Rozsudok – Spoluvlastníctvo Judgement was issued on Wednesday, March 7, 2024

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 34C/69/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8123200732
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 03. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Uhrinovský, PhD.

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2024:8123200732.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudcom JUDr. Petrom Uhrinovským, PhD. v právnej veci žalobcov 1. A. B., nar.

XX.X.XXXX, bytom B. X, XXX XX B. a 2. C. B., D. E., nar. XX.X.XXXX, bytom B. X, XXX XX B., proti
žalovanému F. G., nar. X.XX.XXXX, bytom B. X, XXX XX B., zast. JUDr. Branislav Kahanec, advokát,
so sídlom Vajanského 33, 080 01 Prešov, o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, takto

r o z h o d o l :

I. Zrušuje podielové spoluvlastníctvo strán sporu k nehnuteľnostiam:

- pozemok parcela registra CKN č. 95, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie, o výmere 294 m2,
nachádzajúci sa v katastrálnom území B., obec B., okres E. a evidovaný na LV č. XX vedenom Okresným

úradom Sabinov, katastrálny odbor;

- pozemok parcela registra CKN H. XXX, druh pozemku trvalý trávnatý porast, o výmere 2.210
m2, nachádzajúci sa v katastrálnom území B., obec B., okres E. a evidovaný na LV č. XXX vedenom
Okresným úradom Sabinov, katastrálny odbor.

II. Vyporiadava toto zrušené podielové spoluvlastníctvo tak, že novovytvorené parcely v zmysle

geometrického plánu H. X/XXXX vyhotoveného dňa 28.5.2014 I. J. K., autorizačne overeného dňa
2.6.2014 a úradne overeného Okresným úradom Sabinov, katastrálny odbor dňa 10.6.2014 prikazuje:

- do bezpodielového spoluvlastníctva manželov žalobcov parcelu registra L. H. XX/X, druh pozemku
zastavaná plocha a nádvorie, o výmere 19 m2;

- do bezpodielového spoluvlastníctva manželov žalobcov parcelu registra L. H. XXX/X, druh pozemku
trvalý trávnatý porast, o výmere 552 m2;

- do výlučného vlastníctva žalovaného parcelu registra L. H. XX/X, druh pozemku zastavaná plocha a
nádvorie, o výmere 275 m2;

- do výlučného vlastníctva žalovaného parcelu registra L. H. XXX/X, druh pozemku trvalý trávnatý porast,
o výmere 1.658 m2;

III. Žalobcom priznáva nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100 %, o výške ktorých
bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobcovia sa žalobou doručenou súdu dňa 26.1.2023 domáhali voči žalovanému zrušenia
a vyporiadania ich podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam: (-) pozemok parcela registra L. H.XX, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie, o výmere 294 m2, nachádzajúci sa v katastrálnom
území B., obec B., okres E. a evidovaný na LV č. XX vedenom Okresným úradom Sabinov, katastrálny
odbor(ďalejajako„Pozemok95“)a(-)pozemokparcelaregistraL.H.XXX,druhpozemkutrvalýtrávnatý

porast, o výmere 2.210 m2, nachádzajúci sa v katastrálnom území B., obec B., okres E. a evidovaný
na LV č. XXX vedenom Okresným úradom Sabinov, katastrálny odbor (ďalej aj ako „Pozemok 100“);
(Pozemok 100 a Pozemok 95 ďalej spoločne aj ako „Nehnuteľnosti“).

1.1. Žalobcovia podanú žalobu odôvodnili tým, že oni sú podielovými spoluvlastníkmi s vlastníckym

právom v podiele 1/4 k Nehnuteľnostiam (tento spoluvlastnícky podiel je v ich bezpodielovom
spoluvlastníctve manželov) a žalovaný je podielovým spoluvlastníkom s vlastníckym právom v podiele
3/4 k Nehnuteľnostiam.

1.2. Žalobcovia sa o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k Nehnuteľnostiam snažili
už dlhšie, a to mimosúdnou, ako aj súdnou cestou, pričom v žalobe opísali celú genézu súdnych

a mimosúdnych konaní.

1.3.Žalobcovianavrhli,abypodielovéspoluvlastníctvostránkNehnuteľnostiambolozrušenéanásledne
vyporiadané tak, že novovytvorené parcely v zmysle geometrického plánu H. X/XXXX vyhotoveného dňa
28.5.2014 I. J. K., autorizačne overeného dňa 2.6.2014 a úradne overeného Okresným úradom Sabinov,

katastrálny odbor dňa 10.6.2014 (ďalej aj ako „Geometrický plán“) boli prikázané: (-) do bezpodielového
spoluvlastníctva manželov žalobcov parcela registra L. H. XX/X, druh pozemku zastavaná plocha a
nádvorie, o výmere 19 m2 (ďalej aj ako „A. XX/X“) a parcela registra L. H. XXX/X, druh pozemku trvalý
trávnatý porast, o výmere 552 m2 (ďalej aj ako „A. XXX/X“); (-) do výlučného vlastníctva žalovaného
parcela registra L. H. XX/X, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie, o výmere 275 m2 (ďalej aj

ako „A. XX/X“) a parcela registra L. H. XXX/X, druh pozemku trvalý trávnatý porast, o výmere 1.658 m2
(ďalej aj ako „A. XXX/X“). Súčet výmer parciel, ktoré navrhli im prikázať je o 55 m2 nižší, ako by im podľa
veľkosti podielov mal prináležať, avšak za tento rozdiel náhradu priznať nežiadali.

