Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, June 11, 2024

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 7Co/65/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5724201015
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 06. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Mária Kašíková
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2024:5724201015.1

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako odvolací súd, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Márie Kašíkovej
a členov senátu JUDr. Zuzany Krivdovej a JUDr. Jany Vargovej v právnej veci navrhovateľa: A. B., nar.
XX.XX.XXXX, bytom C. XX, proti odporcom: 1/ D. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XX, 2/ F. G., nar.
XX.XX.XXXX, bytom C. XX, 3/ H. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XX, 4/ J. G. E., nar. XX.XX.XXXX,
bytom C. XX, 5/ D. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XX, 6/ B. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XX, 7/ L. K.,

nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XX, 8/ B. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XX, 9/ N. M., nar. XX.XX.XXXX,
bytom C. XX, 10/ K. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. XXX/XX O., 11/ D. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom C.
XX, XX/ H. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XX, XX/ Q. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XX, 14/ F. P., nar.
XX.XX.XXXX, bytom C. XX, 15/ D. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XX, XX/ J. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom
C. XX a 17/ D. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XX, o nariadenie neodkladného opatrenia, na odvolanie
navrhovateľa proti uzneseniu Okresného súdu Martin č. k. 6C/34/2024-24 zo dňa 23.04.2024, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Odporcom 1/ až 17/ nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením zamietol návrh na nariadenie neodkladného opatrenia,
ktorým sa navrhovateľ domáhal, aby súd pozastavil účinnosť schváleného bodu 6 – Parkovanie,

uvedený v Zápisnici zo schôdze Spoločenstva vlastníkov bytov C. XX zo dňa 17.03.2024 a odporcom
uložil povinnosť zdržať sa konania a ponechať parcelu 209/3 bez zmeny, nevykonávať zmeny v
predzáhradke a nebudovať na mieste predzáhradky nové parkovacie miesta. Rozhodnutie odôvodnil
tým, že navrhovateľ je výlučným vlastníkom bytu číslo XX v bytovom dome C. XX, kde sa nachádza
celkovo 12 bytových jednotiek, zároveň je spoluvlastníkom spoločných častí a spoločných zariadení
domu a príslušenstva ako aj pozemku 209/3 pri bytovom dome v podiele 8328/91940. Tento podiel

má rovnaký každý byt v bytovom dome. Odporcovia sú vlastníkmi ostatných bytov v bytovom dome.
Všetci vlastníci sú združení v Spoločenstve vlastníkov bytov C. XX, IČO: 37 814 397, so sídlom C.
XX.Dňa 17.03.2024 sa uskutočnila schôdza Spoločenstva vlastníkov bytov C. XX (ďalej „schôdza“).
Prezenčnú listinu podpísalo 9 vlastníkov bytov s hlasovacím právom, schôdza bola uznášaniaschopná,
nakoľko sa jej zúčastnila nadpolovičná väčšina vlastníkov bytov v spoločenstve. Účastníci schôdze
jednohlasne odhlasovali program schôdze, kde sa nachádzal aj bod 6 - Parkovanie, s požiadavkou

vlastníčky bytu č. X na vybudovanie štyroch parkovacích miest na mieste predzáhradky pri oboch
vchodoch bytového domu. V prípade, ak by sa 4 miesta nedali vyhotoviť, tak sa spravia 3. Termín na
vybudovanie parkovacích miest do 30.4.2024. Žalobca vyjadril nesúhlas s vybudovaním parkovacích
miest z dôvodu, že momentálne je na parcele 209/3 vybudovaných 12 parkovacích miest a počet bytov
je 12, takže každý byt by mal mať pridelené jedno parkovacie miesto, aby sa zabezpečilo rovnomerné
využívanie spoločného pozemku pre každý byt. Vybudovaním ďalších 4 parkovacích miest, sa zmení

priestor pri využívaní predzáhradky z trávnatej plochy a kvetín na parkovacie miesto a každý byt
nebude môcť využívať spoločný pozemok rovnomerne. Ostatní vlastníci bytov vyslovili požiadavku navybudovanie parkovacích miest s tým, že tie nebudú pridelené konkrétnym bytom, ale bude na nich
môcť zaparkovať ten, kto príde s autom. V následnom hlasovaní schválili vybudovanie parkovacích
miest pomerom 8 hlasov za a 1 proti. Zápisnica z hlasovania bola zverejnená 19.3.2024. V súčasnosti

