Rozsudok – Vyživovacie povinnosti ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 15. máj 2024

Súd: Okresný súd Žiar nad Hronom
Spisová značka: 22P/128/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6423202307
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 05. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Zuzan

ECLI: ECLI:SK:OSZH:2024:6423202307.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žiar nad Hronom v konaní pred sudkyňou JUDr. Janou Zuzan vo veci starostlivosti o

mal. A. B., nar. XX.XX.XXXX bytom u navrhovateľky, v konaní zast. kolíznym opatrovníkom Úradom
práce, sociálnych vecí a rodiny Banská Štiavnica, pracovisko Žiar nad Hronom, dieťa matky: C. D., nar.
XX.XX.XXXX, bytom E. XX, XXX XX F. - E. a otca: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom F. G. H. XX, XXX
XX F. G. H., o návrhu navrhovateľky A. D., nar. X.X.XXXX, bytom E. XX, XXX XX F. – E., na zvýšenie
výživného, takto

r o z h o d o l :

I. Otec je p o v i n n ý prispievať na výživu maloletej A. B., nar. X.X.XXXX zvýšeným výživným zo sumy
30 % životného minima na nezaopatrené, neplnoleté dieťa podľa osobitného zákona mesačne na sumu

100,- € mesačne, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred na účet príslušného Úradu práce, sociálnych vecí
a rodiny, počnúc dňom 30.8.2023.

II. Zročné výživné za obdobie od 30.8.2023 do 15.5.2024 vo výške 570,84 € je otec p o v i n n ý
zaplatiť v lehote 60 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia.

III. Týmto sa m e n í rozsudok Okresného súdu Žiar nad Hronom č. k. 5P/41/2016-26 zo dňa 13.3.2017.

IV. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Čoho sa navrhovateľka domáhala, aké skutočnosti tvrdila, aké dôkazy označila, (§ 220 ods. 2 prvá veta
Civilného sporového poriadku, ďalej len „CSP“ v spojení s § 2 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku,
ďalej len „CMP“):
1. Navrhovateľka sa návrhom doručeným Okresnému súdu Žiar nad Hronom dňa 30.8.2023 domáha
zvýšenia výživného na maloleté dieťa zo sumy 30 % aktuálneho životného minima na neplnoleté
nezaopatrené dieťa na sumu 150 € mesačne od 1.6.2023, pričom na pojednávaní dňa 3.11.2023

upravila petit tak, že žiadala zvýšiť výživné od podania návrhu, t.j. 30.8.2023. Na pojednávaní dňa
15.5.2024 upravila petit tak, že žiada zvýšiť výživné aspoň na sumu 100 € mesačne.
1.1. Vo svojom návrhu uviedla, že výdavky na bývanie predstavujú okolo 350 € mesačne, na lieky minie
25 € mesačne a na cestovné 30 € mesačne. Na maloletú vyčíslila výdavky vo výške 130 € mesačne na
stravu, 70 € mesačne cestovné , 30 € mesačne záľuby, 100 € mesačne výdavky na školu, ošatenie
a obuv 35 € mesačne, hygiena 30 € mesačne a lieky 15 € mesačne. Uviedla, že s maloletou žijú
v rodinnom dome, kde majú bežné mesačné náklady na bývanie, stravovanie a ošatenie, ktoré sa

neustále zvyšujú. Maloletá od septembra nastupuje do základnej školy v Žiari nad Hronom, čím sa zvýšia
výdavky na jej štúdium. Dieťa rýchlo rastie a preto potrebuje stále väčšie oblečenie a obuv. Citeľne sa
zvýšili náklady na energie, smeti, kúrenie. Suma výživného 30 € mesačne nepostačuje ani na základnépotreby. Maloletá býva chorľavá, s čím sú spojené výdavky na lieky a cestovanie k lekárovi. O otcovi
maloletej uviedla, že býva v podnájme v H. H.. Vlastní auto a pracuje v zahraničí.
1.2. Navrhovateľka poukázala, že maloletú má zverenú do náhradnej osobnej starostlivosti a z dôvodu

rastúcich životných nákladov je nevyhnutné výživné na maloletú zvýšiť. Jej otec si vyživovaciu povinnosť
plní len sporadicky, pritom sa chváli svojím príjmom, prezentuje sa ako dobre zabezpečený. O dieťa sa
nezaujíma, maloletú vôbec nenavštevuje, naposledy boli v kontakte pred 6 rokmi. Niekedy sa jej ozve
cez sociálne siete.

