Uznesenie – Vlastnícke právo k nehnuteľnostiam ,
Zrušujúce Judgement was issued on Thursday, November 29, 2023

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 13Co/101/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6922200085
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 11. 2023

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ama Odalošová
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2023:6922200085.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu z predsedníčky senátu JUDr.
Amy Odalošovej a členov senátu Mgr. Stanislavy Salajovej a JUDr. Vladimíra Šalamúna, v právnej veci
žalobcov:1/ A. B., C. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. D. E. XXX, 2/ F. G., C. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom
H., I. J. E. XXX/XX, obidvaja zastúpení: JUDr. Bronislava Garajová , advokátka so sídlom Poltár, I. K.
E. XXX proti žalovaným:1a/ G. D. B., H., nar. XX.XX.XXXX, bytom H., I. L. E. XX, občan SR, 1b/ M.

N. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom H., Ul. M. E. E. XX, občan SR, 1c/ A. O., C. B., nar. XX.XX.XXXX,
bytom C. J., Ul. P. M. E. XX, občan SR, 2/ Q. R., C. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom E., I. S. XXX/XX,
zastúpená. JUDr. Róbert Lakatoš, advokát so sídlom Rimavská Sobota, Ul. Daxnerova č. 5, 3/ H. B., nar.
XX.XX.XXXX, bytom E., I. F. E. XXX/XX, zastúpený: JUDr. Róbert Lakatoš, advokát so sídlom Rimavská
Sobota, Ul. Daxnerova č. 5, 4/ O. B., C. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. J., I. H. T. XXXX/XX, 5/ M. P.,
C. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. B. – H. E. XXX, 6/ G. U., C. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom B., I. L.

XXX/XX, 7/ T. V., C. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom E., I. F. E. XXX/X, zastúpená: JUDr. Róbert Lakatoš,
advokát so sídlom Rimavská Sobota, I. T. E. X, 8/ P. U., C. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. J., I. H. T.
E. XXXX/XX, zastúpená: JUDr. Róbert Lakatoš, advokát so sídlom Rimavská Sobota, Ul. Daxnerova
č. 5, 9/ K. Q., C. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom L., S. C. E. XXX/XX, zastúpená: JUDr. Róbert Lakatoš,
advokát so sídlom Rimavská Sobota, Ul. Daxnerova č. 5, 10/ M. O., C. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom
L., I. X.M. E. XXX/X, 11/ H. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom L., I. R. E. XXX/XX, zastúpený: JUDr. Róbert

Lakatoš, advokát so sídlom Rimavská Sobota, I. T. E. X, 12/ D. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom L., J. E. X,
zastúpený: JUDr. Dana Ďalaková, advokátka so sídlom Rimavská Sobota, Ul. Daxnerova č. 5, o určenie,
že nehnuteľnosti patria do dedičstva, o odvolaní žalobcov proti rozsudku Okresného súdu Rimavská
Sobota č.k. 13C/1/2022-156 zo dňa 06. júla 2022, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Okresného súdu Rimavská Sobota č.k. 13C/1/2022-156 zo dňa 06. júla 2022 z r u š u j e

a vec mu v r a c i a Okresnému súdu Rimavská Sobota na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom č.k. 13C/1/2022-156 zo dňa 06. júla 2022 Okresný súd Rimavská Sobota
(ďalej aj ako „súd prvej inštancie“ alebo „okresný súd“) žalobu žalobcov zamietol (I. výrok) a žalobcom
1/ a 2/ uložil povinnosť spoločne a nerozdielne nahradiť žalovaným 1a/ až 12/ trovy konania v rozsahu
100 % do troch dní od právoplatnosti uznesenia súdu o určení výšky náhrady trov konania (II. výrok). V
odôvodnení napadnutého rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že sa žalobcovia domáhali určenia, že

nehnuteľnostinachádzajúcesavk.ú.L.,zapísanénalistevlastníctvač.XXXakoE-KNparc.č.XXX/XXX,
orná pôda o výmere 513 m2, E-KN parc.č. XXX/X, lesný pozemok o výmere 5 313 m2, E-KN parc.č.
XXX/XX, orná pôda o výmere 9 013 m2, E-KN parc.č. XXX/XX, orná pôda o výmere 10 721 m2 patria
v 1/1-ine do dedičstva po poručiteľovi D. B., nar. XX.XX.XXXX, zomr. dňa 10.04.2001, po ktorom bolo
dedičstvo prejednané na Okresnom súde Rimavská Sobota pod sp. zn. D 460/2001, Dnot 107/2001.

2. Žalobcovia v žalobe tvrdili, že Darovacou zmluvou zo dňa 28.07.1951 (ďalej len „Darovacia zmluva“)
M. O. (Výboštek) s manželkou M., C. X. darovali svojím 5 deťom – Y. Q., M. B., M. Q., D. B. aM. O. nehnuteľnosti v k.ú. B., teraz k.ú. L., časť Svetlá, vedené pôvodne v p.k. zápisnici č. 165.
Táto Darovacia zmluva nebola zapísaná do pozemkovej knihy. Vlastníctvo k nehnuteľnostiam na
základe zmlúv uzatvorených po 01.01.1951 sa nadobúda samotnou zmluvou. Zápis v pozemkovej knihe

v období od 01.01.1951 do 31.03.1964 mal len deklaratórny význam. Právny predchodca žalobcov, t.č.
už nebohý D. B. podľa Darovacej zmluvy nadobudol od svojich rodičov z p.k. vložky č. 165 parcely - p.č.
XXX/X, p.č. XXX/X, p.č. XXX/XX a p.č. XXX/XX do výlučného vlastníctva a tieto parcely sú v súčasnosti
vedené na Okresnom úrade Rimavská Sobota na liste vlastníctva č. XXX ako E-KN parc.č. XXX/XXX,
orná pôda o výmere 513 m2, E-KN parc.č. XXX/X, lesný pozemok o výmere 5 313 m2, E-KN parc.č.

XXX/XX, orná pôda o výmere 9037 m2 a E-KN parc.č. XXX/XX, orná pôda o výmere 10 721 m2.

2.1 V roku 2015 bolo na Okresnom súde Rimavská Sobota vedené konanie pod sp. zn. 7C/175/2015
o určenie vlastníckeho práva, ktoré však nebolo meritórne rozhodnuté, pretože žalobca vzal žalobu
späť. Dôvodom späťvzatia žaloby bolo predloženie rozhodnutia Odboru poľnohospodárstva a les.
hospodárstva rady Okresného národného výboru (ďalej len „ONV“) v Rimavskej Sobote zo dňa

04.07.1953, ktorým bola zamietnutá žiadosť darcov o schválenie prevodu. Ako dôvod je uvedené
drobenie poľnohospodárskeho majetku, čo je v rozpore s poľnohospodárskou politikou štátu. Žalobcovia
poukázali na to, že zmluvy o prevode nehnuteľností uzavreté po 30.08.1951 potrebovali pre svoju
platnosť privolenie ONV, v obvode ktorého sa nehnuteľnosť nachádzala. Predmetná Darovacia zmluva
bola však uzavretá dňa 28.07.1951, a teda pre svoju platnosť nepotrebovala schválenie ONV, pričom

podľa § 5 zák. č. 65/1951 Sb. o prevodoch nehnuteľností a prenájmoch poľnohospodárskej a lesnej
pôdy, prevody a prenájmy uskutočnené pred účinnosťou tohto zákona, na ktoré podľa doterajších
predpisov nebol potrebný súhlas, alebo na ktoré už bol úradný súhlas podľa doterajších predpisov
udelený, zostávajú nedotknuté, pokiaľ nešlo o prevody a prenájmy špekulačné. Z odôvodnenia
rozhodnutia nevyplýva, že Darovacia zmluva bola uzatvorená zo špekulačných dôvodov. ONV teda

nemal právomoc rozhodovať o schválení zmluvy a jeho rozhodnutie je nulitným právnym aktom, keďže
rozhodnutie vydal orgán nad rámec svojej právomoci a toto rozhodnutie navyše ani nebolo právnemu
predchodcovi žalobcov doručené.

2.3 V súčasnosti sú nehnuteľnosti vedené na liste vlastníctva č. XXX, k.ú. L. predmetom dedičského

konania vedeného pod sp. zn. 17D/105/2018 na Notárskom úrade D. M. B., pričom navrhovatelia
dedičského konania o novoobjavenom majetku sa domáhajú dedenia nehnuteľností obsiahnutých
v Darovacej zmluve podľa zákonných dedičských podielov a teda predmetom dedičského konania po M.
O. (Výboštekovi) sú pozemky, ktoré mu v čase smrti nepatrili. Za celú dobu od roku 1951 dodnes, teda
skoro 70 rokov užíval právny predchodca žalobcov, t.č. už nebohý D. B. pozemky vedené v p.k. vložke

č. 165, v súčasnosti zapísané na liste vlastníctva č. XXX, k.ú. L.. Nikdy neboli, rovnako ako ani jeho otec
v držbe nikým rušení. Žalobcovia sa pokúsili o mimosúdnu dohodu s ostatnými dedičmi, ale dedičia K.
Q., M. O. a H. R. podali návrh na obnovenie dedičského konania po M. O. (Výboštekovi), pričom medzi
účastníkmi dedičského konania je sporná platnosť Darovacej zmluvy a následne aj otázka vlastníckeho
práva k nehnuteľnostiam, ktoré na jej základe nadobudol právny predchodca (otec) žalobcov 1/ a 2/.

2.4 Naliehavý právny záujem žalobcovia 1/ a 2/ odôvodnili tým, že sa domáhajú
určenia vlastníckeho práva svojho právneho predchodcu k nehnuteľnostiam, ktoré boli predmetom
Darovacej zmluvy, pričom ako podieloví spoluvlastníci týchto nehnuteľností sú vedení dedičia po ďalších
súrodencoch ich právneho predchodcu, je teda rozpor medzi stavom zapísaným v katastri nehnuteľností

askutočným(užívacím) stavom,pričom podľaustálenejjudikatúrydosiahnutiesúladustavuzapísaného
v katastri nehnuteľností so stavom právnym znamená danosť naliehavého právneho záujmu na podaní
určovacej žaloby (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1 Cdo/3/03).