1.4. Zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k Nehnuteľnostiam odôvodnili tým, že

žalovaný im znemožňuje riadne užívanie Nehnuteľností. Nehnuteľnosti susedia s parcelami, ktorých
sú spolu s ich dcérou spoluvlastníci a tieto užívajú, a na ktorých je umiestnený ich rodinný dom
s príslušenstvom, ktorý spolu s rodinou ich dcéry aj obývajú (A. L. H. XXX M. L. H. XX a rodinný dom
so súpisným č. X (ďalej aj ako „Rodinný dom“), to všetko pre k. ú. B.).

1.5. Uvedené najmä s naliehavou potrebou zabránenia podmáčania Rodinného domu v prípade
výraznejších zrážok vodou stekajúcou z parciel situovaných nad ich pozemkami a Rodinným domom,
ako aj zo samotného Pozemku 100, pričom o podmáčanie ich nehnuteľnosti a ich priame ohrozenie
v prípade lejakov sa vy´razne pričinil žalovaný, nakoľko na A. XXX bez dovolenia žalobcov urobil
opatrenia (uložil betónové zátarasy v hornej časti parcely a navozil zeminu a prekopal rigoly smerom

k ich pozemkom (parcelám L. H. XXX M. H. XX) tak. aby voda zo zrážok, ktorá desaťročia predty´m
prirodzenie tiekla po celej šírke A. XXX (keďže táto parcela mala tvar úžľabia nad ktory´m boli ďalšie
pozemky) teraz vo forme potoka tiekla pozdĺž hranice medzi A. XXX a A. L. H. XXX M. H. XX, na ktorej
je umiestnený ich Rodinny´ dom, ktory´ je sústavne podmáčany´, čím žalovany´ už skoro dve desaťročia
spôsobuje žalobcom škodu.

1.6. Uvedený naliehavý problém chcú žalobcovia vyriešiť vybudovaním odvodňovacieho rigolu
umiestneného na X/X A. XXX a A. XX (predmet vyporiadania podľa žaloby), nakoľko vzhľadom na
topografiuvyššieuvedeny´chpozemkov(zvlášťposvojvoľnejúpraveprofiluA.XXXžalovanýmuložením
betónových zátarás a navozením zeminy) je toto jediné možné riešenie pre zabránenie ďalších škôd na

ich majetku spôsobeny´ch tečúcou vodou z lejakov.

2. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe doručenom súdu dňa 8.3.2023 uviedol, že so žalobou nesúhlasí,
nakoľko žalobcovia nie sú vlastníkmi Nehnuteľností.

2.1. Aj keď zápis v katastri nehnuteľností preukazuje ich vlastnícke právo, na tunajšom Okresnom súde
v Prešove prebiehalo konanie č. 20C/158/2015 a č. 29C/18/2021, s ty´m, že v ty´chto konaniach sa
spochybňovalovlastníckeprávožalobcovkA.XXX.Žalobcovia,rovnakoakoajichprávnapredchodkyňa
M. B. nikdy predmetný pozemok neužívali a teda nemohli nadobudnúť k nemu vlastnícke právavydržaním. M. B., priama právna nástupkyňa N. F., nar. XX.XX.XXXX, zomrelom dňa XX.XX.XXXX,
ktory´ po reálnej deľbe najneskôr v roku 1926 nikdy A. XXX nevlastnil a ani nebol jeho podielovy´m
spoluvlastníkom. Preto ani M. B. nebola podielovou spoluvlastníčkou A. XXX a teda nemohla účinne

previesť spoluvlastnícke právo kúpnou zmluvou C./XX na žalobcov.

2.2. Stav reálnej deľby a spôsob užívania predmetny´ch parciel bol zachyteny´ v znaleckom posudku
vypracovaným súdnym znalcom I. A. I., O. XX.XX.XXXX na základe uznesenia Okresného súdu v
Prešove sp. zn. XXXXX/XX zo dňa 22.01.1991, kde navrhovateľka M. B. právna predchodkyňa žalobcov,

si nerobila žiaden nárok k A. XXX.

2.3. K dňu podania vyjadrenia k žalobe mal žalovaný informácie, že pán O. F. chce podať žalobu o
určenie, že spoluvlastnícky podiel k predmetnej nehnuteľnosti patrí do dedičstva po poručiteľovi P. F.
nar. XX.XX.XXXX, zomrelom dňa X X.XX.XXXX. Preto navrhol toto konanie prerušiť.