2. Na pojednávaní dňa 3.11.2023 navrhovateľka k svojim pomerom uviedla, že maloletú A. má zverenú
do náhradnej osobnej starostlivosti a okrem nej ešte aj ďalšie 3 deti a to maloletého A. D., narodeného
XX.X.XXXX, I. D., narodeného XX.XX.XXXX a C. D., narodenú XX.X.XXXX. Vlastné vyživovacie
povinnosti už nemá. Uviedla, že býva spolu s deťmi a manželom v rodinnom dome, ktorý je vo vlastníctve
matky maloletej A.. Náklady na bývanie vyčíslila na 150 € mesačne za elektrinu, 60 € mesačne za
vodu. Na vykurovanie kupujú drevo za 1500 € ročne. Za smeti platia 280 € ročne, čo je za všetkých

členov domácnosti. Býva spolu s mal. deťmi a manželom C. I., nar. XX.X.XXXX, ktorý je zamestnaný
a jeho príjem je okolo 900 € mesačne v čistom. V tomto rodinnom dome bývajú aj plnoleté dcéry
navrhovateľky, ktoré majú svojej rodiny. Ostatné výdavky navrhovateľka vyčíslila na stravu a hygienické
potreby do domácnosti okolo 600 až 700 € mesačne, manžel spláca pôžičky spolu vo výške 700 eur
mesačne. Navrhovateľka je nezamestnaná, jej príjem predstavujú štátne sociálne dávky spolu vo výške

970 eur mesačne. Maloletá A. navštevuje 5. ročník základnej školy v Žiari nad Hronom. Do školy cestuje
denne autobusom, čo navrhovateľku vyjde 5 € na každý deň vrátane desiaty. Stravuje sa iba doma.
Dostáva vreckové na stravu. Výdavky na maloletú A. vyčíslila nasledovne: do školy zaplatila 20 € na
začiatku školského roka. Okrem toho maloletej zakúpila školské potreby, čo ju vyšlo 120 € mesačne.
V zimnom období býva maloletá chorá a na lieky preto dopláca okolo 25 € v prípade choroby. Matka

maloletej žije túlavým spôsobom života. Prispieva na deti nepravidelne. Otec sa s maloletou nestretáva.
Navrhovateľka uviedla, že vie o tom, že otec chodí pracovať do Nemecka.

3. Otec sa opakovane bez ospravedlnenia nezúčastňoval súdnych pojednávaní. Súd teda nemohol
realizovať jeho výsluch, aby boli zistené jeho osobné, majetkové a zárobkové pomery. Súd konal

a rozhodol aj v neprítomnosti otca.

4. Z oznámenia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Banská Štiavnica zo dňa 10.10.2 023 vyplýva, že
matka poberá prídavok na maloletého J. K., narodeného XX.X.XXXX vo výške 60 eur mesačne a poberá
pomoc hmotnej núdzi vo výške aktuálne 297 € mesačne. Otec nepoberá žiadne sociálne dávky.

5. Okresné riaditeľstvo Policajného zboru v Žiari nad Hronom dňa 12.10. 2023 oznámilo, že matka ani
otec nie sú vlastníkmi ani držiteľmi osobného motorového vozidla.

6. K návrhu sa vyjadril aj kolízny opatrovník, ktorý vo svojej správe zo dňa 30.1.2024 konštatoval

nasledovné:
6.1. Maloletá A. je narodená mimo manželstva. Rozsudkom Okresného súdu Žiar nad Hronom
číslo konania 5P/41/2016 – 26 zo dňa 12.10.2017 bola zverená do náhradnej osobnej starostlivosti
navrhovateľky. V domácnosti navrhovateľky bolo vykonané šetrenie a bolo konštatované, že maloletá
má v domácnosti vytvorený svoj priestor na hru a odpočinok.

