Rozsudok – Spotrebiteľské zmluvy ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 23. január 2024

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 14Csp/89/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2119208372
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 01. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Andrea Tomašovičová

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2024:2119208372.10

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava v konaní vedenom pred sudkyňou Mgr. Andreou Tomašovičovou, v právnej veci

žalobcu: Intrum Slovakia s.r.o., so sídlom Mýtna 48, Bratislava, IČO: 35 831 154, zastúpený: JUDr. Ján
Šoltés, advokát so sídlom Mýtna 48, Bratislava, proti žalovanému: F. I., J.. X.XX.XXXX, G. N. XXX/X, O.
X., zastúpený: Občianske združenie Pomoc a Ochrana Ľuďom, so sídlom Trakovice 158, IČO: 51 563
193, o zaplatenie 1.755,87eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a .

II. Žalovaný m á nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Pôvodný žalobca, Všeobecná úverová banka, a.s., sa žalobou doručenou súdu dňa 3.10.2019,

domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 1.755,87 eur
spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 1.755,87 eur od 4.3.2017 do zaplatenia, ako
aj náhrady trov konania.

2. Žalobca žalobu odôvodnil tým, že dňa 28.7.2015 bola medzi právnym predchodcom žalobcu ako
veriteľom a žalovaným ako dlžníkom uzavretá Zmluva o pôžičke č. XXXXXXX/XXXXXXXXXX, na
základe ktorej poskytol žalobca žalovanému pôžičku vo výške 2.000 eur. Podľa zmluvy o pôžičke

mal žalovaný splácať pôžičku v pravidelných 48 mesačných splátkach v sume 65,94 eur, a to až do
celkovej sumy pôžičky vo výške 3.165,12 eur. Do dňa podania žaloby uhradil žalovaný z vyššie uvedenej
zmluvy sumu 923,16 eur. Vzhľadom na to, že žalovaný porušil svoju povinnosť splácať poskytnutú
pôžičku, resp. jednotlivé povinné splátky riadne a včas, t.j. v súlade so zmluvou a podmienkami k
zmluve, žalobca v zmysle ustanovenia § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, listom zo dňa 29.12.2016
- Predžalobná upomienka, vyzval žalovaného k úhrade dlžných splátok, na čo poskytol žalovanému
dodatočnú lehotu na plnenie viac než 30 dní. Súčasne žalobca žalovaného upozornil, že ak nedôjde

aspoň k úhrade najstaršej omeškanej splátky, žalobca bude oprávnený úver zosplatniť. Žalovaný
ani v dodatočne poskytnutej lehote dlžné splátky neuhradil. Žalobca využil svoje oprávnenie a dňa
19.2.2017 úver zosplatnil, o čom bol žalovaný informovaný listom zo dňa 26.2.2017. Ku zosplatneniu
samotnému došlo až po márnom uplynutí dostatočne dlhej dodatočnej lehoty na plnenie, a to vo vzťahu
ku splátke splatnej bezprostredne pred zosplatnením. Celkový dlh žalovaného ku dňu podania žaloby
predstavuje sumu 1.755,87 eur. Žalobca si týmto zároveň uplatňuje zákonné úroky z omeškania, a to
od šiesteho dňa nasledujúceho po Oznámení o vyhlásení okamžitej splatnosti, nakoľko oznámenie bolo

zaslané obyčajnou listovou zásielkou, kde je obvyklá doba na doručenie najviac 5 dní. Zmluvnú pokutu,
evidovanú v priloženom prehľade splátok a úhrad v stĺpci „Pokuta“ v sume 204.93 eur, si žalobca v
tomto konaní neuplatňuje. Ku dňu podania žalobného návrhu žalovaný uhradil sumu 923,16 eur, ktoré sú
riadnymi splátkami poskytnutého finančného plnenia. Žalovaná suma pozostáva zo sumy rozdielu medziistinou vo výške 2.679,03 eur a prijatými úhradami vo výške 923,16 eur = 1.755,87 eur. Na preukázanie
svojho nároku žalobca predložil listinné dôkazy, a to Dodatok k zmluve o spotrebiteľskom úvere zo dňa
23.7.2015, Predžalobnú upomienku zo dňa 29.12.2016, Oznámenie o vyhlásení okamžitej splatnosti

úveru zo dňa 26.2.2017, fotokópiu doručenky, prehľad splátok a úhrad.

3. Súd žalobe v celom rozsahu vyhovel vydaním platobného rozkazu č.k. 14Csp/89/2019-22 zo
dňa 25.10.2019. Platobný rozkaz bol spolu so žalobou doručený žalovanému dňa 6.11.2019. Proti
platobnému rozkazu žalovaný podal v zákonnej lehote dňa 28.11.2019 odpor v ktorom poukázal na

to, že ako podklad na vydanie platobného rozkazu žalobca označil dôkaz Zmluvu o pôžičke, predložil
však Dodatok k zmluve o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 28.7.2015, ktorý nie je platne
uzatvorenou zmluvou tak, ako to má na mysli Občiansky zákonník. Zmluva predložená nebola, navyše
chýba podpis na Dodatku. Nie je zrejmé, prečo, ak mala byť uzatvorená zmluva dňa 28.7.2015, bol ešte
v ten deň vyhotovovaný aj dodatok k zmluve. Je evidentné, že zmluva je formulárová, vopred pripravená
bez možnosti spotrebiteľa ovplyvniť jej obsah, ustanovenia sú písané neprehľadne a drobným písmom.