3. Žalobcovia v replike (§ 167 ods. 3 CSP) uviedli, že na podanej žalobe trvajú. K tvrdeniu žalovaného,
že ich právna predchodkyňa M. B. nemohla nadobudnúť vlastnícke právo v podiele X/X Q. A. XXX M. k
spochybňovaniu tohto vlastníckeho práva v rámci tzv. účelovy´ch protižalôb (konanie č. 20C/158/2015
a č. 29C/18/2021 ) uviedli najneskôr v roku 1926 došlo k deľbe parcely mpč. XXX/XX/XX, zapísanej
v pozemnoknižnej zápisnici č. XXX medzi štyroch súrodencov, a to R. M., P. F., M. G. a N. F.

(právneho predchodcu žalobcov), pričom k zápisu tejto deľby do katastra nikdy nedošlo. Súčasťou
pozemnoknižnejzápisnice č. XXX bola aj parcela mpč. XXX, ktorá podľa ich názoru tiež bola súčasťou
deľby. Už krátko po deľbe medzi uvedeny´mi zúčastneny´tni tejto deľby nastali zámeny a s ty´m súviseli
aj zmeny v užívaní. M. B. (dcéra N. F.), sa stala spoluvlastníčkou parciel mpč. XXX/XX/XX a mpč.
XXX, zapísany´ch v pozeinkovoknižnej zápisnici č. XXX, a to v podiele 1/4 na základe uznesenia vo

vecí prejednania dedičstva č. O. XXX/XX-XX po jej otcovi N. F., zomreléniu XX.XX.XXXX, ktory´ bol
priamy účastník deľby v roku 1926. Na základe uvedeného, podľa S. H. XXX M. B. od roku 1959 bola
spoluvlastníčkou A. XXX v podiele 1/4, tak ako aj ostatní účastníci deľby, resp. ich právni nástupcovia.
Spoluvlastníctvo M. B. k A. XXX v podiele 1/4 trvalo až do času, ky´m došlo k predaju tejto nehnuteľnosti
žalobcom na základe kúpnej zmluvy/notárskej zápisnice zo dňa 21.07.1997 číslo T. XXX/XX. Žalobcovia

sa tak stali spoluvlastníkmi A. XXX v podiele 1/4, pričom tento právny stav trvá doteraz.

3.1. Ďalej poukázali na skutočností uvedené v žalobe, a to v súvislosti s (-) konaniami vedeny´mi na
základe dvoch účelovy´ch protižalôb ako konanie č. 20C/158/2015 a č. 29C/18/2021, (-) nakladaním
s podielmi k A. XXX po reálnej deľbe.

3.2. S vyjadrením žalovaného, že podiel k A. XXX žalobcovia neužívali nesúhlasili. S užívaním celého
A. XXX žalovaným nesúhlasil, na čo ho stále upozorňovali, nakoľko občianske spolužitie s ním bolo
a je veľmi komplikované. V rámci súdneho konania vedeného OS Prešov pod sp. zn. 16/C/153/2006
(žalovaný sa v procesnom postavení žalobcu domáhal vydania rozsudku, že podiel 1/4 k A. XXX A.

do dedičstva po jeho právnej predchodkyni M. G.) žalobcovia jasne deklarovali ich záujem riadne
užívať predmetný spoluvlastnícky podiel, pričom v tomto súdnom konaní žalovaný nebol úspešny´. Za
spoluvlastnícky podiel k Pozemku 100 každoročne bola a je obci Bodovce žalobcami uhrádzaná daň
z nehnuteľností.

3.3. K znaleckému posudku vyhotovenému I. A. I., predloženým žalovaným v rámci vyjadrenia k žalobe
uviedli, že tento znalecky´ posudok bol vyhotoveny´ v rámci súdneho konania, ktoré sa ty´kalo vy´lučne
parciel U. H. XX/X,XX M. XXX pre k. ú. B., a to tak ako sú tieto parcely vyznačené na geometrickom
pláne písmenami A až M. A. XXX nebol predmetom uvedeného súdneho konania.

3.4. V žalobe uvedeny´ naliehavy´ problém so stekaním vody a podmáčaním nehnuteľností vo
vlastníctve žalobcov chcú vyriešit' vybudovaním odvodňovacieho rigolu umiestneného na 1/4 A. XXX a
A. XX, nakoľko vzhľadom na topografiu predmetných pozemkov (zvlášt po svojvoľnej úprave profilu A.
XXX vykonanej žalovaným položením betónovy´ch zátarás a navozením zeminy) je toto jediné možné
riešenie pre zabránenie ďalších škôd na ich majetku spôsobených tečúcou vodou z lejakov a prívalovej

vody.

4. Žalovaný právo dupliky (§ 167 ods. 4 CSP) nevyužil.5. V zmysle § 177 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších právnych
predpisov (ďalej aj ako „CSP“) súd na prejednanie tohto sporu nariadil pojednávanie, ktoré sa konalo
v dňoch 26.10.2023 a 7.3.2024 (ďalej aj ako „Pojednávanie“). Zároveň dňa 16.11.2023 súd vykonal

obhliadku Nehnuteľností (ďalej aj ako „Obhliadka“).

