Rozsudok – Zmluvy ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 8. január 2024

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 46C/1/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5120200215
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 01. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mgr. Michaela Priesolová

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2024:5120200215.10

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

OkresnýsúdŽilina,vkonanípredsudkyňouJUDr.Mgr.MichaelouPriesolovou,vprávnejvecižalobkyne:

A. B., C. A., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXXX/XX, XXX XX D., práv. zast.: JUDr. Katarína
Kováčová, advokátka, so sídlom Drieňová 650/16, 010 04 Žilina, proti žalovaným: 1/ E. F. G., nar.
XX.XX.XXXX, trvale bytom H. C. XXXX/XX, XXX XX D., 2/ I. J., C. G., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom H.
C. XXXX/XX, XXX XX D., 3/ A. J., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom H. C. XXXX/XX, XXX XX D., žalovaní
v rade 1/ až 3/ práv. zast.: Advokátska kancelária JUDr. Chlapík s. r. o., so sídlom Sládkovičova 167/13,
010 01 Žilina, IČO: 47 232 072, o zaplatenie sumy 15.600,- Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaní v rade 1/ až 3/ sú p o v i n n í spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobkyni sumu 1.440,- Eur

spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 1.440,- Eur od 16.5.2020 do zaplatenia, a
to do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Vo zvyšnej časti žalobu zamieta.

III. Žalovaní v rade 1/ až 3/ majú voči žalobkyni nárok na náhradu trov prvoinštančného
a druhoinštančného konania v rozsahu 81,54 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 3.1.2020 sa žalobkyňa domáhala voči žalovaným v rade 1/

až 3/ zaplatenia sumy 15.600,- Eur s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne z tejto sumy od 3.1.2020
do zaplatenia a náhrady trovy konania.

2. Žalobkyňa žalobu skutkovo odôvodnila tým, že rozsudkom Okresného súdu Žilina zo dňa 30.11.2016,
č.k. 17C 159/2008-758 v spojení s rozsudkom Krajského súdu Žilina zo dňa 25.10.2017, č. konania
7Co/172/2017-841, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 30.11.2017 a vykonateľnosť dňa 2.1.2018, súd
zrušil podielové spoluvlastníctvo žalobkyne a žalovaného 1/ a K. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. C.

XXXX/XX, XXX XX D. (ďalej len „K. G.“) k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v kat. úz. D., zapísaných
na okresnom úrade Žilina, katastrálny odbor pre okres Žilina, obec Žilina, kat. úz. D. na liste vlastníctva
č. XXXX, a to stavba - dom súp. č. 2342 na pozemku KNC pare. č. 4719/2 s príslušenstvom a pozemok
KNC pare. č. 4719/2 o výmere 630 m2 zastavené plochy a nádvoria, uvedené nehnuteľnosti v celosti
prikázal do výlučného vlastníctva žalobkyne v podiele 1/1 a žalobkyni uložil povinnosť spoločne a
nerozdielnezaplatiťžalovanému1/aK.G.výplatunáhradyzaichspoluvlastníckypodielnapredmetných
nehnuteľnostiach sumu 59 750,- Eur do 30 dní od právoplatnosti rozhodnutia. Nakoľko žalovaný 1/ a

K. G. neoznámili žalobkyni číslo účtu, na ktorý by im mohla zaplatiť súdom uloženú výplatu náhrady
za ich spoluvlastnícky podiel na predmetných nehnuteľnostiach, žalobkyňa písomne listom zo dňa
29.12.2017 zaslaným dňa 30.12.2017 vyzvala žalovaného 1/ na oznámenie čísla účtu. Žalovaný 1/
prevzal žiadosť žalobkyne dňa 3.1.2018, pričom na žiadosť žalobkyne nijako nereagoval. Žalovaný 1/a K. G. podali proti rozsudku Krajského súdu Žilina zo dňa 25.10.2018, č. konania 7Co/172/2017-841
dovolanie. Konanie o dovolaní je (bolo) vedené na Najvyššom súde Slovenskej republiky pod spis. zn.
3Cdo/90/2018. Žalovaný 1/ napriek právoplatnosti a vykonateľnosti rozsudku Okresného súdu Žilina zo

dňa č.k. 17C 159/2008-758, na základe ktorého sa žalobkyňa stala výlučnou vlastníčkou nehnuteľností
nachádzajúcich sa v kat. úz. D., zapísaných na okresnom úrade D., katastrálny odbor pre okres Žilina,
obec Žilina, kat. úz. D. na liste vlastníctva č. XXXX, a to stavba - dom súp. č. 2342 s príslušenstvom
a vonkajšími úpravami (ploty, vodovodná prípojka, plynová prípojka, kanalizačná prípojka, spevnené
plochy č. 1 a 2, vonkajšie schody) postavený na pozemku KNC pare. č. 4719/2 a pozemok KNC pare.

č. 4719/2 o výmere 630 m2 - zastavená plocha a nádvorie, tieto nehnuteľnosti nevypratal a od 3.1.2018
naďalej spolu so žalovanou 2/, svojou dcérou, a žalovaným 3/, svojim zaťom, užíva časť rodinného
domu - stavba - dom súp. č. XXXX na parcele č. 4719/2 s príslušenstvom a pozemok KNC pare. č.
4719/2 o výmere 630 m2 zastavená plocha a nádvorie zapísané na okresnom úrade Žilina, katastrálny
odbor pre okres Žilina, obec D., kat. úz. D. na liste vlastníctva č. XXXX ako aj časť pozemkov KNC
pare. č. 4719/3 o výmere 216 m2 záhrada a KNC pare. č. 4719/10 o výmere 130 m2 zastavená plocha

a nádvorie zapísané na okresnom úrade Žilina, katastrálny odbor pre okres Žilina, obec D., kat. úz. D.
na liste vlastníctva č. XXXX vo výlučnom vlastníctve žalobkyne. Žalovaní 1/, 2/ a 3/ užívajú vo vyššie
uvedenomrodinnomdomekonkrétneobytnépriestoryovýmere167,92m2anebytovýpriestorovýmere
15,14 m2 v stavbe predmetného rodinného domu so vstupom z pozemkov KNC pare. č. 4719/3 a pare.
č. 4719/10 o celkovej výmere podlahovej plochy 183,06 m2 v nasledovnom členení: I.PP: chodba so

schodiskom o výmere 9,17 m2, sauna o výmere 2,64 m2, ochladzovacia nádrž o výmere 2,17 m2,
plynomerňa o výmere 3,98 m2, kotolňa o výmere 4,53 m2, sklad o výmere 2,70 m2, I.NP: zádverie o
výmere 5,76 m2, chodba o výmere 12,84 m2, WC o výmere 1,39 m2, schodisko o výmere 7,12 m2,
nebytový priestor o výmere 15,14 m2, II.NP: schodisko o výmere 8,10 m2, predsieň o výmere 5,54
m2, chodba o výmere 20,34 m2, izba o výmere 10,64 m2, izba o výmere 23,65 m2, izba o výmere

18,56 m , izba o výmere 12,53 m , kuchyňa o výmere 9,71 m2, komora o výmere 1,17 m2, kúpeľňa
o výmere 4,09 m2, WC o výmere 1,29 m2 vrátane rozvodov elektrickej inštalácie od rozvodnej skrine
vrátane,rozvodovústrednéhokúreniaodkotlovejjednotky,rozvodovvody(SVaTÚV)odHÚV,rozvodov
plynu od plynomeru, rozvodov kanalizácie od sanitných zariadení vodovodných batérií a k nim príslušné
zriaďovacie predmety, pričom žalobkyni neplatia za užívanie týchto priestorov v predmetnom dome

a časti pozemkov žiadne nájomné a platia len náklady spojené s užívaním priestorov v predmetnom
dome príslušným dodávateľom elektrickej energie, plynu, vody a likvidácie komunálneho odpadu. K.
G. zomrela dňa X.X.XXXX, avšak predmetné nehnuteľnosti nachádzajúce sa v kat. úz. D., zapísané na
okresnom úrade Žilina, katastrálny odbor pre okres Žilina, obec Žilina, kat. úz. D. na liste vlastníctva č.
XXXX, a to stavba - dom súp. č. 2342 na pozemku KNC pare. č. 4719/2 s príslušenstvom a pozemok

KNC pare. č. 4719/2 o výmere 630 m2 zastavená plocha a nádvoria a ani časť pozemkov KNC pare.
č. 4719/3 o výmere 216 m2 záhrada a KNC pare. č. 4719/10 o výmere 130 m2 zastavená plocha
a nádvorie zapísané na okresnom úrade Žilina, katastrálny odbor pre okres D., L. D., kat. úz. D. na
liste vlastníctva č. XXXX v období od 3.1.2018 a ani predtým neužívala, nakoľko od roku 2005 bola
umiestnená v domove sociálnych služieb, kde aj zomrela. Žalovaní 1/, 2/ a 3/ užívajú časť rodinného

domu- stavba - dom súp. č. XXXX na parcele č. 4719/2 s príslušenstvom a pozemok KNC pare. č. 4719/2
o výmere 630 m2 zastavená plocha a nádvorie zapísané na okresnom úrade Žilina, katastrálny odbor
pre okres Žilina, obec D., kat. úz. D. na liste vlastníctva č. XXXX ako aj časť pozemkov KNC pare. č.
4719/3 o výmere 216 m2 záhrada a KNC pare. č. 4719/10 o výmere 130 m2 zastavaná plocha a nádvorie
zapísané na Okresnom úrade Žilina, katastrálny odbor pre okres Žilina, obec D., kat. úz. D. na liste

vlastníctva č. XXXX vo výlučnom vlastníctve žalobkyne bez nájomnej či inej zmluvy prípadne iného titulu
oprávňujúceho ich predmetné obytné priestory a nebytový priestor ako aj časť pozemkov bezodplatne
užívať na bývanie. Podľa realitných webových portálov priemerná cena nájmu porovnateľného bytu F. D.
B. I. a blízkom okolí sa pohybuje v rozmedzí 5,20 € - 7,50 € / mesiac /1 m2 predmetu nájmu bez garáže
a spotreby energií, čo pri-výmere podlahovej plochy 167,92 m2 (obytná plocha) + 15,14 m2 (nebytový

priestor), t.j spolu 183,06 m2, z ktorej úžitková obytná plocha predstavuje cca 120 m2 (bez sauny,
kotolne, plynomerne, schodišťa, ...) predstavuje nájomné v rozpätí 624,- € - 900,- € mesačne. Vzhľadom
na aktuálny technický stav predmetných nehnuteľností a amortizáciu vybavenosti považuje žalobkyňa
za primerané nájomné za užívanie časti rodinného domu - stavba - dom súp. č. XXXX na parcele č.
4719/2 s príslušenstvom a pozemok KNC pare. č. 4719/2 o výmere 630 m2 zastavená plocha a nádvorie

zapísané na okresnom úrade D., G. L. M. L. D., L. D., kat. úz. D. na liste vlastníctva č. XXXX ako aj
časť pozemkov KNC pare. č. 4719/3 o výmere 216 m2 záhrada a KNC pare. č. 4719/10 o výmere 130
m2 zastavená plocha a nádvorie zapísané na okresnom úrade Žilina, katastrálny odbor pre okres Žilina,
obec D., kat. úz. D. na liste vlastníctva č. XXXX vo výlučnom vlastníctve žalobkyne využívané výlučnežalovanými 1/, 2 a 3/ ako dve parkovacie miesta, nájomné vo výške 650,- € mesačne bez energií, ktoré
žalovaný 1/, 2/ a 3/ hradia priamo ich dodávateľom. Za obdobie od 3.1.2018 do 2.1.2020 tak žalovaní
1/, 2/ a 3/ získali na úkor žalobkyne majetkovú hodnotu vo výške 650,- € mesačne, t.j. spolu 15.600,- Eur

a vzhľadom na povahu plnenia (užívateľské oprávnenie) sú povinní získané bezdôvodné obohatenie
vydať žalobkyni vo forme peňažnej náhrady, a to v sume 15 600,- € s príslušným úrokom z omeškania.

3. Na žiadosť žalobkyne súd uznesením zo dňa 12.2.2020 priznal žalobkyni nárok na oslobodenie od
platenia súdnych poplatkov v celom rozsahu.

