnú. Žalobcovia na výzvu
súdu upresnili, že útoky, šikanu pociťujú odo dňa, keď podali voči riaditeľovi základnej školy sťažnosť, čo
bolo v priebehu prázdnin v roku 2013, pričom následky pociťujú dodnes. Z uvedeného dôvodu nemohlo

dôjsť k premlčaniu nároku, keďže následky tohto konania trvajú aj naďalej.

7. Z výpovede žalobcov na pojednávaní však nevyplynuli žiadne dôkazy, ktoré by mali preukazovať, že
im nejaká škoda (ujma) vznikla. Navrhnutá svedkyňa J. B. je dcérou žalobcov, preto súd nepovažoval
vykonanie dôkazu, a to výsluch tejto svedkyne za dôvodný pre hodnovernosť, vzhľadom na to, že

ide o vzťah rodičov a dcéry. Naviac súd dal do pozornosti, že ak navrhnutá svedkyňa je zamestnaná
v právnickej oblasti, musí ovládať, že žiadosť o odročenie pojednávania, resp. ospravedlnenie je
potrebné súdu doručiť včas, potrebné predložiť ho aj dôkazmi, ktoré budú odôvodňovať žiadosť o
ospravedlnenie. Ak sa svedkyňa zamestnala v pondelok, mala dostatok času, aby svoju neprítomnosť
ospravedlnila, keďže musela vedieť skôr, že bude zamestnaná, pričom súdu nepredložila žiadny dôkaz

o tejto skutočnosti. Ani ďalšie dôkazy, a to výsluch bývalého riaditeľa K. I. L. D., M. J., k tomu ako sa riešili
komisionálne skúšky v D. E., ani výsluch pracovníčky pošty v D. E., s ktorou sa riešila daná situácia,
súd nevykonal, majúc za to, že by neodstránili spornosť medzi stranami.

8. Žalobcovia ako pasívne legitimovaného označili Slovenskú poštu. Zodpovednosť žalovaného za

škodu odôvodňovali tým, že ak by žalovaný v oznámeniach o zásielkach, ktoré mali obsahovať termín
komisionálnych skúšok, uviedol správnu úložnú dobu, ich dcéra A. by absolvovala komisionálne skúšky
a opravila by si známky na jednotky a nedošlo by ku konaniu školy, resp. riaditeľa školy, ktoré
popísali vo svojich výpovediach; nedošlo by k údajnej diskriminácii a šikane, útokom na ich rodinu
a nevznikli by im náklady. Zodpovednosť za škodu spôsobenú porušením právnej povinnosti však

možno uplatniť, ak sú kumulatívne splnené predpoklady zodpovednosti za škodu, a to a) porušenie
právnej povinnosti (existencia protiprávneho úkonu); b) vznik škody ako nemajetkovej ujmy; c) existencia
príčinnejsúvislostimedziprotiprávnymúkonomškodcuavzniknutouškodou;d)zavinenietohoktoškodu
svojim protiprávnym úkonom spôsobil.

9. V konaní je nesporné, že žalovaný uviedol nesprávnu úložnú dobu na zásielke, ktorou mal byť
oznámené žalobcom ako zákonným zástupcom dcéry A. B. termín vykonania komisionálnych skúšok.
Toto protiprávne konanie si žalovaný aj uznal a žalobcom ospravedlnil. Žalobcovia nepredložili žiaden
dôkaz o nejakých nákladoch, škode alebo ujme za šikanu, diskrimináciu, poškodenie mena žalobcov. Za
zodpovedný subjekt za takúto škodu označili žalovaného, keďže mali za to, že ak by žalovaný uviedol

správnu úložnú dobu, ich dcéra by sa dostavila na komisionálne skúšky a tieto by spravila na jednotku
a žiadne ďalšie útoky, diskriminácia a šikana zo strany základnej školy, resp. riaditeľa základnej školy,
by nenastali.

10. V konaní bolo sporné, či ku vzniku škody a aj nemajetkovej ujmy na strane žalobcov došlo v príčinnej

súvislosti s protiprávnym konaním žalovaného, a to uvedením nesprávnej úložnej doby. Dôkazné
bremeno ohľadne príčinnej súvislosti zaťažuje poškodeného - žalobcov. Žalobcovia od podania žaloby
na súd v roku 2016 nepredložili žiaden dôkaz o následkoch protiprávneho konania žalovaného, ktoré by
mal spôsobiť žalovaný. V konaní iba predniesli svoje výpovede a vypočuli zástupcu riaditeľa základnejškoly. V konaní žiadnym spôsobom nebolo preukázané, že ak by sa ich dcéra A. B. dostavila na
komisionálne skúšky, že tieto by spravila aj na jednotku. Ich tvrdenie je len v rovine tvrdenia, ktoré nie
je žiadnym spôsobom preukázané.

