Uznesenie – Starostlivosť o maloletých ,
Zrušujúce Judgement was issued on Thursday, June 26, 2024

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 13CoP/97/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3122208208
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 06. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Burik
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2024:3122208208.1

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jána Burika a členov
senátu JUDr. Márie Dubcovej, Mgr. Zuzany Štolcovej, vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti: A. B.,
nar. XX.XX.XXXX a C. B., nar. XX.XX.XXXX, obaja bytom u matky, zast. kolíznym opatrovníkom Úradom
práce, sociálnych vecí a rodiny Trenčín, deti matky: D. E., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom F. G. H., I. J.
XXXX/XX, toho času bytom K., L. XXXX/XX, zastúpenej advokátskou kanceláriou: URBÁNI & Partners

s.r.o., so sídlom v Banskej Bystrici, Skuteckého 17, IČO: 36 646 181 a otca: C. B., nar. XX.XX.XXXX,
trvale bytom M., G. N. XXX/XX, zastúpeného Mgr. Petrou Hrubovou, advokátkou, so sídlom v Ilave,
Mierové námestie 93, v konaní o zmenu úpravy práv a povinností rodičov k maloletým deťom , na
odvolanie rodičov proti rozsudku Okresného súdu Trenčín, č.k. 32P/183/2022-263 zo dňa 20. februára
2024 v spojení s opravným uznesením toho istého súdu č.k. 32P/183/2022-327 zo dňa 16. apríla 2024,
takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu v spojení s opravným uznesením z r u š u j e a vec
v r a c i a na ďalšie konanie a rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom v spojení s opravným uznesením Okresný súd Trenčín upravil styk otca
s maloletými deťmi počas bežného roka, jarných prázdnin, veľkonočných sviatkov a prázdnin, letných
prázdnin a zimných prázdnin spôsobom ako ho uviedol v odseku I., II., III. výrokovej časti napadnutého

rozsudku. Otcovi zároveň uložil povinnosť každý rok najneskôr do 20.12. príslušného kalendárneho roka
predložiť rozpis pracovných zmien na ďalší kalendárny rok. V prípade zmeny pracovných zmien otca
v priebehu príslušného kalendárneho roka je otec povinný informovať matku a zaslať jej rozpis nových
pracovných zmien bezodkladne. Návrh matky na úpravu styku a úhradu polovice nákladov spojených
s psychologickými sedeniami maloletého C. otcom zamietol. Zároveň zamietol i návrh otca na zmenu
úpravy práv a povinností rodičov k maloletým deťom v rozsahu povinností vodiť deti na tréningy hokeja

podľa rozpisu tréningov a žiadnemu z účastníkov nárok na náhradu trov konania nepriznal.
Pri rozhodovaní vo veci vychádzal z ust. § 36 ods. 1, § 26 v spojení s Článkom 5 Zákona o rodine, keď
prihliadol jednak na záujem maloletých detí, ako i na právo otca ako rodiča, ktorému deti neboli zverené
do osobnej starostlivosti, podieľať sa na zabezpečení výchovy maloletých detí. V prvom rade prihliadol
na pracovné zaradenie otca, ktorý pracuje v nepretržitej prevádzke, a preto upravil styk neštandardným
spôsobom tak, že otec je oprávnený v bežnom roku stretávať sa s maloletými deťmi v čase svojho

pracovného voľna počas dvoch po sebe nasledujúcich dní, a to od prvého dňa pracovného voľna od
14:15 hod. do nasledujúceho dňa, t.j. do druhého dňa pracovného voľna otca do 18:00 hod.. V prípade,
kedyprvýdeňpracovnéhovoľnaotcapripadnenavíkend,odprvéhodňapracovnéhovoľna,t.j.odsoboty
09:00 hod. alebo od nedele od 09:00 hod. do druhého dňa pracovného voľna, t.j. do nedele 18:00 hod.
alebo do pondelka do 18:00 hod.. V prípade, že prvý deň pracovného voľna otca pripadne na pracovný
týždeň, si otec bude preberať maloleté deti v školskom zariadení, ktoré deti navštevujú. V prípade, že