5.1. Na Pojednávaní žalobcovia uviedli, že reálna deľba Nehnuteľností je možná. Po prípadnom
vytvorení novej parcely susedný pozemok je pozemok, v ktorom sme spoluvlastníci my s našou dcérou.
Žalovaný naopak uviedol, že reálna deľba nie je možná, nakoľko na novo navrhovanej parcele, ktorá

má vzniknúť, A. XX/X sú umiestnené odvodňovacie drenážne rúry.

6. Z písomných vyjadrení strán, Pojednávania, Obhliadky a vykonaného dokazovania listinnými
dôkaznými prostriedkami a dôkaznými prostriedkami v elektronickej podobe (fotografia a video), ktoré
sú súčasťou súdneho spisu, súd zistil nižšie uvedený skutkový stav.

6.1. Z Listu vlastníctva č. XX pre katastrálne územie B. vyplýva, že A. XX je pozemkom parcely
registra „C" druhovo vymedzeným ako zastavaná plocha a nádvorie o výmere 294 m2 s evidovaným
spôsobom využívania ako pozemok, na ktorom je dvor, a ktorý je umiestnený v zastavanom území obce.
Z časti (B) predmetného LV ďalej vyplýva, že žalobca je podielovým spoluvlastníkom k A. XX o veľkostí
spoluvlastníckeho podielu 1/4 sú žalobcovia (v ich BSM) a žalovaný 3/4 (súčet jeho podielov 2/4 a 2/8).

Na tomto LV ďalej nie sú zapísamé žiadne ťarchy a pod.

6.2. Z Listu vlastníctva č. XXX pre katastrálne územie B. vyplýva, že A. XXX je pozemkom parcely
registra„C"druhovovymedzenýmakotrvalýtrávnatýporastovýmere2.210m2sevidovanýmspôsobom
využívania ako lúky a pasienku trvalo porasteny´ tra´vami alebo pozemok docˇasne nevyuzˇi´vany´ pre

trvaly´ tra´vny porast, ktorý je umiestnený v zastavanom území obce. Z časti (B) predmetného LV ďalej
vyplýva, že žalobca je podielovým spoluvlastníkom k A. XX o veľkostí spoluvlastníckeho podielu 1/4 sú
žalobcovia (v ich BSM) a žalovaný 3/4 (súčet jeho podielov 2/4 a 2/8). Na tomto LV ďalej nie sú zapísamé
žiadne ťarchy a pod.

6.3. Z dôkazných prostriedkov v elektronickej podobe (fotografia a video vykonaných na Pojednávaní)
a fotografií (č.l. 45 až 58) mal súd za preukázane, že na hranici Pozemku 100 s vedľajším pozemkom
A. H. XXX tečie v prípade dažďov väčší prúd vody. Uvedené tvrdenie žalovaný ani nijak nerozporoval.

6.4. Z Obhliadky vyplynulo, že reálne rozdelenie Nehnuteľností (tak ako to v žalobe navrhli žalobcovia

a v spojení s Geometrickým plánom) je reálne možné. Skleník sa nachádza na hranici pozemku par. č.
XX M. XX, pričom nezasahuje do A. XX.

6.5. Z Obhliadky a zo zhodných tvrdení strán vyplýva, že na A. XXX sa nachádzajú drenážne kanály,
tak ako ich vymedzili strany na Obhliadke, a ako vyplývajú z fotografií č. 7 až 11 z Obhliadky.

6.6. Z vyjadrenia žalobcu ohľadom skutočností týkajúcich sa spôsobu nadobudnutia ich
spoluvlastníckych podielov k Nehnuteľnostiam, a na to nadväzujúcim nepopretím týchto skutkových
tvrdení žalovaným, považoval súd za nesporné, že najneskôr v roku 1926 došlo k deľbe parcely F..
XXX/XX/XX, zapísanej v pozemnoknižnej zápisnici č. XXX medzi štyroch súrodencov, a to R. M., P. F.,

M. G. a N. F. (právneho predchodcu žalobcov), pričom k zápisu tejto deľby do katastra nikdy nedošlo.
Súčasťou pozemnoknižnejzápisnice č. XXX bola aj parcela mpč. XXX, ktorá tiež bola súčasťou deľby. Už
krátko po deľbe medzi uvedeny´mi zúčastneny´tni tejto deľby nastali zámeny a s ty´m súviseli aj zmeny
v užívaní. M. B. (dcéra N. F.), sa stala spoluvlastníčkou parciel F.. XXX/XX/XX M. F.. XXX, zapísany
´ch v pozeinkovoknižnej zápisnici č. XXX, a to v podiele 1/4 na základe uznesenia vo vecí prejednania

dedičstva č. D XXX/XX-XX po jej otcovi N. F., zomreléniu XX.XX.XXXX, ktory´ bol priamy účastník deľby
v roku 1926. Na základe uvedeného, podľa LV č. XXX M. B. od roku XXXX bola spoluvlastníčkou A.
XXX v podiele 1/4, tak ako aj ostatní účastníci deľby, resp. ich právni nástupcovia.