6.2. Úrad uviedol, že o matke nemá žiadne informácie, s úradom nekomunikuje napriek niekoľkým
výzvam. Otec sa nezdržiava na zistených adresách, nepodarilo sa zistiť jeho bytové, sociálne
a ekonomické pomery.
6.3. V starostlivosti o maloletú navrhovateľkou, neboli zistené žiadne nedostatky.
6.4. Záverom bolo odporučené návrhu vyhovieť a zvýšiť vyživovaciu povinnosť otca primerane veku

a potrebám maloletého dieťaťa a s prihliadnutím na jeho možnosti a schopnosti.

Ako súd posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty účastníkov, ktoré skutočnosti považuje
zapreukázanéaktorénie,ktorédôkazyvykonal,zktorýchdôkazovvychádzalaakoichvyhodnotil,prečo

nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkaz na ustálenú rozhodovaciu
prax (§ 220 ods. 2 druhá veta CSP v spojení s § 2 ods. 1 CMP):7. Súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľky a kolíznej opatrovníčky, oboznámením listinných
dôkazov a oboznámením správy zo šetrenia pomerov, lustráciou lustráciou v evidencii vlastníctva
osobných motorových vozidiel a oboznámením pripojených spisov týkajúcich sa mal. dieťaťa.

8. Bol zistený skutkový stav ako je uvedený v bodoch 1 - 6 odôvodnenia tohto rozhodnutia. V čase
poslednej úpravy výšky výživného (rozsudok Okresného súdu Žiar nad Hronom č.k. 5P/41/2016 – 26
zo dňa 12.10.2017) bola mal. A. zverená do náhradnej osobnej starostlivosti navrhovateľky. V tom čase
mala 4 roky a začala navštevovať materskú škôlku. Súd zaviazal rodičov povinnosťou prispievať na

výživu dieťaťa výživným vo výške 30% zo sumy životného minima. V tom čase matka nežila v spoločnej
domácnosti s maloletou a navrhovateľkou, odišla bývať k svojmu priateľovi, s ktorým má ďalšie dve mal.
deti, o ktoré sa spolu starajú. Na výživu maloletej matka prispievala a pravidelne ju navštevovala. Bola
v tom čase na materskej dovolenke, poberala len rodičovský príspevok spolu s rodinnými prídavkami
vo výške 273 eur mesačne. Otec bol vo výkone väzby. V tom čase uviedol, že predtým pracoval
v Českej republike vo firme EUROTECH a zarobil okolo 7.000 CZK. Nevlastnil žiadny majetok, nemal

žiadne úspory. Dlhy mal. okolo 7000 eur. Ukončil základné vzdelanie. Zdravotný stav mal dobrý. Už
v tom čase uviedol, že o maloletú sa zaujímal sporadicky krátko po jej narodení, ale neskôr už vôbec.
Navrhovateľka bola bez príjmu, jej manžel poberal invalidný dôchodok vo výške 130 eur mesačne
a privyrába si brigádami okolo 400-600 eur.

9. Toho času má mal. A. 12 rokov, navštevuje 5. ročník základnej školy v Žiari nad Hronom. Do školy
cestuje denne autobusom, s čím má navrhovateľka výdavky. Maloletej poskytuje vreckové na zakúpenie
stravy. Denne jej dáva 5 eur. Stravuje sa iba doma. Výdavky na maloletú A. vyčíslila navrhovateľka
nasledovne: do školy zaplatila 20 € na začiatku školského roka. Okrem toho maloletej zakúpila školské
potreby, čo ju vyšlo 120 €. V zimnom období býva maloletá chorá a na lieky preto dopláca okolo 25 €

v prípade choroby. Okrem výdavkov na bývanie navrhovateľka na maloletú minie okolo 130 € mesačne
na stravu, 70 € mesačne cestovné , 30 € mesačne záľuby, 100 € mesačne výdavky na školu, ošatenie
a obuv 35 € mesačne, hygiena 30 € mesačne a lieky priemerne 15 € mesačne.

