Rozsudok – Bezpodielové spoluvlastníctvo… ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, May 9, 2024

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 3Co/111/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7917213951
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 05. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Tutko

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2024:7917213951.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Tutka a sudcov JUDr.

Ľuboša Kunaya a Mgr. Angeliky Sopoligovej v spore žalobkyne A. B., bytom v C. D. A., E. F. XXX/
X, zastúpenej JUDr. Andrejom Molnárom, advokátom so sídlom v Kráľovskom Chlmci, Majlátha č.
2518/14 proti žalovanému G. H., bytom v C. D. I., J. F. XX/XX, zastúpeného JUDr. Jánom Slovinským,
advokátom so sídlom v Spišskej Novej Vsi, Štefánikovo námestie č. 13, o vyporiadanie bezpodielového
spoluvlastníctva manželov, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Trebišov zo dňa
22.3.2023 č.k. 15C/69/2017-736 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

Žalovaný je povinný nahradiť žalobkyni trovy odvolacieho konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie vyporiadal bezpodielového spoluvlastníctvo strán sporu
tak, že do výlučného vlastníctva žalovaného prikázal rodinný dom súp. č. XX a parcelu KN-C č. 224
a KN-C č. 225, zapísané na LV č. XXX, kat. úz. C. D. I., ako aj hnuteľné veci: komodu hnedej farby,
skriňu hnedej farby s dvoma zásuvkami, kované postele bielej farby 2ks v detskej izbe, písací stôl bielej
farby 2ks, stoličky na kolieskach bielej farby 2ks, skriňa bielej farby 1ks, skriňa bielej farby v detskej izbe,
manželská posteľ kovaná v spálni, drevená komoda svetlej farby v spálni, gaučová súprava 3 + 1 + 1

s textilným poťahom v obývacej izbe, konferenčný stolík hnedej farby drevo + sklo v obývačke, skriňa
hnedej farby s vitrínou v obývacej izbe, počítač Acer, rozťahovací gauč v detskej izbe, osobné motorové
vozidlo Volkswagen Polo svetlomodrej farby EČV: K. XXX I., videokamera, multifunkčný mixér ZEPTER
azároveňžalovanémuuložilpovinnosťztitulukonečnéhovyporiadaniabezpodielovéhospoluvlastníctva
zaplatiť žalobkyni sumu 25.133,00 eur do 90 dní od právoplatnosti rozsudku. Zároveň priznal štátu vo
vzťahu ku každej strane sporu nárok na náhradu trov v rozsahu 50% a stranám sporu náhradu trov
konania nepriznal.

2. Týmto rozsudkom rozhodol súd prvej inštancie o návrhu žalobkyne na zrušenie a vyporiadanie ich
bezpodielového spoluvlastníctva.

3. Pri rozhodovaní vychádzal súd prvej inštancie z názoru, že do bezpodielového spoluvlastníctva strán
sporu patria horeuvedené hnuteľné veci, ako aj nehnuteľnosť, ktoré sa nachádzajú u žalovaného a ktoré
výlučne užíva od roku 2015, preto mu ich prikázal do výlučného vlastníctva. Pri stanovení hodnoty

nehnuteľnosti vychádzal súd prvej inštancie zo znaleckého posudku č. 45/2022 v znení doplnku č. 1,
vypracovaného znalkyňou L. G. M., ktorá stanovila všeobecnú hodnotu nehnuteľnosti sumou 49.600,00
eur.4. Mal za preukázané, že na účte žalovaného ku dňu 31.11.2011 bola suma vo výške 15.679,84
eura a rovnako zostatok na jeho účte k 31.5.2002 v sume 16.269,67 eur a k 30.6.2002 zostatok
v sume 16.294,49 eur. Súd bol toho názoru, že žalovaný nepreukázal vyplatenie sumy 3.983,00 eur

ako odškodnenie, ktoré mal obdržať v roku 1998. Taktiež súd konštatoval, že žalovaný nepreukázal, že
sumou z výplaty z Prvej stavebnej sporiteľne a.s. disponoval i v čase uzatvorenia manželstva, nakoľko
touto sumou mohol disponovať od novembra 2001 do 8.6.2002. Taktiež mal za preukázané z tvrdení
žalovaného, že finančné prostriedky, s ktorými vstupoval do manželstva a ktoré boli na účte v Tatra
banke vo výške 16.200,00 eur neboli použité na kúpu a rekonštrukciu rodinného domu strán, ktorý je

predmetom vyporiadania a preto nevyhovel návrhu žalovaného pri vyporiadaní prihliadnuť na disparitu,
nakoľko v podaní doručenom súdu dňa 7.3.2023 jednoznačne preukázal, že v čase kúpy rodinného
domu už týmito prostriedkami nedisponoval. Rovnako mal za to, že žalovaný nepreukázal tvrdenie, že
výlučne z vlastných finančných prostriedkov nakúpil hnuteľné veci, ktoré uvádzal, nakoľko tieto veci mali
byť nakúpené z peňažného daru rodičov žalobkyne.