3. Žalovaní 2/, 3/, 7/, 8/, 9/ a 11/ prostredníctvom svojho právneho zástupcu zaslali súdu vyjadrenie

zo dňa 03.03.2022, v ktorom uviedli, že okrem žalovaného 12/ sú všetci žalovaní dedičmi - právnymi
nástupcami, t.č. už nebohých M. O. (Výbošteka), zomr. dňa 21.12.1974 a M. B., (O.), C. X., zomr. dňa
25.02.1975. Je nesporné, že ich právni predchodcovia boli podielovými spoluvlastníkmi v podieloch po
1/2 nehnuteľností vedených v p.k. zápisnici č. 165 pôvodného katastrálneho územia B., v súčasnosti
katastrálne územie L..

3.1 K Darovacej zmluve uzavretej dňa 28.07.1951 uviedli, že 1/2-ičný spoluvlastnícky podiel M. B.
(O.) z nehnuteľností zapísaných v p.k. zápisnici č. 165, k.ú. B., bol predmetom dedičského konania
vedeného na Okresnom súde Rimavská Sobota pod sp. zn. D/97/97, v rámci ktorého konania dedičiapo poručiteľke vrátane už t.č. nebohého otca žalobcov 1/ a 2/ D. B. uzavreli dňa 29.07.1997 dedičskú
dohodu, v zmysle ktorej nadobudli 1/2-ičný podiel poručiteľky úmerne svojim dedičským podielom žijúce
deti poručiteľky, resp. jej vnúčatá, vrátane otca žalobcov t.č. už nebohého D. B.. V tomto dedičskom

konaníotecžalobcovneargumentovalexistenciou Darovacejzmluvyzroku1951ariadneprijalsvoj1/5–
inový zákonný dedičský podiel. Druhý 1/2 – ičný podiel M. O. (Výbošteka) z nehnuteľností zapísaných
v p.k. zápisnici č. 165, k.ú. B., bol predmetom dedičského konania vedeného na Okresnom súde
Rimavská Sobota pod sp. zn. D/1036/97, v rámci ktorého konania dedičia najprv prijali a uzavreli dohodu
o jeho vyporiadaní podľa zákonných dedičských podielov, avšak následne bol návrh na prejednanie

dedičstva vzatý späť a toto dedičské konanie bolo zastavené. Ďalej žalovaní 2/, 3/, 7/, 8/, 9/ a 11/
uviedli, že súčasná žaloba žalobcov predstavuje snahu o zvrátenie záverov dedičského konania po neb.
M. B. (Konôpkovej), pričom žalobcovia nemôžu mať naliehavý právny záujem na podaní tejto žaloby,
keď právnemu predchodcovi žalobcov nič nebránilo v tom, aby sa domohol zmeny vo veci vydaného
dedičského rozhodnutia po poručiteľke M. B. (O.) mimoriadnym opravným prostriedkom.

3.2 V súčasnosti, keď už 1/2-ičný spoluvlastnícky podiel M. B. (O.) z nehnuteľností, ktoré sú predmetom
sporu a tvoria predmet Darovacej zmluvy zo dňa 28.07.1951 bol v prevedenom dedičskom konaní
rozdelený medzi jej dedičov v závislosti od ich dedičských podielov a nie reálne po parcelách, ako
sa toho žalobcovia domáhajú v tomto konaní, pričom niektorí dedičia už svoje dedením nadobudnuté
podiely medzičasom scudzili v prospech tretej osoby, nemožno dosiahnuť stav, ktorý si predstavujú

žalobcovia, a teda, že nehnuteľnosti vo vlastníctve nebohých M. a M. B. (O.) by sa reálne rozdelili medzi
ichdedičovspôsobom,akotomieniliurobiťeštezasvojhoživotaDarovacouzmluvouzodňa28.07.1951.
Takejto reálnej deľbe bude brániť skutočnosť, že žalovaný 12/ (D. W.) nadobudol medzičasom už dva
1/5-inové dedičské podiely z 1/2-ičného podielu po neb. M. B. (Konôpkovej) a v prípade ak mu
ako dobromyseľnému nadobúdateľovi bude zo strany súdu poskytnutá ochrana v súlade so zásadou

„nemo plus iuris“ , tak potom žalobcovia nebudú môcť dosiahnuť výlučné vlastníctvo svojho právneho
predchodcu k nehnuteľnostiam tvoriacim predmet sporu.

3.3 Čo sa týka toho, že na uzavretú Darovaciu zmluvu zo dňa 28.07.1951 by sa nemal vzťahovať zákon
č. 65/1951 Sb., podľa § 5 ods. 1, podľa ktorého prevody alebo prenájmy uskutočnené pred účinnosťou

tohto zákona, na ktoré podľa doterajších predpisov nebol potrebný úradný súhlas alebo, na ktoré už
bol úradný súhlas podľa doterajších predpisov udelený, zostávajú nedotknuté, pokiaľ nešlo o prevody
alebo prenájmy špekulatívne, tak poukázali na § 5 od. 2 citovaného zákona, podľa ktorého prevody
alebo prenájmy uskutočnené zo špekulatívnych dôvodov po 1. januári 1946, môže ONV preskúmať
a vyhlásiť za neplatné. Z odôvodnenia rozhodnutia Odboru poľnohospodárstva a lesného hospodárstva

rady ONV v Rimavskej Sobote č. Pôd. 613-16/2-1953 zo dňa 04.07.1958 (poznámka súdu: správne má
byť uvedený dátum 04.07.1953), pritom vyplýva, že táto Darovacia zmluva by mala mať za následok
drobenie poľnohospodárskeho závodu a priamy vplyv na zmenu veľkostných skupín, od ktorých sa
odvíjali hranice pre určenie dodávok, čo bolo možné v tom čase považovať za špekulatívny prevod
v rozpore so zákonom č. 139/1947 Zb.

3.4 Na záver svojho vyjadrenia žalovaní 2/, 3/, 7/, 8/, 9/ a 11/ uviedli, že o tom že účastníci
Darovacej zmluvy sa v skutočnosti necítili byť viazaní jej obsahom a nepovažovali ju za právny úkon,
ktorý by mal mať právne účinky vo forme prevodu vlastníckeho práva na obdarovaných, svedčí aj
existencia „ďalšej“ darovacej zmluvy z mája 1957 s identickými účastníkmi zmluvy ako aj s identickými

nehnuteľnosťami, len s odlišným spôsobom ich deľby, ktorú zmluvu predložil žalobca 1/ v rámci konania
vedeného na Okresnom súde Rimavská Sobota pod sp. zn. 7C/175/2015. A nakoniec ešte poukázali
na to, že ohľadne časti žaloby, v ktorej žalobcovia podporne poukazujú na to, že ich právny predchodca
vlastnícke právo vydržal podľa § 115 zák. č. 141/1950 Zb., tak na preukázanie jeho oprávnenej
a dobromyseľnej držby nepredložili žiadne dôkazy.

4. Žalovaný 12/ zaslal súdu prostredníctvom svojej právnej zástupkyne vyjadrenie zo dňa 03.03.2022,
v ktorom uviedol, že je podielovým spoluvlastníkom nehnuteľností tvoriacich predmet konania, ktoré
sú vedené u Okresného úradu, odboru katastrálneho v Rimavskej Sobote pre katastrálne územie L.,
ktoré sú zapísané na liste vlastníctva č. XXX pre okres Rimavská Sobota, obec L., katastrálne územie

L. ako E-KN parc.č. XXX/XXX, orná pôda o výmere 513 m2, E-KN parc.č. XXX/X, lesný pozemok
o výmere 5 313 m2, E-KN parc.č. XXX/XX, orná pôda o výmere 9 037 m2 a E-KN parc.č. XXX/XX,
orná pôda o výmere 10 721 m2, a to pod B.15 v podiele 1/5-ina. Predmetné nehnuteľnosti nadobudol
dobromyseľne na základe právnych úkonov zavkladovaných Okresným úradom Rimavská Sobota,odborom katastrálnym pod V 221/2014, V 763/2020 a V 1344/2020, nerušene ich užíva a o skutkových
okolnostiach uvedených v žalobe nemá žiadnu vedomosť. Podanie žaloby považoval za nepodložený
zásah do svojho vlastníckeho práva.

5. V ďalšom obsahu napadnutého rozsudku súd prvej inštancie uviedol vykonané dokazovanie.
Uplatnený nárok súd prvej inštancie právne posúdil podľa ustanovení § 132 od. 1 zákona č. 40/1964 Zb.
Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“), § 1 ods. 2, § 5 ods. 1 a 2 zákona č. 65/1951 Sb.
o prevodoch nehnuteľností a o prenájmoch poľnohospodárskej a lesnej pôdy, § 36 ods. 1, § 111, § 115,

§ 116 ods. 1, § 145 ods. 1 zákona č. 141/1950 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „Stredný občiansky
zákonník“), a čl. 2 ods. 1 a § 137 písm. c/ zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len
„CSP“).

6. Súd prvej inštancie v danej veci dospel k záveru, že žalobcovia 1/ a 2/
majú naliehavý právny záujem na požadovanom určení, pretože sa domáhajú určenia

vlastníckeho práva svojho právneho predchodcu k nehnuteľnostiam, ktoré boli predmetom Darovacej
zmluvy, pričom ako podieloví spoluvlastníci týchto nehnuteľností sú vedení aj dedičia po ďalších
súrodencoch ich právneho predchodcu, je teda rozpor medzi stavom zapísaným v katastri nehnuteľností
a stavom, ktorého sa domáhajú dosiahnuť žalobcovia podľa uzavretej Darovacej zmluvy, a teda bez
tohto určenia by právne postavenie žalobcov zostalo neisté (R 17/1972), pričom podaná žaloba je

správne zvolený nástroj ochrany práva žalobcov.