10. Súd na zistený skutkový stav aplikoval najmä tieto právne predpisy:

10.1. Podľa § 62 odsek 1,2,4 a 5 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich
zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú
na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo
podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý
z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť

rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností,
možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča,
ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
10.2. Podľa § 75 odsek 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti

a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
10.3. Podľa § 78 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia
pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.

Ak dôjde k zrušeniu výživného pre maloleté dieťa za uplynulý čas, spotrebované výživné sa nevracia.
Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

11. Po vykonanom dokazovaní a vyhodnotení dôkazov súd dospel k záveru, že od posledného
rozhodnutia o výživnom (rozsudok Okresného súdu Žiar nad Hronom č.k. 5P/41/2016 – 26 zo dňa

12.10.2017) došlo u mal. A. k takej podstatnej zmene pomerov, že je potrebné výživné zo strany
otca zvýšiť a teda návrhu vyhovieť. Maloleté dieťa je oveľa staršie, navštevuje 5. ročník Základnej
školy. Navrhovateľka má zvýšené výdavky na stravu, ošatenie, obutie, ďalej na poplatky a potrebné
pomôcky do školy a cestovanie do školy, ako aj výdavky na lieky a bývanie pre mal. dieťa. Súd
sa opakovane pokúšal otcovi doručiť zásielky (výzvu na vyjadrenie a predloženie dôkazov ako aj

predvolanie na pojednávanie), avšak neúspešne. Súdnemu konaniu sa vyhýbal, nebolo možné zistiť
ani prostredníctvom polície, jeho terajšiu adresu. S maloletou sa nestretáva a na jej výživu prispieva
nepravidelne. Síce sa nepodarilo zistiť jeho reálne možnosti a schopnosti, súd však vychádzal z toho,
že je v možnostiach a schopnostiach otca prispievať na výživu mal. A. sumou zvýšeného výživného 100eur mesačne. Pri určovaní samotnej výšky výživného súd vychádzal z kritérií uvedených v ustanovení
§ 75 ods. 1 prvá veta ZoR, t.j. veku, odôvodnených potrieb mal. dieťaťa, ako aj možností, schopností a
majetkových pomerov osoby povinnej platiť výživné. Rodič, ktorý sa o dieťa osobne nestará, prispieva na

jeho výživu výživným, ktoré určí súd. Navrhovateľka zabezpečuje celkovú starostlivosť o mal. A. a hradí
všetky výdavky spojené s touto starostlivosťou. Čo sa týka výšky výživného, výška mesačných výdavkov
na dieťa má predstavovať vyčíslenie všetkých pravidelných a nepravidelných platieb na dieťa (bývanie,
stravovanie, ošatenie, hygienické potreby, zdravotná starostlivosť, školské potreby a náklady spojené
s plnením školskej dochádzky, preprava dieťaťa, poplatky za záujmovú činnosť, poistky, sporenie). Iba

základnébežnépotrebydieťaťapokrývavyživovaciapovinnosťrodičovlenvtomprípade,aksúmožnosti
a schopnosti rodičov slabé alebo objektívne obmedzené a nedovoľujú poskytnúť dieťaťu viac. Pokiaľ to
životná úroveň rodičov dovoľuje, treba zohľadniť tiež náklady na voľnočasové aktivity a pod.. Výživné
by nemalo pokrývať len základné a nevyhnutné výdavky, ale aj výdavky mimoriadne. Súd vychádzal
z návrhu navrhovateľky a výdavkov, ktoré na dieťa vyčíslila, pričom do úvahy pri rozhodovaní vzal len
výdavky základné a nevyhnutné a ich výšku súd považoval za primeranú. Za odôvodnené a základné

výdavky na mal. dieťa súd považoval: strava mesačne okolo 130 eur, poplatky a potreby do školy
do 12 eur ( celkovo navrhovateľka do školy zaplatila 20 € na začiatku školského roka a okrem toho
maloletejzakúpilaškolsképotreby,čojuvyšlo120€,čobolorozpočítanéna12mesiacov),ďalejvýdavky
na bývanie, 70 € mesačne cestovné, 30 € mesačne záľuby, ošatenie a obuv 35 € mesačne, hygiena
30 € mesačne a lieky priemerne 15 € mesačne, t.j. celkovo náklady na dieťa predstavujú minimálne