prvý deň pracovného voľna otca pripadne na víkend, otec si preberie maloleté deti v bydlisku matky.
Mimo školských dní počas víkendu alebo v prípade choroby maloletých detí si otec bude preberať detiv mieste bydliska matky a odovzdávať ich bude vždy v mieste bydliska matky. Zároveň otcovi súd prvej
inštancie uložil povinnosť každý rok do 20.12. príslušného kalendárneho roka matke predložiť rozpis
pracovných zmien na ďalší kalendárny rok a v prípade zmeny pracovných zmien v priebehu roka je

otec povinný informovať matku a zaslať jej rozpis nových pracovných zmien bezodkladne. Pokiaľ sa
otec domáhal, aby súd uložil rodičom povinnosť deti vodiť na tréningy hokeja podľa rozpisu tréningov
a zápasov, v tejto časti súd prvej inštancie návrh otca zamietol s poukazom na ust. § 35 Zákona o rodine,
keď konštatoval, že v danom prípade sa nejedná o podstatné veci, súvisiace s výkonom rodičovských
právtak,akotománamysliust.§35atakétouloženiepovinnostirodičomnemázákonnúoporuvZákone

o rodine.
O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa ust. § 52 CMP a nepriznal žiadnemu z účastníkov
nárok na náhradu trov prvoinštančného konania.

2. Proti tomuto rozsudku podali odvolanie obidvaja rodičia maloletých detí.

3. Matka prostredníctvom svojho právneho zástupcu žiadala rozsudok súdu prvej inštancie vo výrokoch
I. až V. zrušiť a vec vrátiť súdu na ďalšie konanie, dôvodiac tým, že úprava styku tak, ako ho upravil
súd prvej inštancie, je prakticky nerealizovateľná, keď otec nedodržiava rozpis pracovných zmien, resp.
realizovanie styku s maloletými deťmi v čase jeho voľna, pričom v čase pracovného voľna, kedy má
možnosť realizovať styk, tento využíva len sporadicky. Taktiež povinnosť informovať i o ďalšej akejkoľvek

zmene pracovných zmien sa pripisuje na vrub matky z dôvodu, že akékoľvek nahlásenie zmeny otcom
narušuje všetky nasledujúce naplánované aktivity matky s deťmi a matka bude nútená sa neustále
prispôsobovať pracovným zmenám otca, čo prakticky znamená, že mimo prázdnin nemôže naplánovať
s maloletými deťmi žiadne mimoškolské aktivity, výlety, pobyty a podobne. Vo výroku III. súd prvej
inštancie podľa jej názoru nesprávne rozhodol, že otec je oprávnený stretávať sa s maloletými deťmi

počas bežného roka v prípade, že prvý deň pracovného voľna pripadne na pracovný týždeň, keď si bude
preberať deti v školskom zariadení, ktoré deti navštevujú, lebo tento výrok je nevykonateľný v súvislosti
s výrokom I. v tom zmysle, že otec je oprávnený stretávať sa s maloletými deťmi počas bežného roka
vždy počas dvoch po sebe nasledujúcich dní pracovného voľna, a to od prvého dňa pracovného voľna od
14:15 hod.. Autoritatívne určený čas preberania maloletých detí zo školského zariadenia nie je teda takto

realizovateľný z dôvodu, že maloleté deti nie vždy ukončia svoju školskú činnosť alebo mimoškolskú
činnosť v školskom klube v presne stanovenom čase, a teda z tohto dôvodu otec nebude môcť deti
vyzdvihnúť v presne stanovenom čase. Jedným zo základných princípov mimosporového konania
vyjadreným v Čl. 4 Civilného mimosporového poriadku je konanie súdu v najlepšom záujme maloletého
dieťaťa. Inými slovami objektívnym explicitne stanoveným zákonným kritériom pre rozhodnutie vo veci