7. Súd prvej inštancie sa prvotne zoberal posudzovaním platnosti uzavretej Darovacej zmluvy, pričom
v tejto súvislosti poukázal na to, že uzavretú Darovaciu zmluvu je potrebné chápať a posudzovať
v kontexte doby, v ktorej bola uzavretá (rok 1951), ktorá doba sa vyznačovala bojom proti drobeniu

pôdy v záujme nastolenia socialistickej veľkovýroby v poľnohospodárstve založenej na kolektívnych
formách vlastníctva pôdy. Z rozhodnutia Odboru poľnohospodárstva a lesn. hospodárstva rady ONV
v Rimavskej Sobote pod č. 615-16/2-1953 zo dňa 04.07.1953 o žiadosti darcov o schválenie darovacej
zmluvy zo dňa 14.07.1951 vyplýva, že „v tomto páde ide o drobenie poľnohospodárskeho závodu
a v páde schválenia prevodu by sa menili veľkostné skupiny, preto sa darovacia zmluva považuje

za takú, ktorá nie je v súlade s ustanoveniami Zák. č. 139/47 Sb, a poľnohospodárskou politikou
nášho štátu“. Takže uzavretá Darovacia zmluva bola podľa tohto rozhodnutia v rozpore so zákonom č.
139/1947 Sb., zákon bol platný a účinný aj v čase uzavretia Darovacej zmluvy. Z obsahu Darovacej
zmluvy jednoznačne vyplýva, že sa ňou reálne delí poľnohospodárska pôda patriaca manželom B. (M.
a Margite) medzi ich 5 detí, a to po jednotlivých parcelách. Žalobcovia nič nenamietali proti skutočnosti,

žeuzavretouDarovacouzmluvoudošlokdrobeniupoľnohospodárskejpôdy,t.j.kjejreálnemurozdeleniu
po jednotlivých parcelách medzi 5 detí darcov, t.j. aj právneho predchodcu žalobcov, t.č. už nebohého
D. B.. Argumentovali tým, že v čase, keď bola Darovacia zmluva uzavretá právne predpisy pre jej
platnosť nevyžadovali jej zápis do pozemkovej knihy (zápis mal len deklaratórne účinky) a tiež sa
nevyžadovalnajejschválenieaniúradnýsúhlasa vlastníckeprávosaprevádzaloužsamotnouzmluvou.

Súd prvej inštancie sa stotožnil s právnou argumentáciou zástupkyne žalobcov ohľadne toho, že na
prevod vlastníckeho práva na základe uzavretej Darovacej zmluvy sa v zmysle zákona č. 65/1951 Sb.
nevyžadovalo privolenie ONV, keďže k prevodu Darovacou zmluvou došlo ešte pred nadobudnutím
účinnosti zákona č. 65/1951 Sb., ktorý nadobudol účinnosť dňa 29.08.1951, pričom nešlo o prevod zo
špekulatívnych dôvodov, v ktorom jedinom prípade mohol ONV prevod urobený pred nadobudnutím

účinnosti citovaného zákona preskúmať a vyhlásiť ho za neplatný, čo sa v prípade danej darovacej
zmluvy nestalo. Ak teda ONV v Rimavskej Sobote dňa 04.07.1953 rozhodoval o žiadosti darcov na
schválenie Darovacej zmluvy zo dňa 28.07.1951 tak, že žiadosť darcov zamietol, rozhodoval tak nad
rámec svojej právomoci zverenej mu zákonom č. 65/1951 Zb. Táto skutočnosť však ešte automaticky
nemá za následok, že uzavretá Darovacia zmluva bola v súlade s právnymi predpismi platnými v čase

jej uzavretia, a teda bola perfektný právny úkon, ktorý vyvolával právne účinky prevodu vlastníckeho
práva z darcov na obdarovaných, t.j. aj na právneho predchodcu žalobcov, t.č. už nebohého D. B..

7.1 Podľa súdu prvej inštancie bolo nepochybné, že uzavretou Darovacou zmluvou sa drobila
poľnohospodárska pôda (delila sa dedičom po parcelách), čo bolo v rozpore so zákonom č. 139/1947

Sb. platným a účinným od 14.04.1948, t.j. aj v čase uzavretia Darovacej zmluvy. Tento zákon
stanovoval podmienky prípustnosti reálneho rozdelenia poľnohospodárskej pôdy v duchu jednej
z hlavných zásad poľnohospodárskej politiky štátu v dobe, keď bola Darovacia zmluva uzavretá, a to
zásady obmedzovania drobenia pozemkov v záujme nastolenia kolektívnych foriem vlastníctva pôdy.S poukazom na uvedené a na zákon č. 139/1947 Sb. mal súd prvej inštancie za to, že právny
úkon - uzavretá Darovacia zmluva sa priečil zákonu č. 139/1947 Sb. ako aj všeobecnému záujmu
prezentovanému vtedajšou agrárnou politikou štátnu a preto je tento úkon v zmysle § 36 ods. 1

Stredného občianskeho zákonníka v znení platnom v čase uzavretia Darovacej zmluvy, neplatným
právnym úkonom, ktorý nevyvoláva žiadne právne účinky prevodu vlastníckeho práva, v dôsledku čoho
potom súd žalobe nemohol vyhovieť a zamietol ju.

7.2 Tomu, že uzavretá Darovacia zmluva nebola perfektným právnym úkonom, ktorý by vyvolal účinky

prevodu vlastníckeho práva podľa vtedy platných právnych predpisov nasvedčuje aj správanie sa
samotných účastníkov tejto Darovacej zmluvy, ktorí sa touto Darovacou zmluvou neriadili, keď v konaní
nebolo preukázané, že obdarovaní, t.j. aj právny predchodca žalobcov nehnuteľností získané týmto
darovaním začali presne v rozsahu ich rozdelenia podľa Darovacej zmluvy v prírode aj reálne užívať
a ktorí následne medzi sebou vypracovali aj ďalší „nový“ návrh darovacej zmluvy, a to v máji 1957, t.j.
približne6rokovpouzavretíDarovacejzmluvy,pričom tentonávrhsa týkaltýchistýchnehnuteľnostíako

Darovacia zmluva, len z neho vyplýval iný spôsob rozdelenia nehnuteľností, ako vyplýval z Darovacej
zmluvy. Z uvedeného správania darcov ako aj obdarovaných, t.j. aj právneho predchodcu žalobcov
podľa názoru súdu možno usudzovať, že nepovažovali uzavretú Darovaciu zmluvu za platnú, pretože
inakbypredsanepristupovali knovémurozdeľovaniutejistejpôdy,ktoráimužmalabyť platnedarovaná
Darovacou zmluvou. Z výsluchu žalovaného 11/ vyplynulo, že od svojich rodičov má vedomosť o tom, že

účastníci Darovacej zmluvy zo dňa 28.07.1951 ako aj notár, ktorý Darovaciu zmluvu spisoval vedeli, že
Darovacia zmluva nebola ONV schválená, keďže rozhodnutie o neschválení im bolo oznámené a proti
nemu nepodali opravný prostriedok, preto Darovaciu zmluvu zo dňa 28.07.1951 nepovažovali za platnú
a z tohto dôvodu následne v máji 1957 vypracovali nový návrh darovacej zmluvy. Avšak pri tomto
novom rozdeľovaní pozemkov sa darcovia a obdarovaní už nevedeli medzi sebou dohodnúť, preto

starý rodičia (M. a M. B.) sa rozhodli, že všetkých ich 5 detí bude dediť rovnoprávne po 1/5-ine.

7.3 Ďalej tomu, že aj samotní obdarovaní, t.j. aj právny predchodca žalobcov nepovažovali predmet
darovania za svoje výlučné vlastníctvo nasvedčuje aj to, že v pôvodnom dedičskom konaní po darkyni,
t.č. už nebohej M. B., (Konôpkovej) vedenom na Okresnom súde Rimavská Sobota pod sp. zn. D/97/97,

predmetom ktorého boli aj darované nehnuteľnosti, t.j. nehnuteľností vedené pôvodne v p.k. vložke
č. 165, k.ú. B. (teraz k.ú. L.) v spoluvlastníckom podiele 1/2 , nededili tieto nehnuteľnosti dedičia podľa
v tom čase už uzavretej Darovacej zmluvy (t.j. reálne rozdelené), ale podľa zákonných dedičských
podielov, a to aj vrátane právneho predchodcu žalobcov, ktorý bol účastníkom tohto dedičského konania
a ktorý napriek uzavretej Darovacej zmluve nič nenamietal proti výsledku dedičského konania v podobe

osvedčenia o dedičstve sp. zn. D97/97, Dnot/59/97 zo dňa 29.07.1997. K tvrdeniu žalobcu 1/ na
pojednávaníkonanomdňa28.06.2022,žejehoprávnypredchodca,t.č.užnebohýD.B.bol vdedičskom
konaní po M. B. vedenom pod sp.zn. D/97/97 ostatnými dedičmi uvedený do omylu, že dediť sa bude
podľa uzavretej Darovacej zmluvy, no v skutočnosti sa dedilo podľa zákonných dedičských podielov,
pričom v čase tohto dedičského konania bol právny predchodca žalobcov po infarkte a nebol celkom

spôsobilý vystupovať v dedičskom konaní, súd prvej inštancie uviedol, že na tieto svoje tvrdenia
žalobca 1/ nepredložil žiadne dôkazy. T.č. už nebohý D. B. bol riadnym účastníkom tohto dedičského
konania a riadne aj podpísal vydané osvedčenie o dedičstve, čiže bol spôsobilý vystupovať ako účastník
dedičského konania a musel si byť vedomý aj obsahu rozhodnutia o dedičstve, ktoré riadne podpísal
a následne sa ani nedomáhal jeho zmeny, resp. zrušenia.