4. Žalovaní v rade 1/ až 3/ vo vyjadrení zo dňa 25.5.2020 (č.l. 89) uviedli, že žalobkyňou uplatnenú
výšku bezdôvodného obohatenia namietajú z nasledovných dôvodov:
a) žalobkyňa tvrdí, že pri určení nájomného vychádzala z realitných webových portálov primeranej ceny
nájmu porovnateľného bytu v D. H. B. I. a okolí, avšak takýto dôkaz nepredložila.
b) žalobkyňa zahrnula do sumy 650 Eur mesačne aj užívanie pozemkov, a to KN-C pare. č. 4719/3

záhrada o výmere 216 m2 a KN-C pare. č. 4719/10 zastavaná plocha a nádvorie o výmere 130 m2, k
čomu dodali, že cena nájmu pozemkov je diametrálne odlišná od ceny nájmu bytu,
c) žalovaní v rade 1, 2, 3 namietajú zároveň, že vyššie uvedené pozemky neužívali a tieto užíva výlučne
žalobkyňa.
Popri istine žalobkyňa uplatnila aj nárok na úroky z omeškania 5 % ročne zo sumy 15.600,- Eur

od 3.1.2020, ktorý je dňom podania žalobného návrhu. Splatnosť nároku na vydanie bezdôvodného
obohatenia nie je upravená, táto splatnosť v zmysle § 563 Občianskeho zákonníka nastáva nasledujúci
deň po dni, keď bol dlžník vyzvaný na plnenie. Žalobkyňa do podania žalobného návrhu nevyzvala
žalovaných na vydanie bezdôvodného obohatenia, urobila tak až podaním žalobného návrhu dňa
3.1.2020. Žalovaní sa dostali do omeškania nie dňom podania žalobného návrhu žalobkyne, ale až

dňom, keď im bol tento žalobný návrh doručený, t. j. 15.5.2020. Žalobkyňa opiera nárok na vydanie
bezdôvodného obohatenia o právoplatný rozsudok Okresného súdu Žilina č. k. 17C/159/2008-758,
ktorý v spojení s rozsudkom Krajského súdu Žilina nadobudol právoplatnosť dňa 30.11.2017, ktorým
súd zrušil a vyporiadal spoluvlastníctvo účastníkov. V tejto súvislosti poukázali na to, že v uvedenom
rozsudku bolo vo výroku III. rozsudku uložená povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť žalovaným

v tom konaní 1. F. G., 2. K. G. náhradu za spoluvlastnícky podiel v sume 59.750 Eur do 30 dní
od právoplatnosti rozsudku, t. j. do 30.12.2017. S prihliadnutím k touto záväzku, ak by žalobkyňa
požiadala žalovaných k vydaniu bezdôvodného obohatenia samostatne výzvou, resp. upomienkou v
ktoromkoľvek čase pred podaním žalobného návrhu, bolo by došlo medzi účastníkmi k vyporiadaniu
výšky bezdôvodného obohatenia započítaním oproti záväzku žalobkyne voči žalovanému v rade 1/

dohodou o započítaní pohľadávok. Žalobkyňa takto nepostupovala a podala žalobný návrh. Ďalšou
možnosťou žalobkyne predísť súdnemu sporu bol postup podľa § 580 o započítaní vzájomných
pohľadávok, ktorým mala možnosť jednostranným právnym úkonom započítať svoju pohľadávku
voči žalovaným oproti pohľadávke žalovaného F. G. ako solidárneho dlžníka. Ani túto možnosť
vyporiadať vzájomné záväzky mimosúdnou cestou žalobkyňa nevyužila. Pre žalobkyňu sa javilo zrejme

výhodnejšie, žalobným návrhom domáhať sa vydania bezdôvodného obohatenia, čo je nepochopiteľné
vzhľadom na existujúci záväzok žalobkyne zaplatiť žalovanému v rade 1/ sumu 59.750,- Eur. Žalovaní
nespochybňujú základ nároku žalobkyne na vydanie bezdôvodného obohatenia, nestotožňujú sa však
s výškou nároku uplatneného žalobkyňou z vyššie uvedených dôvodov. Ako je zrejmé, žalovaný v rade
1/ má právo uplatniť kompenzačnú námietku, ktorú v tejto časti konania zatiaľ neuplatňuje, nakoľko jej

uplatnením by sa stotožnil s výškou nároku žalobkyne, uplatneného vo výške 650,- Eur mesačne, spolu
vo výške 15.600,- Eur. Z uvedeného dôvodu, až po ustálení relevantnej výšky nájmu v priebehu súdneho
konania, žalovaný v rade 1/ podá oproti tejto výške v rámci svojej procesnej obrany kompenzačnú
námietku v zmysle § 580 Občianskeho zákonníka, na základe ktorej súd žalobný návrh žalobkyne
zamietne.

5. Žalobkyňa vo vyjadrení k vyjadreniu žalovaných zo dňa 10.7.2020 (č.l. 101) uviedla, že žalovaní
nespochybňujú, že užívajú časť rodinného domu - stavba - dom súp. č. XXXX na parcele č. 4719/2,
zapísanánalistevlastníctvač.XXXX,okresD.,obecD.,k.ú.D.spríslušenstvomvovýlučnomvlastníctve
žalobkyne, pričom ide o časť zodpovedajúcu bytu č. 2 o celkovej výmere podlahovej plochy 167,92

m2 a nebytovému priestoru č. 1 (garáži) o celkovej výmere podlahovej plochy 15,14 m2, t.j. spolu o
celkovej výmere 183,06 m2 v zmysle znaleckého posudku č. 9/2010 nachádzajúceho sa v súdnom spise
L. N. D. sp. zn. 17C/159/2008, ktorého časť je aj prílohou rozsudku L. N. D. zo dňa 30.11.2016, č.k.
17C 159/2008-758. Okrem toho však žalovaní užívajú takmer v celom rozsahu pozemok KN-C pare. č.4719/10 o výmere 130 m2, zastavaná plocha a nádvorie, zapísaný na liste vlastníctva č. XXXX, okres
D., obec D., k.ú. D. vo výlučnom vlastníctve žalobkyne, cez ktorý vedie prístup (prejazd) do nebytového
priestoru č. 1 (garáže), ktorá je prístavbou rodinného domu súp. č. 2342, pričom túto prístavbu užívajú

výlučne žalovaní, a zároveň tento pozemok užívajú na parkovanie áut, skladovanie dreva a iného
materiálu. Tiež sa oň starajú, keď ho pravidelne kosia a odpratávajú z neho sneh. Taktiež užívajú časť
pozemku KN-C pare. č. 4719/3 o výmere 216 m2 záhrada, zapísaný na liste vlastníctva č. XXXX, okres
D., obec D., k.ú. D. vo výlučnom vlastníctve žalobkyne, a to časť cez ktorú vedie prístup k vchodovým
dverám do predmetnej bytovej jednotky (bytu č. 2). Bez užívania týchto pozemkov nie je možné užívanie

tejto bytovej jednotky a nebytového priestoru. Samotná žalobkyňa pozemok KN-C pare. č. 4719/10, k.ú.
D. neužíva a z pozemku KN-C pare. č. 4719/3, k.ú. D. užíva len tú časť, ktorú nevyužívajú žalovaní.
Nie je tak pravdivé vyjadrenie žalovaných, že pozemok KN-C pare. č. 4719/10, k.ú. D. užíva výlučne
žalobkyňa, ale užívajú ho výlučne žalovaní. O. K. P. P. M. Q., H. H. P. G. F. R. L. N. D. pod spis. zn.
41C/311/2016, v ktorom sa žalovaný 1/ a pôvodne K. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. C. XXXX/XX, XXX
XX D., ktorá zomrela dňa X.X.XXXX (ďalej len „K. G.“) ako právny predchodca žalovaných v rade 1/ a

2/ domáha zriadenia vecného bremena práva prechodu a prejazdu po časti pozemkov KN – C parc.č.
4719/10 a KN C parc.č. 4719/3 v kú. D.. Vzhľadom na vyššie uvedené sa žalobkyňa domáha vydania
bezdôvodného obohatenia za užívanie bytovej jednotky (bytu č. 2), nebytového priestoru (garáže) a aj
pozemku KN-C pare. č. 4719/10, k.ú. D. a časti pozemku KN-C pare. č. 4719/3, k.ú. D. slúžiacej na vstup
do bytovej jednotky (bytu č. 2) v jej vlastníctve za obdobie od 3.1.2018 do 2.1.2020, t.j. 24 mesiacov.

Žalobkyňa požaduje za užívanie týchto nehnuteľností (bytovej jednotky, nebytového priestoru ako aj
pozemku KN-C pare. č. 4719/10, k.ú. D. a časti pozemku KN-C pare. č. 4719/3, k.ú. D.) žalovanými
bez právneho dôvodu vydať bezdôvodné obohatenie v peňažnej forme v rozsahu 650,- Eur mesačne,
pričom v bode 15. žaloby uviedla, ako dospela k požadovanej výške bezdôvodného obohatenia, keď pri
jej určení brala do úvahy len úžitkovú plochu bytovej jednotky bez nebytového priestoru (garáže) a bez

pozemku KN-C pare. č. 4719/10, k.ú. D. a časti pozemku KN-C pare. č. 4719/3, k.ú. D., t.j. vypočítané
bezdôvodné obohatenie za úžitkovú plochu bytovej jednotky zahŕňa aj bezdôvodné obohatenie za
nebytový priestor (garáž) a za pozemok KN-C pare. č. 4719/10, k.ú. D. a časť pozemku KN-C pare.
č. 4719/3, k.ú. D.. Primeranosť požadovaného rozsahu bezdôvodného obohatenia v predmetnom
období rokov 2018 a 2019 preukazuje žalobkyňa potvrdením realitnej kancelárie ŽILINAREAL, s.r.o.,

IČO: 36 772 810 zo dňa 9.7.2020, v zmysle ktorého trhová cena nájomného za užívanie obdobnej
nehnuteľnosti v príslušnej lokalite v období rokov 2018 až 2019 bola minimálne 900,- Eur mesačne.
Žalobkyňa zároveň predkladá inzeráty z realitných webových portálov preukazujúce výšku nájomného
obdobnej nehnuteľnosti v príslušnej lokalite. Z vyjadrenia realitnej kancelárie ŽILINAREAL, s.r.o. a
z priložených inzerátov je zrejmé, že nájomné porovnateľných nehnuteľností v predmetnej lokalite

je vyššie, ako je rozsah bezdôvodného obohatenia uplatnený žalobkyňou, a že ňou požadovaný
rozsah bezdôvodného obohatenia je pod spodnou hranicou priemerného nájomného porovnateľných
nehnuteľností v predmetnej lokalite. Okrem toho z priložených inzerátov tiež vyplýva, že v prípade
rodinných domov je nájomné určené za nehnuteľnosť ako celok bez čiastkového vyčíslenia za obytnú
plochu, podlahovú plochu, príslušenstvo alebo pozemok, prípadne garáž. K takejto cene sa obvykle

už len udáva, či sú alebo nie sú jej súčasťou ceny energie. V prípade, ak na základe predložených
dôkazov súd, resp. žalovaní rozsah požadovaného bezdôvodného obohatenia nepovažujú za primeraný
zodpovedajúci nájomnému za užívanie porovnateľných nehnuteľností v predmetnej lokalite v období
rokov 2018 až 2019, žalobkyňa navrhuje, aby súd výšku obvyklého nájomného overil dopytom ďalších
realitnýchkanceláriivovzťahukpodobnejnehnuteľnostivpredmetnejlokalitevobdobírokov2018-2019.

