Rozsudok – Ochrana osobnosti ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, December 14, 2023

Súd: Okresný súd Nitra
Spisová značka: 36C/58/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4123236139
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 12. 2023

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Moravčíková
ECLI: ECLI:SK:OSNR:2023:4123236139.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nitra, sudkyňou JUDr. Katarínou Moravčíkovou, v spore žalobcu: A. B. C., nar.
XX.XX.XXXX, trvale bytom D. XX, XXX XX C., zast. Advokátska kancelária Uhrina s.r.o., so sídlom
Bezručova 1, 811 09 Bratislava, IČO: 54 671 337, proti žalovanej: A. C. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale
bytom E. XXX, XXX XX E., zast. JUDr. Diana Beresecká, advokátka, Farská 33, 949 01 Nitra, o ochranu
osobnosti, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu zamieta.

II. Žalovanej priznáva nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100 %. O výške
náhrady trov konania rozhodne súd po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa v spore domáhal, aby mu žalovaná doručila písomné ospravedlnenie v tom znení, že sa
mu ospravedlňuje za to, že o ňom v jej písomných podaniach a vyjadreniach v rámci súdnych
konaní vedených na Okresnom súde Nitra, pod. sp. zn. 11P/206/2022, 24P/191/2022, 13P/229/2022,

nepravdivo uviedla, že ju chcel predávkovať liekmi, bez jej vedomia jej podával omamné látky, doma
jej núkal alkohol a zároveň pitie alkoholu prezentoval ako zdravé, sám dennodenne požíval alkohol po
príchode z práce, do kávy jej pridával niečo čo zhoršovalo jej zdravotný stav, mal plán na jej likvidáciu,
vrhal sa na svojich spolužiakov, vykrúcal im bradavky a cápal ich po zadku, je členom nebezpečnej sekty,
ktorá ovplyvňuje jeho konanie, je nasledovateľom falošného biskupa, praktizuje bielu a čiernu mágiu, v
prechádzajúcich vzťahoch sa s partnerkou bil a opĺzlo si nadávali, že zdemoloval miestnosť, keď ako

študent býval na priváte v Bratislave, fyzicky ju napadol, s cieľom získať zákazky v podnikateľských
vzťahoch poskytuje úplatky. Žiadna z týchto informácií sa nezakladá na pravde. Žalovaná mala byť
povinná zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 5 000 eur z titulu náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch,
ako aj náhradu trov konania.

2. Uviedol, že medzi žalobcom a žalovanou v súčasnosti prebieha na Okresnom súde Nitra viacero
súdnych konaní, v ktorých žalobca vystupuje ako manžel žalovanej a ako otec maloletého B. C.

a žalovaná ako manželka žalobcu a ako matka maloletého B. C.. Žalovaná vo svojich písomných
vyjadreniach uvádza nepravdivé a zavádzajúce tvrdenia týkajúce sa jeho osoby. Uvedeným
konaním žalovaná neoprávnene a hrubo zasiahla do práva žalobcu na ochranu osobnosti.
Poukázal na vyjadrenie žalovanej ad 1) zo dňa 13.01.2023 v rámci konania o rozvod manželstva pod sp.
zn. 11P/206/2022, kde uviedla žalovaná na adresu žalobcu nasledovné nepravdivé skutkové tvrdenia:
„Myslím si, že vyvrcholenie manželovho plánu nastalo v ten osudný deň, 18.06.2022, kedy ma chcel

predávkovať liekmi – benzodiazepínmi (lieky spôsobujúce triašku, zmätenosť, ospalosť, závraty, majú
vysoko tlmiace účinky a v kombinácii s alkoholom spôsobujú smrť). To sa mu, našťastie nepodarilo.
Vysoký obsah týchto látok mi našli v krvi v nemocnici, manžel mi zavolal pomoc až po niekoľkýchhodinách...Nasledujúci deň ma zobral k lekárovi, ktorý mi predpísal vysoké dávky iných liekov.“ (strana
3) „Mám podozrenie, že manžel mi bez môjho vedomia podával omamné látky. Následne na to mi núkal
doma alkohol alebo ma vylákal von na pivo a tam ma potom fotil. Táto kombinácia ma však mohla

zabiť.“ (strana 4) „Riešila som to bohužiaľ alkoholom, ktorý mi neustále manžel núkal a ktorý on sám
dennodenne požíval po príchode z práce, nazýval ho „zdravotný“. (strana 3), ad 2) zo dňa 23.12.2022 v
rámci konania o nariadenie neodkladného opatrenia a úpravu práv a povinností (ďalej aj ako ÚPP) k
maloletému B. C. vedenom na Okresnom súde Nitra, sp. zn. 24P/191/2022, žalovaná uviedla na adresu
žalobcu nasledovné nepravdivé skutkové tvrdenia: „Mám podozrenie, že mi Manžel niečo pridával do

kávy, ktorú mi posledný mesiac prišiel urobiť domov a do vody, ktorú mi núkal (v zakalených pohároch
akobyodšumienky), vtomtoobdobísamirapídnezhoršovalzdravotnýstav.Myslímsi,žezhoršenie
môjho zdravotného stavu bolo zapríčinené jeho konaním. Odstupom času mi dávajú zmysel jeho činy,
ktorým mi uškodil. Myslím si, že celé sťahovanie do Nitry bolo účelové, aby ma odstrihol od rodiny a
mohol mnou manipulovať. Svedči o tom aj foto, ktorú doložil manžel na súd. Foto druhého psa, ktorého
sme mali vo februári cca týždeň v Nitre v byte (po týždni si psa zobrali moji rodičia do Rumanovej), čo

dokazuje, že už v tejto dobe mal plán na moju likvidáciu. Často spomínal aj vetu ,,Všetko je na papieri" a
to rozprával aj mojej mame. V tom čase som netušila o čom hovorí a čoho je schopný, lebo som mu slepo
dôverovala.“ (strana 7), ad 3) zo dňa 23.12.2022 v rámci konania o nariadenie neodkladného opatrenia a
úpravu práv a povinností k maloletému B. C. vedenom na Okresnom súde Nitra, sp. zn. 24P/191/2022,
žalovaná uviedla na adresu žalobcu nasledovné nepravdivé skutkové tvrdenia: „Stretnutia otca s jeho

spolužiakmi, keď mu matka robila šoférku, končili tak, že otec sa vrhal na svojich spolužiakov, vykrúcal im
bradavky a cápal ich po zadku. Toto robil otec svojím bývalým spolužiakom za prítomnosti matky už ako
dospelý človek po skončení univerzity. Čo potom asi stváral otec počas štúdia na vysokej škole?“ (strana
4), ad 4) zo dňa 13.01.2023 v rámci konania o rozvod manželstva pod sp. zn. 11P/206/2022
uviedla žalovaná na adresu žalobcu nasledovné nepravdivé skutkové tvrdenia: „Ibaže som zistila, že

som žila s krutým egoistom a schizoidom, ktorého život ovplyvňuje náboženská sekta. Viera vo falošných
kňazov, pred ktorou cirkev varuje kresťanov (viď vyjadrenie konferencie biskupov o
falošných kňazoch)....... Títo falošní kňazi a ich hlásanie ovplyvňuje nielen manželove konanie, ale aj
správanie celej jeho rodiny. Poslúchajú rady cudzích ľudí, ktorá vidia realitu v akýchsi snoch a
na základe toho mylného presvedčenia konajú v reálnom živote.“ (strana 5), „Chcem B. vychovávať v

láske a bezpečí a hlavne mimo vplyvu nebezpečnej náboženskej sekty.“ (strana 6), „Pohľad na prázdnu
detskú postieľku a predstava, že B. trávi čas v prostredí sektárskej rodiny, mi trhá srdce.“ (strana 6),
ad 5) zo dňa 25.10.2022 v rámci konania o nariadenie neodkladného opatrenia vedenom
na Okresnom súde Nitra, pod sp. zn. 13P/229/2022 uviedla žalovaná na adresu žalobcu nasledovné
nepravdivé skutkové tvrdenia: „Ďalej sa Matka obáva, že ak by Dieťa bolo zverené do starostlivosti

Otca, ............... (ii) že bude pri Dieťati praktizovať bielu a čiernu mágiu, tak ako to bola Matka svedkom
pri Otcovi a že sú nasledovatelia falošného biskupa, ktorého katolícka cirkev vrátane jeho nasledovníkov
exkomunikovala.... .“(strana 3 až 4), ad 6) zo dňa 09.10.2022 v rámci konania o návrhu žalobcu na
zverenie dieťaťa do osobnej starostlivosti vedenom na Okresnom súde Nitra, sp. zn. 24P/161/2022
uviedla žalovaná na adresu žalobcu nasledovné nepravdivé skutkové tvrdenia: „Ďalej sa Matka obáva,

že ak by Dieťa bolo zverené do starostlivosti Otca, Otca, ............... (ii) že bude pri Dieťati praktizovať
bielu a čiernu mágiu, tak ako to bola Matka svedkom pri Otcovi...“ (strana 3), ad 7) zo dňa 05.10.2022 v
rámci konania o nariadenie neodkladného opatrenia vedenom na Okresnom súde Nitra, pod
sp. zn. 13P/229/2022 uviedla žalovaná na adresu žalobcu nasledovné nepravdivé skutkové tvrdenia:
„ v prítomností Otca Matka pociťuje z týchto stretnutí úzkosť a strach, čo ešte Otec povie, alebo urobí

a súčasne Matka ma strach z agresie Otca, ktorá sa v minulosti prejavila aj napadnutím.“ (strana 8),
„Viac než šarlatánstvo ma však znepokojuje skutočnosť, že Manžel preukazuje v napätých situáciách
výraznú agresivitu. Pokiaľ sa situácia nevyvíja podľa jeho predstáv, dostáva sa do stavov zúrivosti a
agresie.“ (strana 11), „Sám Manžel mi vravel v spomienkach, ako počas vysokej školy
zdemoloval miestnosť, kde býval na priváte v Bratislave. Spomínal taktiež, že s bývalou

priateľkou sa bili.“ (strana 11), „Zo začiatku vzťahu som s ním nemala takéto skúsenosti, ale postupom
času som zažívala aj takéto odlesky jeho introvertného charakteru. Počas hádok jeho hnev eskaloval
do takých rozmerov, kedy mi tak stisol končatiny, že do druhého dna som mala podliatiny a modriny
(prikladám foto). Mával agresívne výbuchy. Triasol mnou takou silou, že ma to bolelo, kričala som a
ďalšie dva týždne som mala podliatiny a modriny. Všimla si to aj pediatrička nášho syna. Triasol mnou

so snahou zo mňa ,,vytriasť" zrejme to, čo chcel počuť.“ (strana 11), ad 8) vo vyjadrení k
odvolaniu zo dňa 28.11.2022 v rámci konania o nariadenie neodkladného opatrenia a úpravu práv a
povinnostíkmaloletémuB.C.vedenomnaOkresnomsúdeNitra,sp.zn.24P/191/2022žalovanáuviedla
na adresu žalobcu nasledovné nepravdivé a zavádzajúce skutkové tvrdenia: „Matkapredkladá súdu ako dôkaz zvukovo-obrazový záznam, kde sa Otec priznáva, že sa voči Matke správal
násilne a spôsobil jej modriny, konkrétne v 29. sekunde a v 49. sekunde Otec hovorí: „Mohlo to byť aj
bez toho“. Otec sa Matke priznal o povahe jeho predchádzajúceho vzťahu ,,my sme sa aj bili, oplzlo si

nadávali.“ (strana 9), ad 9) zo dňa 16.09.2022 v rámci konania o návrhu žalobcu na zverenie dieťaťa
do osobnej starostlivosti vedenom na Okresnom súde Nitra, sp. zn. 24P/161/2022 žalovaná uviedla na
adresu žalobcu nasledovné nepravdivé skutkové tvrdenia: „Raz ma schmatol za ramená a ťahal, až mi
zostali modriny“ (strana 3) „Stalo sa, že ma v hádke chytil za ruky a ramená a narobil mi
modriny.“ (strana 5), ad 10) zo dňa 23.12.2022 v rámci konania o nariadenie neodkladného

opatrenia a úpravu práv a povinností k maloletému B. C. vedenom na Okresnom súde Nitra, sp. zn.
24P/191/2022 žalovaná uviedla na adresu žalobcu nasledovné nepravdivé skutkové tvrdenia: „Takéto, v
tomto prípade nenápadné podplácania, sú manželovou bežnou súčasťou života. Ako mi sám B. povedal,
citujem: „Bez toho žiadnu zákazku v dnešnej dobe nezískajú a vždy musí ísť niekomu do váčku.“ (strana
7), ad 11) zo dňa 13.01.2023 v rámci konania o rozvod manželstva žalobcu a žalovanej vedenom
na Okresnom súde Nitra, pod sp. zn. 11P/206/2022 uviedla žalovaná na adresu žalobcu nasledovné

nepravdivé skutkové tvrdenia: „Riešila som to bohužiaľ alkoholom, ktorý mi neustále manžel núkal a
ktorý on sám dennodenne požíval po príchode z práce, nazýval ho „zdravotný“.“ (strana 3), ad 12) v
odvolaní zo dňa 05.10.2022 v rámci konania o nariadenie neodkladného opatrenia a úpravu práv a
povinnostíkmaloletémuB.C.vedenomnaOkresnomsúdeNitra,sp.zn.24P/191/2022žalovanáuviedla
na adresu žalobcu nasledovné nepravdivé skutkové tvrdenia: „Pri každodennom popíjaní Manžela ma