7.4 V tomto smere súd prvej inštancie poukázal na to, že samotný žalobca 1/ nemal jasno v tom, či
jeho právny predchodca, t.č. už nebohý D. B. nadobudol do vlastníctva darované nehnuteľností len
na základe Darovacej zmluvy alebo aj na základe darovacej zmluvy z mája 1957, pričom súd prvej
inštancie poukázal na to, že z týchto zmlúv vyplýval odlišný rozsah darovania v prospech právneho

predchodcu žalobcov, keď do žaloby zo dňa 23.03.2015, ktorú žalobca 1/ podal na Okresný súd
Rimavská Sobota (konanie sa viedlo pod sp. zn. 7C/175/2015 a bolo právoplatne zastavené) uviedol,
že užíva nehnuteľnosti v obci Hrachovo titulom dedenia po svojom otcovi D. B., ktorý predmetné
nehnuteľnosti nadobudol do výlučného vlastníctva na základe dvoch písomných darovacích zmlúv, a to
jednej zo dňa 14.07.1951 a druhej z mája 1957.

7.5 Pokiaľ ide o nadobudnutie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, ktoré sú predmetom sporu
žalovaným 12/ v podiele 1/5-ina na základe riadne uzavretej Kúpnej zmluvy zo dňa 03.06.2020, vklad
ktorej bol do katastra nehnuteľností povolený pod V 1344/2020, dňa 29.06.2020 - 50/20 súd prvejinštancie uviedol, že aj keby Darovaciu zmluvu považoval za perfektný právny úkon, na základe ktorého
došlo k prevodu vlastníckeho práva na obdarovaných, t.j. aj na právneho predchodcu žalobcov (t.j.
žalovaný 12/ by nadobudol svoj spoluvlastnícky podiel zo sporných nehnuteľností od nevlastníka),

nemohol by žalobe v znení jej petitu (určenie predmetu sporu v 1/1-ine do dedičstva) vyhovieť,
a to s poukazom na ochranu osoby nadobúdateľa, t.j. žalovaného 12/, ktorý robil právny úkon
s dôverou v určitý druhou zmluvnou stranou prezentovaný skutkový aj právny stav, navyše ak bol
ešte potvrdený aj údajmi z verejnej štátom vedenej evidencie a najmä, keď ho potom aproboval aj
príslušný orgán verejnej správy (kataster nehnuteľností). Súd prvej inštancie vychádzal pri tomto

z nálezu Ústavného súdu SR sp. zn. I ÚS 549/2015 zo dňa 16.03.2016. V podstate ide o dva
princípy, a to jednak, že nikto nemôže preniesť na iného viac práv než má sám a jednak princíp
dobrej viery chrániaci účastníkov súkromnoprávnych vzťahov ako jeden z kľúčových prejavov princípu
právnej istoty odvíjajúceho sa od princípu právneho štátu (čo znamená ochranu žalovaného 12/
ako dobromyseľného nadobúdateľa 1/5–inového spoluvlastníckeho podielu z nehnuteľností, ktoré sú
predmetom sporu). Nadobúdateľovi vlastníckeho práva, pokiaľ toto právo nadobudol v dobrej viere,

musí byť poskytnutá široká ochrana, pretože v opačnom prípade by si nikdy nemohol byť istý svojím
vlastníctvom, čo by bolo v rozpore s poňatím materiálneho právneho štátu. Vyššie riziko má niesť
nedbalý vlastník ako nadobúdateľ v dobrej viere, pretože tento nie je schopný sa nijako dozvedieť
o tom, ako vec opustila vlastníkovu sféru a dostala sa na list vlastníctva prevodcu po zákonom
určenom správnom (katastrálnom) konaní. Vychádzajúc z uvedeného súd prihliadol na individuálne

okolnosti súdenej veci, keď žalovaný 12/ kupoval 1/5-inový spoluvlastnícky podiel z nehnuteľností, ktoré
sú predmetom sporu od spoluvlastníčok riadne zapísaných na liste vlastníctva a nebol schopný nijako
sa dozvedieť o okolnostiach uzavretej Darovacej zmluvy, ktoré okolnosti by mohli u neho vzbudiť
pochybnosť o nadobudnutí vlastníckeho práva predávajúcimi - zapísanými spoluvlastníčkami na liste
vlastníctva. Vzhľadom na princíp všeobecnej spravodlivosti a poskytnutú ochranu žalovanému 12/ ako

dobromyseľnému nadobúdateľovi žalobcovia nemôžu dosiahnuť stav podľa Darovacej zmluvy zo dňa
28.07.1951, teda stav, že nehnuteľnosti vo vlastníctve, t.č. už nebohých M. a M. B. by sa reálne rozdelili
iba medzi ich dedičov spôsobom ako to mienili urobiť ešte za svojho života, Darovacou zmluvou.

7.6 Pokiaľ sa žalobcovia domáhali prípadného určenia vlastníckeho práva v prospech právneho

predchodcu žalobcov titulom vydržania súd prvej inštancie dospel k záveru, že nehnuteľnosti, ktoré
sú predmetom sporu nemohol právny predchodca žalobcov, t.č. už nebohý D. B. nadobudnúť do
svojho výlučného vlastníctva ani titulom vydržania. Zo zákonných ustanovení Stredného občianskeho
zákonníka (§ 115, § 116 a § 145) vyplýva, že musí ísť o predmet spôsobilý vydržania, vydržacia doba
musí trvať 10 rokov a musí ísť o oprávnenú držbu počas celej vydržacej doby, t.j., držiteľ musel byť

počas celej vydržacej doby so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný v tom, že mu vec alebo právo
patria. Žalobca 1/ na pojednávaní konanom dňa 28.06.2022 k užívaciemu stavu sporných nehnuteľností
uviedol, že tieto užíval jeho právny predchodca, t.č. už nebohý D. B. spolu so svojím bratom, t.č. už
tiež nebohým M. B. dovtedy, kým ich nedonútili nehnuteľnosti vložiť do družstva. Tiež platili z pôdy
aj tzv. kontingenty, pričom platil t.č. už nebohý D. B. aj za svojho brata t.č. už nebohého M. B.,

keďže tento mal 4 deti. Žalobcovia vstup ich právneho predchodcu do oprávnenej držby sporných
nehnuteľností odvodzujú od uzavretej Darovacej zmluvy, resp. odvtedy čo sa ich právny predchodca
oženil, čo bolo tiež v roku 1951, odkedy mala začať plynúť 10 ročná vydržacia doba, ktorá by skončila
v roku 1961. Počas celej tejto vydržacej doby by právny predchodca žalobcov musel byť dobromyseľný
v tom, že mu nehnuteľnosti v rozsahu darovania vyplývajúceho z Darovacej zmluvy skutočne vlastnícky

patria. Z uvedeného však nemožno vyvodiť jednoznačné užívanie sporných nehnuteľností výlučne len
právnym predchodcom žalobcov, a to presne v rozsahu vymedzenom v Darovacej zmluve. Totižto
právny predchodca žalobcov, t.č. už nebohý D. B. bol v máji 1957 zmluvnou stranou návrhu ďalšej
(novej) darovacej zmluvy, pričom tento návrh bol vypracovaný medzi tými istými zmluvnými stranami a
týkal tých istých nehnuteľností ako darovacia zmluva uzavretá dňa 28.07.1951, len vyplýval z neho iný

spôsobrozdelenia nehnuteľností, akovyplývalzDarovacej zmluvy,podľaktoréhorozdelenia právnemu
predchodcovi žalobcov by mali pripadnúť iné nehnuteľnosti, ako tie, ktoré sú teraz predmetom sporu,
čo nasvedčuje tomu, že právny predchodca žalobcov nemohol byť počas celej 10 ročnej vydržacej doby
dobromyseľný v tom, že mu nehnuteľnosti, ktoré boli predmetom Darovacej zmluvy práve v rozsahu
vymedzenom v tejto Darovacej zmluve, skutočne vlastnícky patria. Ďalej právny predchodca žalobcov

nemohol byť počas celej 10 ročnej vydržacej doby dobromyseľný v tom, že mu darované nehnuteľnosti
vlastnícky patria aj s poukazom na jeho vedomosť o rozhodnutí Odboru poľnohospodárstva a lesn.
hospodárstva rady ONV v Rimavskej Sobote vydanom dňa 04.07.1953, ktorým bola zamietnutá žiadosť
darcov o schválenie prevodu urobeného Darovacou zmluvou, pričom na jeho dobromyseľnosť, t.j. stavmysle v danej dobe, nemá žiadny vplyv súčasný záver súdu o tom, že toto rozhodnutie vydal ONV
nad rámec svojej právomoci zverenej mu zákonom č. 65/1951 Zb. Pokiaľ žalobcovia v žalobe tvrdia, že
uvedené rozhodnutie nebolo nikdy ich právnemu predchodcovi doručené, na tieto tvrdenia neoznačili

a ani nepredložili žiadne dôkazy, resp. neuviedli skutkové okolnosti, z ktorých by takýto záver vyplýval.
Na základe uvedeného mal súd prvej inštancie za to, že právny predchodca žalobcov nenadobudol
vlastnícke právo k nehnuteľnostiam, ktoré boli predmetom Darovacej zmluvy ani titulom vydržania,
keďže u neho nebola splnená jedna zo zákonných podmienok vydržania, a to bez akýchkoľvek
pochybností trvajúca oprávnená držba počas celej 10 ročnej vydržacej doby, z ktorého dôvodu súd

žalobe rovnako nemohol vyhovieť a zamietol ju.

7.7 O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP, tak, že
žalovaným 1a/ až 12/ ako v plnom rozsahu úspešným stranám sporu priznal proti žalobcom 1/ a 2/ ako
neúspešným stranám sporu nárok na náhradu trov konania a to v rozsahu 100 %.

