Uznesenie – Poriadok vo verejných veciach ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 18. jún 2024

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 3To/163/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2122014487
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 06. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ladislav Réves
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2024:2122014487.2

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ladislava Révesa a sudcov JUDr.
Kataríny Stanislavskej a JUDr. Rastislava Kresla, v trestnej veci obžalovaného A. B., pre prečin marenia
výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. a) Trestného zákona, o odvolaní obžalovaného
proti rozsudku Okresného súdu Trnava zo dňa 03.10.2023 pod sp. zn. 4T/23/2022, na verejnom
zasadnutí konanom dňa 18.06.2024, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Trestného poriadku sa odvolanie obžalovaného A. B., nar. XX.XX.XXXX v C., z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom prvostupňového súdu bol obžalovaný A. B. uznaný vinným pre prečin marenia
výkonuúradnéhorozhodnutiapodľa§348ods.1písm.a)Trestnéhozákona,natomskutkovomzáklade,
že

napriek tomu, že si dňa 10.1.2022 prevzal písomnú výzvu Okresného súdu Trnava na nástup do výkonu
trestu odňatia slobody, uloženého mu trestným rozkazom Okresného súdu Trnava sp. zn. 0T/9/2022 zo
dňa 10.1.2022, právoplatným dňa 10.1.2022 vo výmere 1 rok nepodmienečne so zaradením na výkon
trestu do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia, s termínom nástupu
najneskôr do 14 dní od prevzatia výzvy, túto výzvu v mieste svojho trvalého bydliska a aj na ostatných
miestach Slovenskej republiky nerešpektoval a do výkonu trestu bez vážneho dôvodu nenastúpil až do

dňa 28.1.2022, kedy bol do výkonu trestu odňatia slobody dodaný po jeho zadržaní na základe príkazu
Okresného súdu Trnava sp. zn. 0T/9/2022 zo dňa 28.1.2022 na dodanie odsúdeného do výkonu trestu.

Za túto trestnú činnosť mu okresný súd podľa § 348 ods. 1 Trestného zákona s použitím § 36 písm. l),
§ 37 písm. m), § 38 ods. 2 Trestného zákona uložil trest odňatia slobody v trvaní 6 (šesť) mesiacov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Trestného zákona obžalovaného na výkon uloženého trestu zaradil do ústavu
na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia.

Okresný súd zdôvodnil svoje rozhodnutie v rozsahu č.l. 160-161 spisu.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovej lehote odvolanie obžalovaný A. B., namietajúc ním
výrok o uloženom treste s tým, že ho považuje za neprimerane prísny, nakoľko ku spáchaniu skutku,
ktorého následky si plne uvedomuje, sa priznal a svoje konanie oľutoval. Do pozornosti dal najmä
okolnosti skutku, ktorého sa dopustil z dôvodu, že mal ťažko chorého otca s ktorým chcel ešte stráviť
nejaký čas. Otec napokon počas výkonu trestu zomrel. Na záver navrhol zrušiť napadnutý rozsudok vo

výroku o treste a uložiť mu trest v kratšej výmere.Okresný prokurátor odvolanie proti rozsudku okresného súdu nepodal, k odvolaniu obžalovaného sa ani
napriek výzve okresného súdu bližšie písomne nevyjadril.

Konanie na odvolacom súde:

Odvolací súd vykonal verejné zasadnutie v prítomnosti prokurátorky Krajskej prokuratúry Trnava,
obhajcu obžalovaného, náhradného obhajcu a za splnenia zákonných podmienok v neprítomnosti
obžalovaného, ktorý o takýto postup požiadal samostatným písomným podaním zo dňa 11.06.2024 (č.l.

195 spisu).

Zástupkyňa krajského prokurátora na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu navrhla odvolanie
obžalovaného ako nedôvodné zamietnuť, považujúc uložený trest v napadnutom rozsudku za zákonný
a primeraný.