Dodávateľ neposkytol spotrebiteľovi odbornú starostlivosť, neskúmal bonitu klienta. Keďže predmetom
žaloby bolo peňažné plnenie, bolo povinnosťou žalobcu preukázať správnosť výšky uplatneného nároku
predložením relevantných dôkazov. Počas konania nebol predložený doklad o uzatvorení zmluvy o
pôžičke, výpočet, ktorý by preukázal výšku uplatneného nároku, a nie sú pripojené listinné dôkazy
preukazujúce tvrdenia žalobcu, čím žalobca neuniesol dôkazné bremeno. Súd je povinný pri uplatnení

nároku zo spotrebiteľskej zmluvy, v záujme ochrany spotrebiteľa podrobiť zmluvu súdnej kontrole ex offo
a zisťovať, či zmluva neobsahuje neprijateľné zmluvné podmienky. Z dodatku predloženého žalobcom
je zrejmé, že ročná úroková sadzba je uvedená 27.65 %, avšak pri výške úveru 2.000 eur s mesačnou
splátkou 65,94 eur na 48 mesiacov, by bola ročná úroková sadzba 24,66 %, a spotrebiteľ by mal zaplatiť
2.164,91 eur. V zmluve je nesprávne uvedená ročná úroková sadzba, absentuje právo spotrebiteľa

vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky, absentuje súhrnný prehľad, ktorý obsahuje
lehoty a podmienky splácania úrokov a poplatkov, absentuje úroková sadzba, ktorá sa použije v prípade
omeškania spotrebiteľa s platením splátok, a veriteľ do dodatku včlenil neprijateľné zmluvné podmienky,
ako napríklad automatický revolving. Takéto zmluvy sú súdmi vyhlásené za bezúročné a bez poplatkov
podľa § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010. K zosplatneniu úveru malo podľa dokladov predložených

žalobcom dôjsť 19.2.2017. Žalovaný má za to, že ak aj existoval nejaký nárok z predmetnej zmluvy,
bol by premlčaný, preto z opatrnosti vzniesol námietku premlčania. Vzhľadom na uvedené skutočnosti,
žalovaný žiadal platobný rozkaz zrušiť a žalobu zamietnuť.

4. Podľa § 267 ods. 3 Civilného sporového poriadku v znení účinnom v čase podania odporu, ak čo

len jeden zo žalovaných podá včas odpor s vecným odôvodnením, súd zruší platobný rozkaz v celom
rozsahu a nariadi pojednávanie. To neplatí, ak ide o samostatné spoločenstvo podľa § 76.

5. Okresný súd Trnava uznesením č.k. 14Csp/89/2019-41 zo dňa 9.3.2020 zrušil platobný rozkaz v
celom rozsahu. Zároveň vyzval žalobcu na písomné vyjadrenie k podanému odporu.

6. Žalobca v replike doručenej súdu dňa 19.3.2020 uviedol, že zmluva bola riadne podpísaná oboma
zmluvnými stranami, čím boli splnené zákonné predpoklady pre platnosť právneho úkonu. Žalovaný
nebol k podpisu zmluvy žiadnym spôsobom nútený a túto nepodpísal pod nátlakom. Zmluva neobsahuje
žiadne neprijateľné zmluvné podmienky, pričom žalovaný bol s parametrami zmluvy riadne oboznámený

a tieto boli konkretizované vo forme zmluvných podmienok, s ktorými bol žalovaný riadne oboznámený.
Žalovaný bol pri podpise zmluvy riadne oboznámený s tým, akú istinu a aké príslušenstvo bude povinný
platiť, tieto nerozporoval a vykonával úhrady v zmluvne predpísanej výške aj s príslušnou časťou
úroku. Poukázal na to, že zmluva nemusí obsahovať rozpis splátok na istinu, úroky a poplatky a je
postačujúce, ak rozpis jednotlivých položiek každej splátky sa uvádza v amortizačnej tabuľke, ktorú má

veriteľ povinnosť vydať na základe žiadosti spotrebiteľa. Vo vzťahu k námietke premlčania je žalobca
toho názoru, že v konaní nedošlo k premlčaniu nároku a tento bol uplatnený v rámci plynutia zákonnej
3-ročnej premlčacej doby. Rozhodujúcou pre posúdenie premlčania dlhu je splatnosť tej splátky, ktorá
vyvolala zročnosť celého dlhu. Poukázal pritom na čl. 12 bod 12.2 zmluvných podmienok, keď z
gramatického výkladu ustanovení vyplýva, že žalobca má oprávnenie vyhlásiť mimoriadnu splatnosť