ponúkal alkoholom, vraj je to zdravé.“ (strana 13).
3. Žalobca uviedol, že tvrdenia žalovanej sú nepravdivé, pričom v tomto smere však nesie dôkazné
bremeno žalovaná, ktorá musí preukázať ich pravdivosť. Nepravdivosť uvedených tvrdení je daná
predovšetkým tým, že nie je alkoholik, alkohol pije celkom príležitostne a pitie alkoholu v žiadnom
prípade nepovažuje za zdravé. Je milujúci otec a do rozpadu manželstva so žalovanou bol rovnako

aj milujúci manžel, problémy v manželstve spôsobila utajovaná závislosť žalovanej na alkohole. Nikdy
nemal a ani nemá žiaden plán na likvidáciu žalovanej. Žalovanej nikdy neponúkal ani nepodával alkohol,
nikdy jej nepodával lieky ani žiadne iné omamné látky, uvedené tvrdenie je absurdné aj s ohľadom
na to, že užívanie takýchto látok žalovanou by mohlo vážne ohroziť život a zdravie ich maloletého
syna B. C. (syn bol kojenec v čase, kedy žalovanej mal podľa jej tvrdenia ponúkať tieto látky). Nikdy

nedal nikomu žiaden úplatok, odmieta a zavrhuje korupciu v akejkoľvek forme a za
akýchkoľvek okolností. Okrem toho žiadne z vyššie uvedených súdnych konaní nie je zamerané na
zisťovanie jeho chovania sa v podnikateľských vzťahoch. Tvrdenie o náklonnosti k rovnakému pohlaviu
odmietol, nikdy sa nevrhal na svojich spolužiakov, nevykrúcal im bradavky ani ich necápal po zadku.
Okrem toho žiadne z vyššie uvedených súdnych konaní nie je zamerané na zisťovanie jeho sexuálnej

orientácie, resp. chovania sa k rovnakému pohlaviu alebo chovania sa v intímnych chvíľach. On a ani
žiaden z členov jeho rodiny nie sú a ani nikdy neboli v žiadnej sekte, je veriaci kresťan katolík. Nikdy
nepraktizovali žiadnu čiernu ani bielu mágiu. Okrem toho žiadne z vyššie uvedených súdnych konaní
nie je zamerané na zisťovanie jeho náboženského vyznania. Sloboda náboženského vyznania a viery
je bez rozdielov zaručená Ústavou (čl. 24 Ústavy SR). K manželke nikdy nebol agresívny, ani

ju nikdy fyzicky nenapadol. Ak manželke niekedy vznikli modriny, tak to mohlo byť spôsobné jej častým
pitím alkoholu. Je vedecky preukázané, že pri ochoreniach pečene spôsobených alkoholom prestáva
pečeň produkovať proteíny, ktoré napomáhajú prirodzenému zrážaniu krvi. Človek pod vplyvom alkoholu
nielenže stráca kontrolu nad vlastným telom a stabilitou, zároveň je tu vysoké riziko krvácavosti a vzniku
rozsiahlych a dlho sa hojacich krvných podliatin, a to predovšetkým na rukách a nohách. Žalovaná ho

obviňuje zo spáchania činov, ktoré napĺňajú skutkovú podstatu viacerých trestných činov, okrem iného
trestného činu podplácania, poškodzovania zdravia, úkladnej vraždy v štádiu pokusu a nedovolenej
výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s
nimi. S ohľadom na vážnosť obvinení žalovanej mal za to, že tieto obvinenia sú spôsobilé z neho
spraviť osobu nedôveryhodnú prinajmenšom v očiach sudcov a zamestnancov Okresného súdu Nitra,

konajúcich vo vyššie uvedených súdnych konaniach, zamestnancov Úradu práce, sociálnych vecí a
rodiny Nitra, znalcov a ďalších osôb, vystupujúcich vo vyššie uvedených súdnych konaniach. Mal za
to, že je neprípustné, aby ústavnú ochranu požívali nepravdivé informácie a tvrdenia, a dokonca, aby
týmito nepravdivými tvrdeniami boli napádané a porušované iné Ústavou garantované práva a slobody.
Zverejnenie nepravdivých informácii o fyzickej osobe treba v zásade vždy posudzovať ako neoprávnený

zásah do jej osobnostných práv, a to aj v prípade, ak príslušná informácia prípadne nebude mať výslovne
difamačný charakter. Podstatné totiž je to, že takto sa o konkrétnej fyzickej osobe vyslovuje nepravda,
na základe ktorej tretie osoby môžu tuto fyzickú osobu posudzovať skreslene. Vyjadrenie strany konania
v súdnom konaní je vo všeobecnosti posudzované ako výkon práva. Avšak to neznamená, že vyjadreniastrany v súdnom konaní môžu byť nekontrolovateľné a bezbrehé, aj pri výkone práva vyjadriť sa ku
všetkým skutočnostiam a dôkazom v rámci súdneho konania môže dôjsť k neoprávnenému zásahu do
osobnostnýchprávvprípade,aksastrana(účastník)súdnehokonaniadopustítzv.excesu,t.j.vybočenia

z medzí svojich práv. Pre určenie prípadného excesu a jeho intenzity je potrebné posúdiť okolnosti, za
ktorých k zásahu do osobnostných práv došlo a tiež funkciu, ktorú mal zásah do osobnostných práv plniť
a akceptovateľnosť výrazov použitých v rámci zásahu do osobnostných práv.
4. Exces žalovanej v rámci jej vyjadrení spočíval v tom, že jej vyjadrenia sú účelové, ničím nepodložené,
nesledujú legitímny ciel a neplnia svoju základnú funkciu, t.j. realizáciu jej procesných práv, nakoľko

bezprostredne nesúvisia s predmetom súdnych konaní, v ktorých boli uskutočnené, naopak
sledujú jediný cieľ, ktorým je škandalizácia a osočovanie osoby žalobcu z nečestného, protiprávneho a
neetického konania s cieľom znížiť jeho česť, dôstojnosť a integritu v očiach súdu a ďalších subjektov
zúčastnenýchnasúdnomkonaní.Mimoriadnazávažnosťinformáciízverejnenýchžalovanouožalobcovi
spočíva v tom, že žalovaná všetky vyššie uvedené vyjadrenia vykonala ako manželka alebo matka
spoločného dieťaťa B., teda osoba, u ktorej je možné predpokladať prístup k interným a citlivým

informáciámtýkajúcichsažalobcu,žalovanáopísalažalobcuakopáchateľapokusuojejúkladnúvraždu,
teda páchateľa obzvlášť závažného zločinu a ďalších mimoriadne závažných trestných činov, žalovaná
používa voči žalobcovi veľmi expresívny jazyk, okrem iného ho označuje za krutého egoistu a schizoida,
ktorý vytvoril voči matke sprisahanie a ktorý okolo seba vytvára atmosféru strachu. Tvrdenia žalovanej
sú nepravdivé a v značnej miere znižujú žalobcovi občiansku česť, ľudskú dôstojnosť a vážnosť v

spoločnostiacelkovohopoškodzujúanegatívneovplyvňujújehosúkromnýživotapracovnépostavenie,
rovnako ako postavenie v podnikateľských a obchodných vzťahoch. Tvrdenia žalovanej sú nepochybne
neoprávnenými zásahmi do jeho práva na ochranu osobnosti podľa § 11 Občianskeho zákonníka.
Vzhľadom na skutočnosť, že konanie žalovanej nebolo jednorazové, ale je dlhodobé a opakované,
mal za to, že nepravdivé tvrdenia žalovanej majú za následok zníženie jeho dôstojnosti a vážnosti v

spoločnosti v značnej miere, a preto považuje ujmu, ktorá mu bola spôsobená, za závažnú a mal za to,
žeprimeranézadosťučineniespočívajúcevodvolanínepravdivejinformácieavospravedlneníbynebolo
dostačujúce. S poukazom na to v zmysle § 13 ods. 2 Občianskeho zákonníka má nárok na náhradu
nemajetkovej ujmy v peniazoch, za primeranú považujem sumu 5 000 eur.

5. Žalovaná vo vyjadrení k žalobe uviedla, že s ňou nesúhlasí a navrhla, aby ju súd v celom
rozsahu zamietol a zároveň jej priznal nárok na náhradu trov konania vo výške 100%. Poukázala na to,
že žalobca svoju žalobu opiera o jej vyjadrenia - žalovanej ako účastníčky súdnych konaní, vedených
na Okresnom súde Nitra pod sp. zn. 11P/206/2022, sp. zn. 13P/229/2022, sp. zn. 24P/161/2022, sp.
zn. 24P/191/2022. V tejto súvislosti je potrebné poukázať na povinnosti účastníka konania podľa novej

úpravy Civilného sporového poriadku (ďalej ako CSP). Podľa pôvodnej úpravy § 131 ods. 2 OSP mal
účastník konania povinnosť vypovedať pravdu a nič nezamlčovať. V novej právnej úprave CSP bola
táto povinnosť vypustená a zostala už len pri svedkovi pri jeho výpovedi. Predkladatelia CSP uviedli, že
podľa nového CSP je charakter výpovede strany odlišný od charakteru výpovede svedka. Strana sporu
má len povinnosť tvrdenia v konaní, čo znamená, že ak v konaní niečo tvrdí alebo uvádza vo svojich

písomných podaniach, znáša dôkazné bremeno. Ak sa skutočnosti tvrdené stranou preukážu v konaní
ako nepravdivé, procesnou sankciou je eventuálna prehra sporu. Nie je nutné ukladať ďalšie sankcie
napr. vo forme trestnoprávnej represie. Z tohto dôvodu má súd voči strane len všeobecnú poučovaciu
povinnosť v zmysle § 160 CSP. Z uvedeného je zrejmé, že účastník konania neporuší
žiadnu zákonnú povinnosť, ak vo svojej výpovedi alebo vo svojich podaniach uvedie skutočnosti, ktoré

sa mu následne nepodarí preukázať inými dôkaznými prostriedkami. Ako uviedol tvorca zákona, jeho
jedinou sankciou je, že súd pri svojom rozhodovaní nebude na jeho tvrdenia prihliadať. Vzhľadom k
tomu, že súd pozná právo a vie, že svoje rozhodnutie môže oprieť len o nesporné tvrdenia účastníkov
konania, alebo o tvrdenia, ktoré boli preukázané inými dôkaznými prostriedkami, nemôžu tvrdenia
účastníka konania, ktoré neboli v súdnom konaní preukázané, znížiť dôstojnosť alebo vážnosť druhého

účastníka v očiach súdu. V tejto súvislosti poukázala na to, že jej vyjadrenia ako žalovanej, sa dostali
výlučne do dispozície súdu a osôb, ktorým z výkonu povolania vyplýva povinnosť mlčanlivosti, t.j.
tieto skutočnosti nesmú oznamovať tretím osobám. Zo žaloby nie je zrejmé, v akej spoločnosti mala
byť znížená dôstojnosť a vážnosť žalovaného. Za spoločnosť totiž označujeme skupinu ľudí, tvoriacu
polouzavretý alebo polootvorený spoločenský systém, v ktorej väčšina vzťahov je v rámci skupiny a

pôsobia v určitom kultúrnom, sociálnom a historickom kontexte. Žalobca vo svojej žalobe neoznačuje
takúto skupinu ľudí, v ktorej by bola znížená jeho dôstojnosť a vážnosť podaniami mňa, žalovanej, na
ktoré žalobca poukazuje vo svojej žalobe. Podľa rozhodnutia NS ČR sp. zn. 30Cdo/3121/2012 v konaní
o ochranu osobnosti musí byť preukázané porušenie osobnostnej sféry, zásah do osobnostnej sféry,príčinná súvislosť medzi zásahom a porušením osobnostnej sféry. V danom prípade, ak by pripustila
skutočnosť, že ona, žalovaná, uvádzala v citovaných súdnych konaniach nepravdivé skutočnosti (čo
však namietla), žalobca nepreukázal žiadne porušenie osobnostnej sféry vo vzťahu k spoločnosti.

Keďže žalobca žiadnym spôsobom neopísal ako mu mal jej údajný zásah do osobnostných práv znížiť
dôstojnosť a vážnosť v spoločnosti, nie je možné zo strany súdu posúdiť ani to, v akej miere
mali byť znížené. Iný výklad práva na ochranu osobnosti v súvislosti s podaniami účastníkov konania
vo vzťahu k súdu by spôsobil, že účastníci konania, v ktorých sa protistrane nepodarilo
preukázať tvrdené skutočnosti, by po každom vyhratom spore podávali voči protistrane žalobu na

ochranu osobnosti. Uvedené je nepredstaviteľné. Je zrejmé, že žalobca nesplnil základnú podmienku
úspešnosti žaloby o ochranu osobnosti, ktorou je preukázanie zníženia jeho dôstojnosti a vážnosti v
nejakej konkrétnej spoločnosti. Preto navrhla, aby súd žalobu bez vykonania ďalšieho dokazovania v
celom rozsahu zamietol.