Obhajca obžalovaného na verejnom zasadnutí poukazoval na písomné dôvody odvolania podaného
obžalovaným s tým, že mu navrhol v celom rozsahu vyhovieť a uložiť mu trest kratšieho trvania.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací podľa § 317 ods.1 Trestného poriadku preskúmal zákonnosť
a odôvodnenosť všetkých výrokov napadnutého rozsudku, proti ktorým podal odvolateľ odvolanie, ako

aj konanie, ktoré rozsudku predchádzalo, prihliadajúc i na chyby, ktoré odvolaním neboli vytýkané a tak
zistil, že odvolanie obžalovaného nie je dôvodné.

Pri preskúmavacej povinnosti obžalovaným napadnutého výroku o treste odňatia slobody, krajský súd
zistil, že tento výrok je správny a zákonný.

Vo vzťahu k výroku o treste súd prvého stupňa vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom
na rozhodnutie, vykonané dôkazy správne vyhodnotil a dospel k správnemu záveru o tom, že
vzhľadom na vyhlásenie obžalovaného o vine na hlavnom pojednávaní a postoj obžalovaného
kprejednávanejveci,aletiežvzhľadomnajehoosobnostnécharakteristiky,trestnúminulosťaúčeltrestu

prichádzalo do úvahy pri vyrovnanom pomere poľahčujúcich a priťažujúcich okolností uloženie výlučne
nepodmienečného trestu odňatia slobody. Uložený trest vo výmere 6 mesiacov zároveň zohľadnil tak
okolnosti spáchaného skutku, ako aj osobu obžalovaného, preto ho považoval aj odvolací súd za
zodpovedajúci zásadám ukladania trestov charakterizovaných v § 34 a nasl. Tr. zák., ako i požiadavke
individuálnej i generálnej prevencie.

Pokiaľ obžalovaný namieta zákonnosť napadnutého výroku o treste odňatia slobody s poukazom na
to, že uložený trest odňatia slobody považuje za neprimerane prísny, tak odvolací súd ma opačný
názor a to s poukazom na osobné pomery obžalovaného, ktorý bol doposiaľ už 9 x súdne trestaný,
viackrát na podmienečné i nepodmienečné tresty odňatia slobody, pri výkone podmienečného trestu

sa dokonca i neosvedčil, ktoré skutočnosti vo svojom súhrne podľa názoru odvolacieho súdu len
odzrkadľujú to, že výkon alternatívneho trestu ani trestov nepodmienečných, nemali na obžalovaného
doposiaľ želaný vplyv a efekt v podobe nápravya resocializácie a preto je nutné považovať uložený 6
mesačný nepodmienečný trest za plne adekvátny.

Zároveň nie je možné podľa názoru odvolacieho súdu tvrdiť, že výška uloženého trestu je neprimerane
vysoká, nakoľko pri osobnostných charakteristikách obžalovaného, vyplývajúcich z jeho trestnej histórie,
by bolo plne dôvodným uloženie trestu aj prísnejšieho a to pri strede trestnej sadzby, ktorá je v danom
prípade 0-2 roky.

V tejto súvislosti odvolací súd zvýrazňuje, že postupom podľa § 321 ods. 1 písm. e/ Trestného poriadku
môže odvolací súd zrušiť výrok o treste napadnutého rozsudku len v prípade, ak je uložený trest
neprimeraný. Za neprimeraný možno považovať taký trest, ktorého druh alebo výmera je v zrejmom
rozpore s hľadiskami, ktoré sú určené v zásadách pre ukladanie trestov podľa § 34 Trestného zákona.
V prejednávanej veci krajský súd nepovažoval uložený trest odňatia slobody v dĺžke trvania 6-tich

mesiacov za neprimeraný (neprimerane prísny), nakoľko prvostupňový súd pri ukladaní trestu podľa
názoru odvolacieho súdu prihliadol ku všetkým okolnostiam, ktoré sú rozhodujúce z hľadiska naplnenia
účelu trestu a jeho výmery a uvážene prihliadol i na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie,
pohnútku, na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosti nápravy, a preto sa s uloženým trestomv uvedenom rozsahu stotožnil aj súd druhého stupňa bez toho, aby zvažoval akékoľvek zmiernenie
tohto trestu.