322 eur mesačne, kde nie sú započítané výdavky na bývanie a vreckové, okolo 5 eur na deň, ako
aj výdavky, ktoré navrhovateľka nepreukázala, avšak evidentne jej vznikajú napríklad na voľnočasové
aktivity dieťaťa, ostatné potreby a akcie do školy.

12. Súd pri rozhodovaní o výživnom berie do úvahy možnosti a schopnosti rodičov. Otec v konaní

nepreukázal výšku svojho príjmu. Súd vzal do úvahy pri rozhodovaní, že otec je v produktívnom veku,
bez zdravotných ťažkostí, pričom v minulosti pracoval a vedel príjem zabezpečiť. Navrhovateľka síce
tvrdila, že pracuje v Nemecku ale túto skutočnosť sa nepodarilo preukázať. Objektívne prekážky na
zabezpečenie príjmu na strane otca však tiež v konaní preukázané neboli. Navyše otec sa o maloletú
žiadnym spôsobom nezaujíma, nie je s ňou v kontakte a na jej výživu prispieva nepravidelne a aj

to iba minimálnou výškou výživného. Dieťa prakticky od narodenia opustil. Týmto súd apeluje na
otca, aby zabezpečil príjem na krytie svojich potrieb ako aj potrieb mal. dieťaťa, čo je jeho zákonná
povinnosť. Na rozdiel od rodiča, maloleté dieťa si na krytie svojich základných potrieb príjem zabezpečiť
nevie. Súd preto vyzýva otca, aby vyvinul maximálnu snahu a úsilie o zabezpečenie príjmu, aby
tak prispieval na výživu svojho dieťaťa aj vyššou sumou, než ktorú určil súd na základe návrhu

navrhovateľky týmto rozhodnutím, pretože ani zvýšená výška výživného nepokryje všetky odôvodnené
potreby dieťaťa. Súd vychádzal z potencionality príjmu otca, keďže sa úmyselne vyhýbal prítomnosti na
pojednávaní a neumožnil tak jeho výsluch súdom. Na záver ešte súd uvádza, že v súčasnej situácii nie
je zanedbateľným kritériom pre zvýšenie výživného aj vývoj životných nákladov. Súd z týchto dôvodov
po vykonanom dokazovaní rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

13. Otcovi vzniklo od podania návrhu, t.j. od 30.8.2023 do dňa rozhodnutia súdu zročné výživné na
maloletú v sume 570,84 eur (t.j. rozdiel medzi sumou 100 eur a 36,80 eur = 63,20 eur x 9 mesiacov – od
9/23 – 5/24, t.j. spolu 568,80 eur a pomerná časť mesiaca august 2023 – 1 deň , t.j. 2,04 eur). Celkovú
sumu zročného výživného 570,84 eur súd uložil otcovi zaplatiť v lehote 60 dní odo dňa právoplatnosti

tohto rozhodnutia.

14. Rozhodnutím o zvýšení vyživovacej povinnosti zároveň došlo k zmene rozsudku, ktorým bolo
naposledy určené výživné na maloletú, a to rozsudku Okresného súdu Žiar nad Hronom č.k.
5P/41/2016-26 zo dňa 13.3.2017 v časti určenia výživného.

15. O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku tak, že žiaden z
účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Žiar

nad Hronom v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami moholzaložiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží
potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto odvolanie podal.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci

sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisovú značku tohto konania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav
veci.

Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi, aby uskutočňoval jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie dôkazy alebo tvrdenia, ktoré neboli
uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1 § 365 CSP, ak
táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy.

Rozsudky o výživnom sú vykonateľné doručením (§ 44 Civilného mimosporového poriadku).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/95 Z. z. - Exekučný poriadok.