6. Z dôvodu právnej istoty sa však vyjadrila ku skutočnostiam, ktoré žalobca uviedol v žalobe.

Z jej vyjadrení je zrejmé, že uvádzala, že mala podozrenie, že jej boli žalobcom podávané lieky bez jej
vedomia. Netvrdila, že to vie s istotou. Počas posledných týždňov, ktoré žila so žalobcom v prenajatom
byte v Nitre, sa veľmi zle cítila, neustále bola ako omámená. Ona sama užila výlučne lieky, ktoré jej
naordinoval B. F., ku ktorému ju vzal žalobca. Rovnako tomu bolo i v deň, keď skolabovala v parku. V
ten deň nevypila ani kvapku alkoholu a dala si iba lieky predpísané lekárom. Napriek tomu jej bolo veľmi

zle, čo uvádzala i žalobcovi. Tento ju donútil ísť do parku, kde skolabovala. Žalobca jej zavolal sanitku,
následne bola hospitalizovaná a žalobca ju donútil, aby súhlasila s hospitalizáciou na
psychiatrickom oddelení. Vzal jej všetky veci a zatajil jej rodičom, že je hospitalizovaná. Od času, kedy
bola v nemocnici, sa cítila úplne normálne pri vedomí, napriek tomu, že stále dostávala psychiatrické
lieky. Z tohto dôvodu začala mať podozrenie, že jej boli doma podávané lieky navyše. Trvala na tom,

že žalobca sa vždy, keď bol pod vplyvom alkoholu, správal amorálne. Na preukázanie uvedeného
predložila súdu fotografie, na ktorých je zachytený žalobca pod vplyvom alkoholu, kde sa objíma s
mužom, pričom sa veľmi zvláštne tvári. Na fotografiách vidno, že má tričko ušpinené zvratkami. O
tom, že žalobca v amoku zdemoloval byt, sa dozvedela sprostredkovane od žalobcových
kamarátov. Keďže v tom čase ešte netvorili pár, nenachádzala sa tam a nemala z tohto

incidentu fotografie. Na preukázanie kontaktov s tzv. falošným biskupom G. F. a jeho pomocníkom H.
I. predložila súdu fotografiu zo svadby, na ktorej vidieť ako im falošný biskup a jeho pomocník žehnajú.
Tieto osoby boli čestnými hosťami žalobcu na ich svadbe, pričom žalobca nemal na svadbu pozvaného
ani jediného priateľa. Na preukázanie pochybnej povesti týchto osôb poukázala na množstvo článkov, z
ktorýchvyplýva,žefalošnýbiskupsazúčastňovalnarôznychakciáchorganizovaných„Kotlebovcami“.V

jednom z predložených článkov sa uvádza, že Kotlebova strana spolupracuje s mužom, ktorý sa falošne
vydáva za biskupa a pre svoje aktivity upadol do exkomunikácie. V článku s názvom Na Slovensku vraj
pôsobí „falošný“ biskup sú citovaní katolícki preláti, ktorí vyzvali F., aby nepokračoval vo svojej činnosti a
upozornili všetkých kňazov a veriacich, aby neprijímali žiadnu službu, ktorú im tento muž ponúka. Tieto
osoby negatívne ovplyvňovali tak žalobcu, ako i jeho rodičov. Trvala na tom, že žalobca sa voči nej

správal viackrát agresívne a svojim konaním jej spôsobil modriny. K tvrdeniam žalobcu, že modriny jej
vznikli v dôsledku ochorenia pečene spôsobenej alkoholom uviedla, že tieto sa nezakladajú na pravde,
keďže ona nikdy nemala ani nemá chorú pečeň. Ide len o chabé výhovorky žalobcu. Lekárske správy
a iné relevantné dôkazy sa nachádzajú v spisoch Okresného súdu Nitra sp. zn. 11P/206/2022, sp. zn.
13P/229/2022, sp. zn. 24P/161/2022, sp. zn. 24P/191/2022. Pokiaľ ide o informácie o

podplácaní žalobcom, tieto získala priamo od žalobcu. Samozrejme nedával jej to písomne, bolo to v
rámci komunikácie medzi manželmi. Na preukázanie skutočností, že žalobca mal veľmi pozitívny vzťah
k alkoholu, predložila súdu fotografie, na ktorých je zachytený pri fľaškovaní alkoholu, na ktorý si sám
zbieral ovocie, nechal vypáliť, sám si ho nafľaškoval a na fľaše nalepil vlastnú etiketu.
Tento alkohol takmer sám vypil, stalo sa, že ho ponúkal aj žalovanej. V pití alkoholu nemal mieru,

viackrát sa stalo, že po požití väčšieho množstva alkoholu zostal spať v kúpeľni na zemi. Z uvedených
skutočností vyplýva, že svojím konaním nezasiahla do práv na ochranu osobnosti žalobcu. Skutočnosti,
ktoré uvádzala vo svojich podaniach, sa zakladajú na pravde. Podstatnejšie však je, podania účastníka
konania vo vzťahu k súdu nemajú potenciálnu možnosť zasiahnuť do osobnostných práv tak, ako
to predpokladajú ustanovenia § 11 a nasl. Občianskeho zákonníka. Žalobca relevantným spôsobom

netvrdil ani nepreukázal ako a v akom rozsahu mu mala byť znížená jeho vážnosť a dôstojnosť v
spoločnosti, ani v akej spoločnosti sa tak malo stať.7. V rámci repliky žalobca uviedol, že na vznik občianskoprávnej sankcie za nemajetkovú ujmu
spôsobenú neoprávneným zásahom do osobnosti fyzickej osoby musia byť splnené zákonné
predpoklady. Týmito predpokladmi sú: a) existencia zásahu, ktorý vyvolal alebo bol objektívne spôsobilý

vyvolať ujmu spočívajúcu v porušení alebo ohrození osobnostných práv chránených ustanovením §
11 OZ, b) neoprávnený (protiprávny) charakter tohto zásahu a c) existencia príčinnej súvislosti medzi
zásahom a vzniknutou ujmou. V spojitosti s tým zdôraznil v rámci neoprávnenosti zásahu, že do
práva na ochranu osobnosti je možné zasiahnuť akýmkoľvek spôsobom, ktorý môže ohroziť alebo
porušiť právo na ochranu osobnosti. Nie je preto výnimkou, že sa dá zasiahnuť aj vyjadrením sporovej

strany alebo svedeckou výpoveďou. Výkon práva sporovej strany vyjadriť sa a plnenie povinnosti podať
svedeckú výpoveď sú okolnosťami, ktoré vylučujú neoprávnenosť takéhoto zásahu. To však platí iba
za predpokladu, že nedošlo k excesu z týchto práv a povinností. V prípade excesu bude aj takýto
zásah neoprávnený. Vyjadrenia žalovanej, ktoré označil žalobca v žalobe, sú excesom, pretože tieto
neslúžianarealizáciujejprocesnýchprávapovinností,nakoľkonesledujúlegitímnycieľ,súneadekvátne
a prekračujúce hranice primeranosti vo vzťahu k predmetu týchto konaní a z veľkej miery sa týkajú

oblastí, ktoré nie sú posudzované v rámci týchto konaní. Z predmetných vyjadrení žalovanej vyplýva
úmysel znevážiť a uraziť žalobcu a túžba poškodiť vnímanie žalobcu v očiach sudcov a zamestnancov
Okresného súdu Nitra, konajúcich vo vyššie uvedených súdnych konaniach, zamestnancov Úradu
práce,sociálnychvecíarodinyNitra,znalcovaďalšíchosôbvystupujúcichvovyššieuvedenýchsúdnych
konaniach. Žalobca nepochybuje o profesionalite osôb zúčastnených na súdnom konaní, najmä pokiaľ

ide o povinnosť zachovávať mlčanlivosť, avšak mal za to, že vyjadrenia žalovanej sú samé o sebe
spôsobilé vyvolať negatívne vnímanie osoby žalobcu zo strany uvádzaných osôb. Tieto osoby si môžu
toto vnímanie preniesť aj do ich bežného občianskeho života a následne hoci aj nevedome môžu
prispievať k negatívnemu vnímaniu osoby žalobcu v spoločnosti, a to všetko aj bez porušenia povinnosti
zachovávať mlčanlivosť. Pri absencii definície spoločnosť, alebo verejnosť v rámci právnych noriem

upravujúcich civilné delikty mal za to, že je možné za použitia analogie legis použiť definíciu zavedenú
v Trestnom zákone. V zmysle § 122 ods. 2 písm. b) Trestného zákona sa trestný čin považuje za
spáchaný verejne, ak je spáchaný pred viac ako dvoma súčasne prítomnými osobami. Nepochybne na
predmetných súdnych konaniach je zúčastnených podstatne viac ako dve osoby. Zároveň poukázal na
skutočnosť, že v zmysle § 176 CSP sú všetky pojednávania verejné. Počas verejných pojednávaní sú

nepochybne prejedávané aj písomné podania strán, preto mal za to, že nepravdivé tvrdenia žalovanej sa
dostávajú na verejnosť aj týmto spôsobom a teda v značnej miere znižujú žalobcovu občiansku
česť, ľudskú dôstojnosť a vážnosť v spoločnosti a celkovo ho poškodzujú a negatívne ovplyvňujú
jeho súkromný život a pracovné postavenie, rovnako ako postavenie v podnikateľských a obchodných
vzťahoch. Dôkazné bremeno pri uplatňovaní práva na ochranu osobnosti je na strane žalovanej. To

konkrétne v prípade zásahu do cti žalobcu znamená, že žalovaný musí dokázať, že jeho tvrdenie je
pravdivé. Ak v priebehu súdneho konania nedokáže pravdivosť tvrdení, znamená to, že
platí opak, teda, že ide o nepravdivé tvrdenie a tým o neoprávnený zásah do práv na ochranu osobnosti
žalobcu. Súd by mal zvážiť, či sa takýto zásah stal primeraným spôsobom a zároveň či tento zásah nie
je v rozpore s takými oprávnenými záujmami fyzickej osoby, na ktorých je potrebné – s

ohľadom na požiadavku zabezpečenia elementárnej úcty k jej dôstojnosti a osobnosti dotknutej osoby –
bezpodmienečne trvať za všetkých okolností. O neoprávnený zásah do osobnosti fyzickej osoby nejde
okrem iného vtedy, ak je zásah dovolený (resp. jeho možnosť predpokladaná) zákonom, pokiaľ nie sú
prekročené zákonom stanovené hranice. Ide o situácie, kedy nad individuálnymi záujmami
jednotlivých fyzických osôb, do ktorých osobnosti je zasahované, prevláda závažnejší, významnejší a

funkčne vyšší osobitný verejný záujem. Takýto zásah do osobnostných práv však zostáva povolený
za predpokladu, že sa stal primeraným spôsobom a zároveň nie je v rozpore s takými oprávnenými
záujmami fyzickej osoby, na ktorých je potrebné s ohľadom na zaistenie elementárnej úcty k dôstojnosti
jej osobnosti za každých okolností bezpodmienečne trvať. Táto licencia však nie je daná tam, kde
sa konajúci pri posudzovanom zásahu proti osobnostným právam fyzickej osoby dopustí excesu. Je

nepochybné, že nemožno vylúčiť možnosť odôvodnenosti sankcií podľa ustanovenia § 13 OZ, avšak
len v prípade excesu osoby, ktorá by sa takého zásahu do osobnostných práv dotknutej fyzickej osoby
dopustila. Je nepochybné, že o exces môže ísť vtedy, ak jedna zo strán sporu bez vzťahu k predmetu
konania nedôvodne osočí iného účastníka z nečestného konania, označí ho hanlivo alebo sa iným
spôsobom dotkne jeho práva na ochranu cti a vážnosti. Kritériom je preto vždy posúdenie, či tvrdený

zásah je potrebné v konkrétnom prípade ešte podradiť pod kategóriu plnení zákonom
stanovených povinností, resp. výkonu zákonom predpokladaných oprávnení, alebo či už ide o exces
z takýchto možností. V prípade úkonov osôb zúčastnených na súdnom konaní je prvým z kritérií pre
posúdenie tejto otázky to, či predmetný zásah bezprostredne spočíval v realizácii ich procesných práva povinností. V prejedávanej veci nepochybne existuje príčinná súvislosť medzi zásahom a porušením
osobnostnej sféry žalobcu, keďže bez vyjadrení žalovanej by nedošlo k zníženiu dôstojnosti a vážnosti
žalobcu v spoločnosti a v očiach osôb zúčastnených na súdnom konaní. Ďalej žalobca uviedol, že nemá

s pánom J. žiaden príbuzenský ani kamarátsky vzťah, nepozná ho a nikdy ho sa nestretol. Rodičia
žalobcu sa s pánom F. zoznámili prostredníctvom práce pred viac ako 20 rokmi. Je to starší dôchodca
po 70-ke. E. C. nemá s ním bližší kamarátsky vzťah, nechodia spolu na dovolenky, nemajú spolu
príbuzenský vzťah. Žalobca je kresťan katolík, je pokrstený, má birmovku, do kostola od ukončenia
birmovky aktívne nechodí. Žalobca nie je abstinent, ale alkohol pije príležitostne a s patričnou mierou.