11. Hlavnou skutočnosťou pre zamietnutie žaloby však bola okolnosť, ktorú uviedli žalobcovia, že
škoda je následok útokov zo strany riaditeľa základnej školy, ktoré nastali až po tom, čo podali voči
riaditeľoviškolysťažnosťvovecikomisionálnychskúšokažetýmtomomentomsaspustilikonfliktymedzi
riaditeľom základnej školy a žalobcami a s tým spojená údajná škoda. Sami žalobcovia teda potvrdili, že

ak by nepodali sťažnosť na riaditeľa školy, nenastali by konflikty medzi riaditeľom a žalobcami a nenastali
by ďalšie nimi vnímané útoky, šikana a diskriminácia na ich rodinu a škoda. Preto príčinou akýchkoľvek
konaní zo strany riaditeľa školy, ktoré žalobcovia vnímajú ako šikanu, diskrimináciu, rôzne konania
učiteliek základných škôl, a s tým spojená škoda, nie je nesprávne uvedenie úložnej doby na oznámení,
ale sú následkom podanej sťažnosti žalobcov voči riaditeľovi základnej školy. Preto súd mal za to, že
žalovaný nemôže niesť zodpovednosť za škodu, ktorá údajne žalobcom mala vzniknúť, pretože táto

údajná škoda vznikla až po podaní sťažnosti na riaditeľa. Pred podaním sťažnosti na riaditeľa žalobcovia
nepociťovali zo strany riaditeľa žiadne útoky, a teda nesprávne uvedenie úložnej doby nespôsobilo
žiadnu škodu žalovaným. Údajná škoda je následkom konania riaditeľa školy.

12. Žalobcovia neuniesli dôkazné bremeno ohľadne preukázania príčinnej súvislosti medzi protiprávnym

konaním žalovaného - nesprávne uvedená úložná doba a škodou žalobcov, ktorá im mala vzniknúť z
dôvodu diskriminácie, šikany zo strany riaditeľa základnej školy, resp. zo strany základnej školy, a preto
súd žalobu zamietol.

13. O náhrade trov konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového

poriadku. Žalovaný bol úspešný v celom rozsahu a preto mu súd priznal plná náhradu trov konania.
O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa
konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

14. Proti rozsudku podali odvolanie žalobcovia, uvádzajúc, že nebyť nesprávneho uvedenia úložnej

lehoty, ku škode by nedošlo, teda je tu príčinná súvislosť. Ak by sa dcéra žalobcov zúčastnila
komisionálnych skúšok, nebol by dôvod na podanie sťažnosti proti riaditeľovi školy. Sám riaditeľ uviedol,
že si je istý, že dcéra žalobcov by mala z komisionálnych skúšok jednotky, pretože bola vzorná žiačka
a jednotkárka, neboli by žiadne problémy. Sťažnosť podali žalobcovia na riaditeľa školy, pretože im
nechcel slovne povedať termín skúšok, odkazujúc na zaslaný list, pri ktorom malo byť problémom

žalobcov,žesihoneprebrali,riaditeľsisvojupovinnosťsplnil.Akbysúdpripustilvýpovedenavrhovaných
svedkov, žalobcovia by príčinnú súvislosť medzi nesprávnym uvedením uloženej lehoty zo strany
žalovaného a vznikom škody preukázali. Na poslednom pojednávaní konajúca sudkyňa ani neumožnila
žalobcom predniesť záverečnú reč, čím porušila ich právo na spravodlivý proces.

15. Žalovaný považuje rozsudok za vecne správny. Vo veci navrátenia termínu komisionálnych skúšok
nemôže byť pasívne legitimovaný, keďže rozhodovanie o tejto skutočnosti nespadá do rámca jeho
zákonom vymedzených činností. O takomto návrhu môže rozhodnúť len riaditeľ školy. V časti žaloby
o náhradu škody nebola preukázaná príčinná súvislosť medzi nesprávne uvedenou úložnou dobou
zásielok a spôsobenou škodou. Rozhodnutie o trovách konania logicky nadväzuje na plný úspech

žalovaného v konaní. Napadnutý rozsudok navrhol žalovaný potvrdiť v celom rozsahu.