V súvislosti so žalovanými namietaným omeškaním žalovaných s vydaním bezdôvodného obohatenia
a žalobkyňou uplatneného úroku z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 15 600,- € od 3.1.2020 do
zaplatenia časom splnenia záväzku vydať bezdôvodné obohatenie je prvý deň po tom, kedy ten, na
úkor ktorého bol získaný (veriteľ) požiada toho, kto bezdôvodné obohatenie je povinný vydať (dlžník)
o splnenie. Splatnosť dlhu tak nadväzuje na veriteľovo požiadanie, aby dlžník plnil. Iná splatnosť dlhu

musí byť medzi účastníkmi dohodnutá, stanovená právnym predpisom alebo súdnym rozhodnutím.
Ustanovenie § 563 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov ukladá
dlžníkovi povinnosť plniť deň nasledujúci po tom, ako ho o plnenie veriteľ požiadal. Ak veriteľ vo výzve
určí čas plnenia, pohľadávka sa stane splatnou uplynutím tejto doby. Za výzvu sa považuje aj návrh
na začatie súdneho konania podaný veriteľom. V takomto prípade sa však dlh stane splatným deň

po doručení návrhu dlžníkovi. Vzhľadom na uvedené žalobkyňa v súlade § 144 zákona č. 160/2015
Z.z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“) berie žalobu v častí
o zaplatenie úroku z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 15 600.- € za obdobie od 3.1.2020
od 15.5.2020. resp. do dňa doručenia žaloby žalovaným späť a navrhuje, aby súd konanie v častio zaplatenie úroku z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 15 600,- € za obdobie od 3.1.2020
od 15.5.2020, resp. do dňa doručenia žaloby žalovaným zastavil. Predmetom konania tak ostane v
časti úroku z omeškania zaplatenie úroku z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 15 600,- €

za obdobie od 16.5.2020, resp. odo dňa nasledujúceho po dourčení žaloby žalovaný do zaplatenia.
Pokiaľ ide o vzájomné pohľadávky žalobkyne a žalovaného 1/, a to pohľadávky žalobkyne na vydanie
bezdôvodného obohatenia, ktorá je predmetom tohto konania, a ktorej výška je medzi stranami sporu
sporná, a súdom v konaní vedenom na Okresnom súde Žilina pod spis. zn. 17C/159/2008 priznanou
pohľadávkoužalovaného1/nazaplatenievýplatynáhradyzaspoluvlastníckypodielnanehnuteľnostiach

nachádzajúcich sa v kat. úz. D., zapísaných na okresnom úrade Žilina, katastrálny odbor pre okres
D., L. D., kat. úz. D. na liste vlastníctva č. XXXX, a to stavba - dom súp. č. 2342 na pozemku KNC
pare. č. 4719/2 s príslušenstvom a pozemok KNC pare. č. 4719/2 o výmere 630 m2 zastavená plocha
a nádvorie v sume 59 750,- €, žalobkyňa nesúhlasí so zánikom záväzkov započítaním, a to z dôvodu,
že: pohľadávka žalovaného 1/ na zaplatenie výplaty náhrady za spoluvlastnícky podiel na predmetných
nehnuteľnostiach v sume 59 750,- € patrila aj jeho manželke K. G. a žalobkyňa nemá vedomosť, na

koho smrťou K. G. prešla pohľadávka žalovaného 1/ a K. G., t.j. či v rámci vyporiadania bezpodielového
spoluvlastníctva manželov v dôsledku jeho zániku patrí táto pohľadávka len žalovanému 1/ alebo bola
zahrnutá do dedičstva po K. G., a teda kto je aktuálne vlastníkom tejto pohľadávky, žalovaný 1/ a
pôvodne ešte K. G. podali mimoriadny opravný prostriedok (dovolanie) proti rozsudku Krajského súdu
Žilina zo dňa 25.10.2018, č. konania 7Co/172/2017-841 dovolanie, pričom konanie o dovolaní v čase

podaného vyjadrenia bolo vedené na Najvyššom súde Slovenskej republiky pod spis. zn. 3Cdo/90/2018,
a nebolo skončené. V prípade, ak dovolací súd dovolaniu proti rozsudku Krajského súdu Žilina zo dňa
25.10.2018, č. konania 7Co/172/2017-841 vyhovie, a toto rozhodnutie zruší, môže následne odvolací
súd, prípadne súd prvej inštancie, vychádzajúc zo záverov dovolacieho súdu rozhodnúť odlišne, t.j.
nezrušiť podielové spoluvlastníctvo žalobkyne a žalovaného 1/ a K. G. resp. jej právnych nástupcov k

nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v kat. úz. D., zapísaných na okresnom úrade D., katastrálny odbor
pre okres D., L. D., kat. úz. D. na liste vlastníctva č. XXXX, a to stavba - dom súp. č. 2342 na pozemku
KNC pare. č. 4719/2 s príslušenstvom a pozemok KNC pare. č. 4719/2 o výmere 630 m2 zastavená
plochaanádvorie,čímbysaobnovilopodielovéhospoluvlastníctvožalobkyne,žalovaného1/aprávnych
nástupcov K. G., a to o veľkosti spoluvlastníckeho podielu žalovaného 1/ a právnych nástupcov K.

G. 1/4 a o veľkosti spoluvlastníckeho podielu žalobkyne 3/4, a zároveň žalovanému 1/ a právnym
nástupcom K. G. by nevznikol nárok na výplatu, a teda by nemali vzájomnú pohľadávku voči žalobkyni.
Žalobkyňa by však naďalej mala nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia za užívanie predmetných
nehnuteľností, a to nad rozsah spoluvlastníckeho podielu žalovaného 1/ a právnych nástupcov K.
G., nakoľko zo znaleckého posudku č. 9/2010 nachádzajúceho sa v súdnom spise L. N. D. sp. zn.

17C/159/2008, a ktorého časť je prílohou rozsudku L. N. D. P. dňa 30.11.2016, č.k. 17C 159/2008-758
vyplýva, že bytová jednotka (byt č. 2) a nebytový priestor č. 1, ktoré žalovaní užívajú, predstavujú 62,30
% z podlahovej plochy domu súp. č. 2342, a teda že užívajú o 37,30 % viac, ako by prináležalo ich
spoluvlastníckemu podielu o veľkosti 1, a preto žaloba žalobkyne je v časti spoluvlastníckeho podielu
1-ina opodstatnená aj v prípade, že odvolací súd dovolaniu vyhovie. Zároveň, ak by žalovaní v tomto

konaní účinne uplatnili svoju kompenzačnú pohľadávku na započítanie proti pohľadávke žalobkyne, t.j.
súd vyhodnotí započítanie pohľadávky ako platný úkon s riadnymi právnymi účinkami a zamietne z
tohto dôvodu žalobu do výšky navzájom zaniknutých záväzkov, rozhodnutie súdu by predstavovalo vo
vzťahu k pohľadávke žalobkyne prekážku res iudicata. Následne v prípade, ak dovolací súd dovolaniu
proti rozsudku Krajského súdu Žilina zo dňa č. konania 7Co/172/2017-841 vyhovie, by sa žalobkyňa

opäť musela domáhať vydania bezdôvodného obohatenia od žalovaných, ktorí by sa v časti nad
rozsah spoluvlastníckeho podielu 1/4 obohatili plnením z právneho úkonu, ktorý odpadol. Započítanie
pohľadávky je dôvodné v prípade, ak dovolací súd dovolaniu proti rozsudku Krajského súdu Žilina
zo dňa 25.10.2018, č. konania 7Co/172/2017-841 nevyhovie, resp. potvrdí rozsudok Krajského súdu
Žilina zo dňa 25.10.2018, č. konania 7Co/172/2017-841. Vzhľadom na vyššie uvedené sa žalobkyňa

domnieva, že napriek tomu, že konanie vedené na Okresnom súde Žilina pod spis. zn. 17C/159/2008
boloprávoplatneskončenéanazákladetohtokonaniažalovaný1/a/aleboprávninástupcoviaK.G.majú
právoplatnú pohľadávku voči žalobkyni, vzhľadom na podanie mimoriadneho opravného prostriedky
voči rozhodnutiu odvolacieho súdu pokiaľ nie je jednoznačne a konečne vyriešená otázka zrušenia a
vyporiadania podielového spoluvlastníctva k sporným nehnuteľnostiam, vo vzťahu ku ktorým vznikla tak

pohľadávka žalobkyne ako aj pohľadávka žalovaného 1/ a/alebo právnych nástupcov K. G., je daný
dôvod na prerušenie konania v zmysle § 164 CSP.6. Žalovaní v rade 1/ až 3/ zhodne navrhli prerušenie konania do skončenia konania vedeného na
Najvyššom súde SR pod sp.zn. 3Cdo/90/2018 (č.l 123). Súd uznesením zo dňa 11.12.2020 konanie
prerušil (č.l. 134). Následne súd zistil, že uznesením NS SR sp.zn. 3Cdo/90/2018 Najvyšší súd rozhodol

o pokračovaní v konaní s právnymi nástupcami a zrušil rozsudok Krajského súdu v Žiline ako aj rozsudok
Okresného súdu v Žiline sp.zn. 17C/159/2018 a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
Následne súd uznesením zo dňa 14.6.2021 (č.l. 150) v konaní pokračoval. Lustráciou súdu bolo
zistené, že konanie je v súčasnosti vedené pod sp.zn. 7C/34/2021 a nie je právoplatne skončené, a tak
súd konanie opätovne prerušil do skončenia konania vedeného na Okresnom súde Žilina pod sp.zn.

7C/34/2021 uznesením zo dňa 23.8.2021 (č.l. 183). Na základe odvolania žalobkyne Krajský súdu
v Žiline uznesením sp.zn. 7Co/132/2021 zo dňa 28.10.2021 rozhodol o zrušení uznesenia o prerušení
konania do skončenia konania vedeného pod sp.zn. 7C/34/2021. Odvolací súd konštatoval, že konanie
o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva nemá žiadny právny význam vo vzťahu ku
konaniu o nároku žalobkyne na vydanie bezdôvodného obohatenia za obdobie od 3.1.2018 do 2.1.2020,
keďže konštitutívne účinky rozhodnutia o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva nastanú

okamihom jeho právoplatnosti.

7. Po doručení rozhodnutia odvolacieho súdu, súd prvej inštancie vo veci nariadil pojednávanie
na 28.2.2022, ktoré odročil z dôvodu posúdenia návrhu žalobkyne vznesenom na pojednávaní na
13.4.2023, na ktorom vec rozhodol rozsudkom. V tomto rozhodnutí súd prvej inštancie návrh na

prerušenie konania zamietol (I. výrok). Zastavil konanie o návrhu na zaplatenie úrokov z omeškania vo
výške 5 % ročne zo sumy 15.600,- Eur od 3.1.2020 do 15.5.2020 (II. výrok). Tretím výrokom rozhodol
o povinnosti žalovaných v rade 1/ až 3/ spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobkyni sumu 15.600,- Eur
spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 15.600,- Eur od 16.5.2020 do zaplatenia.
Štvrtým výrokom priznal žalobkyni nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

8. Voči tomuto rozsudku podali odvolanie žalovaní v rade 1/ až 3/ a odvolací súd o ňom rozhodol
uznesením sp.zn. 9Co/125/2022 zo dňa 13.4.2023 (č.l. 345) tak, že prvý výrok o zamietnutí prerušenia
konania potvrdil, druhý výrok o zastavení konania o nároku na úrok z omeškania ponechal rozsudkom
prvej inštancie nedotknutý a III. a naň nadväzujúci výrok (o trovách konania) zrušil a vec vrátil na

ďalšie konanie. V odôvodnení odvolací súd konštatoval, že v priebehu konania po zrušení uvedených
rozhodnutí (vo veci sp.zn. 7C/34/2021) Najvyšším súdom SR žalobkyňa, keďže došlo k zmene
rozhodujúcich skutočností, z ktorých vychádzala pri podaní žaloby (č.l. 240 spisu), a to obnoveniu
spoluvlastníctva k domu a pozemku, na ktorom je postavený spolu so žalovaným v podiele 3/4 a 1/4,
ako rozhodujúce skutočnosti pre priznanie nároku na zaplatenie bezdôvodného obohatenia uviedla ich

nadužívanie žalovanými nad rozsah spoluvlastníckeho podielu žalovaného 1/ a užívanie predmetných
pozemkov v jej výlučnom vlastníctve žalovanými, pričom žalovanú sumu ponechala nezmenenú. Z
uvedeného vyplýva, že svoj nárok v ďalšom uplatňovala na základe podstatnej zmeny rozhodujúcich
skutočností, týkajúcich sa domu a pozemku, na ktorom je postavený, čo súd prvej inštancie aj
skonštatoval (č.l. 240, 241 spisu), avšak sa nevysporiadal s § 139, § 140 ods. 2 CSP, ktorý považuje

za zmenu žaloby, aj podstatnú zmenu alebo doplnenie rozhodujúcich skutočností tvrdených v žalobe.
Súd prvej inštancie sa však s uvedeným procesne nevysporiadal a následne v rozhodnutí posudzoval
nárok žalobkyne aj podľa pôvodných, aj následne podstatne zmenených (doplnených) rozhodných
skutočností, čím zaťažil svoje rozhodnutie vadou zmätočnosti.