Rodičia žalobcu majú na záhrade ovocný sad a z času na čas, keď je prebytok ovocia, ho nechajú
vypáliť do certifikovanej pálenice. Neskôr ho fľaškujú a používajú ako reklamné predmety - dary pre
obchodných partnerov. K fotografii s bratrancom, ktorú predložila žalovaná, žalobca uviedol,
že majú dobrý vzťah a zabaviť sa vedia aj bez užívania alkoholu. Keby uvedená fotografia mala byť
mierená na žalobcovu sexuálnu orientáciu žalobcu, tak je to nezmysel, pretože sú bratranci a obaja majú
manželky a deti. Tvrdenia žalovanej o tom, že žalobca je homosexuál a že žalobca chodieval so

synom do parku, aby sa mohol pozerať na mamičky, sú nepravdivé. Žalobca mal črevnú virózu, preto sa
radšej rozhodol ostať čo najbližšie k WC. K tvrdeniu žalovanej, že sa ju žalobca pokúsil otráviť uviedol,
že vo Fakultnej nemocnici v Nitra a v Psychiatrickej nemocnici Veľké Zálužie, jej boli robené niekoľko krát
krvné testy, ktoré sú súčasťou prepúšťacích správ. Ak by tak bolo ako tvrdí žalovaná, jasne by ukázali,
že nie je chronická alkoholička, ale bola otrávená. Manželkine lekárske prepúšťacie správy z liečební

sú nespochybniteľné fakty, podložené množstvami vyšetrení a odzrkadľujú jej zdravotný/psychický stav.
Žalobca nikdy žalovanú fyzicky nenapadol. Keby to tak bolo, tak by to už dávno v tom čase ohlásila na
polícii. Keby žalobca chcel žalovanej fyzicky ublížiť, tak by mu v tom nič nebránilo, pretože by mal na
to dostatok času počas bývania v spoločnej domácnosti a aj počas trvania rozvodu. V období jesene
2022, keď už žalovaná vytrvalo písala na súd vyjadrenia, ktoré sú predmetom žaloby v tomto konaní,

bol žalobca niekoľkokrát spolu so žalovanou na výlete, aby mohla tráviť čas s ich spoločným synom,
pričom žalovaná dokonca žalobcu viac krát požiadala, či by nemohla ísť s ním autom. Počas manželstva
boli také situácie, keď žalobca žalovanej dopomáhal do obývačky na gauč, keď mala problémy so
stabilitou a orientáciou, pre vtedy údajné „pocity úzkosti“ alebo keď jej dopomáhal do sanitky. No určite
jej nespôsobil modriny, tvorbu krvných zrazenín = trombocytopéniu žalovanej diagnostikovali v

PsychiatrickejnemocniciVeľkéZálužie.Jetouvedenévprepúšťacejspráve.Vovyjadrenížalobcacitoval
rozhodnutia súdov ako rozsudok Najvyššieho súdu ČR z 24. 4. 2003, sp. zn. 28 Cdo 2194/2002, sp. zn.
30Cdo/3848/2019 a rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 5Cdo/180/2007, uznesenie NS ČR z 25. 2.
2003, sp. zn. 28 Cdo 2099/2002, stanovisko Občianskoprávneho a obchodnoprávneho kolégia NS ČR,
sp. zn. Cpjn/13/2007 a uznesenia NS SR, sp. zn. 5MCdo/7/2010 , rozsudok NS ČR, spisová značka: 30

Cdo 179/2004, spisová značka: 30 Cdo 1404/2006, rozsudok NS SR, spisová značka: V Cdo 3/1994,
dátum rozhodnutia: 21. 12. 1994, uznesenie NS ČR, spisová značka: 30 Cdo 137/2007.

8. Žalovaná v rámci dupliky uviedla, že jedine stanovisko Občianskoprávneho a
Obchodnoprávneho kolégia NS ČR sp. zn. Cpjn 13/2007 obsahuje spôsob riešenia právneho problému

totožného s prejedávanou vecou. Z tohto stanoviska žalobca zrejme úmyselne vytiahol len tie vety z
kontextu, ktoré mu vyhovovali. Uvedené stanovisko podporuje v plnom rozsahu právne argumenty, ktoré
žalovaná uviedla vo vyjadrení zo dňa 23.08.2023. Z označeného stanoviska citovala:
„ I. Došlo-li k zásahu do osobnostních práv v rámci výkonu zákonem stanovených oprávnění, resp.
povinností (např. postupem příslušných orgánů v řízení, k němuž jsou ze zákona povolány, výpovědí

svědka, resp. účastníka v takovém řízení, úkony advokáta jednajícího za klienta na základě
udělené plné moci, apod.), pravidelně nepůjde o zásah neoprávněný, pokud subjekt (osoba fyzická či
právnická), jež se zásahu dopustil, nevybočil z mezí takto stanovených práv a povinností; zásah je třeba
současně vždy posuzovat v kontextu s okolnostmi, za nichž k němu došlo, a dále s
přihlédnutím k funkci, kterou výkon dotčených práv, resp. povinností, plní. II. Vybočením z mezí takto

stanovených práv a povinností v soudním řízení je zejména křivé obvinění (§ 174 trestního zákona č.
140/1961 Sb., resp. § 345 trestního zákoníku č. 40/2009 Sb.), křivá výpověď (§ 175 trestního zákona č.
140/1961 Sb., resp. § 346 trestního zákoníku č. 40/2009 Sb.) nebo přestupek podle § 49 odst. 1 písm.
a) zákona č. 200/1990 Sb., o přestupcích, ve znění pozdějších změn a doplňků.“ Z bodu I. citovaného
stanoviska vyplýva, že k zásahu do osobnostných práv v rámci výkonom stanovených oprávnení (v

tomto prípade tvrdenie stany sporu v konaní, voči ktorej má súd len všeobecnú poučovaciu povinnosť v
zmysle § 160 CSP), pravidelne nepôjde o neoprávnený zásah, pokiaľ subjekt, ktorý sa zásahu dopustil,
nevybočil z medzí takto stanovených práv a povinností. Podľa bodu II. citovaného stanoviska vybočením
z medzí takto stanovených práv a povinností v súdnom konaní je krivé obvinenie, (v našom prípade §345 Trestného zákona), krivá výpoveď (v našom prípade § 346 Trestného zákona), alebo priestupok
podľa zákona č. 372/1990 Zb. Z vyššie uvedeného je zrejmé, že pri výkone svojich práv ako strany
sporu, resp. účastníka konania, by sa mohla dopustiť neoprávneného zásahu do osobnostných práv

inej osoby, len ak by sa dopustila trestného činu krivej výpovede, ktorej sa však môže dopustiť výlučne
svedok, ktorým ona nebola, alebo trestného činu krivého obvinenia, čo znamená, že by musela žalobcu
krivo obviniť zo spáchania trestného činu, čo sa však nestalo, keďže z jej strany do dnešného dňa nebolo
podané voči žalobcovi ani trestné oznámenie, alebo priestupku, ktorého sa rovnako nedopustila. V tejto
súvislosti poukázala na ustanovenie § 193 CSP. Týmto okruhom otázok je teda súd viazaný v tom

zmysle, že si o nich nemôže urobiť ani prejudiciálny záver (rozhodovanie o týchto otázkach v merite
veci je pochopiteľne rovnako vylúčené). Z uvedeného vyplýva, že ak žalovaná nebola
uznaná vinnou z trestného činu krivej výpovede, trestného činu krivého obvinenia, alebo z priestupku,
nemohla sa svojimi vyjadreniami ako účastníčka súdneho konania dopustiť zásahu do osobnostných
právžalobcu.Žalobcažiadnymspôsobomnepreukázal,žebyvyjadreniažalovanejvsúdnychkonaniach
mali vôbec potenciál zasiahnuť do jeho osobnostných práv. Právnymi argumentami sa zaoberala len

z dôvodu právnej istoty. Žalobca vo svojom vyjadrení uvádza, že dôkazné bremeno je v danom prípade
na starane žalovanej. S uvedeným názorom nemožno súhlasiť a tento je v rozpore s
uznesením Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 131/2018 z 27. marca 2018, podľa
ktorého v konaní o ochranu osobnosti znáša dôkazné bremeno predovšetkým žalobca. V predmetnom
konaní žalobca v rozpore s vyššie citovaným Stanoviskom Občianskoprávneho a Obchodnoprávneho

kolégia NS ČR sp.zn. Cpjn 13/2007 nielenže nepreukázal, že by žalovaná bola právoplatne odsúdená
za trestný čin krivej výpovede, krivého obvinenia alebo uznaná z priestupku, ale neoznačil ani jeden
dôkaz, ktorým by preukázal konkrétny zásah do osobnostných práv, potenciál tohto zásahu znížiť jeho
dôstojnosť alebo vážnosť v spoločnosti a už vôbec neoznačil dôkaz, ktorým by preukazoval zníženie
jeho dôstojnosti alebo vážnosti v spoločnosti takým spôsobom a v takej miere, že by to odôvodňovalo

priznanie náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch. Na rozdiel od žalobcu, žalovaná svoje tvrdenia
preukázala relevantnými dôkazmi, ktoré priložila k svojmu predchádzajúcemu vyjadreniu. Doplnila to,
že objektívnymi dôkazmi preukázala, že žalobca a jeho rodina majú blízke kontakty s p. F., pred
ktorým varuje samotná katolícka cirkev. Žalobcove tvrdenia o tom, či je p. F. falošný alebo pravý biskup,
alebo či je členom sekty, je jeho osobná vec, sú len bagatelizovaním závažných skutočností, ktoré

zásadným a negatívnym spôsobom ovplyvňovali spolužitie strán sporu. Náboženské rituály, ktoré p.
F. praktizoval, veľmi negatívne ovplyvňovali ich spoločný život. Pri návšteve bratanca bol žalobca pod
vplyvom alkoholu. Žalobca klamal, že na fotografii z kúpeľne mal črevnú virózu a nebol pod vplyvom
alkoholu. Tvrdenia o črevnej viróze nepodložil žiadnym relevantným dôkazom, resp. žiadnym dôkazom.
Poukázala na lekárske správy, z ktorých vyplýva, že po prijatí do nemocnice jej bola v krvi zistená

vysoká hodnota benzodiazepinov. Keďže takéto látky neužila, nadobudla podozrenie, že jej ich podal
žalobca. Žalobca ju napadol viackrát a ľutuje, že to okamžite nenahlásila na polícií. Vtedy sa bála,
čo by nasledovalo. Žalovaná na verejnosti žalobcu neuráža, ani neponižuje, so žalobcom komunikuje
výlučne cez sms alebo whatsapp. Žalobcovi žiadnym spôsobom neznížila dôstojnosť, len súdu popísala
jeho osobu a konanie, na ktoré má dôkazy. V médiách a na verejnosti sa o žalobcovi nevyjadruje. Zo

skutočností vyššie uvedených vyplýva, že svojím konaním nezasiahla do práv na ochranu osobnosti
žalobcu. Skutočnosti, ktoré uvádzala vo svojich podaniach, sa zakladajú na pravde. Podstatnejšie
však je, že podania účastníka konania vo vzťahu k súdu nemajú potenciálnu možnosť zasiahnuť do
osobnostných práv tak, ako to predpokladajú ustanovenia § 11 a nasl. Občianskeho zákonníka, ibaže by
sa účastník konania dopustil trestného činu krivého obvinenia alebo krivej výpovede alebo priestupku,

za ktoré by bol právoplatne odsúdený. Žalobca relevantným spôsobom netvrdil ani nepreukázal, ako a
v akom rozsahu mu mala byť znížená jeho vážnosť a dôstojnosť v spoločnosti, ani v akej
spoločnosti sa tak malo stať.

9. Súd vo veci nariadil pojednávanie, na ktorom právny zástupca žalobcu zotrval na žalobe

a vyjadreniach. Uviedol, že medzi stranami sporu prebieha viacero súdnych konaní, v ktorých
vystupujú v pozícii manžel/manželka, otec/matka vo vzťahu k ich mal. synovi. Vysvetlil dôvod podania
žaloby. Zlom v manželstve nastal dňa 15.06.2022 v byte na B. XX C., keď sa žalobca vracal z práce a
na balkóne bytu videl žalovanú s dieťaťom na rukách, pričom žalovaná mala problém udržať rovnováhu.
Z dôvodu obavy o život a zdravie zabezpečil odvoz žalovanej do FN Nitra, kde z krvných testov bolo

zistené, že má v krvi 4,88 promile alkoholu. Dva dni na to pri spoločnej prechádzke v parku aj so synom
chytila žalovanú triaška a dostala epileptický záchvat. Stratila vedomie a žalobca zabezpečil jej odvoz
do nemocnice, kde bola umiestnená na psychiatrické oddelenie. Neskôr bola umiestnená v
psychiatrickej nemocnici vo Veľkom Záluží, kde jej boli diagnostikované rôzne poruchy psychiky akoaj iné diagnózy. Žalobca podnikol všetky dostupné kroky pre výchovu syna a odbornú
pomoc pre žalovanú. Žalovaná celú vec bagatelizuje. Mal za to, že nejde o bežný rodičovský spor,
pričom k porušeniu práv žalobcu mohlo dôjsť zo strany žalovanej nielen ústnymi vyjadreniami, ale aj

písomnými podaniami v rámci súdnych konaní, prebiehajúcich medzi stranami sporu. Vyjadrenie strany
sporu nemôže byť nekontrolovateľné a v tomto prípade vyjadrenia, na ktoré poukázal, sú tzv. excesom,
ktorého sa dopustila samotná žalovaná. Jej vyjadrenia sa nezakladajú na pravdivých tvrdeniach, ide
o fabulácie, spôsobené z dôvodu požívania alkoholu. Mal za to, že pri písaní vyjadrení mala dôkladne
zvážiť jednotlivé tvrdenia a tak ako ich uviedla, neplnia realizáciu jej práv, ktoré jej umožňuje právny

predpis. Z jej strany išlo výslovne o šikanovanie a škandalizovanie žalobcu, v záujmu privodiť mu ujmu
a vykresliť ho ako osobu nespôsobilú vychovávať ich syna. Podľa jeho názoru dôkazné bremeno v
tomto spore sa prenieslo na stranu žalovanej, keďže ona je pôvodcom zásahu. Pokiaľ ide o uplatnenú
nemajetkovú ujmu, v tomto prípade došlo k zásahu do práv žalobcu takou povahou a intenzitou, ktorá
má za následok zníženie jeho dôstojnosti a vážnosti spoločnosti, a to v značnej miere. Žalovaná
ako manželka žalobcu a matka syna označila žalobcu ako páchateľa trestného činu pokusu o vraždu a

obvinila ho z korupcie. Žalovaná mala prístup k interným a citlivým informáciám týkajúcich sa žalobcu.
Používala expresívne výrazy v snahe šikanovania žalobcu.