16. Krajský súd v Prešove, ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok,
ďalej aj ako „CSP“), po preskúmaní napadnutého rozsudku, konania, ktoré mu predchádzalo a odvolania
žalovaného podľa § 363 a § 365 ods. 1 CSP, súc viazaný dôvodmi a rozsahom tohto odvolania (§ 379, §

380 ods. 1 CSP), skutkovým stavom zisteným súdom prvej inštancie podľa § 383 CSP, bez nariadenia
odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP, za splnenia podmienok uvedených v ustanovení
§ 219 ods. 3 CSP, dospel k záveru, že odvolanie žalobcov v 1/ a 2/ rade nie je opodstatnené, a preto
napadnutý rozsudok potvrdil podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny.

17.Zobsahupreskúmavanéhospisujezrejmé,žeskutkovouokolnosťou,ktorádôvodípodaniežaloby,je
nesprávne uvedenie úložnej doby na oznámení zo strany žalovaného, ktoré malo vo svojich dôsledkoch
spôsobiť, že dcéra žalobcov sa nedostavila na komisionálne skúšky. Následne došlo zo strany riaditeľa
H. I. D. E. ku konaniu, ktoré žalobcovia označili ako šikanu, diskrimináciu ich rodiny, poškodenie menav obci a poškodenie žalobcu v 2/ rade v zamestnaní. Žalobcovia si uplatňujú v konaní dva samostatné
nároky, a teda navrátenie termínu komisionálnych skúšok a náhradu škody vo výške 15.000,- eur.

18. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom konanie v časti žaloby o navrátenie termínu
komisionálnych skúšok zastavil v súlade s ustanovením § 10 ods. 1 CSP a vec v tejto časti postúpil
H. I. D. E.. V prevyšujúcej časti žalobu zamietol s odôvodnením nepreukázania príčinnej súvislosti
medzi namietaným konaním žalovaného a vznikom uplatnenej škody. Žalobcovia sa celkom zrejme
s napadnutým rozsudkom nestotožnili a odvolaním napádajú vecnú správnosť v celom jeho rozsahu.

V odvolacom konaní pritom z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd vec prejedná v medziach, v
ktorých sa odvolateľ domáha prieskumu a z dôvodov, z ktorých je odvolací súd oprávnený a povinný
rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať (§ 379, § 380 ods. 1 CSP).

19. Po oboznámení sa s obsahom odvolania žalobcov nevzhliadol odvolací súd ich vecnú argumentáciu,
smerujúcu k spochybneniu správnosti napadnutého rozsudku v časti zastavenia konania a postúpenia

veci H. I. D. E.. Žalobcovia zrejme napadli rozsudok v celom jeho rozsahu len formálne, obsahovo
tomuto vymedzeniu odvolanie však nezodpovedá. Na vady konania, ktoré sa týkajú splnenia procesných
podmienok konania, však odvolací súd prihliada z úradnej povinnosti v zmysle § 380 ods. 2 CSP, bez
ohľadu na to či boli tieto vady v odvolaní vytýkané. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku je pritom
zrejmé, že rozhodovanie o vykonaní termínu komisionálnych skúšok, a tým aj o návrhu žalobcov,

ktorý môže byť kvalifikovaný iba ako opakovaný návrh na vykonanie komisionálnych skúšok, nepatrí
do právomoci súdu. S poukazom na ustanovenie § 5 ods. 3 písm. h) Zákona o štátnej správe v
školstve a školskej samosprávy, vykonanie komisionálnych skúšok povoľuje riaditeľ školy, ktorú dieťa
navštevuje, vystupujúc pritom v postavení správneho orgánu. S ohľadom na uvedené, súd prvej
inštancie dostatočne vysvetlil dôvody nedostatku svojej právomoci, čoby neodstrániteľnej prekážky

konania, ktorá nevyhnutne vedie k bezodkladného zastaveniu súdneho konania. Keďže súd zároveň
identifikoval subjekt, kompetentný rozhodnúť o uplatnenom nároku žalobcov, vec mu v tomto rozsahu
postúpil a tento postup považuje odvolací súd za správny.

20. V prevyšujúcej časti napadnutého rozsudku o zamietnutí žaloby namietajú žalobcovia právny záver

súdu o nepreukázaní príčinnej súvislosti medzi konaním žalovaného a vznikom škody. Uvádzajú, že
nebyť nesprávneho uvedenia úložnej lehoty, ku škode by nebolo došlo, nebol by ani dôvod na podanie
sťažnosti voči riaditeľovi školy. Oboznamujúc sa s výsledkami vykonaného dokazovania má však
odvolací súd za to, že súd prvej inštancie v preskúmavanej veci v dostatočnom rozsahu zistil skutkový
stav veci, vyvodil z neho správne skutkové závery a vec správne právne posúdil.