z 12 používaných parkovacích miest je 9 bytom č. X, X, X, X, X, X, X, X F. XX. Vlastníci bytov č.
X, XX F. XX nemajú pridelené parkovacie miesta na spoločnom pozemku č. 209/3, nakoľko vlastnia
garáže v osobnom vlastníctve vedľa bytového domu, a tak dobrovoľne nechali svoje parkovacie miesta
pre druhé autá v domácnosti ostatným a pre návštevy. Vybudovanie ďalších parkovacích miest bude
podľa žalobcu mať za následok väčšie využívanie spoločného pozemku týmito majiteľmi bytov –

nepomerne k vlastníckemu podielu a majitelia spoločného pozemku s jedným autom budú poškodení vo
využívaní spoločného pozemku rovnakým dielom. Navrhovateľovi ostane v spoluvlastníctve pozemok,
ktorý nebude mať ako využívať, naopak, niektorí spolumajitelia pozemku s rovnakým podielom ho budú
využívať viacnásobne. Navrhovateľ má za to, že nariadenie neodkladného opatrenia nijakým spôsobom
neobmedzí odporcov, pretože len zotrvajú v súčasnom stave s pomerným využívaním pozemku podľa
vlastníckeho podielu. Ak má súd za to, že je potrebné podať vo veci samej žalobu, po nariadení súdu

podá žalobu do termínu stanoveného súdom. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že navrhovateľ
neosvedčil naliehavosť potreby bezodkladnej úpravy pomerov strán sporu alebo obavu, že exekúcia
bude ohrozená, t. j. neosvedčil nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy a nepreukázal vzťah
navrhovaného neodkladného opatrenia k predmetu konania vo veci samej. Poukazujúc na § 14a ods.
8 zák. č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov (ďalej len „zák. č. 182/1993 Z.

z.“), v zmysle ktorého pozastavenia účinnosti sa prehlasovaný vlastník môže domáhať len súčasne
s podaním žaloby vo veci samej, resp. v zákonom stanovenej prekluzívnej lehote musí byť žaloba
podaná na súde, pričom lehota uplynula dňa 16.04.2024 a súd nemal osvedčené, že žaloba vo veci
samej bola podaná v prekluzívnej lehote, návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol ako
nedôvodný. Nepodanie žaloby vo veci samej vyplýva aj zo samotného návrhu, kde navrhovateľ uvádza,

že, ak má súd za to, že je potrebné podať vo veci samej žalobu, po nariadení súdu podá žalobu do
termínu stanoveného súdom. O náhrade trov konania rozhodol tak, že odporcom nárok na náhradu trov
konania nepriznal, aj keď boli s prihliadnutím na zamietnutie návrhu úspešní, nakoľko z obsahu spisu
nemal preukázaný vznik trov na ich strane.

2. V zákonom stanovenej lehote proti uzneseniu podal odvolanie navrhovateľ, ktorý žiadal, aby odvolací
súdpozastavilúčinnosťschválenéhobodu6-Parkovanie,uvedenývZápisnicizoschôdzeSpoločenstva
vlastníkov bytov C. XX zo dňa 17.03.2024 a odporcom uložil povinnosť zdržať sa konania a ponechať
parcelu 209/3 bez zmeny, nevykonávať zmeny v predzáhradke a nebudovať na mieste predzáhradky
nové parkovacie miesta. Argumentoval, že naliehavosť potreby nariadenia neodkladného opatrenia

opísal tým, že mu bude zabránené vo využívaní pozemku, ktorého je spoluvlastníkom v rovnakom
pomere, ako ostatní vlastníci pozemku. Tvrdenie podporil Rozhodnutím obce Žabokreky č. 101/2024 zo
dňa 12.04.2024, kde obec Žabokreky vydala súhlasné stanovisko na výrub stromu a kríkov na mieste
predzáhradky a realizácia výrubu sa zatiaľ neuskutočnila len preto, že výrub je možné zrealizovať až
v čase vegetačného pokoja po 1.10. Ďalej uviedol, že splnil všetky podmienky § 14a ods. 8 zákona