10. Právna zástupkyňa žalovanej sa pridržiavala písomne podaných vyjadrení a poukázala na
rozhodnutie NS ČR sp. zn. Cpjn 13/2007. Žalovaná svojimi vyjadreniami vykonávala len svoje práva a

k vybočeniu z takýchto práv a povinností v súdnom konaní nikdy nedošlo. Nikdy nebola odsúdená za
trestný čin krivého obvinenia, krivej výpovede, ale ani za priestupok. V tomto spore súd nemôže sám
posudzovať otázku prípadného spáchania uvedených trestných činov, preto ak žalobca nepreukázal
žalovanej spáchania trestného činu alebo priestupku, nemôže byť v spore úspešný. Poukázala na to,
že žalobca v tomto spore nepreukázal žiadne zo svojich tvrdení, preto navrhla žalobu zamietnuť. Ak by

súd rozhodol v tejto veci v prospech žalobcu, spustilo by to nekontrolovateľnú vlnu ďalších
žalôb. Treba si uvedomiť, že v rámci konaní prebiehajúcich medzi stranami sporu sa hovoria veci zo
súkromia, vzájomné problémy a ak by súd uložil žalovanej povinnosť v zmysle petitu žalobcu bez toho,
že je jej preukázané spáchanie trestného činu alebo priestupku, išlo by o precedens. Došlo by tým k
zaťaženiu súdov. Mala za to, že žalovaná hovorila pravdu, ale ak by to aj tak nebolo, neporušila žiadne

ustanovenie CSP. Poukázala na uznesenie ÚS SR sp. zn. III. ÚS 131/2018, podľa ktorého v konaní
o ochranu osobnosti znáša dôkazné bremeno predovšetkým žalobca. Žalobca dodnes neuviedol ako
bola znížená jeho dôstojnosť a vážnosť a nepreukázal a neoznačil dôkazy, ktoré by tieto skutočnosti
preukazovali. V spore netvrdil doposiaľ žiadnu ujmu. Ďalej poukázala na rozhodnutie NS SR sp. zn. 4
Cdo 144/2010, podľa ktorého úspech žalobcu v konaní o nemajetkovú ujmu v peniazoch závisí od toho,

či bola znížená dôstojnosť v značnej miere, pričom pri určení výšky náhrady sa prihliada na okolnosti,
na závažnosť vzniknutej ujmy a okolnosti, za ktorých k nej došlo. Práve žalobca je ten, kto má povinnosť
uvedené preukázať, ak žiada priznať nemajetkovú ujmu. K zníženiu jeho dôstojnosti by ale malo dôjsť
v značnej miere. V súvislosti s tým poukázala na súdnu prax, kedy v sporoch o nemajetkovú
ujmu pre usmrtenie blízkych osôb súdu priznávajú sumu v rozpätí 10 000 až 15 000 eur. Žalobca je

ten, kto dokazuje samotný zásah do jeho osobnostných práv ako aj jeho závažnosť a intenzitu. On je
tým, kto má povinnosť preukázať všetky tieto skutočnosti dôležité k tomu, aby bol jeho nárok dôvodný.
Nie je možné, aby v spore napriek tomu, že je podľa jej názoru nedôvodný, žiadal priznať sumu 5 000
eur, keď doposiaľ neuviedol žiadne dôkazy na preukázanie toho, že došlo k porušeniu jeho práv, a
to už nehovoriac o tom, že by malo ísť o značnú mieru. Opätovne zdôraznila, že ak by aj žalovaná

nehovorila pravdu, čo ale popiera, nie je to jej povinnosťou, pretože v tomto smere nie je takto poučená
ani súdom. Žalobca nevyvrátil žiadne tvrdenie žalovanej, pričom ona sama sa vyjadrila ku každému
jednému tvrdeniu uvedeného žalobcom a predložila dôkazy na preukázanie týchto tvrdení. V súdnych
konaniach medzi stranami sporu tvrdenia žalovanej nepredstavujú neobvyklý exces. Išlo o skutočnosti
uvádzané matkou, ktorá prišla o svoje dieťa a snaží sa súdu aj ostatným preukázať, že sa pokúša

všetko napraviť. Nesúhlasila s tým tvrdením žalobcu, že by mala byť chronickou alkoholičkou. Jeden
a pol roka žalovaná abstinuje a robí všetko pre to, aby jej bol mal. syn zverený do výchovy, keďže
má k nemu veľmi blízko a má ho veľmi rada. Lieči sa, preto všetky tvrdenia žalobcu o chronickom
alkoholizme ako aj ak tomu, že je nebezpečná pre dieťa, sú klamlivé. Svojimi vyjadreniami sa snažila
žalovaná poukázať na to, aké problémy mala a čo ju vlastne viedlo k tomu jednému excesu, to zn.

že sa opila a stála na balkóne s dieťaťom. K prebiehajúcim konaniam uviedla, že rozvodový spis sa
nachádza u znalkyne, pričom žalobca marí priebeh toho súdneho konania, keďže najskôr
znášal námietky proti znaleckej organizácii a potom sa odmietol zúčastniť samotného úkonu vyšetrenia.Žalovaná bola vypočutá znaleckými organizácia tak v Bratislave ako aj v Košiciach a keby si
žalobca plnil riadne svoje povinnosti, už dávno by bol podľa jej názoru vyhotovený znalecký posudok.

11. Právny zástupca žalobcu ďalej uviedol, že stanovisko, na ktoré poukázala právna zástupkyňa
žalovanej, je z obchodnoprávneho kolégia a z jej strany bolo vytrhnuté z kontextu, keďže opomenula
uviesť,ževsamotnomrozhodnutísauvádzaslovo...zejména...,čojenajmä.Rozhodnutierozvíjateóriu,
kedy môže ísť o exces a práve v tomto spore nastali okolnosti, za ktorých boli splnené podmienky pre
uplatnenie nároku, a to vo vzťahu k okolnostiam, za ktorých došlo k vykonaniu vyjadrenia

žalovanej a jeho funkcie. Ak žalovaná uvádza nepravdivé informácie, dochádza k excesu a nesie za
to zodpovednosť. Ohľadne zníženia vážnosti žalobcu označili tvrdenia a poukázali na rozhodujúce
skutočnosti, teda, že došlo k značnému zásahu do ochrany osobnosti na strane žalobcu. Existencia
zníženia dôstojnosti sa má vyvodiť z objektívnych okolností, ťažko je zachytiteľná a preukázateľná,
a preto sa musí vyvodiť. Dôležité je, či by ujmu pociťovala každý fyzická osoba v danom mieste a čase.
Dal do pozornosti rozhodnutia ohľadne excesu svedeckej výpovede ako aj strán sporu, a to NS SR 3Cdo

201/2007, 3 Cdo 176/2012 a 3 Cdo 176/2013. Ohľadne obštrukcie v poručníckych veciach
mal za to, že žalobca využil len svoje právo, keď namietal ustanovenie znaleckého ústavu, pretože mal
pochybnosť o jeho zaujatosti. Tieto indície si môže súd vyhodnotiť sám. Žalobca považuje vyhotovenie
alebo vykonanie znaleckého dokazovania znalcami z Košíc sa neštandardné, pretože spravidla pri mal.
deťoch sú ustanovení znalci z okolia ich bydliska a v tomto prípade nejde o špeciálnu oblasť.

12. Právna zástupkyňa žalovanej ku skutočnostiam uvádzanými právnym zástupcom žalobcu, ktorý
obvinil žalovanú z prepojenia na znalcov, prípadne vyhotovenia posudku v iných
veciach,zdôraznila,žeznalcavyberalsámsúd.Právetakétoobvineniasúzávažnejšieakotievyjadrenia
žalovanej, pre ktoré podal žalobca žalobu. Napriek tomu žalovaná žiadnu žalobu nepodala. Zo žaloby
nevyplýva žiadny exces, o ktorom hovorí žalobca.

13. Žalobca uviedol, že tvrdenia manželky sú nepravdivé. Ak by bola predávkovaná liekmi, bola by
otrávená a preukázalo by sa to odberom krvi ako aj na liečení vo Veľkom Záluží. Ak by to tak bolo,
nebola by alkoholička. Ona ale je alkoholičkou a má to aj v lekárskej správe. Nesúhlasil
s výrokmi žalovanej o jeho abnormálnom správaní vo vzťahu ku kamarátom, pretože nikdy nikoho

necápal po zadku a nie je homosexuál. Ide tu len o očierňovanie jeho osoby. Ak ho
obvinila účasťou v sekte, mala by uviesť, o akú sektu by malo ísť a potom by súd mohol požiadať
dotyčných o vyjadrenie, či je členom sekty. Ohľadne falošných biskupov uviedol, že v médiách môže,
ale nemusí byť uvedená pravda. Nesúhlasil s urážkami jeho a jeho rodiny ohľadne sekty. Pokiaľ ide
o výroky žalovanej ohľadne čiernej mágie, bludov a halucinácií, tak to v celom rozsahu poprel. K tomu

sa vyjadril aj súdny znalec. Neexistuje nič ohľadne mágie, mávanie prútikom, toto poprel. Odmietol, že
by niekedy napadol manželku. Nemá dôvod na jej likvidáciu. Bolo veľa príležitostí, kedy to prípadne
mohol urobiť, ale nestalo sa tak. Zotrval pri nej, a to aj keď mala veľké množstvo alkoholu v krvi, aj keď
odpadla v parku. Spočiatku ju navštevovali aj so synom v nemocnici, chcel jej pomôcť, ale ona pomoc
odmietla. Odmietal jej tvrdenia ohľadne podplácania, pretože nikdy nikoho nepodplatil. Nevie, čo majú

spoločné uvádzané tvrdenia ohľadne rozvodu s týmto konaním. Alkoholizmus je psychická porucha a
nediagnostikuje sa z toho, čo povie manželka alebo z fotografií. On osobne nemá dôvod abstinovať,
pije príležitostne a nebude dokazovať, či pil alebo nepil. Nie je žiadny alkoholik, i keď
ho tak manželka vykreslila. Urážky z jej strany sú na dennom poriadku. Počas jeden a pol roka išlo o
slovné napadnutia a on sa bojím chodiť po verejnosti a obáva sa útoku z jej strany ako aj jej rodiny.

Bývajú v rovnakej dedine a nechodí už ani s kamarátmi, nemôže sa s nimi stretávať. Je šikanovaný a
obmedzovaný. Pokiaľ by s nimi išiel von, mohla by to odfotiť a poslať do súdnych konaní ako dôkaz
proti nemu. Očierňuje jeho osobu a tvrdí, že je neseriózny človek. Chce týmto odviesť pozornosť od
podstaty veci a vykresliť seba samú ako obeť. Bol rád, že má záujem o dieťa. Manželka neustále vytvára
bludné koncepcie nekontrolovateľne bez toho, aby vedela, že stranu uráža. So spisom sa majú možnosť

oboznámiť tak súd, súdni úradníci, kolízni opatrovníci (už boli viacerí), infocentrum súdu. Týmto veci zo
súkromného života má k dispozícii veľa osôb a môžu ich šíriť ďalej. Manželka trpí paranoidnými bludmi
a preto tvrdí to, čo uviedla. Treba ale prihliadať na fakty, a to lekárske správy, podľa ktorých je chronicky
závislá od alkoholu, pričom k tomu sa možno dopracovať len postupne cez predchádzajúce stupne. I keď
je manželke diagnostikovaná psychická porucha a trpí paranoidnými bludmi, je predsa svojprávna, preto

má vedieť, ako sa má vyjadrovať. Celé správanie manželky je trendom jej ako aj jej rodiny. Nie je vedené
žiadne konanie ohľadne výrokov žalovanej. O vyjadreniach žalovanej vedia účastníci súdu, úrad práce
a o niektorých výrokoch vedia aj ľudia z dediny. Dlhodobo má stres, viac ako jeden rok, a to v dôsledku
správania a vyjadrení manželky. Nepriaznivo celá vec pôsobí na jeho psychiku. Chce sa venovať synovia jeho výchove, ale práve týmto je obmedzovaný a bráni mu to viesť normálny život. Tvrdenia o ňom a
o jeho osobe skúma súd a často krát ide o chúlostivé veci, na hranici dôstojnosti (cápanie po zadku),
čo musí všade vysvetľovať, pretože to manželka uviedla. Taktiež sa vyjadruje stále k tomu, či keď spí

zakrytý v spálni, bol opitý alebo nie, alebo aj v kúpeľni. Pozná osobu G. F., bol na ich svadbe.

14. Žalovaná sa vyjadrila k spolužitiu s manželom. Na začiatku to bolo celkom normálne, ale problémy
nastali v 1/2022, keď bývali v Rumanovej a manžel nemal záujem o ňu a ani syna. Potom sa presťahovali
do Nitry, do podnájmu, ale ani tam nejavil o ňu záujem a nepomáhal jej. Chodil domov z

práce o 19.30 hod. a keď sa dozvedel, že boli u nej rodičia, vyčítal jej to. Žitie s ním bolo peklo. Ale ona
sa nesťažovala, dusila to v sebe. Vie teraz, že to bola chyba a dospelo to až do štádia, ktoré nastalo.
Incident sa stal na balkóne v júni 2022. Manžel jej zavolal záchranku po 3 hodinách a domov ju pustili
na ďalší deň. O dva dni nato ju zobral k psychiatrovi a priamo pred manželom musela zapíjať lieky.
Bolo jej z nich zle a bolo jej z nich zle aj vtedy, keď v parku odpadla. Pôvodne mali ísť k rodičom do
Rumanovej, ale manžel chcel ísť na výlet do Zlína. Cítila sa zle a nakoniec pod tlakom išla do toho parku.