9. Súd po doručení rozhodnutia odvolacieho súdu vyzval strany sporu, aby sa vyjadrili, či majú vo veci
návrhy na vykonanie dokazovania a žalobkyňu vyzval, či v zmysle rozhodnutia odvolaciu súdu navrhuje
pripustenie zmeny žaloby. Dňa 7.6.2023 doručila žalobkyňa návrh na pripustenie zmeny žaloby v znení
podania zo dňa 25.2.2022. Okrem toho navrhla vykonať dokazovanie pripojením spisov Okresného súdu
Žilina sp.zn. 7C/1/2022, sp.zn. 7C/34/2021, výsluchom žalobkyne a žalovaného 1/ a výsluchom svedka

E. M. B.. Právny zástupca žalovaných súdu oznámil, že návrhy na vykonanie dokazovania nemajú.

10. Súd prednostne uznesením zo dňa 19.6.2023 pripustil zmenu žaloby v znení podania žalobkyne
doručenom súdu dňa 25.2.2022, spočívajúcu v podstatnej zmene a doplnení rozhodujúcich skutočností.

11. Súd prvej inštancie poukazuje na to, že odvolací súd v zrušujúcom uznesení uviedol, že žalovaní
v rámci svojej procesnej obrany v konaní pred súdom prvej inštancie tvrdili, že byt č. 2 v dome, ako
aj prístavba patria do ich výlučného vlastníctva, keď byt č. 1 je v podielovom spoluvlastníctve strán,
a to žalobkyne v podiele 3/4 a žalovaných v podiele 1/4 a tak žalobkyňa využíva nad rámec svojhopodielu byt č. 1 v časti 1/4 patriacej žalovanému 1/. Z obsahu zrušujúceho uznesenia Najvyššieho
súdu SR pritom vyplýva skutkový záver, že žalovaný 1/ spolu s rodinou býva v dome od roku 1984,
kedy spoluvlastnícky podiel 1/4 nadobudol kúpou od právnych predchodcov (rodičov) žalobkyne a

následne realizoval prístavbu a nadstavbu rodinného domu. Súd prvej inštancie sa však s uvedenými
skutočnosťami, t. j. či žalovaný 1/ nenadobudol vlastníctvo k bytu č. 2 a prístavbe originálnym spôsobom,
t. j. výstavbou, ako skutočnosťami podstatnými pre posúdenie nároku žalobkyne, nezaoberal, taktiež
ani tým, že žalovaní 2/, 3/ užívajú byt č. 2 a prístavbu len ako členovia domácnosti na základe
rodinného vzťahu k žalovanému 1/, a preto, ak by došlo k nadužívaniu týchto nehnuteľností nad rámec

spoluvlastníckeho podielu, zodpovedal by za takto vzniknutý stav len spoluvlastník, t. j. žalovaný 1/.

12. Súd následne vo veci nariadil pojednávanie na 25.10.2023, na ktorom vypočul žalobkyňu, svedka
E. M. B. a stranám poskytol priestor na vyjadrenie sa vo veci. Súd pojednávanie odročil na 8.1.2024
za účelom oboznámenia strán so spisom 7C/34/2021 a povinnnosťou oznámiť súdu listiny, ktoré majú
byť pripojené k tejto veci, nakoľko spis musí byť trvalo odpojený k veci 7C/1/2022 z dôvodu úkonov

spojených s podaným odvolaním vo veci.

13. Dňa 12.11.2023 doručila žalobkyňa súdu žiadosť o pripojenie listín zo spisu 7C/34/2021, ktorých
kópie súd zabezpečil.

14. Na pojednávaní dňa 8.1.2024 súd vec prejednal a rozhodol za účasti strán a ich právnych zástupcov.
Na pojednávaní súd vypočul žalovaného v rade 1/ a následne oboznámil s listinami zo spisového
materiálu 7C/34/2021.

15. Následne súd vec posúdil podľa nižšie citovaných zákonných ustanovení:

16. Podľa § 123 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“), vlastník je v medziach
zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s
ním.“

17. Podľa § 132 ods. 1 a 2 OZ:
(1) Vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou, darovacou alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím
štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností ustanovených zákonom.
(2) Ak sa vlastníctvo nadobúda rozhodnutím štátneho orgánu, nadobúda sa vlastníctvo dňom v ňom
určeným, a ak určený nie je, dňom právoplatnosti rozhodnutia.

18. Podľa § 136 ods. 1 OZ, vec môže byť v spoluvlastníctve viacerých vlastníkov.

19. Podľa § 137 ods. 1 OZ, podiel vyjadruje mieru, akou sa spoluvlastníci podieľajú na právach a
povinnostiach vyplývajúcich zo spoluvlastníctva k spoločnej veci..

20. Podľa § 451 ods. 1 a 2:
(1) Kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.
(2) Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením
z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový

prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

21. Podľa § 456 OZ predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal.
Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.

22. Podľa § 458 ods. 1 až 3 OZ:
(1) Musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením. Ak to nie je dobre možné, najmä

preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa poskytnúť peňažná náhrada.
(2) S predmetom bezdôvodného obohatenia sa musia vydať aj úžitky z neho, pokiaľ ten, kto obohatenie
získal, nekonal dobromyseľne.(3) Ten, kto predmet bezdôvodného obohatenia vydáva, má právo na náhradu potrebných nákladov,
ktoré na vec vynaložil.

23. Podľa ust. § 517 ods. 1 a 2 OZ:
(1) Dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej
lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže
sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení.
(2) Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení

úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z
omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

24. Podľa ustanovenia § 3 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré
ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 1.2.2013, výška úrokov z omeškania je o päť
percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému

dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

25. Pred opätovným posúdením žalobného nároku, súd prvej inštancie zdôrazňuje, že od rozhodnutia
súdu v poradí prvým rozsudkom došlo k zásadnej zmene okolností, ale aj tvrdení strán ohľadom
prejednávanej veci. Rozsudkom Okresného súdu Žilina sp.zn. 17C/159/2008-758 v spojení s rozsudkom

Krajského súdu Žilina zo dňa 25.10.2017, č. konania 7Co/172/2017-841, ktorý nadobudol právoplatnosť
dňa 30.11.2017 a vykonateľnosť dňa 2.1.2018, súd zrušil podielové spoluvlastníctvo žalobkyne a
žalovaného 1/ a K. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. C. XXXX/XX, XXX XX D. (ďalej len „K. G.“) k
nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v kat. úz. D., zapísaných na okresnom úrade Žilina, katastrálny
odbor pre okres Žilina, obec Žilina, kat. úz. D. na liste vlastníctva č. XXXX, a to stavba - dom súp. č.

2342 na pozemku KNC pare. č. 4719/2 s príslušenstvom a pozemok KNC pare. č. 4719/2 o výmere
630 m2 zastavené plochy a nádvoria, uvedené nehnuteľnosti v celosti prikázal do výlučného vlastníctva
žalobkyne v podiele 1/1 a žalobkyni uložil povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť žalovanému 1/ a
K. G. výplatu náhrady za ich spoluvlastnícky podiel na predmetných nehnuteľnostiach sumu 59 750,-
Eur do 30 dní od právoplatnosti rozhodnutia. K výplate primeranej náhrady za spoluvlastnícky podiel

nedošlo, nakoľko žalovaní neoznámili číslo účtu žalobkyni. Vo veci bolo podané dovolanie, o ktorom
rozhodol Najvyšší súd NS SR uznesením sp.zn. 3Cdo/90/2018 zo dňa 14.4.2021 tak, že rozsudky súdov
prvej a druhej inštancie zrušil a vrátil súdu prvej inštancie na nové konanie a rozhodnutie. Následne
vec opätovne prejednával súd prvej inštancie pod novou sp.zn. 7C/34/2021, kde na zhodný návrh strán
sporu bolo konanie prerušené a z dôvodu nepodania návrhu na pokračovanie v konaní v zákonnej

lehote, súd konanie uznesením sp.zn. 7C/34/2021 zo dňa 3.10.2022 zastavil. Uznesenie nadobudlo
právoplatnosť v spojení s uznesením Krajského súdu v Žiline sp.zn. 7Co/181/2022 zo dňa 10.1.2023
a to dňa 31.1.2023. Na základe týchto skutočností došlo k obnoveniu podielového spoluvlastníctva
v prospech žalobkyne v podiele 3-iny, v prospech žalovaného v podiele 1-ina. Na tieto rozhodné
skutočnosti a zmenu skutkového stavu reflektovalo aj rozhodnutie odvolacieho súdu v čiastočne

zrušujúcom uznesení sp. Zn. 9Co/125/2022 zo dňa 13.4.2023. V ďalšom strany (predovšetkým žalovaní)
v odvolaní rozšírili svoju argumentáciu (procesnú obranu) týkajúcu sa právneho vzťahu k predmetu
sporu, t.j. opísali spôsob nadobudnutia podielového spoluvlastníctva žalovaného v rade 1/ k predmetnej
nehnuteľnosti a poukázali na to, že nehnuteľnosť prešla nadstavbou a prístavbou, v dôsledku ktorej
došlo k tomu, že vznikol byt v užívaní žalovaných.

26. Z aktuálneho výpisu z LV č. XXXX pre k.ú. D. (č.l. 407 ) mal súd preukázaný zápis rodinného
domu súp č. XXXX postaveného na parcele CKN č. 4719/2 a pozemku KN C č. 4719/2 – zastavaná
plocha a nádvorie o výmere 630 m2. Zároveň z obsahu LV vyplýva, že opätovne došlo k zmene
spoluvlastníckych podielov, nakoľko žalobkyňa je podielovou spoluvlastníčkou v podiele XX/XX-XX

(titulom darovacej zmluvy zo z roku 1997 a darovanej zmluvy zo dňa 21.11.2005, kde podiel žalobkyne
v čase po rozhodnutí NSSR predstavoval 3-iny), žalovaný v rade 1/ v podiele 1-ina (titulom uznesenia
NSSR sp.zn. 3Cdo/90/2018) a E. M. B. v podiele X/XX-XXX (titulom darovacej zmluvy, ktorej vklad bol
povolený dňa 1.3.2023 pod V678/2023, t.j. podiel X/XX-XXX darovala E. B. žalobkyňa).

27. Z aktuálneho výpisu z LV č. XXXX pre k.ú. D. (č.l. 411 ) vyplýva, že parcela KN C č. 4719/3 –
záhrada o výmere 216 m2 a pozemok KN C č. 4719/10 – zastavaná plocha a nádvorie o výmere 130
m2. Výlučnou vlastníčkou nehnuteľností je žalobkyňa, pričom podiel 1-ina nadobudla titulom darovacejzmluvy z roku 1997 a podiel 3-iny nadobudla titulom darovacej zmluvy zo dňa 21.11.2005. Predmetom
žalobného nároku je predovšetkým užívanie parcely KN C č. 4719/10.

28. Podstatnou skutočnosťou pre posúdenie dôvodnosti nároku je fakt, že pôvodnými vlastníkmi
nehnuteľnosti evidovaných na LV č. XXXX ako aj LV č. XXXX boli svokrovci žalovaného v rade 1/, resp.
rodičia jeho zosnulej manželky, t.j. F. A., nar. XX.XX.XXXX a S. A., nar. XX.X.XXXX. Oproti stavu, kedy
došlo k podaniu žaloby, t.j. dňa 3.1.2020, do času rozhodnutia súdu (v poradí druhým rozhodnutím)
došlo k zásadnej zmene skutkových okolností. Súd ešte nad rámec poznamenáva, že žalobkyňa podala

obdobnú žalobu o vydanie bezdôvodného obohatenia, avšak za obdobie od 3.1.2020 do 2.1.2022, kde
si svoj nárok uplatnila v konaní vedenom pod sp.zn. 7C/1/2022, v ktorom súd rozhodol rozsudkom zo
dňa 5.6.2023, voči ktorému podala žalobkyňa odvolanie. Vec nie je právoplatne skončená. Okrem toho
žalobkyňapodalaďalšiužalobu,vedenúpodsp.zn.51C/3/2023ourčenievlastníckehoprávavydržaním.
Uvedené skutočnosti nič nemenia na žalobe o zaplatenie sumy 15.600,- Eur s príslušenstvom, ktorou
sa žalobkyňa domáha nároku titulom nadužívania spoluvlastníckeho podielu a vydania bezdôvodného

obohatenia žalovanými v rade 1/ až 3/ za obdobie od 3.1.2018 do 2.1.2020.