č.182/1993 Z. z., keď dňa 04.04.2024, t. j. v zákonnej lehote, podal návrh na nariadenie neodkladného
opatrenia, ktorý je hmotnoprávnym úkonom strany a jedná sa o podanie vo veci samej. Má za to,
že nariadením neodkladného opatrenia je možné dosiahnuť trvalú úpravu pomerov. Pozastavením
účinnosti schváleného bodu 6 v Zápisnici zo schôdze Spoločenstva vlastníkov bytov C. XX zo dňa
17.03.2024 sa trvalo upravia pomery využívania spoločného pozemku, ostane 12 parkovacích miest pre

12 bytov v bytovom dome a ostane predzáhradka. Súd mal postupovať v zmysle § 324 ods. 1 CSP: „Pred
začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.“
Ďalej podľa § 336 ods. 1 CSP: „Ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania, môže vo
výroku uznesenia uložiť navrhovateľovi povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej. Súd túto
povinnosť neuloží najmä vtedy, ak je predpoklad, že neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú

úpravu pomerov medzi stranami.“ Odporcovia by po nariadení neodkladného opatrenia mali možnosť
podať žalobu podľa § 337 ods. 1 CSP: „Ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania a ak
navrhovateľovi povinnosť podľa § 336 ods. 1 neuloží, poučí strany, ktorým sa neodkladným opatrením
ukladá určitá povinnosť, že môžu podať žalobu vo veci samej a o právnych následkoch s tým spojených.
Lehotu na podanie žaloby súd neurčuje.“ Súd svojím konaním vystavil navrhovateľa právnej neistote,

keď napriek tomu, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia bol podaný 04.04.2024 a v návrhu
sa uvádza, že „ak má súd za to, že je potrebné podať vo veci samej žalobu, po nariadení súdu podá
žalobu do termínu stanoveného súdom“, čiže súd mal informáciu o nepodaní žaloby navrhovateľom,
mal ešte dostatok času na to, aby postupoval podľa § 129 ods. 1 CSP: „Ak ide o podanie vo veci samejalebo návrh na nariadenie neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia, z ktorého nie
je zrejmé, čoho sa týka a čo sa ním sleduje, alebo ide o podanie neúplné alebo nezrozumiteľné, súd
vyzve toho, kto podanie urobil, aby podanie doplnil alebo opravil v lehote, ktorá nemôže byť kratšia ako

desať dní.“ Súd však nekonal, počkal na márne uplynutie prekluzívnej lehoty a potom vydal uznesenie
o zamietnutí návrhu pre nepodanie žaloby.

3. Žalovaní v rade 1/, 3/, 6/, 7/, 8/, 9/, 10/, 11/, 13/, 14, 16/ a 17/ sa k návrhu a odvolaniu žalobcu
zhodne vyjadrili (hoci každý samostatným podaním), že vybudovanie nových parkovacích miest bolo

riadne odsúhlasené na výročnej schôdzi vlastníkov bytov dňa 17.03.2024, pričom zámerom je
rozšírenie parkovacích miest vo všeobecnosti, aby nedochádzalo k odstavovaniu motorových vozidiel
či už majiteľov bytov, návštev ale aj rôznych poskytovateľov služieb na verejných priestranstvách.
V súčasnej dobe predzáhradku využíva výlučne manželka žalobcu, nie je využívaná spoločne a nové
parkovacie miesta bude môcť plnohodnotne využívať jednak žalobca a tiež jeho rodinní príslušníci,
návštevníciapod.Ajvybudovanímnovýchparkovacíchmiesteostávavokolíbytovéhodomudostatočná

zatrávnená plocha, ktorú môže žalobca plnohodnotne využívať. Nariadením neodkladného opatrenia,
ktorým by došlo k pozastaveniu účinnosti schváleného bodu 6 by došlo k obmedzeniu ich práv, nakoľko
„predzáhradku“ nevyužívajú. Navrhujú návrh zamietnuť.

4. Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací (§ 34 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, Ďalej len

„CSP“) po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP) účastníkom konania, v neprospech
ktorého bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP) proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§
355 ods. 2 CSP v spojení s § 357 písm. d) CSP) bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods.
1 CSP a contrario) preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie v rozsahu danom § 379 a §
380 CSP, ktoré podľa § 387 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 234 ods. 2 CSP ako vecne správne potvrdil.