maloletého dieťaťa je v prvom rade jeho záujem, čo korešponduje s podstatou a účelom základného
práva maloletého dieťaťa na rodičovskú výchovu. Pokiaľ ide teda o záujem maloletého dieťaťa, súd
musí tento vyhodnotiť a zdôvodniť nielen mechanicky a formálne, ale s ohľadom na konkrétne okolnosti
prípadu. Súd pri rozhodovaní by mal v prvom rade prihliadať podľa jej názoru i na denný režim
maloletého dieťaťa so zreteľom na plnenie školských povinností a podobne. Mala za to, že rozhodnutie

prvoinštančného súdu vychádza zo skutkového stavu, ktorý neobstojí a v tomto smere má za následok
potom nesprávne skutkové zistenia, čoho následkom je nesprávne právne posúdenie, keďže dôvody
na zmenu úpravy práv a povinností k maloletým deťom a zmenu úpravy styku ako učinil súd prvej
inštancie nie sú dané vzhľadom na skutkové a právne okolnosti prípadu, a preto by súd prvej inštancie
mal vykonať kontrolu nad dokazovaním ohľadom možností realizácie styku s maloletými deťmi v súlade

s podaným návrhom matky v intenciách návrhu o úprave práv a povinností k maloletým deťom, aby otec
bol oprávnený stretávať sa s maloletými deťmi každý párny týždeň v roku v dňoch od piatka 17:00 hod.
do nedele 17:00 hod, počas vianočných a veľkonočných sviatkov ako aj na Silvestra a Nový rok a počas
všetkých školských prázdnin by sa mal otec stretávať s deťmi každý párny rok okrem letných prázdnin,
počas ktorých otec je oprávnený stretávať sa prvé dva týždne v mesiaci júl a prvé dva týždne v mesiaci

august s tým, že deti si vyzdvihne v mieste bydliska matky, kde ich aj v stanovenú dobu odovzdá.

4. Otec vo svojom odvolaní prostredníctvom právnej zástupkyne žiadal rozsudok súdu prvej inštancie
vo výroku VI. zrušiť a v tejto časti vec vrátiť prvoinštančnému súdu na ďalšie konanie. Zákonná úprava
v ust. § 35 Zákona o rodine iba demonštratívne vypočítava podstatné veci, na ktorých rodičia sa nevedia

dohodnúť. Obidvaja synovia hrajú hokej, pričom táto skutočnosť medzi účastníkmi nebola sporná.
Obidvaja sú členmi HK Spartak F. G. H., pričom A. navštevuje triedu s rozšíreným vyučovaním športu –
ľadový hokej, a teda sa nejedná o mimoškolskú aktivitu, ale krúžok, ktorý je súčasťou prípravy na budúce
povolanie. Z početnej komunikácie medzi ním a matkou, ktorá je súčasťou spisu, je zrejmé, že matkau C. a maloletého A. opakovane zmarila návštevy synov na tréningoch, a to aj vtedy, keď neboli chorí
a keď bol otec pripravený na tréning zaviezť synov a doviezť ich späť k matke. Maloletý A. na nahrávke
s kolíznou opatrovníčkou sa jednoznačne vyjadril, že hokej má rád, rozpráva o ňom so zanietením,

a preto súd pri rozhodovaní o tejto otázke by mal prihliadnuť i na záujem, resp. na vyjadrenie maloletého
dieťaťa. Ustanovenie § 35 Zákona o rodine sa nevzťahuje len na nahradenie súhlasu u druhého rodiča,
pričomajvzmysleČl.5Zákonaorodinezáujemmaloletéhodieťaťajeprvoradýmhľadiskomvovšetkých
veciach, ktoré sa ho týkajú. Deti hrajú hokej od útleho veku a ani počas spolužitia s matkou v tomto
smere nebol žiadny problém a k problémom začalo dochádzať až po rozchode rodičov.