dlhu pre nesplnenie niektorej splátky, teda pre nesplnenie ktorejkoľvek splátky, ktorú si sám určí. Žalobca
musel v zmysle zákona čakať na splatnosť troch po sebe nasledujúcich splátok. Nakoľko žalovaný
podľa predloženého prehľadu splátok a úhrad nepodnikol po výzve žiadne kroky smerujúce k zaplateniu
zameškaných splátok, žalobca bol oprávnený úver zosplatniť aj pre ktorúkoľvek nasledujúcu splátku.Ak sa žalovaný dostal do omeškania prvýkrát splátkou zročnou dňa 20.10.2016, žalobca by nemohol
pristúpiť k zosplatneniu a uplatniť právo v súvislosti s vyhlásením mimoriadnej splatnosti skôr ako po
troch mesiacoch od danej splátky. Právo spojené s vyhlásením mimoriadnej splatnosti mohol veriteľ

prvýkrát uplatniť najskôr dňom 21.1.2017, kedy uplynuli 3 mesiace od omeškania splátky a od tohto
momentu je tak možné počítať plynutie 3-ročnej premlčacej doby. Oznámenie o vyhlásení okamžitej
splatnosti dlhu bolo zasielané žalovanému len obyčajnou poštou, a o zosplatnení sa žalovaný mohol
dozvedieť najneskôr doručením podanej žaloby. Vo vzťahu k overovaniu bonity žalovaného žalobca
poukazuje na tú skutočnosť, že občiansky preukaz žalovaného nebol odcudzený, spĺňal štandardné

rizikové podmienky a klient prehlásil, že ku dňu podpisu zmluvy mu neboli známe žiadne okolnosti,
ktoré by mohli mať vplyv na riadne plnenie jeho záväzku. Zmluvne stanovená výška mesačnej splátky
sa tak s poukazom na žalovaným uvádzané hodnoty javí ako primeraná. Vo vzťahu k hodnote RPMN
žalobca uviedol, že všetky obligatórne náležitosti zmluvy sú premietnuté do vzorca, ktorý je súčasťou
čl. 7 zmluvných podmienok, s ktorými bol žalovaný riadne oboznámený. Vo vzťahu k označeniu zmluvy
ako „Dodatok“ žalobca uviedol, že pri jej vyhotovení zrejme došlo k pisárskej chybe v názve zmluvy,

pričom z obsahu zmluvy je zrejmé, že sa jedná o zmluvu o spotrebiteľskom úvere. Žalobca zároveň súdu
oznámil, že pohľadávka, ktorá je predmetom konania, bola postúpená na spoločnosť Intrum Slovakia
s.r.o. so sídlom v Bratislave a preto navrhol, aby do konania na miesto doterajšieho žalobcu vstúpila
táto spoločnosť.

7. Okresný súd Trnava následne uznesením č.k. 14Csp/89/2019-69 zo dňa 14.5.2020 pripustil, aby do
konania na miesto pôvodného žalobcu, spoločnosti Všeobecná úverová banka, a.s.; skrátený názov:
VÚB, a.s., vstúpil súčasný žalobca.

8. Podľa § 290 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), spotrebiteľský spor je spor medzi

dodávateľom a spotrebiteľom vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy alebo súvisiaci so spotrebiteľskou
zmluvou.

9. Podľa § 297 CSP, súd na prejednanie sporu nariadi pojednávanie.

10. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi označenými a predloženými
žalobcom ako aj žalovaným, výsluchom zástupcu žalovaného a zistil nasledovný skutkový stav veci, na
základe ktorého rozhodol v súlade s ustanovením § 180 Civilného sporového poriadku na pojednávaní v
neprítomnosti právneho zástupcu žalobcu, ktorý mal predvolanie na pojednávanie riadne doručené, na
pojednávanie sa nedostavil, pričom svoju neúčasť riadne a včas ospravedlnil a súhlasil s prejednaním

veci v jeho neprítomnosti.

11. Predchodca žalobcu ako veriteľ a žalovaný ako dlžník uzavreli zmluvu o pôžičke, na základe ktorej
predchodca žalobcu poskytol žalovanému úver vo výške 2.000 eur, s ročnou úrokovou sadzbou vo
výške 27,65 %, RPMN vo výške 27,65 % a priemernou hodnotou RPMN vo výške 18,24 %, pričom

celkové náklady boli uvedené v sume 1.165,12 eur. Žalovaný sa zaviazal splácať úver v 48 mesačných
splátkach vo výške 65,94 eur. Prvá splátka bola splatná dňa 20.8.2015 a termín konečnej splatnosti bol
v 7/2019. Žalovaný podľa skutkového tvrdenia žalobcu, zaplatil predchodcovi žalobcu do predčasného
zosplatnenia pohľadávky na predmetný úver celkom sumu 923,16 eur. Listom zo dňa 29.12.2016
predchodca žalobcu žalovaného upozornil, že v prípade, ak nedôjde k úhrade dlžnej sumy, vyhlási úver

za predčasne splatný. Listom zo dňa 26.2.2017 vyhlásil predchodca žalobcu úver za predčasne splatný
ku dňu 19.2.2017 a vyzval žalovaného na úhradu dlžnej sumy. Uvedené skutočnosti súdu vyplynuli
jednak zo žaloby, ako aj zo zhodných tvrdení sporových strán, keďže zmluva o uzavretí úveru, súdu
predložená nebola.