29. Na základe vyššie uvedených skutočností a zmeny žalobného návrhu v znení podania zo
dňa 25.2.2022 (č.l. 206) je zrejmé, že žalobkyňa si v konaní uplatňuje dva nároky. Vo vzťahu
k parcele predovšetkým KN C č. 4719/10 ide o nárok titulom bezdôvodného obohatenia, t.j. tak

ako žalovala v pôvodnej žalobe, nakoľko k zmene rozhodujúcich skutočností vo vzťahu k týmto
pozemkom, a teda ani v právnom nároku vo vzťahu k nim nedošlo. K zmene došlo k nárokom
týkajúcim sa rodinného domu súp. č. 2342 postavenom na parcele CKN č. 4719/2 vrátane tohto
pozemku. Nakoľko vplyvom rozhodnutia Najvyššieho súdu SR (následne zastavenia konania o zrušenie
avyporiadaniepodielovéhospoluvlastníctva)došlokobnoveniupodielovéhospoluvlastníctvažalobkyne

a žalovaného 1/. Tento nárok žalobkyňa zmenila návrhom zo dňa 25.2.2022, v ktorom sa už nedomáhala
vydania bezdôvodného obohatenia (ako výlučná vlastníčka nehnuteľností), ale sa domáhala nároku
vyplývajúceho z nadužívania spoluvlastníckeho podielu žalovaným v rade 1/ a súčasne žalovanými
v rade 2/ a 3/ ako členmi jeho domácnosti.

30. Súd z opatrnosti zdôrazňuje, že procesná obrana žalovaných v čase podania žaloby smerovala
k tomu, že žalobkyňa nevyužila možnosť mimosúdneho riešenia sporu, prípadne započítania
pohľadávky oproti pohľadávke žalobkyne titulom vyplatenia spoluvlastníckeho podielu žalovaných
pri prikázaním nehnuteľností do jej výlučného vlastníctva. Taktiež namietali nepreukázanie výšky
požadovaného nájmu a tvrdili, že je odlišný, no k tejto argumentácii neprodukovali žiadne dôkazy ani

návrhy. Až v podanom odvolaní (!) žalovaní v rade 1/ až 3/ začali opisovať rozhodujúce skutočnosti
týkajúce sa reálneho užívania nehnuteľnosti a predovšetkým bytu č. 2, ktorý bol vytvorený nadstavbou
a prístavbou pôvodného domu. K týmto skutočnostiam súd vypočul žalobkyňu, žalovaného v rade 1/
a svedka E. M. B. (manžela žalobkyne).

31. Z výsluchu žalobkyne na pojednávaní dňa 25.10.2023 vyplynulo, že v rámci rodinných vzťahov
matka oznámila, že bude potrebné opraviť strechu. Manželka žalovaného v rade 1/ (sestra žalobkyne)
po dohode s manželom navrhli, že by na dome nadstavili, na čo si so súhlasom rodičov nechali
vyhotoviť projektovú dokumentáciu a zabezpečili si úver 130.000,- Sk. Pri jednej z návštev však zistili,
že realizujú nielen nadstavbu, ale aj prístavbu garáže a pivnice nad rámec projektu. Po ukončení

výstavbysažalovanýsmanželkouarodinounasťahovali,medzirodičmižalobkynearodinoužalovaného
dochádzalo ku konfliktom. a vzťahy boli napäté. O rodičov sa následne postarala žalobkyňa, následne
nadobudla najprv 1-inu nehnuteľnosti v roku 1994 a následne v roku 2007 ďalšiu 1-icu (reálne podiely
na nehnuteľnosti nadobudla žalobkyňa v roku 1997 a 2005, viď ods. 27 a 28. Odôvodnenia rozsudku).
Žalobkyňa poprela vedomosť o existencii dohody o užívaní. Čo sa týka prípojok na inžinierske siete,

tie vedú cez pozemok žalobkyne. V čase výstavby garáže povolili rodičia žalobkyne žalovaným urobiť
si prípojku na plyn, vodu a kanalizáciu cez pivnicu, preto bola prístavba realizovaná tak, ako bola
realizovaná. Garáž mala byť zasadená ďalej do pozemku a mal byť z boku vybudovaný vchod. Realita
však bola taká, že garáž zasahovala aj do vedľajšej parcely. Zdôrazňuje, že následne suseda merala
odstup od tejto vznikajúcej stavby, kde nebol odstup od plota 3 metre. Projektant v dôsledku výkopovej

jamy, musel prekresliť plány. K tvrdeniu žalovaného v rade 1/, že si nechal vypracovať geometrický
plán na vyriešenie prístupu k nehnuteľnosti uviedla, že geodet bol prítomný bez súhlasu rodičov
žalobkyne, kde po predložení geometrického plánu zistili, že od plotu ponechali asi 50 cm, možno 20
pri samotnej garáži vo vlastníctve rodičov žalobkyne. Čiže neriešila sa celá situácia, ale výlučne ibaprístup k nehnuteľnosti. Čo sa týka prístupu k nehnuteľnosti, poznamenala, že ešte rodičia označili
prístup k nehnuteľnosti žalovaných tyčkami, aby nechodili po celej záhrade, pričom po príchode z práce
žalovaný v rade 3/, všetky tieto tyčky vykopal.

32. Z výsluchu žalovaného v rade 1/ na pojednávaní dňa 8.1.2024 vyplynulo, že v roku 1980 na žiadosť
svokry – manželkinej matky došlo k dohode o tom, že na pôvodnom dome pristavia svoje bývanie,
s čím žalovaný aj s manželkou súhlasili. Prvým krokom bolo uzavretie kúpnej zmluvy na jednu štvrtinu
v nehnuteľnosti na parcele 4719/2, ktorá predstavuje výmeru 630 m2. Žalovaný v rade 1/ zdôrazňuje, že

ani celú túto parcelu reálne nevyužíva, využíva teda iba prístavbu a nadstavbu. Po vybavení projektovej
dokumentácie a zabezpečení pôžičky na sumu 155.000,- korún sa v roku 1981 začala s výstavbou.
Podľa projektovej dokumentácie odhadovaná suma investícií na nadstavbu a prístavbu bola 190.000
korún. Teda rozdiel medzi pôžičkou a samotnou investovanou sumou veľký ani nebol. Čo sa týka
realizácie výstavby, tejto prístavby a nadstavby pomáhali v rámci pomocných prác kamaráti žalovaného
v rade 1/, rovnako ako aj jeho rodina z Čiech. Stavbu bolo potrebné dokončiť do troch rokov, a tak

v roku 1984 bola stavba aj skolaudovaná. Od tohto času v tejto prístavbe a nadstavbe býva rodina
žalovaného v rade 1/, teda takmer 40 rokov. Týmto vznikla samostatná bytová jednotka. Ku garáži a jej
výstavbe uviedol, že sa stavala podľa projektovej dokumentácie a pôvodný vlastník pozemku (ústne)
súhlasil s tým, aby sa vystavila garáž a zabezpečila sa aj prístupová cesta k tejto stavbe. Vo vzťahu
k inžinierskym sieťam uviedol, že sa využili existujúce siete s výnimkou elektrickej prípojky, ktorá bola

nová a išla v podlahe novej stavby. Na výstavbu strechy čiastočne využili drevo z pôvodného krovu,
ostatné sa kúpilo. K vzájomným vzťahom uviedol, že boli dobré do roku 1997, kedy začal mať pocit,
že by bolo vhodné vec vyriešiť, vo vzťahu k parcele číslo 4719/3, na ktorej bola postavená garáž
a bol zabezpečený prístup na pozemok. V tomto čase nechal vypracovať geometrický plán a návrh
zámennej zmluvy, kde by sa časť tohto pozemku z parcely 4719/3 zamenila za pozemok, ktorý mal

v podielovom spoluvlastníctve a reálne aj tak neužíval. Podľa vyjadrenia žalovaného v rade 1/, už
od počiatku bola dohoda o vecnom bremene, práve prechodu a užívania parcely 4719/3(10), ktorá
bola vytvorená na základe dohody s pôvodnými vlastníkmi nehnuteľnosti. Následne však túto dohodu
predloženú žalovaným v rade 1/ mali pôvodní vlastníci k dispozícií asi týždeň, nič sa nedialo. Dôsledkom
toho boli ďalšie prevody nehnuteľnosti, o ktorých nebol informovaný. Išlo predovšetkým o prevody

v prospech žalobkyne. Ukončilo sa to v roku 2005, kedy získala celú časť pozemku, ktorý bol, resp.
nehnuteľnosti, ktorá bola v pôvodom vlastníctve rodičov manželky (jeho manželky). Žalovaný v rade
1/ zotrval na tom, že medzi pôvodnými vlastníkmi a žalovaným v rade 1/ existovala dohoda o zriadení
vecného bremena, ktorá bola vo forme ústnej, na základe dohody o užívaní týchto nehnuteľnosti.

33. Z výsluchu svedka E. M. B. na pojednávaní dňa 25.10.2023 vyplynulo, že na prelome rokov
1979/1980 povedali svokrovci (rodičia žalobkyne) svojim deťom, že bude potrebná oprava strechy, na
čo švagriná navrhla, že na dome nadstavovali, pretože im 2-izbový byt nepostačuje. Stavba sa začala
odkúpením 1-iny pôvodnej nehnuteľnosti. Svedok zdôraznil, že preštudovaním dokumentov vyplynulo,
že územné konanie bolo vydané na parcele 4719/2 a stavebné konanie rovnako bolo vedené k tejto

parcele. Nadstavba a prístavba nepredstavuje samostatnú bytovú jednotku. Výstavba prebehla v réžii
svokra, ktorú ju zabezpečoval práce, prípadne materiály. Stavebník svojvoľne vystavil prístavbu garáže
na parcele 4719/3, na čo bol upozornený pôvodnými vlastníkmi aj stavebným dozorom. Ide o stavbu
nepovolenú, postavenú na cudzom pozemku, má vybudované tri samostatné steny. Štvrtá stena bola
stena pôvodného domu, cez ktorú boli následne pripojené inžinierske siete. Svedok zdôraznil, že

pôvodným vlastníkom nebola vyplatená ani kúpna cena 25.000,- Sk za podiel 1-ina na nehnuteľnosti.
Zároveň na výstavbu bola použitá aj suma 20.000,- Sk, ktorú mali svokrovci pripravenú na opravu
strechy. Celkové náklady výstavby boli 195.000,- Sk, pričom žalovaný v rade 1/ s manželkou si
zabezpečili úver vo výške 130.000,- Sk. Na otázku súdu, odkiaľ má vedomosť o presnom spôsobe
financovania prístavby a nadstavby, svedok uviedol, že uvedené bolo častou príčinou nezhôd v rodine

a tiež to vedel zo spisu 17C/159/2008. Po kolaudácii v roku 1984 nastúpil žalovaný v rade 1/ s rodinou do
užívania nehnuteľnosti, pričom vzťahy boli napäté. Výsledkom bolo jeho odsťahovanie z nehnuteľnosti
na dobu 5 rokov pre časté fyzické a verbálne útoky na predchodcov žalobkyne, žalobkyňu aj jej rodinu.
Svedok potvrdil, že právni predchodcovia žalobkyne a žalovaný v rade 1/ s manželkou mali dohodu
o užívaní nehnuteľnosti tak, že prístavbu a nadstavbu užívali žalovaný v rade 1/ s rodinou. Takto sa to

dohodlo už pri výstavbe s tým, že pôvodní vlastníci budú užívať svoj podiel 3-iny. Svedok uviedol, že
jeho svokrovci požadovali od žalovaného v rade 1/ úhradu kúpnej ceny za podiel 1-ina vo výške 25.000,-
Sk a sumu 30.000, - Sk za vyplatené práce remeselníkov na stavbe uhradené svokrom.34. Z listinných dôkazov pripojených zo spisu sp.zn. 7C/34/2021 mal súd za preukázané nasledujúce
skutočnosti:
Stavebné povolenie ÚP 519/81 zo dňa 12.6.1981, územné rozhodnutie a kolaudačné rozhodnutie zo

dňa 30.8.1984 zhodne boli vydané na výstavbu prístavby a nadstavby rodinného domu so vznikom
kompletného bytu na parcele č. 4719/2 v k.ú. D. bolo vystavené na meno žalovaného v rade 1/
a jeho manželky. Na meno K. G. bol poskytnutý stabilizačný príspevok na investičnú bytovú výstavbu
v sume 35.000,- Sk, a to na základe zmluvy o poskytnutí stabilizačného príspevku na individuálnu
bytovú výstavbu zo dňa 25.2.1982. Medzi stranami v priebehu celého sporu nebolo sporné a vyplynulo

