Rozsudok – Vlastnícke právo k nehnuteľnostiam ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, August 24, 2023

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 7Co/7/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4418207215
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 08. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lenka Halmešová

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2023:4418207215.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Lenky Halmešovej a členiek senátu

JUDr. Eriky Madarászovej a JUDr. Marty Polyákovej, v spore žalobkyne: T. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom
A.N.,A.ulicaXXX/XX,protižalovaným:1.B.O.,nar.XX.XX.XXXX,bytomT.E.,O.XXX/XX,2.N.H.,nar.
XX.XX.XXXX, bytom W., zastúpené: G.. U. O., nar. XX.XX.XXXX, O., U. XX/XX, o vypratanie domu po
dražbe,oodvolanížalovaných1.a2.protirozsudkuOkresnéhosúduNovéZámkyč.k.18C/76/2018-140
zo dňa 14. júna 2022, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalobkyni p r i z n á v a proti žalovanej v 1. a 2. rade nárok na náhradu trov odvolacieho konania v
plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa žalobou doručenou súdu prvej inštancie dňa 04.12.2018 domáhala vypratania
nehnuteľnosti. Žalobu odôvodnil tým, že dňa 31.03.2015 vydražila dom v W. na Q. ul. XXX, okres A.
N., katastrálne územie W., zapísané v evidencii Okresného úradu Nové Zámky, katastrálny odbor, na
liste vlastníctva XXXX, rodinný dom so súpisným číslom XXX s príslušenstvom, postavený na pozemku
parcela reg. „C“ číslo XXXX/XX zastavané plochy a nádvoria, parcela reg. „C“ číslo XXXX/XX zastavané
plochy a nádvoria o výmere XXX m2, parcela registra „C“ číslo XXXX/XX záhrady o výmere XXX m2,

parcela registra „C“ číslo XXXX/XX zastavané plochy a nádvoria o výmere XmX, parcela registra „C“
číslo XXXX/XX zastavané plochy a nádvoria o výmere XmX. Žalovaná v 1. a 2. rade podali na súd
žalobu o určenie neplatnosti dražby a odmietli nehnuteľnosť uvoľniť. Okresný súd Nové Zámky žalobu
dňa 26.01.2017 zamietol, čo odvolací súd dňa 24.10.2018 potvrdil. Žalobkyňa žalovanú vyzvala dňa
15.11.2018 na uvoľnenie nehnuteľností, avšak žalované žiadosti o uvoľnenie nevyhoveli.

2. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom uložil žalovanej povinnosť vypratať a odovzdať žalobkyni

nehnuteľnosti nachádzajúce sa v obci W. na Q. ulici XXX, zapísané na liste vlastníctva číslo XXXX, okres
A. N., obec W., katastrálne územie W. a to parcelu číslu XXXX/XX o výmere XXX m2, zastavaná plocha
a nádvorie, parcelu číslo XXXX/XX o výmere XXX m2, záhrada, parcelu číslo XXXX/XX o výmere X
m2, zastavaná plocha a nádvorie, parcelu číslo XXXX/XX o výmere X m2, zastavaná plocha a nádvorie,
a rodinný dom súpisné číslo XXX, postavený na pozemku parcelné číslo XXXX/XX, do 15 dní odo
dňa právoplatnosti tohto rozsudku (I. výrok). O trovách konania rozhodol tak, že žalobkyňa má voči
žalovaným v 1. a 2. rade nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o výške trov konania

súd rozhodne osobitným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku (II. výrok). Svoje rozhodnutie
odôvodnil ustanoveniami § 180, § 183 ods. 1, 4 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej
len „CSP“), § 126 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“).3. Poukázal na vykonané dokazovanie, na základe ktorého dospel k záveru, že žalobkyňa je výlučnou
vlastníčkou nehnuteľností, ktoré sú predmetom tohto konania. Žalobkyňa nehnuteľnosti nadobudla
dražbou.Žalobažalovaných,ktorousadomáhaliurčenianeplatnostidražbynebolaúspešná,súdprvého

stupňa ju zamietol, súd druhého stupňa jeho rozhodnutie potvrdil. Žalované neboli úspešné ani v
dovolacom konaní. Súd prvej inštancie skonštatoval, že žalované nemajú k užívaniu nehnuteľností,
ktoré sú predmetom konania žiadny právny vzťah. Žalovaná v 2. rade sporné nehnuteľnosti užíva bez
právneho dôvodu, žalovaná v 1. rade bola vlastníčkou sporných nehnuteľností, preto je podľa názoru
súdu vo veci pasívne legitimovaná. Dospel k záveru, že žalované rušia vlastnícke právo žalobkyne