Už vtedy tajne písala sestre, že jej je zle a že berie lieky. Sťažovala sa mu a potom sa rozbehla domov,
ale zaplietli sa jej nohy a spadla. Nechcela, aby volal záchranku, pretože jej bolo zle len z tých liekov.
On ju medzičasom ale zavolal a nechcela, aby to vyznelo, že ide o falošný výjazd, preto tam počkala.
Hneď im povedala, že užila lieky od psychiatra a je jej z nich zle. V správe bolo uvedené, že manžel
povedal, že mala epileptický záchvat. Ona ho ale nikdy nemala, robili jej aj rôzne vyšetrenia a nič nikto

nezistil. Sanitka ju odviezla na psychiatriu do nemocnice a bola tam asi týždeň. Lekárky jej navrhovali
protialkoholické liečenie, pretože výška alkoholu v krvi, ktorú jej namerali, bola nezlučiteľná so životom.
Dovtedy nikdy žiadne podobné problémy nemala – mala bezproblémové tehotenstvo, pečeňové testy v
poriadku a pravidelne predtým darovala aj krv. Pod vplyvom liekov nevnímala realitu a keď
jej lekárky hovorili, že ak sa nepôjde liečiť, garantujú jej, že príde o dieťa, s liečením súhlasila. Vtedy si

neuvedomila dôsledky, že nebude môcť vidieť svojho syna. Nakoniec začala po liečení o
neho bojovať. Manžel udal mediátora, ktorý im bol určený a bez jej vedomia zmenil aj pediatra pre syna.
Syna vidí 3 krát týždenne, pričom predtým s ním bola 24 hodín denne. V stručnosti musí ale
uviesť, že podmienky doma boli pre ňu nenormálne. Mali vyvešané vence na dverách od tých pánov
na fotkách, chodievali k nim a vysväcovali. Variť musela s posvätenou soľou a v izbách mali v

rohoch cesnak a soľ. Manžel mal modrú brožúrku a keď z nej čítal, nič iné nevnímal. Od babky manžela
vedela, že keď bol malý, videl nejaké osoby v červených šatách a práve títo páni mu s tým mali pomôcť.
Manžel chodil za nimi do Prievidze, nosil od nich knihy a im odnášal im ich svadobné dary. Vždy, keď sa
stretne so synom, má na ruke červenú stužku, že vraj na ochranu. Pokiaľ ide o články ohľadne falošných
kňazov, preverovala si to cez biskupský úrad a v spise je ich vyjadrenie. Podstúpila všetky vyšetrenia a

nemá žiadne poškodenie pečene a výsledky sú úplne odlišné oproti tomu, keď sa stala udalosť v júni
2022. Chodila po lekároch, nič jej nebolo zistené. Navštevuje psychiatra, ale neužíva žiadne lieky. Na
posilňovacom pobyte nebola, pretože jej nebol odporučený, keďže nebol potrebný. Stála si za tým, že
zo strany manžela bol na ňu vyvíjaný psychický tlak a aj fyzický. Pokiaľ ide o samotné vyjadrenia, podľa
ktorých žalobca odvodzuje svoj nárok, tak práve tie boli reakciou na vyjadrenie samotného manžela,

pretože nimi reagovala na jeho stanovisko. To, že neodišla skôr od manžela, bolo preto, že sa snažila
zabezpečiť kompletnú rodinu pre syna. To, že ju chcel zlikvidovať, vydedukovala z toho, že aj svokra jej
oznamovala, že nedožije sa konca roka. Povedali to aj jej rodičom. V júni 2020 jej bola v krvi zistené
vysoká hladia benzodiazipamínov. Manžel jej nosil vodu v pohári a keď ju vypila, pohár bol vždy obielený
ako po šumienke, pričom šumienku doma nepili. Cítila sa potom inak. To, že si nezobrala vodu sama,

ale od manžela, bola rada, že konečne prejavil nejakú iniciatívu a ponúkol jej teda pohár vody. Nepodala
trestné oznámenia v tejto veci a aj súdu uviedla, že má len podozrenie a nepovažovala to za samotný
fakt.Ajvovzťahukvyjadreniu...myslímsi...išlolenopodozrenie.Tievyjadreniasanašťastienepotvrdili,
preto to tak uviedla. Keď chcela odísť od neho, zobral ju na druhý deň na psychiatriu. Ohľadne výrokov
z 13.01.2023 si všetko len myslela. Vo vzťahu k prípadnému korupčnému správaniu manžela, uviedla, že

išlo len o jej vyjadrenie, ktoré bolo reakciou na vyjadrenie manžela. Manžel vtedy obehal všetky kamošky
s tým, aby išli vypovedať proti nej. Jednej z nich bol manžel zvárač a práve jej mal manžel
navrhnúť, že by mal prácu možno pre jej manžela zvárača. Nevie, aký má oficiálny názov údajná sekta,
v ktorej by mal byť žalobca; na to, že je táto sekta nebezpečná, prišla z vyjadrení biskupstva. Vyjadrenia,
ktoré sú predmetom sporu, boli prednesené iba tu, pred súdom.

15. V rámci záverečného zhrnutia veci právny zástupca žalobcu poukázal na to, že vyjadrenie žalovanej,
ktorými došlo k zásahu do práv žalobcu, nemajú žiadny faktický základ, ide o ničím podložené fabulácie
spôsobené alkoholizmom žalovanej. Neboli vykonané v emočne vypätom kontexte, napr.pri výsluchu, ale po dôkladnom zvážení a s plným vedomím žalovanej v jej písomných vyjadreniach;
nesledujú legitímny cieľ a neplnia svoju základnú funkciu, tj. realizáciu procesných práv žalovanej.
Naopak s plným vedomím žalovanej sledujú jediný cieľ, ktorým je šikanovanie a škandalizácia osoby

žalobcu s cieľom privodiť žalobcovi ujmu, spočívajúcu vo vykreslení žalobcu ako osoby nespôsobilej na
výchovu mal. syna B. C.. Okrem toho vyjadrenia žalovanej z veľkej miery bezprostredne nesúvisia s
predmetom súdnych konaní, v ktorých boli uskutočnené. Pýtal sa, ako súvisí údajné korupčné udanie
žalobcu s konaním o ÚPP k mal. synovi; ako súvisia vzťahy medzi manželmi k ÚPP k maloletému, taktiež
ako súvisí sexuálna orientácia rodiča k ÚPP k mal. dieťaťu, ako súvisí viera, náboženstvo

rodičov s ÚPP k mal. dieťaťu. Dovolil si zopakovať, že k prípadnému excesu v podávaní vyjadrení v
civilnom súdnom konaní môže dôjsť, vzhľadom ak na okolnosti k zásahu do osobných práv, došlo k
prekročeniu práva povinností strany poskytujúcej vyjadrenie. Vyjadrenia žalovanej, ktoré sú predmetom
tejto žaloby, vo veľkej miere bezprostredne nesúviseli s predmetom konaní, kde boli prednesené, resp.
uskutočnené a vzhľadom na absenciu faktického základu mal za to, že jedinou funkciou týchto vyjadrení
malo byť vykreslenie žalobcu ako osoby nespôsobilej na výchovu mal. syna. Pokiaľ ide o uplatnený

nárok náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch, mal za to, že vzhľadom na skutočnosť, že žalovaná
všetky svoje vyjadrenia vykonala ako manželka a matka spoločného dieťaťa, teda osoba, u
ktorej možno predpokladať prístup k interným a citlivým informáciám, žalovaná opísala žalobcu
ako páchateľa o jej úkladnú vraždu, teda páchateľa obzvlášť závažného zločinu a páchateľa trestného
činu korupcie; ide o zásah, ktorý dosahuje takú intenzitu, že znižuje dôstojnosť žalobcu v značnej miere.

V ostatnom sa pridržal všetkých podaní.

16. Právna zástupkyňa žalovanej v záverečnom zhrnutí veci mala za to, že žalovaná v
konaní preukázala pravdivosť; to, že vyjadrenia citované v žalobe žalobcu odzneli v konaní o rozvod
manželstva a smerovali k vykresleniu pomerov v rodine, ktoré viedli k rozvodu. Išlo o riadnu a bežnú

obranu jej klientky voči nepravdivým a osočujúcim tvrdeniam žalobcu, ktoré odzneli i na pojednávaní,
napriek tomu, že dôkazmi nachádzajúcimi sa v priložených spisoch boli tieto jeho tvrdenia vyvrátené.
Na všetky otázky, ktoré si právny zástupca žalobcu položil vo svojom záverečnom návrhu, uviedla,
že mu zrejme ušlo pozornosti, že tieto vyjadrenia boli súčasťou konania o rozvod manželstva, kde je
povinnosťou súdu skúmať a účastníkov konania preukazovať, čo bolo príčinou rozvratu ich manželstva.

Každé konanie o rozvod manželstva obsahuje interné a citlivé informácie tak ako ich označil právny
zástupca žalobcu. Ani konanie o rozvod manželstva účastníkmi tohto konania nie je výnimkou. Práve
preto majú všetky osoby zúčastnené na týchto konaniach povinnosť mlčanlivosti. Podľa nej v
konaní nebolo preukázané, že by zo strany žalovanej jej vyjadreniami došlo k takému excesu, ktorý
by bolo možné hodnotiť ako zásah do osobnostných práv žalobcu; tento žalobca v konaní ani riadne

nepreukázal. Vo svojich podaniach a tiež vo vyjadreniach na pojednávaní sa zameriaval výlučne na
citovanie rôznych rozhodnutí a úplne opomenul preukazovanie rozhodných skutočností v tejto veci.
Žalobca nepredložil ani jeden jediný dôkaz na preukázanie rozsahu zásahu do jeho osobnostných práv
a ujmy, ktorá mu mala vzniknúť. Ani po výsluchu strán sporu sa situácia nezmenila, žalobca neuviedol
a nepreukázal ako, v akom rozsahu a či vôbec bola znížená jeho dôstojnosť a vážnosť v spoločnosti.

Netvrdil a nepreukázal žiadnu ujmu, ktorá by mu mala výrokmi mojej klientky vzniknúť.
Zotrvala na svojich vyjadreniach a prednesoch, navrhla žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietnuť.

17. Súd sa v rámci dokazovania oboznámil s listinnými dôkazmi, ktoré predložili strany sporu, výsluchom
strán sporu, prehratím CD nosiča, oboznámením sa s lekárskymi správami žalovanej, vyjadreniami strán

sporu, pričom zistil nasledovný skutkový stav a uvedený spor takto právne posúdil.

18. Strany sporu sú manželmi, pričom medzi nimi prebieha na tunajšom súde konanie o rozvod
manželstva pod sp. zn. 11P/206/2022, ktoré nebolo ku dňu rozhodovania súdu právoplatne ukončené
a ešte ani nebol vydaný rozsudok súdom prvej inštancie. Okrem toho medzi nimi prebiehali alebo

prebiehajú konania, týkajúce sa úpravy práv a povinností k maloletému synovi B., a to pod sp. zn.
24P/191/2022, 13P/229/2022, 24P/161/2022 (o nariadenie neodkladných opatrení).

19. Žalovaná v konaní o rozvod manželstva a ÚPP k maloletému dieťaťu na čas po rozvodu (sp.
zn. 11P/206/2022) predložila súdu cestou právnej zástupkyne vyjadrenie zo dňa 13.01.2023, ktoré je

označené ako vyjadrenie k návrhu, pričom je pomerne rozsiahle v počte strán 6. Súčasťou vyjadrenia
sú aj časti, ktoré označil ako žalobca ako tie, pre ktoré podal predmetnú žalobu o ochranu osobnosti.
Žalovaná ako matka sa v ňom vyjadruje k návrhu žalobcu ako manžela.20. Žalovaná vo veci nariadenia neodkladného opatrenia a ÚPP k maloletému dieťaťu (24P/191/2022)
predložila súdu cestou právnej zástupkyne vyjadrenie zo dňa 23.12.2022, ktoré je označené ako
vyjadrenie k vyjadreniu. Má 8 strán, pričom žalovaná sa vyjadruje k vyjadreniu žalobcu ako otca ich

syna. Popisuje v ňom aktuálny styk matky s dieťaťom, jej zdravotný stav, vyjadruje sa k tvrdeniam otca,
a to osobitne ku každému bodu jeho vyjadrení. Vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu zo dňa 28.11.2022 sa
podrobne na 11 stranách vyjadrila žalovaná k jednotlivým tvrdeniam žalobcu ako otca v odvolaní.

21. Podaním zo dňa 25.10.2022 žalovaná prostredníctvom právnej zástupkyne doručila súdu v konaní

sp. zn. 13P/229/2022 (vec starostlivosti súdu o mal. B. o návrhu matky na nariadenie neodkladného
opatrenia) ďalšie dôkazy na preukázanie jej tvrdení spolu s jej vyjadrením. Proti uzneseniu Okresného
súdu Nitra zo dňa 14.09.2022, č. k. 13P/229/2022-182, ktorým súd návrh matky na nariadenie
neodkladného opatrenia zamietol, podala žalovaná odvolanie podaním zo dňa 05.10.2022. V rozsiahlom
podaní (15 strán) sa venovala otázke jej kontaktu s dieťaťom, abstinencii a zdravotnému stavu,
k tvrdeniam otca v konaniach. Navrhla, aby jej bol mal. syn zverený do osobnej starostlivosti ako jeho

matke.

22. V konaní sp. zn. 24P/161/2022 (nariadenie neodkladného opatrenia a ÚPP k mal. B.) žalovaná
doručila súdu podanie zo dňa 09.10.2022, v ktorom sa na 7 stranách venovala otázke starostlivosti
o dieťa od narodenia, abstinencii a jej zdravotnému stavu, bráneniu otca v styku syna s matkou.

23. Na fotografiách a videu, ktoré predložila žalovaná, je znázornený žalobca s jedným mužom. Na
ďalších je žalovaný pri fľaškovaní alkoholu, ležiaci a spiaci v kúpeľni, na zemi. Ďalšie fotografie zobrazujú
ruku žalovanej spolu s modrinami na nej. Na CD nosiči je video, na ktorom je zobrazený žalobca s jednou
osobou, na sedačke, pričom si pospevujú a na stolíku sú dva poháriky s bielou tekutinou.