6.7. Z pripojených spisov tunajšieho súdu vyplýva, že konanie 11C/75/2023 bolo zastavené z dôvodu

nezaplatenia súdneho poplatku. Konania 29C/18/2021 a 20C/158/2015 boli zastavene z dôvodu
späťvzatia žalôb.7. Na vyššie zistený a opísaný skutkový stav súd aplikoval tieto právne normy platné a účinné k
dňu vyhlásenia tohto rozsudku, ak ďalej nie je uvedené inak (zistil nižšie uvedený právny stav): (-) §
142 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších právnych predpisov (ďalej aj ako

„Občiansky zákonník“), (-) § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka,
(-) § 119 Občianskeho zákonníka,
(-) § 415 Občianskeho zákonníka, (-) § 70 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností
a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam v znení neskorších právnych predpisov (ďalej
aj ako „Katastrálny zákon“).

8. V zmysle zisteného skutkového a právneho stavu súd takto vec právne posúdil a rozhodol nižšie
uvedeným spôsobom a na základe nižšie uvedených úvah.

9. V prvom rade súd podľa § 162 ods. 3 CSP odôvodňuje svoje rozhodnutie vo vzťahu k žalovaného
návrhom na prerušenie konania, a na to nadväzujúcim zamietnutím týchto návrhov súdom.

9.1. Žalovaný navrhol prerušenie tohto konania (-) najprv dňa 8.3.2023 v jeho vyjadrení k žalobe a
z dôvodu, že pán O. F. chce podať žalobu o určenie, že spoluvlastnícky podiel žalobcov k A. XXX patrí
do dedičstva po poručiteľovi P. F. a (-) a následne dňa 26.10.2023 na Pojednávaní z dôvodu, že na
tunajšom súde podal žalovaný žaloby: (žaloba 1): vo veci Vincent F. proti C. E. a spol., ktorá sa vedie
pod sp. zn. 34C/186/2023; (žaloba 2): vo veci F. G. proti U. E. a spol. o určenie, že spoluvlastnícky podiel

k nehnuteľnosti patrí do dedičstva, ktorá sa vedie pod sp. zn. 11C/75/2023; (žaloba3): vo veci O. F. proti
C. O. a spol., ktorá sa vedie na pod sp. zn. 9C/76/2023; s tým v predmetných žalobách je dotknutý aj
spoluvlastnícky podiel, resp. podielové vlastníctvo žalobcov, ktoré je predmetom tohto konania.

9.2. Súd zamietol oba návrhy na prerušenie tohto konania, nakoľko neexistovali zákonné dôvody

v zmysle §§ 162, 163 a 164 CSP na jeho prerušenie. Zároveň súd nepovažoval žalovaným uvedené
dôvody za „otázku, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu“ a ani rozhodnutie súdu v tomto spore
„nezávisí od otázky, ktorú nie je v tomto konaní oprávnený riešiť“.

9.3. Ak by aj žalovaný riadne pokračoval v konaniach o určenie, že žalobcovia nie sú vlastníkmi

spoluvlastníckeho podielu k Nehnuteľnostiam, ktorý je predmetom zrušenia a vyporiadania v tomto
konaní (alebo im obdobnými konaniami, ktorých cieľom je spochybniť vlastnícke právo žalobcov k
Nehnuteľnostiam), tak to nie je dôvod na prerušenie tohto konania.

9.4. Po prípadnom právoplatnom zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva k Nehnuteľnostiam

v tomto konaní by mohol žalovaný vo vyššie uvedených konaniach identifikovať novovzniknuté parcely
ako existujúci predmet sporu, a to z dôvodu právnej skutočnosti, ktorá nastala po podaní žaloby alebo
v prípade právoplatného skončenia konania o určenie vlastníctva by mohol túto skutočnosť oznámiť
v tomto konaní. V ostatom aj tak súd v tomto konaní riešil otázku vlastníctva k spoluvlastníckemu podielu
žalobcov k Nehnuteľnostiam v tomto konaní ako otázku predbežnú, tak ako je uvedené nižšie.

9.5. Na doplnenie súd uvádza, že k dňu vyhlásenia tohto rozsudku bolo konanie 34C/186/2023 (ako
žaloba 1) zastavené z dôvodu, že žalovaný tam v procesnom postavení žalobcu nezaplatil súdny
poplatok. Zároveň aj konanie 11C/75/2023 (žaloba 2) bolo zastavené z dôvodu nezaplatenia súdneho
poplatku.

9.6. Vo svetle minulých konaní (vedené na OS Prešov pod sp. zn. 20C/158/2015 a 29C/18/2021
a skončené zastavením z dôvodu späťvzatia žalôb) a správania sa žalovaného (odmietanie riešenia
stavu s ohrozujúcou vodou) v spojení s opätovne podanými žalobami, a na to to nadväzujúcim návrhom
na prerušenie konania, sa tento návrh javí tak, že jeho účelom je zachovanie statusu quo a oddialenie

akéhokoľvek spôsobu vyporiadania podielového spoluvlastníctva strán, a to či už mimosúdne alebo
autoritatívnym rozhodnutím súdu.