5. Súd do výlučného vlastníctva žalovaného teda prikázal nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXX, kat.
úz. C. D. I. a horeuvedené hnuteľné veci. Na vyrovnanie podielov z vyporiadania bezpodielového
spoluvlastníctva zaviazal žalovaného zaplatiť sumu 25.133,00 eur a to v lehote 90 dní. Súd nevyhovel
návrhu žalovaného, aby mu neurčil výplatnú povinnosť voči žalobkyni vzhľadom na to, že na
prejednávanú vec nemožno aplikovať rozhodnutie Krajského súdu v Prešove sp.zn. 21Co/280/2016, na

ktoré žalovaný poukazoval, nakoľko v súvislosti so starostlivosťou o deti ide o úplne iné okolnosti, ktoré
sú neporovnateľné.

6. Výrok o trovách konania odôvodnil súd s poukazom na ust. § 255 ods. 2 C.s.p. a stranám sporu nárok
na náhradu trov konania nepriznal. Keďže pomer oboch strán v predmetnom konaní bol rovnaký, súd

rozhodol, že každá zo strán je povinná nahradiť trovy štátu v rozsahu 50%.

7. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalovaný. Žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok
zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie, eventuálne aby vo veci samej rozhodol tak, ako je uvedené
v žalobnom návrhu.

8. V odvolaní namietal, že súd v bode 49., 50. a 51. rozsudku uvádza zostatky na účte v K. I. v nesprávnej
mene a to v eurách, pričom do spisu boli predložené výpisy z účtu, kde je suma určená v USD. Ďalej
namietal záver súdu, že nepreukázal vyplatenie sumy 3.983,00 eur titulom jeho odškodnenia. V odvolaní
ďalej uviedol, že preukázateľne po uzatvorení manželstva so žalobkyňou vybral zo svojho účtu finančnú

hotovosť vo výške 16.200,00 USD, avšak súd v bode 10. odôvodnenia konštatoval, že nepreukázal,
aby v čase uzatvorenia manželstva disponoval vyššie uvedenými sumami. Nie je mu potom zrejmé,
z akého titulu mal mať potom na účte finančné prostriedky, na ktorých výber ho súd vyzval. Preukázal,
že po uzatvorení manželstva vybral zo svojho účtu sumu 16.200,00 eur, avšak súd túto sumu, z ktorej
následne aj realizoval výbery, nepovažoval za jeho výlučný vklad do manželstva z jeho výlučných

prostriedkov nadobudnutých pred manželstvom. V odvolaní ďalej vyjadril rozhorčenie nad prekrútením
svojej výpovede, výpovede jeho sestry, svedkyne L. A. A., nakoľko z týchto výpovedí v znení, v akom
sú uvedené vyplýva, ako by pred uzatvorením manželstva žil luxusný život plný nadštandardných
aktivít v podobe drahých vecí, dovoleniek, či luxusných pobytov. V tejto súvislosti preto uvádza aj
jednotlivé pobytové dovolenky, prípadne nákupy, ceny. Je zrejmé, že disponoval nemalými finančnými

prostriedkami, ktoré nadobudol pred uzavretím manželstva a následne ich vniesol do manželstva.

9. Ďalej namietal, že predmetom vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva nemali byť aj kované
postele bielej farby s dvoma zásuvkami a skriňa bielej farby v detskej izbe, pretože ide o nábytok
v detskej izbe, ktorý patrí maloletým deťom a teda nepatrí do BSM. Podľa jeho názoru súd paradoxne

v rozhodnutí v bode 85. poukázal na zásadu zásluhovosti v konaní a to v súvislosti s nadobudnutím
hnuteľných vecí žalobkyňou na odsťahovaní sa zo spoločnej domácnosti, avšak recipročne vo vzťahu
k nemu, ktorý preukázateľne vniesol majetok minimálne v sume 16.200,00 eur do manželstva, súd
nezohľadnil. Po odchode žalobkyne zo spoločnej domácnosti sa staral o maloleté deti, pričom dcéra
mal. I. bola zverená do jeho výlučnej starostlivosti, kde je doteraz a počas trvania manželstva sa po

celý čas staral o dom a záhradu, čo súd pri aplikácii zásady zásluhovosti do úvahy nevzal. Záver súdu
o tom, že by žalobkyni zohľadnil prostriedky, ktoré využila na zakúpenie hnuteľných vecí po odchode
zo spoločnej domácnosti je právne neudržateľný. Súd do bezpodielového spoluvlastníctva nezahrnul
album s mincami v zberateľskej hodnote 800,00 eur, i napriek tomu, že jeho existencia bola preukázanásvedkyňou L. A. A.. Pokiaľ súd prihliadol na výpoveď svedkyne E., matky žalobkyne, mal prihliadnuť aj
na svedeckú výpoveď svedkyne L. A., jeho sestry.