5. Kolízny opatrovník vo svojom vyjadrení mal za to, že návrh matky na úpravu styku s maloletými deťmi
je dôvodný. Primárnu starostlivosť o maloleté deti zabezpečuje matka, ktorá požiadala súd o taxatívnu
úpravu styku otca s maloletými deťmi z dôvodu svojvoľného preberania si detí ich otcom bez toho, aby
o tom ich matka bola vopred informovaná z dôvodu toho, že otec detí očakáva, že sa matka bude riadiť
jeho pracovnými zmenami a zariadi stretávanie otca s maloletými deťmi podľa pracovného kalendára

otca. S otcom boli konzultované možnosti úpravy styku s jeho deťmi, ale žiadny z návrhov nenašiel
u otca detí odozvu, keď otec nie je prístupný žiadnej dohode, trvá na svojich požiadavkách.

6. Matka vo svojom vyjadrení k odvolaniu otca poukazovala na samotné vyjadrenie otca, ktorý nesúhlasí
s realizáciou styku v pevne stanovených termínoch z dôvodu pracovného zaradenia, ale na druhej

strane tvrdí, že je v jeho možnostiach kedykoľvek vodiť maloleté deti na tréningy a zápasy. Má za to,
že vzhľadom na vek maloletých detí nie je možné považovať športovú činnosť – hokej ako prípravu na
budúce povolanie. Maloletý A. navštevuje Základnú školu I. F. H. F. G. H. so zameraním na hokej, pričom
v čase, keď nastupoval do prvého ročníka otec túto základnú školu so zameraním na hokej vytipoval
a za žiadnych okolností nepripustil inú alternatívu. Pokiaľ sa aj maloletý nezúčastňuje tréningov, tak vždy

je to len zo zdravotných dôvodov, nakoľko je sledovaný aj u špecialistu kardiológa, keďže má šelest na
srdci, liečil sa tiež z post-covidového syndrómu, a teda vždy sa nezúčastnil tréningu len zo zdravotných
dôvodov, čo bolo potvrdené aj lekárskymi správami. Zdravotný stav dieťaťa je podľa jej názoru prvoradý,
pričom citlivo vníma duševný stav svojich detí a nikdy nevyvíja na deti nátlak ohľadne ich športových
aktivít.TaktiežmaloletýA.sapredmatkouniekoľkokrátvyjadril,žehokejsícemárád,alehráholenpreto,

lebo musí kvôli otcovi. Ďalšie tvrdenia otca podané v jeho odvolaní v tom, že dala facku maloletému A.
sú vyfabulované v spojitosti s hokejom. Otec je vo veľkej miere zameraný na hokej z dôvodu, že nikdy
nedospelkprofesionálnejhokejovejčinnosti,aprávetietodôvodyhovedúknátlakovémupresadzovaniu
a vynucovaniu si hokejových činností u svojich detí.

7.Otecvosvojomvyjadreníkvyjadreniumatkyopätovnepoukázalnazáujemmaloletýchdetívenovaťsa
hokeju, čo vyplynulo i z vyjadrenia maloletého A. pred kolíznym opatrovníkom, kde uviedol, že hokej má
rád a chce byť v budúcnosti profesionálnym hokejistom. Na tom, že deti budú hrať hokej sa v minulosti
dohodol aj s matkou, v čase, keď spolu žili a neboli medzi nimi nezhody. Mal za to, že matka neustále
hľadá výhovorky, prečo sa deti nemôžu zúčastniť tréningu, uprednostňuje svoje záujmy pred záujmami

detí, lebo je v neustálom konflikte s otcom. Vyjadrenie kolízneho opatrovníka je tendenčné a účelovo
postavené proti nemu, keď kolízna opatrovníčka sa ani jedným slovom nevyjadrila k odvolaniu, ale len
k návrhu matky. Vôbec nepíše v záujme detí, len o tom, ako matka sa musí v zmysle rozsudku pridržiavať
rozpisu otcových pracovných zmien, pričom z jeho strany bolo objektívne preukázané, že s deťmi sa
nemôže stretávať každý druhý víkend, lebo pracuje na štyri zmeny.

8. Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec v rozsahu mu danom podľa ust. § 65, § 66 CMP a
bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) rozsudok súdu prvej inštancie v spojení
s opravným uznesením zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie (§ 389 ods. 1 písm. c) CSP).