5. Odvolací súd sa podrobne oboznámil so spisovým materiálom vedeným k predloženej právnej veci a
posúdením zisteného stavu, zhodne so súdom prvej inštancie dospel k záveru, že zamietnutie návrhu
na nariadenie neodkladného opatrenia v znení napadnutého uznesenia bolo v danom prípade dôvodné.

6. Účelom neodkladného opatrenia je rýchla a účinná reakcia na deklarovaný stav v právnych vzťahoch
sporových strán, pokiaľ súd na základe skutočností jemu známych po vykonaní zúženého dokazovania
(na rozdiel od dokazovania v „klasickom" konaní“) dospeje k záveru, že je takýto zásah do právnych
vzťahov potrebný. Nariadenie neodkladného opatrenia je spravidla spojené so zásahom do vlastníckeho
práva, pričom podľa článku 20 ods. 4 Ústavy SR je možné vlastnícke právo obmedziť iba v nevyhnutnej

miere. Nariadenie neodkladného opatrenia môže byť aj zásahom do práva podnikať a uskutočňovať
inú zárobkovú činnosť (článok 35 ods.1 Ústavy SR). Z týchto dôvodov je vždy potrebné posúdiť,
či uložením navrhovaných obmedzení nedochádza k zásahu do uvedených základných práv nad
nevyhnutnú mieru a či uloženie obmedzení sleduje legitímny cieľ.

7. Základným predpokladom prípustnosti a dôvodnosti neodkladného opatrenia je tvrdenie a osvedčenie
existencie právneho vzťahu medzi stranami konania a nevyhnutnosť dočasnej úpravy právnych vzťahov
medzi nimi. Neodkladné opatrenie plní funkciu prostriedku regulujúceho právne vzťahy na obdobie
po jeho vydaní a má preto výrazný preventívny zmysel i účinok, ktorý v naliehavých prípadoch môže
zamedziť i vzniku škody, alebo inej ujmy a ak k nej došlo, neodkladným opatrením je možné zabrániť

jej rozširovaniu. Vydanie neodkladného opatrenia vo všeobecnosti teda predpokladá, aby sa aspoň
osvedčila danosť práva a aby neboli vážnejšie pochybnosti o potrebe predbežnej úpravy a podmienkou
pre jeho vydanie je osvedčenie, že bez okamžitej, i keď len dočasnej úpravy pomerov by bolo
právo niektorej zo strán konania ohrozené. V každom prípade je však potrebné, aby boli osvedčené
aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť

predbežná ochrana. Neodkladné opatrenie má teda charakter provizórneho riešenia vzťahov medzi
stranami konania a má miesto vtedy a tam, kde v konkrétnom prípade je odôvodnená obava, že jeho
nenariadením by sa podstatne zhoršila právna pozícia žalobcu v danom právnom vzťahu.

8. Podľa § 14a ods. 6 zák. č. 182/1993 Z. z. zápisnicu a výsledok hlasovania schôdze vlastníkov

alebo písomného hlasovania musí zverejniť ten, kto schôdzu vlastníkov zvolal alebo vyhlásil písomné
hlasovanie, a to do siedmich dní od konania schôdze vlastníkov alebo od skončenia písomného
hlasovania spôsobom v dome obvyklým; oznámenie o výsledku hlasovania musí obsahovať dátum jeho
zverejnenia. Spôsob zverejňovania, ktorý sa považuje v dome za obvyklý, si vlastníci bytov a nebytovýchpriestorov v dome upravia v zmluve o spoločenstve alebo zmluve o výkone správy. Ak aspoň štvrtina
vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome zvolala schôdzu vlastníkov alebo vyhlásila písomné
hlasovanie, originál zápisnice a výsledok hlasovania schôdze vlastníkov alebo výsledok písomného

hlasovania musí predsedovi spoločenstva alebo správcovi doručiť poverený zástupca vlastníkov bytov
a nebytových priestorov v dome do siedmich dní od konania schôdze vlastníkov alebo od skončenia
písomného hlasovania.