10.Ďalejnamietal,ževkonanínedošlokskúmaniu,akéhnuteľnévecisižalobkyňaodnieslazospoločnej
domácnosti a taktiež do masy BSM mal byť zahrnutý svadobný dar, ktorý sa dáva novomanželom
spoločne. Ďalej namietal, že bolo porušené jeho právo na spravodlivý proces, ak súd nepripustil
dopočutie svedkyne L. A. A.. Žalovaný má teda za to, že súd prvej inštancie v danom prípade na základe
vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, neúplne zistil skutkový stav.

11. Žalobkyňa vo svojom písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu navrhla, aby odvolací súd
napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil.

12. Na základe podaného odvolania odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok a konanie mu
predchádzajúce podľa § 379 v spojení s § 380 C.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania

postupom podľa § 385 C.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.

13. Odvolací súd je v prejednávanej veci toho názoru, že súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav
veci, ak pri rozhodovaní vychádzal z názoru, že strany sporu neuviedli žiaden relevantný dôvod, pre
ktorý by mal pri vyporiadaní určiť podiely strán sporu rozdielnym pomerom (dispartitu podielov), ktorý

následne aj správne právne posúdil majúc za to, že podiely oboch strán sporu sú rovnaké.

14. Ani počas odvolacieho konania nedošlo k zmene skutkového ani právneho stavu, preto odvolací súd
na skutkové zistenia a na právne normy, ktoré uviedol súd prvej inštancie poukazuje a v celom rozsahu
sa s nimi stotožňuje.

15. K odvolaniu žalovaného je potrebné uviesť, že toto nemožno považovať za dôvodné, ak vychádza
z názoru, že súd prvej inštancie pri rozhodovaní nezohľadnil princíp zásluhovosti pri nadobúdaní
a udržaní vecí patriacich do bezpodielového spoluvlastníctva strán sporu.

16. Podľa § 150 Občianskeho zákonníka pri vyporiadaní sa vychádza z toho, že podiely oboch manželov
sú rovnaké. Každý z manželov je oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo, čo zo svojho vynaložil
na spoločný majetok, a je povinný nahradiť, čo sa zo spoločného majetku vynaložilo na jeho ostatný
majetok. Ďalej sa prihliadne predovšetkým na potreby maloletých detí, na to, ako sa každý z manželov
staral o rodinu, a na to, ako sa zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí. Pri určení miery

pričinenia treba vziať zreteľ na starostlivosť o deti a na obstarávanie spoločnej domácnosti.

17. V prejednávanej veci ako vyplýva z vyjadrenia žalovaného v konaní pred súdom prvej inštancie, ale
aj z podaného odvolania je zrejmé, že žalovaný žiadal, aby súd zohľadnil pri rozhodovaní o vyporiadaní
bezpodielového spoluvlastníctva strán sporu princíp zásluhovosti o nadobudnutie a udržanie vecí

patriacich do bezpodielového spoluvlastníctva. Vychádzal z názoru, že pred uzavretím manželstva bol
príslušníkomozbrojenýchsílaztohtodôvodusazúčastnilrôznychvojenskýchmisiívJuhosláviivrokoch
1994-1995 a v roku 1997. V roku 2001 až 2002 bol v Afrike a teda mal dobrý plat a diéty. Po uzavretí
manželstva so žalobkyňou 8.6.2002 bol v rokoch 2005 až 2006 na vojenskej misii v Cypre, jeho mesačný
príjem predstavoval 24.000,00 Sk, bol finančnej zabezpečený. Na preukázanie svojich tvrdení predložil

výpis z Tatra banky, podľa ktorého k 31.5.2002 mal zostatok 16.269,67 USD, ktoré mal použiť na kúpu
a rekonštrukciu rodinného domu. Z uvedeného je teda nesporné, že žalovaný k dátumu 31.5.2002 pred
uzavretím manželstva disponoval sumou 16.269,67 USD.

18. Aj keď je nesporné, že žalovaný vniesol uvedené finančné prostriedky do manželstva, vychádzal

z nesprávneho právneho názoru vo vzťahu k posúdeniu otázky tzv. jeho vnosu do bezpodielového
spoluvlastníctva strán sporu v spojení s otázkou nerovných podielov pri ich vyporiadaní.