8. Proti napadnutému rozsudku súdu prvej inštancie podali v zákonom stanovenej lehote odvolanie
žalobcovia prostredníctvom právneho zástupcu, pričom rozsudok súdu prvej inštancie napadli v celom
rozsahu z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. d/, f/ a h/ CSP a navrhli, aby odvolací súd napadnutý
rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

8.1 Žalobcovia v súvislosti s posúdením nulitnosti právneho aktu – rozhodnutia ONV Rimavská Sobota
zo dňa 04.07.1953, poukázali na to, že tento štátny orgán rozhodol nad rámec svojich kompetencií
a tento nedostatok právomoci má za následok neexistenciu aktu takto postihnutého, na ktorú je súd
povinný prihliadať z úradnej povinnosti v každom štádiu konania bez toho, že by sa tým prelomila
dispozičná zásada občianskeho súdneho konania. V dôsledku toho zostalo vlastnícke právo právnych

predchodcov žalobcov zachované v zmysle Darovacej zmluvy. Tak ako to vytýka rozsudok NS SR sp.
zn. 4 Cdo 123/2003 ide o typický prípad nulitného aktu. Opätovne poukázali na to, že zákon č. 65/1951
Sb. nadobudol účinnosť dňa 29.08.1951 a je potrebné rozlišovať prevody, ktoré sa uskutočnili pred
nadobudnutím tohto zákona a po nadobudnutí účinnosti tohto zákona. Čo sa týka rozhodnutia ONV zo
dňa 04.07.1953 tento prevod podľa § 1 ods. 2 zákona č. 65/1951 Sb. zamietol, pretože bol v rozpore

so všeobecným záujmom, a keďže táto Darovacia zmluva bola uzavretá mesiac pred nadobudnutím
účinnosti zák. 65/1951 Sb. mohol ONV pristúpiť k posúdeniu jej platnosti len z dôvodu špekulatívneho
prevodu čo vyplýva z § 5 ods. 2 cit. zákona, pričom výrok by mal znieť, že zmluva je neplatná. Z
obsahu odôvodnenia rozhodnutia nevyplýva, že správny orgán posudzoval uzavretú Darovaciu zmluvu
podľa § 5 ods. 2 zákona 65/1951 Sb. z dôvodu špekulatívneho prevodu, jedine pri ktorom dôvode

mal kompetenciu posudzovať prevody uskutočnené pred nadobudnutím účinnosti zákona č. 65/1951
Sb. Zamietol žiadosť o prevod z dôvodu rozporu so zákonom č. 136/1947 Sb. - drobenie pozemkov.
Nerozhodol však o neplatnosti Darovacej zmluvy. Následne ONV Rimavská Sobota vyrubil poplatok
za prevod dňa 25.11.1953, pričom ONV prevod zamietol dňa 04.07.1953, z čoho vyplýva že samotný
správny orgán nielen jednal v rozpore so zákonom, mimo svojich kompetencií, ale aj zmätočne. Ide teda

o akt nulitný, ktorý nevyvolal žiadne právne následky a Darovacia zmluva vyvolala účinky predpokladané
platnou právnou úpravou § 111 Stredného občianskeho zákonníka (vlastníctvo k veciam jednotlive
určeným prevádza sa už samotnou zmluvou, pokiaľ nie je dohovorené inak alebo nevyplýva nič iné z
osobitných predpisov). Na rozhodnutie ONV Rimavská Sobota sa teda hľadí tak, ako by nebolo vydané.

8.2 K posúdeniu Darovacej zmluvy vzhľadom na dodržanie podmienok drobenia podľa zákona č.
139/1947 Sb. o rozdělení pozůstalostí se zemědělskými podniky a o zamezení drobení zemědělské
půdy žalobcovia uviedli, že z § 17 ods. 1 až 3 vyplýva, že pre prevodom poľnohospodárskej pôdy
medzi živými, je zakázané drobiť pozemok na výmeru nižšiu ako 0,5 ha a šírku menej ako 15 m,
nakoľko však v obci nebolo vykonané sceľovanie pozemkov, bolo prípustné vytvoriť pozemok aj so

šírkou menšou ako 15 m. Namietli, že súd prvej inštancie vyhlásil Darovaciu zmluvu za absolútne
neplatný právny úkon, z dôvodu jeho rozporu s citovaným právnym predpisom, nijakým spôsobom
však tento rozpor neodôvodnil. V odôvodnení rozsudku neurčil žiadny pozemok, ktorý nadobúda právny
predchodca žalobcov, ktorý by mal výmeru nižšiu ako 0,5 ha, či šírku menšiu ako 15 m. Nevysporiadal
sa so skutočnosťou, že nedochádza k vzniku nových pozemkov a darcovia prevádzajú existujúce celé

parcely. Právny predchodca žalobcov získal Darovacou zmluvou nehnuteľnosti v PKV č. 165 - p.č. 213/7;
p.č. XXX/X; p.č. 214/13; p.č. 214/14 do výlučného vlastníctva sú v súčasnosti vedené na Okresnom
úrade Rimavská Sobota na LV č. XXX ako E-KN p.č. XXX/XXX R. o výmere 513 m2 , p.č. XXX/X lesný
pozemok o výmere 5 313 m2, p.č. 214/13 orná pôda o výmere 9 037 m2, p.č. 214/14 orná pôda o výmere10 721 m2. Parcela E-KN p.č. XXX/X mala však v čase uzatvorenia Darovacej zmluvy 13 527 m2, p.č.
XXX/X lesný pozemok o výmere 5 313 m2; p.č. XXX/XX orná pôda o výmere 9 054 m2; p.č. 214/14
orná pôda o výmere 10 673 m2, čo vyplýva zo zápisu v PKV č. XXX, ktorý je obsahom súdneho spisu.

Všetky pozemky teda mali v čase uzatvorenia zmluvy výmeru presahujúcu 0,5 ha.

8.3 S poukazom na § 18 ods.1 zákona č. 139/1947 Sb. žalobcovia poukázali na to, že vlastník mal právo
poľnohospodársky pozemok voľne predať svojim deťom, na čo sa nevyžadoval súhlas ONV. Namietli,
že s týmto ustanovením zákona sa súd prvej inštancie nevyrovnal. Najmä však nezdôvodnil, prečo

aplikuje na Darovaciu zmluvu - bezodplatný prevod zákon č. 139/1947 Sb., ktorý sa podľa § 21 bod č. 4
nepoužije „jde-li o převod zemědělského pozemku jinak než trhovou smlouvou; při směně zemědělských
pozemků však jen tehdy, jde-li o směnu pozemku za pozemek.“ Namietli, že zákon č. 139/1947 Sb.
sa neaplikoval na prevody poľnohospodárskej pôdy medzi živými, inou než trhovou zmluvou (okrem
zámennej zmluvy). Tvrdili, že k drobeniu pozemkov nedošlo a neexistoval teda rozpor obsahu Darovacej
zmluvy so zákonom, ktorý by bol sankcionovaný jej absolútnou neplatnosťou.

8.4 Po citácií rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, Ústavného súdu Slovenskej republiky,
ako aj Súdneho dvora Európskej únie venovaných problematike porušenia práva na spravodlivý proces
žalobcovia namietli, že z obsahu odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že súd prvej inštancie,
okrem formálneho konštatovania rozporu obsahu Darovacej zmluvy so zákonom č. 139/1947 Sb. a

všeobecným záujmom, tento rozpor nijak neodôvodnil. Nijak porušenie zákazu drobenia pozemkom
pod danú hranicu nekonkretizoval a nijak nezdôvodnil, prečo vlastne aplikoval na bezodplatný prevod
poľnohospodárskej pôdy, medzi blízkymi osobami právnu úpravu, ktorá sa naň nevzťahovala. Vyjadrili
názor,žesúdprvejinštancietakurobilzrejmepreto,žetútoprávnuúpravu,takistovrozporesozákonom
č. 65/1951 Sb. a zákonom č. 139/1947 Sb. použil ONV Rimavská Sobota, ktorý tak isto žiadne drobenie

pozemkov v rozpore s vtedy platnou právnou úpravou nekonkretizoval. Pokiaľ však súd prvej inštancie
sám pristúpil k posúdeniu dodržania pravidiel zákazu drobenia pozemkov podľa zákona č. 139/1947 Sb.
vzhľadom na obsah Darovacej zmluvy, bolo jeho povinnosťou uviesť v odôvodnení, prečo tento zákona
na právny úkon aplikuje, aké ustanovenie zákona bolo porušené, k akému drobeniu pozemkov došlo.

8.5 Čo sa týka rozporu obsahu darovacej zmluvy s návrhom ďalšej Darovacej zmluvy, žalobcovia
podotkli, že listina nebola nikým podpísaná a je teda irelevantná. Pokiaľ by však bola posudzovaná
z pohľadu zákazu drobenia pozemkov (odhliadnuc ad toho, že zasa išlo o bezodplatný prevod medzi
rodičmi a deťmi ), toto rozdelenie pozemku by naozaj vykazovalo drobenie pozemkov pod zákonom
stanovenú hranicu.

8.6 Napokon poukázali na bod č. 22 odôvodnenia napadnutého rozsudku a skonštatovali, že súd prvej
inštancie sa mohol vyrovnať s ochranou dobromyseľného nadobúdateľa jednoducho tým, že by žalobu
v časti spoluvlastníckeho podielu 1/5 zamietol.

8.7 Do pozornosti odvolacieho súdu dali zákonnú úpravu, podľa ktorej vnesením do užívania
socialistickej organizácie sa v zmysle zákona č. 293/1992 Zb. neprerušilo plynutie vydržacej lehoty.
Skonštatovali, že právni predchodcovia žalobcov nikdy neboli v držbe rušení a naplnili tak podmienky
nadobudnutia vlastníckeho práva vydržaním. Aj na základe Darovacej zmluvy nadobudli vlastnícke
právo, pretože sa pozemkov ujali, riadne ich ako vlastníci užívali po dobu minimálne 10 rokov, pričom

neboli v držbe nikým rušení. Vniesli pozemky do obhospodarovania socialistickej organizácie, a po
roku 1989 ich prevzali čiastočne do svojho užívania. Vydržanie je originálnym spôsobom nadobudnutia
vlastníckeho práva. V prípade splnenia zákonom stanovených podmienok dochádza k nemu priamo zo
zákona. Nevyžaduje sa k nemu žiadne ďalšie rozhodnutie štátneho orgánu a rozhodnutie súdu má len
deklaratórny charakter. Namietli, že na prípadné splnenie podmienok nadobudnutia vlastníckeho práva

u právneho predchodcu žalobcov, mal súd prihliadať ex offo.