21.Preposúdenievznikuzodpovednostizaškodumázásadnývýznamotázka,včomkonkrétnespočíva
škoda (majetková ujma), za ktorú je náhrada požadovaná. Práve vo vzťahu medzi konkrétnou ujmou
poškodeného (pokiaľ vznikla) a konkrétnym konaním škodcu (ak je protiprávne) sa zisťuje príčinná
súvislosť. Pri zisťovaní príčinnej súvislosti treba škodu izolovať zo všeobecných súvislostí a skúmať,

ktorá príčina ju vyvolala. Pritom nie je rozhodujúce časové hľadisko, ale vecná súvislosť príčiny a
následku; časová súvislosť ale napomáha pri posudzovaní vecnej súvislosti (porovnaj R 21/1992). V
postupnom slede javov je každá príčina niečím vyvolaná (sama je následkom niečoho) a každý ňou
spôsobený následok sa stáva príčinou ďalšieho javu. Zodpovednosť však nemožno robiť závislou na
neobmedzenej kauzalite. Atribútom príčinnej súvislosti je totiž „priamosť“ pôsobenia príčiny na následok,

pri ktorej príčina priamo (bezprostredne) predchádza následku a vyvoláva ho. Vzťah príčiny a následku
musí byť preto priamy, bezprostredný, neprerušený; nestačí, ak je iba sprostredkovaný. Pri zisťovaní
príčinnej súvislosti treba v dôsledku toho skúmať, či v komplexe skutočností prichádzajúcich do úvahy
ako (priama) príčina škody existuje skutočnosť, s ktorou zákon spája zodpovednosť za škodu. (z
rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Cdo/126/2009 zo dňa 30.6.2010)

22. Zhrnúc zistený skutkový stav je zrejmé, že žalovaný nesporne pochybil pri uvedení úložnej
lehoty doručovaných písomností žalobcom, avšak jeho konanie bolo len nechceným zapojením sa
do narušených vzťahov žalobcov s riaditeľom H. I. D. E. a samo o sebe nebolo spôsobilé vyvolať
nepriaznivé následky, týkajúce sa rodiny žalobcov. Aj z odvolania žalobcov vyplýva, že oboznámenie

sa s doručovanými písomnosťami bolo len jedným zo spôsobov ako získať vedomosť o termíne
komisionálnych skúšok. Danej informácie sa žalobcovia domáhali od riaditeľa H. I. D. E. aj ústne, pritom
ten im ju odmietol takto poskytnúť. V nadväznosti na to podali žalobcovia na riaditeľa H. I. D. E. sťažnosťa týmto momentom sa začali ich vzájomné konflikty s následným vznikom údajnej škody, čo súd prvej
inštancie správne stanovil.

23. S poukazom na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Cdo/126/2009 zo dňa 30.6.2010 odvolací
súd uvádza, že medzi konaním žalovaného a vznikom údajnej škody chýba vecná súvislosť. Nesprávne
uvedenie úložnej lehoty žalovaným viedlo len k tomu, že žalobcovia boli nútený dodatočne sa informovať
u riaditeľa H. I. D. E. ohľadne termínu komisionálnych skúšok, čím im preukázane žiadna škoda
nevznikla. Ďalší vývoj udalostí, spočívajúci v subjektívnom správaní tretích osôb, už žalovaný svojim

konaním preukázane nijak neovplyvnil a nenesie teda za neho zodpovednosť. Ak by na strane
žalobcov došlo v kontexte ich skutkových tvrdení k nemajetkovej ujme, vecne kauzálne by jej priamo
predchádzalo správanie riaditeľa H. I. D. E., ktoré žalobcovia označujú za diskrimináciu a šikanu.
Vyvodzovanie zodpovednosti žalovaného za prípadný vznik škody by v preskúmavanom prípade bolo
závislé na neobmedzenej kauzalite v rozpore s rozhodovacou činnosť súdnych autorít. Porušenie
povinností žalovaného len časovo súvisí s tvrdeným vznikom škody, avšak bez preukázania priameho,

bezprostredného a neprerušeného pôsobenie príčiny na následok.