12. Splnomocnený zástupca žalovaného na pojednávaní uviedol, že žaloba je nedôvodná, pretože
žalobca nie je aktívne vecne legitimovaný. Žalobca nepredložil zmluvu o pôžičke, ale iba Dodatok k
zmluve o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 28.7.2015. Žalovaný disponuje čiastočnou
zmluvou o úvere, na ktorej je vyznačený dátum dňa 29.7.2015. Preto nie je zrejmé, ako môže byť
vyhotovený dodatok k zmluve o deň skôr, ako je samotná zmluva uzatvorená, a prečo bol nutný

dodatok k zmluve, keď základné veci v zmluve ako aj v dodatku k tejto zmluve sú identické. Žalobca
tým, že nepredložil zmluvu na základe ktorej si uplatňuje žalobný nárok, neuniesol dôkazné bremeno.
Právny predchodca žalobcu pri uzatváraní zmluvy o úvere so žalovaným nepostupoval s odbornou
starostlivosťou tak, ako má na mysli § 7 zákona č. 129/2010, keď neskúmal bonitu klienta a nepreverovalžiadnym spôsobom jeho príjmy a výdavky. Ak by veriteľ tak urobil, minimálne z úverového registra alebo
z vlastnej databázy úverov, tak by zistil, že žalovaný v tom čase mal s týmto veriteľom uzatvorené
4 úverové zmluvy a ďalšie minimálne 4 úverové zmluvy s inými bankami. Ako je zrejmé z dodatku k

zmluve, mesačné finančné náklady žalovaného boli 750 eur, iné mesačné výdavky boli uvedené ako
50 eur a jeho priemerný mesačný príjem bol 1.099 eur. Z uvedeného vyplýva, že veriteľ neskúmal,
či je klient schopný splácať ďalší úver a aké sú jeho skutočné príjmy a výdavky, pretože z registra
úverov by zistil, že klient je vysoko rizikový. Veriteľ mal viacero možností preverenia bonity a platobnej
schopnosti žalovaného, avšak tieto nevyužil. Žalobca poukazuje iba na to, že jeho právny predchodca

dostal od žalovaného súhlas na preskúmanie jeho bonity, avšak nepredložil žiaden dôkaz o tom, akým
spôsobom túto bonitu skúmal. Dôsledkom porušenia tejto povinnosti podľa ustanovenia § 11 ods. 2
zákona č. 129/2010 je, že veriteľ nie je oprávnený od spotrebiteľa požadovať jednorazové splatenie
úveru. Ak teda veriteľ nepostupoval s odbornou starostlivosťou, nemohol platne zosplatniť úver, pričom
zosplatnenie úveru je jednou z podmienok pre platné postúpenie pohľadávky tretej strane. Ak určitá
pohľadávka nie je postupiteľná, jej postúpenie je neprípustné a v rozpore so zákonom. Žalobca žiadnym

spôsobom nepreukázal, že sa platne a účinne stal veriteľom uplatňovanej pohľadávky, teda nepreukázal
svoju aktívnu legitimáciu a preto nie je oprávnený takúto pohľadávku uplatňovať pred súdom. Zástupca
žalovaného poukázal ďalej na to, že list označený ako Oznámenie o vyhlásení okamžitej splatnosti zo
dňa 26.2.2017, je vyhlásenie splatnosti úverovej zmluvy číslo 7154367. Žalobca však predložil súdu
a uplatňuje si nárok z Dodatku k zmluve číslo XXXXXXXXXX. Rovnako nesedia čísla zmlúv ani len v

prehľade splátok, ktorý predložil žalobca. Žalobca tiež nepreukázal, na základe ktorej splátky sa dostal
žalovaný do omeškania a na základe ktorej splátky veriteľ úver zosplatnil. Neboli splnené podmienky
pre platné vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru, žalobca nepreukázal doručenie zosplatnenia úveru
žalovanému a k takémuto zosplatneniu nemohlo prísť. Vzhľadom na uzavretie viacerých zmlúv so
žalobcom, žalovanému nie je zrejmé, z ktorej zmluvy si žalobca uplatňuje svoj nárok, ktorá zmluva je

predmetom tohto sporu a z toho dôvodu nemôže súd a ani žalovaný k tejto zmluve dať svoje vyjadrenie.
Zástupca žalovaného poukázal aj na ustanovenie § 17 ods. 1 zákona č. 129/2010, ďalej na § 53 ods. 9
Občianskeho zákonníka, tiež na to, že pri hrubom porušení § 7 ods. 1 zákona č. 129/2010, čo v tomto
prípade bolo, je nutné takýto úver považovať aj za bezúročný a bezpoplatkov. Na preukázanie svojich
tvrdení zástupca žalovaného súdu predložil 1. stranu Zmluvy o poskytnutí najľahšej pôžičky zo dňa

29.7.2015 a rozsudok Okresného súdu Trnava, kde žalovaný vystupuje ako strana sporu.