z výpovedi z v konaní 7C/34/2021, že žalovaný v rade 1/ s manželkou mali zabezpečený úver v sume
120.000,- Sk na výstavbu nadstavby a prístavby, pričom zo žiadosti o dočerpanie pôžičky – odklad
splátok a uznanie pohľadávky vyplýva, že poskytnutá suma bola 120.000,- Sk. Zároveň nebolo sporné,
že finančné, osobne aj materiálne pomáhali pri výstavbe rodičia manželky žalovaného v rade 1/.
V rámci výsluchu strán a svedka zhodne vyplynulo, že na realizáciu prístavby a nadstavby všetky
zakúpenémateriály,ktorébolipovinnezúčtovanénaúčelypreukázaniapôžičky,t.j.jenesporné,žesuma

poskytnutých finančných prostriedkov v sume 155.000,- Sk bola investovaná do prístavby a nadstavby.
Zo znaleckého posudku č. 9/2009 vyplynul popis nehnuteľnosti, všeobecná hodnota bytu v čase
ohodnotenia a rozdelenie na dve bytové jednotky a nebytový priestor – garáž.
Z výsledkov výsluchu Ing. Václava Karáska vyplynuli obdobné skutočnosti ako v prejednávanej veci.
Na účely posúdenia veci súd považoval za podstatný výsluch S. A., ktorá výslovne uviedla, že dcére

povedala pri jednej z návštev: „ že treba im urobiť strechu, lebo bola zlá. A jej povedala, mami, my by sme
si mohli pristaviť a vás dochováme, a tak sme sa dohodli, že s jej mužom, že si nadstavia samostatný byt,
aby mohli u nás bývať. Dali si robiť plán nadstavby a dohoda bola s E., ktorý robil plán nadstavby podľa
nich a ta nadstavba bola taká, že vzadu bolo dosť miesta a robil im prístavbu. Že garáž do pivnice a hneď
vedľa vchod navrch a bolo kopu miesta, ktoré sme im to nepovolili. .....V ďalšom na otázku súdu , či po

vyhotovení nadstavby a prístavby usporiadali ste si nejakou dohodou, tieto vaše spoluvlastnícke vzťahy?
Svedkyňa udáva, oni mali svoju stavbu a my svoju stavbu. Na otázku súdu: môžete konkrétne uviesť,
ktorú stavbu máte na mysli? Že oni mali svoju stavbu? Svedkyňa uvádza, bola to prístavba a my sme
mali svoju stavu. Bola to pôvodná stará. A to bolo naše. S. A. rovnako ako žalobkyňa v prejednávanej
veci poukázala na výstavbu garáže v rozpore s pôvodným plánom, kde garáž mala byť v pivnici, no

žalovaný v rade 1/ ju umiestnil na pozemku Maršalkovcov. Potvrdila tiež, že úhrady nákupu materiálov
realizovali žalovaní, pretože to muselo byť všetko na faktúru kvôli pôžičke. Stavbu „dirigoval“ pán A., no
brigádnikov si platil sám žalovaný v rade 1/. Výdavky hradené Maršálkovcami si zapisovali na žiadosť
dcéry, no najprv nič nežiadali, pretože mali ešte žalovaní výdavky s kanalizáciou a podobne a potom sa
žalovaný v rade 1/ odsťahoval z nehnuteľnosti a 5 rokov tam nežil.

35. Z čestných prehlásení, potvrdení a oznámení mal súd za preukázané, že vzťahy medzi stranami
sporu sú nesporne narušené, čo vedie k aj k fyzickým a verbálnym útokom.

36. Z výpovede Ing. Václava Karáska v konaní sp.zn. 7C/34/2021 ako aj v prejednávanej veci, pri

zohľadnení všetkých vykonaných dôkazov mal súd za preukázané, že minimálne do roku 1997 neboli
žalovaní, resp. členovia domácnosti a ich právna predchodkyňa rušení v užívaní prístavby a nadstavby
a rešpektovali užívanie bytovej jednotky. Nesporné medzi stranami bolo, že nikdy nedošlo k zápisu
nadstavby a prístavby rod domu súp. č. 2432 do katastra nehnuteľnosti, a teda evidenčne nedošlo
k vzniku samostatnej nehnuteľnosti, prípadne bytovej jednotky. Následne si žalovaný v rade 1/ nechal

vypracovať geometrický plán, ktorým mal snahu riešiť prístup k nehnuteľnosti. Trval na tom, že
s pôvodnými vlastníkmi mali dohodu o vecnom bremene – práva prechodu a prejazdu cez parcelu č.
4719/10, a to v ústnej forme. Z vyjadrení strán (aj žalovaného v rade 3/) vyplynulo, že už v neskoršom
období dochádzalo ku konfliktom medzi obyvateľmi domu súp.č. 2432, a to predovšetkým ohľadom
prístupu na nehnuteľnosť, ktorú označili pôvodní vlastníci kolíkmi, iba nezasahovali žalovaní do ostatnej

časti pozemku. Už z tohto konania mal súd za preukázané, že právni predchodcovia žalobkyne určitým
spôsobom rešpektovali potrebu prístupu žalovaných k nehnuteľnosti. Rovnako z výsluchu žalobkyne
v iných konania ako aj v prejednávanej veci nesporne vyplynulo, že vzťahy medzi stranami sporu sú
narušené. Žalobkyňa uviedla, že rozpory spôsobujú najmä „mladí“ (poukazujúc na žalovaných v rade 2/
a 3/), ktorí atakovali už jej nebohých rodičov a konflikty vznikajú aj dnes, nakoľko útočia na ňu a členov

jej rodiny.

37.Súdnazákladevykonanéhodokazovaniadospelkzáveru,ženárokžalobkynevočižalovanýmvrade
2/ a 3/ za nadužívanie spoluvlastníckeho podielu nemá oporu v zistenom skutkovom stave. Žalovanív rade 2/ a 3/ nie sú vo veci pasívne vecne legitimovaní, nakoľko sú členmi domácnosti žalovaného
v rade 1/, t.j. podielového spoluvlastníka nehnuteľnosti evidovanej na LV č. XXXX. Preto pri vyhodnotení
otázky nadužívania nehnuteľností nad rámec spoluvlastníckeho podielu zodpovedá iba spoluvlastník,

t.j. žalovaný v rade 1/. Z uvedeného dôvodu tento (prvý) nárok nie je voči žalovaným v rade 2/ a 3/
dôvodný pre nedostatok pasívnej vecnej legitimácie v spore. Pasívne vecne legitimovaným vo vzťahu
k tomuto nároku je výlučne žalovaný v rade 1/. Súd vyhodnocoval na účely posúdenia dôvodnosti tohto
nároku procesnú obranu žalovaných, ktorí tvrdili, že byt č. 2 v dome, ako aj prístavba patria do ich
výlučného vlastníctva, keď byt č. 1 je v podielovom spoluvlastníctve strán, a to žalobkyne v podiele

3/4 a žalovaných v podiele 1, a tak žalobkyňa využíva nad rámec svojho podielu byt č. 1 v časti 1/4
patriacejžalovanému1/. SúdvychádzalajzobsahuzrušujúcehouzneseniaNajvyššiehosúduSRsp.zn.
3Cdo/90/2018 zo dňa 14.4.2021 (č.l. 413) , z ktorého vyplýva skutkový záver, že žalovaný 1/ spolu
s rodinou býva v dome od roku 1984, kedy spoluvlastnícky podiel 1/4 nadobudol kúpou od právnych
predchodcov (rodičov) žalobkyne a následne realizoval prístavbu a nadstavbu rodinného domu. Tento
skutkový záver vyplynul v konaní aj z vykonaného dokazovania, teda výsluchov strán a svedka. Je

totiž nesporné a preukázané, že žalovaný v rade 1/ so svojou nebohou manželkou mali od roku 1981
vydané stavebné povolenie na prístavbu rodinného domu so vznikom kompletného bytu a v roku 1984
im bolo vydané kolaudačné rozhodnutie, z ktorého vyplýva, že sa povoľuje užívanie stavby: prístavba
a nadstavba rodinného domu so vznikom novej bytovej jednotky postavenej na parcele 4719/2 EN.
K argumentácii, na ktorú poukázal odvolací súd, že súd prvej inštancie sa nevysporiadal s otázkou

či žalovaný 1/ nenadobudol vlastníctvo k bytu č. 2 a prístavbe originálnym spôsobom, t. j. výstavbou,
ako skutočnosťami podstatnými pre posúdenie nároku žalobkyne, súd konštatuje, že realizáciou stavby
prístavbyanadstavbyrodinnéhodomusovznikomsamostatnejbytovejjednotky(bytč.2)ajkeďvsúlade
so stavebným povolením došlo len k vybudovaniu nadstavby a prístavby existujúceho rodinného domu,
ktorásatakstalasúčasťouexistujúcejstavby(vsúladesust.§120ods.1OZ),t.j.pôvodnéhorodinného

domu. Rodinný dom v čase nadstavby a prístavby existoval, pozostával z jednej bytovej jednotky, bol
v podielovom spoluvlastníctve právnych predchodcov žalobkyne v podiele 3/4 a žalovaného v rade 1/
s manželkou v podiele 1. Realizovaním nadstavby a prístavby nedošlo k vzniku celkom novej stavby
odlišnej od pôvodnej tak, že by súd mohol konštatovať, že zo strany žalovaného v rade 1/ s manželkou
došlo k vzniku novej veci. Tak ako súd uviedol , dom nebol evidovaný ako bytový dom , takéto znaky

ani nevykazoval, u ktorého by sa mohlo konštatovať že vybudovaním nového bytu došlo k vzniku
samostatnej veci – samotného bytu ako samostatného predmetu občianskoprávnych vzťahov. V zmysle
§ 120 ods. 1 OZ súčasťou veci je všetko, čo k nej podľa jej povahy patrí a nemôže byť oddelené
bez toho, že by sa tým vec znehodnotila. Súčasť veci nie je samostatnou vecou v právnom zmysle
a nemôže byť ani samostatným predmetom občianskoprávnych vzťahov. Vždy sleduje právny osud

hlavnej veci. Pre súčasť veci platí právny režim celku. Právne úkony týkajúce sa veci sa preto vždy
týkajú aj jej súčasti, bez toho, že by musela byť súčasť veci samostatne identifikovaná, individualizovaná
a uvedená. Obdobne to platí aj v prípade súdneho rozhodnutia, keď súčasť veci sleduje právny osud
hlavnej veci. Zákonná podmienka, že súčasťou veci je to, čo od nej nemôže byť oddelené, neznamená
len fyzickú neoddeliteľnosť súčasti, ale predovšetkým to, že súčasť nemôže byť oddelená bez toho,

aby sa tým vec sama neznehodnotila, t. j. funkčná neoddeliteľnosť. Na základe uvedeného je tak nutné
vyvodiť, že prístavba a nadstavba realizovaná žalovaným v rade 1/ a jeho zosnulou manželkou v rokoch
1981-1984 ani iné zmeny zásadne nič nemenia na vlastníctve nehnuteľnej veci. Súd poukazuje na
ustálenú judikatúru, podľa ktorej prístavby a nadstavby a iné zmeny zásadne nič nemenia na vlastníctve
nehnuteľnej veci, pričom za stavebnú zmenu sa považuje i prístavba, ktorá spravidla má za následok

i zmenu technických parametrov alebo aj funkcie a účelu stavby. K vykonaniu prestavby sú potrebné
práce investičného charakteru; tieto investície však sami neovplyvňujú vlastníctvo stavby. Preto ak
nebolo dohodnuté nič iné, do vlastníctva toho, komu patrila stavba pôvodná, pripadne aj prístavba
vykonaná na základe stavebných úprav, pričom nie je rozhodné, kto bol stavebníkom.