9. Podľa § 14a ods. 8 zák. č. 182/1993 Z. z. prehlasovaný vlastník bytu alebo nebytového priestoru v

dome má právo obrátiť sa do 30 dní od oznámenia výsledku hlasovania na súd, aby vo veci rozhodol,
inak jeho právo zaniká. Ak sa vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome nemohol o výsledku
hlasovania dozvedieť, má právo obrátiť sa na súd najneskôr do troch mesiacov od oznámenia výsledku
hlasovania, inak jeho právo zaniká. Prehlasovaný vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome sa
môže zároveň na príslušnom súde domáhať dočasného pozastavenia účinnosti rozhodnutia vlastníkov
bytov a nebytových priestorov podľa osobitného predpisu. Pri rovnosti hlasov, alebo ak sa potrebná

väčšina podľa § 14b nedosiahne, rozhoduje na návrh ktoréhokoľvek vlastníka bytu alebo nebytového
priestoru v dome súd.

10.Zobsahuspisuodvolacísúdzistil,ženávrhomnanariadenieneodkladnéhoopatreniasanavrhovateľ
domáhal, aby súd pozastavil účinnosť schváleného bodu 6 – Parkovanie, uvedený v Zápisnici zo

schôdze Spoločenstva vlastníkov bytov C. XX zo dňa 17.03.2024 a odporcom uložil povinnosť zdržať
sa konania a ponechať parcelu 209/3 bez zmeny, nevykonávať zmeny v predzáhradke a nebudovať na
mieste predzáhradky nové parkovacie miesta. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia bol podaný
pred začatím konania, navrhovateľ žalobu vo veci samej podľa § 14a ods. 8 zák. č. 182/1993 Z. z.
nepodal. Účelom tejto zákonnej úpravy umožňujúcej domáhať sa dočasného pozastavenia účinnosti

rozhodnutia vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome je zabezpečiť, aby poskytnutie zákonom
zaručenej súdnej ochrany žalujúcim prehlasovaným vlastníkom (§14a ods. 8 veta prvá a druhá
zákona) nebolo už len formálnym aktom v dôsledku prípadnej realizácie napadnutých rozhodnutí
vlastníkov, keď prehlasovaní vlastníci vo väčšine už nebudú mať záujem na súdnej ochrane,
nakoľko nepovedie k náprave ich porušených práv. V zmysle vyššie uvedeného zákonného

ustanovenia jedine ten prehlasovaný vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome sa môže
s úspechom domôcť dočasného pozastavenia účinnosti rozhodnutia vlastníkov, ktorý v zákonnej
prekluzívnej (prepadnej) lehote ustanovenej v §14a ods. 8 zákona žalobou vo veci samej sa obráti
na súd, aby ten vo veci rozhodol. V posudzovanom prípade bola zápisnica zo schôdze vlastníkov
bytov konanej dňa 17.03.2024 zverejnená dňa 19.03.2024. Nasledujúcim dňom, t. j. 20.03.2024 začala

navrhovateľovi plynúť lehota 30 dní na podanie žaloby na súd, aby vo veci rozhodol. Zároveň sa
navrhovateľ mohol na súde domáhať dočasného pozastavenia účinnosti rozhodnutia vlastníkov bytu
a nebytových priestorov podľa osobitného predpisu, ktorým je Civilný sporový poriadok (ustanovenia
§ 324 až § 340 upravujúce neodkladné opatrenia, zabezpečovacie opatrenia a náhradu škody a iné
ujmy). Lehota na podanie žaloby na súd a na prípadné podanie návrhu v zmysle uvedených zákonných

ustanovení, v danom prípade na podanie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, navrhovateľovi
uplynula dňa 18.04.2024. Navrhovateľ sa síce obrátil na súd s návrhom na nariadenie neodkladného
opatrenia v zákonom stanovenej 30-dňovej lehote od oznámenia výsledku hlasovania, avšak návrh vo
veci samej v tejto lehote nepodal. Uvedenému svedčí vyjadrenie samotného navrhovateľa v závere
návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, keď uviedol, že ak má súd za to, že je potrebné

podať vo veci samej žalobu, po nariadení súdu podá žalobu do termínu stanoveného súdu. Keďže
navrhovateľ návrh vo veci samej nepodal, pričom začiatkom i dĺžkou trvania jednoznačne ustanovená
30-dňová lehota na uplatnenie práva prehlasovaného vlastníka bytu v bytovom dome žalobou na súde je
prekluzívna(inakjehoprávozaniká-§14aods.8zákonač.182/1993Z.z.),tátolehotadňom18.04.2024
uplynula márne, čím právo navrhovateľa úspešne sa domáhať predmetnej súdnej ochrany v zmysle

zákona bez ďalšieho zaniklo.