24. Žalovaný svoje pochybenie pri uvedení úložnej lehoty priznal, táto okolnosť v konaní nebola
sporná, preto z dôvodu hospodárnosti konania a zbytočného neinvolvovania tretích osôb nebolo
potrebné vypočúvať v konaní pracovníčku pošty v D. E., s ktorou sa daná situácia riešila. Zároveň

už zo samotných skutkových tvrdení žalobcov a žalovaného je zrejmé, že medzi konaním žalovaného
a vznikom uplatnenej škody niet príčinnej súvislosti. Podľa zisteného skutkového stavu tvrdená škoda
vecne kauzálne súvisí so správaním sa riaditeľa H. I. D. E., pričom moment vzniku konfliktných vzťahov
bol v konaní ustálený na podanie sťažnosti žalobcov na riaditeľa, nie doručovania termínu vykonania
komisionálnych skúšok. Vzhľadom na prijatý právny záver o nesplnení predpokladov náhrady škody sa

preto z dôvodu absencie vecnej súvislosti javí ako nehospodárne vykonať ďalšie dôkazy, a to vypočutie
bývalého riaditeľa Cirkevnej školy v D., M. J. k otázke priebehu komisionálnych skúšok, obdobne tak
vypočutie svedkyne J. B., dcéry žalobcov. Súd prvej inštancie v tejto súvislosti dospel pri posudzovaní
dôvodnosti dôkazných návrhov zo strany žalobcov k správnym záverom, ktoré aj vysvetlil, a to bez toho,
aby v konečnom dôsledku došlo k porušeniu práva žalobcov na spravodlivý súdny proces.

25. Súd prvej inštancie vyhlásil rozsudok na pojednávaní konanom dňa 6.5.2023. Z obsahu
preskúmavaného spisu je zrejmé, že sporové strany sa pojednávania zúčastnili. V zmysle podaného
odvolania žalobcovia trvali na tom, aby sa pojednávania zúčastnil aj ich právny zástupca, doktor
advokát F., ktorý o odročenie pojednávania požiadal. Súd prvej inštancie však v bode 20. odôvodnenia

napadnutého rozsudku vysvetlil, že žiadosť advokátskej kancelárie G. G. N. F., E., s. r. o. nepovažoval za
dôvodnú., keďže právny zástupca v konaní nepredložil žiadne plnomocenstvo na zastupovanie v konaní.
Odvolací súd v tejto súvislosti len dopĺňa, že za včasnosť zvolenia zástupcu zodpovedá sporová strana,
inak znáša následky s tým spojené. Súd na pojednávaní vykonal dokazovanie, sporovým stranám dal
priestornapredneszáverečnýchrečíapovyhlásenídokazovaniazaskončenievyhlásilrozsudokvoveci

samej. Z uvedeného je zrejmé, že obsah zápisnice o pojednávaní je v rozpore s odvolacími námietkami
žalobcov o tom, že súd im neumožnil predniesť záverečnú reč, pritom správnosť obsahu zápisnice
nebola nijakým spôsobom spochybnená.

26. Podľa § 179 ods. 1 CSP súd má viesť pojednávanie tak, aby mohol spravidla rozhodnúť na jedinom

pojednávaní. S ohľadom na to považuje odvolací súd námietku žalobcov o tom, že súd prvej inštancie
rozhodol vo veci už na druhom pojednávaní, za neopodstatnenú. Vydanie rozhodnutia bolo umožnené
zisteným skutkovým stavom, ktorý poskytol jednoznačný právny záver o nedôvodnosti podanej žaloby.
Samotné konanie pritom trvá už od roku 2016, nariadené pojednávania však boli opakovane odročene
takmer vždy na žiadosť žalobcov.

27. Za daného stavu dospel odvolací súd k záveru, že súd prvej inštancie dostatočne zistil skutkový
stav veci, pričom pri rozhodovaní vzal do úvahy všetky rozhodujúce skutočnosti, a vec správne právne
posúdil. V konaní neboli preukázané hmotnoprávne predpoklady náhrady škody podľa, preto súd prvej
inštancie správne postupoval, keď žalobu zamietol. Napadnutý rozsudok je vecne správny a z tohto

dôvodu ho odvolací potvrdil postupom podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

28. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle ust. § 396 ods. 1 CSP
v spojení s § 255 ods. 1 CSP. Odvolanie žalobcov nebolo dôvodné, v dôsledku čoho nárok na náhradutrov odvolacieho konania patrí úspešnému žalovanému v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania
rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným
uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).

29. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č.
757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov § 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods.
2 CSP).

Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu
treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného
predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné
doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.

Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).