38. Z rozsudku dovolacieho súdu sp.zn. 3Cdo/90/2018 vyplynulo, že je možné a potrebné v súlade s
poznatkami praxe v rámci konania o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k rodinnému
domu, v ktorom sa nachádzajú bytové a nebytové jednotky ( najmä ak došlo k zreálneniu ideálneho
podielu, v záujme spravodlivého usporiadania veci ) rozdeliť takúto stavbu aj v rovine horizontálnej,
ak sú splnené predpoklady pre ich samostatnú existenciu v závislosti od okolnosti prípadu ( za

pomoci odborného znaleckého posúdenia ) a reálnym rozdelením veci sa vyrieši celková spôsobilosť
domu prejsť do režimu vlastníctva bytov a nebytových priestorov podľa zák.č. 183/1993 Zz, vrátane
spôsobilosti zápisu novovzniknutého právneho stavu do katastra nehnuteľností s tým, že spoločné časti
či zariadenia stavby zostanú v spoluvlastníctve vlastníkov bytov a nebytových priestorov. NS SR tedavychádzal z toho, že v predmetnom dome sa nachádzajú bytové a nebytové priestory a až reálnym
rozdelením stavby sa vyrieši celková spôsobilosť domu prejsť do režimu vlastníctva bytov a nebytových
priestorov podľa zák.č. 183/1993 Zz, Predmetná prístavba a nadstavba nebola zapísaná na LV ako

samostatná stavba ( byt, nebytový priestor – garáž) a predmet vlastníctva; vlastníctvo stavby rodinného
domu súp.č. 2342 zostalo rovnaké podiel 3 pôvodní vlastníci a 1 žalovaný v rade 1/ s manželkou. Súd
nemal v konaní za preukázané, že medzi podielovými spoluvlastníkmi bola uzatvorená nejaká dohoda
o výške spoluvlastníckych podielov, ktorá by založila nové spoluvlastníctvo, preto platí zápis v katastri,
doposiaľ nezmenený rozhodnutím súdu či dohodou strán.

39. Na základe vyššie uvedených skutočností súd dospel k záveru, že žalovaný v rade 1/ nemohol
nadobudnúť vlastnícke právo k prejednávanej veci tzv. originárnym spôsobom. Súd potom vychádzal
zo skutočnosti, že žalobkyňa (aktuálne od roku 2023 aj jej manžel) a žalovaný v rade 1/ sú
podielovými spoluvlastníkmi predmetnej nehnuteľnosti rodinného domu tak ako sú tieto zapísané na LV
č. XXXX, k.ú. D.. Na účely prejednávanej veci spoluvlastníctvo manžela žalobkyne nie je relevantné,

nakoľko žalovaným obdobím je obdobie od 3.1.2018 do 2.1.2020, t.j. v čase pred nadobudnutím
spoluvlastníckeho podielu.

40. V zmysle § 137 OZ podiel vyjadruje mieru, akou sa spoluvlastníci podieľajú na právach a
povinnostiach vyplývajúcich zo spoluvlastníctva k spoločnej veci. Spoluvlastníkovi prislúchajú práva

a povinnosti k spoločnej veci podľa pomeru jeho podielu k podielom ostatných spoluvlastníkov. Vec,
ktorá je predmetom spoluvlastníctva, sa počas trvania spoluvlastníctva medzi spoluvlastníkov reálne
(fakticky)nerozdeľuje,alenerozdelenázostávaspoločnouprevšetkýchspoluvlastníkov.Spoluvlastnícky
podiel na nehnuteľnosti neznamená, že by sa vlastnícke právo spoluvlastníka vzťahovalo len na
určitú konkrétnu časť tejto nehnuteľnosti. Podielovému spoluvlastníkovi, ktorý užíva spoločnú vec nad

rozsah svojho spoluvlastníckeho podielu, vzniká bezdôvodné obohatenie, za ktoré musí ostatným
spoluvlastníkom poskytnúť peňažnú náhradu ako ekonomickú protihodnotu toho, čo nemôže byť
vrátené. Vznik bezdôvodného obohatenia nie je viazaný na dohodu spoluvlastníkov o užívaní spoločnej
veci, resp. rozhodnutie o užívaní veci. Užívanie spoločnej veci je podľa platnej úpravy podradené
pod pojem hospodárenie so spoločnou vecou, ktoré je upravené v ust. § 139 ods. 1 OZ. Možno

uzatvoriť, že bezdôvodné obohatenie podielového spoluvlastníka, ktorý užíva vec nad rozsah svojho
spoluvlastníckeho podielu vzniká bez ohľadu na to, či o užívaní rozhodla väčšina spoluvlastníkov
počítaná podľa veľkosti ich spoluvlastníckych podielov alebo bolo upravené dohodou spoluvlastníkov,
alebo o užívaní rozhodol súd, pokiaľ by hoci aj z konkludentne uzavretej dohody nevyplývalo niečo
iné, napr. že si za užívanie nad rámec zodpovedajúci spoluvlastníckemu podielu nebudú nič hradiť.

Uvedené závery boli vyslovené v rozhodnutí NS ČR 22Cdo 2624/2003 z 28.4.2004, ktoré pri totožnej
právnej úprave v uvedenom období s právnou úpravou v SR možné použiť aj na danú vec a s
ktorými sa súd stotožnil. Súd na základe vykonaného dokazovania mal za preukázané, že medzi
pôvodnými podielovými spoluvlastníkmi, právnymi predchodcami žalobkyne, do ktorých právneho
postavenia vstúpila žalobkyňa prevodom ich spoluvlastníckeho podielu a žalovaným v rade 1/ a jeho

manželkou došlo k uzatvoreniu ústnej dohody čo do rozsahu užívania spoločnej veci v rozsahu
výlučného užívania bytu č. 2. V obsahu tejto dohody súd zároveň videl aj konkludentnú dohodu, že
za užívanie tohto bytu č. 2 , ktorý je súčasťou spoločnej veci, žalovaný 1/ s manželkou nebudú nič
vyplácať, potvrdila to právna predchodkyňa žalobkyne tak ako je to uvedené v odseku 34. odôvodnenia
tohto rozsudku. Aj svedok E. B. potvrdil, že pôvodní vlastníci užívali dom v nezmenenej časti a žalovaní

zase nadstavbu a prístavbu. Súd na základe vykonaného dokazovania dospel k nepochybnému záveru
(čo konštatoval aj Najvyšší súd vo veci sp.zn. 3Cdo/90/2018), že od roku 1984, kedy došlo ku
kolaudácii bytovej jednotky č. 2 podieloví spoluvlastníci sa v rámci tejto dohody aj správali, predmetný
dom užívali spôsobom ako sa dohodli a ani právni predchodcovia žalobkyne a ani žalobkyňa po
nadobudnutí spoluvlastníckeho podielu nepožadovala od žalovaného v rade 1/ s jeho manželkou

žiadnu finančnú náhradu. Žalobkyňa poukazovala na to, že už medzi jej právnymi predchodcami a
žalovaným v rade 1/ s jeho manželkou v priebehu času došlo k zmene pomerov, dochádzalo medzi
nimi ku konfliktom a narušeniu vzájomného spolunažívania a aj po nadobudnutí spoluvlastníckeho
podielu na rodinnom dome žalobkyňou pretrvávajú narušené vzťahy, čo ju viedlo aj k podaniu žaloby o
zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva. Narušenie vzťahov medzi stranami je nesporné,

avšak irelevantné na účely posúdenia žaloby. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že spolužitie
žalovaného v rade 1/ a príslušníkov jeho rodiny s pôvodnými vlastníkmi bolo nerušené minimálne
do roku 1997. V tomto období žalovaný v rade 1/ začal riešiť prístup k nehnuteľnosti, nakoľko si bol
vedomý, že využíva pozemok svokrovcov a na tento účel dal vypracovať geometrický plán. Tento jehopostup potvrdila aj žalobkyňa, keď uviedla, že geometrický plán zohľadňoval iba jeho potreby a bol
v neprospech pôvodných vlastníkov nehnuteľnosti, pretože z pozemku, na ktorom je postavená časť
prístavbyponechalniekoľkocentimetrovodsusednéhopozemkunelogickyvovlastníctvesvokrovcov,čo

malo mať za následok nemožnosť údržby. Preto nedošlo k dohode o prístupe k bytovej jednotke užívanej
žalovanými. Rozpory medzi stranami však neboli spôsobené samotným užívaním bytovej jednotky,
ale týkali sa prístupu k nehnuteľnosti, teda užívania výlučného pozemku žalobkyne a jej právnych
predchodcov. Záver o konkludentnej dohode o užívaní bytu č. 2 je preto dôvodný.

41. Súd vzhľadom na vyslovený právny záver ohľadom dohody o užívaní predmetného rodinného domu,
súčasťou, ktorej bola aj dohoda o tom, že si spoluvlastníci nebudú v súvislosti s týmto užívaním nič
vyplácať, nedostatok pasívnej vecnej legitimácie žalovaných v rade 2/ a 3/, ako aj vzhľadom na všetky
zistené okolnosti, z ktorých vyplývalo, že túto dohodu všetci spoluvlastníci vrátane žalobkyne od roku
1984 až do podania predmetnej žaloby teda počas takmer 36 rokov rešpektovali a v zmysle nej sa aj
správali. Preto súd dospel k záveru, že nie je dôvodné priznať žalobkyni uplatnený nárok na vydanie

bezdôvodného obohatenia za nadužívanie rodinného domu nad rozsah podielu žalovaného v rade 1/
v uplatnenej výške 14.160,- Eur, a tak žalobu v tejto časti (prvého nároku týkajúceho sa nadužívania
spoluvlastníckeho podielu) zamietol.

42. Druhým nárokom bol nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia za užívanie pozemku KN C

č. 4719/10, evidovanej na LV č. XXXX. V tomto bode je potrebné uviesť, že podľa názoru súdu je
predmetom tohto nároku aj parcela 4719/3, nie iba parcela 4719/10, nakoľko to opakovane vyplynulo
z tvrdení žalobkyne, ale aj z výsledkov dokazovania. Je totiž nesporné, že parcela 4719/10 tvorí prístup
k nehnuteľnosti a na časti parcely 4719/3 stojí garáž tvoriaca časť prístavby k domu, ktorú užívajú
žalovaní a jej výstavbou tak napriek stavebnému povoleniu znejúcemu na parcelu 4719/2 zasiahli

výstavbou do tejto parcely, aktuálne vo výlučnom vlastníctve žalobkyne. Právny zástupca žalovaných
v rade 1/ až 3/ namietal užívanie pozemku vo výlučnom vlastníctve žalobkyne, t.j. parcely č. 4719/10.
Uvedené však nemá oporu v reálnom stave. V prvom rade mal súd za nesporné, že žalovaní v rade 1/ až
3/ užívajú bytovú jednotku v dome súp. č. 2342. Z fotomapy polohy parciel (č.l. 105) vyplýva, že parcela
č. 4719/2 v podielovom spoluvlastníctve žalobkyne a žalovaného v rade 1/ sa nachádza bezprostredne

za parcelami č. 4719/3 a 4719/10 vo výlučnom vlastníctve žalobkyne, t.j. k domu súp. č. 2342 a garáži
vedie prístup (prejazd) nepochybne cez parcelu 4719/10. Zároveň je tiež nesporné, že prístavbu (kde
je umiestnená garáž) užívajú výlučne žalovaní, a zároveň tento pozemok užívajú na parkovanie áut,
skladovanie dreva a iného materiálu. Tiež sa oň starajú, keď ho pravidelne kosia a odpratávajú z neho
sneh. Taktiež užívajú časť pozemku KN-C pare. č. 4719/3 o výmere 216 m2 záhrada, zapísaný na liste

vlastníctva č. XXXX, okres D., obec D., k.ú. D. vo výlučnom vlastníctve žalobkyne, a to časť cez ktorú
vedie prístup k vchodovým dverám do predmetnej bytovej jednotky (bytu č. 2). Súd má za to, že užívanie
pozemku vo výlučnom vlastníctve žalobkyne je nevyhnutné v prípade užívania rodinného domu, cez
tento pozemok žalovaní v rade 1/ až 3/ minimálne prechádzajú, t.j. pasívna legitimácia žalovaných v rade
1/ až 3/ týkajúca sa nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia (užívania pozemku žalobkyne bez

právneho dôvodu) je daná. Napokon, z výsluchu žalovaných táto skutočnosť niekoľkokrát aj odznela.
Samotný žalovaný v rade 1/ potvrdil, že túto vec chcel riešiť už v roku 1997 spomenutým geometrickým
plánom, s čím pôvodní vlastníci nesúhlasili. Žalobkyňa tvrdila a toto tvrdenie žalovaní nepopreli, že
o tento pozemok sa žalovaní starajú – kosia ho, parkujú na ňom autá, skladujú drevo a iný materiál.
Uvedené nepriamo vyplýva aj z konania vedeného na Okresnom súde Žilina sp.zn. 41C/311/2016,

v ktorom sa žalovaný v rade 1/ s nebohou K. G. domáhali zriadenia vecného bremena – práva prejazdu
a prechodu cez sporný pozemok. Súd mal preto za nesporné užívanie sporného pozemku žalovanými
v rade 1/ až 3/.