Obžalovanýbysimaluvedomiť,žepretrestjecharakteristické,žejesnímspojenénegatívnehodnotenie
činu a osoby páchateľa a že sa ukladá nie len v závislosti od závažnosti činu, ale i od osobných pomerov
obžalovanej osoby a jeho trestnej minulosti, ktoré sú rovnocennými právnymi skutočnosťami a tiež
rozhodujúcimi kritériami pre stanovenie druhu trestu a jeho výmery. K naplneniu účelu trestu tiež
prispieva aj jeho preventívne pôsobenie, keď hrozba trestu formulovaného v trestnom kódexe odrádza

verejnosť od páchania trestnej činnosti, pričom intenzita tejto prevencie rastie so zvyšovaním vedomia
verejnosti o neodvratnosti a spravodlivosti trestov, ktoré i reálne postihne osobu páchajúcu takýto druh
trestnej činnosti.

V tejto súvislosti netreba opomínať aj jedno zo základných kritérií, ktoré musí súd pri ukladaní trestu
zohľadniť, a to účel trestu tak ako to má na mysli § 34 ods. 1 Trestného zákona a vymedzenie okolností,

na ktoré musí súd prihliadnuť pri určovaní druhu trestu a jeho výmery vyplývajúce z § 34 ods. 4 Trestného
zákona.Účelomtrestujezabezpečiťochranuspoločnostipredpáchateľomtým,žemuzabránivpáchaní
ďalšej trestnej činnosti (represívny prvok) a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol
riadny život (prvok individuálnej prevencie) a súčasne iných odradí od páchania trestných činov (prvok
generálnej prevencie), pričom trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou.

Pokiaľ odsúdený vo svojom odvolaní poukazuje na špecifické okolnosti daného prípadu (... strávenie
posledného času s ťažko chorým otcom, ktorý napokon zomrel ... ), jeho konanie ( nenastúpenie
výkonu nepodmienečného trestu) by sa mohlo zdať čiastočne i pochopiteľným, no zároveň pre odvolací
súdne však dostatočne neospravedlniteľným z dôvodu, že obžalovaný za danej situácie nepožiadal

ani formálne o posúdenie týchto relevantných skutočností spolu so žiadosťou o odklad výkonu trestu
na základe ustanovenia § 410 Tr. por. prvostupňový súd, čím by sa zjavne vyhol následkov, ktoré si
spôsobil výslovne ľahostajným postojom k svojim zákonným povinnostiam spätým s nástupom výkonu
nepodmienečného trestu odňatia slobody. Z obsahu spisu je tiež zistiteľné, že obžalovaný sa po
vydanom príkaze na dodanie do výkonu trestu a jeho realizácii príslušníkmi polície, ktorá ho spozorovala

pred železničnou stanicou v Trnave, pokúsil o útek ( viď. č.l. 51 spisu), čo jeho slová o dobrom úmysle
v súvislosti s páchaním prejednávanej trestnej činnosti značne spochybňujú.

Vzhľadom na tieto skutočnosti krajský súd dospel k záveru, že trest odňatia slobody, ktorý bol
uložený obžalovanému, je trestom primeraným a zákonu zodpovedajúcim, ktorého zmyslom je

viesť obžalovaného k tomu, aby viedol riadny život, a taktiež je trestom na nápravu obžalovaného
postačujúcim, tak z hľadiska individuálnej, ako aj generálnej prevencie.

Zákonu zodpovedá aj výrok rozsudku, ktorým bol obžalovaný zaradený v zmysle § 48 ods.2 písm. b)
Tr. zák. na výkon trestu do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia, nakoľko obžalovaný

už bol v posledných desiatich rokoch pred spáchaním trestného činu vo výkone trestu odňatia slobody
za úmyselný trestný čin.

Z týchto dôvodov krajský súd potom považoval odvolanie obžalovaného za nedôvodné a preto rozhodol
tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.