k nehnuteľnostiam nezákonným spôsobom. Tiež poukázal na skutočnosť, že ochrana obydlia nemá
prednosť pred ochranou vlastníckeho práva, a že zásah do práva žalovaných na ochranu súkromného
rodinnéhoživota,ktoréhosúčasťoujeajprávonaobydliejenevyhnutnýajevsúladesozásadoudobrých
mravovzakotvenouv§3ods.1OZ.VtejtosúvislostipoukázalnarozsudokNajvyššiehosúduSlovenskej
republiky č. k. 2Cdo/140/2020 zo dňa 24.02.2022. Súd prvej inštancie preto žalobe v plnom rozsahu
vyhovel. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v súlade s § 255 ods. 1 CSP s prihliadnutím na

§ 262 ods. l CSP. Žalobkyňa bola v konaní úspešná v plnom rozsahu, preto jej priznal nárok na náhradu
trov konania vo výške 100 %

4. Proti tomuto rozhodnutiu podali v zákonnej lehote odvolanie žalovaná v 1. a v 2. rade z dôvodov
uvedených v § 365 ods. 1 písm. a), b), g) CSP a navrhli, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej

inštancie v celom rozsahu zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie alebo žalobu
zamietol. Namietali, že sa súd prvej inštancie uspokojil len s tvrdeniami žalobkyne a žalované v 1. a v
2. rade nevypočul, ani splnomocneného zástupcu napriek tomu, že žiadali o odročenie pojednávania
vytýčeného na 14.06.2022, keď sa pokúšali so žalobkyňou uzatvoriť mimosúdnu dohodu o spätné
odkúpenie nehnuteľnosti. Uvedeným konaním bolo odňaté ich právo vyplývajúce z čl. 46 ods. 1 Ústavy

SR, t. j. došlo k zásahu do ich základného práva na súdnu ochranu, t. j. k odňatiu možnosti konať
pred súdom. Uviedli, že súd prvej inštancie pochybil, keď neuznal ich dôvody zo žiadosti o odročenie
pojednávania listom zo dňa 08.06.2022, čím došlo k porušeniu ich práva na spravodlivý súdny proces.
Namietali, že zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany,
ktoré neboli uplatnené, nakoľko ich súd neumožnil. Uviedli, že sa viackrát pokúšali so žalobkyňou

dohodnúť na spätnom odkúpení nehnuteľnosti, čo vraj žalobkyňa popiera. Spočiatku žalované navrhli
za spätné odkúpenie nehnuteľností sumu 30 000 Eur, avšak v súčasnosti žalobkyňa požaduje až sumu
120 000 Eur. S prihliadnutím na to, že žalovaná v 2. rade obýva predmetnú nehnuteľnosť, jej zdravotný
stav (aj vzhľadom k veku) nie je príliš dobrý, nemá sa kam vysťahovať, jej želaním je zotrvať v tejto
nehnuteľnosti, vyvíjajú snahu o spätné odkúpenie nehnuteľností, a preto opätovne deklarujú záujem o

mimosúdny zmier.

5. Žalobkyňa vo vyjadrení k odvolaniu uviedla, že situácia so žalovanými sa nijako nezmenila, 7 rokov jej
odmietajú nehnuteľnosti uvoľniť, alebo akokoľvek sprístupniť, teda ani nevie v akom sú stave. Uviedla,
že v dome býva len žalovaná v 2. rade, pričom žalovaná v 1. rade sa dlhodobo zdržiava v Prahe,

pred dražbou bola vlastníčkou spomenutých nehnuteľností, teda ona by jej ich mala odovzdať. Vie
len, že zateká do základov. Dodala, že dopláca na celú situáciu, pretože dom chátra a žalovaným
sa oplatí predlžovať súdne konanie, pretože bývanie v dome je zadarmo. K námietkam žalovaných v
odvolaní jednotlivo uviedla, že okresný súd zdôvodnil, prečo neodročil pojednávanie určené na deň
14.06.2022, t. j. že mu nebolo doručené žiadne lekárske potvrdenie, ktoré by ho oprávňovalo odročiť

pojednávanie. Uviedla, že je pravdou, že žalované sa snažia od nej nehnuteľnosť odkúpiť, ale ponúkajú
len 2/3 tržnej ceny, takže predaj sa nerealizuje. Žalované vlastnia pozemky, ktorých hodnota mierne
prevyšuje hodnotu nehnuteľnosti. Pred dražbou mali 7 mesiacov na to, aby aspoň časť týchto pozemkov
predali a vyrovnali banke dlh, takže k dražbe vôbec nemuselo dôjsť. Záverom uviedla, že nie je žiadny
právny dôvod oprávňujúci žalované, aby sa naďalej bránili odovzdať jej nehnuteľnosti.