43. Žalovaný v rade 1/ v priebehu konania tvrdil, že s pôvodnými vlastníkmi mali aj s manželkou

ústnu dohodu o zriadení vecného bremena týkajúcu sa práva prechodu cez pozemok KN C č. 4719/10.
Ako súd vyššie konštatoval, mal za preukázané, že predmetný pozemok žalovaní užívajú na prechod
k rodinnému domu súp.č. 2432 a na parkovanie 2 motorových vozidiel, z ktorého hlavného dôvodu si
žalobkyňa uplatňovala nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia, a to bez akéhokoľvek právneho
vzťahu založeného či už zmluvou alebo zákonom a bez toho že by žalobkyni zaplatili akúkoľvek náhradu.

Žalovaný v rade 1/ mal za to, že do tejto ústnej dohody vstúpila aj žalobkyňa, ktorá existenciu tejto
dohody popierala. Žalovaný v rade 1/ existenciu takejto dohody nepreukázal a na jej preukázanie ani
nenavrhol vykonať žiadne dokazovanie. Žalobkyňa potvrdila, že jej právni predchodcovia umožňovali
prechod a prejazd žalovanému v rade 1/ po tomto pozemku v súvislosti s užívaním nadstavby a prístavbypôvodného rodinného domu. Súd vyhodnotil situáciu strán, kde reálne žalovaní vykonávajú právo
k cudzej veci z dôvodu, že vlastník veci to z nejakých dôvodov trpí, od prípadu, keď niekto vykonáva
právo k cudzej veci odvodené od toho, že je naozaj v dobrej viere, že takéto právo nadobudol. Za

zisteného stavu súd dospel k záveru, že užívanie cudzej veci nevlastníkom, t.j. žalovanými v rade 1/
až 3/ sa odvíjalo od vôle pôvodného vlastníka ( právnych predchodcov žalobkyne ) a neskôr žalobkyne
takýtostavznášať,avšaknietdôvoduzvecnoprávnehohľadiskaztejtookolnostinevlastníkoviniečoviac
odvodzovať, nakoľko samotná skutočnosť, že niekto koná spôsobom zodpovedajúcim obsahu vecného
bremenaprechádzaťcezpozemok,nemôževiesťkzáveruooprávnenejdržbezodpovedajúcejvecnému

bremenu. K tomu aby bolo možné hovoriť o vzniku vecného bremena na základe vydržania ( § 151o
ods. 1 OZ ) musia byť splnené predpoklady a nestačí len preukázanie skutočnosti, že žalovaným v rade
1/ až 3/ po celý čas nikto nebránil v práve prechodu a prejazdu, navyše žalobkyňa uplatnený nárok
na vydanie bezdôvodného obohatenia odvodzovala najmä v súvislosti s parkovaním 2 motorových
vozidiel na predmetnom pozemku. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že práve
užívanie parcely 4719/10 vo výlučnom vlastníctve žalobkyne bolo už od roku 1997 dôvodom pre spory

žalovaných a pôvodných vlastníkov. Sám žalovaný v rade 1/ uviedol, že si v roku 1997 uvedomoval
potrebu riešenia prístupu a na tento účel nechal vypracovať geometrický plán. Vec sa snažili žalovaní
riešiť aj podaním žaloby o zriadenie vecného bremena, preto nemožno uzavrieť, že užívanie prechodu
k bytovej jednotke cez pozemok (aktuálne) žalobkyne bolo nerušené. Žalobkyňa má preto právo na
vydanie bezdôvodného obohatenia vo forme peňažnej náhrady, ktoré žalovaným v rade 1/ až 3/ na

jej úkor vzniklo tým, že žalovaní v rozhodnom období užívali predmetné nehnuteľností, ktoré sú vo
vlastníctve žalobkyne bez právneho dôvodu. Plnenie bez právneho dôvodu je jednou zo skutkových
podstát bezdôvodného obohatenia, ktorej dôsledkom je povinnosť vydať všetko čo bolo plnením pri
absencii právneho titulu nadobudnuté. V danom prípade má plnenie charakter nehmotný, takže ho
nemožno vydať, v takomto prípade sa poskytuje peňažná náhrada, ktorá musí zodpovedať peňažnému

oceneniu získaného obohatenia.

44. Po ustálení dôvodnosti druhého nároku sa súd zaoberal výškou, ktorú si žalobkyňa v tomto konaní
uplatnila. Zo žalobkyňou predložených vyjadrení realitných kancelárii a inzercie týkajúcej sa nájmu
nehnuteľnosti v lokalite Žilina – Bôrik (č.l. 108 až 118) vyplýva, že cena nájmu sa pohybuje v rozpätí

od 660,- Eur (za trojizbový byt) do 1.650,- Eur za obdobie rokov 2018-2019. Z vyjadrenia realitnej
kancelárieŽILINAREAL,s.r.o.(č.l.107)vyplýva,žeodhadovanácenanájmuzaobytnýpriestorovýmere
167,92 m2, čo tvorí štvorizbovú časť domu je za obdobie rokov 2018 až 2019 vo výške 900,- Eur
mesačne. Z vyjadrenia BuBy reality, s.r.o. (č.l. 205), že cena prenájmu nehnuteľnosti v rodinnom dome
v predmetnej lokalite bez energii pre roky 2018-2019 je 2.400,- Eur za mesiac, čo je 8,17 Eur/ 1 m2/

mesiac. Pre roky 2020 a 2021 je cena 2.500,- Eur za mesiac, čo je 8,51 Eur/ 1 m2/ mesiac. Cena
parkovacieho miesta pre dve osobné autá v danej lokalite za roky 2018 až 2021 predstavuje cca 60,-
Eur za mesiac. Na účely vydania bezdôvodného obohatenia je podstatná iba informácia realitných
kancelárii k výške ceny nájmu pozemku, t.j. parkovacieho miesta, t.j. v sume 60,- Eur mesačne, nakoľko
takto žalobkyňa svojho nárok odôvodnila a preukazovala. K výške uplatneného nároku sa právny

zástupca žalovaných vyjadril vo vyjadrení k žalobe (č.l. 90), v ktorom iba namietal nepriloženie inzercie,
na ktorú žalobkyňa poukázala v žalobe. Rovnako namietal, že cena nájmu pozemkov je diametrálne
odlišná od ceny nájmu bytu. Samotnú výšku uplatneného nároku nenamietal, naopak, poukázal na
možnosť uplatnenia kompenzačnej námietky vo vzťahu k nároku na vyplatenie primeranej náhrady za
zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, no výslovne uviedol, že túto nateraz neuplatňuje.

K uvedenému sa vyjadrila žalobkyňa prostredníctvom právnej zástupkyne v podaní doručenom súdu
dňa 13.7.2020 (č.l. 101), v ktorom odôvodnila výpočet nároku a doložila inzerciu a vyjadrenia k trhovej
cene nájmu. Uvedené podanie bolo doručené na vyjadrenie právnemu zástupcovi žalovaných v rade
1/ až 3/ dňa 24.9.2020 (č.l. 121). Právny zástupca žalovaných sa k vyjadreniu žalobkyne nevyjadril.
Výšku uplatneného nároku nenamietal ani na pojednávania po čiastočnom zrušení prvého rozsudku

súdu prvej inštancie a na účely preukázania výšky nájmu porovnateľného pozemku nenavrhol vykonať
žiaden dôkaz. Súd mal preto výšku nároku za preukázanú. Zároveň súd poukazuje na § 186 ods. 2
CSP, že súd vychádza zo zhodných tvrdení strán, ak neexistuje dôvodná pochybnosť o ich pravdivosti.
Na zmeny v tvrdeniach o skutočnostiach, na ktorých sa strany dohodli, súd neprihliada. S ohľadom
na uvedený záver, súd vychádzal zo žalobkyňou tvrdenej a preukázanej výške nájmu nehnuteľnosti

a v ďalšom z nej vychádzal. Zároveň súd zdôrazňuje, že žalobkyňa si uplatnila nárok za cenu nájmu
nehnuteľnosti na dolnej hranici odhadov trhovej ceny nájmu.45. Súd pri výpočte primeranej náhrady vychádzal z listín predložených žalobkyňou. Žalobkyňa si
uplatnila nárok za obdobie od 3.1.2018 do 2.1.2020, t.j. za obdobie 24 mesiacov, ktorú za užívanie
parcely 4719/10 vyčíslila v sume 60,- Eur mesačne. Pri určení nároku za užívanie nesporne výlučnej

nehnuteľnosti žalobkyne – pozemku parcela CKN č. 4719/10 – zastavaná plocha a nádvorie o výmere
130m2 evidovanú na LV č. XXXX, súd vychádzal zo sumy mesačného nájomného za pozemok vo výške
60,- Eur mesačne ako vyplýva z odhadu realitnej kancelárie BuBy reality, s.r.o., Za obdobie 2 rokov tak
nárok za užívanie tohto pozemku predstavuje sumu 1.440,- Eur.

46.Sohľadomnavyššieuvedenéskutočnosti,súdpriznalžalobkynivočižalovanýmvrade1/až3/nárok
na zaplatenie bezdôvodného obohatenia v sume 1.440,- Eur, ktoré sú povinní uvedené plnenie zaplatiť
žalobkyni spoločne a nerozdielne. Zároveň si žalobkyňa úrok z omeškania odo dňa nasledujúceho po
doručení žaloby (po čiastočnom späťvzatí), t.j. od 16.5.2020 do zaplatenia. Rovnako súd nárok na
zaplatenie zákonného úroku z omeškania z dlžnej ceny v zmysle § 517 ods. 2 OZ v spojení s § 3 ods. 1
Nariadenia vlády č. 87/1993 Z.z. vyhodnotil ako dôvodný, nakoľko žalovaní v rade 1/ až 3/ sa s plnením

záväzku voči žalobkyni dostali do omeškania dňom nasledujúcim po doručení žaloby. Vo zvyšnej časti
súd žalobu zamietol.

47. Súd ešte na záver uvádza, že nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranami sporu,
ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny

(k tomu ÚS SR sp. zn. II.ÚS 251/04, III.ÚS 209/04, II.ÚS 200/09).základ rozhodnutia bez toho, aby
zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných stranami sporu. Odôvodnenie rozhodnutia tak
nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku strany sporu, ktorý ju nastolil. Je však
nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty.

48. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

49. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

50. Podľa § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

51.Otrováchkonaniarozhodolsúdpodľa§255ods.1a2CSPvspojenís§262ods.1CSP.Predmetom
konania bolo zaplatenie sumy 15.600,- EUR s úrokom z omeškania. Súd žalobe vyhovel v sume 1.440,-

Eur a vo zvyšnej časti žalobu zamietol. Súd preto vyhodnotil, že žalovaní boli v konaní úspešnejšou
stranou sporu, t.j. v časti o zaplatenie 14.160,- Eur, v ktorej súd žalobu zamietol. Z hľadiska úspechu
v konaní je tak procesný úspech žalovaných vo výške 14.160,- Eur, t.j. 90,77 % (14.160,- EUR/15.600,-
EUR x 100%). Procesný úspech žalobkyne je vo výške 1.440,- EUR. Vzhľadom k predmetu konania
je to 9,23 % (1440,- EUR / 15.600,- EUR x 100%). Čistý procesný úspech žalobcu s prihliadnutím

na jeho procesný neúspech je vo výške 81,54 % (90,77 % - 9,23 %). Preto je žalobkyňa povinná
nahradiť žalovaným v rade 1/ až 3/ trovy konania v rozsahu 81,54 %, a to trovy prvoinštančného
a druhoinštančného konania, nakoľko tie tvoria jeden celok.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde

Žilina.

Podľa ustanovenia § 125 ods. 1 CSP odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo
v elektronickej podobe.

Podľa ustanovenia § 125 ods. 2 CSP podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez
autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej
podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na
podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva.Podľa ustanovenia § 125 ods. 3 CSP odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom
počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a
aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov

a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Podľa ustanovenia § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu
je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie

dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa ustanovenia § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ustanovenia § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým,
že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu

uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa ustanovenia § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré
neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch
a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí,
návrh na súdny výkon rozhodnutia.