24. V správe FN Nitra, neurologická klinika, zo dňa 05.10.2022, sa okrem iného uvádza, že žalovaná
prežíva stresovú situáciu, je sledovaná a liečené psychiatrom, záver: bez ložiskovej, paroxyzmálnej
a bez špecif. epileptickej aktivity. V lekárskej správe zo dňa 29.09.2022 sa uvádza, porucha vedomia
v dit.dg, tetanický sy pozit EM G, vertigo v anamnéze, CT mozgu negat., dopor. EEG vyšetrenie, ko TK,

tekutiny, magnesium, psychiatr. sledovanie.

25. V správe B. I. – psychiater, zo dňa 28.11.2022 sa uvádza, že pacientka u nich pre závislosť od
alkoholu v udávanej abstinencii, rozhodla sa vysadiť th pre útlm, vzhľadom k tomu, že jej stav je dobre
komp., vyhovuje. Podporná verbálna intervencia. V správe z 07.10.2022 sa uvádza, porucha psychiky

a správania, zapríčinená užitím (užívaním) alkoholu, nasadená terapia. Pacientka sa dostavuje na
kontroly, je triezva, nejaví známky požitia alkoholu.

26. V správe Jessenius zo dňa 15.11.2022 sa uvádza (vyšetrenie orgánov dutiny brušnej), že
parenchýmové orgány brušnej dutiny bez patomorfologických zmien, močový mechúr kolabovaný, limit.

Hodnotenia MP. Meteorizmus intestinalis, bez voľnej tekutiny v DB.

27. Na fotografiách zo svadby strán sporu sú 2 muži, z ktorých jeden je pán F.. Na pohľadniciach,
adresovaných žalobcovi a jeho rodine, sa uvádza, že pozdravy zasiela p. G. H. F..

28. V denníku SME (01.02.1999) bol zverejnený článok o falošnom biskupovi, za ktorého bol označený
G. F. z Prievidze. Biskupmi Slovenska bol p. F. okrem iného vyzvaný, aby nepokračoval v protizákonnej
činnosti s tým, že boli upozornení kňazi a veriaci, aby od neho neprijali žiadne služby.

29. V správe B. I. – psychiater, zo dňa 26.09.2023 sa uvádza, že pacientka v starostlivosti od

6/22. Na kontroly sa dostavuje v plánovanom čase, pravidelne je monitorovaná abstinencia od
alkoholu(laboratórnymvyšetrenímmoču).Neužívamedikamentóznuliečbu,niejepotrebná.Neodmietla
posilňovacípobytvPNVeľkéZálužie,ktorývzhľadomkabstinencii,negáciicravingu,dobrejambulantnej
spolupráci, nebol plánovaný.

30. Podľa čl. 26 ods. 2 prvej vety Ústavy, každý má právo vyjadrovať svoje názory slovom, písmom,
tlačou, obrazom alebo iným spôsobom, ako aj slobodne vyhľadávať, prijímať a rozširovať idey a
informácie bez ohľadu na hranice štátu.31. Podľa čl. 26 ods. 4 ústavy slobodu prejavu a právo vyhľadávať a šíriť informácie možno obmedziť
zákonom, ak ide o opatrenia v demokratickej spoločnosti nevyhnutné na ochranu práv a slobôd iných,
bezpečnosť štátu, verejného poriadku, ochranu verejného zdravia a mravnosti.

32. Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva
na nezávislom a nestrannom súde.

33. Podľa § 195 ods. 1 až 4 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej ako CSP), na

návrhmôžesúdnariadiťvýsluchstranyotvrdenýchskutočnostiach,ktoré vkonanívyšlinajavo,ak
ich nemožno preukázať inak; ustanovenie § 150 ods. 2 tým nie je dotknuté. Ak súd nariadi výsluch podľa
odseku 1, strany sú povinné ustanoviť sa na výsluch. O tom musia byť poučené. Súd môže výnimočne
z dôvodov hospodárnosti strane uložiť, aby na otázky o tvrdených skutočnostiach odpovedala písomne,
ak možno predpokladať, že tento postup bude dostatočný; tým nie je dotknutá povinnosť podľa odseku
2. Na postup podľa odsekov 1 a 3 sa ustanovenie o zachovávaní mlčanlivosti pri výpovedi svedka podľa

§ 203 použije primerane.

34. Podľa čl. 13 zák. č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok, (základné princípy), účastníci
konania konajú v styku so súdom osobne, ak zákon neustanovuje inak. Účastníci konania môžu konať aj
prostredníctvomzástupcu;napriekzastúpeniumôžesúdúčastníkakonaniavyslúchnuť,akjetopotrebné

a možné.

35. Podľa § 11 Občianskeho zákonníka, fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä
života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej
povahy.

36. Podľa § 13 ods. 1 Občianskeho zákonníka, fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa
upustilo od neoprávnených zásahov do práva na ochranu jej osobnosti, aby sa odstránili následky týchto
zásahov a aby jej bolo dané primerané finančné zadosťučinenie.

37. Podľa § 13 ods. 2 Občianskeho zákonníka, pokiaľ by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie podľa
odseku 1 najmä preto, že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jej vážnosť v
spoločnosti, má fyzická osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch.

38. Podľa § 13 ods. 3 Občianskeho zákonníka, výšku náhrady podľa odseku 2 určí súd s

prihliadnutím na závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo.

39. Základ súkromnoprávnej ochrany osobnostných práv obsahuje Občiansky zákonník v
ustanoveniach § 11 až 16. Predmetom ochrany sú imateriálne hodnoty a stránky osobnosti človeka,
akými sú napr. meno, česť, dôstojnosť, súkromie, telesná integrita a pod. Predmetom práva na ochranu

cti a dôstojnosti je česť občana v jeho rozmanitých spoločenských vzťahoch jednak vo vzťahu k
spoločnosti a jednak vo vzťahu k ostatným spoluobčanom, ako aj jeho česť v odborných kruhoch,
v ktorých je známy svojou odbornou prácou a činnosťou. Ak došlo k neoprávnenému zásahu do cti
a dôstojnosti fyzickej osoby, ktorý je objektívne spôsobilý privodiť tejto osobe ujmu, dotknutá osoba
môže uplatniť právne prostriedky na ochranu. K zásahu do cti a dôstojnosti môže dôjsť

rôznymkonanímčiprejavmi.Zákonneposkytujeochranuprotiakémukoľvekzásahu,alelenprotitakému
zásahu, ktorý je neoprávnený a ktorý je spôsobilý privodiť ujmu fyzickej osobe z hľadiska jej postavenia
v spoločnosti. K vzniku občianskoprávnych sankcií za nemajetkovú ujmu spôsobenú zásahom do
osobnosti fyzickej osoby podľa § 13 Občianskeho zákonníka tak musí byť ako predpoklad zodpovednosti
splnená podmienka existencie zásahu objektívne spôsobilého vyvolať nemajetkovú ujmu spočívajúcu

buď v porušení alebo len ohrození osobnosti fyzickej osoby v jej fyzickej a morálnej integrite,
tento zásah musí byť neoprávnený (protiprávny) a musí tu byť zistená existencia príčinnej súvislosti
medzi týmto zásahom a neoprávnenosť (nezákonnosťou) zásahu. Nenaplnenia ktoréhokoľvek z týchto
predpokladov vylučuje možnosť nástupu sankcií podľa ustanovenia § 13 Občianskeho zákonníka.
Neoprávneným zásahom je zásah do osobnosti fyzickej osoby, ktorý je v rozpore s objektívnym

právom, t.j. s právnym poriadkom. Zákon nedefinuje pojem zásah ani nepodáva výpočet konkrétnych
foriem zásahov, ktorými môžu byť dotknuté jej osobnostné práva. Je ním však bezpochyby tak aktívne
konanie, ako aj pasívne správanie (zdržanie sa konania alebo jeho opomenutie), ktoré má v zákone
uvedené znaky. Týmito znakmi je predovšetkým neoprávnenosť zásahu (neoprávneným nie je zásahdo osobnostnej sféry, ak sú dané okolnosti vylučujúce protiprávnosť konania, napr. výkon práva, plnenie
povinnosti, svojpomoc, nutná obrana či krajná núdza) a tiež jeho objektívna spôsobilosť negatívne
dopadnúť na osobnosť fyzickej osoby. Ak určité konanie vykazuje zákonné znaky zásahu do chránených

osobnostných práv, má fyzická osoba právo najmä domáhať sa, aby sa upustilo od neoprávnených
zásahov a aby jej bolo poskytnuté primerané zadosťučinenie (§ 13 ods. 1 Občianskeho zákonníka).
Aby vznikol právny vzťah, obsahom ktorého je na jednej strane právo domáhať sa ochrany podľa § 11
Občianskehozákonníkaanadruhejstranepovinnosťznášaťsankcieuloženésúdom,musiabyťsplnené
obe vyššie uvedené náležitosti (zásah musí byť neoprávnený a tiež objektívne spôsobilý privodiť ujmu

na chránených osobnostných právach).

40. Niektoré zásahy, i keď sa zdanlivo možno javia ako odporujúce objektívnemu právu, nemožno
považovať za neoprávnené. O neoprávnený zásah do osobnosti fyzickej osoby nejde, ak existujú
okolnosti vylučujúce neoprávnenosť zásahu. Jednou z takých okolností je aj výkon zo zákona
vyplývajúceho práva alebo plnenie zákonom uloženej povinnosti. Tu totiž dochádza k stretu dvoch

záujmov, pri ktorom sa individuálny záujem jednotlivej fyzickej osoby, do osobnosti ktorej sa zasahuje,
dostáva do kolízie s iným (verejným - vyšším) záujmom, ktorému sa priznáva prednosť. K tvrdenému
zásahu do osobnostných práv žalobcu malo v danom prípade dôjsť pri písomnom prednese žalovanej
v občianskych súdnych konaniach. Prednes účastníka občianskeho súdneho konania, pri ktorom sa
vyjadruje k prejednávanej veci alebo k výsledkom vykonaného dokazovania, je výkonom

jeho procesného oprávnenia. Pokiaľ pri realizácii tohto procesného oprávnenia, resp. pri plnení tejto
procesnej povinnosti dôjde k zásahu do osobnostných práv fyzickej osoby, neposudzuje sa takýto zásah
akoneoprávnenýpotiaľ,pokiaľsaosobavykonávajúcatotoprávo,resp.plniacatútopovinnosťnedopustí
excesu (vybočenia). Pri posudzovaní správania určitej osoby zúčastnenej na občianskom súdnom
konaní (tu účastníka konania) z hľadiska toho, či sa pri výkone svojich procesných oprávnení alebo pri

plnení svojich procesných povinností dopustila excesu a neoprávnene zasiahla do osobnostných práv
inej osoby, treba za exces v uvedenom zmysle považovať každé konanie, ktoré vybočilo z
rámca zodpovedajúceho výkonu príslušného procesného oprávnenia, resp. plneniu príslušnej procesnej
povinnosti. Medzi okolnosti, ktoré vylučujú neoprávnenosť zásahu do osobnostných práv, patrí výkon
práv priznaných zákonom a plnenie povinností vyplývajúcich zo zákona, ak nedošlo k excesu. Ide aj o

výkon práva alebo (povinnosti) vypovedať ako účastník (či strana) konania. Keďže v týchto
prípadoch ide o výkon práva, resp. plnenie zákonnej povinnosti, súdna prax vychádza zo zásady, že
takýto zásah do práva na ochranu osobnosti je oprávnený.

41. V tomto spore išlo o tvrdené zásahy, ktoré pociťoval žalobca v súvislosti s konaním žalovanej,

spočívajúce v odoslaní jej podaní v rámci súdnych konaní, ktorých obsah mal byť zásahom do jeho práv.
V prvom rade je treba poukázať na existenciu rodinných vzťahov medzi stranami sporu, keď žalobca
a žalovaná sú manželmi (konanie o rozvod manželstva nie je ukončené), žalobca je otec a žalovaná
matka ich spoločného syna B. C.. Konania, v ktorých podania žalovaná realizovala, sa týkali výlučne
žalobcu a žalovanej, ako aj ich maloletého dieťaťa.

42. Hoci zásahy žalobca mohol pociťovať ako zásahy inak dopadajúce na § 11, resp. § 13 ods. 1
Občianskeho zákonníka, nebolo možné podľa názoru súdu dospieť k záveru, že prišlo k naplneniu
hypotézy právnych noriem týkajúcich sa ochrany osobnosti bez ďalšieho. Podľa súdu konaniu žalovanej
chýbala protiprávnosť (resp. neoprávnenosť). Súdy sa pri svojej činnosti vo všeobecnosti stretávajú

často s podaniami, obsahom ktorých sú expresívne a obviňujúce vyjadrenia, ktoré považuje
realizujúca strana (účastník) za „vhodný“ spôsob hájenia záujmov a približovanie charakterových
vlastností ako aj okolnosti spolužitia na konaní zúčastnených osôb. Súd (sudcovia alebo zamestnanci)
sú profesionálnymi subjektmi, ktoré vnímajú rozdiel medzi tvrdením a dokázaným tvrdením. Je preto
treba rozlišovať, či tvrdenia inak zakladajúce zásahy, sú adresované subjektom, vo vzťahu ku ktorým

niekto realizuje svoje iné práva, alebo ide o konanie s cieľom osobu poškodiť a potom aj zvolené
prostriedky (v zmysle adresáta zásahov) tomu zodpovedajú (napr. rozsudok Krajského súdu v Nitra, sp.
zn. 5Co/3/2021, sp. zn. 7 Co/28/2022).

43. Dôležitou skutočnosťou v tomto prípade je aj to, že v sporoch o ochranu osobnosti, vychádzajúc zo

záväznosti ústavy pre všeobecné súdy ako ochrancov základných práv, platí, že musí byť zohľadnená
aj sloboda prejavu, ak sú na to splnené podmienky. Ustanovenia Občianskeho zákonníka o ochrane
osobnosti teda nemožno aplikovať izolovane, ale je nutné ich vykladať v súlade s Ústavou Slovenskej
republiky. Pri strete práva na ochranu osobnosti so slobodou prejavu je nutné v zásade skúmať kto, okom, čo, kde, kedy a ako hovorí, pričom na základe odpovedí na dané otázky možno pomocou testu
proporcionality určiť, ktorá sloboda má byť uprednostnená (nález Ústavného súdu Slovenskej republiky
sp. zn. II. ÚS 152/08).

44. Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že vyjadrenia žalovanej, adresované súdu
v jednotlivých súdnych konaniach, boli reakciou na podania žalobcu, ktorými sa žalovaná podrobne
vyjadrovala k tvrdeniam, ktoré uviedol žalobca v jeho podaniach. Pre úplnosť súd uvádza, že vyjadrenie
zo dňa 13.01.2023 bolo reakciou na návrh žalobcu na rozvod manželstva (11P/206/2022), vyjadrenie zo

dňa 23.12.2022 bolo reakciou na vyjadrenie žalobcu zo dňa 07.12.2022 (24P/191/2022), vyjadrenie zo
dňa 28.11.2022 bolo reakciou na odvolanie žalobcu (24P/191/2022), odvolanie zo dňa 05.10.2022 bolo
podané proti uzneseniu, ktorým bol zamietnutý návrh žalovanej ako matky na nariadenie neodkladného
opatrenia (13P/229/2022), podanie zo dňa 25.10.2022 ako uvedenie ďalších tvrdení v konaní sp.
zn. 13P/229/2022, kde žalovaná podala odvolanie, podanie zo dňa 09.10.2022 v konaní sp. zn.
24P/191/2022 ako reakcia na výzvu súdu. Vykonaným dokazovaním, hlavne výsluchom strán sporu,

mal súd preukázané, že písomné vyjadrenia boli doručené iba súdu, preto o nich vedia osoby, ktoré
v konaniach vystupujú, tj okrem strán sporu, samotný súd, kolízny opatrovník, prípadne ustanovení
znalci. Vyjadrenia žalovanej boli smerované a napísané súdu, a to k jednotlivým konaniam, v ktorých
vždy vystupovali alebo vystupujú obe strany sporu či už ako manželia alebo ako rodičia maloletého
dieťaťa. Ak aj žalobca uviedol, že o niektorých výrokoch vedia aj ľudia z dediny, tieto tvrdenia

nepreukázal. V nadväznosti na to súd poukazuje na to, že za nespôsobilý zásah narušiť alebo ohroziť
práva na ochranu osobnosti chránené ustanovením § 11 Občianskeho zákonníka považujú súdy
prípady, kedy zásah spočíval v tvrdeniach, ktoré boli prednesené napríklad za takých okolností, za
ktorých nehrozilo zverejnenie a nemohlo žiadnym spôsobom dôjsť k zníženiu vážnosti fyzickej osoby
napríkladmedziostatnýmispoluobčanmi(SborníkIII.Nejvyššíhosoudu,SEVT,Praha1980,strana177),

napr. rozsudok NS SR, sp. zn. 5Cdo/180/2007.

45. Súd žalobu žalobcu zamietol z dôvodu, že tvrdenia žalovanej v rámci súdnych konaní, na ktorých
nebola prítomná ani verejnosť, keďže išlo o písomné podania, nemožno označiť za neoprávnený zásah
do osobnosti žalobcu, i keď podľa názoru žalobcu sa tento zásah žalobcu dotýkal. Vzhľadom na tú

skutočnosť, že k tomuto došlo v rámci súdneho konania, v súvislosti so zákonným oprávnením účastníka
konania, nešlo o taký závažný zásah, ktorý by bol spôsobilý obmedziť právo žalovanej na slobodu
prejavu. Jej vyjadrenia nepresahovali rámec občianskoprávneho konania, keď k zásahu došlo pri výkone
iného subjektívneho práva garantovaného zákonom, resp. pri plnení povinnosti ustanovenej zákonom
(napr. aj rozsudok Krajského súdu v Trnave, sp. zn. 25Co/37/2014).

46. Súd v spojitosti s predmetom sporu uvádza, že v súdnych sporoch medzi osobami, ktoré sú resp. boli
vrodinnomalebopríbuzenskompomere,zohrávanerazosobnástránkaveciosobitnúúlohu.Tietosúdne
konania sú spravidla emotívnejšie, neraz sa v nich ťažšie zachováva vecný prístup účastníkov konania k
prejednávanej veci a výraznejšie sa v nich tiež prejavujú osobné averzie a antipatie zúčastnených osôb

(napr. rozsudok Krajského súdu v Nitre, sp. zn. 7Co/28/2022). To isté platí aj pre tento spor.

47. Podľa právneho názoru súdu bolo pre posúdenie prejednávanej veci rozhodujúce, že tvrdenia
žalovanej, týkajúce sa žalobcu, odzneli v rámci výkonu jej procesného oprávnenia vyjadriť sa k
prejednávanej veci ako účastníka konania, pričom z obsahu písomných podaní, súčasťou ktorých

sú jednotlivé výroky, označené žalobcom, vyplýva, že sa nimi snažila vyvracať tvrdenia žalobcu
ako protistrany v konaní. V skutkovom a právnom rámci, v ktorom tieto jej tvrdenia odzneli, nebolo
možné predmetné tvrdenia žalovanej aj s ohľadom na negatívnymi emóciami poznačené vzájomné
vzťahy týchto účastníkov (žalobcu a žalovanej), kvalifikovať ako vybočenie z medzí jej vyjadrenia sa
k prejednávanej veci, ktoré by bolo neoprávneným zásahom do osobnosti žalobcu. V spojitosti s tým

je potrebné konštatovať, že podania žalovanej predstavujú komplexné posúdenie veci z jej strany; sú
reakciou na podania žalobcu, resp. na výzvu súdu, ani v jednom prípade neboli vykonané svojvoľne.
Konania, v ktorých boli podania žalovanej predložené súdu, sa týkajú výsostne osobných vzťahov
žalobcu a žalovanej ako aj rodinnoprávnych vzťahov, v rámci ktorého sa riešili, resp. riešia ÚPP
k ich maloletému synovi, ktorý bol dočasne zverený do starostlivosti žalobcu ako otca maloletého B..

Nemožno v žiadnom prípade podľa súdu rodičom brániť sa proti tvrdeniam protistrany, teda snažiť sa
napr. dosiahnuť zmenu ohľadne starostlivosti o syna, keď žalovaná po všetkých udalostiach, čo sa udiali,
sa snaží preukázať, že existuje dôvod na to, aby súd posúdil ňou uvádzané tvrdenia za relevantné pre
zmenu súdneho rozhodnutia ohľadne ÚPP na čas do rozvodu k maloletému dieťaťu. Tvrdenia, ktoréprezentovala v rámci konania o rozvod, budú súdom ešte len posudzované, keďže vo veci ešte nebolo
rozhodnuté a spolu s nimi sa v prípade, ak dôjde k rozvodu manželstva, bude riešiť aj otázka ÚPP na
čas po rozvode. Súd v tomto spore nemá oprávnenie vyhodnocovať uvádzané tvrdenia žalovanej, ale

vo vzťahu k predmetu sporu, dospel k záveru, že v prípade všetkých týchto podaní nedošlo k žiadnemu
excesu zo strany žalovanej, aj keď žalobca ich pociťuje ako zásahy do jeho práv. Ďalej je súd toho
názoru, že všetky podania žalovanej treba posudzovať ako celok, pretože poukázanie len na niektoré
časti vyjadrení (pár viet z jej podaní) nie je možné posudzovať výlučne osobitne, teda bez toho, aby sa
neprihliadlo na podanie ako celok.

48. Súd uzavrel vec tak, že žalovaná sa namietanými vyjadreniami v predmetných súdnych sporoch
nedopustila žiadneho porušenia zákona. Vzhľadom na konštatované, keďže namietaným konaním
žalovanej nedošlo k neoprávnenému zásahu do osobnosti žalobcu, už nebolo ďalej potrebným zaoberať
sa žiadaným primeraným zadosťučinením, konkrétne vo forme ospravedlnenia sa žalovanej žalobcovi
ako ani posúdením dôvodnosti náhrady nemajetkovej ujmy, požadovanej žalobcom.

49. V rámci konania strany sporu poukazovali na stanovisko Občianskoprávneho a
Obchodnoprávneho kolégia NS ČR, sp. zn. Cpjn 13/2007. Výkon práva sporovej strany vyjadriť sa môže
za určitých okolností dostať do kolízie s právom na ochranu osobnosti. Za zjavné vybočenie z práv
sporovejstranyvsúdnomkonaníjemožnébezpochybypovažovaťsituáciu,keďsaosoba,ktorázasiahla

do osobnostných práv iného, súčasne dopustila aj trestného činu krivého obvinenia, krivej výpovede
akrivejprísahyalebopriestupkuublíženímnacti.Vuvedenýchprípadochjenesporné,žesporovástrana
alebo svedok svojím vyjadrením vybočili z medzí svojich práv a povinností, a preto je takýto zásah do
práva na ochranu osobnosti iného neoprávnený. Zložitejšia situácia nastáva vtedy, ak sporová strana
vyjadrením síce zasiahli do práva na ochranu osobnosti, ale uvedených trestných činov ani priestupku

sa nedopustili. V týchto prípadoch je nutné posudzovať vyjadrenie sporovej strany podľa okolností, za
ktorých k tomuto vyjadreniu došlo a funkcie, ktorú malo toto vyjadrenie plniť. Pri hodnotení prípadného
excesu, ktorého sa dopustila sporová strana pri svojom vyjadrení, je podstatné posúdenie toho, či ad
1) k zásahu do práva na ochranu osobnosti došlo v rámci realizácie procesných práv a povinností,
ad 2) vyjadrenie súviselo s predmetom konania, ad 3) sa sporová strana vyjadrili bez podnetu súdu,

spontánne, v štádiu, v ktorom im nebolo udelené slovo, ad 4) bola sporová strana, pred vyjadrením
riadne poučená o svojich procesných právach a povinnostiach. Z toho je zrejmé, že o exces z výkonu
práv a povinností teda pôjde najmä vtedy, ak sporová strana zasiahla do práva na ochranu osobnosti
mimo realizácie svojich práv a povinností, bez vyzvania súdu, spontánne a ak ich vyjadrenie nesúviselo
s predmetom konania alebo výsluchu. Druhou, nemenej dôležitou kategóriou, ktorú je treba posudzovať,

je funkcia predmetného vyjadrenia, ktorým sa zasiahlo do osobnostných práv iného. Funkciou a účelom
práva sporovej strany vyjadriť sa ku všetkým skutočnostiam a dôkazom je poskytnúť sporovej strane
možnosť bez akýchkoľvek obmedzení uviesť súdu svoj pohľad a názor na jednotlivé skutočnosti, dôkazy
a prirodzene aj na sporové strany a svedkov a predložiť súdu vlastné tvrdenia, ktoré sú podľa nej
podstatné pre rozhodnutie. V prípade, ak vyjadrenie sporovej strany, ktorého obsahom sa zasiahlo do

osobnostných práv, neplní svoju základnú funkciu a jeho účelom je teda len ohroziť alebo poškodiť
osobnostné práva iného, je zrejmé, že pôjde o exces.

50. Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že žalovaná všetky podania realizovala v rámci
výkonusvojichprocesnýchpráv,atobuďnavýzvusúdualeboakoreakciunajednotlivépodaniažalobcu.

Ohľadnepodanížalovanejnebolovedenéžiadnetrestnékonanieasúdmalzato,ževšetkyjejvyjadrenia
súviseli s predmetom súdnych konaní, pričom neboli vykonané spontánne.

51. S poukazom na uvedené súd žalobu v celom rozsahu zamietol.

52. Nad rámec súd uvádza, že žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal zníženie jeho dôstojnosti a
vážnosti v nejakej konkrétnej spoločnosti, a to bez rozdielu toho, že súd zamietol žalobu z dôvodu,
že namietaným konaním žalovanej nedošlo k neoprávnenému zásahu do osobnosti žalobcu. Aj keď
odôvodnenie rozsudku je pomerne rozsiahle, hlavne pokiaľ ide o samotné výsluchy strán sporu, súd
považoval za potrebné popísať podrobne skutkový stav veci pre vykreslenie vzájomných vzťahov strán

sporu.

53. V rámci pojednávania právny zástupca žalobcu navrhol doplnenie dokazovania výsluchov svedkov
ohľadne okolnosti správania sa žalobcu k jeho známym a spolužiakom. Súd tieto návrhy zamietol, a tonielen z dôvodu hospodárnosti konania (pretože by musel pojednávanie odročiť), ale hlavne na základe
toho, že po vypočutí strán sporu ako aj vyjadrení právnych zástupcov mal preukázané, že podania
žalovanej boli výlučne výkonom jej procesných práv.

54. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

55. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

56.Podľa§262ods.2CSP,ovýškenáhradytrovkonaniarozhodnesúdprvejinštanciepoprávoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

57. Nakoľko bola žalovaná v spore v celom rozsahu úspešná, patrí jej nárok na náhradu trov konania
proti žalobcovi v plnom rozsahu. Žalovaná si v spore uplatnila tento nárok, preto jej súd nárok na náhradu

trov konania proti žalobcovi priznal. Strany sporu nenavrhli a ani súd nezistil existenciu dôvodov hodných
osobitného zreteľa, pre ktoré by mal postupovať podľa § 257 CSP a náhradu trov konania žalovanej
nepriznať.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou

tunajšieho súdu na Krajský súd v Nitre.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 zákona č. 160/2015 Z. z.
Civilný sporový poriadok, ďalej CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom
rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho

sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 365 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistenýskutkovýstavneobstojí,pretožesúprípustnéďalšieprostriedkyprocesnejobranyaleboďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť
a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

V prípade, že si povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený

podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.