19. Podľa názoru odvolacieho súdu je pre úvahu o (ne)rovnosti podielov významné, ako sa každý
z manželov v priebehu manželstva staral o rodinu (spoločnú domácnosť či uspokojenie spoločných

potrieb) a ako sa zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí. V tomto ohľade však nemožno
považovať za relevantné, čím a v akej výške každý z manželov prispel na získanie spoločného majetku
zo svojho oddeleného majetku, bez ohľadu na to, či ho mal už v čase pred vznikom bezpodielového
spoluvlastníctva alebo ho získal napr. dedením alebo darovaním za trvania manželstva. Ust. § 150Občianskeho zákonníka takú situáciu totiž rieši určením práva manžela požadovať, aby mu bolo
uhradené, čo zo svojho vynaložil na spoločný majetok. Určenie nerovnosti vo veľkosti podielov manželov
po zániku ich bezpodielového spoluvlastníctva je odlišným právnym inštitútom, ako je určenie výšky tzv.

vnosu jedného z manželov do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, t.j. určenie sumy, ktorá by mu
mala byť nahradená zo spoločného majetku manžela a ktorej výška sa potom premietne v sume určenej
na záverečné vyrovnanie medzi manželmi. Tieto inštitúty nemožno ani zameňovať ani zmiešavať.

20. Je zrejmé, že žalovaný medzi týmito rozdielnymi inštitútmi nerozlišoval a nesprávne zmiešaval, ak

dispartity podielov v rámci vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva sa domáhal na základe jeho
vnosu sumy 16.269,67 USD do bezpodielového spoluvlastníctva. Z tohto dôvodu za dôvodný nebolo
možné požadovať ani návrh žalovaného, aby súd mu neurčil výplatnú povinnosť vo vzťahu k žalobkyni
ztitulukonečnéhovyrovnania,nakoľkoprikázanímvecijednémuzmanželovbeztoho,abybolzaviazaný
na finančné vyporiadanie s druhým manželom ohľadom tejto veci je vyjadrením dispartity, pre ktorú
v prejednávanej veci neboli splnené podmienky. Napokon treba uviesť, že žalobkyňa sa v priebehu

manželstva starala o rodinu (spoločnú domácnosť, ak od roku 2002 bola dva a pol roka na materskej
dovolenke a následne v roku 2007 na materskej dovolenke v dĺžke 6 mesiacov) a rovnako sa zaslúžila
o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí patriacich do bezpodielového spoluvlastníctva, keď v období
od júla 2008 do 2015 bola zamestnankyňou colného úradu v Michalovciach. Za takejto situácie správne
konštatoval súd prvej inštancie, že strany sporu neuviedli a súd ani nezistil žiadny právny relevantný

dôvod, pre ktorý mal pri vyporiadaní určiť podiely strán sporu rozdielnym pomerom.

21. Vo vzťahu k námietke žalovaného, že do podielového spoluvlastníctva nepatria kované postele
bielej farby s dvoma zásuvkami v zostatkovej hodnote 40,00 eur a skriňa bielej farby v detskej
izbe v zostatkovej hodnote 30,00 eur je potrebné uviesť, že konanie o vyporiadanie bezpodielového

spoluvlastníctva je sporovým konaním a preto je záležitosťou strán, ktoré spoločné veci urobia
predmetom konania.

22. Ako vyplýva zo zápisnice o pojednávaní zo dňa 31.10.2018, strany sporu urobili predmetom
vyporiadania ich bezpodielového spoluvlastníctva aj kované postele bielej farby 2 ks v hodnote 40,00

eur, ako aj skriňu bielej farby v detskej izbe v zostatkovej hodnote 30,00 eur, preto odvolanie v tejto časti
žalovaného rovnako nemožno považovať za dôvodné.

23. Nemožno súhlasiť s názorom žalovaného, že v konaní bola preukázaná existencia albumu s mincami
v zberateľskej hodnote 800,00 eur, ktorú zo spoločnej domácnosti mala odniesť práve žalobkyňa. Možno

súhlasiť s názorom súdu prvej inštancie, ak neprihliadol na žalovaným predložené čestné prehlásenie
svedkyne L. A. A., sestry žalovaného, ktorá pri svojom prvotnom výsluchu dňa 19.5.2021 existenciu
samotného albumu s mincami a skutočnosť, že zo spoločnej domácnosti ho mala odniesť žalobkyňa,
nezmienila. Správny je preto záver súdu prvej inštancie, že existencia albumu s mincami v konaní
preukázaná nebola.

24. Vzhľadom na uvedené možno konštatovať, že odvolanie žalovaného je založené na nesprávnom
právnom posúdení veci a preto nie sú ním dané uvádzané odvolacie dôvody, preto odvolací súd
postupom podľa § 387 ods. 1 C.s.p. napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil.

25. Výrok o trovách odvolacieho konania vyplýva z ust. § 255 ods. 1 v spojení s § 396 ods. 1 C.s.p.,
podľa ktorých právo na náhradu trov odvolacieho konania má úspešná strana sporu, v danom prípade
žalobkyňa, preto jej odvolací súd priznal aj náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

26. Uvedené rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 C.s.p.).Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 C.s.p.).