10. Žalovaný svoju procesnú obranu založil najprv na tom, že spochybnil vlastnícke právo žalobcov k ich
spoluvlastníckemu podielu k A. XXX. Na základe uvedeného sa tak súd ako tzv. predbežnou otázkou

zaoberal otázkou vlastníckeho práva žalobcov k Nehnuteľnostiam.

10.1. Námietku týkajúcu sa vlastníckeho práva k A. XXX odôvodni tým, že žalobcovia, rovnako ako aj
ich právna predchodkyňa M. B. nikdy predmetný pozemok neužívali a teda nemohli nadobudnúť k nemuvlastnícke práva vydržaním. M. B., priama právna nástupkyňa N. F., ktory´ po reálnej deľbe najneskôr
v roku 1926 nikdy A. XXX nevlastnil a ani nebol jeho podielovy´m spoluvlastníkom. Preto ani M. B.
nebolapodielovouspoluvlastníčkouPozemku100atedanemohlaúčinnepreviesťspoluvlastníckeprávo

kúpnou zmluvou C./XX na žalobcov.

10.2.Žalovanývšaknapreukázaniesvojichtvrdenívzmyslepredchádzajúcehoodsekunepredložilsúdu
žiadne dôkazy.

10.3. Žalovaný k spochybneniu vlastníckeho práva žalobcov odkázal aj na konania, ktoré prebiehali na
tunajšom súde pod sp. zn. 20C/158/2015 a 29C/18/2021. K tomuto súd uvádza, že vo vzťahu k týmto
konaniam žalovaný len uviedol „v týchto konaniach sa spochybňovalo vlastnícke právo žalobcov k A.
XXX“. Predmetné konania boli právoplatne skončené ich zastavením z dôvodu späťvzatia jednotlivých
žalôb, a to ako dôsledok dohody so žalobcami, že svoj spor mimosúdne vyriešia (na základe čoho zobrali
žalobcovia svoju pôvodnú žalobu v konaní 7C/254/2014 tiež späť).

10.4. V civilnom procese platí tzv. prejednacia zásada. Vo všeobecnosti podľa tejto zásady je
záležitosťou procesných strán, aké predložia skutkové podklady, vrátane dôkazov. Tvrdiť skutočnosti
rozhodujúce pre posúdenie veci a navrhovať dôkazy tieto skutočnosti podporujúce je tak výlučne vecou
strán a každá zo strán nesie procesnú zodpovednosť za to, že svojimi tvrdeniami vnesie do procesu ten

skutkový materiál, ktorý bude v súlade s jej procesnými záujmami. Súd je oprávnený založiť rozhodnutie
na skutočnostiach predložených procesnými stranami, a to, čo strany nepredložia, nemôže brať za
základ pre svoje rozhodovanie. Stranám teda hrozí pri nesplnení dôkaznej povinnosti a pri neunesení
dôkazného bremena, nepriaznivé rozhodnutie vo veci samej. Dôkazné bremeno je teda inštitútom
procesného práva, ktoré stíha toho účastníka, v ktorého záujme je aby určitá skutočnosť rozhodná podľa

hmotného práva a stranou tvrdená bola v konaní skutočne preukázaná. Pravým zmyslom dôkazného
bremena je umožniť súdu vydať rozhodnutie i v tých prípadoch, keď určitá skutočnosť pre spor rozhodná
dokázaná nebola, teda keď si súd nemôže urobiť záver o tom, že určitá skutočnosť je alebo nie je
pravdivá.

10.5. Žalobcovia svoje skutkové tvrdenia k celej genéze nadobudnutia vlastníckeho práva
k Nehnuteľnostiam uviedli žalobe, a následne aj ako reakciu na spochybnenie ich vlastníctva v replike.
Žalovaný na tvrdenia žalobcov ohľadom skutkových tvrdení týkajúcich sa nadobudnutia vlastníckeho
práva k Nehnuteľnostiam žiadnym spôsobom nereagoval a ani ich nepoprel.

10.6. K tomuto je potrebné napokon uviesť, že žalovaný spochybňoval vlastnícke právo len k A. XXX,
a nie k A. XX, pričom je potrebné vychádzať aj z ustanovenia § 70 ods. 1 Katastrálneho zákona,
v zmysle ktorého sú údaje katastra uvedené v § 7 sú hodnoverné, ak sa nepreukáže opak. V tomto
smere mal preto súd situáciu vo vzťahu k Pozemku 95 za vlastnícky ustálenú.
10.7. Na základe vyššie uvedeného súd vyhodnotil predbežnú právnu otázku ohľadom vlastníctva

spoluvlastníckeho podielu k Nehnuteľnostiam tak, že žalobcom svedčí vlastnícke právo v podiele 1/4
k Nehnuteľnostiam, a teda sú aj aktívne legitimovaným subjektom na podanie žaloby.