13. Žalobcavpodanídoručenomsúdudňa19.9.2023,ktorýmreagovalnapredneszástupcužalovaného
na pojednávaní uviedol, že jeho právny predchodca pred uzatvorením zmluvy o úvere skúmal schopnosť
žalovaného splácať spotrebiteľský úver s odbornou starostlivosťou. Žalovaný z titulu zamestnanca

preukázal výšku mesačného príjmu 1.099 eur a výšku mesačných výdavkov 800 eur, pričom suma
životného minima v danom období bola 198,09 eur. Zmluvne stanovená výška mesačnej splátky 65,94
eur sa tak javí ako primeraná. Veriteľ si vyžiadal od žalovaného za účelom overenia jeho bonity súhlas
s použitím jeho osobných údajov za účelom preverenia jeho úverovej histórie v nebankovom registri,
ako aj s cieľom preverenia existencie jeho pracovného pomeru v Sociálnej poisťovni. Z uvedeného

vyplýva, že veriteľ sa nedopustil konania, ktoré predstavuje hrubé porušenie povinnosti podľa § 7
ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z.. Aktívnu legitimáciu v tomto spore žalobca preukazuje oznámením o
postúpení pohľadávky, ktoré bolo žalovanému zaslané na adresu uvedenú žalovaným jeho právnemu
predchodcovi, a to doporučene dňa 26.3.2020. Relevantným oznámením o postúpení pohľadávky
postupcom, riadne hmotnoprávne preukázal svoju aktívnu legitimáciu v tomto spore. Zároveň za účelom

preukázania aktívnej legitimácie, predložil súdu aj zmluvu o postúpení pohľadávok spolu s identifikáciou
postúpenej pohľadávky.

14. Podľa § 488 Občianskeho zákonníka, záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi
vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.

15. Podľa § 489 Občianskeho zákonníka, záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj
zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.

16. Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka

poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.17. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách
pre spotrebiteľov (ďalej len „ZoSÚ“) (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy), spotrebiteľským
úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy

o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci
poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

18. Podľa § 2 písm. d) ZoSÚ (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy), zmluvou o spotrebiteľskom
úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa

zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so
spotrebiteľským úverom.

19. Podľa § 7 ods. 1 a 2 ZoSÚ (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy), veriteľ je pred
uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo pred zmenou tejto zmluvy spočívajúcej v navýšení
spotrebiteľského úveru povinný posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať

spotrebiteľský úver, pričom berie do úvahy najmä dobu, na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver, výšku
spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa a prípadne aj účel spotrebiteľského úveru. Spotrebiteľ je
povinný poskytnúť veriteľovi na jeho žiadosť úplné, presné a pravdivé údaje potrebné na posúdenie
schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver; tým nie je dotknuté právo veriteľa využívať
informácie o spotrebiteľovi z príslušnej databázy za podmienok ustanovených osobitným zákonom.

20. Podľa § 11 ods. 2 ZoSÚ (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy), ak veriteľ nekonal s
odbornou starostlivosťou podľa § 7 ods. 1, nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové
splatenie spotrebiteľského úveru. V prípade hrubého porušenia povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa úver
považuje za bezúročný a bez poplatkov. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje

posudzovanie schopnosti splácať úver veriteľom bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a
rodinnom stave spotrebiteľa alebo bez nahliadnutia do príslušnej databázy údajov o spotrebiteľoch na
účely posudzovania ich schopnosti splácania úverov.

21. Podľa § 17 ods. 1 ZoSÚ (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy o postúpení pohľadávok), práva

vyplývajúce zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere neprechádzajú a veriteľ ich nemôže previesť na tretiu
osobu; to neplatí, ak prechádza alebo sa postupuje pohľadávka so všetkými právami s ňou spojenými a
a) ide o prechod alebo postúpenie z veriteľa oprávneného poskytovať spotrebiteľský úver podľa tohto
zákona alebo osobitného predpisu18b) na veriteľa podľa § 20 ods. 1 písm. a), banku, zahraničnú banku
alebo pobočku zahraničnej banky, a

b) prechádza alebo postupuje sa pohľadávka po konečnom termíne splatnosti spotrebiteľského úveru
alebo pohľadávka, ktorá sa stala splatnou pred termínom konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru.

22. Podľa § 52 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy),
spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so

spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce
právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany,
ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je
obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

23. Podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má
vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od
omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní
na uplatnenie tohto práva.

24. Podľa § 565 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie
celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené.
Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.

25. Z vykonaného dokazovania mal súd z nesporných tvrdení sporových strán za preukázané, že

medzi predchodcom žalobcu ako veriteľom a žalovaným ako dlžníkom bola uzavretá úverová zmluva,
ktorou veriteľ poskytol žalovanému ako dlžníkovi spotrebiteľský úver vo výške 2.000 eur. Právny vzťah
založený predmetnou úverovou zmluvou je právnym vzťahom založeným spotrebiteľskou zmluvou a
je nevyhnutné posudzovať ho nielen podľa príslušných ustanovení Obchodného zákonníka (§ 497 anasl.), ale aj právnych predpisov, ktoré upravujú právne vzťahy spotrebiteľského charakteru (§ 52 a nasl.
Občianskeho zákonníka, zákona č. 129/2010 Z.z.), keďže predchodca žalobcu pri uzatváraní zmluvy o
spotrebiteľskom úvere vystupoval ako veriteľ s poukazom na predmet podnikania a žalovaný vystupoval

ako spotrebiteľ, pretože mu bol poskytnutý úver za iným účelom ako za účelom výkonu zamestnania,
povolania alebo podnikania. V zmysle zásady lex specialis derogat legi generali má potom špeciálna
právna úprava, ktorou je zákon č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, ako i ustanovenie § 52
a nasl. Občianskeho zákonníka, prednosť pred všeobecnou právnou úpravou, ktorou je Obchodný
zákonník, a je preto nevyhnutné predmetný právny vzťah medzi účastníkmi zmluvy posudzovať podľa

ustanovení Občianskeho zákonníka a príslušných ustanovení zákona o spotrebiteľských úveroch.

26. SúdpoukazujenarozhodnutieSúdnehodvoraEÚzn.C-679/18vktoromsauvádza,žečlánky8a23
smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23. apríla 2008 o zmluvách o spotrebiteľskom
úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/EHS sa majú vykladať v tom zmysle, že vnútroštátnemu
súdu ukladajú povinnosť preskúmať ex offo existenciu porušenia povinnosti stanovenej v článku 8

tejto smernice, podľa ktorej veriteľ musí pred uzavretím zmluvy posúdiť úverovú bonitu spotrebiteľa, a
vyvodiť dôsledky, ktoré z porušenia tejto povinnosti vyplývajú vo vnútroštátnom práve, pod podmienkou,
že sankcie spĺňajú požiadavky podľa uvedeného článku 23. Články 8 a 23 smernice 2008/48 sa
majú ďalej vykladať v tom zmysle, že bránia vnútroštátnej právnej úprave, podľa ktorej sa sankcia za
porušenie povinnosti veriteľa posúdiť pred uzavretím zmluvy úverovú bonitu spotrebiteľa, ktorá spočíva

v neplatnosti zmluvy o úvere spojenej s povinnosťou spotrebiteľa vrátiť veriteľovi poskytnutú sumu istiny
v dobe primeranej jeho možnostiam, uplatní len pod podmienkou, že daný spotrebiteľ túto neplatnosť
namietne, a to v trojročnej premlčacej dobe.

27. Súd poukazuje na rozhodnutie Súdneho dvora EÚ zn. C - 449/13 z ktorého vyplýva, že veriteľ

musí v každom prípade a vzhľadom na osobitné skutočnosti prípadu posúdiť, či sú uvedené informácie
primerané a dostatočné na ohodnotenie úverovej bonity spotrebiteľa. V tejto súvislosti sa môže
dostatočný charakter uvedených informácií líšiť vzhľadom na okolnosti uzatvorenia zmluvy o úvere,
osobnú situáciu spotrebiteľa a výšku úveru. Toto ohodnotenie sa môže uskutočniť prostredníctvom
dokumentov preukazujúcich finančnú situáciu spotrebiteľa, ale nemožno vylúčiť, že veriteľ zohľadní

aj staršie informácie o finančnej situácii záujemcu na úver, ktorými môže disponovať. Obyčajné
nepodloženévyhláseniaspotrebiteľavšaknemôžubyťsamyosebedostatočné,akknímniesúpripojené
dôkazy.

28. Informácie pre rozhodnutie veriteľa o tom, či zmluvu uzavrie alebo nie, si má veriteľ zabezpečiť sám,

a to aj v spolupráci so žiadateľom o úver. Pri získavaní relevantných informácií za účelom posúdenia
úverovej schopnosti spotrebiteľa tak veriteľ vychádza ako z informácií dodaných spotrebiteľom a
samozrejme ním aj preukázaných, tak z informácií, ktoré získava z iných dostupných zdrojov. Je
povinnosťou veriteľa takto získané informácie zhromaždiť, vyhodnotiť ich dostatočnosť a rozhodnúť, či a
ktoré informácie je nevyhnutné ďalej overovať. Za dostatočné sa považujú iba také informácie o príjmoch

a výdavkoch, z ktorých je veriteľ schopný získať objektívny obraz o žiadateľovej finančnej situácii. Z
dikcie zákona posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver
logicky vyplýva, že posúdenie s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský
úver nie je možné bez porovnania mesačných príjmov a samozrejme nevyhnutných mesačných
výdavkochžiadateľa.Spotrebiteľjepovinnýposkytnúťveriteľovinajehožiadosťúplné,presnéapravdivé

údaje. Schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver tak treba chápať ako situáciu, keď v závislosti
na frekvencii splácania zostane spotrebiteľovi v jeho osobnom a domácom rozpočte dostatok finančných
prostriedkov, aby mohol bez akýchkoľvek problémov a obmedzení splácať splátku v predpokladanej
výške. Preto dodávateľ musí okrem iného analyzovať spotrebiteľov osobný a domáci rozpočet a to ako
stranu príjmov, tak stranu výdavkov, a to vždy vo vzťahu ku konkrétnemu žiadateľovi o úver. Analýza

iba niektorej zo strán rozpočtu sama o sebe k posúdeniu úverovej schopnosti nepostačuje. Cieľom
zákonodarcu bolo efektívne zamedziť predlžovaniu spotrebiteľov, ktorí nie sú schopní svoje záväzky
riadne splácať.

29. Z vyššie uvedeného vyplýva, že súd v spotrebiteľských sporoch aj bez námietky strany sporu, teda

aj bez popretia skutkových tvrdení, je povinný skúmať ex offo okrem iného aj skutočnosť, či veriteľ pred
uzavretím zmluvy posúdil úverovú bonitu spotrebiteľa. Okrem toho, v danej veci aj samotný zástupca
žalovaného v podanom odpore a aj na pojednávaní priamo namietol, že predchodca žalobcu nekonals odbornou starostlivosťou, pričom dôkazné bremeno toho, či a ako veriteľ skúmal bonitu spotrebiteľa,
zaťažuje výlučne veriteľa.

30. Z listinných dôkazov predložených stranami sporu považuje súd za preukázané, že sa veriteľ
pri poskytovaní úveru žalovanému uspokojil len s jeho vyjadrením, keď uviedol, že je rozvedený,
vyživovacie povinnosti nemá, býva vo vlastnom dome/byte, oznámil bydlisko a zamestnávateľa od
12/1991, v ktorom pracovnom pomere dosahuje čistý mesačný príjem 1.099 eur. Ďalej uviedol, že má
mesačné finančné výdavky 750 eur a iné mesačné výdavky 50 eur, pričom zo žalobcom predloženého

dodatku k zmluve o spotrebiteľskom úvere nevyplýva žiaden konkrétny doklad, ktorý by bol veriteľom
vyžiadaný a klientom doložený ku zmluve. Z dodatku nevyplýva ani to, že by veriteľ žiadal iné,
podrobnejšie údaje o príjme a výdavkoch žalovaného, keď ich vyžiadanie žalobca súdu nijak konkrétne
nepreukázal, a to, že si ich mal žiadať, začal tvrdiť až v priebehu konania po tom, ako žalovaný
namietol nezisťovanie bonity klienta (žalobca konkrétne začal tvrdiť, že jeho právny predchodca si
vyžiadal od žalovaného súhlas s použitím jeho osobných údajov za účelom preverenia jeho úverovej

histórie v registri a preverenia existencie jeho pracovného pomeru). Vyžiadanie si konkrétnych informácii
však žalobca nepreukázal napriek tomu, že ich vyžiadanie žalovaný namietal. V konaní tak zostalo
nepreukázané, že by veriteľ urobil dopyt do registra klientskych informácií, kde by si overil údaje
uvádzané žalovaným, či má, prípadne nemá iné úvery, v akej výške má žiadateľ o úver výdavky, ktoré
mesačne vynakladá a na čo konkrétne, keď tento údaj v žiadosti bol uvedený len v súhrnnej výške 750

eur ako finančné výdavky napr. na splátky úverov, hypoték, lízingov, a vo výške 50 eur ako mesačne
výdavky napr. na SIPO, náklady na bývanie, telefón, avšak bez ich bližšej konkretizácie. Veriteľ si taktiež
neoveril ani pravdivosť ďalších uvádzaných údajov, a to že žalovaný má byť rozvedený bez vyživovacích
povinností, či je skutočne zamestnaný a na dobu určitú alebo neurčitú, prípadne v akej výške dosahuje
čistý mesačný príjem. Z uvedeného vyplýva, že žiadnym spôsobom veriteľ nemal preukázaný skutočný

príjem a ani mesačné výdavky žalovaného. Skúmanie výdavkov len z údajov uvádzaných žiadateľom
o úver bez ich ďalšieho preverenia nie je dostatočné, pretože tieto údaje nemusia byť pravdivé, môžu
byť upravené v snahe, aby bolo žiadosti o úver vyhovené, prípadne aj záväzky klienta nemusia vždy
vyplývať len z verejných databáz, môže sa jednať napríklad aj o súkromné pôžičky. Tieto databázy
navyše nemôžu dať obraz ani o výdavkoch klienta. Veriteľ výdavky žalovaného vôbec nepreveroval,

keď nebolo preukázané ani ďalšie tvrdenie žalobcu, že mal k dispozícii občiansky preukaz žalovaného,
nakoľko táto skutočnosť nevyplýva ani zo samotného dodatku predloženého žalobcom, v ktorom nie je
krížikom vyznačené predloženie žiadnych dokladov ku zmluve. Rovnako nebolo preukázané ani to, že
by žalovaný dal veriteľovi súhlas na použitie jeho osobných údajov, pretože toto jeho tvrdenie žalovaný
poprel. Preto veriteľ nemohol mať správny údaj o tom, aká suma zostane žalovanému po uhradení

všetkých jeho nevyhnutných výdavkov a či bude skutočne schopný splácať úver, a to aj s poukazom na
dosahovaný príjem v tvrdenej výške 1.099 eur a na výšku uvádzaných mesačných výdavkov v celkovej
výške 800 eur, čo predstavuje viac ako dve tretiny jeho celkového príjmu. Splnenie danej podmienky,
a to skutočnosť, že veriteľ pri poskytovaní úveru konal s odbornou starostlivosťou, mal žalobca súdu
preukázať už v čase podania žaloby, nakoľko povinnosťou žalobcu je súdu riadne preukázať žalovanú

sumu a dôvodnosť uplatneného nároku.

31. K posudzovaniu schopnosti žalovaného splácať spotrebiteľský úver pristúpil veriteľ len formálne
a jeho postup nenaplnil účel predpokladaný ustanovením § 7 ods. 1 ZoSÚ. Jeho postup je preto
možné hodnotiť podľa ustanovenia § 11 ods. 2 veta prvá a druhá ZoSÚ ako nekonanie s odbornou

starostlivosťou pri posúdení schopnosti splácať spotrebiteľský úver a zároveň hrubé porušenie tejto
povinnosti s dôsledkami, ktoré z porušenia vyplývajú, a to jednak zánik oprávnenia od spotrebiteľa
vyžadovať jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru a jednak bezúročnosť a bezpoplatkovosť
úveru.

32. Vzhľadom na takto zistené skutočnosti, ktoré vyplynuli z vykonaného dokazovania, dospel súd
k záveru, že veriteľ pri poskytovaní úveru nepostupoval s odbornou starostlivosťou, keď dôsledne
neskúmal bonitu spotrebiteľa. Na základe takéhoto zistenia, bol súd potom toho názoru, že veriteľ
nebol oprávnený vyhlásiť predčasné zosplatnenie predmetného úveru, keď v zmysle vyššie citovaného
ustanovenia § 11 ods. 2 ZoSÚ, v takýchto prípadoch veriteľ nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa

jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru. Z toho dôvodu zosplatnenie úveru ku dňu 19.2.2017 je
potrebné považovať za neplatné. Keďže nedošlo k platnému a účinnému zosplatneniu úveru právnym
predchodcom žalobcu, nemohlo dôjsť ani k platnému postúpeniu pohľadávky. A napokon, neplatnosť
zmluvy o postúpení pohľadávok, znamená teda nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu v spore.S ohľadom na túto skutočnosť, žalobca nie je nositeľom práva, ktoré bolo predmetom postúpenia a
žalobcom uplatnené v tomto konaní, preto mu nie je možné toto právo priznať. Vzhľadom na nedostatok
aktívnej vecnej legitimácie žalobcu, súd žalobu zamietol.

33. Podľa § 251 CSP, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,
ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

34. Podľa § 255 ods. 1 a 2 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo

veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne
vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

35. Podľa § 262 ods. 1 a 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd
v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny

úradník.

36. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa ustanovenia § 262 ods. 1 CSP v spojení
s § 255 ods. 1 CSP, keď žalovaný bol v konaní v celom rozsahu úspešný, čo v konečnom dôsledku
znamená jeho nárok voči žalobcovi na náhradu účelne vynaložených trov celého konania v rozsahu 100

% trov konania, o čom súd rozhodol vo výroku II. rozsudku, keď súd nezistil žiadne dôvody pre aplikáciu
postupu podľa § 257 CSP a v konaní takýto dôvod tvrdený ani nebol. O výške náhrady trov konania bude
rozhodnuté v zmysle § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením,
ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Protitomutorozsudkujemožnépodaťodvolanievlehotedo15dníododňajeho doručenianaOkresnom
súde Trnava (§ 355 ods. 1 CSP, § 357 písm. m) CSP).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania, a síce ktorému súdu je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti

ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje
za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné súdne rozhodnutie, oprávnený môže podať

návrh na výkon exekúcie podľa osobitného zákona (zák. č. 233/1995 Z.z.).