9. Podľa ust. § 36 ods. 1 Zákona o rodine rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa
kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže
aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí
maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú
pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. Ustanovenia § 24, § 25, § 26

sa použijú primerane.

10. Zákonná úprava v citovanom zákonnom ustanovení umožňuje rodičom v prvom rade dohodnúť sa
na výkone svojich rodičovských práv a povinností. Až v prípade, ak sa rodičia na výkone rodičovskýchpráv nedohodnú, upraví výkon rodičovských práv autoritatívnym rozhodnutím súd. V takomto prípade
potom rodičia sú povinní akceptovať rozhodnutie súdu, ktoré v prípade konfliktu rodičov nemôže spĺňať
všetky ich predstavy, lebo súd rozhodujúci o úprave práv a povinností rodičov v prvom rade vždy musí

prihliadať na záujem maloletého dieťaťa, ktoré nie vlastnou vinou sa dostalo do konfliktného vzťahu
medzi rodičmi. Rodič, ktorému dieťa nebolo zverené do osobnej starostlivosti má právo podieľať sa na
výkone rodičovských práv a povinností, ale toto právo je vždy determinované v prvom rade záujmom
maloletého dieťaťa na zabezpečení jeho potrieb súvisiacich s rozvojom osobnosti, právom na vzdelanie
a s tým súvisiacim plnením školských povinností a podobne.

11. Vychádzajúc z vyššie uvedených skutočností potom odvolací súd na rozdiel od názoru súdu prvej
inštancie dospel k presvedčeniu, že úprava styku otca s maloletými deťmi tak, ako ju upravil súd prvej
inštancie vo výrokoch I. až IV., nie je v záujme maloletých detí, a preto rozsudok súdu prvej inštancie
v týchto častiach zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

12. Tak ako je vyššie uvedené, v situácii, keď rodičia nie sú schopní a najmä ochotní dohodnúť sa na
úprave práv a povinností k maloletým deťom, musí súd pri rozhodovaní v prvom rade zohľadniť záujmy
maloletých detí, vyplývajúce jednak z bežných každodenných povinností, ako i z povinností súvisiacich
s prípravou do školy a podobne. Plnenie týchto povinností si vyžaduje na strane detí určitú mieru
pravidelnosti, a preto i rodič, ktorému deti nie sú zverené do osobnej starostlivosti, si musí prispôsobiť

plnenie svojich povinností tak, aby sa primerane mohol podieľať na zabezpečení riadnej výchovy detí
(to plne platí aj v prípade, keď deti vyrastajú v úplnej rodine, v spoločnej domácnosti). Z tohto pohľadu,
rozhodnutie súdu o úprave styku rodiča s maloletými deťmi musí byť konkrétne s pevne stanovenými
termínmi rozsahu styku a spôsobom odovzdávania, resp. preberania detí tak, aby maloleté deti mali v čo
najväčšom možnom rozsahu zabezpečený pravidelný režim, potrebný na realizáciu školských, resp.

mimoškolských aktivít.

13. V ďalšom konaní bude preto povinnosťou súdu prvej inštancie opätovne rozhodnúť o úprave styku
otca s maloletými deťmi s konkrétne stanovenými termínmi v priebehu bežného roka, ako i spôsobom
odovzdávania, resp. preberania maloletých detí, lebo len v takomto prípade bude jeho rozhodnutie

vykonateľné. Podmieňovanie styku ďalšími povinnosťami rodičov (oznamovanie zmien, resp. rozpis
zmien otca a pod.) by totiž viedlo len k prehlbovaniu konfliktov medzi rodičmi, vyplývajúcich opäť
z rozdielnych názorov na formu oznámenia a podobne, ako to vyplýva už prakticky z ich vyjadrení
v priebehu odvolacieho konania.

14. Na tomto mieste je potrebné opätovne zdôrazniť, že sú to rodičia, ktorí by v záujme maloletých detí
mali prejaviť určitú mieru vzájomnej tolerancie a pochopenia, lebo prehlbovaním konfliktných situácií
môže viesť v budúcnosti i k citovému ochladnutiu zo strany detí voči rodičom. Dohoda rodičov, ktorej
zákon dáva prednosť pred autoritatívnym rozhodnutím súdu by mala byť v záujme účastníkov i v tomto
konaní, lebo autoritatívne rozhodnutie zo strany súdu nikdy nemôže nahradiť vzájomnú toleranciu

rodičov, ktorá jediná vedie k zachovaniu harmonického vzťahu medzi rodičmi a deťmi.

15.Keďžeodvolacísúdvtomtokonaníniejeviazanýrozsahomodvolania(§65CMP),zrušilrozhodnutie
súdu prvej inštancie v celom rozsahu, lebo vzhľadom na rozsah práv a povinností, ktoré rodičia žiadali
upraviťavzáujmevykonateľnostirozhodnutiajepotrebné,abyoúpraveprávapovinností,resp.ozmene

úpravy bolo rozhodnuté jedným rozhodnutím vo veci.

16. Pokiaľ otec vo svojom odvolaní spochybňoval právny názor súdu prvej inštancie v súvislosti
s výkladom ust. § 35 Zákona o rodine, a tým i zamietnutia návrhu na uloženie povinnosti rodiča vodiť deti
na tréningy hokeja, túto námietku odvolací súd nepovažoval za dôvodnú. Tak, ako to konštatuje súd prvej

inštancie v odôvodnení svojho rozsudku, použitie ust. § 35 Zákona o rodine prichádza do úvahy vtedy, ak
sa rodičia nedohodnú na podstatných veciach súvisiacich s výkonom rodičovských práv, t.j. na výkone
takých práv, kedy sa vyžaduje súhlas obidvoch rodičov. V takomto prípade je súd oprávnený na návrh
niektorého z rodičov nahradiť súhlas druhého rodiča k realizovaniu výkonu rodičovských práv. Spravidla
pôjde o veci, týkajúce sa majetkových práv, ale aj tzv. statusotvorných práv maloletého dieťaťa, ktoré

stoja mimo rámec inštitútu rodičovských práv a povinností a patria rodičom bez ohľadu na to, či im výkon
rodičovských práv patrí, alebo nie. Športová činnosť, aj keď je vykonávaná na špecializovanej základnej
škole, súvisí so všestranným vývojom osobnosti maloletého, jedná sa o bežnú vec, ktorá nevyžaduje
nahradenie súhlasu druhého rodiča. Bežné záležitosti maloletého dieťaťa rozhoduje ten z rodičov,u ktorého sa dieťa momentálne nachádza. Pokiaľ rodičia sú schopní (mali by byť) dodržiavať jednotnú
líniu výchovného pôsobenia na dieťa, potom v takomto prípade nemôže vzniknúť konflikt. V prípade
konfliktu, týkajúceho sa bežných vecí, je žiadúce, aby súd využíval svoje oprávnenie a povinnosť viesť

rodičov k riadnemu plneniu povinností pri starostlivosti o maloletého, a to nielen pokusmi o zmierne
riešeniesporu,aletiežpoužitímrepresívnejšíchopatrení–napr.uloženievýchovnéhoopatreniarodičovi,
ktorý svojim správaním vnáša do výchovy maloletého dieťaťa zmätok, spory, resp. zneužíva svoje právo
rozhodovať o záležitostiach maloletého dieťaťa.

17. Ak teda rodičia nie sú schopní sa dohodnúť v súvislosti s účasťou maloletých detí na hokejových
tréningoch, resp. zápasoch, tak ako tvrdí otec, aj v tomto smere by mal súd prvej inštancie v ďalšom
konaní skúmať (ak nedôjde k dohode rodičov), či tvrdenia otca v tomto smere sú dôvodné, a teda či
neprichádza do úvahy i uloženie výchovného opatrenia rodičom v záujme maloletých detí.

18. V novom rozhodnutí rozhodne súd prvej inštancie i o trovách odvolacieho konania (§ 396 ods. 3

CSP).

19. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Žiline pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote 2
mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval
v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného
uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach
podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z
akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha

(dovolací návrh) (§ 428 CSP).