11. Navrhovateľ v odvolaní namietal, že súd mal z návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia
informáciu o nepodaní žaloby navrhovateľom, keď uviedol, že ak má súd za to, že je potrebné podať vo
veci samej žalobu, po nariadení súdu podá žalobu do termínu stanoveného súdom, preto mal dostatok

času, aby postupom podľa § 129 ods. 1 CSP vyzval navrhovateľa na doplnenie návrhu v lehote, ktorá
nemôže byť kratšia ako desať dní. K uvedenému odvolací súd poukazuje na § 326 ods. 1 CSP, v
zmysle ktorého v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa
§ 132 CSP (všeobecné náležitosti podania, označenie strán, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcichskutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a žalobný návrh) uvedie opísanie rozhodujúcich
skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude
ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má

poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.
Povinnou náležitosťou návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nie návrh vo veci samej, preto súd
prvej inštancie dôvodne nevyzval navrhovateľa postupom podľa 129 ods. 1 CSP na doplnenie návrhu
na nariadenie neodkladného opatrenia o návrh vo veci samej podľa § 14a ods. 8 zákona č. 182/1993
Z. z. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd posúdil túto námietku odvolateľa ako

nedôvodnú.

12. K odvolacej námietke navrhovateľa, že súd prvej inštancie mal postupovať v zmysle § 324 ods. 1 a §
336 ods. 1 CSP, teda po nariadení neodkladného opatrenia (pred začatím konania) mal navrhovateľovi
uložiť povinnosť podať v určite lehote žalobu vo veci samej, odvolací súd uvádza, že pokiaľ navrhovateľ
v zákonom stanovenej lehote si svoje právo prehlasovaného vlastníka bytu v bytovom dome žalobou

vo veci samej na súde neuplatnil, v dôsledku čoho toto jeho právo zaniklo, predĺženie tejto lehoty ani
znovunadobudnutie tohto práva nemôže vyvolať ani súd svojím rozhodnutím. Na uvedenom nič nemení
ani skutočnosť, že obec Žabokreky vydala Rozhodnutie č. 101/2024 zo dňa 12.04.2024 o súhlase s
výrubom stromu a kríkov na mieste predzáhradky. V danom prípade ide o prekluzívnu lehotu, keďže po
jej márnom uplynutí právo prehlasovaného vlastníka vyplývajúce mu z § 14a ods. 8 zák. č. 182/1993

Z. z. zaniká. Prekluzívne lehoty sú zákonom stanovené z dôvodu zabránenia prieskumu prijatých
rozhodnutí vlastníkov so značným časovým odstupom. Jednoznačne by taký stav neprispel k právnej
istote vlastníkov i tretích osôb. Po uplynutí zákonných lehôt už nie je možné akýmkoľvek spôsobom sa
úspešne domáhať zrušenia či neplatnosti prijatých rozhodnutí vlastníkov (rozsudok Najvyššieho súdu
SR sp. zn. 1Cdo/60/2019 zo dňa 29.06.2021). Z uvedeného dôvodu je aj táto námietka nedôvodná.

13. Z uvedených dôvodov súd prvej inštancie správne posúdil okolnosti podaného návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia, keď navrhovateľ v lehote stanovenej zákonom č. 182/1992 Z. z. (§ 14a ods. 8)
žalobu vo veci samej na súd nepodal, a preto návrh ako nedôvodný zamietol, odvolací súd uznesenie
súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil.

14. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP tak, že úspešným
odporcom tieto nepriznal, keďže im preukázateľne v súvislosti s odvolacím konaním žiadne nevznikli.

15. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 CSP)

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné
uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie

považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania. (§ 430 CSP).