9. Žalovaní 2/, 3/, 7/, 8/, 9/ a 11vo vyjadrení k odvolaniu zo dňa 05.08.2022 navrhli, aby odvolací
súd podľa § 387 ods. 1 CSP napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne v celom
rozsahu potvrdil a priznal im plný nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

9.1 Za nesporné považovali, že právni predchodcovia strán sporu, uzavreli ešte dňa 28.07.1951
„darujúcu smlouvu“ na základe ktorej darujúci M. O. (B.) s manželkou M., C. X. mali záujem darovať
svojim piatim deťom Y. Q., M. B., M. Q., D. B. a M. O. nehnuteľnosti pôvodne v k. ú. B., teraz k. ú. L., časťSvetlá vedené pôvodne v p.k.záp.č.165. K pozemnoknižnému vkladu vlastníckeho práva na základe
tejto Darovacej zmluvy však nedošlo, čo ovšem po 01.01.1951 ani nebolo nevyhnutné, keďže zápis v
pozemkovej knihe už od tohto dátumu nemal konštitutívnu povahu avšak je otázne, či táto Darovacia

zmluva nadobudla v súlade s tvrdeniami žalobcov právnu účinnosť a či sa jej
účastníci cítili byť ňou viazaní čoho dôkazom je okrem iného aj to, že žalobcovia pre prípad, ak by sa súd
nestotožnil s ich tvrdením, že ich právny predchodca nadobudol vlastnícke právo už púhym uzavretím
zmluvy sa tak vo svojej žalobe ako aj v podanom odvolaní opierajú o ďalší nadobúdací titul tvrdiac, že
potom vlastnícke právo nadobudol ich právny predchodca originálnym spôsobom a to vydržaním.

9.2 Bolo pritom podľa nich nesporné, že predmetná Darovacia zmluva bola uzavretá len mesiac pred
nadobudnutím účinnosti zákona č. 65/1951 Sb., ktorý však bol v čase jej uzatvárania už prijatý. Napriek
tomu však, že táto Darovacia zmluva bola uzavretá v prechodnom období, kedy sa vlastnícke právo
nadobúdalo už samotným uzavretím zmluvy a teda samotnou zmluvou, zmluvné strany, jej účastníci
následne požiadali Odbor poľnohospodárstva a lesného hospodárstva rady ONV v Rimavskej Sobote

o udelenie privolenia k prevodu. Vzhľadom k tomu, že v súčasnosti sú už veľmi obmedzené výkladové
prostriedky zákona č. 65/1951 Sb. sa ako žalovaní nestotožnili s tvrdením žalobcov, že v prípade
rozhodnutia Odboru poľnohospodárstva a lesného hospodárstva rady ONV v Rimavskej Sobote zo dňa
04.07.1953 by malo ísť o nulitný právny akt a teda, že tento štátny orgán mal rozhodnúť nad rámec
svojich kompetencií. Nie je zrejmé, akými pokynmi, resp. usmerneniami sa štátny orgán v čase svojho

rozhodovania riadil, nesporné však je, že žiadosť o udelenie privolenia zamietol. V tomto smere je síce
pravdou, že štátny orgán nepoužil pri svojom rozhodovaní výrazové prostriedky uvedené v zákone č.
65/1951 Sb. podľa § 1 ods. 2 ktorého mal privolenie odoprieť a nie je nám ani zrejmé, prečo pri svojom
rozhodovaní použil formuláciu, že žiadosť o udelenie privolenia k prevodu sa zamieta, ktorá ovšem
taktiež nevyplývala zo žiadneho ustanovenia zákona č. 65/1951 Sb.

9.3 Žalovaným 2/, 3/, 7/, 8/, 9/ a 11/ nebolo zrejmé, na akú judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky týkajúcu sa posudzovania nulitnosti aktov bývalých ONV žalobcovia v podanom odvolaní
poukazovali a to najmä s prihliadnutím na okolnosť, že zo strany 8 zápisnice z pojednávania konaného
dňa 28.06.2022 žiadna konkrétne uvedená judikatúra v tomto smere nevyplýva.

9.4 Za nedôvodnú považovali aj argumentáciu žalobcov uvedenú v ich odvolaní, že z odôvodnenia
rozhodnutia Odboru poľnohospodárstva a lesného hospodárstva rady ONV v Rimavskej Sobote nemá
vyplývať, že správny orgán mal posudzovať zmluvu podlá ust. § 5 ods. 2 zákona č. 65/1951 Sb. V
tomto smere poukazujeme na konštatáciu súdu prvej inštancie, ktorý v odôvodnení svojho rozsudku

citoval odôvodnenie rozhodnutia správneho orgánu so záverom, že uzavretá Darovacia zmluva bola
podľa tohto rozhodnutia v rozpore so zákonom č. 139/1947 Sb., ktorý zákon bol platný a účinný aj v
čase uzavretia Darovacej zmluvy, nakoľko z obsahu Darovacej zmluvy vyplynulo, že sa ňou reálne delí
poľnohospodárska pôda.

9.5 Nestotožnili sa ani s odôvodnením odvolania žalobcov v tom smere, že Darovacia zmluva mala
teda vyvolať účinky predpokladané platnou právnou úpravou § 111 zákona Stredného občianskeho
zákonníka. V tomto smere poukázali v prvom rade na to, že samotní žalobcovia tak v žalobe, ako aj
v podanom odvolaní pre prípad, ak by sa v spore konajúci súd nestotožnil s ich tvrdením, že právny
predchodca žalobcov nadobudol vlastnícke právo už samotnou zmluvou alternatívne tvrdia, že došlo

z jeho strany k nadobudnutiu vlastníckeho práva vydržaním. Ani samotné správanie sa účastníkov
Darovacej zmluvy po jej uzavretí nenasvedčuje tomu, že by sa boli bývali cítili viazanými jej obsahom.
Dôkazom toho je v prvom rade na pojednávaní samotnými žalobcami uvedená skutočnosť, že v užívaní
predmetu daru ďalej pokračovali samotní darcovia - robilo sa na rodičovskom majetku, a ktorým síce
pri jeho užívaní pomáhali aj niektorí obdarovaní avšak rozhodne nenastal stav, že by sa každý z

obdarovaných bol býval ujal držby práve tých nehnuteľností, ktoré mu mali podľa zmluvy pripadnúť. O
neviazanosti účastníkov zmluvy Darovacou zmluvou svedčí aj vypracovanie nového návrhu darovacej
zmluvy v máji roku 1957 týkajúceho sa tých istých nehnuteľností ako boli predmetom Darovacej zmluvy.
Akbytotižnašiprávnipredchodcoviabolivtomdomnení,ženazákladeDarovacejzmluvynadobudolten
- ktorý z nich tie - ktoré konkrétne nehnuteľnosti, tak už nemali dôvod pripravovať so značným časovým

odstupom ďalšiu darovaciu zmluvu týkajúcu sa toho istého predmetu daru. V tejto súvislosti poukázali
aj na správanie sa právneho predchodcu žalobcov D. B. v rámci dedičského konania po neb. M. B.
a v rámci ktorého neargumentoval existenciou Darovacej zmluvy s tým, že dediť by sa nemalo podľa
dedičských podielov ale podľa parciel a práve naopak, uzavrel s ostatnými dedičmi dedičskú dohodu,ktorou si dedičstvo medzi sebou rozdelili úmerne svojim zákonným dedičským podielom. V tomto období
pritom ešte bolo možné medzi dedičmi rozdeliť dedičstvo aj podľa parciel, čo však už v súčasnosti nie
je celkom dobré možné z dôvodu, že niektorí dedičia previedli svoje dedičské podiely na tretiu osobu,

žalovaného 12/ a ktorá skutočnosť bráni tomu, aby mohol v súčasnosti nastať stav, ktorý sledovali ich
právni predchodcovia uzavretím Darovacej zmluvy.

9.6 Pokiaľ súd žalovanému 12/ ako dobromyseľnému nadobúdateľovi priznal ochranu jeho vlastníckeho
práva,čoinakakceptujúajsamotnížalobcoviavosvojomodvolaní,znamenáto,žeužvžiadnomprípade

nemožno dosiahnuť stav, aby sa do výlučných vlastníctiev piatich detí M. a M. B. dostali konkrétne
nehnuteľnosti a v plnom rozsahu sa preto stotožnili so záverom súdu prvej inštancie že vzhľadom
na princíp všeobecnej spravodlivosti už nemožno dosiahnuť stav podľa Darovacej zmluvy. Taktiež sa
v celom rozsahu stotožnili s odôvodnením rozsudku súdu prvej inštancie v tom smere, že právny
predchodca žalobcov nemohol predmet sporu nadobudnúť do svojho výlučného vlastníctva ani titulom
vydržania. V tomto smere žalobcovia súdu prvej inštancie nepredložili žiadne dôkazy preukazujúce,

že by ich právny predchodca bol býval po 28.07.1951 užíval konkrétne darované mu nehnuteľnosti a
práve naopak, chaos do prípadného užívania nehnuteľností vnáša návrh ďalšej darovacej zmluvy z
mája roku 1957, ktorá sa síce týka tých istých nehnuteľností, avšak s odlišným spôsobom ich deľby
medziobdarovaných.Odhliadnucodtejtoskutočnostijepotrebnékonštatovať,žepodoručeníprávnemu
predchodcovi žalobcov rozhodnutia Odboru poľnohospodárstva a lesného hospodárstva rady ONV v

Rimavskej Sobote, ktorým bola zamietnutá žiadosť o udelenie privolenia k prevodu nehnuteľností už v
žiadnom prípade nemohol byť dobromyseľný v držbe nehnuteľností.