6. Žalované vo vyjadrení k odvolaniu uviedli, že sa pridržiavajú ich odvolania a dodali, že
vlastníctvo predmetnej nehnuteľnosti nemá s predmetom sporu žiadnu súvislosť. V súvislosti so
spätným odkúpením nehnuteľnosti uviedli, že je poľutovaniahodné, že žalobkyňa stále dvíha hodnotu
nehnuteľnosti, tak ako jej to vyhovuje a sústavne nechce pristúpiť k mimosúdnej dohode.

7. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací (§ 34 CSP), po preskúmaní napadnutého rozsudku, konania,
ktoré mu predchádzalo a odvolania žalovanej, podľa § 363 a § 365 ods. 1 CSP, viazaný dôvodmi a
rozsahom tohto odvolania (§ 379, § 380 ods. 1 CSP), skutkovým stavom zisteným súdom prvej inštanciepodľa § 383 CSP, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP, za splnenia
podmienok uvedených v ustanovení § 219 ods. 3 CSP, dospel k záveru, že odvolanie žalovanej v 1. a
2. rade nie je opodstatnené, a preto napadnutý rozsudok vo vyhovujúcej časti a vo výroku o nároku na

náhradu trov konania ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

8. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne.

9. Žalované v 1. a 2. rade v odvolaní namietali, že súd prvej inštancie neuznal ich dôvody zo žiadosti o
odročenie pojednávania listom zo dňa 08.06.2022, a tak konal v ich neprítomnosti, čím bolo porušené ich
právo na spravodlivý súdny proces. Súd prvej inštancie vyhodnotil ich žiadosť o odročenie pojednávania
len ako snahu o oddialenie rozhodnutia súdu v prejednávanej veci. Uviedol, že zástupca žalovaných
žiadnym spôsobom nepreukázal, že by medzi sporovými stranami prebiehali mimosúdne rokovania,
žalobkyňa mimosúdne rokovania poprela. Zástupca žalovaných súdu nepreukázal, že by mu jeho

zdravotný stav resp. zdravotný stav žalovaných neumožňoval účasť na pojednávaní. Z uvedených
dôvodov súd prvej inštancie konal a rozhodoval v neprítomnosti zástupcu žalovaných a samotných
žalovaných v 1. a 2. rade.

10. Z obsahu spisu mal odvolací súd preukázané, že predvolanie na pojednávanie vytýčené na

14.06.2022o9:00bolozástupcovižalovanýchdoručenédňa10.05.2022(č.l.124).Dňa07.06.2022bola
súdu prvej inštancie doručená žiadosť žalovaných o odročenie pojednávania (č. l. 126) v ktorej uviedli,
že žalovaná v 1. rade sa dlhodobo zdržuje v Českej republike a jej účasť na pojednávaní vzhľadom na
jej zamestnanie je veľmi problematická a trvá na osobnej účasti na pojednávaní. Žalovaná v 1. rade
si berie hypotekárny úver, ktorého cieľom je spätné odkúpenie spornej nehnuteľnosti, v ktorej býva jej

matka - žalovaná v 2. rade. Vzhľadom na uvedené skutočnosti žalovaná v 1. rade oslovila žalobkyňu
za účelom mimosúdnej dohody. Dňa 08.06.2022 bolo zástupcovi žalovaných doručené oznámenie o
neakceptovaní žiadosti žalovaných o odročenie pojednávania (č. l. 128). Dňa 09.06.2022 bolo súdu
prvej inštancie doručené ospravedlnenie neúčasti na pojednávaní zo zdravotných dôvodov, nakoľko
zástupca žalovaných má dlhodobo gastroenterologické zdravotné problémy. Rovnako svoju neúčasť

ospravedlnila žalovaná v 1. rade zo zdravotných a pracovných dôvodov, keďže sa dlhodobo zdržuje v
Prahe a tiež ospravedlnila svoju neúčasť aj žalovaná v 2. rade z vážnych zdravotných dôvodov. Záverom
uviedli, že trvajú na svojej žiadosti o odročenie pojednávania zo dňa 06.06.2022. Súd prvej inštancie na
pojednávaní dňa 14.06.2022 rozhodol, že bude konať v neprítomnosti zástupcu žalovaných a žalovanej
v 1. a 2. rade podľa § 180 CSP.