11. Podľa § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo a vykoná
vyporiadanie na návrh niektorého spoluvlastníka súd. Prihliadne pritom na veľkosť podielov a na účelné

využitie veci. Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu jednému
alebo viacerým spoluvlastníkom; prihliadne pritom na to, aby sa vec mohla účelne využiť a na násilné
správanie podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Ak vec žiadny zo spoluvlastníkov
nechce, súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov.

12. Z povahy podielového spoluvlastníctva, ako spoločenstva vlastníckych práv, založeného na zásade
dobrovoľnosti vyplýva, že ak nedôjde k dohode, ktorýkoľvek zo spoluvlastníkov môže požiadať súd
o zrušenie podielového spoluvlastníctva a jeho vyporiadanie. Toto právo vyplýva zo zásady, že
nikto nemôže byť spravodlivo nútený k tomu, aby zotrval v spoluvlastníckom vzťahu, ak mu to
z akýchkoľvek dôvodov nevyhovuje. Určité obmedzenie v tomto smere obsahuje len § 142 ods. 2

Občianskeho zákonníka, ktorý výnimočne umožňuje zamietnutie návrhu na zrušenie spoluvlastníctva
a jeho vyporiadanie súdom, a to z dôvodov hodných osobitného zreteľa. Žalobca nemusí tvrdiť ani
preukazovať dôvody, pre ktoré nie je ďalšie zachovanie spoluvlastníckeho vzťahu opodstatnené.13. V prejednávanej veci sú podielovými spoluvlastníkmi Nehnuteľností žalobca a žalovaný, pričom
tento záver vyplýva z odpovede na predbežnú otázku, tak ako je odôvodnené vyššie.

14. Platné právo v citovanom ustanovení § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka upravuje záväzné
poradie spôsobov vyporiadania podielového spoluvlastníctva. Prednostným spôsobom vyporiadania
je preto reálne rozdelenie veci.

15. Súd sa tak ďalej zaoberal otázkou, či reálne rozdelenie Nehnuteľností je dobré možné.

16. K reálnemu rozdeleniu sa vyjadrili žalobcovia tak, že toto je možné. Žalovaný sa naopak vyjadrili, že
reálne rozdelenie možné nie je. Najprv to odôvodnil tým, že na Pozemku 95 je vybudovaný skleník, čo
sa však nakoniec nepreukázalo, a aj samotný žalovaný nakoniec uviedol, že skleník sa na Pozemku 95
nenachádza. Uvedené vyplynulo aj z vykonanej Obhliadky

17. Žalovaný potom následne tvrdil, že reálnemu rozdeleniu Nehnuteľností bránia drenážne kanály.
Drenážnym kanálom sa v tomto spore s ohľadom na tvrdenia strán rozumie potrubie na odvádzanie
vôd súvisiaci s drenážou alebo s prácami spojenými s drenážou; určený na drenáž, na odvádzanie
nadbytočnejpodzemnejvody.(Slovníksúčasnéhoslovenskéhojazyka.Ved.red.M.N.,Bratislava:Veda,
vydavateľstvo SAV 2021. 1128 s. ISBN 978-80-224-1901-7.).

18. Drenážne kanály však podľa názoru súdu nebránia reálnemu rozdeleniu Nehnuteľností, nakoľko
tie aj po reálnom rozdelení môžu slúžiť aj naďalej svojmu účelu. Drenážny kanál pritom nie je ani
nehnuteľnosťou v zmysle občianskoprávnych predpisov (§ 119 Občianskeho zákonníka). Z uvedeného
dôvodu potom nepovažoval súd drenážne kanály nachádzajúce sa na Pozemku 100 ako prekážku

reálneho rozdelenia.

19. Ďalšie dôvody brániace reálnemu rozdeleniu Nehnuteľností už strany neuviedli a žiadne už ani súd
neidentifikoval, a tak vychádzal z toho, že reálne rozdelenie je dobré možné.

20. Zákon určuje hľadiská, na ktoré je súd povinný prihliadať pri rozhodovaní o vyporiadaní podielového
spoluvlastníctva. Súd tak prihliada jednak na veľkosť spoluvlastníckych podielov, a jednak na účelné
využitie veci. Nejde však o jediné a rozhodujúce hľadiská (napokon, aj zo jazykového vyjadrenia
posudzovanej právnej normy vyplýva, že súd na ne „iba“ prihliadne), súd prihliada i na iné okolnosti
prípadu. Rozhodujúcimi tak nebudú izolovane jednotlivé okolnosti, ale všetky relevantné okolnosti vo

svojom súhrne, súd vždy komplexne posúdi celý súbor relevantných skutočností, ktorý nie je vyčerpaný
iba hľadiskami priamo vymenovanými v tomto ustanovení zákona. Veľkosť spoluvlastníckeho podielu
pritom nie je rozhodujúca. (KRIŽAN, M. § 142 [Zrušenie spoluvlastníctva súdom]. In: ŠTEVČEK, M.,
DULAK, A., BAJÁNKOVÁ, J., FEČÍK, M., SEDLAČKO, F., TOMAŠOVIČ, M. a kol. Občiansky zákonník
I. 2. vydání. Praha: C. H. Beck, 2019, s. 1092, marg. č. 2.). Následne tak pri vyporiadaní súd prihliadol

na veľkosť podielov, účelné využitie Nehnuteľností a iné nižšie uvedené okolnosti prípadu.