9.7 Bez ohľadu na uvedené skutočnosti bolo však podľa nich zrejme nespornou skutočnosť, že
nehnuteľnosti vedené pôvodne v k. ú. B., teraz k. ú. L., časť Svetlá v p.k.záp.č.165 aj po uzavretí

Darovacej zmluvy užívali v skutočnosti ich spoloční právni predchodcovia M. a M. B., ktorým síce pri
ich obhospodarovaní pomáhali niektoré ich deti, avšak rozhodne nemožno tvrdiť, že by počnúc rokom
1951 užívalo každé z piatich detí manželov Výboštekovcov tie - ktoré konkrétne nehnuteľnosti.

9.8 Z uvedených dôvodov preto súd prvej inštancie podľa žalovaných 2/, 3/, 7/, 8/, 9/ a 11/

dospel na základe vykonaného dokazovania k správnemu záveru, keď žalobu žalobcov zamietol a v
odôvodnení svojho rozsudku podrobne rozviedol dôvody, prečo podľa jeho názoru právny predchodca
žalobcov nenadobudol vlastnícke právo k predmetu sporu už samotnou zmluvou z 28.07.1951 ako ani
alternatívne vydržaním.

10. Žalovaný 12/ vo vyjadrení k odvolaniu zo dňa 12.08.2022 navrhol, aby odvolací súd v súlade s
ustanovením § 387 ods. 1 CSP napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil ako vecne správne,
a aby žalobcovia boli zaviazaní spoločne a nerozdielne nahradiť mu trovy právneho zastupovania
v odvolacom konaní v plnej výške.

10.1 Žalovaný 12/ zotrval na svojich vyjadreniach aj na svojom prednese na pojednávaní vo
veci a opätovne uviedol, že je podielovým spoluvlastníkom nehnuteľností, tvoriacich predmet žaloby.
Predmetné nehnuteľnosti nadobudol dobromyseľne, a to v časti na základe
Kúpnej zmluvy zo dňa 17.01.2014 ešte aj s bývalou manželkou N. W. do ich
bezpodielového spoluvlastníctva manželov od predávajúceho Poľnofarma MOGBI, spol. s r. o

M. XXX, XXXXX L., IČO: 31 645 593 /V 221/2014/, v časti na základe ich dohôd
o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov po rozvode ich manželstva (V 763/2020) a
následne on sám na základe Kúpnej zmluvy od predávajúcej T. V. a od P. U. (V 1344/2020). Predmetné
nehnuteľnosti nadobudol dobromyseľne, od okamihu nadobudnutia ich nerušene užíval a skutočnosti
uvedené v žalobe žalobcov, skutkový stav nimi v žalobe popísaný mu nebol známy a nemal o ňom

nijakú vedomosť. Z uvedených dôvodov od začiatku nesúhlasil so žalobou žalobcov, ktorá sa dotýka
jeho podielu z predmetných nehnuteľností, nakoľko nemal nijakú vedomosť o skutočnostiach, o ktoré
opierajú svoju žalobu, s ich právnymi predchodcami, ani s nimi nemal nič spoločné a podanie žaloby voči
jeho osobe považoval za neoprávnený a ničím nepodložený zásah do jeho vlastníckeho práva. Trval na
tom, že vo vzťahu k nemu žalobcovia neuniesli dôkazné bremeno, a preto žiadal žalobu žalobcov voči

nemu v celom rozsahu zamietnuť ako nedôvodnú, s čím sa stotožnil aj súd prvej inštancie.

10.2 Bol toho názoru, že súd prvej inštancie správne vyhodnotil jednotlivé dôkazy a žalobu
žalobcov zamietol v celom rozsahu. Zároveň súhlasil s rozhodnutím súdu prvej inštancie ohľadne jehorozhodnutia o trovách konania. Osobitne uviedol, že podľa jeho názoru, voči jeho osobe nemala byť
táto žaloba nikdy podaná a po zistení dôkaznej situácie, mali žalobcovia žalobu voči nemu vzťah vziať
v celom rozsahu späť. Nakoľko žalobcovia tak neurobili a naďalej trvajú na svojej žalobe aj voči nemu,

je nútený chrániť si svoje vlastnícke právo.

11. Žalobcovia v odvolacej replike zo dňa 29.09.2022 uviedli, že vlastníctvo k nehnuteľnostiam na
základe zmlúv uzatvorených po 01.01.1951 sa nadobúda samotnou zmluvou, ak nič nevyplýva z
osobitného predpisu. Zápis v pozemkovej knihe v období od 01.01.1951 do 31.03.1964 mal len

deklaratórny význam. Právna účinnosť zmluvy teda nastala ex lege jej uzatvorením. V odvolaní jasne
vysvetlili problematiku nulitosti právnych aktov (rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.
zn. 4 Cdo 123/2003 ), na ktorú je súd povinný prihliadať z úradnej povinnosti v každom štádiu konania
bez toho, že by sa tým prelomila dispozičná zásada občianskeho súdneho konania.

11.1 Právni predchodcovia žalobcov nikdy neboli v držbe rušení a naplnili tak podmienky nadobudnutia

vlastníckeho práva vydržaním. Aj na základe Darovacej zmluvy nadobudli vlastnícke právo, pretože sa
pozemkov ujali, riadne ich ako vlastníci užívali po dobu minimálne 10 rokov, pričom neboli v držbe nikým
rušení. Vniesli pozemky do obhospodarovania socialistickej organizácie, a po roku 1989 ich prevzali
čiastočne do svojho užívania. Vydržanie je originálnym spôsobom nadobudnutia vlastníckeho práva. V
prípade splnenia zákonom stanovených podmienok dochádza k nemu priamo zo zákona. Nevyžaduje

sa k nemu žiadne ďalšie rozhodnutie štátneho orgánu a rozhodnutie súdu má len deklaratórny charakter.
Na prípadné splnenie podmienok nadobudnutia vlastníckeho práva u právneho predchodcu žalobcov,
mal súd prihliadať ex offo.

11.2 Užívanie tej časti nehnuteľností, ktoré nadobudli Darovacou zmluvou právni predchodca žalobcov,

nebolo účinným spôsobom zo strany žalovaných popreté. Žalovaní nepredložili na preukázanie svojich
tvrdení žiadne dôkazy. V tomto smere poukázali na znenie ustanovenia § 151 ods. 2 CSP. Na popretie
skutkových tvrdení protistrany sú tak kladené určité kvalitatívne nároky, pričom pre kvalitu popretia
skutkových tvrdení platia rovnaké požiadavky ako pre predkladanie skutkových tvrdení. Ak strana sporu
neunesie bremeno popretia skutkových tvrdení protistrany, nastupuje ako procesný následok uplatnenie

domnienky, že skutkové tvrdenia protistrany sú nesporné. S poukazom na rozsudok Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky sp. zn. 3 M Cdo 6/2010 tvrdili, že zo strany žalovaných nedošlo v tomto ohľade
k predloženiu dôkazu, ktorý by vyvrátil tvrdenie žalobcov o užívaní nehnuteľností. Žalobcovia svojimi
výpoveďami preukázali užívanie nehnuteľností, a žalovaní nijakým relevantným spôsobom tvrdenia
žalobcov nepopreli.

11.3 K otázke prípadnej dobromyseľnosti poukázali na II. ÚS 484/2015. Čo sa týka obsahu Darovacej
zmluvy a drobenia pozemkov, k tejto právnej otázke sa vyjadrili v samotnom odvolaní a je zrejmé, že
súd prvej inštancie síce vyhlásil Darovaciu zmluvu za absolútne neplatný právny úkon z dôvodu jeho
rozporu s citovaným právnym predpisom, nijakým spôsobom však tento rozpor neodôvodnil. Je pravdou,

že darujúci rozdelili svoj majetok medzi svoje deti, súd však v rámci posúdenia absolútnej neplatnosti
zmluvy, nijakým spôsobom drobenie pozemkov nekonkretizoval.

12. Žalovaný 12/ v odvolacej duplike zotrval na svojom vyjadrení k odvolaniu.

13. V dôsledku odvolania Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací (§ 34 CSP), preskúmal
vec v rozsahu podľa § 379, rešpektujúc viazanosť odvolacími dôvodmi podľa 380 CSP, bez nariadenia
pojednávania v súlade s § 385 CSP (a contrario), rozhodnutie súdu prvej inštancie v súlade s § 389 ods.
1 písm. b/ a c/ CSP zrušil a vec vrátil podľa ustanovenia § 391 ods. 1 a 3 CSP súdu prvej inštancie na
ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

14. Podľa § 389 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno
napraviť v konaní pred odvolacím súdom,

c) súd prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal navrhované dôkazy,
ak nie je účelné doplniť dokazovanie odvolacím súdom, alebo15.Žalobcoviasapodanoužaloboudomáhaliurčenia,žespornénehnuteľnostipatriadodedičstvapoich
poručiteľoviD.B., zom.10.04.2001vpodiele1/1.Vkonaníožalobe,ktorousadedičdomáhaurčenia,že
určitávecpatrídodedičstvapoporučiteľovi,ideoposúdenie,čiporučiteľbolvčasesmrtivlastníkomtejto

veci. Súd prvej inštancie žalobu zamietol z dôvodu, že nadobúdací titul poručiteľa - Darovaciu zmluvu
vyhodnotil ako neplatný právny úkon, ktorý sa priečil zákonu a všeobecnému záujmu, ako aj z dôvodu,
že žalobcovia v konaní nepreukázali ani naplnenie zákonných podmienok vydržania poručiteľom. Súd
prvej inštancie poskytol žalovanému 12/ ochranu ako dobromyseľnému nadobúdateľovi konajúcemu
v dobrej viere, v dôsledku čoho taktiež nemohol podanej žalobe vyhovieť.

16. Právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí medzi základné zásady spravodlivého
súdneho procesu. Súčasťou obsahu základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy
Slovenskej republiky je aj právo strany konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne
a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky, súvisiace s predmetom
súdnej ochrany, t. j. uplatneným nárokom a obranou proti takému uplatneniu. Rozhodnutie súdu musí

teda obsahovať dostatočné a presvedčivé dôvody, na ktorých je založené.

17. Súd prvej inštancie sa v napadnutom rozsudku stotožnil s právnou argumentáciou zástupkyne
žalobcov ohľadne toho, že na prevod vlastníckeho práva na základe uzavretej Darovacej zmluvy
sa v zmysle zákona č. 65/1951 Sb. nevyžadovalo privolenie ONV, keďže k prevodu Darovacou

zmluvou došlo ešte pred nadobudnutím účinnosti zákona č. 65/1951 Sb., pričom nešlo o prevod zo
špekulatívnych dôvodov, v ktorom jedinom prípade mohol ONV prevod urobený pred nadobudnutím
účinnosti citovaného zákona preskúmať a vyhlásiť ho za neplatný, čo sa v prípade danej Darovacej
zmluvy nestalo. Napriek tomu súd prvej inštancie v zhode s odôvodnením rozhodnutia ONV Rimavská
Sobota č. Pôd. 613-16/2-1953 zo dňa 04.07.1953 dospel k záveru, že je nepochybné, že sa uzavretou

Darovacou zmluvou drobila poľnohospodárska pôda, čo bolo v rozpore so zákonom č. 139/1947 Sb.,
ktorý stanovoval podmienky prípustnosti reálneho rozdelenia poľnohospodárskej pôdy v duchu jednej
z hlavných zásad poľnohospodárskej politiky štátu v dobe, keď bola Darovacia zmluva uzavretá, a to
zásady obmedzovania drobenia pozemkov v záujme nastolenia kolektívnych foriem vlastníctva pôdy.

18. Uvedené všeobecné konštatovanie súdu prvej inštancie bez bližšieho zdôvodnenia prípustnosti
aplikácie uvedeného právneho predpisu na daný prípad, bez uvedenia konkrétnych zákonných
ustanovení, ktorých porušenia sa dopustili účastníci uzatvorením Darovacej zmluvy a za situácie,
keď uvedený právny predpis za splnenia stanovených podmienok výslovne umožňoval voľné
scudzenie poľnohospodárskych pozemkov vlastníkom svojím deťom (a to bez potreby získania súhlasu

ONV), odvolací súd považuje za nedostatočné pre prijatie záveru o neplatnosti Darovacej zmluvy,
nakoľko takéto odôvodnenie napadnutého rozsudku neobsahuje dostatok dôvodov, ktoré by jasne a
presvedčivo vysvetľovali záver súdu prvej inštancie o rozpore Darovacej zmluvy s uvedeným zákonom.
Úvahy súdu o právnych záveroch musia byť riadne a zrozumiteľne odôvodnené tak, aby nevznikali
pochybnosti o zákonnosti rozhodnutia najmä zo strany sporových strán, ktorým je takéto rozhodnutie

určené. Za rovnako nedostatočne odôvodnený odvolací súd považuje aj súdom prvej inštancie bližšie
nešpecifikovaný záver o rozpore Darovacie zmluvy so všeobecným záujmom prezentovaným „vtedajšou
agrárnou politikou štátu“.

19. Na základe uvedených všeobecných a dostatočne nezdôvodnených záverov súd prvej inštancie

skonštatoval v zmysle § 36 ods. 1 Stredného občianskeho zákonníka v znení platnom v čase uzavretia
Darovacej zmluvy, neplatnosť tohto právneho úkonu. Aj keď nie je potrebné zdôvodňovať každý
argument účastníkov konania, súdne rozhodnutia musia byť odôvodnené a musia obsahovať odpovede
súdu na všetky podstatné argumenty prednesené stranami, ktoré uviedli v konaní. Nedostatok riadneho
a vyčerpávajúceho odôvodnenia súdneho rozhodnutia možno v zmysle ustálenej judikatúry považovať

za porušenie práva na spravodlivé súdne konanie. „Povinnosť súdu riadne odôvodniť rozhodnutie je
odrazom práva účastníka na dostatočné a presvedčivé odôvodnenie spôsobu rozhodnutia súdu, ktoré
sa vyporiada i so špecifickými námietkami účastníka. Porušením uvedeného práva účastníka na jednej
strane a povinnosti súdu na strane druhej sa účastníkovi konania (okrem upretia práva dozvedieť sa o
príčinách rozhodnutia právom predvídaným spôsobom) odníma možnosť náležite skutkovo aj právne

argumentovať proti rozhodnutiu súdu (v rovine polemiky s jeho dôvodmi) v rámci využitia prípadných
riadnych alebo mimoriadnych opravných prostriedkov, a teda sa mu odníma možnosť konať pred
súdom.“ (rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6 Cdo 391/2013)20. Konštatovanie súdu prvej inštancie, že Darovacia zmluva nebola perfektným právny úkonom,
nemožno oprieť ani o „nový“ návrh darovacej zmluvy z roku 1957, nakoľko tento, ako správne poukázali
žalobcovia v odvolaní, nebol nikým podpísaný. Nemožno z neho vyvodiť záver, kto uvedený „nový“ návrh

darovacej zmluvy vypracoval ani koho vôľu vyjadroval. Vzhľadom na absenciu podpisov účastníkov
zmluvy „nová“ darovacia zmluva nikdy nenadobudla účinnosť a nemožno konštatovať, že by účastníkov
zmluvy zaväzovala (právny úkon, pre ktorý zákon alebo dohoda strán vyžadovali písomnú formu, pôsobil
v zmysle § 41 ods. 1 Stredného občianskeho zákonníka až od podpisu strán, pričom písomná forma
bola v zmysle § 40 ods. 1 Stredného občianskeho zákonníka potrebná pri právnych úkonoch o právach

k nehnuteľnostiam).

21. Vyhodnotenie Darovacej zmluvy súdom prvej inštancie ako neplatnej a zohľadnenie existencie
„nového“ návrhu Darovacej zmluvy malo následne vplyv aj na právne posúdenie podmienok vydržania
nehnuteľností právnym predchodcom žalobcov zo strany súdu prvej inštancie. Vzhľadom na vyššie
skonštatovanú potrebu opätovného a podrobnejšie zdôvodneného posúdenia platnosti Darovacej

zmluvy zo strany súdu prvej inštancie, ktoré môže mať vplyv aj na následné posúdenie dobromyseľnosti
právneho predchodcu žalobcov, možno vyhodnotenie podmienok vydržania sporných nehnuteľností
právnym predchodcom žalobcov v napadnutom rozsudku považovať za predčasné. V tejto súvislosti
odvolací súd poukazuje na to, že nesplnenie podmienky dobromyseľnosť právneho predchodcu
žalobcovnemožnoodvodzovaťodjehoprípadnejvedomostiorozhodnutíONVRimavskáSobotač.Pôd.

613-16/2-1953 zo dňa 04.07.1953, keďže ako už správne skonštatoval súd prvej inštancie, uvedený
orgán rozhodoval nad rámec svojej právomoci. Hoci listina obsahujúca „nový“ návrh darovacej zmluvy
bola žalobcami ako dôkaz predložená v predchádzajúcom konaní vedenom medzi sporovými stranami,
nemožno z nej samotnej, vzhľadom na jej vyššie uvedené nedostatky, vyvodiť ani súdom prvej inštancie
uvádzaný záver o nedostatku dobromyseľnosti právneho predchodcu žalobcov.

22. Deklaratórne osvedčenie o dedičstve nemôže založiť vlastnícky vzťah dedičov k veciam, ktorých
vlastníkom nebol v čase smrti ich právny predchodca, teda poručiteľ. Z ustanovení § 212 zákona
č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok (pre tým § 175y ods. 1 a 2 Občianskeho súdneho
poriadku) nie je možné vyvodiť záver o tom, že by účastníkovi dedičského konania bránilo osvedčenie

o dedičstve podať určovaciu žalobu, ktorou sa domáha určenia, že vec, ktorá bola pôvodne zahrnutá
do dedičstva, patrila v čase smrti inej osobe (bližšie uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky
č. k. III. ÚS 309/2016-10 zo dňa 17.05.2016 ). Dedičstvo sa podľa § 460 Občianskeho zákonníka
nadobúda smrťou poručiteľa, preto z hľadiska hmotného práva je možné dediť iba ten majetok, ktorý bol
vo vlastníctve poručiteľa v čase jeho smrti. Deklaratórne osvedčenie o dedičstve v konaní o dedičstve po

nebohej M. B., zom. 25.05.1975, napriek tomu, že jeho súčasťou je dohoda dedičov (vrátane právneho
predchodcužalobcov)ovyporiadanídedičstva,nemôževprípade,aksapreukáže,žeporučiteľkanebola
v čase smrti vlastníčkou časti v dedičskom konaní prejednávaného majetku, založiť vlastnícky vzťah
dedičov k tejto časti majetku.

23. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil z dôvodov uvedených v bodoch 15. až
22. tohto rozhodnutia podľa § 389 ods. 1 písm. b/ a c/ CSP a vec mu vrátil podľa ustanovenia § 391 ods.
1 a 3 CSP na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, v ktorom súd prvej inštancie opätovne posúdi platnosť
Darovacej zmluvy a v prípade, ak dôjde k záveru o jej neplatnosti, opätovne vyhodnotí aj naplnenie
podmienok vydržania nehnuteľností právnym predchodcom žalobcov. Svoje nové rozhodnutie súd prvej

inštancie zdôvodní v súlade s § 220 ods. 2 CSP s tým, že svoju pozornosť zamiera na presvedčivé
zdôvodnenie nového rozhodnutia, v ktorom sa v potrebnom rozsahu vysporiada so všetkými právne
relevantnými námietkami oboch strán sporu.

24. Ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, je súd

prvej inštancie viazaný právnym názorom odvolacieho súdu (§ 391 ods. 2 CSP). V novom rozhodnutí
rozhodne prvoinštančný súd i o náhrade trov celého, teda aj odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 CSP).

25. Rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a/ až n/ CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/.

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).