11. V civilnom procese platí zásada, že vec sa má rozhodnúť spravidla na jednom pojednávaní. Možnosť
súdu odročiť pojednávanie je potrebné z uvedeného dôvodu vnímať ako niečo výnimočné. V ustanovení
§ 157 ods. 1 CSP sa súdu ukladá povinnosť, aby vec rozhodol rýchlo a hospodárne, spravidla na
jednom pojednávaní. Preto aj všetky úkony, ktoré súd realizuje v rámci prípravy pojednávania, je povinný

uskutočniť tak, aby bola vec rozhodnutá na prvom pojednávaní. Dôvody na odročenie pojednávania by
mali byť také, ktoré súd nemohol predvídať pri príprave a nariadení termínu pojednávania. O odročení
pojednávania súd rozhoduje uznesením, ktorým sa upravuje vedenie konania. Proti tomuto uzneseniu
niejeodvolanieprípustné.Odročeniepojednávaniajemožnéajnanávrhstranysporualebojejzástupcu.
Aj v tomto prípade platí, že odročenie pojednávania prichádza do úvahy len z dôležitého dôvodu, t. j. ak

sa strana sporu alebo jej zástupca z dôležitých dôvodov nemôžu dostaviť na pojednávanie a zároveň od
nich nemožno spravodlivo požadovať, aby sa na pojednávaní nechali zastúpiť. Od strany možno vždy
spravodlivo požadovať, aby sa nechala zastupovať inou osobu, ak k odročeniu pojednávania prišlo v
dôsledku jej nepriaznivého zdravotného stavu. Aby bola zachovaná zásada rýchlosti a hospodárnosti
konania, môže súd uložiť, ak bol dôvodom na odročenie pojednávania zdravotný stav strany sporu,

aby si ustanovila za seba zástupcu, ktorý ju bude na pojednávaní zastupovať, pokiaľ je zrejmé, že
nepriaznivý zdravotný stav strany sporu bude pretrvávať dlhodobo. Strana sporu alebo zástupca, ktorí
žiadajú o odročenie termínu pojednávania, musia tento dôvod súdu oznámiť tak, aby mohol posúdiť, či
sú alebo nie sú naplnené zákonné dôvody na odročenie pojednávania. V žiadosti o odročenie termínu
pojednávania je potrebné nielen tvrdiť, že existujú dôvody na odročenie pojednávania, ale je potrebné

preukázať aj ich dôvodnosť (uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 3 Cdo 167/2010). Strana sporu
bude musieť preukázať lekárskym potvrdením existenciu nepriaznivého zdravotného stavu, advokát
strany bude musieť tiež preukazovať, že od neho nemožno spravodlivo žiadať, aby sa nechal v konaní
zastúpiť iným advokátom a pod.12. Dôležitosť dôvodu, ktorým je odôvodňovaná žiadosť o odročenie pojednávania, skúma súd z
hľadiskaokolnosti,ktorúuviedolžiadateľ;môžeichpreveriťlenzoskutočností,ktorésúmuznámevčase

posudzovania žiadosti o odročenie pojednávania. V rozhodovacej praxi súdov sa choroba preukázaná
lekársky uznanou práceneschopnosťou považovala za dôležitý dôvod v zmysle § 101 ods. 2 O.s.p. (pozri
R 31/95). Podobne už najvyšší súd dospel k záveru, že zdravotný stav účastníka konania je dôvodom
na odročenie pojednávania, ak je súdu, a to už pred rozhodnutím o žiadosti o odročenie pojednávania,
preukázané vyjadrením ošetrujúceho lekára, že účastník konania nie je schopný bez ohrozenia života

alebo závažného zhoršenia zdravotného stavu zúčastniť sa pojednávania (viď R 132/2014).

13. Preskúmaním veci, odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie svojím postupom
neznemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu
práva na spravodlivý proces. Žalovaná v 1. a 2., ani ich zástupca kvalifikovaným spôsobom nepreukázali
súdu prvej inštancie existenciu nepriaznivého stavu, t.j. nepredložili súdu žiadne lekárske potvrdenie,

ktoré by preukazovalo závažnosť ich zdravotného stavu a z ktorého by súčasne vyplývala nemožnosť
dostaviť sa na pojednávanie. Z ospravedlnenia neúčasti na pojednávaní (č. l. 131) vyplýva, že žalovaná
v 1. a 2. rade ako aj ich zástupca ospravedlňovali svoju neúčasť dlhodobým nepriaznivým zdravotným
stavom, čiže nešlo o skutočnosť náhlu, ktorú nemohli predvídať a ktoré by im zároveň bránila dať sa
kvalifikovane zastúpiť v konaní pred súdom prvej inštancie.

14. Odvolací súd dospel k jednoznačnému záveru, že súd prvej inštancie vec po právnej stránke správne
posúdil a svoje rozhodnutie aj správne a v dostatočnom rozsahu odôvodnil, pretože jeho argumentácia
je vecne správna, objektívna a presvedčivá. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého uznesenia, a preto s poukazom na ustanovenie § 387 ods. 2 CSP sa v odôvodnení tohto

rozhodnutia obmedzil iba na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, bez toho,
aby odvolací súd tieto dôvody opakoval. Vzhľadom na to, napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v
celom rozsahu potvrdil ako vecne správny.

15. Žaloba na vypratanie bytu je právnym prostriedkom vlastníka na ochranu svojho vlastníckeho

práva. Základnými predpokladmi úspešnosti takejto žaloby sú preukázanie vlastníckeho práva žalobcu
a skutočnosť, že žalovaný vec neprávom zadržuje. Jednou zo základných foriem vlastníckej žaloby
uvedených v § 126 ods. 1 OZ je žaloba na vydanie veci (actio reivindicatio), ktorá má charakter žaloby
na plnenie. Zmyslom tejto žaloby je dosiahnuť faktický výkon vlastníckeho práva k vlastnej veci, t. j.
aby vlastník mohol vecou nielen právne, ale aj fakticky disponovať (aby mal vec vo svojej moci). Z toho

dôvodu sa môže domáhať žalobou na vydanie veci od toho, kto mu ju neprávom zadržiava.

16. Vlastníctvo žalobkyne k vypratávanej nehnuteľnosti je preukázané výpisom z listu vlastníctva č.
XXXX vedený Okresným úradom A. N., katastrálny odbor, pre obec W., katastrálne územie W., ktoré
v konaní nikto nespochybňoval. Žalobkyňa nadobudla vlastnícke právo k nehnuteľnostiam originálnym

spôsobom, t. j. príklepom podľa zákona č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách. Žalované v 1. a 2.
rade sa síce pokúšali domáhať určenia neplatnosti dobrovoľnej dražby v konaní pred Okresným súdom
Nové Zámky č. k. 10C/266/2015-341 zo dňa 26.01.2017, avšak žaloba bola zamietnutá a Krajský súd
v Nitre, rozhodujúc o odvolaní proti zamietajúcemu rozsudku, rozsudok Okresného súdu Nové Zámky
potvrdil rozsudkom č. k. 6Co/240/2017-359 zo dňa 24. októbra 2018. Najvyšší súd SR rozsudkom č.

k. 2Cdo/140/2020 zo dňa 24. februára 2022 dovolanie proti rozsudku Krajského súdu v Nitre č. k.
6Co/240/2017-359 zo dňa 24. októbra 2018 zamietol.

17. Keďže žalované sa z predmetného rodinného domu dobrovoľne nevysťahovali, zasahujú tým do
vlastníckeho práva vlastníka domu, ktorý má zákonnú ochranu v zmysle § 126 ods. 1 OZ spočívajúcu v

právepožadovaťvypratanienehnuteľnosti-rodinnéhodomuužívanéhobezprávnehodôvodu.Žalované
nepreukázali, že prebiehajú mimosúdne rokovania so žalobkyňou s úmyslom o spätné odkúpenie
nehnuteľností a ani nepreukázali zhoršený zdravotný stav žalovanej v 2. rade a jej nemožnosť nájsť si
náhradné ubytovanie. Z uvedených dôvodov odvolací súd považoval námietky žalovaných v 1. a 2. rade
za právne bezvýznamné, nespôsobilé privodiť zmenu rozhodnutia súdu prvej inštancie, a preto odvolací

súd rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1, 2 CSP ako vecne správne potvrdil.18. Odvolací súd v zmysle ustanovenia § 396 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov
odvolacieho konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP tak, že úspešnej žalobkyni priznal voči žalovanej
v 1. a 2. rade nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

19. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie .
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).