20.1. Veľkosť podielov strán je (-) žalobcovia 1/4 a (-) žalovaný 3/4. V nadväznosti na veľkosť
podielov by na jednotlivé ideálne podiely pripadala výmera: k A. XXX pre žalobcov 552,50 m2 a pre
žalovaného 1657,50 m2; k A. XX pre žalobcov 73,50 m2 a pre žalovaného 220,50 m2. Úhrne teda

na žalobcov pripadá výmera 626 m2 a na žalovaného 1878 m2. Rozdelenie Nehnuteľností v zmysle
Geometrického plánu v spojení s výmerou novootvorených parciel počíta s tým, že na žalobcov by
pripadala výmera 571 m2 a na žalovaného 1.933 m2. Rozdelenie navrhnuté žalobcami je teda o 55
m2 menšie ako by ideálne pripadalo na ich podiel. Za tento rozdiel však žalobcovia náhradu priznať
nežiadali. Pri rozdelení Nehnuteľností a následnom prikázaní novovytvorených parciel nedochádza

k ideálnym výmerám zodpovedajúcim veľkosti podielov strán. Na žalobcov pripadá o 55 m2 nižšia
výmera. S uvedeným spôsobom vyporiadania však žalobcovia súhlasili, a tak súd nepovažoval za
potrebné túto skutočnosť vo vzťahu k žalobcom osobitné vyporiadavať.

20.2. Súd ako na osobitú okolnosť prípadu prihliadol predovšetkým aj na to, že za súčasného stavu

je Rodinný dom a ostatné nehnuteľností vo vlastníctve (príp. spoluvlastníctve) žalobcov ohrozované
dažďovou vodou stekajúcou aj po Pozemku 100.20.3. Z hľadiska účelnosti považuje súd navrhované rozdelenie za účelné. Po rozdelení budú môcť
obe strany aj naďalej účelne užívať Nehnuteľností v časti zodpovedajúcej novovytvoreným parcelám,
pričom tieto parcely susedia s ich ostatnými nehnuteľnosťami a budú tvoriť aj naďalej funkčné celky.

Popritom si budú môcť žalobcovia vybudovať na novovytvorených parcelách odvodňovací rigol, ktorý
zabraní ohrozovaniu Rodinného domu dažďovou vodou, jeho podmáčaniu a bude docielené vytvorenie
preventívneho opatrenia vo vzťahu k potenciálnym budúcim škodám.

21. Prekážkou reálneho rozdelenia pozemku nie je skutočnosť, že po rozdelení možno jednotlivé

pozemky užívať len s určitými obmedzeniami. Výsledkom delenia nemusí byť optimálne riešenie a
skutočnosť, že pri budúcom užívaní pozemkov treba predpokladať s určitými faktickými alebo právnymi
obmedzeniami, nie je významná, keďže k vzniku určitých obmedzení dochádza prakticky pri každom
delení pozemku, a to už len z dôvodu zmenšovania veľkosti pozemku.

22. Na doplnenie súd poukazuje na § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého výkon práv a

povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do
práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi. Taktiež v zmysle § 415
Občianskeho zákonníka, platí, že každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám na
zdraví, na majetku, na prírode a životnom prostredí.

23. V nadväznosti na vyššie uvedené súd zrušil podielové spoluvlastníctvo strán k Nehnuteľnostiam a
vyporiadal ho ich rozdelením na novovytvorené parcely a ich následným prikázaním do bezpodielového
vlastníctva manželov žalobcov a do výlučného vlastníctva žalobcu tak, ako je uvedené vo výrokovej
časti tohto rozsudku.

24. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP,
a to v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí a podľa zásady úspechu v spore. Žalobcovia mali v spore plný
úspech, a preto majú vo vzťahu k žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, ktorý im
súd priznal, tak ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku. Pri určení úspechu žalobcov vychádzal súd
z toho, že tí dosiahli v súdnom konaní zrušenie podielového spoluvlastníctva autoritatívnym rozhodnutím

súdu s presne takým spôsobom vyporiadania, na akom sa márne pokúšali s druhým spoluvlastníkom
dohodnúť a aký následne navrhli v súdnom konaní (obdobne Uznesenie Najvyššieho súdu SR č. k. 4
M Cdo 10/2012 zo dňa 26. júla 2012). O výške náhrady trov konania bude rozhodnuté samostatným
uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník postupom podľa § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti tohto
rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom
súde Prešov.

V odvolaní sa uvedie ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a uvedie

sa spisová značka. Ďalej sa uvedie proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z
akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha
(odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané a treba ho predložiť s potrebným počtom rovnopisov
a s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý
ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh,

súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. Rozsah v akom sa rozhodnutie napáda
môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich
preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Exekúciu tohto rozsudku je možné vykonať podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a

exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov.